Utečenci a osoby bez štátnej príslušnosti – spoločné normy pre oprávnenie

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica 2011/95/EÚ – spoločné normy pre oprávnenie a medzinárodná ochrana utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

Jej cieľom je:

• stanoviť spoločné normy na identifikáciu občanov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu v EÚ, a to buď ako utečenci alebo ako osoby, ktorým bolo priznané postavenie osoby s doplnkovou ochranou*;
• zabezpečiť týmto osobám minimálnu úroveň výhod a práv vo všetkých krajinách EÚ.

Týmto spôsobom sa snaží obmedziť pohyb osôb medzi krajinami EÚ pre rozdiely v právnych predpisoch.

Smernicou sa reviduje a nahrádza smernica 2004/83/ES tak, aby sa zabezpečil súlad s judikatúrou* Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva.

HLAVNÉ BODY

Účel a definície

• Stanovujú sa spoločné normy na určovanie, kto spĺňa podmienky na priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu a na určovanie obsahu medzinárodnej ochrany. Krajiny EÚ však môžu naďalej zavádzať alebo si môžu ponechať priaznivejšie pravidlá pre osoby, ktoré potrebujú ochranu.
• Definujú sa „utečenci“ a „osoby, ktoré spĺňajú podmienky na doplnkovú ochranu,“, ako aj ich „rodinní príslušníci“ – títo zahŕňajú aj otca, matku alebo iného dospelého, ktorý je zodpovedný za osobu, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana, ak má osoba menej ako 18 rokov (je maloletá) a nie je zosobášená.

Posudzovanie žiadostí

• Pri určovaní relevantných náležitostí žiadosti majú krajiny EÚ spoločnú povinnosť aktívne spolupracovať so žiadateľom.
• Uvádza sa neúplný zoznam aspektov vrátane skutočností, vyhlásení a okolností (napríklad, či bola osoba vystavená prenasledovaniu), ktoré sa musia individuálnym, objektívnym a nestranným spôsobom pri posudzovaní vziať do úvahy.
• Ak žiadatelia o azyl vyvinuli maximálne úsilie na to, aby podali svoju žiadosť a zdôvodnili ju, a ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť ich žiadosti, mala by sa uplatniť pochybnosť vykladaná v ich prospech i v prípade, že v žiadosti chýbajú listinné alebo iné dôkazy.
• Žiadateľov možno považovať za osoby, ktoré nepotrebujú medzinárodnú ochranu, ak majú k dispozícii vnútroštátnu ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v ktorejkoľvek časti územia krajiny, odkiaľ pochádzajú, kam môžu bezpečne a legálne prísť a kde možno reálne očakávať, že sa tam usadia.
• V smernici sa objasňuje, že:
  • ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím môže poskytnúť iba štát, strany alebo organizácie vrátane medzinárodných organizácií, ktoré kontrolujú štát alebo podstatnú časť jeho územia;
  • tieto strany by mali byť schopné a ochotné poskytnúť účinnú a trvalú ochranu;
  • žiadateľ by mal mať prístup k takejto ochrane.
• Krajiny EÚ by mali používať presné a aktuálne informácie z príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl.

Predpoklady na priznanie postavenia utečenca

• V súvislosti s postavením utečencov sa vysvetľuje, v čom spočíva „čin prenasledovania“ v zmysle Ženevského dohovoru, ako aj jeho rôzne formy.
• Musí existovať dôvod prenasledovania a v texte sa uvádzajú aspekty – rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor –, ktoré je nutné vziať do úvahy pri posudzovaní dôvodov prenasledovania.
• Chýbajúca ochrana pred prenasledovaním z jedného z dôvodov uvedených vyššie je tiež dôvodom na priznanie postavenia utečenca.

Predpoklady na poskytnutie doplnkovej ochrany

Medzi „vážne bezprávie“, ktoré by hrozilo príslušníkovi tretej krajiny v prípade návratu do krajiny, odkiaľ pochádza, alebo, v prípade osoby bez štátnej príslušnosti, do krajiny predchádzajúceho obvyklého pobytu, patrí:

• trest smrti alebo poprava;
• mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest;
• vážne a individuálne ohrozenie života občana alebo osoby z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Strata alebo vylúčenie z postavenia utečenca alebo z doplnkovej ochrany

V smernici sa uvádzajú:

• okolnosti, za ktorých postavenie utečenca alebo doplnková ochrana zanikajú (napríklad, keď žiadateľ nadobudne nové štátne občianstvo) alebo sú vylúčené (napríklad, ak sa žiadateľ dopustil vojnového zločinu alebo trestného činu proti ľudskosti);
• dôvody, na základe ktorých možno tieto práva zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnoviť – vrátane prípadov, keď existujú závažné dôvody považovať žiadateľa za bezpečnostnú hrozbu alebo za osobu nebezpečnú pre spoločnosť hostiteľskej krajiny EÚ.

Obsah medzinárodnej ochrany

Obsah postavenia osoby, ktorej bolo priznané postavenie osoby s doplnkovou ochranou, sa priblížil postaveniu utečenca, čím sa do značnej miery eliminuje možnosť, aby krajiny EÚ obmedzili prístup k určitým právam len na utečencov.

Medzinárodná ochrana, ktorú priznáva hostiteľská krajina EÚ, zahŕňa tieto práva.

• Ochrana pred vyhostením alebo vrátením*.
• Prístup utečencov a osôb, ktorým sa poskytla doplnková ochrana k informáciám o právach a povinnostiach týkajúcich sa ich postavenia v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú.
• Ochrana celistvosti rodiny.
• Pokiaľ neexistujú závažné dôvody týkajúce sa národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, vydanie:
  • povolenia na pobyt – platného minimálne tri roky pre utečencov a najmenej jeden rok (dva roky v prípade obnovenia) v prípade doplnkovej ochrany, a
  • cestovných dokladov na cestovanie mimo územia štátu – v prípade doplnkovej ochrany iba ak osoby nemajú možnosť získať cestovný pas krajiny.
• Prístup k zamestnaniu a k možnostiam vzdelávania a odbornej prípravy týkajúcim sa zamestnania s rovnakým podmienkami zamestnávania.
• Prístup k vzdelávaniu – za rovnakých podmienok ako vlastní štátni príslušníci v prípade maloletých a ako občania tretích krajín s legálnym pobytom v prípade dospelých.
• Rovnaký prístup k postupom uznávania diplomov a odborných kvalifikácií.
• Rovnaké sociálne zabezpečenie, aké sa poskytuje vlastným štátnym príslušníkom (v prípade doplnkovej ochrany toto možno obmedziť na základné výhody).
• Zastúpenie maloletých bez sprievodu zákonným opatrovníkom alebo v prípade, keď je to potrebné, organizáciou zodpovednou za blaho maloletých, alebo akýmkoľvek iným vhodným zastúpením, ako to stanovuje právny poriadok daného štátu.
• Prístup k ubytovaniu za rovnakých podmienok ako ostatní štátni príslušníci tretích krajín s legálnym pobytom.
• Sloboda pohybu v rámci územia štátu za rovnakých podmienok a obmedzení, ako sú tie, ktoré sú poskytované štátnym príslušníkom tretích krajín s legálnym pobytom.
• Prístup k prostriedkom pre začlenenie.
• V prípade potreby pomoc pri návrate do vlasti.

Krajiny, ktoré nespadajú pod pôsobnosť smernice

Írsko a Veľká Británia (1) sa rozhodli smernicu neprijať, a to v súlade s Protokolom 21, ktorý je pripojený k Lisabonskej zmluve. V dôsledku toho sú naďalej viazané smernicou 2004/83/ES.

Dánsko nie je viazané ani touto, ani predchádzajúcou smernicou v dôsledku Protokolu 22 o jeho postavení, ktorý je pripojený k Lisabonskej zmluve.

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Smernicou 2011/95/EÚ sa reviduje a nahrádza smernica 2004/83/ES. Väčšina článkov smernice 2011/95/EÚ, ktoré sa týkajú aspektov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2004/83/ES, sa uplatňujú od 22. decembra 2013. Nové pravidlá obsiahnuté v smernici 2011/95/EÚ mali byť transponované do vnútroštátnych právnych predpisov krajín EÚ do 21. decembra 2013.

KONTEXT

Táto smernica, známa ako „smernica o oprávnení na medzinárodnú ochranu“, je jedným z hlavných nástrojov v rámci spoločného európskeho azylového systému (CEAS) spolu so smernicou o konaní o azyle, smernicou o podmienkach prijímania, dublinským nariadením a nariadením Eurodac. Dôležité je aj posilnenie finančnej solidarity nariadením, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu. V roku 2016 prijala Európska komisia oznámenie, ktorým sa začal proces smerujúci k reforme CEAS.

HLAVNÉ POJMY

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9 – 26)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade smerom k reforme spoločného európskeho azylového systému a zlepšeniu možností legálnej migrácie do Európy [COM(2016) 197 final, 6.4.2016]

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168 – 194)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60 – 95)

Pozri konsolidované znenie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96 – 116)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31 – 59)

Následné zmeny nariadenia (EÚ) č. 604/2013 boli zapracované do pôvodného dokumentu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému „Eurodac“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 1 – 30)

Posledná aktualizácia 29.01.2018

---

(1) Spojené kráľovstvo vystupuje z Európskej únie a od 1. februára 2020 je treťou krajinou (krajinou mimo EÚ).