1.

Má sa článok 56 ods. 1, 6 a 9 smernice 2012/34/EÚ (1) vykladať v tom zmysle, že režim spoplatňovania môže byť spôsobilým predmetom sťažnosti aj vtedy, keď už uplynula doba platnosti poplatku, ktorý sa má preskúmať (sťažnosť proti tzv. starému poplatku)?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má sa článok 56 ods. 1, 6 a 9 smernice 2012/34/EÚ vykladať v tom zmysle, že regulačný orgán môže v prípade spätnej kontroly starých poplatkov vyhlásiť tieto poplatky za neúčinné s účinkom ex tunc?

3.

V prípade kladných odpovedí na prvú a druhú otázku: Pripúšťa výklad článku 56 ods. 1, 6 a 9 smernice 2012/34/EÚ vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá vylučuje možnosť spätnej kontroly starých poplatkov ex post s účinkom ex tunc?

4.

V prípade kladných odpovedí na prvú a druhú otázku: Má sa článok 56 ods. 9 smernice 2012/34/EÚ vykladať v tom zmysle, že nápravné opatrenia stanovené v tomto ustanovení na strane právnych následkov, pokiaľ ide o dôvod, priznávajú príslušnému regulačnému orgánu aj oprávnenie nariadiť vrátenie poplatkov protiprávne vybratých manažérom infraštruktúry, hoci nároky na vrátenie platieb medzi železničnými podnikmi a manažérom infraštruktúry je možné vymáhať v občianskoprávnom konaní?

5.

V prípade zápornej odpovede na prvú alebo druhú otázku: Vyplýva z článku 47 prvého odseku Charty základných práv Európskej únie a článku 19 ods. 1 druhého pododseku Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) právo podať sťažnosť proti starým poplatkom vždy vtedy, keď je podľa judikatúry Súdneho dvora vo veci C-489/15 (2) (rozsudok z 9. novembra 2017) bez rozhodnutia regulačného orgánu o sťažnosti vylúčené vrátenie protiprávnych starých poplatkov podľa právnej úpravy vnútroštátneho občianskeho práva?