1.

Patrí postup posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej na hraniciach alebo v tranzitnom priestore žiadateľom, ktorý je počas tohto konania zaistený na mieste, ktoré sa geograficky nachádza na území, ale podľa normatívneho textu sa považuje za miesto nachádzajúce sa na hraniciach, do pôsobnosti článku 43 smernice 2013/32/EÚ (2)?

2.

Patrí posúdenie takejto žiadosti o medzinárodnú ochranu žiadateľa, ktorý je po uplynutí štvortýždňovej lehoty stanovenej v článku 43 ods. 2 smernice 2013/32/EÚ podľa vnútroštátneho práva oprávnene prijatý na územie, ale na základe nového rozhodnutia o zaistení zostáva naďalej zaistený na tom istom mieste zaistenia, ktoré bolo pôvodne považované za miesto na hraniciach a teraz je orgánmi verejnej moci kvalifikované ako miesto na území, stále do pôsobnosti článku 43 smernice 2013/32/EÚ?

3.1.

Môže rozhodujúci orgán, ktorý začal posudzovať žiadosť o medzinárodnú ochranu v rámci konania na hraniciach a ktorému uplynula štvortýždňová lehota stanovená v článku 43 ods. 2 smernice 2013/32/EÚ na rozhodnutie o tejto žiadosti alebo ktorý predtým rozhodol o ďalšom posúdení, hoci všetky úkony prešetrovania vrátane osobného pohovoru boli vykonané pred uplynutím tejto lehoty, pokračovať v posudzovaní tejto žiadosti na základe prednostného posúdenia v zmysle článku 31 ods. 7 tejto smernice, ak je žiadateľ naďalej zaistený na základe rozhodnutia iného orgánu na tom istom mieste zaistenia, pôvodne považovanom za miesto na hraniciach, z dôvodu, že jeho zaistenie je potrebné „na zistenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktoré by nebolo možné získať, ak by žiadateľ nebol zaistený, najmä ak existuje riziko úteku žiadateľa“?

3.2.

Môže rozhodujúci orgán, ktorý začal posudzovať žiadosť o medzinárodnú ochranu v rámci konania na hraniciach a ktorému uplynula štvortýždňová lehota stanovená v článku 43 ods. 2 smernice 2013/32/EÚ na rozhodnutie o tejto žiadosti alebo ktorý predtým rozhodol o ďalšom posúdení, bez osobného pohovoru počas tejto lehoty, pokračovať v posudzovaní tejto žiadosti na základe prednostného posúdenia v zmysle článku 31 ods. 7 uvedenej smernice, ak je žiadateľ naďalej zaistený na základe rozhodnutia iného orgánu na tom istom mieste zaistenia, pôvodne považovanom za miesto na hraniciach, z dôvodu, že jeho zadržiavanie je potrebné „na zistenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktoré by nebolo možné získať, ak by žiadateľ nebol zaistený, najmä ak existuje riziko úteku žiadateľa“?

4.

Je takéto uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy zlučiteľné s výnimočnou povahou zaistenia žiadateľa, ktorá vyplýva z článku 8 smernice 2013/33/EÚ (3) a všeobecného cieľa smernice 2013/32/EÚ?

5.

Majú sa článok 31 ods. 7 a 8 a články 43 a 46 smernice 2013/32/EÚ v spojení s článkom 47 Charty (4) vykladať v tom zmysle, že [Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory)] musí pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v rámci konania, ktoré sa začalo na hraniciach, z úradnej moci upozorniť na prekročenie štvortýždňovej lehoty?