EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 5. 2021

COM(2021) 400 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Cesta k zdravej planéte pre všetkých











Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“

{SWD(2021) 140 final} - {SWD(2021) 141 final}

1.Úvod

Zatiaľ čo sa na boj proti pandémii ochorenia COVID-19 na celom svete vynakladá nebývalé úsilie, takisto naliehavo treba riešiť pretrvávajúce hrozby pre zdravie našej planéty. Zmena klímy, znečisťovanie životného prostredia 1 , strata biodiverzity a neudržateľné využívanie prírodných zdrojov prináša pre zdravie ľudí, zvierat a ekosystémov celý rad rizík. Patria medzi ne prenosné a neprenosné ochorenia, antimikrobiálna rezistencia a nedostatok vody 2 . V Európskej zelenej dohode 3 sa v snahe vytvoriť zdravú planétu pre všetkých žiada v EÚ okrem iného zlepšiť monitorovanie, nahlasovanie, prevenciu a odstraňovanie znečistenia ovzdušia, vody, pôdy a spotrebného tovaru. 

Naliehavo treba konať: znečisťovanie môže spôsobiť rakovinu, ischemickú chorobu srdca, obštrukčnú chorobu pľúc, mŕtvicu, duševné a neurologické ochorenia, diabetes a ďalšie zdravotné problémy 4 (pozri obrázok 1). Napriek hmatateľnému pokroku znečistenie v roku 2015 na celom svete viedlo k odhadovanému počtu deväť miliónov predčasných úmrtí (16 % všetkých úmrtí) – čo je trikrát viac úmrtí ako na AIDS, tuberkulózu a maláriu spolu a 15-krát viac ako úmrtí vo všetkých ozbrojených konfliktoch a v dôsledku iných foriem násilia 5 . V EÚ je znečistenie každoročne príčinou jedného z ôsmich úmrtí 6 .

Obrázok 1: Desať hlavných neprenosných ochorení spôsobujúcich úmrtia, ktoré možno pripísať životnému prostrediu [Zdroj: EEA – Healthy environment, healthy lives (Zdravé životné prostredie, zdravé životy), 2018, podľa WHO (2016)]

Boj proti znečisteniu prostredia je aj bojom za spravodlivosť a rovnosť. Najškodlivejšie vplyvy znečistenia na ľudské zdravie zvyčajne znášajú najzraniteľnejšie skupiny. Patria sem deti, u ktorých môže dôjsť k vážnemu dlhodobému poškodeniu vývinu, ľudia s ochoreniami, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a osoby žijúce v horších sociálno-ekonomických podmienkach 7 . Bremeno chorôb súvisiacich so znečistením s takmer 92 % všetkých úmrtí súvisiacich so znečistením na celom svete znášajú krajiny s nízkymi a strednými príjmami 8 . 

Znečisťovanie ohrozuje aj našu biodiverzitu a významne prispieva k ďalšiemu hromadnému vymieraniu druhov. Znečisťovanie je spolu so zmenami vo využívaní pôdy a morí, s nadmerným využívaním prírodných zdrojov, zmenou klímy a inváznymi nepôvodnými druhmi jednou z piatich hlavných príčin straty biodiverzity. Dnes ohrozuje prežitie vyše jedného milióna z odhadovaných osem miliónov rastlinných a živočíšnych druhov na planéte a, ak sa nezmeníme, očakáva sa, že situácia sa bude zhoršovať 9 . Dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja celkovo ohrozuje celý rad environmentálnych rizík, ktoré sa stupňujú a vzájomne sa zosilňujú.

Hospodársky pokrok a znižovanie znečisťovania sa nevylučujú: v rokoch 2000 až 2017 sa HDP EÚ zvýšil o 32 %, zatiaľ čo emisie hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie klesli o 10 % (amoniak, a to prevažne z poľnohospodárstva) na 70 % (oxidy síry, a to prevažne z priemyselnej výroby) 10 . Celkový päťnásobný rast svetového hospodárstva za posledných päť desaťročí sa však dosiahol za cenu obrovských strát na globálnom životnom prostredí 11 . 

Ekonomické dôvody opatrení proti znečisťovaniu sú jasné a prínosy pre spoločnosť zďaleka prevyšujú náklady, rovnako ako náklady v prípade nečinnosti vysoko prevyšujú náklady na tieto opatrenia. Odhaduje sa napríklad, že v oblasti zdravia a hospodárskej činnosti spôsobuje znečistenie ovzdušia v EÚ straty vo výške 330 až 940 miliárd EUR ročne 12 , čo zahŕňa zameškané pracovné dni, náklady na zdravotnú starostlivosť, straty na poľnohospodárskom výnose a škody na budovách, zatiaľ čo všetky opatrenia EÚ na zlepšenie kvality ovzdušia sa odhadujú na 70 až 80 miliárd EUR ročne 13 . Rastúci dopyt po menej znečisťujúcich výrobkoch a službách prináša významné podnikateľské príležitosti, ktoré už teraz mobilizujú spoločnosti EÚ orientovať sa na inovačné riešenia. Úsilím o obnovu možno tento trend podporiť. Opatrenia proti znečisťovaniu sú aj prejavom medzigeneračnej solidarity.

Zároveň potrebujeme lepšie integrovaný prehľad o znečisťovaní, aby mohli verejní a súkromní aktéri napriek časovým a priestorovým obmedzeniam riešiť otázky súvisiace so znečisťovaním a vo svojich politických, investičných a nákupných rozhodnutiach čo najefektívnejšie zohľadniť svoje vzájomné pôsobenie s inými environmentálnymi, sociálnymi a ekonomickými aspektmi.

Väčšina Európanov podporuje opatrenia proti znečisťovaniu životného prostredia: ochrana životného prostredia sa uvádza ako veľmi dôležitý a znečisťovanie ako najdôležitejší environmentálny problém, hneď za zmenou klímy 14 . Väčšina respondentov v otvorenej verejnej konzultácii o tomto akčnom pláne 15 zastáva názor, že príslušní spoločenskí aktéri nerobia dosť a že EÚ a vlády členských štátov musia začať konať. Za najúčinnejšie spôsoby napredovania označili zintenzívnenie medzinárodných opatrení, lepšie vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa znečisťovania, podporu formálneho vzdelávania a ovplyvňovanie zmeny správania. 

Znečisťovanie nepozná hranice. Zatiaľ čo sa znečistenie dostáva do EÚ cez oceány, rieky, vietor alebo dovážaný tovar, EÚ takisto spôsobuje značné znečistenie inde na svete svojimi vlastnými modelmi výroby a spotreby, ako aj odpadom. EÚ má zároveň silné nástroje na to, aby prispela k celosvetovému úsiliu o zmiernenie znečisťovania prostredníctvom svojich politík a fondov, zelenej diplomacie, ako aj stimulovaním inovácií, čistejšou výrobou a udržateľnejšou spotrebou tovaru a služieb.

Dôvody týkajúce sa verejného zdravia, ako aj environmentálne, morálne a sociálno-ekonomické dôvody, aby EÚ viedla celosvetový boj proti znečisťovaniu, sú dnes presvedčivejšie ako kedykoľvek v minulosti 16 . Teraz nastal čas, aby sme boli ambiciózni, aby sme splnili oprávnené očakávania ľudí, pokiaľ ide o ochranu zdravia, životného prostredia a živobytia, a uzavreli mier s našou planétou.

2.Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy

2.1.Cieľ nulového znečisťovania

Cieľ nulového znečisťovania 17 predstavuje prierezový cieľ, ktorý prispieva k Agende OSN 2030 pre udržateľný rozvoj 18 a dopĺňa cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 v súčinnosti s cieľmi v oblasti ekologického a obehového hospodárstva a obnovy biodiverzity. Je neoddeliteľnou súčasťou mnohých iniciatív Európskej zelenej dohody, ako aj iných iniciatív 19 , a Komisia ho bude aj naďalej zahŕňať do budúcich politických iniciatív.

Hlavným cieľom tohto akčného plánu je pôsobiť ako kompas pri začleňovaní prevencie znečisťovania do všetkých príslušných politík EÚ a zároveň účinne a primerane maximalizovať synergie, zintenzívniť vykonávanie a identifikovať prípadné medzery alebo kompromisy. V tomto akčnom pláne sa stanovujú kľúčové ciele do roku 2030 na urýchlenie znižovania znečisťovania s cieľom nasmerovať EÚ k vízii zdravej planéty pre všetkých ľudí do roku 2050.

V tomto akčnom pláne sa stanovujú aj kľúčové opatrenia na roky 2021 až 2024 na doplnenie mnohých relevantných opatrení v rámci iných iniciatív Európskej zelenej dohody vrátane stratégie udržateľnosti chemikálií.

Zatiaľ čo opatrenia na obmedzenie pohybu v záujme boja proti pandémii ochorenia COVID-19 na mnohých miestach dočasne viedli k čistejšiemu ovzdušiu, vodám a k zníženiu hluku, EÚ nemá predstavu, že by sa mala ona či svet k nulovému znečisťovaniu uberať cestou spomalenia všetkých hospodárskych činností. Namiesto toho môže EÚ udržať prosperitu a zároveň zmeniť spôsoby výroby a spotreby a nasmerovať investície k nulovému znečisťovaniu. Investície do čistého a udržateľného dizajnu, obchodných modelov obehového hospodárstva, čistejšej dopravy a mobility, technológií s nízkymi emisiami, riešení blízkych prírode a do udržateľnej digitalizácie ponúkajú významné príležitosti na upevnenie vedúceho postavenia EÚ v oblasti ekologického rastu a zároveň na zníženie nerovností, vytváranie pracovných miest a zvyšovanie kolektívnej odolnosti.

Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU ponúkajú nebývalé rozpočtové príležitosti na podporu takýchto investícií a na boj proti zmene klímy, strate biodiverzity, vyčerpaniu zdrojov a znečisťovaniu v EÚ – a na celom svete 21 .

Je najvyšší čas „otočiť pyramídu“ opatrení a prehodnotiť spôsob, akým sa tovar a služby koncipujú, vyrábajú, dodávajú, vykonávajú a/alebo používajú a likvidujú. To znamená, že znečisťovaniu by sa malo v prvom rade predchádzať pri zdroji. Tam, kde (zatiaľ) nie je možné úplne zabrániť znečisťovaniu od začiatku, malo by sa minimalizovať. Napokon, ak došlo k znečisteniu, malo by sa sanovať – a škody s ním spojené by sa mali nahradiť.

Obrázok 2:    Hierarchia nulového znečisťovania – otočiť pyramídu opatrení a určiť opatrenia na boj proti znečisťovaniu ako prioritu

2.2.Zlepšenie nášho zdravia a kvality života 

EÚ má zavedený silný regulačný rámec na obmedzenie znečisťovania okolitého ovzdušia. Počet predčasných úmrtí a iných ochorení spôsobených znečistením ovzdušia je však stále vysoký. Možno to pripísať skutočnosti, že niektoré normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia sú stále menej prísne ako normy, ktoré odporúčala WHO v roku 2005, a spôsob, akým sa vykonávajú smernice o kvalite okolitého ovzdušia, bol účinný len čiastočne 22 .

Potrebujeme lepšiu ochranu verejného zdravia v súlade s európskym plánom na boj proti rakovine. Komisia v roku 2022 na tento účel navrhne, aby sa normy kvality ovzdušia EÚ užšie zosúladili s pripravovanými odporúčaniami WHO a aby sa posilnili ustanovenia týkajúce sa monitorovania, modelovania a plánov kvality ovzdušia v snahe pomôcť miestnym orgánom a zároveň zlepšiť celkovú vykonateľnosť regulačného rámca. Zároveň Komisia zavedie prísnejšie požiadavky na boj proti znečisťovaniu ovzdušia pri zdroji, napríklad z poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy, budov a energetiky, a to aj prostredníctvom viacerých opatrení a stratégií Európskej zelenej dohody (napríklad udržateľnou a inteligentnou mobilitou, vlnou obnovy budov a stratégiou „z farmy na stôl“).

Komisia vo svojom Druhom výhľade pre čisté ovzdušie uvádza, že opatrenia, ktoré členské štáty oznámili vo svojich národných programoch riadenia znečisťovania ovzdušia, nebudú dostatočné na dosiahnutie úrovní zníženia emisií amoniaku potrebných na dosiahnutie cieľov do roku 2030: amoniak je silným prekurzorom jemných tuhých častíc PM2,5 a všetky nákladovo najefektívnejšie opatrenia na zníženie emisií amoniaku sa týkajú poľnohospodárstva a najmä postupov kŕmenia zvierat, hospodárenia s hnojom a používania hnojív 23 . V tejto súvislosti, ako sa uvádza v stratégii „z farmy na stôl“, Komisia vo svojom úsilí vybudovať udržateľný potravinový systém a udržateľnejší chov hospodárskych zvierat uľahčí uvádzanie alternatívnych kŕmnych surovín a inovačných kŕmnych doplnkových látok na trh. Komisia takisto posudzuje, či sú potrebné ďalšie právne predpisy na obmedzenie emisií amoniaku. Cieľom preskúmania smernice o priemyselných emisiách je obmedziť emisie amoniaku z intenzívneho chovu hospodárskych zvierat. Okrem toho môžu byť potrebné ďalšie opatrenia na zníženie emisií amoniaku, okrem iného v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo tým, že sa manipulácia s hnojom stane záväznou.

Ako sa uvádza v stratégii udržateľnej a inteligentnej mobility, Komisia sa bude zaoberať znečisťovaním ovzdušia a hlukom z dopravy, a to aj prostredníctvom nových emisných noriem Euro 7 pre cestné vozidlá a zdokonalením emisnej skúšky pri kontrolách technického stavu vozidiel v súčinnosti s emisnými normami pre CO2. Na základe najnovších dôkazov zváži potrebu obmedziť emisie tuhých častíc PM2,5 a nanočastíc zo všetkých druhov spaľovacích motorov a z bŕzd klasických aj elektrických vozidiel, spolu s nutnosťou znížiť emisie znečisťujúcich látok v súlade so širším súborom podmienok používania vozidiel a počas celej ich životnosti.

Komisia sa v súlade so zisteniami hodnotenia smernice o environmentálnom hluku 24 z roku 2017 a hodnotenia smernice o hluku vo voľnom priestranstve 25 z roku 2020 zameria na zlepšenie boja proti hluku pri zdroji, najmä zabezpečením riadneho vykonávania v praxi a v prípade potreby zlepšením regulačného rámca EÚ týkajúceho sa hluku, pokiaľ ide o pneumatiky, cestné vozidlá, železnice, lietadlá, a to aj na medzinárodnej úrovni. Okrem toho Komisia nadviaže na hodnotenie smernice o hluku vo voľnom priestranstve a bude sa zaoberať zariadeniami používanými vo voľnom priestranstve. V roku 2022 posúdi pokrok 26 a zváži, či je potrebné stanoviť ciele zníženia hluku na úrovni EÚ v smernici o environmentálnom hluku. Akčné plány týkajúce sa hluku požadované v smernici by sa mali lepšie začleniť do plánov udržateľnej mestskej mobility a malo by sa v nich zohľadniť rozšírenie čistej verejnej dopravy a aktívnejšia mobilita. Uvedené opatrenia na zníženie hluku môžu do určitej miery napraviť škody spôsobené chronickým hlukom.

V prípade znečisťovania ovzdušia z budov sa dosiahol pokrok v postupnom vyraďovaní znečisťujúceho vykurovania uhlím a palivovým olejom, zatiaľ čo výzvou zostáva znečisťovanie zo spaľovania biomasy, najmä pri používaní zastaraných, neefektívnych zariadení. Komisia bude podporovať začlenenie cieľa nulového znečisťovania medzi ciele v oblasti čistej energie a energetickej efektívnosti, napríklad v prípade iniciatívy vlny obnovy budov a nového európskeho Bauhausu, zhodnocovania a opätovného využívania stavebného odpadu a pri posudzovaní požiadaviek na ekodizajn a energetické označovanie spotrebičov na vykurovanie, prioritne najmä tých na vykurovanie tuhým palivom, a to najneskôr do začiatku roka 2024. EÚ bude aj naďalej podporovať prechod na čistejšiu energiu a čistejšie vykurovanie domácností v tretích krajinách, najmä v susedných krajinách.

Pokiaľ ide o kvalitu vzduchu v interiéri, predmetom politík EÚ boli viaceré jej určujúce faktory, a to od okolitého ovzdušia po stavebné materiály a spotrebný tovar, vykurovacie systémy a systémy chladenia, ako aj fajčiarske návyky. Právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) takisto významne prispeli k pokroku v tejto oblasti, a naďalej aj budú prispievať prostredníctvom ďalšieho strategického rámca v oblasti ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci. Iniciatíva „vlna obnovy“ 27 umožní riešiť otázku zdravých teplôt a úrovní vlhkosti v nových budovách a v budovách, ktoré prechádzajú významnou obnovou, a zároveň riešiť problematiku dekontaminácie toxických látok vrátane azbestu. V EÚ však chýba komplexná a integrovaná koncepcia. Pandémia COVID-19 a s ňou súvisiace obmedzené možnosti vychádzania opäť zdôraznili dôležitosť zabezpečiť, aby vzduch, ktorý dýchame v interiéri i v exteriéri, bol vždy čistý. Ako sa zlepšuje izolácia budov, narastá aj význam zabezpečenia dobrej kvality vzduchu v interiéri. Osobitnú pozornosť si zasluhujú aj budovy škôl. Komisia preskúma medzery v poznatkoch a v politike v súčinnosti s iniciatívou nového európskeho Bauhausu a pri zohľadnení výsledkov príslušných projektov Horizont Európa. Na tomto základe posúdi cesty a možnosti politiky na zlepšenie kvality vzduchu v interiéri, pričom sa zameria na hlavné určujúce faktory a zdroje znečisťovania a preskúma spôsoby, ako zvýšiť informovanosť verejnosti a znížiť riziká.

Od januára 2023 sa revidovanou smernicou o pitnej vode vďaka prísnejším normám kvality vody zabezpečí vyššia ochrana ľudského zdravia, pretože jej predmetom budú znečisťujúce látky, ktoré vzbudzujú obavy, akými sú endokrinné disruptory a mikroplasty, čo povedie k ešte čistejšej vode z vodovodu pre všetkých – a k menšej potrebe plastových fliaš. Komisia do roku 2023 posúdi, či je v rámci prebiehajúceho preskúmania smernice o vode určenej na kúpanie potrebné zaoberať sa aj novými parametrami 28 . V rámci nadchádzajúceho preskúmania smernice o čistení komunálnych odpadových vôd sa bude posudzovať možnosť zavedenia trvalého monitorovania parametrov dôležitých pre zdravie v odpadových vodách. To by nám mohlo pomôcť pripraviť sa na prípadné hrozby nových epidémií 29 . Preskúmanie a prípadne modernizácia ďalších právnych predpisov týkajúcich sa vody a mora, najmä s cieľom dosiahnuť, aby lepšie zodpovedali cieľu zníženia chemických kontaminantov a mikroplastov, takisto pomôže zachovať kvalitu vody, ktorú pijeme, a morských plodov, ktoré konzumujeme. Komisia v rámci stratégie „z farmy na stôl“ určila opatrenia, ktoré prispejú k prechodu na nulové znečisťovanie v potravinových systémoch, akými sú nové strategické usmernenia pre akvakultúru EÚ. Aktualizáciou zoznamov problematických látok pre povrchovú a podzemnú vodu sa ochráni príroda a zdravie ľudí pred najrelevantnejšími látkami na základe najnovších vedeckých poznatkov. Komisia bude zároveň podporovať vytváranie kontrolných oblastí emisií vo všetkých moriach EÚ 30 v záujme zlepšenia vzduchu dýchaného na lodiach, v prístavných mestách a v pobrežných oblastiach, ako aj kvality morí, v ktorých sa kúpeme.

Komisia v záujme lepšej duševnej a fyzickej pohody zváži podporu miest po odstránení znečistenia a obnove ich prírodného charakteru ako potenciálnych verejných zelených plôch, a to vo svojom pripravovanom návrhu právne záväzných cieľov EÚ v oblasti obnovy prírody, v novej stratégii v oblasti pôdy a vo všetkých opatreniach na rozvoj ekologizácie miest, ako sa uvádza v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Bude sa pritom snažiť odstrániť sociálne nerovnosti s cieľom v čo najväčšej miere zabezpečiť spravodlivý prístup k zelenej infraštruktúre miest. Komisia okrem toho do roku 2025 dokončí komplexné preskúmanie väčšiny právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov s cieľom prispôsobiť ich zásadám ekologického a obehového hospodárstva, čím sa zvýši predchádzanie vzniku odpadu, vysokokvalitná recyklácia povedie k cyklom čistých druhotných materiálov a minimalizuje sa zvyškový odpad.

Komisia prostredníctvom stratégie udržateľnosti chemikálií bude lepšie chrániť zdravie ľudí a životné prostredie pred nebezpečnými chemikáliami. Navrhne najmä opatrenia na postupné vyraďovanie najškodlivejších chemických látok – akými sú endokrinné disruptory a perzistentné látky – najmä v spotrebnom tovare, ako aj opatrenia na nahradenie a minimalizáciu všetkých látok, ktoré vzbudzujú obavy, v hospodárstve a spoločnosti 31 .

Zintenzívni sa pokračujúca medzinárodná spolupráca so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), OECD, Dohovorom o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a inými kľúčovými medzinárodnými iniciatívami a organizáciami vrátane organizácií podľa jednotlivých odvetví, napríklad s Medzinárodnou námornou organizáciou a Medzinárodnou organizáciou civilného letectva. Pokiaľ ide o znečisťovanie vody a pôdy liekmi, Komisia okrem cieľovej hodnoty EÚ vytýčenej pre zníženie predaja antimikrobiálnych látok podporí medzinárodnú spoluprácu zameranú na riešenie environmentálnych rizík v iných krajinách, v ktorých emisie liekov z výrobných a iných zdrojov môžu okrem iného prispievať k šíreniu antimikrobiálnej rezistencie 32 .

2.3.Život v rámci našich planetárnych medzí

Ak máme udržať stopu znečisťovania v rámci medzí, s ktorými sa dokáže naša planéta – a teda ľudstvo – vyrovnať 35 , musíme rýchlejšie a lepšie uplatňovať existujúce regulačné rámce EÚ na ochranu ovzdušia, sladkých vôd, morí a oceánov a zároveň urýchlene pracovať na rámci na pravidelné hodnotenie stavu pôd v EÚ a na všetkých úrovniach prijímať opatrenia na riešenie znečisťovania a degradácie pôdy. 

Komisia z hľadiska kvality ovzdušia spolu s členskými štátmi nadviaže na národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia a na záväzky znižovania s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie smernice o národných záväzkoch znižovania emisií tak, aby do roku 2030 počet suchozemských a sladkovodných ekosystémov, kde eutrofizácia súvisiaca so znečistením ovzdušia ohrozuje biodiverzitu, klesol o 25 % 36 .

Pokiaľ ide o znečistenie sladkých a morských vôd, dosiahnutím „dobrého stavu“ podľa rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii by sa EÚ priblížila k realizácii ambície nulového znečisťovania všetkých vodných ekosystémov.

V hodnotení z roku 2019 sa však dospelo k záveru, že vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa sladkej vody naďalej nie je dostatočné 37 v dôsledku faktorov, akými sú nedostatočné investície, obmedzené začlenenie cieľov ochrany sladkej vody do iných oblastí politiky, pomalé vykonávanie opatrení a potreba lepšie riešiť otázku chemického znečistenia. Prioritou teda bude dôslednejšie vykonávanie právnych predpisov. Komisia sa zameria najmä na zabezpečenie toho, aby členské štáty podporovali udržateľnú a hospodárnu spotrebu vody, bránili znečisťovaniu vody a vystavovali sociálne spravodlivé faktúry za spotrebu všetkým odberateľom a znečisťovateľom vody vrátane odberateľov v priemysle, poľnohospodárstve a domácnostiach a zároveň čo najlepšie využívali výnosy na udržateľné investície 38 . Podporí aj lepšie monitorovanie a znižovanie znečisťovania pochádzajúceho z kľúčových látok v povrchových a podzemných vodách. 

Navrhovaná misia „zdravý oceán, moria, pobrežné a vnútrozemské vody“ sa zameria na podporu inovácií a vykonávanie politík a právnych predpisov EÚ v záujme dosiahnutia zdravého stavu oceánov, morí a vôd bez znečistenia. Komisia prijme aj „Akčný plán pre vnútrozemskú plavbu na roky 2021 – 2027“ (NAIADES III) s cieľom podporiť postupný prechod na vnútrozemskú vodnú dopravu s nulovými emisiami 39 .

Komisia do roku 2023 preskúma rámcovú smernicu o morskej stratégii, pričom zohľadní stav vykonávania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa kľúčových zdrojov znečisťovania a potrebu znížiť plastový a iný odpad, podmorský hluk a kontaminanty. V nadväznosti na úspech nedávno dohodnutej prahovej hodnoty EÚ týkajúcej sa odpadkov na plážach 40 bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi na prahových hodnotách EÚ pre maximálne hladiny podmorského hluku z námornej dopravy, stavebných prác, bagrovania pod vodou a iných činností na otvorenom mori.

Nadchádzajúce preskúmanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd 41 v súčinnosti s hodnotením smernice o splaškových kaloch 42 pomôže zvýšiť úroveň ambícií odstraňovať živiny z odpadovej vody z upravenej vody a pripravovať vyčistenú vodu a kal na opätovné použitie, čím sa podporí väčšmi obehové a menej znečisťujúce poľnohospodárstvo. Bude sa zaoberať aj novými znečisťujúcimi látkami, ako sú mikroplasty a mikropolutanty vrátane liekov. Prijmú sa kroky na dosiahnutie energetickej efektívnosti a uhlíkovej neutrality, ako aj lepšieho uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“. Preskúmanie sa zameria aj na zlepšenie prístupu k spravodlivosti, sanitárnym opatreniam pre všetkých a k informáciám. Týmto preskúmaním sa podporí aj konkrétne vykonávanie budúceho integrovaného akčného plánu hospodárenia so živinami, ktorý zahŕňa holistickú koncepciu riešenia dlhodobej environmentálnej výzvy, maximalizáciu súčinnosti medzi politikami a čo najlepšie využívanie ekologizačnej architektúry novej spoločnej poľnohospodárskej politiky, najmä prostredníctvom kondicionality a ekologických režimov. Podobne, ako sa uvádza v stratégii „z farmy na stôl“ a v stratégiách biodiverzity, znečistenie ovzdušia, vody a pôdy pesticídmi by malo do roku 2030 klesnúť o 50 % v dôsledku zníženia ich celkového používania, ako aj s nimi spojeného rizika vrátane používania najnebezpečnejších z nich a rizika s tým spojeného. Toto sa dosiahne lepším zavádzaním integrovanej ochrany proti škodcom, revíziou smernice o udržateľnom používaní pesticídov, podporou agroekologických postupov vrátane ekologického poľnohospodárstva a zamedzením používania chemických pesticídov v citlivých oblastiach. Okrem riešenia rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie sa tým znížia aj náklady na úpravu pitnej vody. Inovačné techniky vrátane biotechnológie by takisto mohli prispieť k zníženiu závislosti od pesticídov 43 .

Okrem toho sa navrhovanou „misiou v oblasti zdravia pôdy a potravín“ spolu s európskym partnerstvom v oblasti inovácií zameraným na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP AGRI) podporí široké zavádzanie postupov na znižovanie pesticídov a živín tým, že sa bude podporovať inovácia a výmena poznatkov. Jej cieľom bude zabezpečiť, aby do roku 2030 bolo 75 % pôd zdravých, a to aj vďaka špecifickému cieľu znížiť znečisťovanie pôdy a zintenzívniť jej obnovovanie.

Komisia v rámci pripravovanej stratégie EÚ v oblasti pôdy vypracuje opatrenia na výrazné zvýšenie úsilia zameraného na určovanie, skúmanie, posudzovanie a sanáciu kontaminovaných plôch, aby do roku 2050 znečisťovanie pôdy už nepredstavovalo zdravotné ani environmentálne riziko. Novej kontaminácii pôdy by sa malo v čo najväčšej miere zabrániť, ale ak k nej napriek preventívnym a iným opatreniam dôjde, riziká by sa mali riešiť okamžite. Odhaduje sa, že v celej EÚ je potenciálne kontaminovaných 2,8 milióna plôch, pričom sa predpokladá, že 390 000 z nich si bude vyžadovať sanáciu. Do roku 2018 bola oznámená sanácia len asi 65 500 plôch 44 . Je veľmi dôležité, aby všetky členské štáty mali zavedený register (potenciálne) kontaminovaných plôch, zintenzívnili úsilie o sanáciu takýchto plôch a vypracovali jasné kritériá na stanovenie dekontaminácie ako priority. V pripravovanom návrhu právne záväzných cieľov EÚ v oblasti obnovy prírody sa posúdia možnosti obnovenia degradovaných pôdnych ekosystémov. Komisia vypracuje aj zoznam prioritných sledovaných látok EÚ vzhľadom na kontaminanty v pôde, ako aj usmernenia, napr. pokiaľ ide o pas pre bezpečné, udržateľné a obehové využívanie výkopovej zeminy na základe skúseností členských štátov, kde tieto pasy existujú. V záujme lepšieho pochopenia problematiky difúzneho znečistenia pôdy v EÚ bude Komisia pracovať na začlenení modulu nulového znečisťovania do budúceho projektu prieskumu pôdy s názvom LUCAS 45 . Bude sa podporovať a uľahčovať dostupnosť možností verejného a súkromného financovania na určovanie, skúmanie a sanáciu kontaminovaných pôd, ako aj informovanosť verejnosti o týchto možnostiach.

Na medzinárodnej úrovni bude EÚ podporovať celosvetovú a regionálnu cezhraničnú spoluprácu v oblasti vôd 46 a bude spolupracovať s hlavnými partnermi na bilaterálnej úrovni. Bude naďalej podporovať spoluprácu medzi príslušnými regionálnymi fórami, napríklad v európskych povodiach riek (Rýn, Dunaj), a bude pokračovať v úsilí o celosvetové zavádzanie a vykonávanie Dohovoru EHK OSN o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier. Bude naďalej posilňovať medzinárodnú správu oceánov a podporovať partnerské krajiny v snahe zabezpečiť čistotu a zdravie oceánov a ich udržateľné využívanie 47 . EÚ bude takisto podporovať koordináciu regionálnych morských oblastí s cieľom spoločne merať, posudzovať a riešiť rôzne druhy znečistenia. Viaceré regionálne povodia a morské oblasti sú zasiahnuté aj historickým znečistením, ktoré čiastočne súvisí ešte s druhou svetovou vojnou 48 , nahromadilo sa v sedimentoch a predstavuje významné riziko pre vodné ekosystémy, ale aj pre zdravie ľudí, a to prostredníctvom rýb a mäkkýšov. EÚ zintenzívni aj spoluprácu s tretími krajinami pri riešení problému morského odpadu. Okrem toho prioritou bude aj naďalej užšia spolupráca v stredomorskej oblasti, najmä prostredníctvom Barcelonského dohovoru a jeho protokolov a Únie pre Stredozemie. EÚ takisto usmerňuje vývoj v IMO v snahe regulovať vypúšťanie látok z lodí vybavených systémami čistenia výfukových plynov do mora 49 . Bude aj naďalej podporovať Svetové partnerstvo pre pôdu v snahe ďalej predchádzať znečisťovaniu a minimalizovať riziká vyplývajúce zo znečistenia pôdy z minulosti. 

2.4.K nulovému znečisťovaniu z výroby a spotreby

Nasmerovanie EÚ na dosiahnutie nulového znečisťovania si v úzkej súčinnosti s akčným plánom pre obehové hospodárstvo vyžaduje udržateľnejšie priemyselné systémy 51 , čistejšie technológie, menej znečisťujúce obchodné modely a spotrebiteľské návyky, rýchlejšie uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ a ďalšie uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Smernica o priemyselných emisiách 52 je hlavným nástrojom, ktorým sa regulujú emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy z vyše 52 000 najväčších priemyselných zariadení EÚ. Obsahuje ustanovenia, ktorými sa podmieňuje udeľovanie povolení pre priemyselné zariadenia vybavením zariadenia najlepšou dostupnou technikou (BAT). To viedlo dané odvetvia k postupnému znižovaniu emisií a prispelo k dosiahnutiu vyrovnaných podmienok pre všetkých aktérov. Napríklad veľké spaľovacie zariadenia v súčasnosti vypúšťajú sedemkrát menej látok znečisťujúcich ovzdušie ako pred 20 rokmi. Emisie do ovzdušia zo zariadení, ktoré spĺňajú smernicu o priemyselných emisiách, však stále spôsobujú škody vo výške takmer 100 miliárd EUR ročne 53 . To si vyžaduje nepretržité úsilie o zníženie zvyšných emisií vrátane emisií do vody a pôdy – ako aj o zabezpečenie toho, aby príslušní prevádzkovatelia veľkých priemyselných zariadení a osobitne nebezpečných zariadení odstraňovali kontamináciu zo svojich priemyselných prevádzok alebo v prípade veľkých priemyselných havárií.

Komisia na základe nedávneho hodnotenia podľa smernice o priemyselných emisiách 54  preskúma predpisy EÚ o priemyselných emisiách 55 z hľadiska skutočnosti, že nové technológie alebo výrobné postupy často umožňujú zníženie emisií znečisťujúcich látok aj skleníkových plynov, a to aj v odvetviach, v súčasnosti nefigurujú. Cieľom revízie bude urýchliť zavádzanie inovácií v oblasti nulového znečisťovania, vytvoriť rovnaké podmienky aj pre iné výrazne znečisťujúce odvetvia, zlepšiť prístup verejnosti k informáciám, jej účasť na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti, ako aj uľahčiť porovnávanie výsledkov členských štátov v boji proti priemyselným emisiám. Nové observatórium inovácií podľa smernice o priemyselných emisiách bude zohrávať kľúčovú úlohu pri monitorovaní inovácií a urýchľovaní určovania nových metód. Na urýchlenie a transformáciu spôsobu, akým regulačné orgány a priemysel riešia priemyselné emisie, možno využiť digitalizáciu, spracúvanie údajov a nové inovačné prístupy, akými sú diaľkové snímanie, umelá inteligencia a strojové učenie. Okrem toho na dosiahnutie „takmer nulového skládkovania a vypúšťania látok do vody“ do roku 2050 sa v rámci „partnerstva Process4Planet“, „partnerstva pre Európu s obehovým hospodárstvom využívajúcim biologické materiály“ a „partnerstva pre čistú oceľ“ programu Horizont Europe preskúmajú možnosti podpory prelomových technológií a systémovejších riešení, ako sú priemyselná symbióza a obehové dodávateľské reťazce, prostredníctvom ktorých sa odpady alebo vedľajšie produkty odvetia alebo malých a stredných podnikov (MSP) stanú surovinou pre ďalšie z nich. V pláne priemyselnej technológie pre obehové odvetvia v rámci „nového EVP“ sa poskytnú dôkazy a navrhnú investičné programy 56 .

Snaha o nulové znečisťovanie vo výrobe a spotrebe znamená aj to, že chemikálie, materiály a výrobky musia byť čo najbezpečnejšie a najudržateľnejšie, a to už v štádiu návrhu i počas svojho životného cyklu 57 – výsledkom budú cykly netoxických materiálov. Komisia už prijala nový akčný plán pre obehové hospodárstvo, ako aj stratégiu udržateľnosti chemikálií a oznámila niekoľko ďalších iniciatív na riešenie týchto problémov znečisťovania. Cieľom iniciatívy v oblasti udržateľnej produktovej politiky bude zabezpečiť, aby boli výrobky uvádzané na trh EÚ čoraz udržateľnejšie a aby sa obstáli v skúške obehovosti, čím sa stane výroba aj spotreba šetrnejšími k životnému prostrediu a minimalizuje sa odpad a znečisťovanie. Metódami environmentálnej stopy výrobkov a environmentálnej stopy organizácie 58 sa podporuje transparentné, spoľahlivé, systematické a integrované porovnávanie výrobkov a organizácií na trhu EÚ. Okrem niekoľkých opatrení na riešenie zistených environmentálnych problémov farmaceutických výrobkov vykonaním farmaceutickej stratégie a strategického prístupu EÚ k liekom v životnom prostredí 59 sa plánujú aj osobitné opatrenia na riešenie znečisťovania mikroplastmi 60 , perzistentnými organickými látkami (POP) 61 v odpade a škodlivými a perzistentnými látkami vo výrobkoch, akými sú perfluóralkylované a polyfluóralkylované látky (PFAS) pre všetky použitia, ktoré nie sú nevyhnutné 62 . Komisia takisto vyzve verejných a súkromných aktérov, aby prijímali „záväzky nulového znečisťovania“ 63 s cieľom podnietiť spotrebiteľov, aby si vyberali menej znečisťujúce výrobky a služby, napríklad výrobky a služby s environmentálnou značkou EÚ. Tieto záväzky budú určené pre kamenné obchody a elektronické trhy a budú vychádzať z overiteľných a transparentných tvrdení, ku ktorým prispeje aj budúca iniciatíva v oblasti tvrdení týkajúcich sa životného prostredia.

Stanovenie správnej ceny za znečisťovanie a vytváranie stimulov pre alternatívy, ako si to vyžaduje zásada „znečisťovateľ platí“, zohrávajú kľúčovú úlohu pri stimulovaní ekologickejšej výroby a spotreby 64 . Napriek mnohým výzvam sa dnes znečisťovanie ešte stále rieši hlavne prostredníctvom regulácie a jeho externé náklady nie sú plne internalizované. Existuje priestor na podporu ďalšieho využívania cenových nástrojov 65 . Komisia na podporu tohto procesu prijme odporúčania, ako ďalej podporovať príslušné nástroje a stimuly na lepšie vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“ a tým úplne ukončiť éru „bezplatného znečisťovania“, a to v nadväznosti na pripravovanú správu Európskeho dvora audítorov. Zároveň posúdi, ako môže revízia smernice o zdaňovaní energie pomôcť zabezpečiť motiváciu odberateľov voliť menej znečisťujúce zdroje energie.

Komisia popri celosvetovom úsilí v rámci Minamatského dohovoru v roku 2022 zreviduje nariadenie o ortuti 66 s cieľom postupne prestať používať zubný amalgám a zakázať výrobu viacerých výrobkov s prídavkom ortuti vrátane určitých svetelných zdrojov a obchodovanie s nimi. To sa uskutoční v súčinnosti s príslušnými nástrojmi EÚ vrátane smernice o obmedzení používania určitých nebezpečných látok 67 .

Účelom smernice Seveso III 68 je riadiť nebezpečenstvá závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri nasmerúvaní vysoko industrializovanej EÚ k nulovému znečisťovaniu z priemyselných havárií. Za posledných 10 rokov došlo v EÚ na približne 12 000 nebezpečných zariadení so sídlom v EÚ, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, menej ako k 30 závažným haváriám ročne a ich dosah neustále klesal. Komisia bude naďalej posilňovať svoju podporu členom, napr. pri posudzovaní rizík zariadení a dôsledkov havárií. Tým sa navyše doplní mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany 69 .

Na medzinárodnej úrovni bude EÚ pokračovať v podpore práce na najlepších dostupných technikách (BAT) v rámci mnohostranných environmentálnych dohôd, akými sú Štokholmský a Minamatský dohovor, ako aj prostredníctvom projektu BAT OECD. Takisto aktívne prispeje k preskúmaniu Kyjevského protokolu o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok s cieľom zhromaždiť poznatky o úrovniach a trendoch priemyselných emisií. Komisia navrhne ambiciózne preskúmanie nariadenia o preprave odpadu v snahe lepšie monitorovať vývoz odpadu, zabezpečiť jeho udržateľnú úpravu a obmedziť vývoz odpadu, ktorý má škodlivý vplyv na životné prostredie a zdravie v tretích krajinách, aby sa ďalej riešila stopa EÚ znečisťovania životného prostredia za jej hranicami. Napríklad vozidlá po skončení životnosti, ktoré sú nebezpečným odpadom a nemožno ich vyvážať do krajín, ktoré nie sú členmi OECD, sú často označené ako použité motorové vozidlá a nezákonne sa vyvážajú 70 . To vedie k vážnym hrozbám znečisťovania spôsobeným nesprávnym zaobchádzaním s týmito vozidlami 71 . EÚ bude okrem toho pokračovať v partnerstve s kľúčovými krajinami s cieľom bojovať proti nezákonnému obchodovaniu s odpadom a uľahčiť spoluprácu v rámci regiónu a medzi regiónmi.

3.Spoločné vytváranie transformácie nulového znečisťovania

3.1.Zabezpečenie prísnejšieho vykonávania a presadzovania

Podľa druhého preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov 73 stoja súčasné nedostatky pri vykonávaní environmentálnych právnych predpisov EÚ spoločnosť ročne približne 55 miliárd EUR ročne, pričom 69 % týchto nákladov vzniká v dôsledku nedostatočného vykonávania právnych predpisov o ovzduší, hluku, vode a priemyselných emisiách/haváriách 74 .

Komisia bude vo zvýšenej miere zameriavať svoje úsilie o vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov na zabezpečenie účinného dodržiavania všetkých právnych predpisov EÚ v oblasti prevencie znečisťovania životného prostredia a na dosiahnutie zamýšľaných prínosov pre životné prostredie a zdravie. Patrí sem spolupráca s členskými štátmi v počiatočných fázach v snahe zabezpečiť rýchlu a presnú transpozíciu do vnútroštátneho práva a podporu všetkých dostupných nástrojov.

Komisia v záujme zlepšenia dodržiavania právnych predpisov EÚ v oblasti prevencie znečisťovania zo strany všetkých príslušných vnútroštátnych orgánov:

·bude podporovať lepšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a európskymi sieťami environmentálnych agentúr, inšpektorov, audítorov, polície, prokurátorov a sudcov v rámci Fóra pre environmentálny súlad a správu životného prostredia 75 s cieľom vypracovať nové spoločné opatrenia v rámci celého reťazca dodržiavania predpisov,

·bude združovať environmentálne orgány a iné orgány presadzovania práva (napr. orgány zodpovedné za právne predpisy EÚ v oblasti dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, rybolovu, námorného dozoru alebo ochrany spotrebiteľa), aby si mohli vymieňať najlepšie postupy a navrhnúť medziodvetvové opatrenia na dodržiavanie predpisov zamerané na nulovú toleranciu v prípade znečisťovania na národnej a cezhraničnej úrovni,

·zlepší horizontálny právny rámec a posilní smernicu o trestných činoch proti životnému prostrediu 76 ,

·do roku 2023 vyhodnotí vhodnosť smernice o environmentálnej zodpovednosti na daný účel 77 vrátane jej aspektov súvisiacich so znečisťovaním a v prípade potreby ju zreviduje,

·zváži prípravu štandardizovaných ustanovení o zabezpečení dodržiavania pravidiel pre nové legislatívne návrhy a bude monitorovať primerané a odrádzajúce uplatňovanie platných sankcií,

·vo všetkých členských štátoch podporí uplatňovanie existujúcich inšpekcií a iných kontrol súladu, ako aj sankcií a posúdi možnosti ich prípadného zlepšenia,

·podporí využívanie špičkových technológií na posilnenie vnútroštátnych kapacít na monitorovanie a overovanie dodržiavania pravidiel.

Občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu ako strážca dodržiavania pravidiel. Komisia posúdi a v prípade potreby posilní ustanovenia o účasti verejnosti a prístupe k spravodlivosti v súlade so svojím oznámením o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia 78 . Oznamovatelia nekalých praktík sú pri nahlasovaní porušení právnych predpisov EÚ týkajúcich sa znečisťovania takisto chránení 79 .

Komisia bude venovať pozornosť aj vnútroštátnym systémom, aby sudcom umožnili zaručiť právo jednotlivcov a mimovládnych organizácií na účinný prostriedok nápravy podľa právnych predpisov EÚ v súlade s revidovaným nariadením o Aarhuskom dohovore 80 .

3.2.Podpora zmeny v celej spoločnosti v záujme nulového znečisťovania

Cieľ nulového znečisťovania si vyžaduje kolektívne opatrenia a kolektívnu zmenu, keďže znečistenie je výsledkom mnohých činností vo väčšine hospodárskych odvetví, je regulované medzinárodnými, európskymi, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a v konečnom dôsledku ovplyvňuje všetkých ľudí a životné prostredie na celom svete. Každý musí zohrať svoju úlohu. 

Podnikom a vládam ponúka cieľ nulového znečisťovania významnú príležitosť na inovácie prostredníctvom investovania do čistých technológií, výrobkov a služieb. Kľúčovým nástrojom sú súkromné investície. V roku 2019 sa na celom svete vydalo o 51 % viac zelených dlhopisov v porovnaní s rokom 2018 (v celkovej hodnote 257,7 miliardy USD), najmä v dôsledku zvýšenej miery zavádzania v rámci EÚ 81 . Vykonávanie environmentálnych kritérií (ochrana vody, prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia, obehové hospodárstvo a biodiverzita) v rámci nariadenia o taxonómii v oblasti udržateľnosti 82 bude významnou príležitosťou na podporu týchto povzbudivých trendov. Komisia v snahe pomôcť spoločnostiam a vládam merať hospodársku výkonnosť svojich obchodných modelov a projektov tým, že sa zohľadní skutočná hodnota prírody, bude naďalej podporovať štandardizované účtovné postupy pre prírodný kapitál a dôslednejšie podávanie environmentálnych správ, ako sa uvádza v návrhu smernice o udržateľnom podávaní správ spoločnosťami 83 , a v prípade potreby podporovať prevenciu znečisťovania ako súčasť overovania udržateľnosti veľkých projektov podporovaných programom InvestEU. Tým by sa malo pomôcť zabezpečiť, aby sa aspekty týkajúce sa ovzdušia, vody a pôdy primerane zohľadnili pri príprave štandardizovaných postupov v podnikateľskej sfére, pri projektoch, produktoch a vo verejnej správe a aby sa podporovali vo verejno-súkromných partnerstvách 84 .

EÚ bude aj naďalej v medzinárodnom meradle podporovať program ekologického financovania v snahe mobilizovať súkromný kapitál na environmentálne udržateľné investície, ktoré podporujú ciele nulového znečisťovania, a to aj prostredníctvom Medzinárodnej platformy pre udržateľné financovanie. Bude spolupracovať s členskými štátmi, Európskou investičnou bankou a ďalšími príslušnými medzinárodnými finančnými inštitúciami (IFI) v snahe zmobilizovať nástroje, ako je Európsky fond pre udržateľný rozvoj+ s cieľom ďalej rozvíjať a zvyšovať investície do prevencie znečisťovania 85 . Komisia od roku 2022 zabezpečí, aby sa pri odmeňovaní podnikateľov (napr. prostredníctvom Európskej podnikateľskej ceny za životné prostredie) ich úsilie o nulové znečisťovanie náležite ocenilo a medializovalo. To pomôže takýmto priekopníckym spoločnostiam upevniť svoje postavenie na trhu a zároveň sa zdôraznia ich výsledky v oblasti prevencie znečisťovania v očiach budúcich zákazníkov.

Spolu so súkromnými investíciami bude potrebné aj verejné financovanie, keďže na dosiahnutie dohodnutých environmentálnych cieľov budú v celej EÚ do roku 2030 každoročne potrebné investície v hodnote ďalších 100 – 150 miliárd EUR, z ktorých významná časť sa týka investícií do prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia 86 . Súčasťou pripravovaného preskúmania rámca správy hospodárskych záležitostí bude zmienka o ekologických verejných investíciách v súvislosti s kvalitou verejných financií. Viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 a nástroj NextGenerationEU takisto ponúknu finančnú podporu na zníženie a kontrolu znečisťovania životného prostredia prostredníctvom politiky súdržnosti, národných plánov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných príslušných národných stratégií, ako sú národné strategické plány v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorými možno podporiť vykonávanie prospešných poľnohospodárskych postupov. Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi na ďalšom rozvoji a zlepšovaní vnútroštátnych poradenských služieb pre poľnohospodárov v snahe vybudovať kapacity pre menej znečisťujúce postupy, najmä na zníženie emisií amoniaku a dusičnanov. Národné plány obnovy a odolnosti sú nástrojom na riešenie výziev (najmä tých, ktoré sú uvedené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny) a na zužitkovanie prínosov zelenej transformácie a prechodu na digitálnu technológiu, ku ktorým môže patriť aj prevencia a zníženie znečisťovania. Komisia v súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti posúdi plány okrem iného na základe porovnania s cieľmi dvojakej digitálnej a zelenej transformácie. Financovanie v rámci politiky súdržnosti významne prispeje k dosiahnutiu cieľa nulového znečisťovania prostredníctvom investícií okrem iného do energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov, čistenia odpadových vôd, odpadového hospodárstva, opatrení týkajúcich sa kvality ovzdušia, udržateľnej mestskej dopravy a zelenej infraštruktúry. Podporia sa tým opatrenia na celoštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni. Komisia je takisto pripravená podporiť členské štáty prostredníctvom Nástroja technickej podpory v snahe poskytnúť technickú podporu reformám súvisiacim so znečisťovaním v členských štátoch EÚ, ktoré možno financovať prostredníctvom vnútroštátnych prostriedkov alebo fondov EÚ. Komisia takisto vyvíja dlhodobú víziu pre vidiecke oblasti, ktorej cieľom je prispieť konkrétnymi opatreniami aj k zníženiu emisií.

Program Horizont Európa bude ako jednu zo svojich priorít podporovať špecificky orientovaný výskum a inovácie súvisiace s cieľom nulového znečisťovania. Hlavnými strategickými iniciatívami sú misie 87 a  partnerstvá 88 , napríklad navrhované misie zamerané na „zdravé oceány, moria, pobrežné a vnútrozemské vody“ 89 a „zdravie pôdy a potraviny“ 90 a misia zameraná na „klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“, ako aj partnerstvá v oblasti rizík vyplývajúcich z chemických látok, transformácie európskeho spracovateľského priemyslu („Processes4Planet“), partnerstvá v oblasti bezpečnosti vody pre planétu („Water4All“), nulových emisií vo vodnej doprave (ZEWT) alebo cestnej doprave (2ZERO). Okrem toho bude program Horizont Európa naďalej podporovať výskum znečisťujúcich látok a druhov znečistenia novými znečisťujúcimi látkami, napríklad svetelné znečistenie a jeho vplyv na biodiverzitu alebo znečistenie nanočasticami.

Z digitálnych riešení sa čoraz častejšie odvíja významný inovačný potenciál na zníženie znečisťovania, ktoré často predstavujú prínos aj pre iné ciele zelenej dohody 91 . Môžu urýchliť prechod na nulové znečisťovanie, ale vyžadujú si včasné rozhodnutia, aby sa čo najlepšie využili príležitosti a zároveň zmiernili riziká. Napríklad rozvoj cielených digitálnych nástrojov, ktoré by poľnohospodárom pomohli znížiť ich environmentálnu stopu vďaka ľahko vizualizovaným požiadavkám podľa právnych predpisov EÚ, by mohol výrazne znížiť znečisťujúci vplyv niektorých ich činností. Všeobecnejšie povedané, aby sa zlepšila dostupnosť údajov verejného a súkromného sektora a aby sa pomohlo podnikom, tvorcom politík, výskumným pracovníkom a občanom lepšie pochopiť a vizualizovať znečistenie, budú údaje relevantné z hľadiska cieľa nulového znečisťovania 92 voľne prístupné ako súčasť dátového priestoru pre Európsku zelenú dohodu 93 . Program pozorovania Zeme Copernicus bude hlavným stavebným prvkom iniciatívy Destinácia Zem EÚ, ktorá poskytuje veľké množstvo údajov a informácií z pozorovania a monitorovania Zeme. Komisia takisto vyhlásila iniciatívu „GreenData4All“ (zelené dáta pre všetkých) 94 zameranú na modernizáciu, aktívne šírenie a výmenu údajov vo verejnej a súkromnej držbe na podporu cieľov zelenej dohody, pričom vychádza z pokroku dosiahnutého v rámci smernice o infraštruktúre pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) 95 a zohľadňuje smernicu o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí 96 . Okrem toho Komisia bude napríklad prostredníctvom inteligentných miest v rámci programu Digitálna Európa investovať do skúšania a zavádzania digitálnych riešení pre nulové znečisťovanie, ako aj do rozvoja miestnych digitálnych dvojčiat – virtuálnych modelov miest – ktoré mestám pomôžu riešiť zložité environmentálne a urbanistické výzvy 97 .

Komisia ako doplnenie úsilia v rámci Európskeho klimatického paktu 98 poskytne ľuďom nové možnosti, ako sa dozvedieť o znečisťovaní a prijímať opatrenia. Vypracujú sa špecializované informačné materiály a aplikácie, počnúc aplikáciou indexu kvality ovzdušia 99 , čím sa zjednoduší prístup k dostupným porovnateľným údajom v reálnom čase z celej EÚ, a kalkulačkou spotrebiteľskej stopy 100 , ktorá ľuďom umožní posúdiť i stopy ich vlastnej spotreby. Medzi špecializované komunikačné činnosti zamerané na „nulové znečisťovanie“ s partnerskými organizáciami budú patriť súpravy pre vzdelávacie aktivity, ako aj podpora špecializovaných činností zameraných na nulové znečisťovanie pre širokú verejnosť, študentov a zraniteľné skupiny.

Je jasné, že transformácia v záujme nulového znečisťovania si vyžaduje nielen financovanie a technológie, ale aj kvalifikovaných ľudí, aby sa oboje využilo čo najlepšie. Platí to nielen pre digitálne zručnosti. Komisia bude realizovať program v oblasti zručností 101 okrem iného tým, že podporí vypracovanie súboru základných zelených zručností pre trh práce, ktorý bude podkladom pre odbornú prípravu v celom hospodárstve s cieľom zabezpečiť generáciu odborníkov so zodpovedným prístupom ku klíme, k životnému prostrediu a zdraviu, ako aj ekologických hospodárskych subjektov. Komisia okrem toho zabezpečí široké využívanie špecificky prispôsobených modulov odbornej prípravy EÚ pre zdravotníckych pracovníkov a iných pracovníkov sociálnych služieb v snahe zlepšiť ich schopnosť riešiť environmentálne riziká, a zároveň zabezpečí široké využívanie pravidelne aktualizovaných najlepších postupov v EÚ s cieľom dosiahnuť hmatateľný pokrok pri zisťovaní a znižovaní vystavenia environmentálnym rizikám v zraniteľných skupinách.

Komisia v záujme zabezpečenia, aby sa ekologická transformácia a udržateľnosť stali súčasťou učebných osnov, na konci roka 2021 predloží návrh odporúčania Rady týkajúci sa vzdelávania v oblasti environmentálnej udržateľnosti a európsky rámec kompetencií v oblasti zmeny klímy a udržateľného rozvoja. Koalícia pre vzdelávanie v záujme klímy, ktorá bola vytvorená v decembri 2020, bude podporovať inovačné riešenia s učiteľmi a študentmi, a to aj v oblasti rozvoja zelených zručností. Programom Erasmus+ sa posilní ekologický rozmer vzdelávania a odbornej prípravy a zároveň sa zvýši počet príležitostí mobility v ekologických výhľadovo orientovaných študijných odboroch, ako je územné plánovanie, udržateľnosť a inovácie alebo veda, technológia, inžinierstvo a matematika.

Mestá a regióny stoja na čele vykonávania zákonov, politík a programov týkajúcich sa znečisťovania. Mnohé mestá už teraz prijímajú rozsiahlejšie opatrenia, pričom priekopníci sa zapájajú do sietí Európske hlavné zelené mesto a Európsky zelený list. Mnohé mestá však majú stále ťažkosti riešiť znečisťovanie dostatočným spôsobom. Napríklad normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia sa stále porušujú vo viac ako 100 mestách v EÚ. Komisia bude naďalej podporovať a motivovať mestá a spolupracovať s nimi, najmä v rámci nedávnej Dohody o zelených mestách, aby sa zaviazali zintenzívniť svoje miestne opatrenia v oblasti ovzdušia, hluku, vody, prírody a biodiverzity, obehového hospodárstva a odpadu 102 . Navrhovaná misia Mestá v rámci programu Horizont Europe prostredníctvom koncepcie založenej na dopyte a medziodvetvovej koncepcie zosúladenej s cieľom nulového znečisťovania podporí 100 miest pri ich prechode ku klimatickej neutralite do roku 2030 v snahe podnietiť ostatné európske mestá, aby do roku 2050 dosiahli klimatickú neutrálnosť a výrazne prispeli k zníženiu znečisťovania miest.

3.3.Podpora celosvetovej zmeny v záujme dosiahnutia nulového znečisťovania

Znečisťovanie nepozná hranice. EÚ preto v rámci zelenej dohody podporí cieľ nulového znečisťovania životného prostredia bez toxických látok vo svojej vonkajšej činnosti, a to vrátane diplomacie zameranej na zelenú dohodu a investície tým, že poskytne odborné znalosti a finančné zdroje na rozšírenie medzinárodných partnerstiev a opatrení v tretích krajinách a s tretími krajinami.

V súlade s najnovšou politikou a regionálnymi stratégiami 106 bude EÚ úzko spolupracovať s partnermi z oblasti rozširovania a s našimi najbližšími susedmi na juhu a na východe, ako aj s partnermi zo Spojeného kráľovstva a EZVO, na problémoch týkajúcich sa znečisťovania životného prostredia, v neposlednom rade aj v súvislosti s ratifikáciou a účinným vykonávaním príslušných multilaterálnych dohôd o znečistení. Dôležitá bude aj spolupráca so severskými krajinami mimo EÚ, s USA, Kanadou a Ruskom vrátane pokračujúcej spolupráce na príslušných medzinárodných fórach s cieľom lepšie chrániť krehké životné prostredie arktického regiónu pred škodami spôsobenými znečistením. EÚ bude predovšetkým presadzovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti politiky zameranej na emisie čierneho uhlíka 107 v záujme zníženia dôsledkov zmeny klímy a zlepšenia kvality ovzdušia.

EÚ bude spolupracovať aj s hlavnými medzinárodnými partnermi, najmä zo skupiny G20 a svojej rozsiahlej siete dvojstranných obchodných dohôd, s cieľom pokročiť v plnení celosvetového programu nulového znečisťovania, a to s dôrazom na zdravie a prevenciu znečisťovania, ako aj pracovať na vytváraní trhových príležitostí pre zelené technológie, tovar, služby a investície. Cieľ nulového znečisťovania bude podporovať aj prostredníctvom rozvojovej a investičnej politiky, hodnotiť vplyvy znečisťovania na iniciatívy v oblasti obchodnej politiky a dohôd o voľnom obchode a posilňovať vykonávanie a presadzovanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji.

Na multilaterálnej úrovni bude EÚ:

·pokračovať v podpore medzinárodných opatrení zameraných na nulové znečisťovanie a vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“ 108 v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a v nadväznosti na uznesenia Environmentálneho zhromaždenia OSN 109 , najmä na plán vykonávania s názvom Na ceste k planéte bez znečistenia (Towards a Pollution-Free Planet) 110 a na Inovačnú misiu 111 ,

·pokračovať v práci na ambicióznom medzinárodnom rámci na obdobie po roku 2020 v záujme nakladania s chemikáliami a odpadom vhodným spôsobom,

·posilňovať opatrenia podľa Bazilejského, Rotterdamského, Štokholmského a Minamatského dohovoru o odpade z elektrických a elektronických zariadení, nebezpečných chemikáliách, perzistentných organických znečisťujúcich látkach a ortuti,

·podporovať globálnu dohodu o plastoch 112 .

EÚ sa takisto bude snažiť zabezpečiť účinné riešenia znečisťovania ako súčasť ambiciózneho globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite.

Komisia bude podnecovať partnerské krajiny, aby zlepšili svoju politiku a regulačné rámce a zaviedli vhodné stimuly na zníženie znečisťovania, najmä využívaním zeleného rozpočtovania a environmentálnych daní 113 . Okrem toho sa pripravovanou iniciatívou o udržateľnej správe a riadení spoločností zavedú povinnosti hĺbkového preverenia vo všetkých hospodárskych hodnotových reťazcoch, a to aj pokiaľ ide o environmentálne vplyvy súvisiace s obchodnými operáciami.

Komisia urýchli začleňovanie cieľa nulového znečisťovania do programov vonkajšej činnosti EÚ, ktorými sa podporuje prechod na nízkoemisné a obehové hospodárstvo, udržateľný rozvoj miest, čistá energia a čisté riešenia pri varení, voda a hygienické zariadenia, opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia, zdravie, udržateľná mobilita a udržateľné poľnohospodárstvo. Komisia takisto posilní spoluprácu s medzinárodnými partnermi s cieľom zaistiť bezpečnosť výrobkov vyvážaných na internetové i tradičné spotrebiteľské trhy EÚ.

Komisia preskúma spôsoby, ako do programov v oblasti zdravia financovaných EÚ zahrnúť silnejší program v oblasti zdravia a znečisťovania na medzinárodnej úrovni, a to aj venovaním väčšej pozornosti environmentálnym determinantom neprenosných ochorení. Okrem toho bude Komisia spolupracovať s organizáciami Tripartity plus (WHO, FAO, OIE, UNEP) na dosiahnutí obnoveného globálneho a účinného konsenzu o znečistení životného prostredia v duchu akčného plán „jedno zdravie“.

Komisia podporí celosvetové opatrenia týkajúce sa vývozu motorových vozidiel po skončení životnosti a použitých motorových vozidiel a podporí prijatie prísnejších pravidiel dovozu najviac znečisťujúcich vozidiel, najmä v Afrike. V súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ navrhne aj nové pravidlá týkajúce sa vývozu vozidiel po skončení životnosti, najmä s cieľom lepšie odlíšiť použité motorové vozidlá od vozidiel po skončení životnosti a preskúmať možnosť podmieniť vývoz použitých vozidiel dodržiavaním požiadaviek EÚ, napr. pokiaľ ide o technický stav a emisie.

Odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) a použité batérie patria medzi najrýchlejšie rastúce toky odpadu, najmä v rozvojových krajinách. Komisia bude podporovať iniciatívy, najmä prostredníctvom Bazilejského dohovoru, s cieľom lepšie monitorovať medzinárodný obchod s týmito tokmi odpadu a zlepšiť ich riadenie. Zvýšeným používaním motorových vozidiel, solárnej energie a informačných a komunikačných technológií sa značne rozšírilo najmä používanie olovených batérií v rozvojových krajinách. Ich často neoficiálnou recykláciou sa ľudia vystavujú škodlivému znečisteniu olovom s významným dosahom na deti a ich vývoj. Komisia preskúma globálnu iniciatívu s medzinárodnými partnermi s cieľom skončiť neoficiálnu recykláciu použitých olovených batérií.

3.4.Sledovanie pokroku, predvídanie trendov a zohľadňovanie problematiky nulového znečisťovania

Komisia v snahe prepojiť monitorovanie rôznych druhov znečisťovania a posúdiť ich vplyv na zdravie, životné prostredie, hospodárstvo a sociálnu oblasť a v spolupráci s príslušnými agentúrami EÚ 114 vypracuje integrovaný rámec monitorovania a výhľadu nulového znečisťovania 115 ako súčasť širšieho monitorovania v rámci 8. environmentálneho akčného programu (EAP). Bude potrebné lepšie zohľadniť výsledky príslušného inovačného výskumu, napríklad v oblasti biomonitoringu človeka 116 , expozómu 117 , zdravia pôdy 118 alebo opeľovačov 119 , aby sa zabezpečil dlhodobý zber údajov a prispelo k úsiliu zameranému na vypracovanie výhľadu. EEA v záujme doplnenia monitorovania a výhľadu nulového znečisťovania so zameraním na vplyvy na zdravie vypracuje „Európsky atlas životného prostredia a zdravia“, ktorý následne možno použiť aj v rámci „Európskeho strediska pre monitorovanie klímy a zdravia“ 120 .

Komisia na základe monitorovania a výhľadu a v spolupráci s Výborom regiónov zriadi novú platformu pre zainteresované strany v oblasti nulového znečisťovania, ktorá bude združovať zainteresované strany a odborníkov z rôznych oblastí politiky (napr. zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, výskum a inovácie, doprava, digitalizácia a životné prostredie) s cieľom účinne začleňovať program nulového znečisťovania do politík, pomôcť vytvárať spoluzodpovednosť, ako aj podporovať spoluprácu a integrované riešenia a opatrenia, ktorými sa maximalizujú synergie s úsilím o elimináciu emisií uhlíka a zotavenie v období po pandémii COVID-19.

Bude pracovať na osvedčených postupoch týkajúcich sa prierezových tém a vymieňať si ich, pričom medzi tieto prierezové témy patrí financovanie inovácií a pracovných miest s nulovým znečisťovaním, podpora udržateľnej výroby a spotreby, ako aj vytváranie tematických centier, napríklad centra ekologických digitálnych riešení, centra technológií pre čisté ovzdušie a centra znečistenia pôdy. Vďaka platforme pre zainteresované strany v oblasti nulového znečisťovania vzniknú aj synergie s inými príslušnými iniciatívami, ako je Európsky klimatický pakt. Tento pravidelný a interaktívny dialóg a spolupráca s členskými štátmi, podnikmi, mimovládnymi organizáciami, akademickou obcou a inými zainteresovanými stranami takisto pomôže pripraviť druhú správu o monitorovaní a výhľade nulového znečisťovania do roku 2024.

4.Závery

Tento akčný plán prichádza v čase, keď si EÚ stanovila cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a s novým odhodlaním akceptovala potrebu priblížiť sa k ekologickému a obehovému hospodárskemu modelu, ktorý by vychádzal z obnovených a zdravých prírodných ekosystémov, ako aj k zastaveniu prípadnej ďalšej straty biodiverzity a k zdravému životnému prostrediu bez toxických látok pre všetkých svojich občanov. Predstavuje sa v ňom vízia sveta bez znečistenia a zlučujú sa v ňom všetky prebiehajúce a plánované snahy do integrovanej stratégie, ktorá kladie prevenciu znečisťovania na prvé miesto. Keďže činnosti v mnohých oblastiach práve prebiehajú alebo len začínajú prinášať výsledky, Komisia do roku 2025 zhodnotí stupeň vykonávania tohto akčného plánu, pričom bude vychádzať z druhej správy o monitorovaní a výhľade nulového znečisťovania. Zistí, či sú potrebné ďalšie opatrenia na riešenie vzniknutých obáv a preskúma cieľové hodnoty, hlavné iniciatívy a opatrenia, ktoré boli dovtedy stanovené, aby EÚ v tomto desaťročí nastúpila na cestu k nulovému znečisťovaniu, ktoré predstavuje kľúčovú zložku cieľov Európskej zelenej dohody.

(1)      Smernica 2010/75/EÚ, článok 3 ods. 2: „Znečisťovanie je priame alebo nepriame zavádzanie látok, vibrácií, tepla alebo hluku do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia.“

(2)      Pozri UNEP (2021): Making Peace with Nature (Uzavrime mier s prírodou).

(3)      COM(2019) 640.

(4)       IEEP (2020) : Mental health and the environment (Duševné zdravie a životné prostredie).

(5)      The Lancet Commission on health and pollution (Správa komisie Lancet o zdraví a znečisťovaní) (október 2017).

(6)      Správa EEA č. 21/2019: Healthy environment, healthy lives (Zdravé životné prostredie, zdravý život).

(7)      Správa EEA č. 22/2018: Unequal exposure and unequal impacts (Nerovnomerné vystavenie a nerovnomerné vplyvy).

(8)      UNEP/EA.4/3 (2018): Towards a Pollution-Free Planet (Plán vykonávania Na ceste k planéte bez znečisťovania).

(9)      IPBES (2019), Summary for policymakers  (Zhrnutie určené pre tvorcov politík), s. 17 – 19, B.10 – B.14; Európska environmentálna agentúra (2019), The European environment – state and outlook 2020 (Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020).

(10)      SWD(2019) 427.

(11)

     Správa UNEP (2021): Making Peace with Nature (Uzavrime mier s prírodou).

(12)      SWD(2013) 531.

(13)      Medzinárodný inštitút pre analýzu aplikovaných systémov (2017): Costs, benefits and economic impacts of the EU Clean Air Strategy and their implications on innovation and competitiveness (Náklady, prínosy a hospodárske vplyvy stratégie Čisté ovzdušie pre Európu a ich vplyv na inováciu a konkurencieschopnosť).

(14)      Pozri osobitný Eurobarometer 501 (marec 2020), Attitudes of European citizens towards the Environment (Postoje európskych občanov k životnému prostrediu).

(15)      Ecorys (2021): Konzultácie o akčnom pláne EÚ, ako dosiahnuť nulové znečistenie ovzdušia, vody a pôdy – súhrnná správa (pozri portál Vyjadrite svoj názor ).

(16)      The Lancet Commission on health and pollution (Správa komisie Lancet o zdraví a znečisťovaní) (2018).

(17)      Ako sa stanovuje v tomto akčnom pláne a v stratégii udržateľnosti chemikálií [COM(2020) 667].

(18)      Pozri napr. ciele udržateľného rozvoja 3, 6, 11, 12, 14 a 15.

(19)      Napríklad ambície v oblasti klímy do roku 2030, stratégia adaptácie na zmenu klímy, klimatický pakt, iniciatívy v oblasti čistej energie, vlna obnovy budov, stratégia udržateľnej a inteligentnej mobility, akčný plán pre obehové hospodárstvo, stratégia biodiverzity and stratégia „z farmy na stôl“, nová priemyselná stratégia pre Európu a farmaceutická stratégia EÚ, európsky plán na boj proti rakovine and nový program pre spotrebiteľov, ako aj oznámenie o multilateralizme v 21. storočí a preskúmavanie obchodnej politiky.

(20)      Pôvod, základné línie, metodiky a východiská týchto cieľov: pozri prílohu 2.

(21)      Z prílohy VI k Fondu na podporu obnovy a odolnosti jasne vyplývajú tieto synergie.

(22)      SWD(2019) 427, WHO (2006). Air quality guidelines – global update 2005 (Usmernenia pre kvalitu ovzdušia – celková aktualizácia z roku 2005). Ďalšia aktualizácia sa má vykonať v roku 2021; EEA: Air quality in Europe – 2020 report (Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020) (s. 13 – 14).

(23)       COM(2021) 3 .

(24)      Správa o vykonávaní smernice o environmentálnom hluku [COM(2017) 151].

(25)       COM(2020) 715 .

(26)      Podľa trendov v oblasti znečisťovania hlukom, ktoré vyplývajú z údajov o hluku členských štátov.

(27)      COM(2020) 662; smernica 2010/31/EÚ, pozri aj smernicu 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov.

(28)

     Pozri portál Vyjadrite svoj názor .

(29)      Odporúčanie Komisie EÚ [C(2021) 1925].

(30)

      https://www.iiasa.ac.at/web/home/research/researchPrograms/air/Shipping_emissions_reductions_main.pdf .

(31)      COM(2020) 667.

(32)      COM(2020) 761; COM(2019) 128.

(33)

     Plánovaný na rok 2022 v závislosti od trvania spolurozhodovacieho postupu.

(34)      https://ec.europa.eu/info/horizon-europe/missions-horizon-europe/assessment-criteria_en.

(35)      Správa EEA č. 1/2020: Is Europe living within the limits of our planet (Žije Európa v rámci medzí našej planéty)?

(36)

     Smernica (EÚ) 2016/2284. Znečistenie ovzdušia prispieva k eutrofizácii, pri ktorej sa v pôdach a vo vodách ukladá nadbytok dusíkatých živín.

(37)      SWD(2019) 439 a SWD(2020) 259.

(38)      Smernica 2000/60/ES, článok 9.

(39)      Pozri portál Vyjadrite svoj názor .

(40)      Menej ako 20 kusov odpadkov na každých 100 metrov pobrežia – pozri aj https://ec.europa.eu/jrc/en/news/eu-member-states-agree-threshold-value-keep-europe-s-beaches-clean .

(41)      Pozri portál Vyjadrite svoj názor .

(42)      Pozri portál Vyjadrite svoj názor .

(43)      https://ec.europa.eu/food/plant/gmo/modern_biotech/new-genomic-techniques_en.

(44)      JRC (2018). Status of local soil contamination in Europe (Stav miestnej kontaminácie pôdy v Európe).

(45)       Land Use and Land Coverage Area frame Survey (Rámcový štatistický prehľad pôdy a jej využitia).

(46)      Bude využívať aj nástroje regionálnej spolupráce, napr. makroregionálne stratégie EÚ, programy Interreg.

(47)      JOIN(2016) 49.

(48)      Prebiehajúca štúdia o nevybuchnutej munícii pod vodou môže poskytnúť ďalšie dôležité poznatky a východisko pre možné ďalšie opatrenia EÚ na pomoc dotknutým členským štátom.

(49)      Takéto systémy, nazývané aj práčky plynov, sa používajú na zníženie emisií znečisťujúcich ovzdušie, ale látky, ktoré vypúšťajú, môžu poškodiť morské prostredie.

(50)      V nadväznosti na existujúce platformy, napr. Quality of life in European cities survey, 2020 (Prieskum kvality života v európskych mestách, 2020) alebo Knowledge Centre for Territorial Policies (Vedomostné centrum pre územné politiky).

(51)      V súčinnosti s Novou priemyselnou stratégiou pre Európu.

(52)      Smernica 2010/75/EÚ.

(53)      SWD(2020) 181.

(54)      Wood (2021): Wider environmental impacts of industry decarbonisation (Širšie vplyvy eliminácie emisií uhlíka z priemyslu na životné prostredie), záverečná správa zo štúdie .

(55)      Smernica 2010/75/EÚ a nariadenie (ES) No 166/2006.

(56)      COM(2020) 628.

(57)       Brífing EEA (2021) : „Safe and sustainable by design“; Mapping study for the development of sustainable-by-design criteria („Bezpečnosť a udržateľnosť už v štádiu návrhu“; mapovacia štúdia na vypracovanie kritérií udržateľnosti už v štádiu návrhu) (21. apríla 2021) –  https://op.europa.eu/s/o9e2 .

(58)      https://ec.europa.eu/environment/eussd/smgp/.

(59)      COM(2020) 761, COM(2019) 128.

(60)      Pozri portál Vyjadrite svoj názor .

(61)      Pozri portál Vyjadrite svoj názor .

(62)      COM(2020) 667.

(63)      Tieto záväzky budú dopĺňať iniciatívu Záväzku zelenej spotreby a záväzky vyplývajúce z Európskeho klimatického paktu a bude sa hľadať súčinnosť v oboch týchto oblastiach.

(64)      Článok 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(65)      V roku 2019 bol podiel environmentálnych daní na celkových príjmoch v EÚ27 nižší ako 6 %, čo bolo menej ako 2,5 % HDP. 78 % environmentálnych daní pripadá na zdaňovanie energie, 19 % na dane z dopravy a iba 3 % na znečisťovanie a zdroje. Tieto údaje sa počas posledných dvoch desaťročí do značnej miery nemenili.

(66)      Nariadenie (EÚ) 2017/852.

(67)      Smernica 2011/65/EÚ.

(68)      Smernica 2012/18/EÚ.

(69)      Rozhodnutie (EÚ) 2013/1313. Prehľad rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktorým EÚ môže čeliť, SWD(2020) 330. Záchranné zložky v rámci mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany spolupracujú s cieľom predchádzať znečisťovaniu z priemyselných havárií a námorných nehôd a iných prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, reagovať naň a odstraňovať ho.

(70)      EÚ je najväčším svetovým vývozcom použitých motorových vozidiel, a to najmä do západnej Afriky a východnej Európy, na Kaukaz a do strednej Ázie. Pozri https://www.unenvironment.org/news-and-stories/press-release/new-un-report-details-environmental-impacts-export-used-vehicles .

(71)      Vrátane nebezpečného nakladania s olejom, olovenými batériami a nekontrolovaného spaľovania plastov/gumy.

(72)      V prípade potreby v súčinnosti s Európskym klimatickým paktom a ďalšími príslušnými iniciatívami.

(73)      COM(2019) 149.

(74)      COWI/EUNOMIA (2019): The costs of not implementing EU environmental law (Náklady na nevykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ), záverečná správa zo štúdie.

(75)      COM(2018) 10.

(76)       https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12779-Trestne-ciny-proti-zivotnemu-prostrediu-zlepsenie-pravidiel-EU-v-oblasti-ochrany-zivotneho-prostredia-prostrednictvom-trestneho-prava_sk .

(77)      Smernica 2004/35/ES.

(78)      COM(2020) 643.

(79)      Smernica (EÚ) 2019/1937.

(80)      COM(2020) 642.

(81)      Doterajšie výnosy sa využívali hlavne v energetike, stavebníctve a doprave (vyše 80 %); podiel vody tvorí 9 %, pričom na odpady a pôdu pripadá približne 6 %. Zdroj: GR ENV, interná analýza naposledy aktualizovaná v júli 2020 , podľa Iniciatívy klimatických dlhopisov: Zhrnutie trhu zelených dlhopisov za rok 2019 .

(82)      Nariadenie (EÚ) 2020/852.

(83)      COM(2021) 189.

(84)      Opatrenia sa budú kombinovať s opatreniami v oblasti účtových postupov prírodného kapitálu oznámených v Európskej zelenej dohode.

(85)      V nadväznosti najmä na úspešné skúsenosti v rámci investičnej platformy susedstva, Investičného rámca pre západný Balkán, investičného programu pre problémové oblasti v Stredozemí, Environmentálneho partnerstva Severnej dimenzie alebo iniciatívy Čisté oceány.

(86)       COM(2020)  21, SWD(2020) 98.

(87)       https://ec.europa.eu/info/horizon-europe/missions-horizon-europe_en .

(88)       https://ec.europa.eu/info/horizon-europe/european-partnerships-horizon-europe_en .

(89)      Napr. táto misia v oblasti oceánov sa bude zaoberať plastovým odpadom, mikroplastmi, chemikáliami, živinami a podmorským hlukom.

(90)      Napr. táto misia sa bude zaoberať znečisťovaním pôdy vo vidieckych a mestských oblastiach, obnovou kontaminovaných plôch a podporí široké zavádzanie postupov na znižovanie pesticídov a živín.

(91)      SWD(2021) 141. Treba poznamenať, že napr. služby programu Copernicus už poskytujú údaje a informácie o kvalite ovzdušia, sladkých vodách, moriach a pôdach.

(92)      Na základe platforiem a iniciatív, ktoré už existujú, napríklad Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODnet), informačnej platformy pre monitorovanie chemikálií (IPCHEM), ako aj prehľadu ukazovateľov in situ programu Copernicus a služby námorného dozoru.

(93)      COM(2020) 66.

(94)      Ako sa uvádza v európskej dátovej stratégii, pozri portál Vyjadrite svoj názor .

(95)      Smernica 2007/2/ES.

(96)      Smernica 2003/4/ES.

(97)      Pozri SWD(2021) 141.

(98)      COM(2020) 788, napr. online interaktívne dialógy s občanmi budú príležitosťou vyjadriť sa k otázke, čo Európa s nulovými emisiami znamená pre ich komunitu a každodenný život.

(99)      Využíva „aktuálne“ úradne nahlásené údaje o kvalite ovzdušia, v prípade potreby doplnené modelovanými údajmi o kvalite ovzdušia zo služby monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS).

(100)      Nástroj bude k dispozícii od 2. štvrťroka 2021 na adrese https://eplca.jrc.ec.europa.eu/ConsumerFootprint.html .

(101)      COM(2020) 274.

(102)      https://ec.europa.eu/environment/topics/urban-environment/green-city-accord_en.

(103)      V nadväznosti na skúsenosti na úrovni EÚ (napr. Európska sieť živých laboratórií ) alebo na úrovni členských štátov (napr. nemecký program digitálnej politiky pre životné prostredie ); cieľom živých laboratórií je začleňovať výskumné a inovačné procesy do komunít a prostredí reálneho života. Pôsobia ako medzičlánky medzi občanmi, výskumnými organizáciami, spoločnosťami, mestami a regiónmi s cieľom spoločnej tvorby spoločných hodnôt, rýchleho testovania prototypov alebo validácie v prospech rozširovania inovácie a podnikov.

(104)      Pozri závery Rady pre životné prostredie z roku 2020: Digitalizácia v prospech životného prostredia .

(105)      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/companies-take-action-support-green-and-digital-transformation-eu.

(106)      Pozri COM(2020) 641, SWD(2020) 223, JOIN(2020) 7, JOIN(2021) 2.

(107)      Čierny uhlík – bežne známy ako sadza – je malá častica, ktorá vzniká neúplným spaľovaním fosílnych palív, palivových zmesí a syntetických palív, ako aj biomasy.

(108)      COM(2020) 313.

(109)      Uznesenia napr. o znečistení ovzdušia, vody a pôdy; chemických látkach a odpadoch; morskom odpade, jednorazových plastových výrobkoch.

(110)       https://www.unenvironment.org/ietc/resources/publication/towards-pollution-free-planet .

(111)      http://mission-innovation.net/.

(112)      Pozri COM(2020) 98.

(113)      V mnohých rozvojových krajinách môže zvýšenie príjmov získaných zo zdanenia znečisťovania zároveň znížiť závislosť štátu od pomoci a dlhového financovania a uľahčiť mobilizáciu domácich zdrojov na verejné služby. Keďže environmentálne dane sa obchádzajú ťažšie, ako napríklad dane z príjmu právnických alebo fyzických osôb, môžu zároveň posilniť povinnosť štátu zodpovedať sa, zlepšiť daňovú morálku a posilniť fiškálnu správu, pozri https://www.oecd.org/environment/tools-evaluation/environmentaltaxation.htm .

(114)      Najmä Európska environmentálna agentúra (EEA), Európska chemická agentúra (ECHA), Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA).

(115)      SWD(2021) 140.

(116)       https://www.hbm4eu.eu/ .

(117)       https://www.humanexposome.eu/ .

(118)       Land use and land cover survey (Štatistický prehľad pôdy a jej využitia).

(119)      Informačný portál EÚ o opeľovačoch ako súčasť iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače [COM(2018) 395].

(120)      https://climate-adapt.eea.europa.eu/observatory.

(121)      V úzkej spolupráci s Európskou chemickou agentúrou (ECHA), Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA), Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) a inými príslušnými orgánmi.

(122)      V úzkej spolupráci s ďalšími odbormi Komisie, najmä s Eurostatom.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 5. 2021

COM(2021) 400 final

PRÍLOHY

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Cesta k zdravej planéte pre všetkých








Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“

{SWD(2021) 140 final} - {SWD(2021) 141 final}

PRÍLOHA 1 – ZOZNAM OPATRENÍ

Okrem týchto opatrení bude na splnenie cieľa nulového znečisťovania potrebný celý rad opatrení zameraných na nulové znečisťovanie, ktoré už boli naplánované v rámci Európskej zelenej dohody, a ďalšie iniciatívy 1 .

PRÍLOHA 2

Vysvetlenie cieľov stanovených v akčnom pláne nulového znečisťovania

Cieľ 1: Do roku 2030 by mala EÚ znížiť vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie (predčasné úmrtia) o viac ako 55 %

Základ: Smernica (EÚ) 2016/2284 o národných záväzkoch znižovania emisií

Opis: Zníženie sa plánuje dosiahnuť znížením emisií jemných tuhých častíc PM2,5, ak všetky členské štáty vykonajú všetky opatrenia oznámené vo svojich prvých národných programoch riadenia znečisťovania ovzdušia [článok 6 smernice (EÚ) 2016/2284] v záujme dosiahnutia cieľov smernice, a na základe úplného vykonania iných príslušných právnych predpisov (najmä politík v oblasti energetiky a klímy). Zníženie emisií iných látok znečisťujúcich ovzdušie ako tuhých častíc PM2,5 (na ktoré sa vzťahuje aj smernica o národných emisných stropoch) bude mať ďalšie pozitívne účinky na zdravie.

Referenčný rok: 2005

Dôkazová základňa: Druhý výhľad pre čisté ovzdušie 2 a podkladová štúdia 3

Monitorovanie: Aktualizácia výhľadu pre čisté ovzdušie prostredníctvom rámca monitorovania a výhľadu nulového znečisťovania 4

Cieľ 2: Do roku 2030 by EÚ mala znížiť podiel osôb s chronickými poruchami spôsobenými hlukom z dopravy o 30 %

Základ: Smernica o environmentálnom hluku 2002/49/ES

Opis: Cieľ vychádza zo štúdie Komisie z roku 2021, v ktorej sa analyzujú oficiálne údaje členských štátov o vystavení hluku (článok 7 smernice o environmentálnom hluku), národné akčné plány týkajúce sa hluku na obdobie rokov 2018 až 2024 (článok 8 smernice o environmentálnom hluku) a výhľad EHP v oblasti environmentálneho hluku v Európe z roku 2020 5 . V štúdii sa kvantifikovalo zníženie zdravotných problémov súvisiacich s hlukom, ktoré môže byť výsledkom vykonania nákladovo efektívnych opatrení vrátane riešení, ktoré sú už dostupné na trhu. Niektoré z nich vyplývajú zo špecifických limitov hluku, ktoré sú podľa právnych predpisov EÚ záväzné (napr.: v prípade pneumatík 6 , cestných vozidiel 7 a tichých vozňov 8 ), zatiaľ čo pri iných (napr.: v prípade tichších povrchoch ciest, hladkých a tichších koľajníc, časových rámcov letov a letových postupov) sa vyžadujú opatrenia, ktoré sa majú prijať na celoštátnej/miestnej úrovni podľa smernice o environmentálnom hluku v súčinnosti s inými príslušnými právnymi predpismi EÚ 9 : celková úroveň koordinácie a ambície týchto opatrení sa ponechávajú na uváženie príslušných celoštátnych/miestnych orgánov. Celkovo sa na základe posúdenia jednotlivých scenárov zahrnutia opatrení týkajúcich sa ciest, železníc a letísk ukázalo, že v porovnaní s rokom 2017 sa predpokladané zníženie zdravotných problémov súvisiacich s hlukom do roku 2030 pohybuje medzi 15 % až 45 %, pričom najmiernejšie zníženie prinieslo vykonanie niekoľkých opatrení súvisiacich s osobitnými limitmi hluku, ktoré sú podľa právnych predpisov EÚ záväzné, a najvyššie zníženie vyplynulo z kombinácie prvého scenára spolu s výraznejšími opatreniami na miestnej úrovni. Zníženie o 30 % do roku 2030 sa preto navrhuje ako realistická ambícia, ktorú možno dosiahnuť najmä lepším vykonávaním príslušných právnych predpisov EÚ a vhodnou podporou mestských a regionálnych opatrení nulového znečisťovania so zreteľom na hluk.

Referenčný rok: 2017

Dôkazová základňa: Štúdia EÚ (2021): Assessment of potential health benefits of noise abatement measures in the EU (Posúdenie potenciálnych zdravotných prínosov opatrení na zníženie hluku v EÚ) 10 .

Monitorovanie: Aktualizácia pravidelného hodnotenia EHP (posledná správa EHP č. 22/2019 11 ), ktoré sa má zahrnúť do rámca monitorovania a výhľadu nulového znečisťovania 12

Cieľ 3: Do roku 2030 by EÚ mala znížiť podiel ekosystémov EÚ, kde znečistenie ovzdušia ohrozuje biodiverzitu, o 25 %

Základ: Smernica (EÚ) 2016/2284 o národných záväzkoch znižovania emisií

Opis: V druhom výhľade pre čisté ovzdušie a jeho podkladovej štúdii sa vypočítalo, že na základe úplného vykonania všetkých opatrení oznámených členskými štátmi v prvých národných programoch riadenia znečisťovania ovzdušia [článok 6 smernice (EÚ) 2016/2284] možno do roku 2030 dosiahnuť zníženie podielu ekosystémových oblastí, ktoré sa na základe meraní klasifikovali ako oblasti s prekročeným „kritickým zaťažením“ depozíciou dusíka, o 20 % oproti roku 2005.

V týchto odhadoch sa nezohľadňujú dodatočné opatrenia potrebné na dosiahnutie 50 % zníženia úniku živín, ako sa uvádza v stratégii „z farmy na stôl“, v stratégii biodiverzity a v cieľoch obnovy prírody stanovených v stratégii biodiverzity do roku 2030. Preto sa ako realistická ambícia navrhuje zníženie o 25 % oproti roku 2005, ktorú možno dosiahnuť vykonaním opatrení, ktoré už oznámili členské štáty vo svojich národných programoch riadenia znečisťovania ovzdušia, v kombinácii s vykonaním dodatočných opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii „z farmy na stôl“ a v stratégii biodiverzity.

Referenčný rok: 2005

Dôkazová základňa: Druhý výhľad pre čisté ovzdušie 13 a podkladová štúdia (najmä tabuľka 3.12) 14

Monitorovanie: Aktualizácia výhľadu pre čisté ovzdušie prostredníctvom rámca monitorovania a výhľadu nulového znečisťovania 15

Cieľ 4: Do roku 2030 by EÚ mala znížiť únik živín, používanie chemických pesticídov a rizika s nimi súvisiaceho, používanie nebezpečnejších pesticídov a predaj antimikrobiálnych látok pre hospodárske zvieratá a akvakultúru o 50 %

Základ: V stratégii biodiverzity 16 a v stratégii „z farmy na stôl“ 17 sa stanovujú tieto ciele:

·„Zníženie úniku živín o 50 % do roku 2030. Cieľom je zabezpečiť, aby nedošlo k zhoršeniu úrodnosti pôdy a aby sa používanie hnojív znížilo o 20 %.“

·„Do roku 2030 zníženie celkového používania chemických pesticídov o 50 % a rizika s nimi súvisiaceho, ako aj zníženie používania nebezpečnejších pesticídov o 50 %.“

·„Zníženie celkového predaja antimikrobík pre hospodárske zvieratá a akvakultúru v EÚ o 50 % do roku 2030.“

Opis:

Živiny: Tento cieľ sa dosiahne vykonávaním a presadzovaním príslušných právnych predpisov v oblasti životného prostredia a klímy v plnej miere, určením zníženia zaťaženia živinami potrebného na dosiahnutie uvedených cieľov v spolupráci s členskými štátmi, aplikovaním vyváženého hnojenia a udržateľného hospodárenia so živinami, stimuláciou trhov so zhodnotenými živinami a lepším hospodárením s dusíkom a fosforom počas ich celého životného cyklu.

Pesticídy: Tento cieľ sa dosiahne viacerými krokmi, najmä revíziou smernice o udržateľnom používaní pesticídov, návrhmi prísnejších ustanovení o integrovanej ochrane proti škodcom (IOPŠ) a podporou väčšieho využívania bezpečných alternatívnych spôsobov ochrany úrody pred škodcami a chorobami. Cieľ zahŕňa 50 % zníženie troch aspektov: používania chemických pesticídov, používania najnebezpečnejších pesticídov a rizika, ktoré súvisí s ich používaním.

Antimikrobiálne látky: Nové nariadenia o veterinárnych liekoch a medikovanom krmive obsahujú širokú škálu opatrení na dosiahnutie tohto cieľa a podporu prístupu „jedno zdravie“.

Referenčný rok: V porovnaní s rokmi 2012 až 2015 (živiny), 2011 až 2017 (pesticídy) a 2018 (antimikrobiálne látky)

Dôkazová základňa: Stratégia biodiverzity a stratégia „z farmy na stôl“, príloha I k odporúčaniam pre členské štáty týkajúcim sa ich strategických plánov pre spoločnú poľnohospodársku politiku 18

Monitorovanie: Ukazovatele pre kvantifikované cieľové hodnoty zelenej dohody 19 , ktoré sa majú zahrnúť do rámca monitorovania a výhľadu nulového znečisťovania 20

Cieľ 5: Do roku 2030 by EÚ mala znížiť objem plastového odpadu v mori o 50 % a mikroplastov uvoľnených do životného prostredia o 30 %

Základ: Smernica (EÚ) 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (smernica o jednorazových plastových výrobkoch) a rámcová smernica o morskej stratégii 2008/56/ES, právne predpisy o chemikáliách (REACH)

Opis:

Plastový odpad v mori: Dosiahnutie cieľa 50 % zníženia do roku 2030 by zahŕňalo zmeny spotreby, ktoré by sa dosiahli vhodným vykonaním existujúcich právnych predpisov EÚ (najmä rámcovej smernice o odpade) a nových právnych predpisov EÚ (najmä smernice o jednorazových plastových výrobkoch). Na nepriame sledovanie pokroku bude slúžiť monitorovanie množstva plážového odpadu v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii. Tento cieľ sa teda dosiahne kombináciou opatrení plánovaných na zníženie používania plastov a odpadu a na podporu ekologickejšieho a obehovejšieho hospodárstva.

Mikroplasty: Podľa štúdie Komisie z roku 2018 21 je 30 % zníženie emisií mikroplastov do povrchových vôd do roku 2035 možné za predpokladu, že sa zavedie kombinácia opatrení na riešenie mikroplastov z peliet, pneumatík a textilu. Európska chemická agentúra ( ECHA ) okrem toho zistila, že ak sa vhodné preventívne opatrenia podľa nariadenia REACH uplatnia na používanie mikroplastov zámerne použitých vo výrobkoch (napr. kozmetika, detergenty), je možné emisie mikroplastov znížiť o 60 % aj v priebehu nasledujúcich 20 rokov. Zníženie o 30 % do roku 2030 sa navrhuje ako realistická ambícia, ktorú možno splniť lepším vykonávaním akčného plánu pre obehové hospodárstvo z roku 2020.

Referenčný rok: 2016

Dôkazová základňa: Posúdenie vplyvu 22 návrhu (terajšej) smernice (EÚ) 2019/904 (plastový odpad) a správy Európskej chemickej agentúry (mikroplasty) 23 , ako aj podkladové štúdie 24 na posúdenie vplyvu smernice o jednorazových plastových výrobkoch

Monitorovanie: Podľa rámcovej smernice o morskej stratégii sú členské štáty povinné pravidelne monitorovať objem odpadkov na plážach. Na tomto základe sa vypracovali „základné referenčné hodnoty EÚ pre odpadky na plážach“ 25 . Monitorovanie podľa rámcovej smernice o morskej stratégii (s podporou siete EMODnet) 26 sa zahrnie do rámca monitorovania a výhľadu nulového znečisťovania. 27

Cieľ 6: Do roku 2030 by EÚ mala výrazne znížiť celkovú tvorbu odpadu a tvorbu zvyškového komunálneho odpadu o 50 %

Základ: Akčný plán pre obehové hospodárstvo 28 a rámcová smernica o odpade 2008/98/ES

Opis: Ambiciózny cieľ týkajúci sa produkcie celkového odpadu a zvyškového komunálneho odpadu na obyvateľa v rámci EÚ, ktorý sa od roku 2014 neustále sprísňuje. Komisia má v úmysle posilniť hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v článku 4 smernice 2008/98/ES, podľa ktorej prioritou musí byť predchádzanie vzniku odpadu, pričom na tento účel treba navrhnúť cieľové hodnoty zníženia množstva odpadu a iných opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v súvislosti s preskúmaním smernice 2008/98/ES, ktoré sa plánuje na rok 2023.

Referenčný rok: určí sa.

Dôkazová základňa: Databáza Eurostatu o odpade 29 , správy EHP o programoch predchádzania vzniku odpadu 30 a údaje o opätovnom použití, ktoré poskytujú členské štáty v súlade s článkom 37 ods. 3 rámcovej smernice o odpade

Monitorovanie: Ukazovatele databázy Eurostatu o odpade 31 a rámca monitorovania obehového hospodárstva 32 , ktoré sa majú zahrnúť do rámca monitorovania a výhľadu nulového znečisťovania 33

(1)

     Pozri najmä zoznamy opatrení v prílohách k týmto iniciatívam (neúplný zoznam): COM(2020) 98, COM(2020) 102, COM(2020) 299, COM(2020) 301, COM(2020) 380, COM(2020) 381, COM(2020) 562, COM(2020) 662, COM(2020) 663, COM(2020) 667, COM(2020) 696, COM(2020) 741, COM(2020) 761, COM(2020) 788, COM(2020) 789, COM(2021) 44, COM(2021) 66, COM(2021) 82 a JOIN(2021) 3.

(2)

      COM(2021) 3 .

(3)

      https://ec.europa.eu/environment/air/pdf/CAO2-MAIN-final-21Dec20.pdf .

(4)

     SWD(2021) 141.

(5)

     https://www.eea.europa.eu/publications/environmental-noise-in-europe.

(6)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32009R0661.

(7)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32014R0540.

(8)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32019R0774.

(9)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32014R0598.

(10)

     ISBN 978-92-76-30696-2, DOI: 10.2779/24566.

(11)

      https://www.eea.europa.eu/publications/environmental-noise-in-europe .

(12)

     SWD(2021) 141.

(13)

      COM(2021) 3 .

(14)

      https://ec.europa.eu/environment/air/pdf/CAO2-MAIN-final-21Dec20.pdf .

(15)

     SWD(2021) 141.

(16)

     COM(2020) 380.

(17)

     COM(2020) 381.

(18)

     COM(2020) 846, príloha 1.

(19)

     COM(2020) 846, príloha 1.

(20)

     SWD(2021) 141.

(21)

      https://ec.europa.eu/environment/marine/good-environmental-status/descriptor-10/pdf/microplastics_final_report_v5_full.pdf .

(22)

     SWD/2018/254.

(23)

      https://echa.europa.eu/hot-topics/microplastics .

(24)

      https://ec.europa.eu/environment/pdf/waste/Study_sups.pdf . https://ec.europa.eu/environment/marine/good-environmental-status/descriptor-10/pdf/microplastics_final_report_v5_full.pdf .

(25)

      https://mcc.jrc.ec.europa.eu/main/dev.py?N=41&O=452 .

(26)

     EMODnet, podrobnejšie informácie sú uvedené v SWD(2021) 141.

(27)

     SWD(2021) 141.

(28)

     COM(2020) 98.

(29)

     https://ec.europa.eu/eurostat/web/waste/data/database.

(30)

     https://www.eea.europa.eu/themes/waste/waste-prevention.

(31)

     https://ec.europa.eu/eurostat/web/waste/data/database.

(32)

     SWD(2018) 29.

(33)

     SWD(2021) 141.