EÚ čelí mnohým dôležitým výzvam, ako je imigrácia, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť a obrana, a zároveň vyvíja snahu o zachovanie svojej úlohy ako významného poskytovateľa humanitárnej a rozvojovej pomoci vo svete a popredného hráča v boji proti zmene klímy. Aby tieto výzvy dokázala riešiť, EÚ musí zvážiť svoje budúce financovanie a nájsť spôsoby, ako čo najlepšie využiť každé euro. Na tieto súperiace požiadavky sa tiež treba pozerať v kontexte rozpočtu, ktorého zdroje sa po ukončení Brexitu znížia.

Uprostred súčasného viacročného finančného rámca, ktorý bude plynúť až do roku 2020, je tento diskusný dokument Európskej komisie posledným zo série piatich dokumentov o problémoch zásadného významu, ktoré sú predmetom diskusie, ktorá sa začala 1. marca 2017 vydaním Bielej knihy o budúcnosti Európy.

HLAVNÉ BODY

Štruktúra

Dokument obsahuje 5 kapitol.

1.
Financovanie európskej integrácie: vývoj financií EÚ – táto kapitola načrtáva vývoj rozpočtu v ďalších rokoch vzhľadom na to, že sa rozšíril rozsah právomocí EÚ a zvýšil sa počet členských krajín. Poukazuje na to, že rozpočet EÚ tvorí len malú časť celkových verejných výdavkov EÚ, pričom predstavuje menej ako 1 % príjmov EÚ a len približne 2 % jej verejných výdavkov. Tento podiel postupom času klesal, v dôsledku čoho rástol tlak na to, aby sa rozpočet EÚ využíval efektívnejšie, aby sa zameriaval na oblasti, kde je jeho dosah najväčší, a aby existujúce pravidlá nebránili dosahovaniu výsledkov.
2.
Pridaná hodnota financií EÚ: Európska pridaná hodnota sa na jednej strane zameriava na ciele stanovené v zmluvách; na druhej strane si vyžaduje rozpočet, ktorý zabezpečuje verejné statky európskeho rozmeru a pomáha presadzovať základné slobody, jednotný trh či hospodársku a menovú úniu. Európska pridaná hodnota je zároveň v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality a činnosť EÚ by mala ísť nad rámec štátneho alebo regionálneho úsilia, alebo by takéto úsilie mala dopĺňať, nemala by však vypĺňať medzery spôsobené nedostatkami vnútroštátnych politík.
3.
Trendy a výzvy: k súčasným trendom, ktoré budú ešte určitý čas relevantné, patrí digitálna revolúcia a globalizácia, demografické zmeny, hospodárske zbližovanie a zmena klímy. Občania zároveň hľadajú prosperitu, stabilitu a bezpečnosť v rýchlo sa meniacom svete, pričom nemožno vylúčiť, že sa v budúcnosti objavia ďalšie neočakávané výzvy. Táto kapitola sa tiež zaoberá tým, ako výdavky EÚ korešpondujú s jej prioritami a kde možno hľadať priestor na zlepšenie.
4.
Možnosti pre budúcnosť financií EÚ: návrh budúceho rozpočtu EÚ sa musí opierať o jasnú víziu priorít EÚ. Nové priority mohli byť doposiaľ hradené zo súčasného finančného rámca iba vďaka maximálnemu možnému využitiu súčasnej flexibility. To však nie je riešením pre budúcnosť. Objem, štruktúra a obsah rozpočtu musí zodpovedať politickým ambíciám EÚ. Táto kapitola sa zaoberá týmito otázkami:
- na čo by sa mal rozpočet EÚ používať,
- ako by sa mal rozpočet financovať,
- ako by sa mali reformovať niektoré kľúčové politiky a
- ako by mal byť rozpočet štruktúrovaný a organizovaný.
5.
Možné scenáre pre EÚ-27: táto kapitola odráža – z rozpočtového hľadiska – päť scenárov budúceho modelu EÚ prezentovaného v Bielej knihe:
- pokračovanie v súčasnom smerovaní,
- menej spoločne – sústrediť sa najmä na vnútorný trh,
- niektoré krajiny EÚ robia viac – variant tzv. „viacrýchlostnej“ Európy,
- radikálna zmena – menej oblastí politiky, no hlbšia a efektívnejšia integrácia,
- oveľa viac spoločne.