–

Association Avocats pour la défense des droits des étrangers (ADDE), Association nationale d’assistance aux frontières pour les étrangers (ANAFE), Association de recherche, de communication a d’action pour l’accès aux traitements (ARCAT), Comité inter‑mouvements auprès des évacués (Cimade), Fédération des associations de solidarité avec tou.te.s les immigré.e.s (FASTI), Groupe d’information et de soutien des immigré.e.s (GISTI), Ligue des droits de l’homme (LDH), Le paria, Syndicat des avocats de France (SAF) a SOS – Hépatites Fédération, v zastúpení: P. Spinosi, avocat,

–

Défenseur des droits, v zastúpení: C. Hédon, Défenseure des droits, M. Cauvin a A. Guitton, poradkyne, za právnej pomoci I. Zribi, avocate,

–

francúzska vláda, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a J. Illouz, splnomocnení zástupcovia,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, E. Borawska‑Kędzierska a A. Siwek‑Ślusarek, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Azéma, A. Katsimerou, T. Lilamand a J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 2016, s. 1, ďalej len „Kódex schengenských hraníc“), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Association Avocats pour la défense des droits des étrangers (ADDE), Association nationale d’assistance aux frontières pour les étrangers (ANAFE), Association de recherche, de communication a d’action pour l’accès aux traitements (ARCAT), Comité inter‑mouvements auprès des évacués (Cimade), Fédération des associations de solidarité avec tou.te.s les immigré.e.s (FASTI), Groupe d’information et de soutien des immigré.e.s (GISTI), Ligue des droits de l’homme (LDH), Le paria, Syndicat des avocats de France (SAF) a SOS – Hépatites Fédération a ministre de l’Intérieur (minister vnútra, Francúzsko) týkajúceho sa zákonnosti ordonnance no 2020‑1733 du 16 décembre 2020 portant partie législative du code de l’entrée et du séjour des étrangers et du droit d’asile (vyhláška č. 2020‑1733 zo 16. decembra 2020 o legislatívnej časti zákona o vstupe a pobyte cudzincov a o práve na azyl) (JORF z 30. decembra 2020, text č. 41).

3

Podľa článku 2 Kódexu schengenských hraníc:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…“

4

Hlava II tohto kódexu s názvom „Vonkajšie hranice“ zahŕňa články 5 až 21.

5

Článok 14 uvedeného kódexu, nazvaný „Odopretie vstupu“, stanovuje:

„1.   Vstup na územie členských štátov sa odoprie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa všetky podmienky na vstup stanovené v článku 6 ods. 1 a nepatrí do kategórií osôb, ktoré uvádza článok 6 ods. 5 Týmto nie je dotknuté uplatňovanie osobitných ustanovení, ktoré sa týkajú práva na azyl, medzinárodnú ochranu alebo na vydanie víz na dlhodobý pobyt.

2.   Vstup sa môže odoprieť len na základe odôvodneného rozhodnutia, v ktorom sa uvedú presné dôvody odopretia. Rozhodnutie prijme orgán, ktorý na to oprávňuje vnútroštátne právo. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite.

Odôvodnené rozhodnutie, v ktorom sa uvádzajú presné dôvody odopretia, sa vydáva na štandardnom formulári uvedenom v časti B prílohy V, ktorý vyplní orgán, ktorý oprávňuje vnútroštátne právo odoprieť vstup. Vyplnený štandardný formulár sa odovzdá dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potvrdí prijatie rozhodnutia o odopretí vstupu prostredníctvom uvedeného formulára.

Údaje o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorým bol odopretý vstup na krátkodobý pobyt, sa vložia do systému vstup/výstup v súlade s článkom 6a ods. 2 tohto nariadenia a článkom 18 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) 2017/2226 [z 30. novembra 2017, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov a o odopretí ich vstupu a stanovujú podmienky prístupu do systému vstup/výstup na účely presadzovania práva, a ktorým sa mení Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a nariadenia (ES) č. 767/2008 a (EÚ) č. 1077/2011 (Ú. v. EÚ L 327, 2017, s. 20)].

3.   Osoby, ktorým sa odoprie vstup, majú právo na odvolanie. Odvolanie sa podáva v súlade s vnútroštátnym právom. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne aj písomná informácia o kontaktných miestach, ktoré sú schopné poskytnúť informácie o predstaviteľoch príslušných konať v mene štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom.

Podanie takéhoto odvolania nemá vo vzťahu k rozhodnutiu o odopretí vstupu odkladný účinok.

Bez toho, aby bola dotknutá náhrada poskytovaná podľa vnútroštátneho práva, ak sa v odvolacom konaní zistí, že rozhodnutie o odopretí vstupu bolo nepodložené, dotknutý štátny príslušník tretej krajiny má právo na opravu údajov vložených do systému vstup/výstup a/alebo odtlačku zrušenej vstupnej pečiatky, a na opravu všetkých ostatných zrušení či dodatkov, ktoré vykonal členský štát, ktorý mu odoprel vstup.

4.   Pohraničná stráž zabezpečí, aby na územie dotknutého členského štátu nevstúpil štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol vstup odopretý.

5.   Členské štáty zostavujú štatistiky o počte osôb, ktorým sa odoprel vstup, o dôvodoch odopretia, štátnej príslušnosti osôb, ktorým sa odoprel vstup, a o druhu hranice (pozemná, vzdušná alebo námorná), na ktorej sa im vstup odoprel a každý rok ich predkladajú Komisii (Eurostatu) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 [z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 23)].

6.   Podrobné pravidlá, ktorými sa riadi odopretie vstupu, sú uvedené v časti A prílohy V.“

6

Hlava III Kódexu schengenských hraníc s názvom „Vonkajšie hranice“ zahŕňa články 22 až 35.

7

Článok 25 uvedeného kódexu, nazvaný „Všeobecný rámec pre dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak existuje v priestore bez kontroly vnútorných hraníc závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov, tento členský štát môže výnimočne obnoviť kontrolu hraníc na celej dĺžke alebo na určitých úsekoch svojich vnútorných hraníc na obmedzenú dobu najviac 30 dní, alebo na predvídateľné trvanie tohto závažného ohrozenia, ak jeho trvanie prekročí 30 dní. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc neprekročí nevyhnutne potrebné minimum na reakciu na závažné ohrozenie.“

8

Článok 32 tohto kódexu, nazvaný „Opatrenia, ktoré sa majú uplatniť pri obnovení kontroly vnútorných hraníc“, stanovuje:

„V prípade, že sa obnoví kontrola vnútorných hraníc, uplatňujú sa mutatis mutandis príslušné ustanovenia hlavy II.“

9

Časť A bod 1 prílohy V ku Kódexu schengenských hraníc stanovuje:

„1. Pri odopretí vstupu oprávnený príslušník pohraničnej stráže:

Praktické opatrenia pre označovanie odtlačkom pečiatky sú uvedené v prílohe IV.

2. Ak sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol odopretý vstup, dostal na hranicu za pomoci dopravcu, miestne zodpovedný orgán:

…“

10

Podľa článku 44 tohto kódexu s názvom „Zrušenie“:

„Nariadenie [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 562/2006 [z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 2006, s. 1)], sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe X.“

11

V súlade s touto tabuľkou zhody zodpovedá článok 14 Kódexu schengenských hraníc článku 13 nariadenia č. 562/2006.

12

Článok 2 ods. 1 a 2 smernice 2008/115 stanovuje:

„1.   Táto smernica sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu.

2.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že túto smernicu nebudú uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín:

13

Podľa článku 3 tejto smernice:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

14

Článok 4 ods. 4 uvedenej smernice stanovuje:

„Pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú podľa článku 2 ods. 2 písm. a) vyňatí z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, členské štáty:

15

Podľa článku 5 smernice 2008/115:

„Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do úvahy:

a dodržiavajú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.“

16

Článok 6 tejto smernice stanovuje:

„1.   Členské štáty vydajú rozhodnutie o návrate každého štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v odsekoch 2 až 5.

2.   Od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu a majú platné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie udeľujúce právo na pobyt, ktoré vydal iný členský štát, sa vyžaduje, aby bezodkladne odišli na územie tohto iného členského štátu. Ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny túto požiadavku nedodrží alebo ak sa z dôvodu verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti požaduje jeho bezodkladný odchod, uplatňuje sa odsek 1.

3.   Členské štáty nemusia vydať rozhodnutie o návrate štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území, v prípade, ak si dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny vezme späť iný členský štát na základe dvojstranných dohôd alebo dojednaní platných v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice. V takom prípade členský štát, ktorý vzal späť dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, uplatní odsek 1.

…“

17

Článok 7 ods. 1 prvý pododsek uvedenej smernice uvádza:

„V rozhodnutí o návrate sa poskytne primeraná lehota na dobrovoľný odchod v dĺžke od siedmich do tridsiatich dní bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v odsekoch 2 a 4. Členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ustanoviť, že takáto lehota sa poskytne len na základe žiadosti dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny. V takomto prípade informujú členské štáty štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti predloženia uvedenej žiadosti.“

18

Článok 15 ods. 1 tej istej smernice stanovuje:

„Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:

Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.“

19

Článok L. 213‑3‑1 code de l’entrée et du séjour des étrangers et du droit d’asile (zákon o vstupe a pobyte cudzincov a o práve na azyl) v znení vyplývajúcom z loi no 2018‑778 du 10 septembre 2018 pour une immigration maîtrisée, un droit d’asile effectif et une intégration réussie (zákon č. 2018‑778 z 10. septembra 2018 o riadenom prisťahovalectve, účinnom práve na azyl a úspešnej integrácii) (JORF z 11. septembra 2018, text č. 1) (ďalej len „bývalý zákon Ceseda“) stanovoval:

„V prípade dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach ustanovenej v hlave III kapitole II [Kódexu schengenských hraníc] sa môžu prijať rozhodnutia uvedené v článku L. 213‑2 vo vzťahu k cudziemu štátnemu príslušníkovi, ktorý prichádza priamo z územia zmluvného štátu dohovoru podpísaného 19. júna 1990 v Schengene, a vstúpil na kontinentálne územie tak, že neoprávnene prekročil pozemnú hranicu a bol kontrolovaný v zóne medzi touto hranicou a líniou nachádzajúcou sa desať kilometrov od nej. Priebeh týchto kontrol definuje dekrét Conseil d’État (Štátna rada).“

20

Vyhláška č. 2020‑1733 upravila legislatívnu časť zákona o vstupe a pobyte cudzincov a o práve na azyl. Článok L. 332‑2 tohto zmeneného zákona (ďalej len „zmenený zákon Ceseda“) stanovuje:

„Rozhodnutie o odopretí vstupu sa vydáva písomne, je odôvodnené a prijíma ho pracovník, ktorý patrí do kategórie určenej vykonávacím predpisom.

V oznámení o rozhodnutí o odopretí vstupu sa uvedie právo cudzinca upovedomiť alebo nechať upovedomiť osobu, ku ktorej sa mal podľa svojho vyjadrenia dostaviť, svoj konzulát alebo poradcu podľa svojho výberu. Uvedie sa v ňom právo cudzinca odmietnuť repatriáciu pred uplynutím lehoty jedného celého dňa za podmienok stanovených v článku L. 333‑2.

Rozhodnutie spolu so sprievodným poučením o právach sa mu oznámia v jazyku, ktorému rozumie.

Osobitná pozornosť sa venuje zraniteľným osobám, najmä maloletým v sprievode dospelého alebo bez jeho sprievodu.“

21

Článok L. 332‑3 zmeneného zákona Ceseda uvádza:

„Postup podľa článku L. 332‑2 sa uplatní na rozhodnutie o odopretí vstupu, ktoré bolo prijaté voči cudzincovi v zmysle článku 6 [Kódexu schengenských hraníc]. Tiež sa uplatní pri kontrolách vykonávaných na vnútornej hranici v prípade dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach za podmienok stanovených v kapitole II hlavy III [Kódexu schengenských hraníc].“

22

Združenia uvedené v bode 2 tohto rozsudku napadli platnosť vyhlášky č. 2020‑1733 žalobou o neplatnosť pred Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) najmä z dôvodu, že článok L. 332‑3 zmeneného zákona Ceseda, ktorý upravila, podľa nich porušuje smernicu 2008/115 v rozsahu, v akom umožňuje vydávať rozhodnutia o odopretí vstupu na vnútorných hraniciach, kde boli obnovené kontroly.

23

Vnútroštátny súd totiž uvádza, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 19. marca 2019Arib a i. (C‑444/17, EU:C:2019:220), rozhodol, že článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2008/115 v spojení s článkom 32 Kódexu schengenských hraníc sa neuplatňuje na situáciu štátneho príslušníka tretej krajiny zadržaného v bezprostrednej blízkosti vnútornej hranice, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území členského štátu, aj keď tento členský štát obnovil podľa článku 25 uvedeného kódexu kontrolu na tejto hranici z dôvodu závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti tohto členského štátu.

24

Conseil d’État (Štátna rada) zdôrazňuje, že vo svojom rozhodnutí č. 428175 z 27. novembra 2020 rozhodla, že ustanovenia článku L. 213‑3‑1 bývalého zákona Ceseda, ktorý stanovil, že v prípade dočasného obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach možno cudzincovi prichádzajúcemu priamo z územia zmluvného štátu Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaného v Schengene 19. júna 1990, a ktorý nadobudol platnosť 26. marca 1995 (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9, ďalej len „Schengenský dohovor“), odoprieť vstup za podmienok stanovených v článku L. 213‑2 bývalého zákona Ceseda, ak vstúpil na územie kontinentálneho Francúzska prekročením vnútornej pozemnej hranice bez toho, aby na to mal povolenie, a bol kontrolovaný v oblasti medzi touto hranicou a líniou nachádzajúcou sa desať kilometrov za ňou.

25

Podľa Conseil d’État (Štátna rada) je pravda, že článok L. 332‑3 zmeneného zákona Ceseda nepreberá ustanovenia článku L. 213‑3‑1 bývalého zákona Ceseda. Článok L. 332‑3 zmeneného zákona Ceseda však stanovuje, že rozhodnutie o odopretí vstupu možno prijať pri kontrolách vykonávaných na vnútorných hraniciach v prípade dočasného obnovenia kontroly na týchto hraniciach za podmienok stanovených v hlave III kapitole II Kódexu schengenských hraníc.

26

Tento súd sa preto domnieva, že je potrebné určiť, či v takom prípade štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prichádzajúcemu priamo z územia zmluvného štátu Schengenského dohovoru na povolený hraničný priechod bez dokladov, ktoré by umožnili preukázať povolenie na vstup alebo právo na pobyt vo Francúzsku, možno odoprieť vstup na základe článku 14 Kódexu schengenských hraníc bez toho, aby sa uplatnila smernica 2008/115.

27

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Môže byť v prípade dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach za podmienok stanovených v kapitole II hlavy III [Kódexu schengenských hraníc] pri kontrolách vykonávaných na tejto hranici cudzincovi prichádzajúcemu priamo z územia zmluvného štátu Schengenského dohovoru odopretý vstup na základe článku 14 tohto [kódexu], pričom by sa neuplatnila smernica [2008/115]?“

28

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa Kódex schengenských hraníc a smernica 2008/115 majú vykladať v tom zmysle, že ak členský štát obnovil kontroly na svojich vnútorných hraniciach, môže prijať rozhodnutie o odopretí vstupu v zmysle článku 14 tohto kódexu vo vzťahu k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa dostaví na povolený hraničný priechod, kde sa takéto kontroly vykonávajú, bez toho, aby musel dodržiavať túto smernicu.

29

Článok 25 Kódexu schengenských hraníc výnimočne a za určitých podmienok umožňuje členskému štátu dočasne obnoviť kontrolu hraníc na celej dĺžke alebo na určitých úsekoch svojich vnútorných hraníc v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti tohto členského štátu. Podľa článku 32 tohto kódexu v prípade, že sa obnoví kontrola vnútorných hraníc, uplatňujú sa mutatis mutandis príslušné ustanovenia hlavy II tohto kódexu, ktorá sa týka vonkajších hraníc.

30

O takú situáciu ide v prípade článku 14 Kódexu schengenských hraníc, podľa ktorého sa vstup na územie členských štátov odoprie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa všetky podmienky na vstup stanovené v článku 6 ods. 1 tohto kódexu a nepatrí do kategórií osôb uvedených v článku 6 ods. 5 rovnakého kódexu.

31

Je však dôležité pripomenúť, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa po neoprávnenom vstupe na územie členského štátu zdržiava na tomto území bez splnenia podmienok vstupu, pobytu alebo bydliska, sa z tohto dôvodu na tomto území zdržiava neoprávnene v zmysle smernice 2008/115. Tento štátny príslušník preto spadá v súlade s článkom 2 ods. 1 tejto smernice a s výhradou jej článku 2 ods. 2 do pôsobnosti tejto smernice bez toho, aby jeho prítomnosť na území dotknutého členského štátu podliehala podmienke minimálneho trvania alebo úmyslu zostať na tomto území. Uvedený štátny príslušník teda v zásade musí podliehať spoločným normám a postupom stanoveným touto smernicou na účely jeho odsunu, a to až do okamihu prípadnej legalizácie jeho pobytu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2019, Arib a i., C‑444/17, EU:C:2019:220, body 37 a 39, ako aj citovanú judikatúru).

32

To platí aj v prípade, že štátny príslušník tretej krajiny bol zadržaný na hraničnom priechode, ak sa tento hraničný priechod nachádza na území tohto členského štátu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že osoba mohla vstúpiť na územie členského štátu ešte pred prekročením hraničného priechodu [pozri analogicky rozsudok z 5. februára 2020Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Nástup námorníkov do služby v prístave Rotterdam),C‑341/18, EU:C:2020:76, bod 45].

33

Okrem toho treba spresniť, že ak sa napríklad kontroly vykonávajú vo vlaku v priebehu časového úseku, keď vlak opustí poslednú stanicu nachádzajúcu sa na území členského štátu, ktorý má spoločnú vnútornú hranicu s členským štátom, ktorý obnovil kontroly na svojich vnútorných hraniciach, a okamihom, keď tento vlak vstúpi do prvej stanice nachádzajúcej sa na území tohto druhého členského štátu, kontrola vykonaná vo vlaku sa musí považovať za kontrolu vykonanú na hraničnom priechode nachádzajúcom sa na území členského štátu, ktorý obnovil takéto kontroly, ak sa tieto dva členské štáty nedohodnú inak. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol skontrolovaný vo vlaku, sa totiž po tejto kontrole nevyhnutne zdržiava na území tohto členského štátu v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2008/115.

34

Je potrebné tiež uviesť, že článok 2 ods. 2 smernice 2008/115 umožňuje členským štátom výnimočne a za určitých podmienok vylúčiť z pôsobnosti tejto smernice štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa na ich území zdržiavajú neoprávnene.

35

Na jednej strane tak článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2008/115 umožňuje členským štátom rozhodnúť, že túto smernicu nebudú, s výhradou ustanovení uvedených v jej článku 4 ods. 4, uplatňovať v dvoch osobitných situáciách, a to v situácii štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli predmetom rozhodnutia o odopretí vstupu na vonkajšej hranici členského štátu v súlade s článkom 14 Kódexu schengenských hraníc, alebo v situácii štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli zadržaní v súvislosti s neoprávneným prekročením takejto vonkajšej hranice a následne v tomto členskom štáte nezískali povolenie alebo právo na pobyt.

36

Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že obe tieto situácie sa vzťahujú výlučne na prekročenie vonkajšej hranice členského štátu, ako je definovaná v článku 2 Kódexu schengenských hraníc, a netýkajú sa teda prekročenia spoločnej hranice členských štátov patriacich do schengenského priestoru, aj keď boli na tejto hranici obnovené kontroly podľa článku 25 tohto kódexu z dôvodu závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2019, Arib a i., C‑444/17, EU:C:2019:220, body 45 a 67).

37

To znamená, ako uviedol generálny advokát v bode 35 svojich návrhov, že článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2008/115 neumožňuje členskému štátu, ktorý obnovil kontroly na svojich vnútorných hraniciach, odchýliť sa od spoločných noriem a postupov stanovených touto smernicou s cieľom odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bol zadržaný bez platného povolenia na pobyt na jednom z hraničných priechodov nachádzajúcich sa na území tohto členského štátu, kde sa takéto kontroly vykonávajú.

38

Na druhej strane, hoci článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2008/115 oprávňuje členské štáty neuplatniť túto smernicu na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje trestná sankcia, ktorá ukladá v súlade s vnútroštátnym právom ich návrat alebo z nej tento návrat vyplýva, alebo sa na nich vzťahuje extradičné konanie, treba konštatovať, že o takúto situáciu nejde v prípade, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie relevantné vo veci samej.

39

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva po prvé, že členský štát, ktorý obnovil kontroly na svojich vnútorných hraniciach, môže mutatis mutandis uplatniť článok 14 Kódexu schengenských hraníc, ako aj časť A bod 1 prílohy V k tomuto kódexu vo vzťahu k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol zadržaný bez riadneho povolenia na pobyt na povolenom hraničnom priechode, kde sa takéto kontroly vykonávajú.

40

Po druhé, ak sa tento hraničný priechod nachádza na území dotknutého členského štátu, tento členský štát pritom musí zabezpečiť, aby dôsledky takéhoto uplatňovania ustanovení uvedených v predchádzajúcom odseku mutatis mutandis neviedli k nedodržiavaniu spoločných noriem a postupov stanovených smernicou 2008/115. Tento záver nemôže zmeniť ani skutočnosť, že táto povinnosť dotknutého členského štátu môže spôsobiť, že prijatie prípadného rozhodnutia o odopretí vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa dostavil na jednu z jeho vnútorných hraníc, bude do značnej miery neúčinné.

41

Pokiaľ ide o relevantné ustanovenia tejto smernice, je potrebné pripomenúť najmä to, že z jej článku 6 ods. 1 vyplýva, že každý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území členského štátu, musí byť bez toho, aby boli dotknuté výnimky stanovené v odsekoch 2 až 5 uvedeného článku a pri prísnom dodržaní požiadaviek stanovených v článku 5 uvedenej smernice, predmetom rozhodnutia o návrate, ktoré musí medzi tretími krajinami uvedenými v článku 3 bode 3 rovnakej smernice identifikovať tú krajinu, do ktorej má byť vyhostený [rozsudok z 22. novembra 2022, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vyhostenie – Liečebná konopa)C‑69/21, EU:C:2022:913, bod 53].

42

Okrem toho štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, na ktorého sa takéto rozhodnutie o návrate vzťahuje, musí byť ešte podľa článku 7 smernice 2008/115 poskytnutá určitá lehota na dobrovoľné opustenie územia dotknutého členského štátu. Nútený odsun sa v súlade s článkom 8 tej istej smernice vykoná len ako posledná možnosť, a to s výhradou článku 9 tejto smernice, ktorý ukladá členským štátom povinnosť odložiť odsun v prípadoch, ktoré stanovuje [rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Maďarsko (Prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu),C‑808/18, EU:C:2020:1029, bod 252].

43

Okrem toho z článku 15 smernice 2008/115 vyplýva, že zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny s neoprávneným pobytom možno uskutočniť len v určitých osobitných prípadoch. Ako teda v bode 46 svojich návrhov v podstate uviedol generálny advokát, tento článok nebráni tomu, aby bol štátny príslušník zaistený až do svojho odsunu, ak predstavuje skutočné, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť, za predpokladu, že takéto zadržanie spĺňa podmienky stanovené v článkoch 15 až 18 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júla 2020, Stadt Frankfurt am Main,C‑18/19, EU:C:2020:511, body 41 až 48).

44

Okrem toho smernica 2008/115 nevylučuje možnosť členských štátov sankcionovať trestom odňatia slobody spáchanie iných trestných činov, ako sú trestné činy výlučne založené na neoprávnenom vstupe, vrátane situácií, v ktorých konanie o návrate stanovené touto smernicou ešte nebolo skončené. Uvedená smernica preto nebráni zadržaniu alebo väzbe štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na vnútroštátnom území, ak sú takéto opatrenia prijaté z dôvodu, že uvedený štátny príslušník je podozrivý zo spáchania iného trestného činu, ako je len neoprávnený vstup na vnútroštátne územie, a najmä trestného činu, ktorý môže ohroziť verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť dotknutého členského štátu (rozsudok z 19. marca 2019, Arib a i., C‑444/17, EU:C:2019:220, bod 66).

45

Z toho vyplýva, že v rozpore s tvrdením francúzskej vlády uplatňovanie spoločných noriem a postupov stanovených smernicou 2008/115 v prípade, aký je uvedený v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nemôže znemožniť zachovanie verejného poriadku a ochranu vnútornej bezpečnosti v zmysle článku 72 ZFEÚ.

46

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na prejudiciálnu otázku potrebné odpovedať tak, že Kódex schengenských hraníc a smernica 2008/115 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak členský štát obnovil kontroly na svojich vnútorných hraniciach, môže prijať rozhodnutie o odopretí vstupu na základe uplatnenia článku 14 tohto kódexu mutatis mutandis vo vzťahu k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa dostaví na povolený hraničný priechod nachádzajúci sa na území tohto štátu, kde sa takéto kontroly vykonávajú, za predpokladu, že sa na tohto štátneho príslušníka pri jeho odsune uplatnia spoločné normy a postupy stanovené touto smernicou.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ak členský štát obnovil kontroly na svojich vnútorných hraniciach, môže prijať rozhodnutie o odopretí vstupu na základe uplatnenia článku 14 tohto nariadenia mutatis mutandis vo vzťahu k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa dostaví na povolený hraničný priechod nachádzajúci sa na území tohto štátu, kde sa takéto kontroly vykonávajú, za predpokladu, že sa na tohto štátneho príslušníka pri jeho odsune uplatnia spoločné normy a postupy stanovené touto smernicou.