–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a U. Kühne, splnomocnení zástupcovia,

–

švajčiarska vláda, v zastúpení: M. Kähr a L. Lanzrein, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Ernst a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaného 30. októbra 2007, ktorého uzavretie bolo schválené v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/430/ES z 27. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 147, 2009, s. 1, ďalej len „Luganský dohovor II“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi PT a VB vo veci vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutia vydaného švajčiarskym súdom v Nemecku.

3

Článok 5 Haagskeho dohovoru z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach znie takto:

„Ústredný orgán dožiadaného štátu doručí písomnosť alebo zariadi jej doručenie:

S výnimkou prípadu uvedeného v odseku 1 písm. b) je vždy prípustné doručenie prosté, ak adresát písomnosti je ochotný ju dobrovoľne prijať.

Ak sa má písomnosť doručiť podľa odseku 1, ústredný orgán môže požadovať, aby bola spísaná v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov dožiadaného štátu, alebo aby sa do takého jazyka preložila.

Časť žiadosti obsahujúca základné údaje o doručovanej písomnosti podľa vzoru pripojeného k tomuto Dohovoru sa doručí s písomnosťou adresátov.“

4

Luganský dohovor II podpísalo Európske spoločenstvo, Dánske kráľovstvo, Islandská republika, Nórske kráľovstvo a Švajčiarska konfederácia.

5

Podľa článku 34 ods. 2 tohto dohovoru:

„Rozsudok sa neuzná:

…

6

Článok 38 ods. 1 tohto dohovoru znie takto:

„Rozsudok vydaný v štáte viazanom týmto dohovorom a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom štáte viazanom týmto dohovorom, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.“

7

Podľa článku 53 tohto dohovoru:

„1.   Účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktoré spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti.

2.   Účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti, tiež predloží osvedčenie podľa článku 54, bez toho, aby bol dotknutý článok 55.“

8

Článok 54 Luganského dohovoru II stanovuje:

„Súd alebo príslušný orgán štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V k tomuto dohovoru.“

9

Článok III ods. 1 Protokolu č. 1 o určitých otázkach právomoci, konania a výkonu Luganského dohovoru II stanovuje:

„Švajčiarsko si vyhradzuje právo pri ratifikácii vyhlásiť, že nebude uplatňovať časť ustanovenia uvedeného v článku 34 ods. 2 tohto znenia:

‚okrem prípadu, že žalovaný nezačal konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť‘.

Ak Švajčiarsko urobí takéto vyhlásenie, budú ostatné zmluvné strany uplatňovať rovnakú výhradu voči rozsudkom vydaným švajčiarskymi súdmi.“

10

V súlade s touto výhradou Švajčiarska konfederácia vyhlásila, že nebude uplatňovať príslušnú časť článku 34 ods. 2 Luganského dohovoru II.

11

Článok 38 ods. 2 spolkového zákona o vymáhaní dlhov a konkurze z 11. apríla 1889 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (RS 281.1, ďalej len „LP“) stanovuje:

„Konanie sa začína doručením výzvy na zaplatenie. Pokračuje zaistením, zriadením záložného práva alebo konkurzom.“

12

Podľa článku 67 ods. 1 tohto zákona:

„Návrh na vymáhanie pohľadávky sa podáva na príslušnom úrade písomne alebo ústne. V žiadosti sa uvádza:

13

Článok 69 tohto zákona stanovuje:

„1.   Po prijatí návrhu na vymáhanie pohľadávky úrad vydá platobný rozkaz.

2.   Platobný rozkaz obsahuje:

14

Podľa článku 71 ods. 1 tohto zákona:

„Platobný rozkaz sa doručuje dlžníkovi po prijatí návrhu na vymáhanie pohľadávky.“

15

Článok 74 ods. 1 LP stanovuje:

„Vyzvaný dlžník, ktorý má v úmysle podať odpor, o tom musí bezprostredne ústne alebo písomne informovať odosielateľa platobného rozkazu alebo úrad do desiatich dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.“

16

Podľa článku 78 ods. 1 tohto zákona sa podaním odporu konanie prerušuje.

17

Článok 79 tohto zákona stanovuje:

„Veriteľ, voči ktorému bol podaný odpor, musí na účely uznania svojho práva podať návrh v občianskoprávnom alebo správnom konaní. Žiadať o pokračovanie v konaní môže len na základe vykonateľného rozhodnutia, v ktorom sa výslovne zamieta odpor.“

18

Exekučný úrad v Ženeve (Švajčiarsko) vydal 19. januára 2013 na návrh VB platobný rozkaz voči PT s bydliskom v Nemecku na úhradu dlžného nájomného. Dňa 28. januára 2013 podal PT odpor proti tomuto platobnému rozkazu v súlade s článkom 74 LP.

19

VB podal proti PT žalobu na Súd pre nájomné kantónu Ženeva (Švajčiarsko) bez toho, aby podal návrh na zrušenie odporu. Tento súd sa pokúsil doručiť PT žalobu vyhotovenú vo francúzskom jazyku v jeho bydlisku v Nemecku. PT, ktorý neovládal francúzsky jazyk, odmietol prevziať doručovanú písomnosť z dôvodu neexistencie prekladu žaloby do nemeckého jazyka. Podľa vnútroštátneho súdu PT nedostal žiadne ďalšie informácie počas priebehu konania. Rozsudkom z 30. januára 2014, ktorý bol doručený verejnou vyhláškou, Súd pre nájomné kantónu Ženeva uložil PT povinnosť zaplatiť celkovú sumu 4120,70 švajčiarskych frankov (CHF) (približne 4090 eur) spolu s úrokmi. Odpor proti platobnému rozkazu nebol v tomto rozsudku zamietnutý.

20

VB podal na Landgericht (Krajinský súd, Nemecko) návrh na vyhlásenie vykonateľnosti rozsudku z 30. januára 2014 v Nemecku v súlade s článkom 38 ods. 1 a článkom 53 Luganského dohovoru II. Na tento účel predložil overené a preložené kópie tohto rozsudku, ako aj osvedčenia uvedeného v článku 54 tohto dohovoru. Keďže tento súd tomuto návrhu vyhovel, PT podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Oberlandesgericht (Vyšší krajinský súd, Nemecko).

21

Tento súd toto odvolanie zamietol s odôvodnením, že článok 34 ods. 2 Luganského dohovoru II nebráni uznaniu rozsudku z 30. januára 2014. Za návrh na začatie konania treba podľa neho považovať platobný rozkaz riadne doručený žalovanému 19. januára 2013.

22

PT podal proti tomuto rozsudku opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

23

Podľa tohto súdu bol platobný rozkaz doručený riadne, ale doručenie žaloby nespĺňa podmienky stanovené v článku 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z dôvodu neexistencie prekladu tejto písomnosti do nemeckého jazyka. Vnútroštátny súd sa domnieva, že doručenie bez tohto prekladu neumožňovalo PT brániť sa.

24

Keďže po doručení platobného rozkazu nasledovalo vadné doručenie žaloby, treba podľa vnútroštátneho súdu určiť, ktorá z týchto písomností sa má považovať za návrh na začatie konania.

25

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 34 ods. 2 Luganského dohovoru vykladať v tom zmysle, že žaloba o zaplatenie, ktorá sa podá po predchádzajúcom vydaní švajčiarskeho platobného rozkazu bez návrhu na zrušenie odporu podaného proti nemu, je písomnosťou, ktorou sa začalo konanie?“

26

Svojou jedinou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 34 ods. 2 Luganského dohovoru II vykladať v tom zmysle, že žaloba o zaplatenie podľa švajčiarskeho práva podaná po vydaní švajčiarskeho platobného rozkazu a bez návrhu na zrušenie odporu podaného proti tomuto platobnému rozkazu predstavuje návrh na začatie konania v zmysle tohto ustanovenia.

27

Treba pripomenúť, že Luganský dohovor II má takmer rovnaké znenie ako zodpovedajúce články nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) a že treba dbať na konvergentný výklad rovnocenných ustanovení týchto nástrojov (rozsudok z 2. mája 2019, Pillar Securitisation (C‑694/17, EU:C:2019:345, bod 27).

28

Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 34 ods. 2 nariadenia č. 44/2001, ktorý zodpovedá článku 34 ods. 2 Luganského dohovoru II, vyplýva, že súd dožiadaného členského štátu je povinný v prípade žaloby odmietnuť alebo zrušiť výkon cudzieho rozsudku pre zmeškanie, ak sa žalovanému neprítomnému na konaní nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť, v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, pokiaľ proti tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok na súdoch členského štátu pôvodu, hoci tak mohol urobiť (rozsudok zo 6. septembra 2012, Trade Agency, C‑619/10, EU:C:2012:531, bod 32).

29

V tejto súvislosti, keďže Švajčiarska konfederácia oznámila výhradu podľa článku III ods. 1 Protokolu č. 1 k Luganskému dohovoru II, pokiaľ ide o uplatnenie prechodu z článku 34 ods. 2 tohto dohovoru uvedeného v bode 9 tohto rozsudku, ktorý sa týka uplatnenia opravných prostriedkov proti cudziemu rozhodnutiu vydanému v neprítomnosti, ostatné zmluvné strany uplatňujú rovnakú výhradu voči rozhodnutiam švajčiarskych súdov.

30

V dôsledku toho je v rámci článku 34 ods. 2 Luganského dohovoru II, pokiaľ ide o vzťahy so Švajčiarskou konfederáciou, potrebné odmietnuť výkon cudzieho rozsudku bez výnimky, ak sa žalovanému nezúčastnenému na konaní nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť, v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu.

31

V prejednávanej veci je takéto odmietnutie podľa vnútroštátneho súdu nevyhnutné, ak sa za návrh na začatie konania nepovažuje platobný rozkaz vydaný exekučným úradom, ale žaloba, ktorá bola neskôr podaná na súd v kantóne Ženeva.

32

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem písomnosť, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocenná písomnosť, označuje písomnosť alebo písomnosti, ktorých riadne a včasné doručenie žalovanému umožňuje žalovanému uplatniť svoje práva predtým, ako bude vydaný vykonateľný rozsudok v štáte pôvodu (rozsudok z 13. júla 1995, Hengst Import, C‑474/93, EU:C:1995:243, bod 19).

33

Na základe tejto definície Súdny dvor považoval za návrh na začatie konania platobný rozkaz podľa nemeckého práva (Zahlungsbefehl), ktorého doručenie umožňuje navrhovateľovi bez podania odporu získať vykonateľné rozhodnutie (rozsudok zo 16. júna 1981, Klomps, 166/80, EU:C:1981:137, bod 9), ako aj platobný rozkaz podľa talianskeho práva (decreto ingiuntivo) doručený spolu so žalobou (rozsudok z 13. júla 1995, Hengst Import, C‑474/93, EU:C:1995:243, body 20 a 21).

34

Súdny dvor sa naopak domnieval, že tejto definícii návrhu na začatie konania nezodpovedá oprávnenie na výkon podľa nemeckého práva (Vollstreckungsbefehl), ktoré je samo osebe vykonateľné a vydané po doručení platobného rozkazu (rozsudok zo 16. júna 1981, Klomps, 166/80, EU:C:1981:137, bod 9).

35

Z toho vyplýva, že v prípade prepojenia dvoch konaní, z ktorých každé umožňuje dosiahnuť po jeho skončení vykonateľné rozhodnutie týkajúce sa tej istej povinnosti, začatie prvého konania môže predstavovať návrh na začatie konania druhého konania v zmysle článku 34 ods. 2 Luganského dohovoru II len vtedy, ak medzi nimi existuje funkčná jednota.

36

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z písomných pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že vo švajčiarskom práve sa konanie o vydanie platobného rozkazu na exekučnom úrade odlišuje od súdneho konania uplatniteľného na žalobu o zaplatenie.

37

V rámci prvého uvedeného konania môže dlžník v súlade s článkom 74 ods. 1 LP podať odpor proti platobnému rozkazu v lehote desiatich dní. Odpor vedie k zastaveniu konania pred exekučným úradom a núti veriteľa, aby si nárok uplatnil v súdnom konaní. V súlade s článkom 79 LP môže veriteľ dosiahnuť pokračovanie v konaní len na základe vykonateľného rozhodnutia, ktorým sa odpor výslovne zamieta. Súd môže rozhodnúť o zrušení odporu v rámci riadneho konania o zaplatenie, ktoré sa začalo následne.

38

Druhé konanie, teda žaloba o zaplatenie súdnou cestou, je nezávislé od konania o vymáhaní pohľadávok. Je nesporné, že súdna žaloba o zaplatenie smeruje k vymáhaniu dlhu, ktorý bol predmetom konania o vymáhanie prostredníctvom platobného rozkazu v súlade s článkami 38, 67 a 69 LP. Podľa vnútroštátneho súdu však podanie žaloby o zaplatenie bez návrhu na zrušenie odporu nesmeruje k ukončeniu konania o vymáhaní pohľadávok prerušeného odporom, čo predstavuje nevyhnutný predpoklad na podanie žaloby o zaplatenie.

39

Keďže návrh na zrušenie odporu nebol podaný v občianskoprávnom konaní o zaplatenie, treba sa, s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, domnievať, že neexistuje funkčná jednota medzi konaním o vymáhanie a súdnou žalobou o zaplatenie, čo je jednota, ktorá by umožňovala považovať platobný rozkaz za návrh na začatie konania v zmysle článku 34 ods. 2 Luganského dohovoru II.

40

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 34 ods. 2 Luganského dohovoru II sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba o zaplatenie podľa švajčiarskeho práva podaná po predchádzajúcom vydaní švajčiarskeho platobného rozkazu a bez návrhu na zrušenie odporu podaného proti tomuto platobnému rozkazu predstavuje návrh na začatie konania v zmysle tohto ustanovenia.

41

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 34 ods. 2 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaného 30. októbra 2007, ktorého uzavretie bolo schválené v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/430/ES z 27. novembra 2008

sa má vykladať v tom zmysle, že:

žaloba o zaplatenie podľa švajčiarskeho práva podaná po predchádzajúcom vydaní švajčiarskeho platobného rozkazu a bez návrhu na zrušenie odporu podaného proti tomuto platobnému rozkazu predstavuje návrh na začatie konania v zmysle tohto ustanovenia.