Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62022CJ0708

    Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) zo 4. júla 2024.
    Asociación Española de Productores de Vacuno de Carne (Asoprovac) proti Administración General del Estado.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priame platby pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky – Financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky – Trvalé trávne porasty vo verejnom vlastníctve – Podmienky na získanie priamej platby pre poľnohospodárov – Zvieratá patriace vlastnému podniku poľnohospodára.
    Vec C-708/22.

    Court reports – general

    ECLI identifier: ECLI:EU:C:2024:573

     ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

    zo 4. júla 2024 ( *1 )

    „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priame platby pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky – Financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky – Trvalé trávne porasty vo verejnom vlastníctve – Podmienky na získanie priamej platby pre poľnohospodárov – Zvieratá patriace vlastnému podniku poľnohospodára“

    Vo veci C‑708/22,

    ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) z 21. októbra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 16. novembra 2022, ktorý súvisí s konaním:

    Asociación Española de Productores de Vacuno de Carne – Asoprovac

    proti

    Administración General del Estado,

    SÚDNY DVOR (ôsma komora),

    v zložení: predseda ôsmej komory N. Piçarra, sudcovia N. Jääskinen a M. Gavalec (spravodajca),

    generálna advokátka: J. Kokott,

    tajomník: A. Calot Escobar,

    so zreteľom na písomnú časť konania,

    so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

    Asociación Española de Productores de Vacuno de Carne – Asoprovac, v zastúpení: M. J. Marcén Castán, J. C. Martín Aranda, abogados, a J. M. Rico Maesso, procurador,

    španielska vláda, v zastúpení: L. Aguilera Ruiz, splnomocnený zástupca,

    Európska komisia, v zastúpení: A. C. Becker, C. Calvo Langdon a E. Sanfrutos Cano, splnomocnené zástupkyne,

    so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    1

    Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 a článku 32 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608, ako aj článku 60 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549).

    2

    Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Asociación Española de Productores de Vacuno de Carne – Asoprovac, španielským združením chovateľov hovädzieho dobytka, a Administración General del Estado (štátna správa, Španielsko) vo veci zákonnosti kráľovského dekrétu, ktorý stanovuje, že trvalé trávne porasty v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve musia byť využívané na pastvu zvierat patriacich vlastnému podniku poľnohospodára, ktorý žiada o finančnú podporu v rámci režimu priamych platieb na plochu.

    Právny rámec

    Právo Únie

    Nariadenie č. 1306/2013

    3

    Článok 58 nariadenia č. 1306/2013, nazvaný „Ochrana finančných záujmov Únie“, ktorý bol zrušený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 2021, s. 187), ktorý je však ratione temporis uplatniteľný na spor vo veci samej, v odseku 1 stanovoval:

    „Členské štáty prijímajú v rámci [spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)] všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia, ako aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, najmä na:

    a)

    kontrolu zákonnosti a správnosti operácií financovaných z fondov;

    b)

    zabezpečenie účinnej ochrany proti podvodom, najmä pokiaľ ide o oblasti s vyššou mierou rizika, ktoré majú pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok, so zreteľom na náklady a výnosy, ako aj primeranosť opatrení;

    c)

    predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom, ich zistenie a nápravu;

    d)

    zavádzanie účinných, odrádzajúcich a primeraných sankcií v súlade s právom Únie, prípadne vnútroštátnym právom, a podľa potreby na začatie súdneho konania;

    e)

    vymáhanie neoprávnených platieb a úrokov a podľa potreby na začatie súdneho konania.“

    4

    Článok 60 tohto nariadenia, nazvaný „Doložka o obchádzaní“, stanovoval:

    „Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, na základe právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva sa neposkytnú nijaké výhody v prospech fyzických alebo právnických osôb, pri ktorých sa zistilo, že v rozpore s cieľmi uvedených právnych predpisov sa podmienky požadované na získanie takýchto výhod umelo vytvorili.“

    Nariadenie č. 1307/2013

    5

    Článok 4 nariadenia č. 1307/2013, nazvaný „Vymedzenie pojmov a súvisiace ustanovenia“, ktorý bol zrušený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 2021, s. 1), ktorý je však uplatniteľný ratione temporis na spor vo veci samej, stanovoval:

    „1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

    b)

    ‚podnik‘ sú všetky jednotky používané na poľnohospodárske činnosti a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu;

    c)

    ‚poľnohospodárska činnosť‘ je:

    i)

    produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych výrobkov vrátane zberu, dojenia a rozmnožovania zvierat, a chovu zvierat na poľnohospodárske účely,

    ii)

    udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez prípravnej činnosti nad rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov a strojov na základe kritérií, ktoré stanovia členské štáty vychádzajúc z rámca stanoveného [Európskou k]omisiou, alebo

    iii)

    vykonávanie minimálnej činnosti na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, pričom túto činnosť vymedzia členské štáty;

    e)

    ‚poľnohospodárska plocha‘ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pasienky alebo trvalé plodiny;

    2.   Členské štáty:

    a)

    stanovia kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť udržiavať poľnohospodársku plochu v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode ii);

    b)

    pokiaľ je to v členskom štáte vhodné, vymedzia minimálnu činnosť, ktorá sa má vykonávať na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode iii);

    3.   S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými stanoví:

    a)

    rámec, v ktorom majú členské štáty stanoviť kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť zachovania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode ii);

    …“

    6

    Článok 32 tohto nariadenia, nazvaný „Aktivácia platobných nárokov“, v odsekoch 1 a 2 uvádzal:

    „1.   Podpora v rámci režimu základných platieb sa poskytuje poľnohospodárom po aktivácii platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v členskom štáte, v ktorom bol pridelený, prostredníctvom nahlásenia v súlade s článkom 33 ods. 1.

    2.   Na účely tejto hlavy je ‚hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu‘:

    a)

    akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku vrátane plôch, ktoré neboli k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave v členských štátoch, ktoré k Únii pristúpili 1. mája 2004 a ktoré sa pri pristúpení rozhodli uplatňovať režim jednotnej platby na plochu, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo ak sa plocha využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, je plocha, ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodárske činnosti;…

    …“

    Delegované nariadenie (EÚ) č. 639/2014

    7

    Odôvodnenie 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 181, 2014, s. 1), zrušené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2022/2529 zo 17. októbra 2022 (Ú. v. EÚ L 328, 2022, s. 74), ktoré je však uplatniteľné ratione temporis na spor vo veci samej, znelo takto:

    „V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie je vhodné objasniť, že členské štáty by mali pri prijímaní opatrení na účely vykonávania práva Únie uplatňovať svoje právomoci v súlade s určitými zásadami, najmä so zásadou nediskriminácie.“

    8

    Článok 4 tohto delegovaného nariadenia, nazvaný „Rámec pre kritériá udržiavania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie“, stanovoval:

    „1.   Na účely článku 4 ods. 1 písm. c) bodu ii) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 stanovia členské štáty kritériá, ktorým musia poľnohospodári vyhovieť, aby splnili povinnosť udržiavať poľnohospodársku plochu v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie bez prípravných činností nad rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov a strojov, jedným z týchto spôsobov alebo oboma týmito spôsobmi:

    a)

    Členské štáty vyžadujú, aby poľnohospodár vykonával aspoň jednu činnosť každoročne. V prípade, že je to z environmentálneho hľadiska odôvodnené, môžu sa členské štáty rozhodnúť, že uznajú aj činnosti, ktoré sa vykonávajú iba každý druhý rok.

    b)

    Členské štáty stanovia vlastnosti, ktoré musí mať poľnohospodárska plocha, aby sa považovala za udržiavanú v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie.

    2.   Členské štáty môžu pri stanovovaní kritérií podľa odseku 1 rozlišovať medzi rôznymi druhmi poľnohospodárskych plôch.“

    Španielske právo

    9

    Článok 11 ods. 2 a 3 Real Decreto 1075/2014 sobre la aplicación a partir de 2015 de los pagos directos a la agricultura y a la ganadería y otros regímenes de ayuda, así como sobre la gestión y control de los pagos directos y de los pagos al desarrollo rural (kráľovský dekrét č. 1075/2014 o uplatňovaní priamych platieb pre poľnohospodárstvo a chov dobytka a iných režimov podpory od roku 2015, ako aj o správe a kontrole priamych platieb a platieb na rozvoj vidieka) z 19. decembra 2014 (BOE č. 307 z 20. decembra 2014, s. 103644), v znení Real Decreto 41/2021, por el que se establecen las disposiciones específicas para la aplicación en los años 2021 y 2022 de los Reales Decretos 1075/2014, 1076/2014, 1077/2014 y 1078/2014, todos ellos de 19 de diciembre, dictados para la aplicación en España de la Política Agrícola Común (kráľovský dekrét č. 41/2021, ktorým sa prijímajú osobitné ustanovenia na uplatňovanie kráľovských dekrétov č. 1075/2014, 1076/2014, 1077/2014 a 1078/2014 z 19. decembra 2014 prijatých na účely uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky v Španielsku v rokoch 2021 a 2022) z 26. januára 2021 (BOE č. 23 z 27. januára 2021, s. 7955), stanovoval:

    „2.   Pre každú parcelu alebo pozemok žiadateľ vo svojej žiadosti o podporu nahlási pestovanie plodín alebo využívanie pozemku, na ktoré sú určené, alebo prípadne uvedie, či je pozemok predmetom udržiavacích činností. V žiadosti sa výslovne uvedie, či sú trávne porasty určené na produkciu založenú na pastve, alebo v prípade lúk a pasienkov založenú na pastve alebo kosení, alebo výlučne na udržiavanie v rámci činností uvedených v prílohe IV.

    V prípade spoločne užívaných trvalých trávnych porastov vo verejnom vlastníctve je povolená iba produkcia založená na pastve zvierat pochádzajúcich z vlastného podniku žiadateľa, s výnimkou zvierat správnych jednotiek, ktoré sú vlastníkmi uvedených trávnych porastov, zvierat správcov poverených sprostredkovaním na trhu a zvierat chovateľov, ktorí nepotvrdili, že využívali trávny porast v závislosti od konkrétneho prípadu v súlade s podmienkami, za ktorých bolo oprávneným osobám z uvedeného trávneho porastu priznané obecné užívanie, alebo v súlade s podmienkami riadne potvrdenými v príslušnom titule, ktorými bolo podmienené užívanie uvedeného trávneho porastu ako súkromného alebo verejného majetku. Za určitých okolností môžu príslušné orgány autonómnych oblastí tiež povoliť produkciu založenú na kosení pasienkov a trávnych porastov v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve pod podmienkou, že sa preukáže, že toto kosenie na účely využívania vlastníkom podniku, ktorý žiada o podporu, patrí medzi poľnohospodárske činnosti, ktoré uvedený vlastník skutočne vykonáva. Činnosti zamerané na udržiavanie vymenované v prílohe IV nie sú v nijakom prípade povolené.

    3.   Žiadateľ vo svojej žiadosti výslovne a presne uvedie, že pestovanie a využívanie, ako aj deklarované činnosti zamerané na udržiavanie, presne a hodnoverne zodpovedajú jeho poľnohospodárskej činnosti. Ak sa po administratívnej kontrole na mieste alebo následnej kontrole vykonanej príslušným orgánom zistí, že pestovanie alebo činnosti spočívajúce vo využívaní alebo údržbe plôch sa neuskutočnili a že vyhlásenia sú nepravdivé, nepresné alebo urobené nedbanlivo, a navyše že tento nesúlad mal vplyv na dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa poľnohospodárskej činnosti na dotknutých plochách, príslušný orgán môže dospieť k záveru, že ide o prípad vytvorenia umelých podmienok s cieľom získať podporu, a teda táto podpora bude podliehať režimu sankcií stanovenému v článku 102.“

    Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

    10

    Asoprovac podalo žalobu na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), ktorou sa domáhalo zrušenia piateho odseku prvého záverečného ustanovenia kráľovského dekrétu č. 41/2021, ktorým bol zmenený článok 11 ods. 2 a 3 kráľovského dekrétu č. 1075/2014.

    11

    Na podporu svojej žaloby toto združenie najmä tvrdí, že požiadavka, aby zvieratá pasúce sa na trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve patrili do poľnohospodárskeho podniku žiadateľa o podporu, je nová a že táto požiadavka porušuje nariadenie č. 1307/2013, ako aj nariadenie č. 1306/2013.

    12

    V prvom rade podľa jeho názoru článok 11 ods. 2 a 3 kráľovského dekrétu č. 1075/2014, v znení kráľovského dekrétu č. 41/2021, porušuje články 4 a 32 nariadenia č. 1307/2013, ako aj článok 4 delegovaného nariadenia č. 639/2014 z dôvodu, že Španielsko stanovilo podmienky oprávnenosti na priamu podporu na plochu, ktoré dopĺňajú podmienky stanovené právnou úpravou Únie.

    13

    V druhom rade táto vnútroštátna právna úprava je v rozpore s článkom 60 nariadenia č. 1306/2013, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora, ktoré sa týkajú umelého vytvorenia podmienok na získanie podpory, keďže zavádza nevyvrátiteľnú domnienku podvodu a vylučuje chovateľov vykonávajúcich intenzívny chov hovädzieho dobytka z nároku na túto podporu.

    14

    V treťom rade uvedená vnútroštátna právna úprava podľa jeho názoru zavádza diskriminačné zaobchádzanie s chovateľmi uskutočňujúcimi intenzívny chov hovädzieho dobytka v dvojakom smere. Prvá diskriminácia existuje medzi španielskymi chovateľmi a chovateľmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu Únie. Druhá diskriminácia existuje medzi samotnými španielskymi chovateľmi hovädzieho dobytka v závislosti od toho, či títo chovatelia uskutočňujú pastvu hovädzieho dobytku na trvalých trávnatých porastoch v spoločnom užívaní vo verejnom vlastníctve, alebo na súkromných trávnych porastoch.

    15

    Za týchto okolností Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

    „1.

    Majú sa článok 4 a článok 32 ods. 2 [nariadenia č. 1307/2013] a článok 60 [nariadenia č. 1306/2013] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu predpisu, akým je kráľovský dekrét č. 41/2021, ktorý s cieľom zabrániť vytváraniu umelých podmienok pri udeľovaní koncesie na trvalé trávne porasty v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve pre prijímateľov, ktorí nevyužívajú tieto porasty, stanovuje, že na činnosť týkajúcu sa pastvy možno poskytnúť podporu len v prípade, ak sa vykonáva zvieratami z vlastného podniku?

    2.

    Má sa článok 60 [nariadenia č. 1306/2013], ktorý sa týka vytvorenia umelých podmienok na získanie podpory, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu predpisu, akým je kráľovský dekrét č. 41/2021, ktorý stanovuje domnienku týkajúcu sa umelého vytvorenia podmienok na získanie podpory v prípadoch, v ktorých sa poľnohospodárska činnosť týkajúca sa pastvy na trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve vykonáva zvieratami, ktoré nepatria vlastnému podniku žiadateľa o podporu?

    3.

    Má sa článok 4 ods. 1 písm. c) [nariadenia č. 1307/2013] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu predpisu, akým je kráľovský dekrét č. 1075/2014…, podľa ktorého sa spásanie poľnohospodárskych plôch nemôže klasifikovať ako činnosť týkajúca sa udržiavania týchto plôch v stave, v ktorom sú vhodné na pastvu?

    4.

    Má sa článok 4 ods. 1 písm. c) [nariadenia č. 1307/2013] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu predpisu, akým je kráľovský dekrét č. 1075/2014…, podľa ktorého tie osoby, ktoré sú len držiteľmi nevýhradného práva pastvy na pozemkoch, ktoré nie sú v ich vlastníctve, a prevedú toto právo na tretiu osobu, aby táto osoba využívala trávne porasty na kŕmenie svojho dobytka, nevykonávajú jednu z poľnohospodárskych činností uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c) bode i) tohto nariadenia?

    5.

    Má sa článok 4 ods. 1 písm. b) a c) [nariadenia č. 1307/2013] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu predpisu, akým je kráľovský dekrét č. 1075/2014…, podľa ktorého tie osoby, ktoré sú len držiteľmi nevýhradného práva pastvy na pozemkoch v spoločnom užívaní, ktoré nie sú v ich vlastníctve, nemožno považovať za správcov trávnych porastov, na ktoré sa vzťahuje uvedené právo pastvy, na účely vykonávania činností týkajúcich sa udržiavania týchto poľnohospodárskych plôch v stave, v ktorom sú vhodné na pastvu?“

    O prejudiciálnych otázkach

    O prvej prejudiciálnej otázke

    16

    Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 4 a článok 32 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom zabrániť vytváraniu umelých podmienok požadovaných na získanie podpory pri udeľovaní koncesie na trvalé trávnaté porasty v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve pre poľnohospodárov, ktorí ich nevyužívajú, vyžaduje, aby sa činnosť týkajúca sa pastvy na týchto trávnatých porastoch vykonávala zvieratami patriacimi vlastnému podniku poľnohospodára, ktorý žiada o podporu.

    17

    Podľa článku 32 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013 sa podpora v rámci režimu základných platieb poskytuje poľnohospodárom prostredníctvom nahlásenia v súlade s článkom 33 ods. 1 tohto nariadenia po aktivácii platobného nároku na „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“, v členskom štáte, v ktorom bol pridelený.

    18

    Pojem „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ definovaný v článku 32 ods. 2 uvedeného nariadenia, v podstate zahŕňa akúkoľvek poľnohospodársku plochu podniku, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť. Z toho vyplýva, že na to, aby mohol byť hektár deklarovaný na účely žiadosti o poskytnutie finančnej podpory v rámci režimu priamych platieb stanoveného právom Únie, musí spĺňať tri podmienky, a to predstavovať poľnohospodársku plochu, na ktorej sa vykonáva poľnohospodárska činnosť, ktorá je súčasťou podniku.

    19

    V tejto súvislosti je potrebné najprv uviesť, že pojem „poľnohospodárska plocha“ je definovaný v článku 4 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia ako akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pasienky alebo trvalé plodiny.

    20

    Článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1307/2013 definuje pojem „poľnohospodárska činnosť“ tak, že v podstate zahŕňa tri druhy činností, a to po prvé produkciu, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych výrobkov vrátane zberu, dojenia a rozmnožovania zvierat, a chovu zvierat na poľnohospodárske účely, po druhé udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez prípravnej činnosti nad rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov na základe kritérií, ktoré stanovia členské štáty, a po tretie vykonávanie minimálnej činnosti na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu.

    21

    Ak teda poľnohospodár nevykonáva žiadnu z troch činností uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1307/2013 na deklarovanej poľnohospodárskej ploche, alebo ak vykonáva na tejto ploche len zanedbateľnú činnosť, nemožno ho považovať za subjekt vykonávajúci poľnohospodársku činnosť na tejto ploche.

    22

    Toto ustanovenie sa však nezmieňuje o tom, či túto poľnohospodársku činnosť musí vykonávať samotný poľnohospodár, ktorý žiada o podporu, alebo či túto činnosť môže vykonávať tretia osoba na základe prevodu nevýhradného práva na pastvu na trvalom trávnatom poraste v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve.

    23

    Napokon pojem „podnik“, ako je definovaný v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1307/2013, zahŕňa všetky jednotky používané na poľnohospodárske činnosti a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu.

    24

    Súdny dvor pritom rozhodol, že výrobné jednotky spravované poľnohospodárom zahŕňajú nielen poľnohospodárske plochy, ale tiež zvieratá, ktoré sa používajú na pastvu, pokiaľ má tento poľnohospodár dostatočné oprávnenie disponovať s týmito zvieratami na účely výkonu svojej poľnohospodárskej činnosti, čo prináleží posúdiť príslušnému vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos,C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 36).

    25

    Pojem „správa“ neznamená existenciu neobmedzeného práva poľnohospodára nakladať s dotknutou plochou alebo zvieratami v rámci ich využívania na poľnohospodárske účely, ale predpokladá dostatočnú nezávislosť tohto poľnohospodára na výkon jeho poľnohospodárskej činnosti (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 14. októbra 2010, Landkreis Bad Dürkheim,C‑61/09, EU:C:2010:606, body 6162, ako aj zo 7. apríla 2022, Avio Lucos,C‑116/20, EU:C:2022:273, bod 49).

    26

    Poľnohospodár by tak mal mať možnosť uplatňovať v rámci využívania dotknutej plochy určitú rozhodovaciu právomoc, aby mohol na tejto ploche vykonávať svoju poľnohospodársku činnosť (rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos,C‑116/20, EU:C:2022:273, bod 50 a citovaná judikatúra).

    27

    V dôsledku toho na to, aby sa na poľnohospodára mohol vzťahovať režim priamej platby stanovený v článku 32 nariadenia č. 1307/2013, je potrebné, aby tento poľnohospodár uplatňoval na poľnohospodárskej ploche, ktorú deklaruje na účely svojej žiadosti, určitú rozhodovaciu právomoc, pokiaľ ide o využívanie dotknutej plochy na účely vykonávania svojej poľnohospodárskej činnosti. V tomto kontexte jednoduchý prevod nevýhradného práva na pastvu na trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve na chovateľa, ktorý je treťou stranou, bez toho, aby bola zachovaná rozhodovacia právomoc poľnohospodára žiadajúceho o podporu na činnosť vykonávanú na týchto trávnych porastoch zvieratami tretieho chovateľa, nemožno ako taký považovať za „poľnohospodársku činnosť“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.

    28

    V prejednávanej veci z článku 11 ods. 2 prvého pododseku kráľovského dekrétu č. 1075/2014, v znení kráľovského dekrétu č. 41/2021, vyplýva, že poľnohospodár vo svojej žiadosti o podporu nahlási využívanie deklarovaného pozemku alebo parcely, na ktoré sú určené, konkrétne v prípade pasienkov nahlási využívanie na pastvu. Druhý pododsek tohto ustanovenia v podstate stanovuje, že v prípade trvalých trávnych porastov v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve je v zásade povolená len produkcia založená na pastve zvierat vlastného podniku žiadateľa.

    29

    Tým, že španielske orgány vyžadujú, aby pastva bola vykonávaná zvieratami patriacimi do vlastného podniku žiadateľa, nezdá sa, že by španielske orgány stanovili dodatočné podmienky oprávnenosti poskytnutia podpory v porovnaní s podmienkami stanovenými v článku 32 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, ako sa uvádza v bode 18 tohto rozsudku. Táto požiadavka naopak podľa všetkého patrí do rámca definície podniku, keďže táto vnútroštátna právna úprava iba pripomína, že žiadateľ musí mať dostatočné dispozičné právo k týmto zvieratám na účely výkonu svojej poľnohospodárskej činnosti, pričom nevyžaduje vlastnícke právo k týmto zvieratám.

    30

    Treba však poznamenať, že členské štáty s ohľadom na mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú v rámci režimov podpory patriacich do SPP, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, musia pri výkone tejto voľnej úvahy dodržiavať ciele sledované právnou úpravou Únie a všeobecné zásady práva Únie, najmä zásadu proporcionality, ktorá vyžaduje, aby prostriedky zavedené ustanovením boli spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ a nešli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos,C‑176/20, EU:C:2022:274, body 4042).

    31

    Hoci v tejto súvislosti prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či táto zásada bola dodržaná v rámci vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, treba zdôrazniť, ako vyplýva z informácií vnútroštátneho súdu, ako aj z pripomienok španielskej vlády a Komisie, že táto požiadavka bola stanovená jednak s cieľom bojovať proti zneužívajúcim praktikám a podvodom, a jednak s cieľom zabezpečiť poľnohospodárom primeranú životnú úroveň. Vzhľadom na samotnú povahu predmetných trávnych porastov, a to často horských oblastí, na ktorých sa môžu pásť zvieratá patriace rôznym podnikom a na ktorých sa tieto zvieratá môžu voľne pohybovať, je totiž mimoriadne ťažké zabezpečiť nielen efektivitu pastvy, ale najmä tiež overiť, ktorí poľnohospodári skutočne vykonávajú poľnohospodársku činnosť pastvy na týchto trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve.

    32

    V prejednávanej veci tieto dva ciele zodpovedajú cieľom sledovaným právnou úpravou Únie. Na jednej strane článok 39 ods. 1 písm. b) ZFEÚ uvádza, že režimy podpory, na ktoré sa vzťahuje SPP, poskytujú priamu podporu príjmov, ktorej cieľom je zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárskej komunity, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve.

    33

    Na druhej strane, ako uviedli španielska vláda a Komisia vo svojich písomných pripomienkach, táto vnútroštátna právna úprava bola prijatá s cieľom vykonať článok 58 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013, ktorý umožňuje členským štátom prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, a konkrétnejšie na zabezpečenie zákonnosti a správnosti operácií financovaných z fondov Únie, ako aj na zabezpečenie účinnej ochrany pred podvodmi, najmä v oblastiach s vyššou mierou rizika.

    34

    Pokiaľ ide o spôsobilosť predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy dosiahnuť takéto ciele, stačí konštatovať, že s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa táto právna úprava zdá byť vhodná na ich dosiahnutie, keďže jej cieľom je, ako vyplýva z bodu 31 tohto rozsudku, ubezpečiť sa o skutočnom výkone poľnohospodárskej činnosti týkajúcej sa pastvy na týchto trvalých porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve.

    35

    Požiadavka uvedená v bode 29 tohto rozsudku podľa všetkého nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, keďže táto požiadavka iba vyžaduje, aby poľnohospodárska činnosť týkajúca sa pastvy na týchto trvalých porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve bola vykonávaná zvieratami vlastného podniku žiadateľa, pričom nevyžaduje, aby mal žiadateľ vlastnícke právo k týmto zvieratám.

    36

    Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že článok 4 a článok 32 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom zabrániť vytváraniu umelých podmienok na získanie podpory pri udeľovaní koncesie na trvalé trávnaté porasty v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve pre poľnohospodárov, ktorí ich nevyužívajú, vyžaduje, aby sa činnosť pastvy na týchto trávnatých porastoch vykonávala zvieratami patriacimi vlastnému podniku poľnohospodára, ktorý žiada o pomoc.

    O druhej otázke

    37

    Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 60 nariadenia č. 1306/2013 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom zabrániť vytváraniu umelých podmienok na získanie podpory pri udeľovaní koncesie na trvalé trávnaté porasty v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve pre poľnohospodárov, ktorí ich nevyužívajú, vyžaduje, aby sa činnosť pastvy na týchto trávnatých porastoch vykonávala zvieratami patriacimi vlastnému podniku poľnohospodára, ktorý žiada o pomoc.

    38

    Podľa článku 60 nariadenia č. 1306/2013 bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, sa na základe právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva neposkytnú nijaké výhody v prospech fyzických alebo právnických osôb, pri ktorých sa zistilo, že v rozpore s cieľmi uvedených právnych predpisov umelo vytvorili podmienky požadované na získanie takýchto výhod.

    39

    Článok 60 uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o jeho znenie, v zásade opakuje staršie ustanovenia, čím uskutočňuje kodifikáciu existujúcej judikatúry, podľa ktorej sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. apríla 2022, Avio Lucos,C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 68, ako aj z 9. februára 2023, Druvnieks,C‑668/21, EU:C:2023:82, bod 31).

    40

    Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že uplatnenie nariadení Únie nemôže byť rozšírené do takej miery, aby sa tým zakrývalo zneužívajúce konanie hospodárskych subjektov (rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos,C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 69 a citovaná judikatúra).

    41

    Súdny dvor už pritom rozhodol, že dôkaz o zneužívajúcom konaní v prípade potenciálneho príjemcu pomoci si vyžaduje jednak súbor objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených relevantnou právnou úpravou nebol cieľ tejto právnej úpravy dosiahnutý, a jednak subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvoria podmienky potrebné na jej získanie (rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos,C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 70 a citovaná judikatúra).

    42

    Navyše Súdny dvor spresnil, že vnútroštátnemu súdu prislúcha preukázať existenciu týchto dvoch okolností, pričom dôkaz o tom musí byť predložený v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva, za predpokladu, že sa tým nenaruší účinnosť práva Únie (rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos,C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 71 a citovaná judikatúra).

    43

    Z uvedeného vyplýva, že v rozpore s článkom 60 nariadenia č. 1306/2013 je vnútroštátna právna úprava, ktorá všeobecným spôsobom a bez akéhokoľvek posúdenia konkrétnych okolností stanovuje domnienku umelého vytvorenia podmienok na získanie podpory v prípadoch, v ktorých sa poľnohospodárska činnosť týkajúca sa pastvy na trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve vykonáva zvieratami, ktoré nepatria vlastnému podniku žiadateľa o podporu.

    44

    V prejednávanej veci, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, možno povedať, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej nestanovuje domnienku umelého vytvorenia podmienok na získanie podpory uvedenej v tomto článku 60.

    45

    Ako totiž vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, článok 11 ods. 2 prvý pododsek kráľovského dekrétu č. 1075/2014, v znení kráľovského dekrétu č. 41/2021, v podstate stanovuje, že žiadateľ vo svojej žiadosti o podporu nahlási využívanie, na ktoré je určený pozemok alebo deklarovaná parcela, konkrétne v prípade pasienkov nahlási využívanie na pastvu. Článok 11 ods. 2 druhý pododsek tohto kráľovského dekrétu v podstate stanovuje, že v prípade trvalých trávnych porastov v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve sa v zásade povoľuje iba produkcia založená na pastve zvierat pochádzajúcimi z vlastného podniku žiadateľa. Ten istý článok 11 vo svojom odseku 3 ponecháva na príslušnom správnom orgáne, aby za konkrétnych okolností posúdil, či je vyhlásenie nepravdivé, nepresné alebo nedbanlivé a či tento nesúlad mal vplyv na dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa poľnohospodárskej činnosti na dotknutých plochách, a tak tento orgán môže usúdiť, či ide o prípad umelého vytvorenia podmienok na získanie podpory.

    46

    Ako bolo pripomenuté v bode 33 tohto rozsudku, táto právna úprava bola prijatá s cieľom vykonať článok 58 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý umožňuje členským štátom v rámci SPP prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, a konkrétnejšie na zabezpečenie zákonnosti a správnosti operácií financovaných z fondov Únie, ako aj na zabezpečenie účinnej ochrany pred podvodmi, najmä v oblastiach s vyššou mierou rizika.

    47

    Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je potrebné na druhú otázku odpovedať tak, že článok 60 nariadenia č. 1306/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom zabrániť vytváraniu umelých podmienok na získanie podpory pri udeľovaní koncesie na trvalé trávnaté porasty v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve pre poľnohospodárov, ktorí ich nevyužívajú, vyžaduje, aby sa činnosť pastvy na týchto trávnatých porastoch vykonávala zvieratami patriacimi vlastnému podniku poľnohospodára, ktorý žiada o pomoc.

    O tretej otázke

    48

    Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1307/2013 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje, aby činnosť pastvy na trvalom trávnatom poraste v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve mohla byť kvalifikovaná ako činnosť zameraná na udržiavanie týchto plôch v stave, v ktorom sú vhodné na pastvu.

    49

    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otázka vnútroštátneho súdu sa týka bodu ii) tohto ustanovenia, ktorý v podstate stanovuje, že pojem „poľnohospodárska činnosť“ zahŕňa udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu bez prípravnej činnosti nad rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov na základe kritérií, ktoré stanovia členské štáty, vychádzajúc z rámca stanoveného Komisiou.

    50

    Článok 4 ods. 1 písm. c) bod ii) nariadenia č. 1307/2013 sa musí vykladať v spojení s článkom 4 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, ktorý stanovuje, že členské štáty stanovia kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť udržiavať poľnohospodársku plochu v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie.

    51

    Keďže činnosť zameraná na udržiavanie nie je definovaná v týchto ustanoveniach ani v žiadnom inom ustanovení tohto nariadenia, členské štáty disponujú voľnou úvahou pri stanovení kritérií týkajúcich sa udržiavania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu.

    52

    Pokiaľ ide o otázku, či táto miera voľnej úvahy zahŕňa tiež možnosť členského štátu vylúčiť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave činnosť pastvy na poľnohospodárskych plochách ako činnosť zameranú na udržiavanie týchto plôch v stave vhodnom na pastvu, treba ešte uviesť, že článok 4 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 uvádza, že s cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia splnomocnená prijať delegované akty, ktorými stanoví rámec, v ktorom majú členské štáty stanoviť kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť udržiavania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu.

    53

    Hoci delegované nariadenie č. 639/2014 prijaté na tento účel vo svojom odôvodnení 4 stanovuje, že členské štáty by mali pri prijímaní opatrení na účely vykonávania práva Únie uplatňovať svoju diskrečnú právomoc v súlade s určitými zásadami, najmä so zásadou zákazu diskriminácie, toto nariadenie vo svojom článku 4 ods. 1 iba uvádza, že členské štáty stanovia kritériá, ktorým musia poľnohospodári vyhovieť, aby splnili povinnosť udržiavať poľnohospodársku plochu v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie bez prípravných činností nad rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov a strojov, jedným z týchto spôsobov alebo oboma týmito spôsobmi, a to v podstate tým, že vyžadujú, aby poľnohospodár vykonával aspoň jednu činnosť každoročne, a stanovia vlastnosti, ktoré musí mať poľnohospodárska plocha, aby sa považovala za udržiavanú v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie. Odsek 2 tohto článku uvádza, že členské štáty môžu pri stanovovaní kritérií rozlišovať medzi rôznymi druhmi poľnohospodárskych plôch.

    54

    Z uvedeného vyplýva, že hoci činnosť zameranú na udržiavanie musí poľnohospodár v zásade vykonávať na danej poľnohospodárskej ploche aspoň raz ročne, článok 4 delegovaného nariadenia č. 639/2014 nezakazuje členskému štátu vylúčiť, aby činnosť pastvy na trvalom trávnatom poraste v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve mohla byť kvalifikovaná ako činnosť zameraná na udržiavanie týchto plôch v stave vhodnom na pastvu.

    55

    Tento výklad je v súlade s cieľom pripomenutým v bode 33 tohto rozsudku, ktorý spočíva v ochrane finančných záujmov Únie prostredníctvom boja proti nezrovnalostiam a podvodom. Vzhľadom na samotnú povahu dotknutých trávnych porastov uvedenú v bode 31 tohto rozsudku, kde teda ide často o horské oblasti, na ktorých sa môžu pásť zvieratá rôznych podnikov a na ktorých sa zvieratá môžu voľne pohybovať, by totiž bolo mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, overiť na tom istom trvalom trávnom poraste v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve, ktorí poľnohospodári skutočne vykonávajú produkciu týkajúcu sa pastvy a ktorí vykonávajú činnosť zameranú na udržiavanie týchto plôch v stave vhodnom na pastvu, keďže tieto dve činnosti sú v podstate totožné.

    56

    Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je potrebné článok 4 ods. 1 písm. c) bod ii) nariadenia č. 1307/2013 vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje, aby činnosť pastvy na trvalom trávnatom poraste v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve mohla byť kvalifikovaná ako činnosť zameraná na udržiavanie týchto plôch v stave vhodnom na pastvu.

    Štvrtá a piata prejudiciálna otázka

    57

    Svojou štvrtou a piatou otázkou, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 1307/2013 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej osoba, ktorá je len držiteľom nevýhradného práva pastvy na trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve a ktorá prevedie toto právo na chovateľa, tretiu osobu, aby tento chovateľ uskutočňoval pastvu svojimi vlastnými zvieratami, nevykonáva poľnohospodársku činnosť v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) bodu i) tohto nariadenia, a nemožno túto osobu považovať za správcu týchto trávnych porastov na účely výkonu činnosti zameranej na udržiavanie tejto plochy v stave vhodnom na pastvu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) bodu ii) uvedeného nariadenia.

    58

    V prvom rade podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodu i) nariadenia č. 1307/2013 pojem „poľnohospodárska činnosť“ zahŕňa produkciu, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych výrobkov vrátane zberu, dojenia a rozmnožovania zvierat, a chovu zvierat na poľnohospodárske účely.

    59

    Z uvedeného vyplýva, že toto ustanovenie výslovne nevylučuje z pojmu „poľnohospodárska činnosť“ prevod nevýhradného práva na pastvu na trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve na chovateľa, tretiu osobu, s cieľom, aby tento chovateľ uskutočňoval pastvu svojimi vlastnými zvieratami.

    60

    Ako však bolo pripomenuté v bode 27 tohto rozsudku, na to, aby sa na poľnohospodára mohol vzťahovať režim priamej platby stanovený v článku 32 nariadenia č. 1307/2013, je potrebné, aby tento poľnohospodár vykonával na poľnohospodárskej ploche, ktorú deklaruje na účely podpory svojej žiadosti, určitú rozhodovaciu právomoc, pokiaľ ide o využívanie dotknutej plochy na účely vykonávania jeho poľnohospodárskej činnosti, čo znamená, že by mal mať dostatočné dispozičné právo, ako aj dostatočnú nezávislosť pri výkone svojej poľnohospodárskej činnosti.

    61

    V dôsledku toho prevod nevýhradného práva na pastvu na trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve na chovateľa, tretiu osobu, bez toho, aby bola zachovaná rozhodovacia právomoc poľnohospodára žiadajúceho o podporu na činnosť vykonávanú na týchto porastoch zvieratami chovateľa, tretej osoby, nemožno ako taký považovať za „poľnohospodársku činnosť“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.

    62

    V druhom rade z článku 4 ods. 1 písm. c) bodu ii) nariadenia č. 1307/2013 vyplýva, že pojem „poľnohospodárska činnosť“ zahŕňa udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu na základe kritérií, ktoré stanovia členské štáty, vychádzajúc z rámca stanoveného Európskou komisiou.

    63

    Toto ustanovenie však výslovne nevylučuje z pojmu „poľnohospodárska činnosť“ prevod nevýhradného práva na pastvu na trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve na chovateľa, tretiu osobu, s cieľom, aby tento chovateľ uskutočňoval pastvu svojimi vlastnými zvieratami.

    64

    Ako však bolo spomenuté v bode 18 tohto rozsudku, táto činnosť sa musí vykonávať v rámci podniku, z čoho vyplýva, že poľnohospodár, ktorý je postupcom, musí mať dostatočné oprávnenie nakladať so zvieratami na účely výkonu svojej poľnohospodárskej činnosti.

    65

    Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom však nevyplýva, že prevod nevýhradného práva na pastvu na týchto trávnych porastoch je upravený ustanoveniami, ktoré zachovávajú dostatočnú dispozičnú právomoc poľnohospodára postupcu vo vzťahu k pastve a zvieratám chovateľa, tretej osoby, a umožňujú posúdiť, či tento poľnohospodár vykonáva činnosť zameranú na udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu.

    66

    Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je potrebné na štvrtú a piatu otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 1307/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej osoba, ktorá je len držiteľom nevýhradného práva pastvy na trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve a ktorá prevedie toto právo na chovateľa, tretiu osobu, aby tento chovateľ uskutočňoval pastvu svojimi vlastnými zvieratami, nevykonáva poľnohospodársku činnosť v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) bodu i) tohto nariadenia, a nemožno túto osobu považovať za správcu týchto trávnych porastov na účely výkonu činnosti zameranej na udržiavanie tejto plochy v stave vhodnom na pastvu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) bodu ii) uvedeného nariadenia.

    O trovách

    67

    Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

     

    Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

     

    1.

    Článok 4 a článok 32 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009,

    sa majú vykladať v tom zmysle, že:

    nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom zabrániť vytváraniu umelých podmienok na získanie podpory pri udeľovaní koncesie na trvalé trávnaté porasty v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve pre poľnohospodárov, ktorí ich nevyužívajú, vyžaduje, aby sa činnosť pastvy na týchto trávnatých porastoch vykonávala zvieratami patriacimi vlastnému podniku poľnohospodára, ktorý žiada o pomoc.

     

    2.

    Článok 60 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008,

    sa má vykladať v tom zmysle, že:

    nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom zabrániť vytváraniu umelých podmienok na získanie podpory pri udeľovaní koncesie na trvalé trávnaté porasty v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve pre poľnohospodárov, ktorí ich nevyužívajú, vyžaduje, aby sa činnosť pastvy na týchto trávnatých porastoch vykonávala zvieratami patriacimi vlastnému podniku poľnohospodára, ktorý žiada o pomoc.

     

    3.

    Článok 4 ods. 1 písm. c) bod ii) nariadenia č. 1307/2013

    sa má vykladať v tom zmysle, že:

    nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje, aby činnosť pastvy na trvalom trávnatom poraste v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve mohla byť kvalifikovaná ako činnosť zameraná na udržiavanie týchto plôch v stave vhodnom na pastvu.

     

    4.

    Článok 4 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 1307/2013

    sa má vykladať v tom zmysle, že:

    nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej osoba, ktorá je len držiteľom nevýhradného práva pastvy na trvalých trávnych porastoch v spoločnom užívaní a vo verejnom vlastníctve a ktorá prevedie toto právo na chovateľa, tretiu osobu, aby tento chovateľ uskutočňoval pastvu svojimi vlastnými zvieratami, nevykonáva poľnohospodársku činnosť v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) bodu i) tohto nariadenia, a nemožno túto osobu považovať za správcu týchto trávnych porastov na účely výkonu činnosti zameranej na udržiavanie tejto plochy v stave vhodnom na pastvu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) bodu ii) uvedeného nariadenia.

     

    Podpisy


    ( *1 ) Jazyk konania: španielčina.

    Top