EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document E2013C0464

Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 464/13/COL z  27. novembra 2013 , ktorým sa deväťdesiaty prvýkrát menia procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci vložením novej kapitoly o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. decembra 2013 (ďalej len „usmernenia o bankovníctve 2013“ )

Ú. v. EÚ L 264, 4.9.2014, p. 6–21 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2013/464/oj

4.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 264/6


ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 464/13/COL

z 27. novembra 2013,

ktorým sa deväťdesiaty prvýkrát menia procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci vložením novej kapitoly o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. decembra 2013 (ďalej len „usmernenia o bankovníctve 2013“)

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (ĎALEJ LEN „DOZORNÝ ÚRAD“),

so zreteľom na článok 5 ods. 2 písm. b) Dohody o dozore a súde,

keďže:

Dozorný úrad EZVO považuje za nevyhnutné vydať usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

V júli 2013 Európska komisia prijala Oznámenie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („Oznámenie o bankovníctve“) (1).

Toto oznámenie má význam aj pre Európsky hospodársky priestor.

Má sa zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci pre EHP v rámci celého Európskeho hospodárskeho priestoru v súlade s cieľom vytvorenia homogénneho Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý je stanovený v článku 1 Dohody o EHP.

Podľa bodu II pod nadpisom „VŠEOBECNÉ“ na strane 11 prílohy XV k Dohode o EHP má dozorný úrad po konzultácii s Komisiou prijať akty, ktoré zodpovedajú aktom prijatým Európskou komisiou.

Dozorný úrad konzultoval túto vec prostredníctvom listov s Európskou komisiou 14. augusta 2013 a so štátmi EZVO 14. novembra 2013,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Usmernenia o štátnej pomoci sa menia vložením novej kapitoly o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. decembra 2013 („usmernenia o bankovníctve 2013“).

Nová kapitola sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Iba anglické znenie tohto rozhodnutia je autentické.

V Bruseli 27. novembra 2013

Za Dozorný úrad EZVO

Oda Helen SLETNES

predsedníčka

Sverrir Haukur GUNNLAUGSSON

člen kolégia


(1)  Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1.


PRÍLOHA

ČASŤ VIII – DOČASNÉ PRAVIDLÁ, KTORÉ SA TÝKAJÚ FINANČNEJ KRÍZY

Usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. decembra 2013 („usmernenia o bankovníctve 2013“)  (1)

1.   ÚVOD

1.

Od začiatku finančnej krízy Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) prijal päť súborov usmernení o štátnej pomoci (ďalej len „usmernenia týkajúce sa krízy“), ako aj rozhodnutia o predĺžení platnosti usmernení na roky 2011 a 2012 (2). Tieto usmernenia obsahovali podrobné usmernenia o kritériách zlučiteľnosti štátnej pomoci pre finančný sektor v období finančnej krízy s Európskym hospodárskym priestorom v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. b) Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“).

2.

Usmernenia týkajúce sa krízy poskytujú komplexný rámec pre koordinované opatrenia na podporu finančného sektora s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a zároveň minimalizovať narušenia hospodárskej súťaže medzi bankami a medzi štátmi EHP. Objasňujú sa v nich podmienky prístupu k štátnej pomoci a požiadavky, ktoré je potrebné zabezpečiť, aby bola takáto pomoc považovaná za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP v zmysle zásad poskytovania štátnej pomoci stanovených v tejto dohode. V prípade, že to bolo potrebné na prispôsobenie sa vývoju krízy, prostredníctvom usmernení týkajúcich sa krízy sa pravidelne aktualizovali pravidlá štátnej pomoci, ktorými sa riadi poskytovanie štátnej pomoci finančnému sektoru. Vývoj, ku ktorému došlo v nedávnom období, si vyžaduje ďalšiu aktualizáciu týchto usmernení týkajúcich sa krízy.

Právny základ

3.

Usmernenia týkajúce sa krízy, ako aj všetky jednotlivé rozhodnutia o opatreniach pomoci a schémach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti týchto usmernení, boli prijaté na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, ktorý výnimočne povoľuje pomoc na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve štátu EZVO.

4.

Od začiatku krízy sa prijímali významné opatrenia na riešenie ťažkostí vo finančnom sektore. Vývoj krízy si vyžiadal prispôsobenie niektorých ustanovení rámca štátnej pomoci týkajúcich sa záchrany a reštrukturalizácie firiem v ťažkostiach, pričom sa však vo výnimočných prípadoch nevylúčila možnosť prístupu k významnej štátnej podpore. Napriek výnimočnému nasadeniu fiškálnych a menových nástrojov, ktoré pomohli odvrátiť ďalšie zhoršenie krízy, je hospodárske oživenie v celom EHP ešte stále veľmi nestabilné a nerovnomerné. Finančný sektor v niektorých štátoch EHP čelí ďalším výzvam súvisiacim s prístupom k termínovanému financovaniu a kvalitou aktív, ktoré vyplývajú z hospodárskej recesie a znižovania zadlženosti vo verejnom alebo súkromnom sektore. Naďalej pretrváva napätie na finančných trhoch a riziko širších negatívnych účinkov presahovania.

5.

Pretrvávajúce napätie na trhoch so štátnymi cennými papiermi je jednoznačným dôkazom pokračujúcej volatility na finančných trhoch. Vysoký stupeň vzájomnej prepojenosti a závislosti vo finančnom sektore Únie naďalej vyvoláva obavy trhu zo šírenia negatívnych vplyvov. Vysoká volatilita na finančných trhoch, neisté hospodárske vyhliadky a z nich vyplývajúce pokračujúce riziko závažných porúch fungovania hospodárstva odôvodňuje zachovanie možnosti, aby štáty EZVO v súvislosti s krízou poskytovali finančnému sektoru ako záchrannú sieť podporné opatrenia na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

6.

Za týchto okolností pretrvávajúceho napätia na finančných trhoch a vzhľadom na riziko širších negatívnych účinkov presahovania sa dozorný úrad domnieva, že podmienky uplatňovania článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP na štátnu pomoc vo finančnom sektore sú aj naďalej splnené. Uplatňovanie uvedenej výnimky však zostáva možné len počas pretrvávajúcej krízovej situácie, ktorá vytvára skutočne mimoriadne okolnosti výrazne ohrozujúce finančnú stabilitu.

Finančná stabilita ako zastrešujúci cieľ

7.

V rámci svojej reakcie na finančnú krízu aj v usmerneniach týkajúcich sa krízy dozorný úrad pokladá finančnú stabilitu za zastrešujúci cieľ, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť, aby štátna pomoc a narušenia hospodárskej súťaže medzi bankami a medzi štátmi EHP boli obmedzené na minimum. S finančnou stabilitou je spojená potreba zabrániť závažným negatívnym účinkom presahovania, ktoré by mohli vyplynúť zo zlyhania úverovej inštitúcie, do zvyšku bankového systému, ako aj potreba zabezpečiť, aby bankový systém ako celok aj naďalej primerane poskytoval úvery reálnej ekonomike. Ako vyplýva z týchto usmernení, dozorný úrad aj naďalej pripisuje finančnej stabilite kľúčový význam pri posudzovaní štátnej pomoci poskytovanej finančnému sektoru. Dozorný úrad pri posudzovaní zohľadní skutočnosť, že kríza prešla zo štádia akútnych a systémových ťažkostí do situácie hlbších hospodárskych problémov v niektorých častiach EHP, s čím je spojené vyššie riziko roztrieštenosti trhu EHP.

8.

Uvedený zastrešujúci cieľ sa odráža nielen v možnosti poskytnúť bankám v ťažkostiach štátnu pomoc, keď je to nevyhnutné pre finančnú stabilitu, ale aj v spôsobe, akým sa plány reštrukturalizácie posudzujú. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že finančnú stabilitu nie je možné zabezpečiť bez zdravého finančného sektora. Plány na zvyšovanie kapitálu je preto potrebné posudzovať v úzkej spolupráci s príslušným orgánom dohľadu, aby sa zabezpečilo obnovenie životaschopnosti v primeranom časovom horizonte a na solídnom a trvalom základe; inak by sa zlyhávajúca inštitúcia mala riadeným postupom zlikvidovať.

9.

Dozorný úrad však pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na individuálne prípady zohľadňuje makroekonomické prostredie, ktoré ovplyvňuje životaschopnosť bánk aj potrebu reálnej ekonomiky daného štátu EZVO mať naďalej prístup k úverom od zdravých bánk. Dozorný úrad bude pri posudzovaní plánov na reštrukturalizáciu bánk aj naďalej zohľadňovať špecifiká jednotlivých inštitúcií a štátov EZVO. Vykoná najmä primerané posúdenie dlhodobej životaschopnosti bánk v prípade, že potreba štátnej pomoci vyplýva z krízy štátneho dlhu a nie je dôsledkom podstupovania nadmerného rizika (3), a premietne do svojho posúdenia potrebu zachovať rovnaké podmienky v celom EHP, najmä so zreteľom na vývoj rozdeľovania bremena v rámci EHP.

10.

Okrem toho, ak je potrebné reštrukturalizovať veľké časti finančného sektora štátov EZVO, dozorný úrad sa usiluje zaujať koordinovaný prístup pri posudzovaní plánov na reštrukturalizáciu jednotlivých bánk s cieľom zabezpečiť celosystémovú reakciu. Dozorný úrad uplatnil tento prístup najmä v prípade tých štátov EZVO, na ktoré sa vzťahuje program makroekonomických úprav. Dozorný úrad by preto mal osobitne zohľadniť súhrnné účinky reštrukturalizácie jednotlivých inštitúcií na úrovni sektora (napr. z hľadiska štruktúry trhu) a na hospodárstvo ako celok, najmä pokiaľ ide o primerané poskytovanie úverov reálnej ekonomike na spoľahlivom a udržateľnom základe.

11.

Dozorný úrad okrem toho vo svojom posúdení rozdelenia bremena a opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže posudzuje uskutočniteľnosť navrhovaných opatrení vrátane odčlenenia aktivít a ich dosahu na štruktúru trhu a prekážky vstupu na trh. Dozorný úrad musí zároveň zabezpečiť, aby riešenia navrhnuté v konkrétnom prípade alebo štáte EZVO boli v súlade s cieľom predchádzať výraznej nerovnováhe medzi jednotlivými štátmi EHP, ktorá by mohla viesť k ďalšej roztrieštenosti trhu EHP a finančnej nestabilite, čo by mohlo sťažovať oživenie hospodárstva v EHP.

Vývoj regulačného rámca a potreba revízie usmernení týkajúcich sa krízy

12.

Od začiatku krízy Európska únia uskutočnila viaceré inštitucionálne a regulačné zmeny zamerané na zvýšenie odolnosti finančného sektora a zlepšenie prevencie, riadenia a riešenia kríz v bankovom sektore. Európska rada súhlasila s realizáciou ďalších iniciatív, ktoré by hospodárskej a menovej únii poskytli pevnejší základ prostredníctvom vytvorenia bankovej únie, počnúc jednotným mechanizmom dohľadu (SSM) a jednotným mechanizmom riešenia krízových situácií pre úverové inštitúcie so sídlom v členskom štáte EÚ, ktorý sa zúčastňuje na jednotnom mechanizme dohľadu. Členské štáty EÚ sa dohodli aj na zriadení mechanizmu stability, prostredníctvom ktorého by v prípade potreby bolo možné poskytovať finančné prostriedky členom a ich bankám. V čase prijatia týchto usmernení nebolo prijaté nijaké rozhodnutie o možnom zapojení štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, do iniciatív, ktorými sa vytvára banková únia (4).

13.

Tieto opatrenia sa do určitej miery musia zavádzať postupne, napríklad aby možné sa pripraviť na nadobudnutie účinnosti právnych predpisov alebo vytvorenie fondov na riešenie krízovej situácie bánk. Niektoré z týchto opatrení sa aj naďalej vzťahujú len na eurozónu. Ďalej sa prehlbujúce rozdiely v hospodárskom oživení v rámci EHP, potreba znížiť a konsolidovať verejný a súkromný dlh a existencia zraniteľných miest vo finančnom sektore medzičasom viedli k pretrvávajúcemu napätiu na finančných trhoch a roztrieštenosti so zvyšujúcim sa narušením trhu EHP. Je preto potrebné chrániť integritu trhu EHP, a to aj prostredníctvom posilneného režimu štátnej pomoci. Poskytnutím jasnejších informácií môže prispôsobenie usmernení týkajúcich sa krízy prispieť k zabezpečeniu bezproblémového prechodu k budúcemu režimu podľa návrhu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií úverových inštitúcií (5) („BRRD“), ktorý predložila Európska komisia. Upravením usmernení týkajúcich sa krízy sa môže takisto zabezpečiť rozhodnejšia reštrukturalizácia a výraznejšie rozdelenie bremena medzi všetkými bankami na celom trhu EHP, ktorým sa poskytuje štátna pomoc.

14.

Pri vykonávaní kontroly štátnej pomoci poskytovanej finančnému sektoru niekedy dochádza k interakcii s povinnosťami orgánov dohľadu v štátoch EZVO. V niektorých prípadoch napríklad orgány dohľadu môžu požadovať úpravy v takých otázkach, ako je správa a riadenie spoločnosti a postupy odmeňovania, ktoré sa v prípade bánk prijímajúcich štátnu pomoc často stanovujú aj v plánoch reštrukturalizácie. V takých prípadoch je dôležitá koordinácia medzi dozorným úradom a príslušnými orgánmi dohľadu pri plnom zachovaní výlučnej právomoci dozorného úradu, pokiaľ ide o kontrolu štátnej pomoci. Vzhľadom na vývoj rámca regulácie a dohľadu v EHP a najmä v eurozóne bude dozorný úrad aj naďalej úzko spolupracovať s orgánmi dohľadu s cieľom zabezpečiť bezproblémovú interakciu medzi rôznymi úlohami a povinnosťami všetkých zainteresovaných orgánov.

Rozdelenie bremena

15.

usmerneniach týkajúcich sa krízy sa jasne uvádza, že aj v období krízy sa naďalej uplatňujú všeobecné princípy kontroly štátnej pomoci. Aby sa obmedzili narušenia hospodárskej súťaže medzi bankami a medzi štátmi EHP a zabránilo sa morálnemu hazardu, pomoc by sa mala obmedzovať na nevyhnutné minimum a príjemca pomoci by mal v primeranej miere prispieť k reštrukturalizačným nákladom vlastným príspevkom. Daná banka a vlastníci jej kapitálu by sa mali na reštrukturalizácii podieľať v najväčšej možnej miere z vlastných zdrojov (6). Štátna pomoc by sa mala poskytovať za podmienok, ktoré predstavujú primerané rozdelenie bremena medzi tých, ktorí investovali do banky.

16.

Pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci poskytovanej bankám dozorný úrad už od začiatku krízy požadoval aspoň minimálnu mieru rozdelenia bremena so zreteľom na výšku pomoci poskytovanú daným bankám, najmä prostredníctvom absorpcie strát disponibilným kapitálom a zaplatenia primeranej náhrady za štátne intervencie. S cieľom predísť odlivu prostriedkov okrem toho zaviedol pravidlá spätného odkupovania hybridných nástrojov a uložil zákaz vyplácania kupónov a dividend. Dozorný úrad však nestanovil ex ante prahové hodnoty vlastných príspevkov ani iné požiadavky (7).

17.

V prvých fázach krízy štáty EHP vo všeobecnosti nešli nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v pravidlách štátnej pomoci, pokiaľ ide o rozdelenie bremena ex ante, a od veriteľov sa z dôvodu finančnej stability nepožadovalo, aby prispeli k záchrane úverových inštitúcií.

18.

Kríza štátneho dlhu však jasne ukázala, že takáto politika nemôže v dlhodobom horizonte zabezpečiť finančnú stabilitu, najmä v prípade štátov EHP, v ktorých náklady na záchranu bánk výrazne oslabili ich finančnú situáciu. Niektoré štáty EHP museli skutočne ísť nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v pravidlách štátnej pomoci a zavedením nových právnych rámcov presadzovali uplatňovanie prísnejších požiadaviek rozdelenia bremena ex ante. Tento vývoj viedol k rozdielnym prístupom rozdelenia bremena v jednotlivých členských štátoch, pričom niektoré štáty EHP sa obmedzili na uplatňovanie minimálnych požiadaviek podľa pravidiel štátnej pomoci a iné prekročili rámec týchto požiadaviek a požadovali spoluúčasť investorov alebo veriteľov. Tieto rozdielne prístupy k rozdeleniu bremena medzi štátmi EHP viedli k odlišným nákladom na financovanie medzi bankami podľa toho, ako jednotlivé štáty EHP v závislosti od svojej fiškálnej situácie vnímali pravdepodobnosť vnútornej rekapitalizácie (bail-in). Tieto rozdiely ohrozujú integritu trhu EHP a môžu narušiť rovnaké podmienky, ktoré má kontrola štátnej pomoci chrániť.

19.

Vzhľadom na uvedený vývoj by sa minimálne požiadavky na rozdelenie bremena mali sprísniť. Pred tým, než sa banke poskytne akákoľvek pomoc na reštrukturalizáciu, bez ohľadu na to, či ide o rekapitalizáciu alebo o opatrenie týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou, by sa mali vyčerpať všetky opatrenia na tvorbu kapitálu vrátane konverzie podriadených dlhov, a to za predpokladu, že sa budú rešpektovať základné práva a že nebude ohrozená finančná stabilita. Keďže na zabránenie možného neriadeného úpadku banky je potrebná pomoc na reštrukturalizáciu, v záujme obmedzenia pomoci na minimum by sa tieto opatrenia týkajúce sa rozdelenia bremena mali rešpektovať bez ohľadu na počiatočnú platobnú schopnosť banky. Pred poskytnutím pomoci na reštrukturalizáciu banky budú preto štáty EZVO musieť zabezpečiť, aby sa akcionári banky a vlastníci podriadeného kapitálu dohodli na požadovanom príspevku alebo vytvorili potrebný právny rámec na získanie týchto príspevkov.

20.

Uplatňovanie opatrení, ktorých cieľom je obmedziť narušenie hospodárskej súťaže, závisí v zásade od miery rozdelenia bremena a zohľadňuje aj vývoj úrovne rozdelenia bremena bánk, ktorým sa poskytuje pomoc v rámci celého EHP. Ak sú všetky ostatné aspekty rovnaké, väčšia miera rozdelenia bremena znamená zníženú potrebu opatrení zameraných na riešenie narušenia hospodárskej súťaže. Opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže by v každom prípade mali byť nastavené tak, aby sa v čo najväčšej miere približovali takej situácii na trhu, ktorá by nastala, ak by príjemca pomoci opustil trh bez poskytnutia pomoci.

Účinný proces reštrukturalizácie a ďalšia modernizácia rámca

21.

Aj keď je v záujme riešenia pretrvávajúcich otrasov na finančných trhoch nevyhnutné zachovať určité možnosti podpory pre banky, niektoré postupy a podmienky je potrebné zlepšiť a ďalej rozvíjať. Je takisto potrebné pokračovať v zosúlaďovaní právneho rámca s vývojom trhu, ktoré sa začalo v júni 2010 zvýšením poplatku za záruky (8) a pokračovalo usmerneniami o predĺžení z roku 2011 (9).

22.

Usmernenia o bankovníctve z roku 2008 umožnili štátom EZVO zaviesť schémy pomoci na záchranu a zároveň nevylúčiť možnosť ad hoc intervencií. Vzhľadom na rozsah krízy a všeobecné narušenie dôvery v rámci celého finančného sektora EHP, čo sa okrem iného prejavilo aj poklesom likvidity na medzibankovom trhu, sa dozorný úrad rozhodol schváliť všetky potrebné opatrenia, ktoré štáty EZVO prijali na zabezpečenie stability finančného systému, vrátane záchranných opatrení a rekapitalizačných schém. Vďaka dočasnému schváleniu pomoci na záchranu vo forme záruk, ako aj rekapitalizácie a opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou sa podarilo odvrátiť paniku a obnoviť dôveru trhu.

23.

V zmenených trhových podmienkach však existuje menšia potreba štrukturálnych záchranných opatrení poskytovaných výlučne na základe predbežného posúdenia, ktoré vychádza z predpokladu, že prakticky všetky banky potrebujú záchranu, a v dôsledku ktorého sa hĺbkové posúdenie plánu reštrukturalizácie odkladá na neskôr. Zatiaľ čo takýto prístup pomohol predísť bezprostrednému kolapsu finančného sektora ako celku, reštrukturalizačné snahy jednotlivých príjemcov museli v mnohých prípadoch počkať. Oneskorené prijatie opatrení na riešenie problémov bánk v niektorých prípadoch nakoniec viedlo k vyššiemu finančnému zaťaženiu daňovníkov. V týchto usmerneniach sa stanovuje zásada, že rekapitalizácia a opatrenia týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou sa povolia len po schválení plánu reštrukturalizácie banky. Týmto prístupom sa zabezpečuje, že výška pomoci bude presnejšie určená, príčiny problémov banky už sú identifikované a vo včasnom štádiu riešené a že sa zaistí finančná stabilita. Záručné schémy budú dostupné aj naďalej s cieľom poskytnúť bankám likviditu. Takéto schémy však môžu slúžiť len ako prostriedok na poskytnutie likvidity bankám, ktoré netrpia nedostatkom kapitálu podľa vymedzenia príslušného orgánu dohľadu (10).

24.

Tieto usmernenia stanovujú nevyhnutné úpravy predpokladov zlučiteľnosti štátnej pomoci poskytovanej bankám v súvislosti s krízou od 1. decembra 2013. Prostredníctvom týchto usmernení sa najmä:

a)

nahrádzajú usmernenia o bankovníctve z roku 2008 a poskytuje usmernenie o kritériách zlučiteľnosti týkajúcich sa podpory likvidity;

b)

upravujú a dopĺňajú usmernenia o rekapitalizácii a usmernenia o aktívach so zníženou hodnotou;

c)

dopĺňajú usmernenia o reštrukturalizácii, a to prostredníctvom podrobnejších usmernení týkajúcich sa rozdelenia bremena medzi akcionárov a podriadených veriteľov;

d)

zavádza zásada, že žiadna rekapitalizácia ani opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív, sa nemôže poskytnúť bez predchádzajúceho schválenia plánu reštrukturalizácie, a navrhuje postup trvalého povolenia takýchto opatrení;

e)

poskytujú usmernenia o požiadavkách zlučiteľnosti týkajúcich sa pomoci na likvidáciu.

2.   ROZSAH PÔSOBNOSTI

25.

Dozorný úrad bude uplatňovať zásady stanovené v týchto usmerneniach a vo všetkých usmerneniach týkajúcich sa krízy (11) na „úverové inštitúcie“ (uvádzané tiež ako „banky“) (12). Úverové inštitúcie vykazujú vysoký stupeň vzájomnej prepojenosti, takže neriadené zlyhanie jednej úverovej inštitúcie môže mať výrazný negatívny účinok na finančný systém ako celok. Úverové inštitúcie podliehajú náhlej strate dôvery, čo môže mať vážne dôsledky na ich likviditu a platobnú schopnosť. Problémy jednej komplexnej inštitúcie môžu vyvolať systémové napätie vo finančnom sektore, ktoré zase môže mať výrazný negatívny dosah na hospodárstvo ako celok, napríklad vzhľadom na úlohu úverových inštitúcií pri poskytovaní úverov reálnej ekonomike, a môže teda ohroziť finančnú stabilitu.

26.

Dozorný úrad bude v prípade potreby uplatňovať zásady stanovené v týchto usmerneniach a vo všetkých usmerneniach týkajúcich sa krízy mutatis mutandis na poisťovacie spoločnosti v zmysle článku 6 smernice Rady 73/239/EHS (13), článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES (14) alebo článku 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES (15).

27.

Každá pomoc poskytnutá takýmto inštitúciám (vrátane ich dcérskych spoločností), ktoré majú sídlo v niektorom štáte EZVO a vyvíjajú výraznú činnosť v niektorom štáte EZVO alebo členskom štáte EÚ, sa preskúma podľa týchto usmernení.

3.   REKAPITALIZÁCIA A OPATRENIA TÝKAJÚCE SA AKTÍV SO ZNÍŽENOU HODNOTOU

28.

Rekapitalizácia a opatrenia týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou vrátane záruk za aktíva sa zvyčajne poskytujú na vykrytie nedostatku kapitálu. „Nedostatok kapitálu“ na účely týchto usmernení znamená nedostatočnú kapitálovú vybavenosť zistenú prostredníctvom preskúmania kapitálovej vybavenosti, stresových testov, preskúmania kvality aktív alebo inej rovnocennej skúšky v EHP, eurozóne alebo na vnútroštátnej úrovni, ktorá je v prípade potreby potvrdená príslušným orgánom dohľadu. Takáto štátna pomoc má zvyčajne trvalý charakter a nie je ju možné ľahko zrušiť.

29.

Vzhľadom na praktickú nezvratnosť takýchto opatrení a fiškálne dôsledky pre štáty EZVO poskytujúce pomoc a so zreteľom na rozhodovaciu prax dozorného úradu počas krízy môže dozorný úrad tieto opatrenia povoliť v zásade len potom, čo príslušný štát EZVO preukáže, že sa v čo najväčšej miere využili všetky opatrenia na obmedzenie takejto podpory na nevyhnutné minimum. Na tento účel sa štáty EZVO vyzvú, aby pred predložením plánu reštrukturalizácie alebo spolu s týmto plánom predložili plán zvýšenia kapitálu. Plán zvýšenia kapitálu by mal obsahovať najmä opatrenia na zvýšenie kapitálu bankou a potenciálne opatrenia týkajúce sa rozdelenia bremena medzi akcionárov a podriadených veriteľov banky.

30.

Plán zvýšenia kapitálu v spojení s dôkladným preskúmaním kvality aktív banky a výhľadovým posúdením kapitálovej primeranosti by štátu EZVO, ako aj dozornému úradu a príslušnému orgánu dohľadu, mal umožniť presne určiť (reziduálny) nedostatok kapitálu banky, ktorý musí pokryť štátna pomoc. Každý takýto reziduálny nedostatok kapitálu, ktorý musí pokryť štátna pomoc, si vyžaduje predloženie plánu reštrukturalizácie.

31.

Plán reštrukturalizácie zahŕňajúci pomoc na reštrukturalizáciu (s výnimkou požiadaviek na zvýšenie kapitálu a rozdelenie bremena, ktoré musia byť zahrnuté do plánu zvýšenia kapitálu predloženého pred plánom reštrukturalizácie alebo spolu s ním, ako sa stanovuje v bodoch 32 až 34, sa bude aj naďalej posudzovať na základe usmernení o reštrukturalizácii.

3.1.   RIEŠENIE NEDOSTATKU KAPITÁLU – PREDBEŽNÁ NOTIFIKÁCIA A NOTIFIKÁCIA POMOCI NA REŠTRUKTURALIZÁCIU

32.

Hneď ako sa identifikuje nedostatok kapitálu, ktorý pravdepodobne bude viesť k žiadosti o štátnu pomoc, mali by sa vykonať všetky opatrenia na minimalizáciu nákladov, ktoré štát EZVO v súvislosti s nápravou tohto nedostatku bude znášať. Na tento účel sa štáty EZVO vyzývajú, aby s dozorným úradom nadviazali kontakt už pred predložením notifikácie. V priebehu týchto dobrovoľných kontaktov pred notifikáciou dozorný úrad ponúkne pomoc pri zabezpečení zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu, a najmä v tom, ako sa požiadavky na rozdelenie bremena vykonajú v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Základom predbežnej notifikácie bude plán zvýšenia kapitálu vypracovaný členským štátom a bankou a schválený príslušným orgánom dohľadu. Notifikácia by mala obsahovať:

a)

zoznam opatrení na zvýšenie kapitálu, ktoré banka realizuje, a (možné) opatrenia týkajúce sa rozdelenia bremena medzi akcionárov a podriadených veriteľov;

b)

ochranné postupy na zabránenie odlivu finančných prostriedkov z banky, ku ktorému by napríklad mohlo dôjsť v prípade, že by banka nadobúdala podiely v iných spoločnostiach alebo vyplácala dividendy alebo kupóny.

33.

Štát EZVO by mal uviesť podrobnú metodiku a vstupné údaje použité na stanovenie nedostatku kapitálu, potvrdené príslušným orgánom dohľadu. Metodiku je potrebné predložiť na základe obchodných segmentov.

34.

Po predložení plánu zvýšenia kapitálu a začlenení výsledkov posúdenia kvality aktív banky a výhľadového posúdenia kapitálovej primeranosti musí štát EZVO stanoviť reziduálny nedostatok kapitálu, ktorý má pokryť štátna pomoc. Dozorný úrad ponúkne členskému štátu možnosť prerokovať plán reštrukturalizácie ešte pred jeho notifikáciou. Po dosiahnutí dohody o pláne reštrukturalizácie môže štát EZVO tento plán formálne notifikovať. Dozorný úrad povolí rekapitalizáciu alebo opatrenie týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou ako pomoc na reštrukturalizáciu len po dosiahnutí dohody o pláne reštrukturalizácie.

3.1.1.   Opatrenia banky na zvýšenie kapitálu

35.

V pláne zvýšenia kapitálu schváleného príslušným orgánom dohľadu by príjemca pomoci mal identifikovať a – pokiaľ je to možné bez ohrozenia životaschopnosti – vykonať všetky opatrenia na zvýšenie kapitálu, ktoré je možné uskutočniť. Takéto opatrenia by mali zahŕňať najmä:

a)

emisie práv;

b)

dobrovoľnú konverziu nástrojov podriadeného dlhu na vlastný kapitál na základe stimulu spojeného s rizikom;

c)

revízie riadenia záväzkov, ktoré by v zásade mali generovať 100 % kapitálu, ak nedostatok kapitálu nemožno prekonať v plnej miere, a preto sa požaduje štátna pomoc;

d)

predaj aktív a portfólií, ktorým sa získa kapitál;

e)

sekuritizáciu portfólií s cieľom generovať kapitál z vedľajších aktivít;

f)

zadržanie výnosov;

g)

ďalšie opatrenia na zníženie kapitálových potrieb.

36.

Ak sú v pláne zvýšenia kapitálu uvedené opatrenia, ktoré nie je možné realizovať do šiestich mesiacov od predloženia tohto plánu, dozorný úrad na základe konzultácie s príslušným orgánom dohľadu posúdi, či sa navrhované opatrenia majú vziať do úvahy ako opatrenia na zvýšenie kapitálu.

37.

Mali by existovať stimuly, ktoré by predstavenstvá bánk podnecovali k uskutočneniu rozsiahlej reštrukturalizácie v priaznivom období, čím by sa minimalizovala potreba uchyľovať sa k štátnej pomoci. Ak teda bolo možné rozumne predísť potrebe štátnej pomoci prostredníctvom vhodných a včasných opatrení zo strany vedenia, každý subjekt, ktorý potrebuje štátnu pomoc na svoju reštrukturalizáciu alebo riadenú likvidáciu, by mal spravidla nahradiť generálneho riaditeľa banky a v prípade potreby aj ďalších členov predstavenstva.

38.

Z rovnakých dôvodov by takéto subjekty mali uplatňovať prísnu politiku odmeňovania riadiacich pracovníkov. To si vyžaduje stanovenie maximálneho limitu odmeňovania vrcholového manažmentu v kombinácii so stimulmi, čím sa zabezpečí, že banka vykoná svoj plán reštrukturalizácie smerujúci k dosiahnutiu udržateľných a dlhodobých cieľov. Každá banka, ktorá je príjemcom štátnej pomoci vo forme rekapitalizácie alebo opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou, by preto mala primerane obmedziť celkové odmeňovanie zamestnancov vrátane členov predstavenstva a vyšších riadiacich pracovníkov. Toto obmedzenie celkového odmeňovania by sa malo týkať všetkých možných fixných a pohyblivých zložiek a dôchodkov a malo by byť v súlade s článkami 93 a 94 smernice EÚ o kapitálových požiadavkách (CRD IV) (16).

Celkové odmeňovanie každej takejto osoby preto nemôže prekročiť 15-násobok priemernej mzdy v štáte EZVO, v ktorom má príjemca pomoci sídlo (17), alebo desaťnásobok priemernej mzdy zamestnancov banky, ktorá je príjemcom pomoci.

Obmedzenie odmeňovania sa musí uplatňovať až do skončenia obdobia reštrukturalizácie alebo kým banka nevráti štátnu pomoc podľa toho, čo nastane skôr.

39.

Každá banka, ktorej sa poskytne štátna pomoc vo forme rekapitalizácie alebo opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou, by v zásade nemala vyplácať odstupné nad rámec toho, čo vyžaduje právny predpis alebo zmluva.

3.1.2.   Rozdelenie bremena medzi akcionárov a podriadených veriteľov

40.

Štátna pomoc môže vytvárať morálny hazard a oslabiť trhovú disciplínu. Aby sa znížil morálny hazard, pomoc by sa mala poskytovať len za podmienok zahŕňajúcich primerané rozdelenie bremena medzi existujúcich investorov.

41.

Primerané rozdelenie bremena zvyčajne znamená, že straty sú najprv absorbované vlastným kapitálom, a potom dochádza na príspevky držiteľov hybridného kapitálu a držiteľov podriadeného dlhu. Držitelia hybridného kapitálu a podriadeného dlhu musia v maximálnej miere prispieť k zníženiu nedostatku kapitálu. Takéto príspevky môžu mať formu konverzie nástrojov na vlastný kapitál Tier 1 (18) alebo úplného odpisu ich istiny. V každom prípade sa v rozsahu prípustnom zo zákona musí predísť odlivu hotovosti od príjemcu pomoci k držiteľom takýchto cenných papierov.

42.

Dozorný úrad nebude požadovať príspevok od držiteľov dlhu v prvom rade (najmä z poistených vkladov, nepoistených vkladov, dlhopisov a všetkých ostatných dlhov v prvom rade) ako povinnú súčasť rozdelenia bremena podľa pravidiel štátnej pomoci, a to ani konverziou týchto nástrojov na kapitál, ani ich odpísaním.

43.

V prípade, že kapitálový ukazovateľ banky, u ktorej sa zistil nedostatok kapitálu, zostáva nad regulačným minimom EHP, banka by obvykle mala byť schopná sama obnoviť kapitálovú pozíciu, najmä s pomocou opatrení na zvýšenie kapitálu, ako sa uvádza v bode 35. Ak neexistujú žiadne iné možnosti ako nedostatok kapitálu prekonať (vrátane akéhokoľvek iného opatrenia dohľadu alebo iného nápravného opatrenia potvrdeného príslušným orgánom dohľadu alebo orgánom pre riešenie krízových situácií), musí sa pristúpiť ku konverzii podriadeného dlhu na vlastný kapitál, a to v zásade pred tým, ako sa štátna pomoc poskytne.

44.

V prípadoch, keď banka už nespĺňa minimálne regulačné kapitálové požiadavky, podriadený dlh sa musí konvertovať alebo odpísať, a to v zásade pred poskytnutím štátnej pomoci. Štátna pomoc sa nesmie poskytnúť predtým, než sa vlastný kapitál, hybridný kapitál a podriadený kapitál v plne miere využije na kompenzáciu strát.

45.

Výnimku z požiadaviek uvedených v bodoch 43 a 44 možno urobiť vtedy, keď by realizácia takýchto opatrení ohrozila finančnú stabilitu alebo by viedla k neprimeraným výsledkom. Táto výnimka by sa mala vzťahovať na prípady, keď je výška pomoci, ktorá sa má poskytnúť, v porovnaní s rizikovo váženými aktívami banky nízka a keď sa nedostatok kapitálu výrazne znížil najmä prostredníctvom opatrení na zvýšenie kapitálu uvedených v bode 35. Neprimerané výsledky alebo ohrozenie finančnej stability by sa mohli riešiť aj opätovným zvážením postupnosti opatrení zameraných na riešenie nedostatku kapitálu.

46.

V súvislosti s vykonávaním bodov 43 a 44 by sa mala dodržiavať „zásada nezhoršenia postavenia žiadneho veriteľa“ (19). Podriadení veritelia by tak z ekonomického hľadiska nemali dostať menšiu hodnotu než je hodnota, akú by mal ich nástroj, keby sa štátna pomoc neposkytla.

3.1.3.   Zabránenie odlivu finančných prostriedkov pred rozhodnutím o reštrukturalizácii

47.

S cieľom obmedziť pomoc na nevyhnutné minimum je potrebné v čo najskoršom štádiu zabrániť odlivu finančných prostriedkov. Podľa dozorného úradu by preto banka už od momentu, keď je jej známa alebo by jej mala byť známa potreba kapitálu, mala prijať všetky potrebné opatrenia na udržanie svojich finančných prostriedkov. Inštitúcie, ktoré zistili alebo mali zistiť potrebu kapitálu, od uvedeného momentu predovšetkým:

a)

nesmú vyplácať dividendy z akcií alebo kupóny na hybridné kapitálové nástroje (alebo iné nástroje, pri ktorých je vyplácanie kupónov ponechané na voľné uváženie);

b)

nesmú odkúpiť žiadne vlastné akcie ani uplatniť nákupné opcie na nástroje hybridného kapitálu počas obdobia reštrukturalizácie bez predchádzajúceho schválenia dozorným úradom;

c)

nesmú spätne odkupovať nástroje hybridného kapitálu, iba ak by takéto opatrenie (prípadne v kombinácii s inými opatreniami) umožňovalo inštitúcii, aby v plnej miere absorbovala nedostatok kapitálu a uskutočnilo by sa za podmienok dostatočne podobných aktuálnej trhovej úrovni (20) a trhová cena by sa neprekročila o viac ako 10 %; pričom každé spätné odkúpenie musí najprv schváliť dozorný úrad;

d)

nesmú realizovať žiadnu transakciu v rámci riadenia kapitálu bez predchádzajúceho súhlasu dozorného úradu;

e)

nesmú používať žiadne agresívne obchodné praktiky;

f)

nesmú nadobúdať účasti v žiadnom podniku, či už ide o prevod aktív alebo podielov. Táto požiadavka sa nevzťahuje na: i) akvizície, ku ktorým dochádza v bežnej bankovej praxi pri vybavovaní existujúcich nárokov voči nezdravým podnikom a ii) nadobúdanie účastí v podnikoch, pokiaľ uhradená kúpna cena je nižšia ako 0,01 % poslednej dostupnej bilančnej sumy danej inštitúcie v danom okamihu a že súhrn kúpnych cien uhradených za takéto akvizície od daného okamihu do konca obdobia reštrukturalizácie bude nižší ako 0,025 % jej poslednej bilančnej sumy v danom okamihu; iii) akvizíciu podniku, ktorá bola vopred schválená Komisiou, ak je to za výnimočných okolností nevyhnutné na obnovenie finančnej stability alebo na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže;

g)

musia sa zdržať reklamy uvádzajúcej štátnu pomoc a agresívnych obchodných stratégií, ku ktorým by bez pomoci štátu EZVO nedošlo.

48.

Vzhľadom na to, že je potrebné zabezpečiť, aby bola pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum, ak banka podnikne kroky, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami uvedenými v bode 47 v čase, kedy potreba dodatočného kapitálu mala byť dobre riadenej spoločnosti zrejmá, dozorný úrad na účel stanovenia požadovaných opatrení na obmedzenie hospodárskej súťaže pripočíta k výške pomoci sumu zodpovedajúcu odlivu finančných prostriedkov.

3.1.4.   Pokrytie reziduálneho nedostatku kapitálu pomocou na reštrukturalizáciu

49.

Ak po realizácii opatrení na zvýšenie kapitálu a opatrení týkajúcich sa rozdelenia bremena naďalej existuje nedostatok kapitálu, je v zásade možné ho pokryť rekapitalizáciou zo štátnych zdrojov, opatreniami na odbremenenie od aktív zo zníženou hodnotou alebo kombináciou oboch. Aby bola takáto pomoc zlučiteľná, je potrebné predložiť dozornému úradu plán reštrukturalizácie, ktorý musí byť v súlade s príslušnými oddielmi usmernení týkajúcich sa krízy.

3.2.   POMOC NA ZÁCHRANU VO FORME REKAPITALIZÁCIE A OPATRENÍ TÝKAJÚCICH SA AKTÍV SO ZNÍŽENOU HODNOTOU

50.

Po začatí uplatňovania zásad stanovených v týchto usmerneniach dozorným úradom bude štát EZVO povinný oznámiť dozornému úradu plán reštrukturalizácie a získať schválenie štátnej pomoci ešte pred prijatím akýchkoľvek opatrení týkajúcich sa rekapitalizácie alebo aktív so zníženou hodnotou. Avšak vo výnimočných prípadoch, keď sú takéto opatrenia potrebné na zachovanie finančnej stability, môže dozorný úrad ešte pred schválením plánu reštrukturalizácie povoliť, aby ich štát EZVO poskytol na dočasnom základe ako pomoc na záchranu. Pokiaľ štát EZVO bude požadovať uplatnenie tejto výnimky z dôvodu zachovania finančnej stability, dozorný úrad si od príslušného orgánu dohľadu vyžiada analýzu ex ante, ktorá potvrdí existenciu aktuálneho (nie výhľadového) nedostatku kapitálu, v dôsledku ktorého by bol orgán dohľadu nútený okamžite odobrať danej inštitúcii bankovú licenciu, ak by sa takéto opatrenia neprijali. Každá takáto analýza bude musieť okrem toho preukázať, že výnimočné ohrozenie finančnej stability nie je možné v dostatočne krátkom čase odvrátiť pomocou súkromného kapitálu alebo iného menej narúšajúceho dočasného opatrenia, ako sú štátne záruky.

51.

Každé opatrenie na záchranu, na ktoré sa vzťahuje bod 50, sa musí oznámiť dozornému úradu. Aby takéto opatrenie dozorný úrad dočasne schválil, musí byť v súlade s pravidlami upravujúcimi odmeňovanie a rozdelenie bremena, ktoré sa na tieto opatrenia vzťahujú, stanovenými v usmerneniach o rekapitalizácii, usmerneniach o predĺžení 2011 a prípadne v usmerneniach o aktívach so zníženou hodnotou.

52.

Pomoc na záchranu vo forme rekapitalizácie a opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou okrem toho nesmie brániť súladu s požiadavkami na rozdelenie bremena stanovenými v týchto usmerneniach. V dôsledku toho sa teda buď musia požadované opatrenia týkajúce sa rozdelenia bremena vykonať ako súčasť pomoci na záchranu, alebo sa musí rekapitalizácia či opatrenia týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou navrhnúť tak, aby bolo možné opatrenia na rozdelenie bremena realizovať ex post. Takúto realizáciu ex post možno dosiahnuť napríklad rekapitalizáciou vlastného kapitálu vo forme, ktorá je nadradená existujúcemu kapitálu a podriadená dlhovým nástrojom, pričom je v súlade s uplatniteľným rámcom pre reguláciu a dohľad.

53.

Po schválení pomoci na záchranu musí štát EZVO v súlade s usmerneniami o reštrukturalizácii predložiť plán reštrukturalizácie do dvoch mesiacov od dátumu prijatia rozhodnutia o dočasnom schválení pomoci. Plán reštrukturalizácie sa posúdi na základe usmernení o reštrukturalizácii, pričom sa zohľadnia zásady rozdelenia bremena uvedené v týchto usmerneniach.

3.3.   SCHÉMY REKAPITALIZÁCIE A REŠTRUKTURALIZÁCIE MALÝCH INŠTITÚCIÍ

54.

Pomoc malým bankám má zvyčajne menší vplyv na hospodársku súťaž ako pomoc poskytovaná väčším bankám. Z tohto dôvodu a s cieľom zabezpečiť primerané administratívne podmienky je v súvislosti s malými bankami vhodné stanoviť jednoduchší postup, ktorým sa však zároveň zabezpečí čo najmenšie narušenie hospodárskej súťaže. Dozorný úrad je preto ochotný schváliť schémy rekapitalizácie a reštrukturalizácie malých inštitúcií, ak tieto schémy majú jasne vymedzenú pôsobnosť, sú obmedzené na obdobie šiestich mesiacov a rešpektujú sa v nich zásady stanovené v usmerneniach týkajúcich sa krízy a najmä požiadavky na rozdelenie bremena uvedené v týchto usmerneniach. Uplatnenie takejto schémy musí byť okrem toho obmedzené na banky s celkovou súvahou nepresahujúcou 100 miliónov EUR. Suma celkových súvah bánk, ktorým sa v rámci danej schémy poskytne pomoc, nesmie prekročiť 1,5 % celkových aktív v držbe bánk na domácom trhu príslušného štátu EZVO.

55.

Dozorný úrad každú takúto schému vyhodnotí, aby overil, či splnila svoj cieľ a či sa riadne vykonáva. Na tento účel musí štát EZVO po schválení schémy predkladať každých šesť mesiacov správu o jej uplatňovaní.

4.   ZÁRUKY A PODPORA LIKVIDITY MIMO RÁMCA POSKYTOVANIA LIKVIDITY CENTRÁLNEJ BANKY

56.

Podpora likvidity a záruky za záväzky dočasne stabilizujú stranu pasív v súvahe banky. Preto na rozdiel od rekapitalizácie alebo opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou, ktoré môžu byť v zásade poskytnuté až po notifikácii plánu reštrukturalizácie príslušným členským štátom a potom, ako ich dozorný úrad schváli, môže dozorný úrad súhlasiť s tým, aby štáty EZVO oznámili záruky a podporu likvidity, ktoré sa majú poskytnúť po dočasnom schválení ako pomoc na záchranu ešte pred schválením plánu reštrukturalizácie.

57.

Záruky a podpora likvidity sa dozornému úradu môžu notifikovať individuálne; dozorný úrad môže okrem toho povoliť aj schémy opatrení likvidity na obdobie maximálne šiestich mesiacov.

58.

Takéto schémy musia byť obmedzené len na banky, ktoré nemajú dostatok kapitálu. Ak banka s nedostatkom kapitálu naliehavo potrebuje kapitál, vyžaduje sa individuálna notifikácia dozornému úradu (21). Za takýchto okolností dozorný úrad uplatní postup stanovený v bodoch 32 až 34 mutatis mutandis vrátane požiadavky na plán reštrukturalizácie alebo likvidácie s výnimkou prípadov, keď sa pomoc vráti do dvoch mesiacov.

59.

Záruky a podpora likvidity musia spĺňať tieto požiadavky, aby boli schválené dozorným úradom:

a)

záruky sa môžu poskytnúť len na nové emisie prednostných dlhopisov úverových inštitúcií (podriadený dlh je vylúčený);

b)

záruky sa môžu poskytnúť len na dlhové nástroje so splatnosťou od troch mesiacov do piatich rokov (alebo maximálne siedmich rokov v prípade krytých dlhopisov). Záruky so splatnosťou viac ako tri roky musia byť s výnimkou riadne odôvodnených prípadov obmedzené na jednu tretinu nesplatených záruk poskytnutých individuálnej banke;

c)

minimálna úroveň protiplnenia za štátne záruky musí byť v súlade so vzorcom stanoveným v usmerneniach o predĺžení 2011;

d)

dozornému úradu musí byť do dvoch mesiacov predložený plán reštrukturalizácie každej úverovej inštitúcie, ktorej boli poskytnuté záruky za nové záväzky alebo za obnovené záväzky, v prípade ktorých v čase poskytnutia novej záruky celkový objem nesplatených zaručených záväzkov (vrátane záruky poskytnutej pred dátumom uvedeného rozhodnutia) presahoval 5 % celkových záväzkov aj celkovú sumu 500 miliónov EUR;

e)

v prípade každej úverovej inštitúcie, kvôli ktorej sa záruka uplatní, sa do dvoch mesiacov od dátumu, kedy bola záruka uplatnená, musí predložiť individuálny plán reštrukturalizácie alebo plán likvidácie;

f)

príjemcovia záruk a podpory likvidity sa musia zdržať reklamy uvádzajúcej štátnu pomoc a agresívnych obchodných stratégií, ku ktorým by bez pomoci štátu EZVO nedošlo.

60.

V prípade záručných schém a schém na podporu likvidity musia byť splnené tieto dodatočné kritériá:

a)

schéma musí byť obmedzená na banky bez nedostatku kapitálu, čo musí byť osvedčené príslušným orgánom dohľadu v súlade s bodom 28;

b)

záruky so splatnosťou viac ako tri roky musia byť obmedzené na jednu tretinu všetkých záruk poskytnutých individuálnej banke,

c)

štáty EZVO musia dozorný úrad každé tri mesiace informovať o: i) fungovaní schémy; ii) emisiách zaručených dlhopisov a iii) skutočne účtovaných poplatkoch;

d)

štáty EZVO musia v správach o fungovaní schémy uviesť dostupné aktuálne informácie o nákladoch na porovnateľné emisie nezaručených dlhopisov (povaha, objem, rating, mena).

61.

Vo výnimočných prípadoch môžu byť schválené aj záruky pokrývajúce expozíciu Európskej investičnej banky voči bankám na účel obnovenia úverových tokov do reálnej ekonomiky v krajinách s veľmi problematickými podmienkami pre poskytovanie úverov v porovnaní s priemerom v EHP. Pri posudzovaní takýchto opatrení dozorný úrad preskúma najmä to, či neposkytujú neoprávnenú výhodu, ktorá by mohla napr. slúžiť na rozvoj ďalších obchodných aktivít týchto bánk. Tieto záruky sa môžu vzťahovať iba na obdobie najviac siedmich rokov. Ak dozorný úrad tieto záruky schváli, banka nie je povinná predložiť plán reštrukturalizácie.

5.   POSKYTOVANIE LIKVIDITY CENTRÁLNYMI BANKAMI A POUŽITIE SYSTÉMOV OCHRANY VKLADOV A FONDOV NA RIEŠENIE KRÍZOVEJ SITUÁCIE

62.

Bežné aktivity centrálnych bánk súvisiace s menovou politikou, ako sú operácie na voľnom trhu a automatické operácie, nepatria do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci. Špecifická podpora určená konkrétnej úverovej inštitúcii (zvyčajne označovaná ako „núdzová pomoc pri zvyšovaní likvidity“) môže predstavovať štátnu pomoc, ak nie sú splnené všetky tieto kumulatívne podmienky (22):

a)

úverová inštitúcia je v okamihu poskytnutia likvidity, ktoré sa uskutočňuje za výnimočných okolností a nie je súčasťou väčšieho balíka pomoci, dočasne nelikvidná ale solventná;

b)

facilita je úplne zabezpečená kolaterálom, na ktorý sa uplatňujú vhodné zrážky v závislosti od jeho kvality a trhovej hodnoty;

c)

centrálna banka účtuje príjemcovi sankčné úroky;

d)

opatrenie prijíma centrálna banka z vlastnej iniciatívy a najmä nie je kryté štátnou protizárukou.

63.

Intervencie fondov na ochranu vkladov na účely vyplatenia vkladateľov v súlade s povinnosťami štátov EZVO podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES (23) nepredstavujú štátnu pomoc (24). Štátnu pomoc však môže predstavovať využitie týchto alebo podobných fondov na pomoc pri reštrukturalizácii úverových inštitúcií. Aj keď dané finančné prostriedky môžu pochádzať zo súkromného sektora, môžu predstavovať pomoc v takom rozsahu, v akom spadajú pod kontrolu štátu a v akom je rozhodnutie o ich použití pripísateľné štátu (25). Dozorný úrad posúdi zlučiteľnosť štátnej pomoci vo forme takýchto intervencií podľa týchto usmernení.

64.

Štátna pomoc vo forme intervencií fondu na riešenie krízovej situácie bánk sa posúdi podľa týchto usmernení s cieľom overiť jej zlučiteľnosť s Dohodou o EHP.

6.   OSOBITNÉ ASPEKTY SÚVISIACE S POMOCOU NA LIKVIDÁCIU

6.1.   VŠEOBECNÉ ZÁSADY

65.

Štáty EZVO by mali podporovať odchod účastníkov, ktorí nemajú potrebnú životaschopnosť, z trhu a zároveň by mali umožniť, aby sa proces odchodu v záujme zachovania finančnej stability uskutočnil riadeným spôsobom. O riadenej likvidácii úverovej inštitúcie v ťažkostiach by sa malo uvažovať vždy, keď takáto inštitúcia nedokáže hodnoverne obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť.

66.

Dozorný úrad uznáva, že vzhľadom na osobitosti úverových inštitúcií a na neexistenciu mechanizmov umožňujúcich riešenie problémov úverových inštitúcií bez ohrozenia finančnej stability nemusí byť prakticky možné uskutočniť likvidáciu úverovej inštitúcie v riadnom konkurznom konaní. Z toho dôvodu možno štátne opatrenia na podporu likvidácie zlyhávajúcich úverových inštitúcií považovať za zlučiteľnú pomoc pod podmienkou, že je splnená požiadavka uvedená v bode 44.

67.

Cieľom riadenej likvidácie musí byť ukončenie činnosti úverovej inštitúcie v ťažkostiach v obmedzenom čase. Tento cieľ znamená, že daná inštitúcia nesmie vstupovať do nových obchodných aktivít s tretími stranami. Nebráni to však vykonávaniu existujúcich obchodných aktivít, ak sa tým znížia náklady na likvidáciu. Likvidácia musí byť okrem toho v čo najväčšej miere zameraná na odpredaj častí obchodnej činnosti alebo aktív prostredníctvom verejnej súťaže. Postup riadenej likvidácie si vyžaduje, aby výnosy z akéhokoľvek predaja aktív prispeli na náklady na likvidáciu.

68.

Štáty EZVO si môžu zvoliť viacero nástrojov na organizáciu likvidácie úverových inštitúcií v ťažkostiach. Akékoľvek opatrenia štátnej pomoci realizované na podporu takejto likvidácie musia byť v súlade so zásadami uvedenými v bodoch 69 až 82.

6.2.   PODMIENKY SCHVAĽOVANIA POMOCI NA LIKVIDÁCIU

69.

Štáty EZVO musia preložiť plán riadenej likvidácie úverovej inštitúcie.

70.

Dozorný úrad posúdi zlučiteľnosť opatrení pomoci, ktoré sa majú realizovať s cieľom riešiť krízové situácie úverových inštitúcií mutatis mutandis podľa rovnakých zásad, aké sa stanovujú v oddieloch 2, 3 a 4 usmernení o reštrukturalizácii v súvislosti s pomocou na reštrukturalizáciu.

71.

Zo špecifík riadenej likvidácie vyplývajú úvahy uvedené v bodoch 72 až 78.

6.2.1.   Obmedzenie nákladov na likvidáciu

72.

Štáty EZVO by mali preukázať, že pomoc umožňuje účinnú likvidáciu úverovej inštitúcie riadeným spôsobom, pričom je výška pomoci obmedzená na minimum, ktoré je nevyhnutné na udržanie tejto inštitúcie počas jej likvidácie v záujme dosiahnutia stanoveného cieľa, a sú splnené požiadavky týkajúce sa rozdelenia bremena stanovené v týchto usmerneniach.

6.2.2.   Obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže

73.

S cieľom zabrániť neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže by sa malo štádium likvidácie obmedziť na obdobie nevyhnutne potrebné na jej riadené uskutočnenie.

74.

Úverová inštitúcia, ktorá je príjemcom pomoci, nesmie v období, kým ešte funguje, aktívne súťažiť na, trhu, ani vyvíjať žiadne nové aktivity. Jej pôsobenie sa v zásade musí obmedzovať na pokračovanie a dokončenie neuzavretých aktivít vykonávaných pre existujúcich zákazníkov. Akákoľvek nová aktivita pre existujúcich klientov sa musí obmedzovať iba na zmenu podmienok existujúcich zmlúv a na reštrukturalizáciu existujúcich úverov, a to za predpokladu, že tieto zmeny zlepšia čistú aktuálnu hodnotu príslušných aktív.

75.

Cenová politika úverovej inštitúcie, ktorá sa má likvidovať, sa musí navrhnúť tak, aby klientov podnecovala k hľadaniu atraktívnejších alternatív.

76.

Ak je potrebná banková licencia, napríklad pre tzv. „zlú banku“ alebo pre dočasnú inštitúciu vytvorenú len na účel riadenej likvidácie úverovej inštitúcie („preklenovacia banka“), mala by byť obmedzená na aktivity, ktoré sú nevyhnutne potrebné na likvidáciu. Príslušný orgán dohľadu by mal bankovú licenciu odobrať čo najskôr.

6.2.3.   Rozdelenie bremena

77.

V súvislosti s riadenou likvidáciou je potrebné dbať na to, aby sa minimalizoval morálny hazard, a to najmä tým, že sa zabráni poskytovaniu ďalšej pomoci v prospech akcionárov a držiteľov podriadeného dlhu. Nároky akcionárov a držiteľov podriadeného dlhu sa preto nesmú preniesť do žiadnej pokračujúcej hospodárskej činnosti.

78.

Oddiely 3.1.2 a 3.1.3 je potrebné dodržať mutatis mutandis.

6.3.   PREDAJ ÚVEROVEJ INŠTITÚCIE V PRIEBEHU RIADENEJ LIKVIDÁCIE

79.

Predaj úverovej inštitúcie v priebehu jej riadenej likvidácie môže zahŕňať štátnu pomoc kupujúcemu, ak sa predaj neorganizuje prostredníctvom otvorenej a nepodmienenej verejnej súťaže a aktíva nezíska záujemca s najvyššou ponukou. Takáto verejná súťaž by vo vhodných prípadoch mala umožniť predaj častí inštitúcie rôznym uchádzačom.

80.

Pri určovaní, či ide o pomoc kupujúcemu úverovej inštitúcie alebo jej časti, dozorný úrad najmä preskúma, či:

a)

proces predaja prebieha otvorene, nepodmienene a nediskriminačne;

b)

sa predaj uskutočňuje za trhových podmienok;

c)

úverová inštitúcia alebo vláda, v závislosti od zvolenej štruktúry, maximalizovala predajnú cenu dotknutých aktív a záväzkov.

81.

Ak dozorný úrad dospeje k názoru, že kupujúcemu bola poskytnutá pomoc, osobitne posúdi zlučiteľnosť tejto pomoci.

82.

Ak sa pomoc poskytuje na hospodársku činnosť určenú na predaj (teda nie kupujúcemu tejto činnosti), zlučiteľnosť takejto pomoci bude podliehať individuálnemu preskúmaniu na základe týchto usmernení. Ak proces likvidácie zahŕňa predaj hospodárskeho subjektu, ktorý má významný podiel na trhu, dozorný úrad posúdi potrebu opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného poskytnutím pomoci tomuto hospodárskemu subjektu a overí životaschopnosť subjektu vyplývajúceho z predaja. Dozorný úrad pri posudzovaní životaschopnosti náležite zohľadní veľkosť a silu kupujúceho v pomere k veľkosti a sile nadobúdaného podniku.

6.4.   PODMIENKY SCHVAĽOVANIA SCHÉM RIADENEJ LIKVIDÁCIE

83.

Realizácia schém na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií v ťažkostiach zo strany štátov EZVO môže zahŕňať možnosť poskytnutia pomoci na zabezpečenie riadenej likvidácie úverových inštitúcií v ťažkostiach pri súčasnom obmedzení negatívnych účinkov presahovania na daný sektor a na hospodárstvo ako celok.

84.

Dozorný úrad sa domnieva, že schémy pomoci na likvidáciu úverových inštitúcií obmedzenej veľkosti (26) je možné schváliť, ak sú navrhnuté tak, aby bol zabezpečený súlad s požiadavkami na rozdelenie bremena medzi akcionárov a držiteľov podriadeného dlhu stanovenými v bode 44 a aby sa zabránilo morálnemu hazardu a odstránili sa obavy z iných narušení hospodárskej súťaže.

85.

Zlučiteľnosť týchto schém sa bude posudzovať z hľadiska podmienok stanovených v oddiele 3. Pri notifikovaní schémy dozornému úradu musí preto štát EZVO poskytnúť podrobné informácie o postupe a podmienkach intervencií v prospech inštitúcií, ktoré sú príjemcami pomoci.

86.

Vzhľadom na to, že stupeň narušenia hospodárskej súťaže sa môže líšiť v závislosti od povahy inštitúcie prijímajúcej pomoc a jej postavenia na trhu, môže byť potrebné individuálne posúdenie, aby sa zabezpečilo, že proces likvidácie nebude viesť k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže. Opatrenia pomoci v rámci schválenej schémy v prospech úverových inštitúcií, ktorých celkový majetok presahuje 3 miliardy EUR, musia byť preto individuálne notifikované na schválenie.

6.5.   MONITOROVANIE

87.

Štáty EZVO musia najmenej raz ročne predkladať pravidelné správy o fungovaní schémy povolenej podľa oddielu 6.4. V týchto správach musia poskytovať aj informácie o každej úverovej inštitúcii, ktorá sa likviduje v súlade s oddielom 6.4.

88.

S cieľom umožniť dozornému úradu monitorovať postup riadenej likvidácie a jej dosah na hospodársku súťaž musia štáty EZVO predkladať pravidelné správy (aspoň raz ročne) o vývoji procesu likvidácie každej banky v likvidácii a záverečnú správu na konci procesu likvidácie. V niektorých prípadoch je možné vymenovať správcu pre monitorovanie, správcu odpredaja, alebo oboch, s cieľom zabezpečiť súlad s podmienkami a povinnosťami, s ktorými je schválenie pomoci spojené.

7.   DÁTUM UPLATŇOVANIA A TRVANIE

89.

Dozorný úrad bude uplatňovať zásady stanovené v týchto usmerneniach od 1. decembra 2013.

90.

Notifikácie, ktoré dozorný úrad zaevidoval pred 1. decembrom 2013, sa preskúmajú na základe kritérií uplatniteľných v čase notifikácie.

91.

Dozorný orgán posúdi zlučiteľnosť pomoci poskytnutej bez jeho schválenia s Dohodou o EHP. Takáto pomoc je na základe týchto usmernení v rozpore s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu, pokiaľ sa časť alebo celá uvedená pomoc poskytuje po uverejnení týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho dodatku EHP.

92.

Vo všetkých ostatných prípadoch vykoná preskúmanie na základe usmernení týkajúcich sa krízy, ktoré sa uplatňovali v čase poskytnutia pomoci.

93.

Dozorný úrad v prípade potreby preskúma tieto usmernenia, najmä s cieľom zohľadniť zmeny v trhových podmienkach alebo regulačnom rámci, ktoré by mohli mať vplyv na pravidlá v ňom stanovené.

94.

Usmernenia o bankovníctve z roku 2008 sa s účinnosťou od 30. novembra 2013 zrušujú.

95.

Bod 47 a príloha 5 k usmerneniam o aktívach so zníženou hodnotou sa zrušujú.

96.

Usmernenia o reštrukturalizácii sa menia takto:

 

V bode 4 sa prvá veta nahrádza takto: „V prípade, že finančná inštitúcia dostala štátnu pomoc, štát EZVO by mal predložiť plán reštrukturalizácie s cieľom potvrdiť alebo obnoviť dlhodobú životaschopnosť jednotlivých bánk bez toho, aby boli odkázané na štátnu pomoc“.

 

Poznámka pod čiarou č. 6 týkajúca sa bodu 4 sa zrušuje.

 

V bode 7 sa tretia zarážka nahrádza takto: „Dozorný úrad bude uplatňovať základnú zásadu primeraného rozdelenia bremena medzi štátmi EZVO a bankami prijímajúcimi pomoc, pričom bude brať do úvahy celkovú situáciu vo finančnom sektore.“

 

Bod 8 sa vypúšťa.

 

V poznámke pod čiarou č. 28 týkajúcej sa bodu 21 sa prvá veta nahrádza takto: „Pozri oddiel 6 usmernení o bankovníctve 2013“.

 

Bod 25 sa nahrádza takto: „Akákoľvek úľava z primeraného rozdelenia bremena ex ante, ktorá by sa mohla výnimočne poskytnúť pred schválením plánu reštrukturalizácie z dôvodov finančnej stability, sa musí vyvážiť ďalším príspevkom v neskoršej fáze reštrukturalizácie, napríklad vo forme ustanovení o vrátení (claw-back clauses) a/alebo rozšírenou reštrukturalizáciou zahŕňajúcou dodatočné opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže.“


(1)  Tieto usmernenia zodpovedajú oznámeniu Európskej komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („Oznámenie o bankovníctve 2013“) (Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1).

(2)  Usmernenia o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde („usmernenia o štátnej pomoci“), ktoré prijal a vydal dozorný úrad 19. januára 1994, uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „Ú. v.“) (Ú. v. ES L 231, 3.9.1994, s. 1, a v dodatku EHP č. 32, 3.9.1994, s. 1). Usmernenia boli naposledy zmenené 23. októbra 2013. Aktualizované znenie usmernení o štátnej pomoci je uverejnené na webovej lokalite dozorného úradu na stránke: http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines/. Časť VIII usmernení o štátnej pomoci obsahuje dočasné pravidlá týkajúce sa finančnej krízy vo forme tohto súboru usmernení týkajúcich sa krízy:

1.

uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií („usmernenia o bankovníctve“) (Ú. v. EÚ L 17, 20.1.2011, s. 1, a dodatok EHP č. 3, 20.1.2011, s. 1);

2.

rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze („usmernenia o rekapitalizácii“) (Ú. v. EÚ L 17, 20.1.2011, s. 1, a dodatok EHP č. 3, 20.1.2011, s. 1);

3.

dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy („usmernenia o dočasnom rámci“) (Ú. v. EÚ L 17, 20.1.2011, s. 1, a dodatok EHP č. 3, 20.1.2011, s. 1);

4.

zaobchádzanie s aktívami so zníženou hodnotou v bankovom sektore EHP („usmernenia o aktívach so zníženou hodnotou“) (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2011, s. 31, a dodatok EHP č. 4, 27.1.2011, s. 1);

5.

návrat k životaschopnosti a hodnotenie reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci („usmernenia o reštrukturalizácii“) (Ú. v. EÚ L 282, 24.10.2013, s. 72, a dodatok EHP č. 58, 24.10.2013, s. 1).

Usmernenia o štátnej pomoci boli potom dvakrát predĺžené, v roku 2011 („usmerneniao predĺžení 2011“) (Ú. v. EÚ L 332, 15.12.2011, s. 20, a dodatok EHP č. 67, 15.12.2011, s. 7) a v roku 2012 („usmernenia o predĺžení 2012“) (Ú. v. EÚ L 282, 24.10.2013, s. 72, a dodatok EHP č. 58, 24.10.2013, s. 1).

(3)  Pozri usmernenia o predĺžení 2011, bod 14.

(4)  Iniciatívy, ktorými sa vytvára banková únia, boli primárne navrhnuté pre eurozónu, nakoľko členovia eurozóny majú niekoľko spoločných nástrojov, avšak nijaký spoločný dohľad. Členské štáty EÚ mimo eurozóny však majú možnosť sa zapojiť, ak si to želajú. V súčasnosti nie je jasné, do akej miery sa členské štáty EÚ mimo eurozóny môžu rozhodnúť o účasti na týchto iniciatívach. Pokiaľ ide o štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, pracovná skupina EZVO pre finančné služby pozorne sledovala vývoj v EÚ, ktorá jej poskytla informácie týkajúce sa bankovej únie. Doteraz však neprebehla diskusia o možnej účasti štátov EZVO.

(5)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2012, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností, COM (2012) 280 final. Pracovná skupina EZVO pre finančné služby pozorne sleduje vývoj v EÚ. Zdá sa, že tento návrh je možné považovať za relevantný pre EHP, a teda ho pravdepodobne bude možné začleniť do Dohody o EHP po schválení zo strany EÚ.

(6)  Pozri usmernenia o reštrukturalizácii, bod 22.

(7)  Tamtiež, bod 24.

(8)  Pozri oddiel 1.2 usmernení dozorného úradu o dočasnom rámci, ktoré obsahujú odkaz na pracovný dokument GR pre hospodársku súťaž z 30. apríla 2010„o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na systémy vládnych záruk pokrývajúcich bankové dlhy, ktoré majú byť vydané po 30. júni 2010“.

(9)  V uvedených usmerneniach sa stanovuje požiadavka predložiť plán reštrukturalizácie, ktorá sa vzťahuje na všetky banky prijímajúce štátnu pomoc vo forme kapitálu alebo opatrení týkajúcich sa aktív so zníženou hodnotou bez ohľadu na výšku pomoci.

(10)  „Príslušný orgán dohľadu“ je každý vnútroštátny príslušný orgán určený zúčastnenými štátmi EHP v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1) upravenou na účely Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 65/2008 (Ú. v. EÚ L 257, 25.9.2008, s. 27, a dodatok EHP č. 58, 25.9.2008, s. 9) alebo Európska centrálna banka pri vykonávaní svojich úloh dohľadu stanovených v článku 1 návrhu Komisie na nariadenie Rady, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami so sídlom v niektorom členskom štáte, ktorý sa zúčastňuje na jednotnom mechanizme dohľadu. Pokiaľ ide o návrh nariadenia Rady, ktorý vypracovala Komisia, pracovná skupina EZVO pre finančné služby úzko sleduje vývoj v EÚ.

(11)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(12)  Tak ako sa tento pojem vymedzuje v článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES, upravenej na účely Dohody o EHP rozhodnutím spoločného výboru č. 65/2008 (pozri poznámku pod čiarou č. 10 kvôli údajom o uverejnení).

(13)  Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3) upravená na účely Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 78/2011 (Ú. v. EÚ L 262, 6.10.2011, s. 45, a dodatok EHP č. 54, 6.10.2011, s. 57).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1) upravená na účely Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 60/2004 (Ú. v. EÚ L 277, 26.8.2004, s. 172, a dodatok EHP č. 43, 26.8.2004, s. 156).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1) upravená na účely Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 95/1999 zo 16. júla 1999 (Ú. v. ES L 296, 23.11.2000, s. 61, a dodatok EHP č. 55, 23.11.2000, s. 160).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338). Tento právny akt nebol začlenený do Dohody o EHP.

(17)  Podľa údajov o priemernej ročnej mzde uverejnených na webovej lokalite OECD v stálych cenách za posledný dostupný rok, http://stats.oecd.org/Index.aspx.

(18)  Podľa vymedzenia v článku 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1). Na strane EZVO pokračuje príprava na začlenenie tohto aktu.

(19)  To napríklad možno dosiahnuť vytvorením holdingovej spoločnosti. Vlastníctvo banky by sa evidovalo na strane aktív holdingovej spoločnosti, kým vlastný kapitál, hybridný kapitál a podriadený dlh banky pred štátnou pomocou predstavujú stranu pasív holdingovej spoločnosti, a to s rovnakou prioritou, akú mali v banke pred intervenciou štátu.

(20)  Napríklad, ak k spätnému odkúpeniu dôjde so zľavou predstavujúcou dvojcifernú hodnotu percentuálnych bodov z nominálnej hodnoty trhovej ceny (alebo, v prípade neexistencie trhu, ukazovateľa trhovej ceny) s cieľom vytvoriť zisk, alebo ak je spätné odkúpenie súčasťou výmeny, prostredníctvom ktorej úverová inštitúcia získa kapitál vyššej kvality, ktorým sa zníži jej nedostatok kapitálu.

(21)  Banky, ktoré už v čase nadobudnutia účinnosti týchto usmernení dostali schválenú pomoc na záchranu, ale ešte nezískali konečné schválenie pomoci na reštrukturalizáciu, môžu pomoc dostať v rámci schémy likvidity bez individuálnej notifikácie.

(22)  V takých prípadoch budú opatrenia následne posudzované ako súčasť plánu reštrukturalizácie.

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5), ako sa uvádza v bode 19a kapitoly II ii) prílohy IX k Dohode o EHP.

(24)  Pozri analogicky rozsudky vo veci T-351/02 Deutsche Bahn/Komisia Zb. 2006, s. II-1047, bod 114 a vo veci C-460/07 Puffer, Zb. 2009, s. I-3251, bod 70.

(25)  Pozri Danish winding-up scheme, Ú. v. EÚ C 312, 17.11.2010, s. 5.

(26)  Pozri napr. N 407/2010, Danish winding-up scheme for banks (Ú. v. EÚ C 312, 17.11.2010, s. 7).


Top