–

SO, v zastúpení: J. Öhlböck, Rechtsanwalt,

–

Nationale Anti‑Doping Agentur Austria GmbH (NADA), v zastúpení: A. Sammer, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Lohberger a A. Schütz, Rechtsanwälte,

–

World Anti‑Doping Agency (WADA), v zastúpení: D. P. Cooper, solicitor, za právnej pomoci A.‑S. Oberschelp de Meneses, avocate, K. Van Quathem, B. Van Vooren, advocaten, a L. Waty, avocat,

–

belgická vláda, v zastúpení: P. Cottin a J.‑C. Halleux, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard a A.‑L. Desjonquères, splnomocnení zástupcovia,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: E. Bardiņš, J. Davidoviča a K. Pommere, splnomocnení zástupcovia,

–

luxemburská vláda, v zastúpení: A. Germeaux a T. Schell, splnomocnení zástupcovia,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar, M. Heller a H. Kranenborg, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 1 písm. a) a c) a článku 6 ods. 3, ako aj článkov 9 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „GDPR“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci rozhodcovského konania medzi SO, profesionálnou atlétkou, a Nationale Anti‑Doping Agentur Austria GmbH (NADA), nezávislým antidopingovým orgánom, ktorého predmetom je rozhodnutie tohto orgánu uverejniť sankcie uložené SO z dôvodu porušenia vnútroštátnych antidopingových predpisov.

3

International Association of Athletics Federations (Medzinárodná asociácia atletických federácií, ďalej len „IAAF“) prijala IAAF Competition Rules 2014‑2015 (súťažné pravidlá IAAF 2014 – 2015), ktorých súčasťou je pravidlo 32.2 písm. b) a f), ako aj články 2.2 a 2.6 IAAF Anti‑Doping Rules (antidopingové pravidlá IAAF) z roku 2017, ktoré zakazujú „použitie alebo pokus o použitie zakázanej látky alebo zakázanej metódy“ a „držbu akejkoľvek zakázanej látky alebo akejkoľvek zakázanej metódy“.

4

Článok 5 GDPR stanovuje zásady týkajúce sa spracúvania osobných údajov, zatiaľ čo článok 6 tohto nariadenia stanovuje podmienky zákonnosti spracúvania. Články 9 a 10 uvedeného nariadenia obsahujú pravidlá spracúvania osobitných kategórií osobných údajov a spracúvania osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky.

5

Článok 77 tohto nariadenia, nazvaný „Právo podať sťažnosť dozornému orgánu“, v odseku 1 stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, mieste výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením.“

6

Článok 78 uvedeného nariadenia, nazvaný „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiu dozorného orgánu“, v odseku 1 uvádza:

„Bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka.“

7

Článok 79 toho istého nariadenia s názvom „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi“ v odseku 1 stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s týmto nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených v tomto nariadení.“

8

Ustanovenie § 5 Anti‑Doping‑Bundesgesetz 2021 (spolkový antidopingový zákon z roku 2021) z 23. decembra 2020 (BGBl. I, 152/2020, ďalej len „ADBG“), nazvaný „Unabhängige Dopingkontrolleinrichtung [Nezávislý orgán dopingovej kontroly, Rakúsko]“, v odseku 1 stanovuje, že úlohou tohto orgánu je okrem iného podávať na Österreichische Anti‑Doping Rechtskommission (Rakúska antidopingová právna komisia, ďalej len „ÖADR“) návrhy podľa § 18 ADBG, ak sa domnieva, že bol porušený ADBG, a vystupovať ako účastník konania v konaniach pred ÖADR, ako aj pred Unabhängige Schiedskommission (Nezávislá rozhodcovská komisia, Rakúsko, ďalej len „USK“) podľa § 20 ods. 2 a § 23 ods. 2 ADBG.

9

Ustanovenie § 5 ods. 5 ADBG stanovuje:

„Na účely vykonávania úloh nezávislého orgánu dopingovej kontroly existuje verejnoprospešná spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má názov [NADA]. … [NADA] ako prevádzkovateľ podľa článku 4 ods. 7 GDPR spracúva osobné údaje.“

10

Ustanovenie § 6 ADBG, nazvaného „Ustanovenia o ochrane údajov“, v odseku 1 stanovuje:

„Nezávislý orgán dopingovej kontroly je ako prevádzkovateľ podľa článku 4 ods. 7 GDPR oprávnený spracúvať osobné údaje v rozsahu, v akom je to potrebné na plnenie úloh, ktoré mu prislúchajú podľa [ADBG] a na účely vykonávania [ADBG], najmä v súvislosti s úlohami [ÖADR] a [USK]. …“

11

Ustanovenie § 7 ADBG s názvom „ÖADR“ v odseku 1 stanovuje okrem iného, že ÖADR musí viesť disciplinárne konanie pre príslušný spolkový športový zväz v súlade s platnými antidopingovými pravidlami príslušného medzinárodného športového zväzu (antidopingové konania). Podľa § 7 ods. 7 je ÖADR zriadená pri nezávislom orgáne dopingovej kontroly. V § 7 ods. 8 ADBG sa spresňuje, že § 6 ADBG sa uplatňuje mutatis mutandis.

12

Ustanovenie § 8 ErbStG s názvom „[USK]“ stanovuje:

„1.   [USK] je nezávislá komisia štátnych orgánov, jednotlivcov a nezávislého orgánu dopingovej kontroly. Členom USK sa nemôžu a v minulosti nemohli podieľať na vyšetrovaní týkajúcom sa športovkyne alebo športovca alebo inej osoby, ani na rozhodnutí týkajúcom sa podania návrhu na preskúmanie športovkyne alebo športovca alebo inej osoby, ani na rozhodnutí samotného ÖADR, ktoré im bolo predložené na preskúmanie. USK je zriadená pri nezávislom orgáne dopingovej kontroly na účely preskúmavania rozhodnutí ÖADR v antidopingových konaniach, pričom ustanovenia § 23 ods. 10 bodov 1 a 2 nie sú týmto dotknuté.

2.   Aspoň 50 % členov USK musia tvoriť ženy, pričom sa skladá z predsedníčky alebo predsedu a siedmich členov s nasledujúcou kvalifikáciou:

V každom konaní predsedníčka alebo predseda alebo jej alebo jeho zástupkyňa alebo zástupca určí spomedzi členov USK aspoň jedného člena, ktorý má úspešne ukončené právnické vzdelanie a skúsenosti s vedením formálnych vyšetrovacích konaní, aspoň jednu odborníčku alebo odborníka v oblasti analytickej chémie alebo toxikológie a aspoň jedného člena ako odborníčku alebo odborníka v oblasti športovej medicíny.

3.   Predsedníčku alebo predsedu a členov uvedených v odseku 2 bodoch 1 až 4 vymenúva [Bundesminister für Kunst, Kultur, öffentlichen Dienst und Sport (spolkový minister pre umenie, kultúru, verejnú službu a šport, Rakúsko)] na obdobie štyroch rokov. Jeden z členov sa vymenúva za zástupcu predsedníčky alebo predsedu. Funkčné obdobia možno z vážnych dôvodov predčasne obnoviť a ukončiť. Predsedníčka alebo predseda a členovia sa môžu kedykoľvek vzdať funkcie. Ak predsedníčka alebo predseda alebo člen predčasne odstúpi, vymenuje sa nová osoba na zvyšok predmetného funkčného obdobia. USK rozhoduje väčšinou hlasov a kvórum je dosiahnuté, keď sú prítomní predsedníčka alebo predseda a najmenej dvaja členovia. V prípade rovnosti hlasov má predsedníčka alebo predseda rozhodujúci hlas. USK môže tiež prijímať rozhodnutia prostredníctvom písomného konania, ak z dôvodu jednoznačnosti okolností nie je potrebné diskutovať v rámci schôdze a ak ani predsedníčka alebo predseda, ani žiadny člen nenamietajú proti prijatiu rozhodnutia týmto spôsobom. Ustanovenia § 5 ods. 3 sa uplatňujú na USK.

…

6.   Ustanovenie § 6 [ADBG] sa uplatňuje mutatis mutandis.“

13

Ustanovenie § 20 ADBG s názvom „Konania pred [ÖADR]“ v podstate stanovuje, že ÖADR má právomoc viesť antidopingové konania na základe návrhov, ktoré podal nezávislý orgán dopingovej kontroly, a prijímať prvostupňové rozhodnutia v prípade porušenia antidopingových predpisov príslušného medzinárodného športového zväzu.

14

V § 21 ods. 3 ADBG sa stanovuje:

„ÖADR do 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia informuje [spolkovú športovú organizáciu], športové organizácie, športovkyne, resp. športovcov, iné osoby a usporiadateľky a usporiadateľov súťaží, ako aj verejnosť o uložených zabezpečovacích opatreniach (napr. zákaze činnosti) a rozhodnutiach v antidopingových konaniach s uvedením mena dotknutej osoby, doby platnosti zákazu činnosti a jeho dôvodov bez toho, aby bolo možné zistiť údaje týkajúce sa zdravia dotknutej osoby. V prípade osôb, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, rekreačných športovkýň a rekreačných športovcov, ako aj osôb, ktoré poskytnutím informácií alebo inými upozorneniami podstatne prispeli k odhaleniu potenciálnych dopingových priestupkov, možno od tohto informovania upustiť. Zverejnenie v prípade rekreačných športovkýň a rekreačných športovcov sa vykoná z dôvodov verejného zdravia, ak bolo zistené porušenie dopingových pravidiel podľa § 1 ods. 2 bodov 3, 9 až 11.“

15

Ustanovenie § 23 ADBG s názvom „Konania pred [USK]“ v odseku 1 stanovuje:

„Účastníci konania podľa odseku 2 môžu do štyroch týždňov od doručenia rozhodnutia podľa § 20 navrhnúť, aby ho preskúmala USK. USK preskúma zákonnosť tohto rozhodnutia a môže ho z dôvodu protiprávnosti zrušiť bez toho, aby ho nahradila iným rozhodnutím, alebo ho môže akokoľvek zmeniť. Podanie návrhu na preskúmanie nemá za následok odklad vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 20, pokiaľ taký odklad nestanoví USK.“

16

Podľa § 23 ods. 2 ADBG je nezávislý orgán dopingovej kontroly účastníkom konania pred USK.

17

Podľa § 23 ods. 3 ADBG sa § 580 ods. 1 a 2, § 588 ods. 2, § 592 ods. 1 a 2, § 594 a 595, § 597 až 602, § 604, § 606 ods. 1 až 5, § 608 ods. 1 a 2 a § 610 Zivilprozessordnung (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „ZPO“) uplatňujú mutatis mutandis na konanie pred USK. USK musí viesť konanie na základe platných antidopingových pravidiel príslušného medzinárodného športového zväzu. Okrem toho účastníci tohto konania môžu požiadať o to, aby konanie bolo verejné.

18

V § 23 ods. 4 ADBG sa stanovuje:

„USK je povinná v lehote šiestich týždňov od prijatia návrhu na preskúmanie buď rozhodnúť, alebo uskutočniť pojednávanie. Do štyroch týždňov od skončenia ústnej časti konania sa musí vydať odôvodnené konečné rozhodnutie, ktoré má písomnú formu. Konanie musí prebehnúť do šiestich mesiacov od prijatia návrhu na preskúmanie, pričom do tejto lehoty sa započítajú oneskorenia, ktoré spôsobil účastník konania podľa odseku 2 bodu 1. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedníčky alebo predsedu. Rozhodnutia sa vydávajú písomne a obsahujú odôvodnenie. Bez ohľadu na rozhodcovské rozhodnutie USK, [Svetová antidopingová agentúra (WADA)], Medzinárodný olympijský výbor, Medzinárodný paralympijský výbor a medzinárodný zväz dotknutého športu sa môžu proti rozhodnutiu USK odvolať na [Medzinárodný športový arbitrážny súd (ďalej len ‚TAS‘) so sídlom v Lausanne (Švajčiarsko)]. Vo veciach týkajúcich sa účasti na medzinárodnej súťaži alebo na súťaži týkajúcej sa medzinárodných športovcov môžu dotknuté osoby rozhodnutia napadnúť priamo pred TAS. Na účely vyriešenia občianskoprávnych sporov možno po vyčerpaní opravných prostriedkov prípustných v rámci antidopingového konania stále postupovať súdnou cestou v občianskoprávnom konaní.“

19

Ustanovenie § 23 ADBG v odseku 14 stanovuje:

„USK informuje [spolkovú športovú organizáciu], športové organizácie, športovkyňu, resp. športovca, iné osoby a usporiadateľov súťaže, ako aj verejnosť o svojich rozhodnutiach s uvedením mien dotknutých osôb, doby platnosti zákazu činnosti a jeho dôvodoch bez toho, aby bolo možné zistiť údaje týkajúce sa zdravia dotknutej osoby. V prípade osôb, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, rekreačných športovkýň a rekreačných športovcov, ako aj osôb, ktoré poskytnutím informácií alebo inými upozorneniami podstatne prispeli k odhaleniu potenciálnych dopingových priestupkov, možno od tohto informovania upustiť. Zverejnenie v prípade rekreačných športovkýň a rekreačných športovcov sa vykoná z dôvodov verejného zdravia, ak bol zistený dopingový priestupok podľa § 1 ods. 2 bodov 3, 9 až 11.“

20

Verfahrensordnung der unabhängigen Schiedskommission nach dem Anti‑Doping‑Bundesgesetz 2021 (Rokovací poriadok nezávislej rozhodcovskej komisie podľa spolkového antidopingového zákona z roku 2021) z 1. januára 2021 v § 1 ods. 3 stanovuje, že členovia USK sú pri výkone svojich funkcií nezávislí. V § 5 uvedeného rokovacieho poriadku sa stanovujú dôvody, pre ktoré sa možno dovolávať zaujatosti jedného alebo viacerých členov, ako aj dôsledky, ktoré z toho treba vyvodiť.

21

Ustanovenie § 9 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku spresňuje, že účastníci konania môžu použiť všetky dôkazné prostriedky, ktoré stanovuje ZPO.

22

V rámci ustanovení ZPO v znení z 23. decembra 2020 (BGBl. I, 148/2020), ktorý upravuje rozhodcovské konanie, § 597 upravuje pravidlá týkajúce sa návrhu na začatie rozhodcovského konania a vyjadrenia k návrhu, zatiaľ čo § 598 stanovuje možnosť uskutočniť pojednávanie a § 599 najmä pravidlá vykonávania dôkazov pred rozhodcovským súdom.

23

Ustanovenie § 607 ZPO v podstate stanovuje, že rozhodnutie rozhodcovského súdu má medzi účastníkmi konania účinky súdneho rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci.

24

SO bola v rokoch 1998 až 2015 profesionálnou atlétkou. Bola tiež funkcionárkou v združení, ktoré je členom Viedenského atletického zväzu (Rakúsko).

25

Na základe výsledkov vyšetrovania, ktoré vykonal Bundeskriminalamt (Spolkový úrad kriminálnej polície, Rakúsko), NADA v roku 2021 predložil ÖADR návrh na preskúmanie prípadu SO, pretože sa domnieval, že SO porušila antidopingové pravidlá.

26

Rozhodnutím z 31. mája 2021 ÖADR uznala SO za vinnú z porušenia pravidla 32.2 písm. b) a f) súťažných pravidiel IAAF 2014 – 2015 a článkov 2.2 a 2.6 antidopingových pravidiel IAAF z roku 2017 (ďalej len „sporné rozhodnutie“). ÖADR konkrétne konštatovala, že v období od mája 2015 do apríla 2017 SO mala v držbe látky, ktorých používanie profesionálnymi športovcami, na ktorých sa vzťahujú súťažné pravidlá IAAF bolo počas tohto obdobia zakázané WADA, a to erytropoetín (tiež nazývaný EPO), genotropín (omnitrop), ako aj testerón (androgel), a že SO ich používala aspoň počas časti roku 2015.

27

V dôsledku týchto zistení ÖADR v spornom rozhodnutí vyhlásila všetky výsledky, ktoré SO dosiahla v období od 10. mája 2015 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ÖADR za neplatné a zrušila všetky štartovné a/alebo peňažné odmeny, ktoré SO získala. ÖADR tiež zakázala SO účasť na akýchkoľvek športových súťažiach na obdobie štyroch rokov počnúc 31. májom 2021.

28

Počas konania pred SO požiadala ÖADR, aby podľa § 21 ods. 3 ADBG sporné rozhodnutie nebolo oznámené širokej verejnosti, a to najmä tým, že sa nezverejní a nezverejní sa ani jej meno a ďalšie individuálne charakteristiky. ÖADR v spornom rozhodnutí túto žiadosť zamietla.

29

SO podala na USK návrh na preskúmanie, v ktorom navrhovala zmeniť sporné rozhodnutie tak, aby verejnosť nebola informovaná o dopingových priestupkoch, ktorých sa dopustila, a o sankcii, ktorá jej bola uložená tým, že sa jej celé meno zverejní na voľne prístupnej internetovej stránke.

30

USK rozhodnutím z 21. decembra 2021 potvrdila vyhlásenie všetkých súťažných výsledkov, ktoré SO dosiahla, za neplatné, vrátane odňatia všetkých titulov, medailí, cien, štartovných a peňažných odmien od 10. mája 2015, ako aj zákaz účasti na všetkých (vnútroštátnych a medzinárodných) súťažiach od 31. mája 2021 na štyri roky.

31

USK však rozhodla, že samostatným rozhodnutím rozhodne o návrhu neuverejniť porušenia v oblasti dopingu, ktorých sa dopustila SO, ako aj sankcie, ktoré z toho vyplývajú, pričom v tejto súvislosti odložila rozhodnutie na neskôr.

32

Za týchto podmienok USK rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

33

Konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú (rozsudok z 9. marca 2010, ERG a i., C‑378/08, EU:C:2010:126, bod 72, a uznesenie z 9. januára 2024, Bravčev, C‑338/23, EU:C:2024:4, bod 18).

34

Z toho vyplýva, že na to, aby sa vnútroštátny orgán mohol obrátiť na Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania, musí byť možné kvalifikovať ho ako „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo musí overiť Súdny dvor na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania (uznesenia z 13. decembra 2018, Holunga, C‑370/18, EU:C:2018:1011, bod 13, a z 19. mája 2022, Frontera Capital, C‑722/21, EU:C:2022:412, bod 11).

35

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri posudzovaní, či má vnútroštátny orgán povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo predstavuje otázku, ktorá spadá výlučne do práva Únie, a tak pri posudzovaní, či je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný, berie Súdny dvor do úvahy súhrn okolností, akými sú zákonný základ tohto orgánu, jeho trvalosť, záväzný charakter jeho právnych aktov, kontradiktórna povaha jeho konania, uplatňovanie právnych noriem týmto orgánom, ako aj jeho nezávislosť [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. júna 1966, Vaassen‑Göbbels, 61/65, EU:C:1966:39, s. 395; z 3. mája 2022, CityRail, C‑453/20, EU:C:2022:341, bod 41, a z 21. decembra 2023, Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie v sudcovskej funkcii), C‑718/21, EU:C:2023:1015, bod 40].

36

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že vnútroštátne súdy sa môžu obrátiť na Súdny dvor, iba ak ide o prebiehajúce konanie, ktoré prejednávajú, a ak majú rozhodnúť v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím s povahou súdneho rozhodnutia. Právomoc orgánu položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku je preto potrebné posudzovať na základe kritérií týkajúcich sa jeho zloženia a jeho funkcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2022, CityRail, C‑453/20, EU:C:2022:341, body 42 a 43, ako aj citovanú judikatúru).

37

Pokiaľ ide o tieto kritériá týkajúce sa zloženia, zo skutočností uvedených v spise predloženom Súdnemu dvoru a najmä z ustanovení ADBG vyplýva, že USK spĺňa kritériá týkajúce sa jej zriadenia zákonom, trvalého charakteru, záväznosti jej právnych aktov, ako aj kontradiktórnej povahy konania, ktoré pred ňou prebieha.

38

Vynára sa však otázka, či USK spĺňa kritérium nezávislosti.

39

Pokiaľ ide o toto kritérium, treba zdôrazniť, že nezávislosť vnútroštátnych súdov, ktorá je nevyhnutná na účinnú súdnu ochranu, je inherentnou súčasťou výkonu úlohy rozhodovať ako súd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses, C‑64/16, EU:C:2018:117, body 41 a 42). Je teda nevyhnutná najmä na zabezpečenie správneho fungovania systému súdnej spolupráce, ktorá je stelesnená v mechanizme prejudiciálneho konania zakotvenom v článku 267 ZFEÚ tým, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora môže uvedený mechanizmus aktivovať iba orgán, ktorý predovšetkým spĺňa toto kritérium nezávislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14, EU:C:2020:17, bod 56 a citovanú judikatúru).

40

Pojem „nezávislosť“ má dva aspekty (pozri v tomto zmysle rozsudky 19. septembra 2006, Wilson, C‑506/04, EU:C:2006:587, body 49 a 50, ako aj z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14, EU:C:2020:17, bod 57).

41

Prvý, vonkajší, aspekt vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal ani nebol podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia (rozsudok z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14, EU:C:2020:17, bod 57 a citovaná judikatúra).

42

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že neodvolateľnosť členov dotknutého orgánu predstavuje záruku spojenú s nezávislosťou sudcov, keďže jej cieľom je chrániť osobu, ktorej úlohou je rozhodovať (rozsudok z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14, EU:C:2020:17, bod 58 a citovaná judikatúra).

43

Konkrétnejšie zásada neodvolateľnosti, ktorej zásadný význam treba zdôrazniť, najmä vyžaduje, aby sudcovia mohli zotrvať vo funkcii až do dovŕšenia veku povinného odchodu do dôchodku alebo do skončenia ich funkčného obdobia, ak je toto funkčné obdobie časovo obmedzené. Uvedená zásada môže bez toho, aby mala absolútny charakter, podliehať výnimkám len za predpokladu, že na to existujú oprávnené a presvedčivé dôvody a pri dodržaní zásady proporcionality. Z tohto dôvodu je všeobecne prípustné, že sudcovia môžu byť prostredníctvom príslušných postupov odvolaní, ak nie sú spôsobilí pokračovať v plnení svojich povinností z dôvodu nespôsobilosti alebo vážneho pochybenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14, EU:C:2020:17, bod 59 a citovanú judikatúru).

44

Záruka neodvolateľnosti členov súdu tak vyžaduje, aby prípady odvolávania členov predmetného orgánu boli upravené osobitným právnym predpisom prostredníctvom výslovných právnych ustanovení, ktoré poskytujú záruky presahujúce záruky stanovené všeobecnými pravidlami správneho práva a pracovného práva, ktoré sa uplatnia v prípade odvolania zneužívajúcim spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/10, EU:C:2020:17, bod 60, a z 26. januára 2023, Construct, C‑403/10, EU:C:2023:47, bod 44).

45

Druhý, vnútorný, aspekt pojmu „nezávislosť“ súvisí s pojmom „nestrannosť“ a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Tento aspekt vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14, EU:C:2020:17, bod 61 a citovanú judikatúru).

46

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora tak pojem „nezávislosť“, ktorý je súčasťou výkonu súdnictva, predovšetkým vyžaduje, aby mal dotknutý orgán postavenie tretieho subjektu voči orgánu, ktorý prijal rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14, EU:C:2020:17, bod 62 a citovanú judikatúru).

47

Tieto záruky nezávislosti a nestrannosti si vyžadujú existenciu pravidiel, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu, vymenovanie, dĺžku funkčného obdobia, ako aj dôvody nezúčastnenia sa hlasovania, vylúčenia pre zaujatosť a odvolania jeho členov, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti v mysli osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nemožnosť ovplyvniť uvedený orgán zvonku a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom (rozsudok z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14, EU:C:2020:17, bod 63 a citovaná judikatúra).

48

V tejto súvislosti treba konštatovať, že pokiaľ ide o USK, § 1 ods. 3 a § 5 jej rokovacieho poriadku stanovujú, že jej členovia sú pri výkone svojich funkcií nezávislí a že podliehajú zásade nestrannosti.

49

Podľa § 8 ods. 3 ADBG však členov USK vymenúva spolkový minister pre umenie, kultúru, verejnú službu a šport na obnoviteľné štvorročné funkčné obdobie s možnosťou predčasného odvolania „zo závažných dôvodov“, pričom tento pojem nie je definovaný vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

50

Neodvolateľnosť členov USK konkrétne nie je zaručená žiadnym osobitným pravidlom.

51

V tejto súvislosti sa situácia členov USK odlišuje napríklad od situácie orgánu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. októbra 2015, Consorci Sanitari del Maresme (C‑203/14, EU:C:2015:664), v tom zmysle, ako to vyplýva z bodov 11 a 20 tohto rozsudku, že členovia tohto orgánu majú počas trvania ich funkčného obdobia záruku neodvolateľnosti, od ktorej sa možno odchýliť len z dôvodov výslovne uvedených v zákone.

52

Okrem toho o odvolaní členov USK rozhoduje výlučne spolkový minister pre umenie, kultúru, verejnú službu a šport, t. j. predstaviteľ orgánu výkonnej moci bez toho, aby boli vopred stanovené presné kritériá alebo záruky.

53

Z toho vyplýva, že uplatniteľná vnútroštátna právna úprava nezaručuje, že členovia USK sú chránení pred vonkajšími tlakmi, či už priamymi alebo nepriamymi, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti o ich nezávislosti, takže tento orgán nespĺňa požiadavku nezávislosti posudzovanú z jeho vonkajšieho aspektu.

54

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že USK nemožno považovať za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ.

55

Táto skutočnosť však nezbavuje USK povinnosti zabezpečiť uplatnenie práva Únie pri prijímaní rozhodnutí a neuplatniť v prípade potreby vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami práva Únie, ktoré má priamy účinok, keďže takéto povinnosti majú všetky príslušné vnútroštátne orgány a nielen súdne orgány (rozsudok z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14, EU:C:2020:17, bod 78 a citovaná judikatúra).

56

Okrem toho treba uviesť, že zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, a z informácií poskytnutých NADA na pojednávaní vyplýva, že SO sa obrátila na Österreichische Datenschutzbehörde (Rakúsky úrad na ochranu údajov) so sťažnosťou týkajúcou sa porušenia tejto ochrany podľa článku 77 ods. 1 GDPR. Tento orgán prijal zamietavé rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) podľa článku 78 ods. 1 GDPR [pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 7. decembra 2023, SCHUFA Holding (Odpustenie zostatku dlhu), C‑26/22 a C‑64/22, EU:C:2023:958, body 52 a 70]. Konanie o tejto žalobe bolo prerušené až do odpovede Súdneho dvora na otázky položené v prejednávanej veci.

57

Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný.

58

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym orgánom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny orgán. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Unabhängige Schiedskommission Wien (Nezávislá rozhodcovská komisia Viedeň, Rakúsko) rozhodnutím z 21. decembra 2021, je neprípustný.