1.

Má sa článok 23 ods. 4 smernice [2019/1023] (1) vykladať v tom zmysle, že vylúčenie iných dlhov (než sú dlhy uvedené v jeho príslušných písmenách) je prípustné len vtedy, ak je „riadne odôvodnené“?

2.

Má sa možnosť členských štátov vylúčiť určité kategórie dlhov z oddlženia (za predpokladu, že takéto vylúčenie je riadne odôvodnené, ako je stanovené v článku 23 ods. 4 smernice 2019/1023) vykladať v tom zmysle, že umožňuje členským štátom vylúčiť daňové pohľadávky (ktoré nie sú uvedené v tomto článku), čím sa tieto pohľadávky nachádzajú vo zvýhodnenej situácii?

3.

V prípade kladnej odpovede na tieto prejudiciálne otázky, aké kritériá musí spĺňať toto odôvodnenie v zmysle práva Európskej únie, aby boli dodržané všeobecné zásady práva Únie a základné práva, ktorým podliehajú európsky normotvorca a vnútroštátny zákonodarca [„zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti“ (článok 18 ZFEÚ) a „sloboda podnikania“ (článok 16 Charty základných práv Európskej únie), ako aj základné hospodárske slobody vnútorného trhu]?

4.

V prípade zápornej odpovede na uvedenú prejudiciálnu otázku, zahŕňajú definície (v zmysle práva Európskej únie a na účely výkladu predmetnej smernice) pojmov „dlhy vyplývajúce z trestných sankcií alebo s nimi súvisiace“ a „dlhy vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti“ aj daňové dlhy, ako je stanovené vo vnútroštátnom právnom predpise, ktorým sa preberá smernica 2019/1023 (zákon č. 9/2022 z 11. januára 2022)?