–

A, v zastúpení: I. Balmaks, advokāts,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: J. Davidoviča a K. Pommere, splnomocnené zástupkyne,

–

estónska vláda, v zastúpení: N. Grünberg, splnomocnená zástupkyňa,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a Z. Biró‑Tóth, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení L. Baumgart, V. Hitrovs, H. Leupold a M. Wasmeier, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 1 ods. 1, článku 6 ods. 1 písm. a) a článku 24 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, s. 1), ako aj článok 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení niektorých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, s. 1).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci trestných konaní začatých proti A, B, C, D, F, E, G, spoločnostiam SIA „AVVA“ a SIA „Liftu alianse“ (C‑255/23), ako aj proti A, B, C, Z, F, spoločnostiam AS „Latgales Invest Holding“, SIA „METEOR HOLDING“, METEOR Kettenfabrik GmbH, SIA „Tool Industry“ a AS „Ditton pievadķēžu rūpnīca“ (C‑285/23) za trestné činy závažného podvodu v organizovanej skupine, prania špinavých peňazí v organizovanej skupine, zneužitia právomoci, ako aj spoluúčasti na závažnom podvode a závažnom praní špinavých peňazí.

3

Podľa prvej vety odôvodnenia 8 smernice 2014/41 „EVP by mal mať horizontálnu pôsobnosť, a preto by sa mal uplatňovať na všetky vyšetrovacie opatrenia, ktorých cieľom je získanie dôkazov“.

4

Článok 1 tejto smernice s názvom „Európsky vyšetrovací príkaz a povinnosť vykonať ho“ v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1.   Európsky vyšetrovací príkaz [EVP] je justičné [súdne – neoficiálny preklad] rozhodnutie, ktoré vydal alebo overil [potvrdil – neoficiálny preklad] justičný orgán členského štátu (ďalej len ‚vydávajúci štát‘) na účely vykonania jedného alebo viacerých konkrétnych vyšetrovacích opatrení v inom členskom štáte (ďalej len ‚vykonávajúci štát‘) s cieľom získať dôkazy v súlade s touto smernicou.

EVP sa môže vydať aj na účely získania dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu.

…

3.   O vydanie EVP môže požiadať podozrivá alebo obvinená osoba alebo právnik v jej mene v rámci príslušných práv na obhajobu v súlade s vnútroštátnym trestným právom procesným.“

5

Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti EVP“, znie takto:

„EVP sa vzťahuje na všetky vyšetrovacie opatrenia s výnimkou zriadenia spoločného vyšetrovacieho tímu a zabezpečovania dôkazov v rámci takéhoto tímu, ako sa uvádza v článku 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie… a v rámcovom rozhodnutí [Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (Ú. v. ES L 162, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 15)], na iné účely, ako je uplatnenie článku 13 ods. 8 [tohto] dohovoru a článku 1 ods. 8 rámcového rozhodnutia.“

6

Článok 6 smernice 2014/41 s názvom „Podmienky vydania a zaslania EVP“ v odseku 1 stanovuje:

„Vydávajúci orgán môže vydať EVP, len ak sú splnené tieto podmienky:

7

Článok 24 tejto smernice, nazvaný „Výsluch formou videokonferencie alebo inou formou audiovizuálneho procesu“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak sa osoba nachádza na území vykonávajúceho štátu a príslušné orgány vydávajúceho štátu ju majú vypočuť ako svedka alebo znalca, vydávajúci orgán môže vydať EVP, aby sa výsluch svedka alebo znalca uskutočnil formou videokonferencie alebo inou formou audiovizuálneho prenosu v súlade s odsekmi 5 až 7.

Vydávajúci orgán môže vydať EVP aj na účely výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby formou videokonferencie alebo inou formou audiovizuálneho prenosu.“

8

Podľa odôvodnenia 9 smernice 2016/343 „účelom tejto smernice je posilniť právo na spravodlivý proces v trestnom konaní, a to stanovením spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na súdnom konaní“.

9

Článok 8 tejto smernice, nazvaný „Právo byť prítomný na súdnom konaní“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé a obvinené osoby mali právo byť prítomné na súdnom konaní vo vlastnej veci.

2.   Členské štáty môžu stanoviť, že súdne konanie, ktoré môže viesť k rozhodnutiu o vine alebo nevine podozrivej alebo obvinenej osoby, sa môže konať v jej neprítomnosti, ak:

10

Ustanovenie § 140 Kriminālprocesa likums (Trestný poriadok) znie takto:

„1.   Orgán rozhodujúci v konaní môže vykonávať procesné úkony s využitím technických prostriedkov (telefonická konferencia, videokonferencia), ak si to vyžadujú záujmy trestného konania.

2.   V priebehu procesného úkonu, pri ktorom sa využívajú technické prostriedky, sa musí zabezpečiť, aby sa orgán rozhodujúci v konaní a osoby, ktoré sa zúčastňujú na procesnom úkone a ktoré sa nachádzajú v rôznych miestnostiach alebo budovách, mohli počas telefonickej konferencie navzájom počuť a počas videokonferencie navzájom počuť a vidieť.

21.   V prípade uvedenom v odseku 2 tohto paragrafu orgán rozhodujúci v konaní poverí alebo splnomocní riaditeľa inštitúcie, ktorá sídli na inom mieste, na ktorom sa uskutočňuje procesný úkon, aby poveril osobu, ktorá zaručí uskutočnenie procesného úkonu na mieste, na ktorom sa nachádza (ďalej len ‚poverená osoba‘).

…

5.   Poverená osoba overí a osvedčí totožnosť osôb, ktoré sa zúčastňujú na procesnom úkone, ale sa nenachádzajú v tej istej miestnosti ako orgán rozhodujúci v konaní.

…

7.   Poverená osoba vyhotoví osvedčenie, v ktorom sa uvedie sídlo, dátum a čas uskutočnenia procesného úkonu, jej funkcia, meno a priezvisko, identifikačné údaje a miesto bydliska každej z osôb prítomných na uvedenom mieste uskutočňovania procesného úkonu, ako aj poučenie týchto osôb, ktoré bolo vykonané, ak zákon stanovuje zodpovednosť za nesplnenie ich povinností. Informované osoby podpisom potvrdia, že tieto informácie dostali. V osvedčení sa tiež uvedú všetky prerušenia vykonávania procesného úkonu a čas jeho ukončenia. Osvedčenie podpíšu všetky osoby prítomné na mieste uskutočňovania procesného úkonu a osvedčenie sa odovzdá orgánu rozhodujúcemu v konaní, aby ho pripojil k zápisnici o procesnom úkone.

71.   Ustanovenia odsekov 21, 5 a 7 tohto paragrafu sa neuplatnia, ak má orgán rozhodujúci v konaní možnosť overiť s využitím technických prostriedkov totožnosť osôb, ktoré sa nachádzajú v inej miestnosti alebo v inej budove.

…“

11

Ustanovenie § 463 ods. 1 a 2 Trestného poriadku stanovuje:

1.   Účasť obvineného na trestnom konaní je povinná.

2.   Ak sa obvinená osoba nedostaví na pojednávanie, trestné konanie sa odročí.“

12

Ustanovenie § 464 tohto poriadku stanovuje:

„1.   Súd môže prejednať trestnú vec týkajúcu sa priestupku, trestného činu a zločinu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na päť rokov, bez účasti obvineného, ak sa tento opakovane bez vážneho dôvodu nedostaví na pojednávanie alebo ak požiadal súd, aby sa vydal rozsudok v trestnej veci bez jeho účasti.

2.   Trestná vec sa môže prejednať bez účasti obvinenej osoby, ak trpí závažnou chorobou, ktorá jej bráni zúčastniť sa na trestnom konaní pred súdom.

3.   Trestná vec, ktorá sa týka viacerých obvinených, sa môže pojednávať bez účasti jedného z nich, ak sa pojednávanie týka časti obvinení proti ostatným obvineným, ak prítomnosť tohto obvineného na pojednávaní nie je nevyhnutná a ak oznámil súdu, že sa nechce zúčastniť na predmetnom pojednávaní.“

13

Ustanovenie § 465 uvedeného poriadku v odseku 1 stanovuje:

„Trestnú vec môže súd prejednať v neprítomnosti obvinenej osoby (in absentia) v jednom z týchto prípadov:

14

Ekonomisko lietu tiesa (Obchodný súd, Lotyšsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, začal trestné konanie okrem iného proti E, ktorý je obvinený zo závažného prania špinavých peňazí. E je litovský štátny príslušník s bydliskom v Litve.

15

Na pojednávaní 22. septembra 2022 prokuratúra na základe žiadosti E podala námietku týkajúcu sa jeho účasti na pojednávaniach na diaľku, formou videokonferencie, odvolávajúc sa na § 140 ods. 71 Trestného poriadku, ako ich vyložilo plénum trestného kolégia Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko) vo svojom rozhodnutí zo 4. novembra 2021.

16

Dňa 16. októbra 2022 obhajca E požiadal vnútroštátny súd, aby položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu ustanovení smernice 2014/41 s cieľom objasniť povahu práv E zúčastniť sa súdneho konania na diaľku pomocou technických prostriedkov.

17

Vnútroštátny súd uvádza, že § 140 ods. 71 Trestného poriadku rozširuje možnosti vykonávania procesných úkonov na diaľku a že doplnením tohto ustanovenia do zákona sa vnútroštátny zákonodarca snažil podporiť využívanie technických prostriedkov v trestnom konaní, racionalizovať a zjednodušiť vedenie tohto konania, najmä v prípadoch, keď sa účastníci konania nachádzajú v rôznych mestách alebo krajinách.

18

Vnútroštátny súd konštatuje, že výklad § 140 ods. 71 Trestného poriadku podaný plénom trestného kolégia Augstākā tiesa (Najvyšší súd) svedčí o tom, že v prípade, ak sa účastník konania nenachádza na území Lotyšskej republiky, teda na vnútroštátnom území, využitie technických prostriedkov na vykonanie akéhokoľvek procesného úkonu je možné len prostredníctvom európskeho vyšetrovacieho príkazu alebo iného nástroja justičnej spolupráce. Osoba s bydliskom v inej krajine ako Lotyšsko, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, sa tak nemôže zúčastniť na pojednávaní na diaľku s využitím technických prostriedkov, aj keby sa pasívne zúčastnila trestného konania.

19

Vzhľadom na to, že E má bydlisko v Litve, jeho účasť na súdnom konaní v Lotyšsku na diaľku pomocou technických prostriedkov by si vyžadovala, aby lotyšský súd požiadal litovský súd prostredníctvom európskeho vyšetrovacieho príkazu o zabezpečenie možnosti účasti na diaľku na dlhé obdobie. Vzhľadom na časovú náročnosť a náklady na jeho vykonanie však vnútroštátny súd zastáva názor, že vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely zabezpečenia pasívnej účasti obvinenej osoby na pojednávaniach nie je primerané v zmysle článku 6 smernice 2014/41.

20

Keďže E je obvinený zo závažného prania špinavých peňazí, jeho účasť na pojednávaniach by bola vzhľadom na závažnosť trestného činu, ktorý sa mu vytýka, povinná počas skúmania dôkazov týkajúcich sa jeho obvinenia, hoci sa nechce na pojednávaniach zúčastniť. Vzhľadom na výklad podaný plénom trestného kolégia Augstākā tiesa (Najvyšší súd) je E pri posudzovaní týchto dôkazov povinný sa buď pravidelne a počas dlhého obdobia zúčastňovať na súdnych pojednávaniach v Lotyšsku, alebo požiadať litovský súd v rámci európskeho vyšetrovacieho príkazu, aby zabezpečil možnosť jeho účasti na pojednávaní na diaľku počas dlhého obdobia.

21

Vzhľadom na pochybnosti o uplatniteľnosti smernice 2014/41 na účasť obvinenej osoby na pojednávaniach, na ktorých nie je vypočutá, Ekonomisko lietu tiesa (Obchodný súd) rozhodol položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

22

Vnútroštátny súd uvádza, že ku dňu prijatia návrhu na začatie prejudiciálneho konania je potrebné preskúmať ešte približne 60 svedeckých výpovedí, ktoré sa netýkajú obvinenia vzneseného voči E. Ak by sa však rozhodol prerušiť konanie, bolo by preňho podstatne ťažšie rozhodnúť vo veci samej v primeranej lehote. Vnútroštátny súd sa preto domnieva, že môže pokračovať v súdnom konaní, prinajmenšom dovtedy, kým sa nepreskúmajú dôkazy, na ktorých je založené obvinenie E., a kým jeho prítomnosť nie je povinná.

23

Vzhľadom na to, že Súdny dvor 7. marca 2024 zaslal vnútroštátnemu súdu žiadosť o vysvetlenie podľa článku 101 svojho Rokovacieho poriadku, odpovedal tento súd listom podaným do kancelárie Súdneho dvora 21. marca 2024, v ktorom uviedol, že všetci svedkovia uvedení prokuratúrou a obhajobou boli vypočutí. Jednotlivé pojednávania umožnili vypočuť konkrétne dvanásť svedkov, ktorých výpovede sú relevantné na preukázanie viny obvineného, ktorý sa zúčastnil na týchto pojednávaniach tak osobne, ako aj formou videokonferencie.

24

Ekonomisko lietu tiesa (Obchodný súd), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, začal trestné konanie, v ktorom je jedným z obvinených, A, nemecký štátny príslušník s bydliskom v Nemecku a ktorý je obvinený zo závažného podvodu v organizovanej skupine a zo závažného prania špinavých peňazí v organizovanej skupine. Tieto trestné činy sú kvalifikované ako zločiny a trestajú sa odňatím slobody.

25

Trestné činy, z ktorých je obvinený A, predstavujú trestné činy podľa lotyšského práva. Vzhľadom na túto kvalifikáciu a na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre prejednanie trestnej veci v neprítomnosti obvineného, stanovené v § 465 Trestného poriadku, vyplýva z toho, že v súlade s § 463 a 464 tohto poriadku nie je prejednanie veci bez účasti obvineného možné a jeho prítomnosť je povinná.

26

A a jeho právny zástupca informovali vnútroštátny súd, že okolnosti, najmä vek A a jeho osobné a rodinné pomery, mu bránia osobne sa zúčastniť väčšiny pojednávaní v tejto veci. Keďže nemá v úmysle vyhýbať sa spravodlivosti, chce sa zúčastniť na súdnom konaní, ale formou videokonferencie z Nemecka.

27

Európsky vyšetrovací príkaz vydaný vnútroštátnym súdom, ako aj žiadosť lotyšského ministerstva spravodlivosti o právnu pomoc boli príslušnými nemeckými orgánmi zamietnuté. Nemecké orgány uviedli, že vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu nebolo možné z dôvodu, že žiadosť sa netýkala vykonania vyšetrovacieho opatrenia, ale zabezpečenia účasti obvineného na pojednávaní formou videokonferencie. Okrem toho v rámci žiadosti o právnu pomoc neexistuje žiadny právny základ umožňujúci účasť na konaní formou videokonferencie. Podľa nemeckého práva je fyzická prítomnosť obvinenej osoby na konaní povinná a účasť na diaľku formou videokonferencie na súdnom konaní je v rozpore so základnými zásadami nemeckého práva.

28

Podľa objasnení uvedených v rozhodnutí pléna trestného kolégia Augstākā tiesa (Najvyšší súd) zo 4. novembra 2021 je s prihliadnutím na územnú pôsobnosť Trestného poriadku jurisdikcia Lotyšskej republiky obmedzená na územie štátu. Uskutočnenie videokonferencie mimo medzinárodnej právnej pomoci je možné len vtedy, ak sa procesný úkon vykonáva v rámci jurisdikcie Lotyšskej republiky.

29

Vnútroštátny súd má však pochybnosti o tom, či výsluch obvinenej osoby formou videokonferencie, ako je upravený v článku 24 ods. 1 smernice 2014/41, zahŕňa účasť tejto osoby na trestnom konaní vrátane práva zúčastniť sa a sledovať súdne konanie. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či článok 8 ods. 1 smernice 2016/343 zakotvuje právo obvinenej osoby zúčastniť sa formou videokonferencie na trestnom konaní zo svojho členského štátu bydliska.

30

Za týchto okolností Ekonomisko lietu tiesa (Obchodný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

31

Vnútroštátny súd zastáva názor, že keďže otázka, ktorú treba posúdiť z hľadiska práva Únie, sa týka len formy účasti obvineného, a to osobne alebo formou videokonferencie, je možné, aby až do vydania rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pokračoval v konaní vo veci tak, ako to robil doteraz, za fyzickej prítomnosti A. Právo obvinených na konanie v primeranej lehote v súlade s článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv Európskej únie by tak v trestnom konaní vo veci samej nebolo dotknuté. Konanie v prejednávanej veci sa teda neprerušuje.

32

Rozhodnutím zo 14. júna 2023 boli veci C‑255/23 a C‑285/23 spojené na spoločné konanie na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku.

33

Vzhľadom na povahu položených otázok však predseda Súdneho dvora rozhodnutím zo 14. júna 2023 rozhodol o prednostnom prejednaní vecí C‑255/23 a C‑285/23 v súlade s článkom 53 ods. 3 Rokovacieho poriadku.

34

Naopak, vnútroštátny súd požiadal vo veci C‑285/23 na základe článku 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku o prejednanie tejto veci v skrátenom konaní, predseda Súdneho dvora však po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta zamietol túto žiadosť rozhodnutím z 21. júla 2023.

35

V súlade s ustálenou judikatúrou, článok 267 ZFEÚ zavádza dialóg medzi súdmi, konkrétne medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov, ktorého cieľom je zabezpečiť jednotný výklad práva Únie umožňujúci zabezpečiť jeho koherenciu, plný účinok a autonómiu a nakoniec aj špecifický charakter práva vytvoreného Zmluvami [rozsudok zo 17. mája 2023, BK a ZhP (Čiastočné prerušenie konania vo veci samej), C‑176/22, EU:C:2023:416, bod 26 a citovaná judikatúra].

36

Takisto rozsudok vydaný v rámci tohto konania, pokiaľ ide o výklad práva Únie, je záväzný pre vnútroštátny súd na účely rozhodnutia v spore, ktorý prejednáva [rozsudok zo 17. mája 2023, BK a ZhP (Čiastočné prerušenie konania vo veci samej), C‑176/22, EU:C:2023:416, bod 27].

37

Zachovanie potrebného účinku uvedeného konania pritom nie je prakticky znemožnené alebo nadmerne sťažené v dôsledku vnútroštátneho pravidla, ktoré umožňuje, aby sa v čase medzi okamihom zaslania návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru a okamihom vydania uznesenia alebo rozsudku, ktorým Súdny dvor odpovie na tento návrh, pokračovalo v konaní vo veci samej a aby sa tak vykonali procesné úkony, ktoré vnútroštátny súd považuje za nevyhnutné a ktoré sa týkajú aspektov nesúvisiacich s položenými prejudiciálnymi otázkami, teda procesné úkony, ktoré nemôžu zabrániť vnútroštátnemu súdu, aby v spore vo veci samej tomuto uzneseniu alebo rozsudku vyhovel [rozsudok zo 17. mája 2023, BK a ZhP (Čiastočné prerušenie konania vo veci samej), C‑176/22, EU:C:2023:416, bod 28].

38

V prejednávanej veci vnútroštátny súd v rámci veci C‑255/23 uviedol, že napriek podaniu jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania neprerušil konanie a pokračoval v pojednávaniach, na ktorých sa E zúčastnil osobne či na diaľku formou videokonferencie. Pokiaľ ide o vec C‑285/23, vnútroštátny súd uviedol, že tiež neprerušil konanie a že má v úmysle pokračovať v pojednávaniach za fyzickej prítomnosti A. Takéto procesné úkony, medzi ktoré patrí najmä preskúmanie dôkazov, na ktorých sú založené obvinenia proti obvineným osobám, môžu spôsobiť, že prejudiciálne otázky týkajúce sa možnosti účasti obvineného na konaní formou videokonferencie stratia svoj účel a význam pre spory vo veci samej, a preto môžu zabrániť vnútroštátnemu súdu, aby v rámci sporu vo veci samej vyhovel rozhodnutiam, ktorými Súdny dvor zodpovie na návrhy na začatie prejudiciálneho konania.

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor nemá právomoc v oblasti prejudiciálneho konania poskytnúť odpovede, ktoré majú čisto konzultačnú povahu (rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i., C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 12).

40

Okrem toho článok 23 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, že návrhom na začatie prejudiciálneho konania sa prerušuje vnútroštátne konanie. Je síce pravda, že Súdny dvor za osobitných okolností povolil výnimky v tomto smere, je však potrebné uviesť, že ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 37 tohto rozsudku, je to pod podmienkou, že takéto výnimky nenarušia potrebný účinok mechanizmu spolupráce stanoveného v článku 267 ZFEÚ. V prejednávanej veci by bol tento potrebný účinok narušený, ak by boli otázky položené vo veciach C‑255/23 a C‑285/23 vyhlásené za prípustné, keďže vnútroštátny súd po podaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania pokračoval v konaniach vo veci samej, aby vykonal procesné úkony týkajúce sa aspektov súvisiacich s prejudiciálnymi otázkami.

41

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nie je potrebné odpovedať na prejudiciálne otázky položené vo veciach C‑255/23 a C‑285/23.

42

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

O návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Ekonomisko lietu tiesa (Obchodný súd, Lotyšsko) rozhodnutiami z 28. marca 2023 a 21. apríla 2023, nie je potrebné rozhodnúť.