Odvolanie podané dňa 27. augusta 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata komora) z 10. júna 2004 v spojených veciach T-153/01 a T-323/01, M. Alvarez Moreno proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec C-373/04 P)

(2004/C 251/19)

Komisia Európskych spoločenstiev podala na Súdny dvor Európskych spoločenstiev 27. augusta 2004 odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata komora) z 10. júna 2004 v spojených veciach T-153/01 a T-323/01, M. Alvarez Moreno proti Komisii Európskych spoločenstiev. Odvolateľa zastupuje F. Clotuche-Duvieusart a D. Martin, splnomocnení zástupcovia.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Žaloba podaná pani Alvarez Moreno vo veci T-323/01 mala byť vyhlásená za neprípustnú. Súd prvého stupňa sa totiž dopustil právneho omylu, keď posúdil list z 23. februára 2001 ako „rozhodnutie“ a priznal mu následne charakter aktu spôsobujúceho ujmu. V prvom rade, list žalobcu adresovaný Komisii neobsahuje žiadosť o rozhodnutie v zmysle článku 90 Služobného poriadku, ale iba žiadosť o poskytnutie informácie, z ktorých právnych predpisov Komisia vychádzala, keď odmietala prijať tlmočníkov, ktorí sú starší ako 65 rokov. Z tohto dôvodu teda tento list nemôže byť aktom spôsobujúcim ujmu v zmysle toho istého ustanovenia. Ďalej, list z 23. februára 2001 za žiadneho predpokladu neobsahuje žiadne rozhodnutie Komisie, ktoré by vytváralo také právne záväzné účinky, ktoré by mohli ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že by zmenili určeným spôsobom jeho právnu situáciu.

Čo sa týka podstaty veci, Súd prvého stupňa sa dopustil právneho omylu na jednej strane tým, že usúdil, že článok 74 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (POZ) sa nevzťahuje na pomocných zamestnancov prijatých podľa článku 78 tretí odsek POZ a na druhej strane tým, že usúdil, že predpisy vzťahujúce sa na pomocných tlmočníkov prijatých na obdobie zasadania (ďalej len PPT), ktoré prijala kancelária Európskeho parlamentu 13. júla 1999, sa uplatňujú na ukončenie pracovnoprávneho vzťahu. V skutočnosti článok 78 tretí odsek POZ, ktorý umožňuje stanoviť odlišný režim pre pracovnoprávne vzťahy s konferenčnými tlmočníkmi, ktorí boli prijatí ako pomocní zamestnanci, upravuje výlučne podmienky zamestnania a odmeňovania a neupravuje skončenie pracovného pomeru a teda táto otázka je upravená v článku 74 POZ, ktorý stanovuje aj vekovú hranicu. Nie je správne uvažovať tak, ako to urobil Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, a to, že v prípade zmlúv, ktoré sú obmedzené na niektoré dni, je podmienkou prijatia skončenie pracovného pomeru a rozlišovať tak medzi zmluvami na niekoľko dní a zmluvami dlhšieho trvania, pričom POZ takéto rozlíšenie nepoznajú. Ďalej, aj ak sa pripustí, že to je práve PPT, ktorý by mal upravovať otázku skončenia pracovného pomeru konferenčných tlmočníkov, ktorí boli prijatí ako pomocní zamestnanci, je nutné uviesť, že neobsahuje žiadne výslovné ustanovenie zavádzajúce vekovú hranicu. Avšak v prípade, že PPT túto otázku neupravuje, vzťahujú sa na ňu POZ a teda jeho článok 74.