Predbežné znenie

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)

zo 17. júla 2024 (*)

„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 – Povinnosť odôvodnenia – Rovnosť zaobchádzania – Proporcionalita – Miera voľnej úvahy SRB – Zjavne nesprávne posúdenie – Námietka nezákonnosti – Miera voľnej úvahy Komisie – Časové obmedzenie účinkov rozsudku“

Vo veci T‑403/21,

Norddeutsche Landesbank – Girozentrale, so sídlom v Hannoveri (Nemecko), v zastúpení: J. Seitz a C. Marx, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: J. Kerlin, T. Wittenberg a C. De Falco, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Coppo, S. Reinart a K. Bongs, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Európska komisia, v zastúpení: D. Triantafyllou a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,

vedľajšia účastníčka konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),

v zložení: predseda A. Kornezov, sudcovia G. De Baere, D. Petrlík (spravodajca), K. Kecsmár a S. Kingston,

tajomník: L. Ramette, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 8. marca 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok(1)

1        Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ, žalobkyňa, Norddeutsche Landesbank – Girozentrale, navrhuje zrušenie rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa jej týka ako právnej nástupkyne spoločnosti Deutsche Hypothekenbank AG (ďalej len „Deutsche Hypo“).

[omissis]

III. Návrhy účastníkov konania

20      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie vrátane jeho príloh v rozsahu, v akom sa jej týka ako právnej nástupkyne spoločnosti Deutsche Hypo,

–        uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

21      SRB v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania,

–        subsidiárne, v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia zachoval účinky uvedeného rozhodnutia až do jeho nahradenia alebo aspoň po dobu šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

22      Európska komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

IV.    Právny stav

[omissis]

A.      O námietkach nezákonnosti článku 7 a prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63

[omissis]

3.      O jedenástom žalobnom dôvode založenom na nezákonnosti v časti s názvom „Krok 2“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 v rozsahu, v akom metóda intervalov, ktorá je v nej stanovená, porušuje normy vyššej právnej sily

101    Žalobkyňa namieta nezákonnosť v časti s názvom „Krok 2“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 v rozsahu, v akom metóda intervalov, ktorá je v nej stanovená, porušuje „zásadu orientácie na rizikový profil“ vyplývajúcu z článku 103 ods. 7 smernice 2014/59.

102    Metóda intervalov konkrétne stanovuje, že intervaly musia obsahovať, ak je to možné, rovnaký počet inštitúcií rozdelených podľa hodnoty rizika každej z nich. Takáto metóda však nesprávne odráža individuálny rizikový profil dotknutých inštitúcií. V skutočnosti by táto metóda mohla viesť k zoskupeniu inštitúcií s hodnotami príslušného ukazovateľa rizika, ktoré odrážajú navzájom odlišné rizikové profily, do rovnakého intervalu. Napríklad v prípade spoločnosti Deutsche Hypo by to v prípade ukazovateľa rizika [dôverné](2) viedlo k jej zaradeniu do [dôverné] intervalu napriek hodnote deklarovanej ako tento ukazovateľ, ktorá je nižšia ako priemerná hodnota všetkých inštitúcií.

103    SRB a Komisia namietajú proti tejto argumentácii.

104    Podobne ako bolo konštatované v bode 66 vyššie, nie je potrebné rozhodnúť o otázke, či v práve Únie existuje „zásada orientácie na rizikový profil“. Žalobkyňa totiž týmto žalobným dôvodom, ako bolo spresnené na pojednávaní, tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď stanovila metódu intervalov, pretože táto metóda bráni SRB primerane prispôsobiť základné ročné príspevky skutočnému rizikovému profilu inštitúcií.

105    V tejto súvislosti z bodov 47 až 53 vyššie vyplýva, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o vykonanie článku 103 ods. 7 smernice 2014/59, a tak žalobkyni prináleží preukázať, že stanovením metódy intervalov je delegované nariadenie 2015/63 postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

106    Podľa tejto metódy prináleží SRB, aby najprv vypočítala počet intervalov s cieľom porovnať inštitúcie vzhľadom na rôzne ukazovatele a podindikátory rizika. V druhom rade prináleží SRB, aby v zásade určila rovnaký počet inštitúcií na každý interval, pričom najprv zapíše do prvého intervalu inštitúcie, pre ktoré sú hodnoty hrubého ukazovateľa najnižšie. V treťom rade prináleží SRB, aby všetkým inštitúciám uvedeným v intervale pridelila to isté skóre, nazvané „diskretizovaný ukazovateľ“, ktorý musí zohľadniť vo zvyšnej časti výpočtu ich koeficientu úpravy.

107    Je pravda, že nemožno vylúčiť, ako to vyplýva z prílohy II k napadnutému rozhodnutiu, že uplatnenie tejto metódy môže skutočne viesť k situáciám, v ktorých inštitúcie, ktoré majú pre daný ukazovateľ rizika hodnoty, z ktorých vyplýva, že majú menej rizikové profily tohto ukazovateľa, ako je priemerná hodnota dotknutých inštitúcií, sú napriek tomu pre daný ukazovateľ zaradené do jedného z intervalov, ktoré sú zložené z relatívne rizikovejších inštitúcií. Tento dôsledok vyplýva najmä zo skutočnosti, ako SRB vysvetlila, že niektoré inštitúcie majú takzvané „extrémne“ hodnoty, teda hodnoty, ktoré sú veľmi odlišné od priemeru.

108    Rovnako z dôvodu existencie týchto extrémnych hodnôt nie je vylúčené, že uplatnenie metódy intervalov – a najmä uplatnenie pravidla stanoveného v časti s názvom „Krok 2“ bode 3 prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63, podľa ktorého SRB v zásade určí rovnaký počet inštitúcií na každý interval – môže v skutočnosti viesť k situáciám, v ktorých sú inštitúcie s hodnotami daného ukazovateľa rizika, ktoré sú blízke hodnotám inštitúcií zaradených do predchádzajúceho intervalu, napriek tomu zaradené do nasledujúceho intervalu, v ktorom sa nachádzajú inštitúcie s hodnotami tohto istého ukazovateľa rizika, ktoré niekedy môžu byť výrazne vyššie.

109    Výskyt javov opísaných v bodoch 107 a 108 vyššie však neznamená, že metóda intervalov je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením.

110    V prvom rade je v tejto súvislosti potrebné pripomenúť, že delegované nariadenie 2015/63 stanovilo v súlade s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59 metódu úpravy príspevkov ex ante podľa rizikového profilu inštitúcií, ktorá je založená na porovnaní ich rizikových profilov. Na jednej strane je nesporné, že takáto metóda zahŕňa porovnanie významného počtu údajov pochádzajúcich od dotknutých inštitúcií na základe hodnôt, ktoré tieto inštitúcie získajú pre rad ukazovateľov rizika, a že na druhej strane tieto údaje môžu zahŕňať extrémne hodnoty pre niektoré inštitúcie.

111    Ako však vyplýva z empirickej štúdie vykonanej pred prijatím delegovaného nariadenia 2015/63, ktorej výsledky boli zhrnuté v technickej štúdii JRC, metóda intervalov patrí medzi metódy, ktoré môžu umožniť takéto porovnanie, a dokonca sa považuje za najvhodnejšiu metódu na tento účel.

112    Metóda intervalov je totiž uznávanou štatistickou metódou na účely spracovania extrémnych hodnôt, keďže v maximálnej miere bráni tomu, aby prítomnosť týchto hodnôt viedla k denaturovaným porovnaniam. Ako to vyplýva z technickej štúdie JRC v prejednávanej veci, uvedená metóda umožňuje vyhnúť sa tomu, aby inštitúcie s vysokými hodnotami pre niektoré ukazovatele rizika dostali skóre, ktoré pre tieto ukazovatele vykazuje nízky rizikový profil, pretože existujú niektoré inštitúcie s extrémnymi hodnotami.

113    V druhom rade je metóda intervalov jednoduchou metódou na porovnanie veľkého počtu údajov vykázaných inštitúciami, ktorých príspevok ex ante je prispôsobený ich rizikovému profilu.

114    V tejto súvislosti treba spresniť, že v časti s názvom „Krok 2“ bode 2 prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 sa stanovuje pravidlo, podľa ktorého sa počet intervalov vypočíta na základe vzorca, ktorý je uvedený v tejto prílohe. V časti s názvom „Krok 2“ bode 3 prílohy I k tomuto delegovanému nariadeniu sa ďalej stanovuje pravidlo, podľa ktorého SRB v zásade priradí do každého intervalu rovnaký počet inštitúcií, počnúc tým, že do prvého intervalu priradí inštitúcie s najnižšími hodnotami hrubého ukazovateľa.

115    Z uvedeného vyplýva, že metóda intervalov stanovuje objektívne pravidlá, ktoré môže SRB ľahko uplatňovať, čo navyše predstavuje cieľ, ktorý môže byť legitímne sledovaný právnou úpravou Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. februára 2015, Sopora, C‑512/13, EU:C:2015:108, bod 33, a zo 7. marca 2017, RPO, C‑390/15, EU:C:2017:174, bod 60).

116    V treťom rade dôsledky výskytu javov opísaných v bodoch 107 a 108 vyššie relativizujú nasledujúce štyri okolnosti. Po prvé úprava príspevkov ex ante sa podľa článku 9 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/63 môže vykonať len v rozsahu koeficientu od 0,8 do 1,5. Základný ročný príspevok tak zostáva dominantným faktorom na určenie príspevku ex ante vzhľadom na rizikový profil inštitúcií.

117    Po druhé, ako v podstate vyplýva z technickej štúdie JRC, tieto javy sú obmedzené v tom zmysle, že k nim môže dôjsť najmä v prípade posledných intervaloch, a nie vo veľkej väčšine intervalov.

118    Po tretie je nesporné, že inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v týchto posledných intervaloch, majú vyššie hodnoty pre dotknutý ukazovateľ rizika než inštitúcie pridelené do nižších intervalov.

119    Po štvrté metóda úpravy príspevkov ex ante podľa rizikového profilu zohľadňuje množstvo ukazovateľov rizika, ako sa uvádza v článku 6 delegovaného nariadenia 2015/63. Inštitúcia je preto zaradená do viacerých intervalov na základe jej hodnôt a hodnôt ostatných inštitúcií pre každý ukazovateľ rizika.

120    Ako však vyplýva z technickej štúdie JRC, inštitúcie majú tendenciu nachádzať sa v rôznych intervaloch pre rôzne ukazovatele rizika. Z tohto dôvodu, ak sa inštitúcia pre určitý ukazovateľ rizika nachádza v poslednom intervale, a teda je postavená na rovnakú úroveň s inštitúciami s podstatne vyššími hodnotami, neplatí to vo všeobecnosti v prípade iných ukazovateľov rizika, čo umožňuje vykonať celkové porovnanie dotknutých inštitúcií.

121    Jav opísaný v bodoch 119 a 120 vyššie napokon ilustruje výpočet príspevku ex ante spoločnosti Deutsche Hypo na príspevkové obdobie 2021, ako to potvrdzuje jej individuálny výkaz. Pokiaľ totiž ide o časť jej príspevku ex ante vypočítanú na vnútroštátnom základe, Deutsche Hypo sa nachádza v [dôverné] intervale [dôverné]. Naproti tomu v súvislosti so žiadnym z ukazovateľov [dôverné] sa nenachádza v [dôverné] intervale, zatiaľ čo [dôverné]. Navyše sa nachádza v [dôverné] intervale pre [dôverné].

122    Za týchto podmienok žalobkyňa nemôže tvrdiť, že v súvislosti so zavedením metódy intervalov je delegované nariadenie 2015/63 postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

123    Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami žalobkyne, podľa ktorých delegované nariadenie 2015/63 malo stanoviť tri korekcie metódy intervalov. Po prvé malo ponechať SRB možnosť stanoviť dodatočné, a teda obmedzenejšie intervaly, alebo jej umožniť prideliť do každého intervalu odlišný počet inštitúcií. Po druhé v rámci metódy intervalov pre rizikový pilier III bolo potrebné zohľadniť iné ukazovatele rizika, ako je veľkosť inštitúcie, celková súvaha alebo individuálny obchodný model inštitúcie. Po tretie, keďže obchodný model inštitúcií je rozhodujúcim spôsobom ovplyvnený vnútroštátnym právnym rámcom, bolo potrebné rozlišovať medzi členskými štátmi v rámci piliera rizika „stability a rozmanitosti zdrojov financovania“ stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia 2015/63 (ďalej len „pilier rizika II“) a piliera rizika IV.

124    Tvrdeniami uvedenými v bode 123 vyššie tak žalobkyňa v skutočnosti tvrdí, že existujú alternatívne metódy k metóde intervalov, ako je stanovená v delegovanom nariadení 2015/63, ktoré sú vhodnejšie než táto metóda, namiesto toho, aby preukázala, že táto metóda je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením. Aj za predpokladu, že existujú takéto alternatívne metódy, z judikatúry vyplýva, že Všeobecnému súdu neprináleží určiť, či metóda intervalov stanovená delegovaným nariadením 2015/63 je jediná alebo najlepšia, ale či je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. júla 2001, Jippes a i., C‑189/01, EU:C:2001:420, bod 83).

125    Okrem toho žalobkyňa v každom prípade nepreukázala, že skutočnosti uvedené v bode 123 vyššie by umožnili lepšie zohľadniť skutočný rizikový profil inštitúcií v rámci metódy intervalov.

126    Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie založené na vytváraní dodatočných intervalov, stačí uviesť, že v časti s názvom „Krok 2“ bode 2 prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 sa určuje počet intervalov na základe matematického vzorca, ktorý sa uplatňuje objektívne a nediferencovane a ktorý sa opiera, ako vyplýva z technickej štúdie JRC, o vedecké údaje v štatistickej oblasti, ktorých cieľom je vopred stanoviť primeraný počet intervalov. Žalobkyňa však neuviedla žiadnu konkrétnu kritiku tohto vzorca. Nepreukázala ani to, že vytvorenie dodatočných intervalov v každom jednotlivom prípade by bolo zjavne vhodnejšie ako zvolená metóda.

127    Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa údajnej potreby zohľadniť niektoré dodatočné ukazovatele rizika, v bode 116 vyššie už bolo uvedené, že metóda výpočtu príspevkov ex ante pripisuje značný význam základnému ročnému príspevku, pričom tento príspevok odráža aj veľkosť inštitúcií.

128    Žalobkyňa tiež nesprávne tvrdí, že Komisia mala viac zohľadniť individuálny obchodný model inštitúcií. V tejto súvislosti z článku 6 ods. 6 delegovaného nariadenia 2015/63 vyplýva, že SRB je povinná zohľadniť ho prostredníctvom ukazovateľa rizika „obchodné činnosti, mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“. Žalobkyňa však nepredložila žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by patril do individuálneho obchodného modelu inštitúcií, ktorý mala Komisia zohľadniť.

129    Pokiaľ ide po tretie o tvrdenie založené na údajnej potrebe rozlišovať medzi každým členským štátom v rámci pilierov rizika II a IV, z judikatúry vyplýva, že prijatie právnej úpravy v konkrétnej oblasti činnosti môže mať bez toho, aby to bolo diskriminačné, odlišné dôsledky pre niektoré hospodárske subjekty, vzhľadom na ich individuálnu situáciu alebo vnútroštátne pravidlá, ktorým podliehajú, za predpokladu, že tieto pravidlá sú založené na objektívnych kritériách, ktoré sú primerané cieľom, ktoré sledujú (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 19. septembra 2013, Panellinios Syndesmos Viomichanion Metapoiisis Kapnou, C‑373/11, EU:C:2013:567, bod 34 a citovanú judikatúru).

130    V prejednávanej veci žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu žiadne dôkazy, ktoré by umožnili konštatovať, že ukazovatele rizika v rámci pilierov rizika II a IV nie sú založené na takýchto objektívnych kritériách alebo že nie sú prispôsobené cieľom sledovaným delegovaným nariadením 2015/63. Za týchto okolností sa nemôže odvolávať na údajné rozdiely medzi členskými štátmi na preukázanie zjavne nesprávneho posúdenia vo vzťahu k týmto pilierom rizika.

131    Vzhľadom na vyššie uvedené treba jedenásty žalobný dôvod zamietnuť.

B.      O žalobných dôvodoch týkajúcich sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia

1.      O odôvodnení ročnej cieľovej úrovne

132    Na úvod treba pripomenúť, že chýbajúce alebo nedostatočné odôvodnenie predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môže, či dokonca musí zohľadniť ex offo (pozri rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 34 a citovanú judikatúru).

133    Opatrením na zabezpečenie priebehu konania a na pojednávaní sa Všeobecný súd ex offo opýtal účastníkov konania na prípadné nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne.

134    Na účely preskúmania, či napadnuté rozhodnutie obsahuje takýto nedostatok, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 musia finančné prostriedky dostupné v SRF dosiahnuť na konci úvodného obdobia ôsmich rokov od 1. januára 2016 (ďalej len „úvodné obdobie“) konečnú cieľovú úroveň, ktorá zodpovedá aspoň 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených vo všetkých zúčastnených členských štátoch (ďalej len „konečná cieľová úroveň“).

135    Podľa článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 musia byť príspevky ex ante počas úvodného obdobia rozložené čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň uvedená v bode 134 vyššie, pričom sa náležite zohľadnia fázy obchodného cyklu a možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií.

136    Článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 stanovuje, že príspevky, ktoré majú každoročne uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahnu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne.

137    Pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevkov ex ante, v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa stanovuje, že SRB určí ich výšku na základe ročnej cieľovej úrovne, pričom zohľadní konečnú cieľovú úroveň, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku, vypočítanej každý štvrťrok, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.

138    Ako v prejednávanej veci vyplýva z bodu 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, SRB stanovila ročnú cieľovú úroveň príspevku na obdobie 2021 na 11 287 677 212,56 eura.

139    V bodoch 36 a 37 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB v podstate vysvetlila, že ročná cieľová úroveň musí byť stanovená na základe analýzy vývoja krytých vkladov v predchádzajúcich rokoch, akéhokoľvek relevantného vývoja ekonomickej situácie a na základe analýzy ukazovateľov týkajúcich sa fázy hospodárskeho cyklu a vplyvov procyklických príspevkov na finančnú situáciu inštitúcií. SRB preto považovala za vhodné stanoviť koeficient na základe tejto analýzy a finančných prostriedkov dostupných v SRF na riešenie krízových situácií (ďalej len „koeficient“). SRB tento koeficient potom uplatnila na jednu osminu priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, aby sa dosiahla ročná cieľová úroveň.

140    SRB opísala postup pri určení koeficientu v bodoch 38 až 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

141    V bode 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB konštatovala nepretržitý rastúci trend krytých vkladov pri všetkých inštitúciách v zúčastnených členských štátoch. Konkrétne štvrťročný priemer týchto vkladov vypočítaný na rok 2020 predstavoval 6,689 bilióna eur.

142    V bodoch 40 a 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB predložila prognózu vývoja krytých vkladov na zostávajúce tri roky úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Odhadovala, že ročná miera rastu krytých vkladov bude na konci úvodného obdobia 4 % až 7 %.

143    Z bodov 42 až 45 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB poskytla analýzu fázy hospodárskeho cyklu a možných procyklických účinkov, ktoré by mali príspevky ex ante na finančnú situáciu inštitúcií. Na tento účel uviedla, že zohľadnila viaceré ukazovatele, ako sú napríklad prognóza Komisie týkajúca sa rastu hrubého domáceho produktu a prognóza ECB v tejto súvislosti, alebo tok úverov do súkromného sektora vyjadrený ako percento hrubého domáceho produktu.

144    V bode 46 odôvodnenia tohto rozhodnutia SRB dospela k záveru, že hoci možno odôvodnene očakávať ďalší rast krytých vkladov v bankovej únii, tempo rastu bude nižšie ako v roku 2020. V tejto súvislosti SRB v bode 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, že zaujala „konzervatívny prístup“, pokiaľ ide o mieru rastu krytých vkladov v nasledujúcich rokoch až do roku 2023.

145    Vzhľadom na tieto úvahy SRB v bode 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia stanovila hodnotu koeficientu na 1,35 %. Následne vypočítala ročnú cieľovú úroveň vynásobením priemernej sumy krytých vkladov v roku 2020 týmto koeficientom a výsledok tohto výpočtu vydelila ôsmimi podľa nasledujúceho matematického vzorca, ktorý sa nachádza v bode 48 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia:

„Úroveň 0 [výška ročnej cieľovej úrovne] = Celková výška krytých vkladov 2020 * 0,0135 * ⅛ = 11 287 677 212,56 eura.“

146    SRB však na pojednávaní uviedla, že stanovila ročnú cieľovú úroveň na obdobie príspevkov 2021 nasledujúcim spôsobom.

147    Po prvé na základe analýzy budúceho vývoja SRB stanovila výšku krytých vkladov všetkých inštitúcií, ktoré sú povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, predpokladanú na konci úvodného obdobia na približne 7,5 bilióna eur. K tejto sume dospela na základe zohľadnenia priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, konkrétne 6,689 bilióna eur, ročnej miery rastu krytých vkladov vo výške 4 % a počtu príspevkových období zostávajúcich do konca úvodného obdobia, teda troch príspevkových období.

148    Po druhé v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 SRB vypočítala 1 % zo 7,5 bilióna eur, aby dospela k odhadovanej výške konečnej cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť do 31. decembra 2023, t. j. približne 75 miliárd eur.

149    Po tretie SRB od tejto sumy odpočítala finančné zdroje, ktoré mal SRF už k dispozícii v roku 2021, t. j. približne 42 miliárd eur, aby sa dospelo k sume, ktorá zostala na výber počas zostávajúcich príspevkových období do konca úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Táto suma bola vo výške približne 33 miliárd eur.

150    Po štvrté túto poslednú sumu vydelila tromi, aby ju rovnomerne rozdelila medzi tri zostávajúce príspevkové obdobia. Ročná cieľová úroveň pre príspevkové obdobie 2021 bola teda stanovená vo výške uvedenej v bode 138 vyššie, t. j. približne 11,287 miliardy eur.

151    SRB na pojednávaní tiež uviedla, že zverejnila informácie, na ktorých bola založená metóda opísaná v bodoch 147 až 150 vyššie a ktoré umožnili žalobkyni pochopiť metódu, na základe ktorej bola stanovená ročná cieľová úroveň. Konkrétne spresnila, že v máji 2021, t. j. po prijatí napadnutého rozhodnutia, ale pred podaním tejto žaloby, zverejnila na svojom internetovom sídle informačný list s názvom „Fact Sheet 2021“ (ďalej len „informačný list“), v ktorom bola uvedená odhadovaná výška konečnej cieľovej úrovne. SRB tiež uviedla, že výšku finančných prostriedkov dostupných v SRF bolo možné zistiť aj na jej internetovom sídle, ako aj z iných verejných zdrojov, a to dávno pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

152    Na účely preskúmania, či SRB dodržala svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, treba najprv pripomenúť, že neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môže, či dokonca musí zohľadniť ex offo (pozri rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 34 a citovanú judikatúru). Všeobecný súd teda môže, či dokonca musí zohľadniť aj iné vady odôvodnenia, než tie, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, najmä ak vyjdú najavo v priebehu konania.

153    Na tento účel boli účastníci konania počas ústnej časti konania vypočutí k prípadným nedostatkom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne. Na základe viacerých výslovných otázok SRB predovšetkým opísala v jednotlivých fázach metódu, ktorú skutočne použila na určenie ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2021, ktorá bola opísaná v bodoch 147 až 150 vyššie.

154    Treba ďalej pripomenúť, že odôvodnenie rozhodnutia inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie má osobitný význam, keďže dotknutej osobe umožňuje s plnou znalosťou veci rozhodnúť, či zamýšľa podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ako aj príslušnému súdu vykonať svoje preskúmanie, a teda predstavuje jednu z podmienok účinnosti súdneho preskúmania zaručenej článkom 47 Charty (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 103 a citovanú judikatúru).

155    Takéto odôvodnenie musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol akt prijatý. V tejto súvislosti sa nevyžaduje, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na jeho text, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť, a konkrétne na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený. V dôsledku toho je akt spôsobujúci ujmu dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 104 a citovanú judikatúru).

156    Okrem toho toto odôvodnenie nesmie okrem iného obsahovať rozpory, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť so skutočnými dôvodmi tohto rozhodnutia s cieľom brániť svoje práva pred príslušným súdom a aby tento súd mohol vykonať svoje preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 169 a citovanú judikatúru; z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 20 a 45 až 47, a zo 16. decembra 2015, Grécko/Komisia, T‑241/13, EU:T:2015:982, bod 56).

157    Rovnako, ak autor napadnutého rozhodnutia poskytne určité vysvetlenia týkajúce sa dôvodov tohto rozhodnutia v priebehu konania pred súdom Únie, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 45 až 47, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, T‑95/15, EU:T:2016:722, body 54 a 55).

158    Pokiaľ totiž úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí nie sú v súlade s vysvetleniami poskytnutými v priebehu súdneho konania, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa funkcie uvedené v bodoch 154 a 155 vyššie. Takýto nesúlad najmä bráni jednak dotknutým účastníkom konania, aby sa pred podaním žaloby oboznámili so skutočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a aby si pripravili svoju obhajobu v súvislosti s týmto odôvodnením, a jednak súdu Únie, aby zistil dôvody, ktoré boli skutočným právnym základom tohto rozhodnutia, a aby preskúmal ich súlad s uplatniteľnými pravidlami.

159    Napokon treba pripomenúť, že ak SRB prijme rozhodnutie, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, musí dotknutým inštitúciám oznámiť metódu výpočtu týchto príspevkov (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 122).

160    To isté musí platiť aj pre spôsob určenia ročnej cieľovej úrovne, pretože táto úroveň je v systéme takéhoto rozhodnutia rozhodujúca. Ako totiž vyplýva z bodu 16 vyššie, metóda výpočtu príspevkov ex ante spočíva v rozdelení uvedenej sumy medzi všetky dotknuté inštitúcie, a tak jej zvýšenie alebo zníženie vedie k zodpovedajúcemu zvýšeniu alebo zníženiu príspevku ex ante každej z týchto inštitúcií.

161    Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci je SRB povinná vysvetliť inštitúciám prostredníctvom napadnutého rozhodnutia metódu určenia ročnej cieľovej úrovne, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s vysvetleniami, ktoré SRB poskytla v priebehu konania, a musia sa týkať skutočne použitej metódy.

162    V prejednávanej veci nejde o takýto prípad.

163    V prvom rade treba totiž zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie v bode 48 odôvodnenia uvádza matematický vzorec, ktorý údajne slúžil ako základ na určenie ročnej cieľovej úrovne. Je však zrejmé, že tento vzorec neobsahuje prvky metódy skutočne použitej SRB a opísanej na pojednávaní. Ako totiž vyplýva z bodov 147 až 150 vyššie, SRB dospela k ročnej cieľovej úrovni podľa tejto metódy tak, že od konečnej cieľovej úrovne odpočítala finančné prostriedky dostupné v SRF, aby vypočítala sumu, ktorú zostávalo vybrať do konca úvodného obdobia, a túto sumu vydelila tromi. Tieto dve fázy výpočtu nie sú zohľadnené v uvedenom matematickom vzorci.

164    Tento záver navyše nemožno spochybniť ani tvrdením SRB, že v máji 2021 zverejnila informačný list, ktorý obsahoval rozpätie uvádzajúce potenciálne konečné cieľové úrovne a na svojom internetovom sídle aj výšku finančných prostriedkov dostupných v SRF. Bez ohľadu na otázku, či žalobkyňa skutočne poznala tieto sumy, neboli tieto sumy takej povahy, aby jej umožnili rozpoznať, že SRB skutočne použila obidve operácie uvedené v bode 163 vyššie, osobitne preto, že ich nespomína ani matematický vzorec uvedený v bode 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

165    Podobné nezrovnalosti sa týkajú aj spôsobu určenia koeficientu vo výške 1,35 %, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v matematickom vzorci uvedenom v bode 164 vyššie. Tento koeficient možno totiž chápať tak, že je okrem iných parametrov založený na očakávanom raste krytých vkladov počas zostávajúcich rokov úvodného obdobia. To je však v rozpore s vysvetleniami poskytnutými SRB na pojednávaní, z ktorých vyplýva, že tento koeficient bol stanovený tak, aby mohol odôvodniť výsledok výpočtu výšky ročnej cieľovej úrovne, t. j. po tom, čo SRB vypočítala túto sumu v štyroch etapách uvedených v bodoch 147 až 150 vyššie, najmä vydelením sumy vyplývajúcej z odpočítania prostriedkov dostupných v SRF od konečnej cieľovej úrovne tromi. Tento postup však z napadnutého rozhodnutia nevyplýval.

166    Okrem toho treba pripomenúť, že podľa informačného listu sa odhadovaná konečná cieľová úroveň pohybovala v rozmedzí 70 až 75 miliárd eur. Toto rozpätie pritom zjavne nie je v súlade s rozpätím miery rastu krytých vkladov od 4 % do 7 % uvedeným v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. SRB totiž na pojednávaní uviedla, že na účely stanovenia ročnej cieľovej úrovne zohľadnila mieru rastu krytých vkladov vo výške 4 %, čo je najnižšia miera z tohto druhého rozpätia, a že tak dospela k odhadovanej konečnej cieľovej úrovni 75 miliárd eur, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu prvého uvedeného rozpätia. Zdá sa teda, že medzi týmito dvoma rozpätiami existoval nesúlad. Po prvé rozpätie týkajúce sa miery vývoja krytých vkladov zahŕňa aj hodnoty vyššie ako 4 %, ktorých použitie by však viedlo k vyššej odhadovanej konečnej cieľovej úrovni, ako sú hodnoty zahrnuté v rozpätí týkajúcom sa tejto cieľovej úrovne. Po druhé žalobkyňa nevie pochopiť, prečo SRB zahrnula do rozpätia pre túto cieľovú úroveň sumy, ktoré sú nižšie ako 75 miliárd. Na dosiahnutie tejto cieľovej úrovne by bolo potrebné uplatniť mieru nižšiu ako 4 %, ktorá však nie je zahrnutá v rozpätí týkajúcom sa miery rastu krytých vkladov. Za týchto okolností žalobkyňa nebola schopná určiť spôsob, akým SRB použila rozpätie týkajúce sa miery rastu týchto vkladov na výpočet odhadovanej konečnej cieľovej úrovne.

167    Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, metóda skutočne použitá SRB, ako ju opísala na pojednávaní, nezodpovedá metóde opísanej v napadnutom rozhodnutí, a tak ani inštitúcie, ani Všeobecný súd nemohli na základe napadnutého rozhodnutia zistiť skutočné dôvody stanovenia tejto cieľovej úrovne.

168    Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadami odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne.

169    Vzhľadom na právny a hospodársky význam prejednávanej veci je však v záujme riadneho výkonu spravodlivosti potrebné pristúpiť k preskúmaniu ostatných žalobných dôvodov.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex  ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Norddeutsche Landesbank – Girozentrale ako právnej nástupkyne spoločnosti Deutsche Hypothekenbank AG.

2.      Účinky rozhodnutia SRB/ES/2021/22 zostávajú v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Norddeutsche Landesbank – Girozentrale ako právnej nástupkyne spoločnosti Deutsche Hypothekenbank, zachované, až kým v priemernej lehote, ktorá nepresiahne šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku, nadobudne platnosť nové rozhodnutie SRB, ktorým sa stanoví príspevok tejto inštitúcie ex  ante do SRF na rok 2021.

3.      SRB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania spoločnosti Norddeutsche Landesbank – Girozentrale.

4.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. júla 2024.

Podpisy

*      Jazyk konania: nemčina.

1 Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.

2 Vynechané dôverné údaje.