—

zrušil rozhodnutie Rady z 8. marca 2021 týkajúce sa sťažnosti a dodatočnej sťažnosti, ktoré žalobkyňa podala na základe článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev proti vykonávaciemu rozhodnutiu Rady (EÚ) 2020/1117 z 27. júla 2020, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry, a to v rozsahu, v akom bol za európskeho prokurátora Európskej prokuratúry vymenovaný ako dočasný zamestnanec zaradený do platovej triedy AD 13 na neobnoviteľné funkčné obdobie troch rokov od 29. júla 2020 José Eduardo Moreira Alves d’Oliveira Guerra, jeden z troch kandidátov pôvodne navrhnutých Portugalskom (Ú. v. EÚ L 244, 2020, s. 18);

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/1117 z 27. júla 2020, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry v rozsah, v akom bol za európskeho prokurátora Európskej prokuratúry vymenovaný ako dočasný zamestnanec zaradený do platovej triedy AD 13 na neobnoviteľné funkčné obdobie troch rokov od 29. júla 2020 José Eduardo Moreira Alves d’Oliveira Guerra;

—

zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania;

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení spočívajúcom v tom, že Rada sa domnievala, že nie je „orgánom oprávneným na vymenovanie (OOJ)“ v zmysle článku 1 ods. 1 a 2 služobného poriadku v spojení s článkom 6 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, keď podľa článku 96 ods. 1 nariadenia 2017/1939 menuje európskeho prokurátora.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení pravidiel upravujúcich menovanie európskych prokurátorov a zaručujúcich zásadu nezávislosti Európskej prokuratúry. Žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že portugalská vláda listom zaslaným Rade Európskej únie dňa 29. novembra 2019 spochybnila poradie kandidátov vypracované výberovou komisiou podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939, pričom týchto kandidátov navrhla samotná vláda, s uvedením iného ňou uprednostňovaného kandidáta, a jeho schválenie Radou, spochybňuje systematiku procesu menovania európskych prokurátorov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na zjavnom omyle vo východiskách rozhodnutia. Žalobkyňa konkrétne tvrdí, že list z 29. novembra 2019 zaslaný portugalskou vládou Rade obsahoval závažné omyly, ktoré napokon priznáva samotná vláda. Uvedené omyly spočívali v označení kandidáta uprednostňovaného portugalskou vládou ako „námestníka najvyššieho prokurátora Josého Guerry“ a to na šiestich miestach, a vo vyhlásení, že uvedený prokurátor viedol vyšetrovanie a vznášal obžalobu vo významnom procese vo veci trestných činnou proti finančným záujmom Európskej únie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci. Žalobkyňa tvrdí, že ciele, za účelom dosiahnutia ktorých boli Rade Európskej únie zverené právomoci pri výbere a menovaní európskych prokurátorov, spočívajú v zaručení nezávislosti inštitúcie a vo vymenovaní najkvalifikovanejších kandidátov z jednotlivých členských štátov, ktorí poskytujú všetky záruky nezávislosti nevyhnutné k výkonu funkcie európskeho prokurátora.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení práva na riadnu správu veci verejných. Žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ sa Rada odchýlila od správy výberovej komisie a od poradia založeného na výsledku posúdenia touto komisiou, znamená všeobecné odôvodnenie spočívajúce v obyčajnom odkaze na „odlišné… posúdenie zásluh týchto kandidátov, ktoré bolo uskutočnené príslušnými prípravnými orgánmi Rady“, to isté čo úplná neexistencia odôvodnenia, ktorá žalobkyni znemožňuje oboznámiť sa s dôvodmi jej nevymenovania.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Žalobkyňa tvrdí, že Rada vykonaním „odlišného posúdenia zásluh týchto kandidátov, ktoré bolo vykonané príslušnými prípravnými orgánmi Rady“, pokiaľ sa dotýka žalobkyne, porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie.