— i.

uložil Európskej únii, zastúpenej Komisiou, povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 7 175 000 eur vo výške sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) pre jej hlavné operácie refinancovania, účinnej v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu, za obdobie od 9. marca 2010 do 14. novembra 2017, znížené o úroky vo výške 260 968,15 eura, ktoré už žalobca dostal, teda vo výške 2 222 073,29 eura, alebo subsidiárne povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vypočítaných podľa úrokovej sadzby, ktorú Súdny dvor považuje za primeranú,

— ii.

uložil Európskej únii, zastúpenej Komisiou, povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy požadovanej v bode i. za obdobie od 14. novembra 2017 do dňa skutočného zaplatenia vo výške úrokovej sadzby stanovenej ECB pre jej hlavné operácie refinancovania, účinnej v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu, alebo subsidiárne vo výške úrokovej sadzby, ktorú Súdny dvor považuje za primeranú,

— iii.

subsidiárne k bodu ii. uložil Európskej únii, zastúpenej Komisiou, povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy uvedenej v bode i. za obdobie od 2. marca 2021 do dňa skutočného zaplatenia, a to vo výške sadzby stanovenej ECB pre jej hlavné operácie refinancovania, účinnej v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu, alebo subsidiárne vo výške, ktorú Súdny dvor považuje za primeranú,

— iv.

navyše alebo subsidiárne, zrušil oznámenie Komisie z 30. apríla 2021 Ref. Ares(2021) 2904247,

— v.

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod, ktorý sa týka návrhu na náhradu škody, je založený na tvrdení, že Komisia nesprávne vykonala rozsudok z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia (C-86/15 P a C-87/15 P, EU:C:2017:717), čím porušila článok 266 ods. 1 ZFEÚ a článok 41 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie.

V tejto súvislosti sa uvádza, že Komisia nezaplatila celú sumu úrokov z omeškania zo sankcie splatenej po vynesení rozsudku.

2.

Druhý žalobný dôvod, ktorý sa týka návrhu na zrušenie, je založený na porušení a nesprávnom uplatnení článkov 266 ZFEÚ a 296 ZFEÚ. Porušenie a nesprávne uplatnenie článku 46 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Nedostatok odôvodnenia listu Komisie z 30. apríla 2021. Nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne posúdenie.

V tejto súvislosti sa uvádza, že list, ktorým Komisia odmietla zaplatiť žalobcom úroky z omeškania, nie je dostatočne odôvodnený a nedodržiava zásady v oblasti premlčania.

3.

Tretí žalobný dôvod, ktorý sa týka návrhu na zrušenie, je založený na porušení a nesprávnom uplatnení článku 266 ZFEÚ a delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1268/2012 (1).

V tejto súvislosti sa uvádza, že článok 85a ods. delegovaného nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 (2), na ktorý sa odvolala Komisia vo svojom liste z 30. apríla 2021, už v okamihu náhrady sankcie nebol účinný a teda sa nemohol uplatniť.