Zmluvou sa EÚ pripravuje na svoje najväčšie jednorazové rozšírenie, keď v máji 2004 do EÚ vstupuje desať nových členských krajín (Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko) a v januári 2007 dve ďalšie (Bulharsko a Rumunsko).
Touto zmluvou sa mení Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Konkrétne sa zmluvou zabezpečuje reforma inštitúcií EÚ tak, aby mohli efektívne fungovať v rozšírenej EÚ 27 členských krajín – toto bolo zámerom Amsterdamskej zmluvy, ktorý sa ale nepodarilo splniť.

HLAVNÉ BODY

Zabezpečenie väčšej legitimity a efektívnosti inštitúcií EÚ vzhľadom na rozšírený počet členov EÚ

Mení sa spôsob, akým sa stanoví zloženie Európskej komisie:
- zloženie Komisie sa postupne mení z dvoch komisárov pre väčšie krajiny (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo (1)) a jedného komisára pre ostatné krajiny na maximálny počet 27 komisárov, pričom jednotlivé členské krajiny majú právo menovať komisára na základe striedania za prísneho uplatňovania zásady rovnosti;
- predseda Komisie a komisári sa odteraz menujú kvalifikovanou väčšinou v Rade;
- zvyšujú sa právomoci predsedu Komisie vo vzťahu ku kolégiu komisárov, a to konkrétne pokiaľ ide o prideľovanie agendy alebo jej presun medzi komisármi a – so súhlasom jednoduchej väčšiny kolégia – odvolanie jedného z komisárov.
Nanovo je definovaný systém hlasovania v Rade Európskej únie:
- obnovuje sa rovnováha váženia hlasov tak, aby sa lepšie zohľadnili relatívne celkové počty obyvateľov členských krajín;
- sprísňujú sa podmienky na získanie kvalifikovanej väčšiny, pričom je v súčasnosti potrebných 73,9 % (namiesto 71,3 %) hlasov, ako aj väčšina krajín EÚ, ktoré zastupujú (ak túto kontrolu krajina EÚ vyžaduje) najmenej 62 % celkového počtu obyvateľov;
- hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa rozširuje na nové oblasti.
Upravuje sa zloženie Európskeho parlamentu a rozširujú sa jeho právomoci:
- počet poslancov sa v EÚ 27 členských štátov zvyšuje na 732;
- spolurozhodovací postup (v súčasnosti riadny legislatívny postup) sa rozširuje takmer na všetky oblasti, v ktorých Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou;
- Parlament môže predkladať veci Súdnemu dvoru EÚ rovnako ako členská krajina alebo Komisia.
Radikálne sa reformuje Súdny dvor Európskej únie:
- zasadá v rôznych zloženiach: v komorách 3 až 5 sudcov, vo veľkej komore (11 sudcov) alebo v pléne (1 sudca za krajinu EÚ);
- rozširujú sa právomoci Súdu prvého stupňa (teraz Všeobecný súd) predovšetkým na určité kategórie návrhov na začatie prejudiciálneho konania*;
- Rada môže jednomyseľne vytvárať subsidiárne súdy, ktoré v prvom stupni rozhodujú o osobitných oblastiach práva, ako sú napríklad patenty.
Zavádzajú sa nové ustanovenia o posilnenej spolupráci:
- týka sa len minimálne ôsmich krajín EÚ (nie väčšiny ako predtým);
- v základnom „pilieri“ Európskeho spoločenstva už nemôže krajina EÚ vetovať začiatok posilnenej spolupráce. Ak ide o oblasť spolupráce, kde sa uplatňuje spolurozhodovanie, tak sa popri schválení Komisiou (to je potrebné vždy) tiež vyžaduje súhlas Parlamentu;
- Posilnená spolupráca je teraz možná v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike s výnimkou obrany a v tomto prípade s právom veta v krajín EÚ;
- pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, výrazne sa zvyšuje pružnosť posilnenej spolupráce: neexistuje právo veta krajín EÚ a ani sa nevyžaduje schválenie Komisiou alebo Parlamentom.

Ďalšie hlavné zmeny, ktoré priniesla zmluva

Popri možnosti sankcií proti krajine EÚ za porušenie základných práv krajinou EÚ (zavedenou Amsterdamskou zmluvou) sa do článku 7 ZEÚ dopĺňa preventívny mechanizmus.
ZEÚ je upravená tak, aby sa zohľadnil vývoj európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.
Uznáva sa úloha agentúry Eurojust pri rozvoji súdnej spolupráce v trestných veciach.
Brusel sa stanovuje ako miesto konania oficiálnych zasadnutí Európskej rady.

ODKEDY SA ZMLUVA UPLATŇUJE?

Zmluva bola podpísaná 26. februára 2001 a nadobudla účinnosť 1. apríla 2003. Niektoré z jej pravidiel sa však začali uplatňovať neskôr.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

História (Rada Európskej únie)
Zmluvy EÚ (Európska komisia)
Prehľad zmlúv (EUR-Lex).

HLAVNÉ POJMY

Prejudiciálne rozhodnutie: rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorým odpovedá na otázku vnútroštátneho súdu týkajúcu sa výkladu alebo platnosti európskeho práva, čím prispieva k jednotnému uplatňovaniu práva EÚ.

HLAVNÝ DOKUMENT

Zmluva z Nice, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty (Ú. v. ES C 80, 10.3.2001, s. 1 – 87)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Zmluva o Európskej únii – konsolidované znenie 1992 (Ú. v. ES C 191, 29.7.1992, s. 1 – 112)

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva – konsolidované znenie 2002 (Ú. v. ES C 325, 24.12.2002, s. 33 – 184)

Posledná aktualizácia 21.03.2018

(1) Spojené kráľovstvo vystupuje z Európskej únie a od 1. februára 2020 je treťou krajinou (krajinou mimo EÚ).

Top

All