—

konané od 25. do 28. júna 2007 vo Wiesbadene (Nemecko),

—

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú v Cotonou (Benin) 23. júna 2000, zmenenú a doplnenú dohodou, ktorá mení a dopĺňa Dohodu o partnerstve, podpísanú v Luxemburgu 25. júna 2000 (Dohoda z Cotonou), a najmä jej články 9, 68, 96 a 97,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii z 31. októbra 2003,

—

so zreteľom na zriadenie Medzinárodného trestného súdu 17. júla 1998 v Ríme,

—

so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov proti korupcii a podplácaniu v medzinárodných obchodných transakciách zo 16. decembra 1996,

—

so zreteľom na Medziamerický dohovor proti korupcii prijatý 29. marca 1996 v Caracase,

—

so zreteľom na Dohovor Africkej únie o predchádzaní a boji proti korupcii, ktorý bol prijatý na druhom riadnom zasadnutí Konferencie Africkej únie 11. júla 2003 v Mapute,

—

so zreteľom na Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 21. novembra 1997,

—

so zreteľom na vnútroštátne právne predpisy o praní špinavých peňazí platné v štátoch AKT a EÚ,

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o efektívnosti pomoci z 2. marca 2005,

—

so zreteľom na vyhlásenie summitu G8 v Eviane z 2. júna 2003 s názvom Boj proti korupcii a zlepšenie transparentnosti a so zreteľom na vyhlásenie s názvom Rast a zodpovednosť v Afrike prijaté 8. júna 2007 na summite G8 v Heiligendamme (Nemecko),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 2/2005 o rozpočtovej pomoci z ERF krajinám AKT (2),

—

so zreteľom na príručku MMF o transparentnosti výnosov z prírodných zdrojov, ktorá bola prijatá v júni 2005,

—

so zreteľom na dokument Svetovej banky s názvom Prehľad ťažobného priemyslu v roku 2004,

—

so zreteľom na štyridsať odporúčaní Finančnej akčnej skupiny (FATF) týkajúcich sa prania špinavých peňazí,

—

so zreteľom na výsledky z plenárneho zasadnutia skupiny FATF, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 9. – 13. októbra 2006,

—

so zreteľom na iniciatívy Publish What You Pay (Zverejnite, čo platíte) a Publish What You Earn (Zverejnite, koľko zarobíte),

—

so zreteľom na zásady a kritériá Iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI),

—

so zreteľom na podporu Európskej únie Kimberleyskému certifikačnému procesu pre dovoz a vývoz diamantov a na účasť krajín AKT na Kimberleyskom procese,

—

so zreteľom na akčný plán EÚ v oblasti vymáhateľnosti práva, správy a obchodov v lesníctve (FLEGT) a nariadenie ES č. 2173/2005,

—

so zreteľom na Africký program vymáhateľnosti práva a správy v lesníctve prijatý v roku 2003,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 31. marca 2004 o riadení rozvojovej politiky Európskej únie (3) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách (4),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2005 o úlohe národných parlamentov pri uplatňovaní Dohody z Cotonou a o základných poľnohospodárskych výrobkoch a výrobkoch banského priemyslu (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru z 12. októbra 2005 s názvom Stratégia EÚ pre Afriku: smerom k európsko-africkému paktu na urýchlenie rozvoja Afriky,

—

so zreteľom na príručku poslancov na boj proti korupcii, ktorú vypracovala Svetová organizácia parlamentných poslancov proti korupcii (GOPAC),

—

so zreteľom na index vnímania korupcie za rok 2006, ktorý uverejnila organizácia Transparency International 6. novembra 2006 v Berlíne,

—

so zreteľom na správu predsedníctva Spoločného parlamentného zhromaždenia v Mauritánii od 23. do 27. februára 2006 o vyšetrovacích cestách,

—

so zreteľom na správu Výboru pre politické veci (ACP-EU/3937/07/fin.),

A.

keďže súhlasí so zásadou zodpovednosti vlád voči svojim krajinám a všetkým občanom v súvislosti s riadením verejných príjmov a výdavkov,

B.

keďže ekonomické a finančné zisky z využívania prírodného bohatstva sa musia prejaviť v podobe podstatného zlepšenia ľudského vývoja,

C.

keďže vlády krajín bohatých na prírodné zdroje majú za úlohu využitie svojich príjmov, v prvom rade na uspokojenie základných potrieb svojich obyvateľov, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, ako aj na boj proti chudobe a sú zaň zodpovedné,

D.

keďže dobré riadenie by malo zohľadňovať skutočnosť, že tieto príjmy majú omnoho väčšiu pridanú hodnotu, keď sa prírodné zdroje spracúvajú a obohacujú priamo v krajine, namiesto toho, aby sa vyvážali ako suroviny,

E.

keďže je takisto povinnosťou zvrchovaných vlád a príslušných orgánov verejnej moci používať príjmy plynúce z využívania prírodných zdrojov svojej krajiny zodpovedne, aby z nich mali osoh súčasní aj budúci obyvatelia,

F.

keďže využívanie prírodných zdrojov sa môže stať nástrojom trvalo udržateľného rozvoja len, ak sa zminimalizujú ich negatívne sociálne a environmentálne následky a spravodlivo sa rozdelia ich prínos a náklady,

G.

keďže obyvatelia krajín bohatých na prírodné zdroje majú nespochybniteľné právo na to, aby mohli čo najspravodlivejšie profitovať z bohatstva a potenciálu hospodárskeho rastu, ktoré z neho vyplývajú,

H.

keďže spoločnosti, ktorých sa to týka, sú takisto zodpovedné za zabezpečenie toho, aby ich investície prispievali k trvalo udržateľnému rozvoju krajín, ktorých prírodné bohatstvo využívajú,

I.

keďže nedostatočná transparentnosť pri – legitímnych – platbách odvádzaných vládam predstavuje značné podnikateľské riziko, pretože spoločnosti môžu byť obvinené z korupčného správania a môže sa spochybniť legitímnosť ich činnosti,

J.

keďže európske vlády sú povinné bojovať proti takýmto praktikám,

K.

keďže zlé riadenie a nedostatočná transparentnosť v riadení vládnych príjmov z prírodných zdrojov môžu spôsobiť zhoršenie politickej korupcie a nárast rizika spojeného so zneužívaním verejných prostriedkov,

L.

so zreteľom na nárast svetových cien ropy počas posledných 36 mesiacov a nárast príjmov, ktoré z toho vyplývajú,

M.

keďže značné príjmy plynúce z využívania prírodných zdrojov a najmä z ťažby ropy v rozvojových krajinách môžu spôsobiť veľkú hospodársku a sociálnu nerovnováhu, zhoršiť sociálnu nespravodlivosť a dokonca vytvárať ovzdušie násilia, ak sa správne nevyužijú v prospech všetkých skupín obyvateľstva a na ciele národného rozvoja, a keďže v prípade ropy existuje riziko umelo vysokých ukazovateľov rastu na úkor ukazovateľov ľudského rozvoja,

N.

keďže Európsky parlament prijal v marci 2004 pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici o povinnosti transparentnosti, ktorá vyzýva členské štáty EÚ, aby podnecovali spoločnosti kótované na európskych kapitálových trhoch zverejňovať platby odvádzané vládam,

O.

keďže zlepšenie riadenia a zodpovednosti pri správe verejných financií smeruje k znižovaniu rizika vzniku konfliktov v súvislosti s využívaním prírodných zdrojov,

P.

keďže významné zlepšenie daňovej transparentnosti, ako aj odstránenie korupcie vo verejnom živote by zmiernili politické riziko a predstavovali by stabilnejšie a priaznivejšie prostredie pre domáce a zahraničné investície, najmä v oblasti ťažobného priemyslu, tak ako to priznali veľkí investori spravujúci prostriedky v celkovej výške 12,3 miliardy EUR,

Q.

so zreteľom na to, že daňová transparentnosť a bezpečnosť zásobovania energiou sú prepojené, keďže korupcia a zlé riadenie v krajinách dodávajúcich energiu by mohli v súvislosti s odvetvím energetiky vzbudzovať na mieste pocit rozhorčenia a vytvárať hrozbu pre energetické zariadenia, čo by viedlo k zníženiu zásobovania svetových trhov,

R.

keďže zlé riadenie a nedostatočná zodpovednosť pri využívaní prírodných zdrojov môžu mať aj závažné dôsledky pre životné prostredie, ak sa bude pokračovať v nadmernom výrube stromov, ktorý môže spôsobiť rozširovanie púští či iné klimatické zmeny a environmentálne škody, ktoré majú vplyv na ľudí, faunu i flóru,

S.

keďže obyvatelia oblastí, v ktorých sa ťaží prírodné bohatstvo, z neho nemajú dostatočný prínos a navyše ich často postihujú vážne environmentálne vplyvy takýchto aktivít, ako napríklad znečistenie vzduchu, vody a pôdy,

T.

keďže medzi prírodné zdroje nepatria len nerastné zdroje, ale i fauna a flóra, čistá voda a čistý vzduch, ktoré treba chrániť a zlepšovať,

U.

so zreteľom na to, že je dôležité uplatňovať osvedčené postupy šetrné k životnému prostrediu v oblasti riadenia ropných zdrojov a hlavných prírodných zdrojov krajín AKT,

V.

keďže je dôležité podporovať a šíriť hodnoty a cnosti ako nezaujatosť, poctivosť, zodpovednosť, transparentnosť a úprimnosť medzi verejnými činiteľmi s cieľom zmeniť situáciu tak, aby boli korupčné praktiky nemysliteľné a nemožné,

W.

keďže snaha o zavedenie noriem týkajúcich sa poctivosti a etického správania je najmä spôsobom, ako zaručiť, že obyvatelia dostanú služby, na ktoré majú od štátu nárok v oblasti využívania prírodných zdrojov,

X.

so zreteľom na potrebu posilniť kapacity parlamentov rozvojových krajín a demokratických inštitúcií rozvojových krajín, aby mohli účinne vykonávať svoje kontrolné právomoci vo vzťahu k výkonným a rozpočtovým orgánom,

Y.

keďže vlastniť prírodné zdroje nebolo vždy požehnaním, ale až príliš často prekliatím pre obyvateľov krajín, v ktorých chýba demokratická kontrola, zodpovednosť a právny poriadok, kde boj o prírodné zdroje podporuje korupciu a násilné konflikty, ktorými často trpia miestni obyvatelia,

Z.

keďže rastúci dopyt po prírodných zdrojoch na strane rýchlo rastúcich hospodárstiev ako Čína zrýchlil medzinárodný boj o tieto zdroje a často predlžuje vládu nedemokratických režimov, násilné konflikty a porušovanie ľudských práv,

AA.

keďže určité spoločnosti nedodržiavajú dohodnuté základné pracovné normy MOP a sú zodpovedné za smrteľné nehody a využívanie detskej práce; keďže sú tiež hnacou silou, stojacou za šíriacim sa odlesňovaním v Afrike a prekvitajúcim nezákonným obchodom so slonovinou, zatiaľ čo iné spoločnosti boli opakovane prichytené pri nezákonnom výlove rýb v afrických vodách,

1.

vyzýva krajiny AKT, aby všetky príjmy plynúce z využívania prírodných zdrojov použili prioritne na uspokojenie základných potrieb svojich obyvateľov najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, ochranu prírodných zdrojov a životného prostredia, a tak prispeli k naplneniu miléniových rozvojových cieľov;

2.

žiada členské štáty skupiny AKT a Európskej únie, aby dodržiavali a plne vykonávali definície a odporúčania Dohody z Cotonou týkajúce sa dobrého riadenia (článok 9 ods. 3);

3.

žiada členské štáty a Komisiu, aby pri svojej snahe o dobré riadenie prikladali väčšiu dôležitosť rozvíjaniu odvetvia spracovania surovín v krajinách AKT namiesto poskytovania prístupu k prírodným zdrojom v krajinách AKT európskym spoločnostiam;

4.

žiada africké krajiny skupiny AKT, aby ratifikovali Dohovor Africkej únie o predchádzaní a boji proti korupcii; žiada karibské krajiny, aby ratifikovali Medziamerický dohovor proti korupcii; žiada všetky štáty skupiny AKT-EÚ, aby ratifikovali Dohovor Organizácie spojených národov proti korupcii a Deklaráciu Organizácie Spojených národov proti korupcii a podplácaniu v medzinárodných obchodných transakciách a aby zaviedli konkrétne mechanizmy na účinné sledovanie a vykonávanie ustanovení uvedených v odseku 3 tohto uznesenia;

5.

žiada vlády členských štátov Európskej únie a krajín AKT, aby prijali a začali uplatňovať v praxi zásady súkromných iniciatív v prospech lepšieho riadenia pri hospodárení s príjmami plynúcimi s prírodných zdrojov, ako sú iniciatíva EITI (Iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle) a kampane Publish What You Pay a Publish What you Earn;

6.

žiada Európsku komisiu a vlády členských štátov EÚ, aby podporili zdokonalenie a celkovú realizáciu iniciatívy EITI, najmä tým, že ustanovenia o transparentnosti zmenia na povinné, uzákonia účinné kontrolné mechanizmy a vykonajú piate kritérium, ktoré sa týka aktívneho zaangažovania občianskej spoločnosti do iniciatívy EITI, a tým, že finančne prispejú do trustového fondu iniciatívy EITI;

7.

vyzýva krajiny AKT, aby zabezpečili, že príjmy plynúce z prírodných zdrojov sa tiež budú využívať na diverzifikáciu ich hospodárstiev a na rozvoj hospodárskej činnosti na pokrokovejšej úrovni výrobného procesu, namiesto toho, aby sa obmedzili len na ťažbu prírodných zdrojov;

8.

žiada Európsku komisiu, aby vyslala misie do rozvojových krajín dodávajúcich energie, ktoré by pomohli pri realizácii iniciatívy EITI;

9.

žiada všetky krajiny AKT, ktoré vyslovili formálny súhlas s iniciatívou EITI, aby pokročili pri realizácii jej minimálnych kritérií v praxi, najmä piateho kritéria, a aby dbali na to, aby občianska spoločnosť mohla bez obmedzení a bez obáv alebo zastrašovania vykonávať svoju dozornú úlohu;

10.

nabáda všetky krajiny AKT bohaté na zdroje, ktoré sa zatiaľ formálne nepripojili k iniciatíve EITI, aby tak urobili a žiada členské štáty EÚ a vlády krajín AKT, aby vykonali ustanovenia článku 7 Dohody z Cotonou o posilňovaní kapacity občianskej spoločnosti a odporúčania dvoch fór občianskej spoločnosti krajín AKT, ktoré sa konali v roku 2002 a v apríli 2006;

11.

žiada vlády všetky krajín AKT a EÚ, aby naliehali na investorov, aby sa pripojili k iniciatíve EITI a dodržiavali i iné iniciatívy a dohovory, ktoré podporujú dobré riadenie, transparentnosť a zodpovednosť v oblasti využívania prírodných zdrojov;

12.

žiada vlády všetky krajín AKT a EÚ, aby vyzvali aj vlády rýchlo sa rozvíjajúcich štátov, aby plnili svoje záväzky, ako dodržiavanie medzinárodných základných pracovných noriem, zrušenie detskej práce, zamedzenie šírenia ručných a ľahkých zbraní, a to najmä v zónach konfliktov a zákaz nezákonného dovozu surovín a dreva;

13.

žiada Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby podmienili svoju rozvojovú pomoc krajinám bohatým na prírodné zdroje pokrokom v oblastiach dobrého riadenia, transparentnosti a zodpovednosti v riadení prírodných zdrojov tým, že sa tieto krajiny pripoja a budú aktívne realizovať iniciatívy, ako napríklad Publish What You Pay a Publish What You Earn a EITI;

14.

žiada vlády členských štátov Európskej únie a Európsku komisiu, aby so zreteľom na podporu Európskeho parlamentu z marca 2004, ktorá sa týkala pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k smernici o povinnosti transparentnosti, a so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2005 o stratégii pre Afriku podporili úsilie členských štátov o podporu transparentnosti v ťažobnom priemysle zavedením vhodných účtovných noriem a ustanovením práva spoločností;

15.

žiada všetky dotknuté subjekty, aby uplatňovali normy vyžadujúce transparentnosť a zodpovednosť pri využívaní systémov riadenia verejných výdavkov, ktoré zahŕňajú:

16.

žiada všetky subjekty, aby dbali na to, aby vlády krajín dodávajúcich energiu, ktoré majú vážne problémy s riadením a korupciou, nedostávali rozsiahlu pomoc, neboli im poskytnuté výhodné obchodné podmienky alebo iné výhody dovtedy, kým neposkytnú preukázateľný dôkaz o uplatňovaní väčšej transparentnosti, najmä pokiaľ ide o vnútroštátny rozpočet;

17.

vyzýva všetkých bilaterálnych a multilaterálnych poskytovateľov a exportné úverové agentúry, aby nevypracovali abstraktné podmienky, ale podmienky založené na správcovskej zodpovednosti vlád voči svojim občanom a systém partnerstva podmieňujúci nehumanitárnu pomoc dodržiavaním série konkrétnych spoločne dohodnutých kritérií, najmä verejnej transparentnosti v oblasti príjmov plynúcich z využívania prírodných zdrojov, v súlade so zásadami stanovenými v príručke MMF o transparentnosti výnosov z prírodných zdrojov;

18.

žiada štáty skupiny AKT-EÚ, aby zabezpečili, že podpora dobrého riadenia, transparentnosti a zodpovednosti v oblasti využívania prírodných zdrojov bude v rámci politického dialógu zaisteného článkom 8 Dohody z Cotonou predmetom spoločných záväzkov a spoločne dohodnutých kritérií;

19.

žiada vlády členských štátov EÚ, aby dbali na to, aby bola podpora transparentnosti a demokratickej kontroly používania príjmov v krajinách dodávajúcich energiu do Európskej únie prioritou spoločnej európskej energetickej stratégie;

20.

odporúča, aby mala v budúcej spoločnej stratégii EÚ a Afriky otázka dobrého riadenia, transparentnosti a zodpovednosti v oblasti využívania prírodných zdrojov popredné postavenie;

21.

podporuje uplatňovanie osvedčených postupov v oblasti riadenia ropných zdrojov, ako sú stanovené v príručke MMF o transparentnosti výnosov z prírodných zdrojov;

22.

žiada vlády a parlamenty krajín AKT a EÚ, aby dbali na to, aby využívanie prírodných zdrojov nespôsobilo vážnu ekologickú nerovnováhu; v tejto súvislosti so znepokojením konštatuje, že nadmerný výrub stromov môže spôsobiť rozširovanie púští a iné klimatické zmeny, proti čomu treba prijať opatrenia týkajúce sa zodpovedného lesného hospodárstva a primeraného zalesňovania a žiada spoločnosti využívajúce prírodné zdroje, aby plnili environmentálne normy;

23.

žiada národné a regionálne parlamenty a inštitúcie, aby dbali na to, aby zákonné využívanie prírodných zdrojov tvorilo súčasť plánu na ochranu životného prostredia zameraného na opatrenia na ochranu vzduchu, vody a pôdy a zachovanie rôznorodosti fauny a flóry;

24.

žiada všetky vlády, aby uzákonili zákony, ktoré zakazujú dovoz nezákonne vyťaženého dreva, a aby medzitým zabezpečili, že v rámci verejného obstarávania sa bude nakupovať len drevo z trvalo udržateľných a legálnych zdrojov;

25.

žiada krajiny produkujúce drevo, aby zaručili trvalo udržateľnú ťažbu všetkého domáceho dreva, rešpektovali pritom práva miestneho obyvateľstva a brali do úvahy vplyv ťažby na životné prostredie;

26.

žiada EÚ, aby vykonala komplexný a formálny prieskum v oblasti lesného hospodárstva, posilnila práva na vlastníctvo pôdy a práva na prístup k pôde miestnych komunít a zaručila zmysluplnú účasť verejnosti;

27.

naliehavo žiada všetky krajiny zúčastňujúce sa na obchode s diamantmi, aby sa v plnej miere pripojili ku Kymberleyskému certifikačnému systému pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi; zdôrazňuje, že je dôležité urobiť pokrok smerom k nezávislej kontrole zhody v účastníckych krajinách a diamantovom priemysle s usmerneniami týkajúcimi sa obchodu sa diamantmi a dbať na to, aby strany zúčastňujúce sa na Kimberleyskom procese mohli kontrolovať dodržiavanie tohto procesu subjektmi diamantového priemyslu;

28.

žiada členské štáty Bezpečnostnej rady OSN, aby prijali definíciu pojmu konfliktné zdroje a zaradili riadenie prírodných zdrojov do mandátu Komisie OSN pre budovanie mieru;

29.

povzbudzuje zavedenie a vhodné používanie informačných systémov ako banskej databázy;

30.

zdôrazňuje, že spoločnosti využívajúce prírodné zdroje majú istú zodpovednosť za podporu transparentného hospodárskeho prostredia, ktoré rešpektuje trvalo udržateľný rozvoj a že je to aj v ich záujme; nabáda ich, aby s týmto úmyslom podnikali spoločné iniciatívy, ako je napríklad certifikácia „čistých“ spoločností;

31.

pripomína, že v súlade s článkami 96 a 97 Dohody z Cotonou je možné závažné prípady korupcie prekonzultovať;

32.

vyzýva krajiny AKT, aby začali verejnú diskusiu na vnútroštátnej úrovni o používaní príjmov z prírodných zdrojov a o sociálnej spravodlivosti;

33.

žiada štáty produkujúce ropu, aby rešpektovali, podporovali a povzbudzovali činnosti aktivistov proti korupcii a obrancov transparentnosti;

34.

zdôrazňuje úlohu národných parlamentov krajín AKT pri podpore dobrého riadenia a odporúča, aby bola táto ich úloha uznaná a oficiálne ustanovená v budúcej Spoločnej stratégii EÚ a Afriky;

35.

vyzýva národné a regionálne parlamenty štátov AKT a EÚ, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti, aby spolupracovali na vypracovaní systému právomocí a kontroly vrátane trestného konania s cieľom odstrániť korupciu vo vládach a v administratíve;

36.

nalieha na vlády, inštitúcie a všetkých politických vodcov, aby vyčlenili časť príjmov plynúcich zo zodpovedného využívania prírodných zdrojov na zvýšenie zárobkov štátnych zamestnancov, policajných úradníkov a zamestnancov v príslušných hospodárskych odvetviach s cieľom zmeniť situáciu tak, aby bola korupcia menej atraktívna;

37.

vyzýva vlády krajín AKT a Európsku Komisiu, aby podporili národné a regionálne AKT v ich činnosti ako rozpočtového orgánu prostredníctvom dialógu, výmeny informácií a posilnenia kapacít;

38.

žiada Komisiu, aby vypracovala oznámenie, ktoré vymedzí stratégiu Európskej únie na posilnenie parlamentnej demokracie a právneho štátu v rozvojových krajinách;

39.

povzbudzuje národné parlamenty krajín AKT, aby vyvinuli tlak na svoje vlády, aby bojovali proti vnútornej korupcii a dosiahli tak lepšie riadenie pri správe verejných výdavkov prostredníctvom začlenenia protikorupčných právnych predpisov a nezávislých mechanizmov kontroly zameraných na väčšiu transparentnosť alebo lepší prístup do informácií o využívaní a prideľovaní príjmov plynúcich z prírodných zdrojov;

40.

zdôrazňuje, že je takisto potrebné posilniť systém súdnictva a nezávislé súdne a najvyššie kontrolné orgány v krajinách AKT;

41.

takisto vyzýva parlamenty AKT, aby zaviedli osobitné etické kódexy správneho riadenia, aby tak predišli všetkým rizikám vnútornej korupcie; verí, že zverejňovanie príjmov parlamentných poslancov môže tiež prispieť k väčšej transparentnosti;

42.

vyzýva národné a regionálne parlamenty, aby podporili a uľahčili činnosť zástupcov občianskej spoločnosti v boji proti zlému riadeniu a korupcii a umožnili im vykonávať prácu za optimálnych podmienok a s maximálnou slobodou konania a zaručili im na to potrebné kapacity, prostriedky a zdroje;

43.

žiada, aby sa občianska spoločnosť a národné parlamenty zúčastňovali na účinnej kontrole rozpočtu prostredníctvom kontroly verejných výdavkov (PETS), ktorá jednoznačne ukáže pomer vstupov a výstupov podľa kritérií Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) OECD;

44.

domnieva sa, že je potrebné vypracovať osobitné sociálne ukazovatele s cieľom získať podrobnejšie údaje o kvalite riadenia v štátoch, ktoré podpísali Dohodu z Cotonou, a žiada o transparentnosť na strane zúčastnených organizácií občianskej spoločnosti v otázke riadenia financií, ktoré dostávajú;

45.

žiada vlády, inštitúcie a politických vodcov, aby zabezpečili pre úradníkov a činiteľov špeciálne školenie, aby si boli vedomí toho, aké dôležité je zodpovedné a voči životnému prostrediu šetrné využívanie prírodných zdrojov;

46.

zdôrazňuje, že boj proti korupcii môže účinne prispieť k šíreniu bezpečnejšieho investičného prostredia; vyzýva Európsku úniu ako spolupredsedajúcu organizáciu Programu verejných výdavkov a hodnotenia finančnej zodpovednosti (PEFA), ktorý poskytuje harmonizovaný rámec na spoľahlivé hodnotenie správcovských rizík v prijímajúcich krajinách, aby do neho začlenila osobitné ukazovatele určené programom PEFA na meranie úrovne korupcie;

47.

vyzýva Komisiu, aby využila zistenia o úrovni korupcie na podporu správneho riadenia a aby v zmysle článkov 96 a 97 Dohody z Cotonou začala konzultácie týkajúce sa primeraných opatrení proti korupčným režimom; poukazuje však na to, že podpora dobrého riadenia by nikdy nemala slúžiť ako zámienka pre jednostranné ukladanie podmienok poskytovania pomoci;

48.

upozorňuje na význam regionálnych iniciatív pri potláčaní korupcie a podpore dobrého riadenia, ako je africký Mechanizmus vzájomného hodnotenia (APRM); zdôrazňuje nevyhnutnosť toho, aby africké krajiny realizovali tieto iniciatívy a aby Komisia a členské štáty poskytli na tento účel technickú a finančnú pomoc;

49.

žiada členské štáty Európskej únie s významnými finančnými centrami, aby prijali všetky nevyhnutné právne a administratívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, že sa nezákonne získané prostriedky vrátia späť do krajiny pôvodu;

50.

poveruje spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade AKT-EÚ, Európskej komisii, Komisii Africkej únie, Panafrickému parlamentu, národným a regionálnym parlamentom a Svetovej organizácii parlamentných poslancov proti korupcii (GOPAC);

—

konané od 25. do 28. júna 2007 vo Wiesbadene (Nemecko),

—

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na ciele Dohody o partnerstve AKT-EÚ podpísanej v Cotonou 23. júna 2000 v oblasti obchodu a znižovania chudoby,

—

so zreteľom na správu OSN o bezpečnosti potravín v rozvojových krajinách, ktorú predložil osobitný spravodajca komisie OSN pre ľudské práva v marci 2002 (2),

—

so zreteľom na deklaráciu z Kapského mesta o budúcich rokovaniach krajín AKT-EÚ o nových obchodných dohodách,

—

so zreteľom na skutočnosť, že záväzok Svetového potravinového summitu z roku 2006 znížiť počet podvyživených ľudí o polovicu do roku 2015 má ďaleko od dosiahnutia (3),

—

so zreteľom na deklaráciu OSN o miléniových rozvojových cieľoch a jej záväzok odstraňovať chudobu (4),

—

so zreteľom na následné správy o ľudskom rozvoji vypracované v rámci rozvojového programu OSN,

—

so zreteľom na strednodobú revíziu dohôd o hospodárskom partnerstve vypracovanú regionálnymi sieťami organizácie poľnohospodárov krajín AKT zverejnenú 10. decembra 2006 (5) a so zreteľom na pokračujúce rokovania o dohode o hospodárskom partnerstve,

A.

keďže podľa správy UNCTAD z roku 2006 o najmenej rozvinutých krajinách sa počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe za posledných 30 rokov viac ako zdvojnásobil zo 138 miliónov v šesťdesiatych rokoch 20. storočia na 334 miliónov v roku 2000, a ak pretrvá terajší vývoj, počet ľudí žijúcich z menej ako 1 dolára na deň sa do roku 2010 zvýši z 334 na 471 miliónov,

B.

keďže hlad, podvýživa či vylúčenie miliónov ľudí z prístupu k jedlu sú dôsledkami hospodárskych, poľnohospodárskych a obchodných politík národných vlád rozvojových, ako aj priemyselných štátov,

C.

keďže poľnohospodárstvo je hlavným hospodárskym odvetvím vo väčšine krajín AKT a živobytie ich obyvateľov závisí od poľnohospodárskej výroby a s ňou súvisiacich činností a keďže zamestnanosť v tomto odvetví sa odhaduje na 60 % vo všetkých krajinách AKT; keďže 73 % vidieckeho obyvateľstva v Afrike pozostáva z malých poľnohospodárov, pre ktorých je potravinová bezpečnosť najvyššou prioritou,

D.

keďže biologická diverzita, trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť jednoznačne závisia od uznania potravinovej nezávislosti krajín AKT, politického priestoru potrebného na ochranu ich citlivých hospodárskych odvetví, ako aj od ochrany práv jednotlivcov a skupín poľnohospodárov krajín AKT na uchovávanie, výmenu, rozširovanie a skvalitnenie semien, aby sa zlepšila produkcia potravín,

E.

keďže najväčšia časť poľnohospodárskej výroby a vývozu krajín AKT pochádza z malých rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktoré veľmi citlivo reagujú na kolísanie cien,

F.

keďže väčšina vývozu krajín AKT závisí od jedného či dvoch nespracovaných produktov prinášajúcich ekonomicky malú pridanú hodnotu, čo zvyšuje zraniteľnosť ich hospodárstiev,

G.

keďže za posledných 15 rokov bol rast v tradičnom vývoze poľnohospodárskych výrobkov ako káva, kakao, koža a kožušiny na trhu EÚ len slabý, čo je v protiklade k úžasnému (šesťnásobnému) nárastu v obchode s novými výrobkami ako kvety a k rýchlemu rozvoju trhov v oblasti spravodlivého obchodu a organických produktov, v ktorých existuje medzera na trhu a ktoré ukazujú veľký potenciál,

H.

keďže programy štrukturálnych reforiem realizované od osemdesiatych rokov minulého storočia viedli k zníženiu vládnej podpory malým poľnohospodárom a potravinovej výrobe a prispeli k oslabeniu miestneho poľnohospodárstva,

I.

keďže zásadné zmeny politiky v poľnohospodárskom systéme krajín AKT zahŕňajú odstránenie cenovej kontroly vstupov i výstupov poľnohospodárskych podnikov, drastické zníženie dovozných taríf, zníženie vládnej podpory na poľnohospodárske rozširovanie a na veterinárne služby, odstránenie poloverejných organizácií z marketingu poľnohospodárskych produktov a otvorenie domácich trhov vonkajšej konkurencii,

J.

keďže miestni poľnohospodári krajín AKT sú znevýhodňovaní dovozom základných potravín domácej spotreby, ako sú obilniny, mlieko, mäso, zelenina a spracované produkty,

K.

keďže ekonomický aspekt plodín pestovaných na predaj, ktorý nevyhnutne vyplýva z geologicko-klimatických podmienok a terénu, priviedlo obyvateľstvo krajín AKT do výrazne paradoxnej situácie, kedy sa potraviny produkujú na vývoz na medzinárodné trhy, pričom sa dovážajú dotované základné potraviny z bohatých krajín na pokrytie domáceho dopytu,

L.

konštatujúc, že vývozný obrat krajín AKT sa za uplynulé desaťročia znížil, aj keď tieto krajiny mali jasnú výhodu pri tropickom ovocí, a to z dôvodu kolísania cien komodít, ktoré viedlo ku kolapsu cien tropických produktov ako káva, kakao, palmový olej a bavlna až o 60 %, čo malo zničujúce sociálne a hospodárske dôsledky pre obyvateľstvo krajín AKT,

M.

keďže proces súčasných rokovaní v rámci dohody o hospodárskom partnerstve je nevhodný najmä pre poľnohospodárske odvetvie vzhľadom na významné rozdiely v produktivite a konkurencieschopnosti medzi šiestimi regiónmi AKT a EÚ,

N.

keďže obchodné vzťahy medzi krajinami AKT a EÚ sú zakotvené v dohodách z Yaoundé medzi pôvodnými koloniálnymi mocnosťami a ich bývalými kolóniami s cieľom zaručiť Európe prístup k určitým surovinám a poskytnúť krajinám AKT spoľahlivý odbyt a významné stabilné a predvídateľné príjmy z vývozu najmä v rámci protokolov o komoditách,

O.

keďže podľa druhej správy OSN o vývoji vodných zdrojov sveta z roku 2006 žije 75 % obyvateľstva Afriky vo vyprahnutých či polovyprahnutých oblastiach a 20 % v oblastiach s veľkými ročnými výkyvmi klímy,

P.

keďže podľa záveru správy milénia o hodnotení ekosystémov je približne 60 % svetového ekosystému vrátane oblastí rybolovu a sladkovodných oblastí znečistených alebo sa nevyužívajú udržateľným spôsobom; keďže dôsledky tohto znečistenia najviac postihujú najchudobnejších ľudí na svete, pričom medzi najcitlivejšie oblasti patrí voda, poľnohospodárstvo, ľudské zdravie, biodiverzita a stúpajúca morská hladina,

Q.

keďže sa predpokladá častejší výskyt záplav a súch a z toho vyplývajúci hladomor a rozsiahle narušenie sociálneho a hospodárskeho blahobytu najmä v Afrike, pričom stúpajúca hladina mora ohrozuje život na niektorých ostrovoch v Tichom oceáne,

R.

keďže podľa štvrtého hodnotenia Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2007 by mohla zmena klímy v nasledujúcich 50 rokoch ohroziť dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov, pričom poľnohospodárske výnosy v niektorých štátoch Afriky do roku 2020 môžu klesnúť až o 50 % a niektoré malé ostrovy v Karibiku, Afrike a Tichomorí môžu čeliť problému nedostatočných zásob vody,

S.

keďže podľa odhadov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo od roku 1985 na následky HIV/AIDS zomrelo 7 miliónov pracovníkov v poľnohospodárstve a očakáva sa, že ďalších 16 miliónov zomrie v nasledujúcich dvoch desaťročiach v 25 najviac postihnutých štátoch Afriky,

T.

keďže v desiatich najpostihnutejších štátoch Afriky sa očakáva zníženie počtu pracovnej sily o 10 až 26 %, čo predstavuje veľmi vážne ohrozenie verejného zdravia a sociálneho i hospodárskeho rozvoja Afriky, kde zohráva poľnohospodárstvo centrálnu úlohu,

U.

keďže HIV a AIDS postihuje prevažne ľudí v produktívnom veku, čím pripravuje postihnuté regióny o výrobcov potravín a pestovateľov a ničí poľnohospodárske odvetvie pre budúce generácie,

V.

keďže problémy malého poľnohospodárstva a HIV/AIDS sú vnútorne prepojené, lebo trvalo udržateľný poľnohospodársky sektor malého rozsahu je dôležitý nielen pri poskytovaní prostriedkov na platby za antiretrovírusové lieky, ale tiež pri poskytovaní vyváženej a výživnej stravy potrebnej na to, aby tieto lieky mali požadovaný účinok,

W.

keďže by mali byť vyvinuté stratégie na vyrovnanie sa s týmito problémami (prístup k pôde, financie a lieky), ako aj nové nástroje na riešenie osobitých potrieb vidieckeho obyvateľstva postihnutého pandémiami, a to prevažne starších ľudí, žien a dospelých oslabených chorobou,

X.

keďže napriek skutočnosti, že väčšina chudobného obyvateľstva krajín AKT žije vo vidieckych oblastiach, národné vlády ani politika rozvojovej spolupráce EÚ nekladú dôraz na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka,

Y.

keďže len 4 zo 78 krajín AKT určili poľnohospodárstvo ako prioritné odvetvie v rámci programu Európskeho rozvojového fondu (ERF),

Z.

keďže 30,7 % prostriedkov 9. ERF sa vyčlenilo na štrukturálne programy prispôsobenia, 21,4 % na dopravu, iba 7 % na rozvoj vidieka a 1,1 % na odvetvia konkrétne súvisiace s poľnohospodárstvom,

AA.

keďže hoci tvoria väčšinu pestovateľov ženy, ich práca sa neuznáva a ich osobitým potrebám je venovaná veľmi malá pozornosť,

AB.

keďže v rámci 10. programu ERF sú určené len dve kľúčové odvetvia na krajinu,

AC.

keďže prístup k úverom je pre malých poľnohospodárov veľkým problémom a bráni im to v rozvoji,

AD.

keďže malí poľnohospodári v menej zvýhodnených oblastiach by mali byť uprednostňovaní, pretože zvyčajne nedostali poľnohospodársku podporu; keďže zásada dotovania a investovania v odľahlých oblastiach je zavedenou zásadou kohéznej politiky EÚ,

AE.

keďže EÚ sa v súčasnosti nachádza v procese rozvoja stratégie pomoci pre obchod, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu podpory malým poľnohospodárom,

1.

domnieva sa, že politika rozvojovej spolupráce krajín AKT-EÚ by sa mala zakladať na uznaní práva krajín AKT na ochranu ich poľnohospodárstva, aby bol malým poľnohospodárom garantovaný primeraný zisk, aby sa zvýšila miestna výroba a zaručila potravinová bezpečnosť a aby sa umožnilo selektívne otváranie trhu, tak ako to bolo v Európe;

2.

je presvedčené, že boj proti chudobe a potravinovej neistote sa musí zamerať na štrukturálne príčiny chudoby v rozvojových krajinách, a vyzýva preto na opatrenia na posilnenie prístupu k pôde, vode a zdrojom biodiverzity a na posilnenie politiky miestnej podpory trvalo udržateľných poľnohospodárskych malých podnikov;

3.

podporuje Maputské vyhlásenie hláv afrických štátov (6), ktoré uznáva hlavnú úlohu poľnohospodárstva v boji proti chudobe a potrebu zvýšiť rozpočtovú podporu v tomto odvetví o 10 %;

4.

domnieva sa, že musí byť uznaný význam poľnohospodárskych organizácií v iniciatívach, ktoré ovplyvňujú vidiecke a poľnohospodárske odvetvia a že musia byť zahrnuté do mimovládnej skupiny, s ktorou ES pravidelne vedie rozhovory; domnieva sa najmä, že by mali byť adekvátne zastúpené záujmy malých poľnohospodárov;

5.

žiada krajiny EÚ aj AKT, aby preorientovali svoju politiku tak, že poľnohospodárstvo sa bude vnímať ako základ financovania z ERF, aby sa zohľadnilo, že väčšina chudobných ľudí v krajinách AKT žije na vidieku;

6.

vyzýva EÚ, aby podporila štrukturálnu transformáciu výroby v chudobných krajinách, aby sa ich výroba posunula smerom od vývozného hospodárstva k stratégii medziregionálneho trvalo udržateľného rozvoja pri zohľadnení skutočných potrieb obyvateľstva a snahe o znižovanie závislosti od priemyselných krajín a budovaní domácich i regionálnych trhov;

7.

znovu zdôrazňuje význam poskytovania dostatočných prostriedkov na uľahčenie dodržiavania predpisov riadiacich napríklad označovanie a balenie produktov malých poľnohospodárov vyvážaných na regionálne trhy EÚ a plnenia požiadaviek na ochranu verejného zdravia pri týchto produktoch a na poskytovanie vhodných školení pre poľnohospodárov;

8.

znovu pripomína význam poskytnutia primeraných prostriedkov pre malých poľnohospodárov, najmä ženy, s cieľom investovať do zlepšenia postupov miestnej výroby;

9.

odporúča navýšenie prostriedkov organizáciám, ktoré slúžia vidieckym spoločenstvám a výrobcom, a to z financií programu ERF v rámci Dohody AKT-EÚ z Cotonou;

10.

žiada pomoc od ERF pri preorientovaní na ekologické poľnohospodárstvo tam, kde je to možné, a v prípade potreby na poľnohospodárstvo spravodlivého obchodu, s cieľom podporovať dlhodobo udržateľnú výrobu, ako aj zvýšenie príjmov poľnohospodárov na vyrobený kilogram;

11.

žiada o podporu z ERF, aby sa vo všetkých oblastiach chudobných na vodu využila moderná technológia odsoľovania morskej vody a zlepšovania kvality vody;

12.

žiada pomoc od ERF pri znižovaní používania pesticídov náročných na kapitál a syntetických hnojív, aby ich mohli nahradiť udržateľnejšie alternatívne zdroje výživných látok a látok na ochranu rastlín prispôsobené miestnym podmienkam;

13.

zdôrazňuje nevyhnutnosť toho, aby malí poľnohospodári boli prioritou strategických politík rozvoja krajín AKT a EÚ vzhľadom na ich vysoké percentuálne zastúpenie medzi poľnohospodármi AKT a vzhľadom na ich osobitnú zraniteľnosť;

14.

domnieva sa, že časť dohôd o voľnom obchode medzi nerovnými stranami prehĺbila chudobu a má nepriaznivý vplyv na potravinovú bezpečnosť a prispieva k zhoršovaniu situácie niektorých čistých dovozcov potravín spomedzi štátov AKT; žiada EÚ a členské štáty, aby toto zohľadňovali pri rozhodovaní o pridelení zdrojov v rámci zvyšovania oficiálnej rozvojovej pomoci pre požiadavky obchodných úprav;

15.

poznamenáva, že balík voľnej obchodnej politiky vytvorený darcovskými krajinami, ktorý zahŕňa prudké zníženie dovozných taríf, vyústil v niektorých afrických krajinách do nárastu dovozu potravín: dovoz ryže v Burkiny Faso stúpol z 99 000 ton v roku 1996 na 137 808 ton v roku 2000 a produkcia miestnych ryžových polí klesla z 111 770 ton v roku 1997 na 66 300 ton v roku 2001, pričom dovoz ryže v Kamerune pokrýva 87 % potrieb populácie na úkor domácich pestovateľov;

16.

vyzýva krajiny AKT, aby budovali pevnú, funkčnú, trvalo udržateľnú a komplementárnu regionálnu integráciu pred tým, ako sa zváži dohoda o voľnom obchode s EÚ alebo inými stranami a domnieva sa, že regionálna integrácia vedená krajinami AKT by mala byť predpokladom na uzavretie dohody o hospodárskom partnerstve orientovanej na rozvoj;

17.

s prekvapením konštatuje, že regionálne zoskupenia, ktoré majú viesť rozhovory o dohodách o hospodárskom partnerstve sa nie vždy zhodujú s existujúcimi regionálnymi štruktúrami, v rámci ktorých krajiny AKT momentálne fungujú;

18.

vyzýva strany angažované v pokračujúcich rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve, aby dbali na to, že sa bude podporovať a dodržiavať povinnosť chrániť výhody zaručené už existujúcimi obchodnými dohovormi, aby budúce dohody o hospodárskom partnerstve neznamenali pre žiaden štát posun k horšiemu;

19.

domnieva sa, že súčasné rokovania o voľnom obchode v rámci dohody o hospodárskom partnerstve by mohli byť vážnym ohrozením miestnej výroby krajín AKT, ak by viedli k hospodárskej súťaži medzi dvoma poľnohospodárskymi systémami, ktoré sa značne líšia, pokiaľ ide o produktivitu, politiku a dotácie EÚ a vyzýva EÚ, aby zohľadnila aj názory miestnych vlád;

20.

poukazuje na fakt, že spravodlivý obchod medzi severom a juhom so sebou prináša spravodlivú cenu zdrojov a poľnohospodárskych výrobkov rozvojových krajín, t. j. cenu, ktorá odzrkadľuje vnútorné a externé náklady, pričom rešpektuje minimálne kritériá určujúce pracovné podmienky a mzdu pracovnej sily, ako aj ochranu životného prostredia; naliehavo vyzýva EÚ a krajiny AKT, aby vystupňovali svoju podporu spravodlivého obchodu v súlade so záväzkom z článku 23 písm. g) Dohody z Cotonou;

21.

zdôrazňuje potrebu podporovať verejný a regionálny rozvojový proces v krajinách AKT; požaduje posilnenie miestnych štruktúr a regionálnych sietí výroby a distribúcie poľnohospodárskych výrobkov;

22.

naliehavo vyzýva na tvorbu a uplatňovanie plošných nástrojov financovania pre finančne slabých výrobcov; podčiarkuje význam malých a stredných úverových programov na rozvoj vidieka a podporu miestnych výrobcov, miestnych družstiev a na zakladanie podnikov, najmä ženami;

23.

poukazuje na ničivé dôsledky klimatických zmien na zraniteľné štáty, pričom rozsah potravinových kríz sa od polovice osemdesiatych rokov 20. storočia strojnásobil a len v roku 2006 čelilo potravinovej kríze viac ako 25 miliónov Afričanov;

24.

konštatuje, že štúdia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2005 zistila priamu súvislosť medzi globálnymi klimatickými zmenami a častejším výskytom malárie, podvýživy a hnačky a že v Afrike sa bude z dôvodu zlého vybavenia na boj proti týmto problémom výskyt chorôb a iných ohrození ľudského zdravia zvyšovať rýchlejšie;

25.

vyzýva krajiny AKT a EÚ, aby postavili klimatické zmeny do stredobodu politiky strategického rozvoja a zaoberali sa hrozbou globálneho otepľovania pre potravinovú výrobu, o ktorej správa OSN predpovedala, že klesne o 5 % do roku 2080, pričom by sa takisto stratilo 25 % až 40 % prírodného biotopu Afriky a zničilo by sa 30 % jej pobrežnej infraštruktúry;

26.

vyzýva EÚ, aby splnila svoj cieľ zaručiť maximálny nárast teploty o 2 stupne, tento nutný investičný výdavok by mal byť financovaný priemyselnými krajinami;

27.

požaduje hodnotenie vplyvu obchodných liberalizačných dohôd na životné prostredie, s cieľom určiť ich ekologické náklady a vplyvy na potravinovú bezpečnosť, zdroje energie a globálne otepľovanie;

28.

vyjadruje vážne obavy z toho, že HIV a AIDS môžu mať škodlivý vplyv na trvalo udržateľný rozvoj krajín AKT, a najmä na existenčné a komerčné poľnohospodárstvo, a to z dôvodu straty pracovnej sily na vidieku, ľudí s poľnohospodárskymi vedomosťami a skúsených pracovníkov, čo môže mať za následok zníženie produktivity, odbúravanie pracovných príležitostí a potravinovú neistotu;

29.

domnieva sa, že boj proti HIV/AIDS by mal byť stredobodom pozornosti vlád krajín AKT a rozvojovej politiky EÚ, aby sa riešili devastujúce dôsledky HIV/AIDS na potravinovú bezpečnosť a sociálny a hospodársky rozvoj tým, že sa spojí problém HIV/AIDS s poľnohospodárskymi programami a s programami vidieckeho rozvoja;

30.

domnieva sa, že vysoké náklady na lieky v boji proti HIV a AIDS a na iné liečiteľné choroby sú vážnou hrozbou poľnohospodárskej výroby AKT a rozvoja vidieckeho sektora;

31.

zdôrazňuje, že politika štrukturálnych reforiem uskutočňovaná medzinárodnými finančnými inštitúciami (IFI) a podporovaná Európskou úniou od 80. rokov minulého storočia, ktorá sa zakladá iba na deflácii ekonomiky prostredníctvom monetárnych opatrení, na uplatňovaní trhových zásad a na vylúčení štátnych zásahov, nestačí na znižovanie chudoby;

32.

žiada zrušenie všetkých vývozných dotácií EÚ, pretože vážne ohrozujú miestnu potravinovú výrobu;

33.

víta rozhodnutie EÚ prijaté na konferencii Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Hongkongu v roku 2005 zrušiť do roku 2013 vývozné dotácie v poľnohospodárstve a vyzýva na uplatňovanie prijatých rozhodnutí;

34.

žiada záväzok členských štátov EÚ a Európskej komisie riešiť štrukturálne príčiny masívnej migrácie tým, že zmenia súčasné politické stratégie vrátane „odhadzovania“ výrobkov EÚ trhom tretieho sveta, aby sa africkým krajinám umožnilo ochraňovať a vytvoriť vlastné hospodárstvo, zabezpečiť primeraný príjem obyvateľstva, a tým aj perspektívu do budúcnosti;

35.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie Rade AKT-EÚ a Európskej komisii.

—

konané od 25. do 28. júna 2007 vo Wiesbadene (Nemecko),

—

so zreteľom na články 177, 178, 179, 180, 181 a 181a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

—

so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (Dohoda z Cotonou) (2) a zmenenú a doplnenú v Luxemburgu 25. júna 2005 (3), najmä na jej článok 13 o migrácii,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Súvislosti medzi migráciou a rozvojom: niekoľko konkrétnych smerov (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Stratégia EÚ na riešenie krízy ľudských zdrojov v sektore zdravotníctva rozvojových krajín (5), so zreteľom na oznámenie Komisie Rade s názvom Príspevok k pozícii EÚ pre dialóg Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni o migrácii a rozvoji (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Globálny prístup k migrácii o rok neskôr: smerom ku komplexnej európskej migračnej politike (7),

—

so zreteľom na Plán politiky pre legálnu migráciu Európskej komisie (8),

—

so zreteľom na summit hláv štátov a vlád Africkej únie (AÚ), ktorý sa konal v Chartúme 23. a 24. januára 2006, a na ktorom sa opäť zdôraznil rozsah a vplyv migrácie na rozvoj,

—

so zreteľom na správu prijatú plenárnym zasadnutím na schôdzi expertov z Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku o migrácii v marci 2006,

—

so zreteľom na Bruselské vyhlásenie a akčný plán pre azyl, migráciu a mobilitu prijaté na prvej schôdzi ministrov krajín AKT pre azyl, migráciu a mobilitu, ktorá sa konala v Bruseli 13. apríla 2006,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Afriky a EÚ o migrácii a rozvoji prijaté na ministerskej konferencii EÚ a Afriky v Tripolise 22. – 23. novembra 2006,

—

so zreteľom na výsledky ministerskej konferencie EÚ a Afriky o migrácii a rozvoji, ktorá sa konala v Rabate 10. – 11. júla 2006,

—

so zreteľom na uznesenie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o medzinárodnej migrácii a rozvoji (9),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z decembra 2005, marca 2006 a decembra 2006,

—

so zreteľom na výsledky dialógu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni o migrácii a rozvoji v New Yorku zo 14. – 15. septembra 2006,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN s názvom Medzinárodná migrácia a rozvoj (10),

—

so zreteľom na správu Globálnej komisie pre medzinárodnú migráciu z októbra 2005 nazvanú Migrácia vo vzájomne prepojenom svete: nové akčné perspektívy (11),

—

so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj z júna 2006 nazvanú Effects of migration on sending countries: what do we know (Vplyvy migrácie na vysielajúce krajiny: čo vieme),

—

so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj z roku 2002 nazvanú Medzinárodná mobilita vysokokvalifikovaných pracovníkov,

—

so zreteľom na správu Svetovej banky Global Economic Prospects 2006: Economic Implications of Remittances (Svetová hospodárska perspektíva 2006: hospodárske dôsledky remitencií a migrácie) (12),

—

so zreteľom na správu o ľudskom rozvoji za rok 2001 vypracovanú v rámci rozvojového programu OSN (UNDP),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2006 o rozvoji a migrácii (13),

—

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre sociálne veci a životné prostredie (ACP-EU/100.012/07/fin.),

A.

keďže právo jednotlivcov odísť do zahraničia je neodňateľným ľudským právom,

B.

keďže medzinárodná migrácia sa stala prioritnou otázkou medzinárodných programov, ktorou sa v poslednom čase zaoberajú politici na celosvetovej, európskej, európsko-africkej úrovni a na úrovni európskych štátov a krajín AKT, a stále viac sa zhodujú na tom, že migrácia a rozvoj sú úzko prepojené na celosvetovej úrovni a navzájom sa ovplyvňujú,

C.

keďže politické kruhy sa stále viac zhodujú v tom, že lepšie riadenie migrácie môže byť dôležitým prínosom, možno dôležitejším, než je odstránenie svetových obchodných bariér,

D.

keďže Európa na úrovni Spoločenstva ani na úrovni členských štátov zatiaľ neprijala integrovanú migračnú politiku a migračná, rozvojová, obchodná a bezpečnostná politika sú riadené rozličnými nekoordinovanými rezortmi,

E.

keďže neexistuje medzinárodná zhoda o skutočnom vplyve migrácie (vysoko)kvalifikovaných pracovníkov na krajiny pôvodu a diskusia o úniku mozgov je stále poznačená značnými nejasnosťami a sklamaním, najmä pre nedostatok spoľahlivých štatistických údajov a nedostatok analýz s hodnotením vplyvu prípadných politických odporúčaní na riešenie problému úniku mozgov,

F.

keďže otázka úniku mozgov sa v rámci dialógu AKT-EÚ neriešila dostatočne,

G.

keďže z väčšiny krajín AKT vyše 10 % dospelej populácie s vysokoškolským vzdelaním emigrovalo do Európskej únie, Severnej Ameriky a iných rozvinutých krajín a subsaharská Afrika je regiónom, ktorý je najvážnejšie postihnutý migráciou kvalifikovaných pracovníkov, keď takmer celý región je svedkom toho, že vyše 20 % (14) vysokoškolsky vzdelanej populácie žije v krajinách OECD, pričom v niektorých malých krajinách toto množstvo dosahuje hrozivých 80 % (15),

H.

keďže, kým hlavnými strediskami migrácie sú Ázia a Latinská Amerika, európski vysokokvalifikovaní migranti pochádzajú zväčša z Afriky (13,5 % vysokokvalifikovaných obyvateľov EÚ, ktorí sa narodili mimo krajín OECD) (16),

I.

keďže štatistické údaje o migračných tokoch z Afriky sú často neúplné a zastaralé, čím zbavujú politických činiteľov dôležitého rozhodovacieho nástroja,

J.

keďže v rozvojovom programe OSN sa uvádza, že únik mozgov predstavuje pre rozvojové krajiny stratu v miliardách dolárov (17) vzhľadom na význam vzdelania ako rozhodujúceho faktora rastu v globalizovanom svete,

K.

keďže v subsaharskej Afrike môže únik mozgov viesť k nedostatku pracovných síl v dôležitých oblastiach, osobitne v oblasti zdravia a vzdelania, s ničivými dôsledkami na poskytovanie a kvalitu týchto základných služieb,

L.

keďže odchod kvalifikovaných migrantov znamená pre krajinu pôvodu stratu daňových príjmov a v horšom prípade stratu investícií a v lepšom len žiadny priamy návrat investícií vynaložených na školenie a vzdelávanie kvalifikovaných profesionálov, ako aj stratu vedomostí a skúseností, ktoré by prispeli k rozvoju,

M.

keďže únik mozgov spomaľuje proces inovácie v krajinách pôvodu a oslabuje potenciál pre hospodársky rast,

N.

keďže únik mozgov môže mať sociálny vplyv na založenie rodiny, rodovú rovnosť, vzdelanie detí a zdravie,

O.

keďže rast, zdravie a vzdelanie detí migrantov sú ovplyvnené migráciou, či už s pozitívnymi (peňažné prostriedky môžu odstrániť detskú prácu a zvýšiť výdavky domácností na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť) alebo negatívnymi dôsledkami (rozpad rodiny a stres, menší dohľad rodičov môže zapríčiniť pokles školskej dochádzky a zhoršenie výsledkov v škole),

P.

keďže mnohé európske krajiny prijali právne predpisy na uľahčenie príchodu kvalifikovaných pracovníkov, najmä zavedením výberovej politiky pri vstupe migrantov, nazvanej selektívna migrácia, aby boli schopné súperiť so Severnou Amerikou v snahe pritiahnuť najschopnejších obyvateľov rozvojových krajín, čo zvýšilo odliv kvalifikácie z mnohých južných krajín, drastický najmä v prípade krajín subsaharskej Afriky,

Q.

keďže, zatiaľ čo Európa a krajiny AKT sa zaviazali pracovať na dosiahnutí miléniových rozvojových cieľoch vrátane dosiahnutia všeobecného základného vzdelania (cieľ č. 2), zníženia detskej úmrtnosti (cieľ č. 4), zlepšenia zdravia matiek (cieľ č. 5) a boja proti HIV/AIDS, malárii a iným chorobám (cieľ č. 6), dosiahnutie týchto cieľov by mohol ohroziť a sťažiť rozsiahly odchod profesorov, lekárov a zdravotných sestier z národných štátov AKT do krajín OECD na základe chýbajúcich medzinárodných regulačných rámcov navrhnutých na zabezpečenie splnenia týchto cieľov,

R.

keďže migráciu kvalifikovaných pracovníkov z rozvojových krajín do Európy napomáhajú ekonomické faktory (chudoba, nedostatočný rozvoj, nízke mzdy, zlý vzdelávací systém, starnutie a úbytok populácie v krajinách OECD, čo vedie k nedostatku pracovných síl), politické faktory (násilie, konflikty, politický útlak, najmä voči intelektuálom, zhoršený ich exilom) a – osobitne v prípade afrických krajín – geografická blízkosť, spoločný jazyk a koloniálne alebo historické väzby,

S.

keďže potreba pracovnej sily v európskych krajinách vyvoláva opačný efekt únikom kvalifikovaných pracovných síl z krajín AKT, čím prispieva k poklesu kvality života a verejných sociálnych služieb v krajinách AKT,

T.

keďže problematika nepravidelnej alebo nútenej migrácie bola riešená skôr z hľadiska bezpečnosti ako v širšom kontexte rozvoja a zohľadnenia problémov migrácie v rozvojových stratégiách,

U.

keďže migrácia kvalifikovaných pracovníkov môže mať pozitívny vplyv na život jednotlivých migrantov (lepšia ekonomická perspektíva a vyššie platy), ale aj na rodinu v krajine pôvodu a samotnú vlasť najmä prostredníctvom posielania remintencií,

V.

keďže je dôležité poznamenať, že pozitívny príspevok migrácie by mohol podporiť lepšie porozumenie medzi civilizáciami a kultúrami a preklenúť postkoloniálne a územné rozdelenie nastolením vzťahu medzi štátmi a národmi,

W.

keďže ťažkosti pri integrácii sprevádzajúce migrantov v prijímajúcich krajinách a ťažkosti pri ich reintegrácii v krajine pôvodu, diskriminácia a mrhanie duševnými schopnosťami (jav, keď je migrant najatý na prácu, ktorá je pod úrovňou jeho kvalifikácie) môžu brzdiť ich pracovný postup,

X.

keďže platby vo forme remitencií sú druhým najvýznamnejším vonkajším finančným zdrojom rozvojových krajín, majú pozitívny vplyv na krajinu pôvodu, najmä na nárast príjmu rodín migrantov, nárast spotreby a investícií (podporujú postupný hospodársky rast) a má anticyklický charakter v prípade hospodárskej krízy, vojen a prírodných katastrof, ale do 20 % ich hodnoty sa spotrebuje na manipulačné poplatky,

Y.

keďže účinnosť dobrovoľného kódexu správania v oblasti etického prijímania pracovníkov (ktorý v niektorých prípadoch nespĺňa primerane nariadenia stanovené Medzinárodnou organizáciou práce) spochybnili najmä v oblasti verejného sektora odborníci i praktici,

Z.

keďže cyklická migrácia (ktorá umožňuje pohyb dvoma smermi medzi krajinou pôvodu a krajinou určenia) uľahčuje skutočnú medzinárodnú mobilitu, pomáha rozvoju medzinárodnej informovanosti a ponúka veľké možnosti rozvoja hostiteľských krajín i krajín pôvodu, a mala by sa preto podporovať a uľahčovať,

AA.

keďže spätná migrácia môže skôr pomôcť riešiť problém úniku mozgov a posilniť rozvoj, keď je založená na dobrovoľnom návrate migrantov do krajiny pôvodu, najmä ak má adekvátnu podporu,

AB.

keďže pre vracajúcich sa migrantov paradoxne môže byť oveľa ťažšie začleniť sa do svojich krajín pôvodu, a teda im viac hrozí nezamestnanosť v ich krajinách pôvodu než ľuďom, ktorí vôbec neemigrovali,

AC.

keďže existujú dôkazy, že skupiny migrantov (ako napríklad diaspóry), ktoré sa združujú v národných alebo nadnárodných spoločnostiach migrantov, a ktoré zameriavajú svoje aktivity na rozvoj, t. j. jav známy ako spoločný rozvoj (co-development), môžu priniesť pozitívne výsledky pre prijímajúcu i vysielajúcu krajinu,

AD.

keďže starnutie európskeho obyvateľstva spôsobí ešte väčší tlak na trh s kvalifikovanou pracovnou silou, čím sa zväčšia už viditeľné problémy, a preto bude v EÚ a v krajinách AKT potrebná zodpovednejšia a lepšie riadená migrácia kvalifikovanej pracovnej sily,

AE.

keďže jednotné riešenia nie sú vhodné pre všetkých; keďže bude preto potrebný lepší výskum národných pracovných trhov krajín AKT na preklenutie priepasti v oblasti informovania a primeranejšie riešenie nedostatku kvalifikovaných migrantov,

1.

vyzýva členské štáty EÚ a krajiny AKT, aby zvýšili svoje úsilie v plnení záväzkov na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov, a najmä aby do roku 2015 znížili na polovicu extrémnu chudobu vo svete;

2.

zdôrazňuje, že potenciálne výhody z dobre riadenej migrácie môžu byť väčšie než výhody z väčšieho uvoľnenia medzinárodného obchodu;

3.

poukazuje na to, že zlá a nesúdržná migračná politika má enormné dôsledky na individuálne utrpenie a dlhotrvajúci nedostatočný rozvoj;

4.

naliehavo vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby sa zaoberali problémami migrácie vrátane úniku mozgov v duchu skutočného partnerstva pre rozvoj založeného na Dohode z Cotonou, najmä jej článku 13, a aby vytvorili osobitnú migračnú politiku a systémy riadenia voči rozvojovým krajinám z ktorých kvalifikovaní pracovníci migrujú vo veľmi veľkom rozsahu, a to s osobitným zameraním na krajiny subsaharskej Afriky, s cieľom zmierniť nepriaznivé hospodárske a sociálne dôsledky migrácie kvalifikovaných pracovníkov;

5.

vyjadruje znepokojenie nad súčasnými migračnými politikami Európskej komisie a členských štátov EÚ, ktoré sa zameriavajú viac na bezpečnostné priority než na priority rozvoja;

6.

vyjadruje obavy z potenciálneho prijatia diskriminačných praktík EÚ medzi rôznymi kategóriami migrantov a vyzýva Komisiu, aby tomu zabránila; žiada preto Komisiu, aby na všetky kategórie migrantov rozšírila výhodné pracovné a životné podmienky pre vysokokvalifikovaných migrantov navrhnuté v Pláne politiky pre legálnu migráciu (18), ktorý sa čoskoro odrazí vo vlastnej smernici, napríklad pracovné povolenie EÚ (zelená karta EÚ) vydané jedným členským štátom, ale platné v celej EÚ;

7.

zdôrazňuje, že rozvojová pomoc EÚ by sa mala zamerať na riešenie príčin migrácie a na odstránenie chudoby;

8.

zdôrazňuje potrebu integrovanej migračnej politiky na úrovni medzinárodnej, regionálnej (vrátane úrovní EÚ a AKT) a národnej, a to tak, že sa zabezpečí zahrnutie problémov z oblasti migrácie do stratégií znižovania chudoby a súdržnosť všetkých politík, ktoré môžu ovplyvniť migráciu, ako je napríklad politika v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, obchodu, rozvoja, bezpečnosti, spravodlivosti, vnútorných vecí a zahraničných vecí;

9.

naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty EÚ a krajiny AKT, aby spoločne riešili politiku migrácie a rozvoja a skúmali ich vzájomné spolupôsobenie, aby mohli zvýšiť účinnosť oboch politík;

10.

naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, medzinárodné medzivládne inštitúcie a iné relevantné inštitúcie, aby navrhli a realizovali preventívne opatrenia a stratégie na odstránenie rasovej diskriminácie, xenofóbie, etnocentrizmu, a podobnej netolerancie voči migrantom z krajín AKT;

11.

domnieva sa, že spoločná migračná politika na úrovni EÚ vyžaduje rozšírenie spolurozhodovania s Parlamentom a hlasovanie kvalifikovanej väčšiny v Rade, a vyzýva Radu, aby podľa toho konala;

12.

víta závery Rady EÚ z apríla 2006 zamerané na riešenie nedostatku pracovných síl v odvetví zdravotníctva v rozvojových krajinách;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby podľa záverov z apríla 2006 (v súlade s ustanoveniami Medzinárodnej organizácie práce) vypracovali a uplatňovali kódex správania EÚ pre etické prijímanie zdravotníckych pracovníkov, a vyjadruje uznanie tým členským štátom EÚ, ktoré tak – ako napr. Spojené kráľovstvo – už urobili;

14.

odporúča rozšíriť oblasť pôsobnosti kódexu správania EÚ o ďalšie dôležité oblasti, napr. vzdelávanie, a aby bol vylepšený kódex založený na cieli, ku ktorému majú verejné aj súkromné subjekty vykonávajúce nábor etický prístup, alebo aby sa upustilo od najímania kvalifikovaných prisťahovalcov pracujúcich vo všetkých oblastiach, v ktorých ich krajina pôvodu trpí drastickým nedostatkom pracovných síl;

15.

podporuje bilaterálne a multilaterálne dohody medzi krajinami pôvodu a prijímajúcimi krajinami s cieľom:

16.

zdôrazňuje, že dobrovoľný kódex správania pre etické prijímanie pracovníkov, najmä ak ide o verejný sektor, je dobré opatrenie, ale v žiadnom prípade nepostačuje na riešenie dôsledkov masívnej migrácie kvalifikovaných pracovníkov, a preto sú v krajinách pôvodu a v prijímajúcich krajinách potrebné podnecujúce opatrenia;

17.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby výrazne zvýšili investície do odbornej prípravy a vzdelania v rozvojových krajinách so zameraním na odvetvia trpiace nedostatkom pracovných síl, najmä zdravotníctvo a vzdelávanie;

18.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby vytvorili národné a regionálne centrá excelencie osobitne vo forme univerzít a výskumných inštitútov, najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania; vyzýva ďalej krajiny EÚ a AKT, aby pri zakladaní týchto multidisciplinárnych centier využívali podľa potreby zdroje z Európskeho rozvojového fondu (ERF), a to vo všetkých oblastiach potrebných pre hospodársky rast a trvalo udržateľný rozvoj;

19.

domnieva sa, že členské štáty EÚ a rozvojové krajiny by mali prijať proaktívne iniciatívy na dopĺňanie kvalifikácie investovaním značných zdrojov do vzdelania; znovu vyjadruje svoju podporu cieľu 20/20: 20 % verejnej podpory zo severu a 20 % z národných rozpočtov juhu prideliť základným sociálnym službám (zdravotníctvo a vzdelanie);

20.

vyzýva rozvojové krajiny, aby investovali výnosy z ropnej konjunktúry do dlhodobých stratégií a programov v oblasti vzdelania a odbornej prípravy a tieto výnosy použili transparentným spôsobom;

21.

naliehavo vyzýva krajiny AKT, aby rozvinuli potenciálne zdroje hospodárskeho blahobytu, ktoré vlastnia, a venovali osobitnú pozornosť rozvoju ľudských zdrojov a vytváraniu pracovných miest vo všetkých relevantných sektoroch s cieľom povzbudiť kvalifikovaných pracovníkov, aby zostali alebo sa vrátili späť do svojej krajiny pôvodu;

22.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby spolupracovala so sekretariátom AKT s cieľom určiť iniciatívy hospodárskej podpory v rámci Dohody z Cotonou, ktorá by krajinám pôvodu umožnila zlepšiť svoj hospodársky profil a znížiť mieru nelegálnej migrácie, čím by sa zmiernilo napätie medzi partnerskými štátmi v rámci spoločného parlamentného zhromaždenia (SPZ);

23.

vyzýva členské štáty EÚ, aby splnili lisabonské ciele zlepšením kvality vzdelania a zvýšili podiel žien na pracovnom trhu s cieľom zvýšiť prísun kvalifikovanej pracovnej sily v rámci EÚ;

24.

zdôrazňuje negatívne účinky mrhania duševnými schopnosťami na všetkých zúčastnených, pretože hostiteľské krajiny nemôžu z kvalifikácie migranta získať, krajiny pôvodu sa musia vyrovnať so stratou investícií a migrant pracuje pod úrovňou svojej kvalifikácie;

25.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, členské štáty EÚ a krajiny AKT, aby prijali rozhodné opatrenia na boj proti mrhaniu duševnými schopnosťami, napríklad vo forme medzinárodného a dvojstranného vzájomného uznávania diplomov a kvalifikácie i vo forme konkrétnych snáh v oblasti boja proti diskriminácii na úseku získavania pracovníkov;

26.

vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrhy na vytvorenie európskeho systému uznávania rovnocennosti zahraničných diplomov;

27.

pripomína skutočnosť, že remitencie sú a mali by zostať súkromnými finančnými prostriedkami, že jednotlivcom nemožno nariadiť žiadne povinné použitie remitencií a že remitencie nemôžu v žiadnom prípade nahrádzať oficiálnu rozvojovú pomoc;

28.

vyzýva členské štáty EÚ a krajiny AKT, aby vypracovali a uskutočňovali politiky, ktorých cieľom bude čo najväčšmi uplatniť pozitívny vplyv remitencií tým, že dosiahnu väčšie, rýchlejšie, lacnejšie a lepšie smerovanie ich tokov, najmä odstránením byrokracie a zlepšením bankových služieb pre malé transakcie bez nadmernej regulácie trhu;

29.

vyzýva Európsku komisiu, členské štáty EÚ a krajiny AKT, aby uskutočňovali politiku zameranú najmä na:

30.

varuje však pred rizikom nadmernej regulácie finančných tokov, ktorá môže zdržiavať alebo sťažovať tok remitencií, a vyzýva členské štáty EÚ a Európsky parlament, aby tieto obavy vzali do úvahy pri skúmaní návrhu Európskej komisie na smernicu o platobných službách na vnútornom trhu (21);

31.

vyzýva členské štáty EÚ a krajiny AKT, aby podporovali cyklickú migráciu dohodou o konkrétnych opatreniach zameraných na zvýšenie pružnosti požiadaviek a postupov pre oblasť vstupu a opätovného prijatia v krajine pôvodu i v cieľovej krajine, podporu dlhodobejších a pružnejších kontraktov a možnosti opätovného vstupu pre cyklických migrantov;

32.

vyzýva členské štáty EÚ a krajiny AKT, aby podporovali cyklickú migráciu vytvorením systému „dvojitého pracovného miesta“ pre zamestnancov verejného sektora (učitelia, výskumní pracovníci a lekári) v južných krajinách; znovu žiada Európsku komisiu, aby vypracovala analýzu skúseností členských štátov EÚ v súvislosti s dvojitým pracovným miestom;

33.

domnieva sa, že smernica o vysokokvalifikovaných pracovníkoch, ktorú Európska komisia v súčasnosti pripravuje, by mala venovať náležitú pozornosť postaveniu kvalifikovaných migrantov, aby stimulovala ich cyklickú migráciu alebo dočasný návrat;

34.

vyzýva členské štáty EÚ a krajiny AKT, aby podnikli potrebné kroky na zabezpečenie prenosnosti dôchodkov, prenosnosti výhod zdravotnej starostlivosti pre migrantov, ktorí sa vracajú do krajín svojho pôvodu a alternatívne na zabezpečenie možnosti návratu z dôvodu zdravotnej starostlivosti do krajiny, kde tieto služby poskytujú;

35.

vyzýva členské štáty EÚ a krajiny AKT, aby preskúmali dohody o dvojitom občianstve s cieľom podporiť cyklickú migráciu a dočasný návrat;

36.

vyzýva členské štáty EÚ, aby potenciálnym navrátilcom ponúkli možnosť vrátiť sa späť do EÚ počas určitého obdobia od ich prvého návratu;

37.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v rámci tematického programu spolupráce s tretími krajinami v oblasti migrácie a azylu navrhla osobitné iniciatívy, konkrétne osobitnú rozpočtovú položku na podporu dobrovoľného návratu migrantov so zahrnutím týchto prvkov:

38.

uznáva význam diaspór a združení migrantov pri posilňovaní vzťahov medzi EÚ a krajinami pôvodu, najmä v oblasti migrácie; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi inštitúciami v rozvojových krajinách a v členských štátoch, a to vrátane uskutočňovania projektov spoločného rozvoja;

39.

je toho názoru, že spoločný rozvoj (co-development), ktorý spočíva v uznaní a podpore úlohy diaspór na rozvoji ich krajiny pôvodu, je potrebné plne uznať na európskej úrovni;

40.

vyzýva hostiteľské krajiny a krajiny pôvodu, aby logisticky a finančne podporovali iniciatívy diaspór a združení migrantov zamerané na integráciu migrantov, kolektívny prevod remitencií a investičné projekty v ich krajinách pôvodu a šírili informácie týkajúce sa nadobudnutých práv;

41.

odporúča vládam krajín pôvodu, aby vytvorili užšie väzby s migrantmi tým, že ustanovia inštitucionálne platformy, kde by spoločne pracovali rôzni verejní a súkromní činitelia;

42.

uznáva a podporuje významné zapojenie diaspór do zintenzívnenia obchodu a hospodárskej spolupráce medzi hostiteľskými krajinami a krajinami pôvodu, predovšetkým odstránením informačných bariér;

43.

vyzýva diaspóry, aby sa zapojili do šírenia kvalifikácie a vedomostí a napomáhali ich najmä podporovaním kontaktov medzi kvalifikovanými pracovníkmi, ktorí žijú v krajinách OECD, a tými, ktorí zostali v krajinách pôvodu, a to prostredníctvom vytvorenia nadnárodných sietí vedcov a výskumných pracovníkov, prostredníctvom digitálnych univerzít a posilnením elektronického štúdia a víta programy v tejto oblasti, ktoré riadi Medzinárodná organizácia pre migráciu (MIDA – Migrácia pre rozvoj v Afrike) a rozvojový program OSN (TOKTEN – Prenos vedomostí prostredníctvom emigrantov);

44.

víta zriadenie migračných výskumných centier v Afrike v rámci nástroja ACP Migration Facility ako zdroja spoľahlivých údajov a dodatočných nástrojov na lepšiu tvorbu politiky a riadenie migrácie, najmä vládami krajín AKT;

45.

víta oznámenie o zriadení informačných a riadiacich centier pre migrantov (22) založených v rámci programu EÚ pre Afriku týkajúceho sa migrácie a rozvoja, s cieľom zabezpečiť informácie a podporu potenciálnym migrantom a ich návrat a vyzýva členské štáty EÚ, aby tieto centrá finančne a logisticky podporovali;

46.

uznáva, že mimovládne organizácie podstatne prispeli k lepšiemu riadeniu migračných tokov, najmä k zvyšovaniu miery, akou migranti prispievajú k rozvoju svojich vlastných krajín, a žiada primeranú podporu pre mimovládne organizácie, ktoré sú aktívne v oblasti migrácie;

47.

zdôrazňuje, že úlohu diaspór, združení migrantov a mimovládnych organizácií musí sprevádzať súdržnejšia a efektívna migračná a rozvojová politika v prijímajúcich krajinách a v krajinách pôvodu;

48.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie Rade AKT-EÚ, Európskej komisii a Africkej únii.

—

konané od 25. do 28. júna 2007 vo Wiesbadene (Nemecko),

—

so zreteľom na konečnú správu z 11. októbra 2006 vypracovanú skupinou odborníkov na Sudán, ktorá bola vymenovaná rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1591,

—

so zreteľom na rozhodnutie Africkej únie (AÚ) z apríla 2004 založiť misiu Africkej únie v Sudáne,

—

so zreteľom na Dárfúrskú mierovú dohodu (DPA) podpísanú 5. mája 2006 v meste Abuja (Nigéria) medzi sudánskou vládou a Sudánskou oslobodzovacou armádou/hnutím (SLA/M),

—

so zreteľom na Dohodu z Tripolisu o politickom procese pre Dárfúr prijatú 28. a 29. apríla 2007,

—

so zreteľom na trojstrannú dohodu dosiahnutú 9. apríla 2007 v Addis Abebe medzi sudánskou vládou, Organizáciou Spojených národov (OSN) a Africkou úniou o balíčkoch ľahkej podpory a balíčkoch silnej podpory,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zásada OSN o zodpovednosti chrániť stanovuje, že v prípadoch, keď štátne orgány zjavne nie sú schopné chrániť svoje obyvateľstvo, majú ostatné štáty povinnosť poskytnúť obyvateľstvu potrebnú ochranu,

B.

keďže Čína je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a privilegovaným obchodným partnerom Sudánu; keďže 10. mája 2007 Čína menovala Liu Kui-ťina za osobitného veľvyslanca pre Dárfúr,

C.

keďže Sudán v roku 2002 podpísal Rímsky štatút, ktorým sa zriaďuje Medzinárodný trestný súd, no neratifikoval ho,

D.

keďže výkonnosť síl AÚ v Dárfúre je skutočne úctyhodná; keďže ich však treba posilniť a poskytnúť im všetku logistickú a finančnú pomoc, ktorú potrebujú, aby svoj mandát mohli plniť efektívne,

1.

víta, že sudánska vláda 12. júna 2007 akceptovala hybridné sily AÚ a OSN; pripomína, že sudánska vláda sa už v minulosti zaviazala povoliť hybridným silám vstup do Sudánu; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť čo najrýchlejšie rozmiestnenie jednotiek a pokračovanie v spolupráci sudánskych úradov a očakáva od sudánskej vlády, že odzbrojí všetky milície vrátane skupiny Džandžavíd a prestane bombardovať región Dárfúru;

2.

odsudzuje akékoľvek porušenie dohody o prímerí ktoroukoľvek stranou a osobitne akékoľvek násilie namierené proti civilnému obyvateľstvu a zacielené na humanitárnu pomoc;

3.

vyzýva sudánsku vládu, aby plne spolupracovala s organizáciou OSN a vykonávala príslušné rezolúcie OSN;

4.

vyzýva OSN, aby konala v súlade so zásadou o zodpovednosti chrániť, a to tak, že sa postará o to, aby mali hybridné sily plný mandát na ochranu civilistov v súlade s Chartou OSN;

5.

vyzýva EÚ a iné medzinárodné subjekty, aby uplatňovali vhodné opatrenia zamerané na akýchkoľvek narušiteľov prímeria či osoby, ktoré útočia na civilistov, mierové misie či humanitárne operácie a aby urobili všetky kroky potrebné na skoncovanie s beztrestnosťou;

6.

vyzýva EÚ a AÚ, aby pri riešení konfliktu v Dárfúre postupovali jednotne a aby za prioritu stanovili rozsiahly mierový proces, ktorý by mal zahŕňať i zastúpenie dárfúrskych kmeňov, spoločenstiev ľudí vysídlených v rámci štátu, skupín žien a iných skupín občianskej spoločnosti a konzultácie s nimi; žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo, že o mierovú dohodu pre Dárfúr sa bude pokúšať len prostredníctvom rokovaní s AÚ a OSN a aby zabezpečilo politický dialóg v Čade a Stredoafrickej republike, na ktorom sa zúčastnia opozičné skupiny;

7.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby dospelo k dohode o ďalších strategických krokoch potrebných v Dárfúre, aby do každého kroku včlenilo kľúčových aktérov ako Čínu či USA, aby vytvorilo kontaktnú skupinu schopnú trvalo udržiavať a obnovovať takúto dohodu a aby vyvíjalo tlak na všetky povstalecké skupiny a na sudánsku vládu, aby zastavili paľbu a začali nové mierové rokovania;

8.

žiada EÚ a medzinárodné spoločenstvo o trvalú podporu opatrení na vytváranie dôvery, ako napr. dialóg a konzultačný proces Dárfúr – Dárfúr, ktoré by sa týkali všetkých strán zúčastnených na konflikte, ako aj občianskej spoločnosti;

9.

vyzýva Sudánske ľudové oslobodzovacie hnutie, aby pomohlo zjednotiť dárfúrske povstalecké frakcie, aby sa mohli zúčastniť na medzinárodných rokovaniach; žiada medzinárodné spoločenstvo, aby vyvíjalo tlak na povstalecké skupiny, aby sa zjednotili a vyzýva ďalej sudánsku vládu, aby dala povstalcom čas na preskupenie;

10.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, AÚ a OSN, aby sa snažili o politický proces, ktorý sa začne tým, že pomôžu zostávajúcim povstaleckým skupinám zjednotiť sa, aby mohli rokovať spoločne, rozšíriť svoju účasť a posilniť rokovaciu štruktúru;

11.

vpožaduje čo najširšiu spoluprácu medzi Stredoafrickou republikou, Čadom a sudánskou vládou, a to diplomatickou a mierovou cestou vzhľadom na regionálnu bezpečnosť a v záujme všetkých zúčastnených;

12.

víta Dohodu z Tripolisu o politickom procese pre Dárfúr (2), ktorá naliehavo žiada všetky strany konfliktu, aby okamžite skončili nepriateľské vojenské akcie a konali v súlade so záväzkom neodkladne dodržiavať prímerie, varuje, že „tí, ktorí bránia mierovému procesu v Dárfúre, budú musieť niesť následky“ a vyzdvihuje „potrebu trvalého financovania misie Africkej únie v Sudáne, až kým sa neprejde na hybridné operácie“;

13.

naliehavo vyzýva sudánsku vládu, aby ratifikovala štatút o založení Medzinárodného trestného súdu a aby dodržiavala svoje záväzky vyplývajúce z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1593; vyzýva jednotlivcov, ktorí boli obžalovaní Medzinárodným trestným súdom, aby sa vzdali;

14.

uznáva prínos Číny v otázke pokroku v rozmiestnení hybridných síl OSN; vyzýva Čínu, aby použila svoj vplyv na to, aby ďalej stavala na týchto nedávnych krokoch a vyzvala sudánsku vládu, aby obnovila rokovania prístupné pre všetky povstalecké sily s cieľom dosiahnuť mierové riešenie konfliktu;

15.

vyzýva ďalej všetky tretie strany, aby prestali vyvážať zbrane a predávať ich účastníkom konfliktu v regióne a aby brali ohľad na ľudské práva a medzinárodný mier a bezpečnosť vo svojich vzťahoch so Sudánom;

16.

domnieva sa, že hlavnou príčinou konfliktu v Dárfúre je slabý rozvoj a hospodárske a politické zanedbávanie obyvateľstva tohto regiónu, ako aj vážne ekologické problémy súvisiace s klimatickými zmenami, ako napr. rýchle rozširovanie púští, rozsiahle suchá a rastúci nedostatok vody;

17.

vyzýva sudánsku vládu a medzinárodné spoločenstvo, aby neváhali vyvinúť všetku snahu na riešenie problému slabého rozvoja dárfúrského regiónu vrátane obrovského problému nedostatku vody, aby poskytovali značnú humanitárnu pomoc, ako i pomoc zameranú na posilnenie právneho štátu a politických a hospodárskych práv obyvateľstva;

18.

vyzýva všetkých účastníkov konfliktu, aby nezískavali a nepoužívali ako vojakov deti mladšie ako 18 rokov a žiada sudánske orgány, aby chránili vysídlené deti, najmä neplnoleté deti bez dozoru, tak ako to stanovujú príslušné dohovory;

19.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie Rade AKT-EÚ, Európskej komisii, sudánskej vláde a parlamentu, Bezpečnostnej rade OSN a inštitúciám Africkej únie.