—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/307 z 24. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/300 z 24. februára 2022, ktorým sa vykonáva článok 8a nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Bielorusku (2) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a

—

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov konania, ktoré vznikli žalobkyni.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu žalovanou, ktorá sa domnievala, že žalobkyňa prispieva k činnostiam Lukašenkovho režimu, ktoré uľahčujú nelegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie, pričom tento názor je zjavne nepodložený.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení všeobecnej zásady proporcionality, keďže hospodárske dôsledky reštriktívnych opatrení prijatých voči žalobkyni sú katastrofálne a neprimerané v porovnaní s cieľmi, ktoré majú napadnuté akty dosiahnuť, čo sa im nepodarilo.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, keďže odôvodnenie napadnutých aktov je čisto formálne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obranu a práva na spravodlivý proces tým, že žalobkyňa sa nikdy nemohla zúčastniť na pojednávaní pred uložením sporných obmedzujúcich opatrení, a tým, že nemohla riadne uplatniť svoje právo na obranu vrátane práva na spravodlivý proces, ktoré je zaručené najmä na základe článku 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 48 ods. 2 Charty základných práv. Ak by sa takéto predbežné vypočutie uskutočnilo včas, žalobkyňa by bola schopná informovať Radu o svojom oznámení z 13. novembra 2021 Komisii EÚ a o zastavení svojej činnosti v Minsku.