1.

Vzťahuje sa výnimka pre jednotky na spaľovanie nebezpečného odpadu uvedená v bode 5 prílohy I k smernici o obchodovaní s emisnými kvótami (1) – podľa ktorej sa všetky jednotky, v ktorých sa spaľujú palivá, majú zahrnúť do povolenia na emisie skleníkových plynov, okrem jednotiek na spaľovanie nebezpečného odpadu – na všetky jednotky, ktoré spaľujú nebezpečný odpad, alebo musí existovať určitý kvalifikačný faktor, aby sa táto výnimka mohla uplatniť? Ak je takýto faktor potrebný, má byť teda na uplatnenie výnimky rozhodujúci účel jednotky alebo môžu byť relevantné aj iné faktory?

2.

Ak je na posúdenie rozhodujúci účel jednotky, má sa výnimka stále uplatňovať na jednotku, ktorá spaľuje nebezpečný odpad, ale ktorej hlavný účel je iný ako spaľovanie?

3.

Ak sa výnimka uplatňuje len na jednotku, ktorej hlavným účelom je spaľovanie nebezpečného odpadu, aké kritériá sa majú použiť pri posudzovaní účelu?

4.

Ak je pri posudzovaní rozhodujúce, či sa má jednotka považovať za neoddeliteľnú súčasť činnosti v zariadení, pre ktorú sa podľa smernice vyžaduje povolenie – napríklad ako je uvedené v oddiele 3.3.3 usmernenia Komisie – aké požiadavky sa teda majú stanoviť, aby sa jednotka považovala za jej neoddeliteľnú súčasť? Môže sa napríklad vyžadovať, aby výroba bez jednotky nebola možná alebo povolená (pozri usmernenie Komisie, strana 14, poznámka pod čiarou 14), alebo stačí, aby jednotka bola technicky spojená so zariadením a prijímala nebezpečný odpad len z tohto zariadenia?