–

česká vláda, v zastúpení: S. Šindelková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: A. Daniel a A. Ferrand, splnomocnení zástupcovia,

–

fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann, I. Rubene a C. Valero, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 14 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 2015, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi dvomi cestujúcimi, a to KT a NS (ďalej len „žalobcovia vo veci samej“) na jednej strane a organizátorom cesty, spoločnosťou FTI Touristik GmbH, na druhej strane v súvislosti so znížením ceny balíka cestovných služieb v dôsledku obmedzení, ktoré boli uložené v mieste destinácie týchto dvoch cestujúcich a ktoré sa týkajú boja proti šíreniu pandémie COVID‑19, ako aj v súvislosti s predčasným návratom týchto cestujúcich do miesta ich odchodu.

3

Odôvodnenia 31 a 34 smernice 2015/2302 uvádzajú:

…

4

Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“ stanovuje:

„Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnutiu vysokej a čo najjednotnejšej úrovne ochrany spotrebiteľa aproximáciou určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv medzi cestujúcimi a obchodníkmi o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách.“

5

Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Vymedzenia pojmov“, stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

6

Článok 13 tej istej smernice, nazvaný „Zodpovednosť za poskytovanie balíka služieb“, stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby zodpovednosť za poskytnutie cestovných služieb uvedených v zmluve o balíku cestovných služieb niesol organizátor, a to bez ohľadu na to, či tieto služby poskytne on sám alebo iní poskytovatelia cestovných služieb.

…

2.   Cestujúci bez zbytočného odkladu a po zohľadnení okolností daného prípadu oznámi organizátorovi akýkoľvek prípad nedodržania ustanovení zmluvy, ktorý zistil počas poskytovania cestovnej služby zahrnutej do zmluvy o balíku cestovných služieb.

3.   Ak niektorá z cestovných služieb nie je poskytnutá v súlade so zmluvou o balíku cestovných služieb, organizátor uskutoční nápravu nesúladu so zmluvou, pokiaľ to:

Ak organizátor v súlade s prvým pododsekom písmenom a) alebo písmenom b) tohto odseku neuskutoční nápravu nesúladu so zmluvou, uplatňuje sa článok 14.

…“

7

Článok 14 smernice 2015/2302 s názvom „Zníženie ceny a náhrady škody“ stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby mal cestujúci nárok na primerané zníženie ceny za akékoľvek [celé – neoficiálny preklad] obdobie, počas ktorého došlo k nesúladu so zmluvou, pokiaľ organizátor nepreukáže, že nesúlad so zmluvou možno pripísať cestujúcemu.

2.   Cestujúci je oprávnený získať od organizátora primeranú náhradu všetkých škôd, ktoré utrpel v dôsledku nesúladu so zmluvou. Náhrada sa poskytne bez zbytočného odkladu.

3.   Cestujúci nemá nárok na náhradu škody, ak organizátor preukáže, že nesúlad so zmluvou:

…“

8

§ 651i Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník, ďalej len „BGB“) stanovuje:

„1.   Organizátor cestovných služieb je povinný poskytnúť cestujúcemu balík cestovných služieb bez vád.

2.   Balík cestovných služieb je bez vád, ak je poskytnutý v dohodnutej kvalite. Ak nedošlo k dohode o kvalite, balík cestovných služieb je bez vád,

O vadu cestovných služieb ide aj vtedy, ak organizátor cestovných služieb neposkytne cestovné služby alebo ich poskytne s neprimeraným oneskorením.

3.   Ak má balík cestovných služieb vady, cestujúci má možnosť, ak sú splnené podmienky uvedené v nasledujúcich ustanoveniach a ak nie je uvedené inak,

…

(6) uplatniť si práva vyplývajúce zo zníženia ceny cestovných služieb (§ 651m)…

…“

9

§ 651m BGB stanovuje:

„Cena cestovných služieb sa zníži za obdobie trvania nesúladu cestovných služieb so zmluvou. V prípade zníženia ceny sa cena cestovných služieb zníži o hodnotu, ktorá zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal balík cestovných služieb bez vád v čase uzavretia zmluvy, a jeho skutočnou hodnotou. Ak to bude nevyhnutné, zníženie ceny sa určí odhadom.“

10

Dňa 30. decembra 2019 si žalobcovia vo veci samej zakúpili u spoločnosti FTI Touristik balík cestovných služieb, ktorý zahŕňal jednak spiatočný let z Nemecka na Kanárske ostrovy (Španielsko) a jednak pobyt na tomto ostrove v období od 13. do 27. marca 2020. Žalobcovia vo veci samej mohli odcestovať do destinácie tak, ako to bolo naplánované.

11

Španielske orgány však 15. marca 2020 prijali na celom španielskom území opatrenia týkajúce sa boja proti šíreniu pandémie COVID‑19, čo viedlo najmä k uzatvoreniu pláží na Kanárskych ostrovoch a nastoleniu zákazu vychádzania na týchto ostrovoch. V hoteli, v ktorom sa žalobcovia vo veci samej zdržiavali, tak bolo zákazníkom povolené opustiť izbu len na účely stravovania, pričom bol zakázaný prístup do bazénov a na plážové ležadlá a animačný program bol zrušený. Dňa 18. marca 2020 boli žalobcovia vo veci samej informovaní, že majú byť pripravení na to, že kedykoľvek môžu opustiť uvedené ostrovy, a o dva dni neskôr sa museli vrátiť do Nemecka.

12

Po návrate žalobcovia vo veci samej požiadali FTI Touristik, aby im priznala zníženie ceny o 70 % z ich balíka cestovných služieb, teda sumu 1018,50 eura. FTI Touristik im odmietla priznať toto zníženie ceny, keďže sa domnievala, že nemôže byť považovaná za zodpovednú za to, čo predstavuje „všeobecné riziko ohrozenia života“. V nadväznosti na toto zamietnutie žalobcovia vo veci samej podali žalobu na Amtsgericht München (Okresný súd Mníchov, Nemecko), ktorou sa domáhali uvedeného zníženia ceny.

13

Rozsudkom z 26. novembra 2020 tento súd túto žalobu zamietol s odôvodnením, že opatrenia prijaté španielskymi orgánmi na boj proti šíreniu pandémie COVID‑19 boli opatreniami na ochranu zdravia žalobcov vo veci samej a že takáto ochrana nemôže predstavovať „nesúlad so zmluvou“ o balíku cestovných služieb týchto žalobcov v zmysle § 651i BGB. Uvedený súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prevádzkovatelia hotela, v ktorom sa žalobcovia vo veci samej zdržiavali, boli nútení prijať ochranné opatrenia pre svojich zákazníkov.

14

Žalobcovia vo veci samej podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov I, Nemecko). Tento súd sa domnieva, že možno istotne vychádzať z toho, že dotknutého organizátora cestovných služieb možno považovať za zodpovedného v prípade nesúladu dotknutých cestovných služieb so zmluvou vyplývajúceho z uplatnenia opatrení na ochranu zdravia vzhľadom na objektívnu zodpovednosť tohto poskytovateľa stanovenú v § 651i BGB. Počas cesty žalobcov vo veci samej však boli opatrenia podobné tým, ktoré prijali španielske orgány na boj proti šíreniu pandémie COVID‑19, prijaté aj v Nemecku, a tak opatrenia uložené v mieste ich destinácie by mohli byť považované za „bežné okolnosti“ uložené v celej Európe z dôvodu tejto pandémie, a nie za mimoriadne okolnosti charakteristické pre túto destináciu.

15

Okrem toho vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či takto uložené obmedzenia možno považovať za súčasť „všeobecného ohrozenia života“, ktoré vylučuje zodpovednosť dotknutého poskytovateľa balíka cestovných služieb. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), v ktorom sa v podstate najmä rozhodlo, že zmluvná záruka v oblasti cestovania môže byť obmedzená, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré patria výlučne do osobnej sféry cestujúceho alebo pri ktorých existuje riziko, ktoré musí cestujúci niesť aj v každodennom živote. Cestujúci by preto mal znášať riziká spojené s činnosťou patriacou pod „všeobecné riziko ohrozenia života“ v prípadoch, keď nie je možné pripísať dotknutému poskytovateľovi cestovných služieb nijaké porušenie povinnosti alebo nijakú skutočnosť zakladajúcu zodpovednosť. O taký prípad by išlo vtedy, ak bez ohľadu na cestovné služby stanovené v balíku by mal cestujúci v mieste svojej dovolenky dopravnú nehodu, ochorel by, bol by obeťou trestného činu, alebo z akéhokoľvek iného osobného dôvodu by už nemohol využiť zvyšok týchto služieb.

16

Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že ak, ako o tom svedčí aj odôvodnenie 31 smernice 2015/2302, autori tejto smernice uviedli medzi „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 12 ods. 2 tejto smernice „prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii“, možno predpokladať, že títo autori nepredpokladali prípad pandémie.

17

Za týchto okolností Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov I) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Predstavujú obmedzenia z dôvodu infekčnej choroby vyskytujúcej sa v cestovnej destinácii nesúlad so zmluvou v zmysle článku 14 ods. 1 smernice 2015/2302 aj vtedy, keď z dôvodu celosvetového šírenia infekčnej choroby boli také obmedzenia zavedené tak v mieste bydliska cestujúceho, ako aj v iných krajinách?“

18

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 ods. 1 smernice 2015/2302 vykladať v tom zmysle, že cestujúci má nárok na zníženie ceny balíka cestovných služieb, ak nesúlad cestovných služieb zahrnutých v jeho balíku služieb so zmluvou je spôsobený obmedzeniami, ktoré boli uložené v mieste destinácie tohto cestujúceho na účely boja proti šíreniu infekčnej choroby a takéto obmedzenia boli uložené aj na území krajiny, kde má tento cestujúci bydlisko, ako aj v iných krajinách z dôvodu celosvetového šírenia tejto choroby.

19

Podľa ustálenej judikatúry je v tejto súvislosti pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, a prípadne aj históriu jeho vzniku (rozsudok z 18. októbra 2022, IG Metall a ver.di, C‑677/20, EU:C:2022:800, bod 31, ako aj citovaná judikatúra).

20

Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 14 ods. 1 smernice 2015/2302, toto ustanovenie stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby mal cestujúci nárok na primerané zníženie ceny za celé obdobie, počas ktorého došlo k nesúladu poskytnutých služieb so zmluvou, pokiaľ organizátor nepreukáže, že nesúlad so zmluvou možno pripísať cestujúcemu.

21

Zo znenia uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že nárok uvedeného cestujúceho na zníženie ceny jeho balíka podlieha jedinej podmienke spočívajúcej v nesúlade poskytnutých cestovných služieb so zmluvou. V súlade s článkom 3 bodom 13 smernice 2015/2302 sa pojem „nesúlad so zmluvou“ definuje ako neposkytnutie alebo neprimerané poskytnutie cestovných služieb zahrnutých do balíka služieb.

22

Z toho vyplýva, že neposkytnutie alebo neprimerané poskytnutie cestovných služieb postačuje na to, aby dotknutému cestujúcemu bol priznaný nárok na zníženie ceny jeho balíka služieb u organizátora, ktorý mu ho predal. Príčina tohto nesúladu so zmluvou a najmä jeho pripísateľnosť tomuto organizátorovi nie je v tejto súvislosti relevantná. Ako uviedla generálna advokátka v bode 17 svojich návrhov, konštatovanie nesúladu so zmluvou je objektívne v tom zmysle, že vyžaduje len porovnanie medzi službami zahrnutými v balíku služieb dotknutého cestujúceho a službami, ktoré boli skutočne poskytnuté tomuto cestujúcemu.

23

Znenie toho istého ustanovenia stanovuje len jednu výnimku z tohto nároku cestujúceho v rámci balíka cestovných služieb, a to v prípade, ak je nesúlad so zmluvou pripísateľný tomuto cestujúcemu. Vzhľadom na jasný zmysel tejto výnimky a doslovný výklad, ktorý treba urobiť v prípade každej výnimky, sa uvedená výnimka nemôže týkať iných situácií než tých, v ktorých je nesúlad so zmluvou pripísateľný tomuto cestujúcemu.

24

Z doslovného výkladu článku 14 ods. 1 smernice 2015/2302 teda vyplýva, že neposkytnutie alebo neprimerané poskytnutie cestovných služieb zahrnutých do balíka služieb priznáva dotknutému cestujúcemu nárok na zníženie ceny za každých okolností s výnimkou prípadov, keď toto neposkytnutie alebo neprimerané poskytnutie možno pripísať tomuto cestujúcemu. Skutočnosť, že nesúlad týchto cestovných služieb so zmluvou je pripísateľný organizátorovi alebo iným osobám, než je uvedený cestujúci, alebo skutočnosť, že tento nesúlad je dôsledkom okolností nezávislých od vôle tohto organizátora, akými sú „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 3 bodu 12 smernice 2015/2302, preto nemajú vplyv na existenciu nároku na zníženie ceny toho istého cestujúceho.

25

Pokiaľ ide po druhé o kontext, do ktorého patrí článok 14 ods. 1 smernice 2015/2302, treba poznamenať, že toto ustanovenie je súčasťou systému harmonizovanej zmluvnej zodpovednosti poskytovateľov balíkov cestovných služieb zavedeného článkami 13 a 14 tejto smernice, ktoré patria do jej kapitoly IV s názvom „Poskytovanie balíka služieb“. Tento systém zodpovednosti sa vyznačuje objektívnou zodpovednosťou dotknutého poskytovateľa a zúženou definíciou prípadov, v ktorých sa jej môže tento poskytovateľ zbaviť.

26

Článok 13 uvedenej smernice, nazvaný „Zodpovednosť za poskytnutie balíka služieb“, v odseku 1 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby zodpovednosť za poskytnutie cestovných služieb uvedených v zmluve o balíku cestovných služieb niesol tento organizátor, a to bez ohľadu na to, či tieto služby poskytne on sám alebo iní poskytovatelia cestovných služieb. Odsek 3 tohto článku stanovuje, že ak niektorá z cestovných služieb nie je poskytnutá v súlade so zmluvou o balíku cestovných služieb, organizátor v zásade uskutoční nápravu tohto nesúladu a v prípadoch, keď táto náprava nie je možná, uplatní sa článok 14 tej istej smernice.

27

Článok 14 smernice 2015/2302 s názvom „Zníženie ceny a náhrada škody“ priznáva okrem nároku dotknutého cestujúceho na zníženie ceny upraveného v odseku 1 tohto článku aj iný nárok cestujúceho na náhradu škody, ktorý je definovaný v odsekoch 2 a 3 uvedeného článku. Tento nárok na náhradu škody dotknutým organizátorom sa vzťahuje na akúkoľvek ujmu, ktorá tomuto cestujúcemu vznikla z dôvodu nesúladu poskytnutých cestovných služieb so zmluvou, okrem prípadu, keď je tento nesúlad pripísateľný buď samotnému cestujúcemu, alebo tretej strane, ktorá nie je spojená s dotknutým poskytovaním cestovných služieb, a nebolo možné ho predvídať ani odvrátiť, alebo bol dôsledkom „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“. Ako uviedla aj generálna advokátka v bode 23 svojich návrhov, zo štruktúry článku 14 smernice 2015/2302 vyplýva, že výnimky z nároku na náhradu škody charakterizujú tento nárok, a nemožno ich uplatniť, pokiaľ ide o nárok na zníženie ceny.

28

Kontextuálny výklad článku 14 ods. 1 smernice 2015/2302 tak potvrdzuje doslovný výklad tohto ustanovenia, keďže z neho vyplýva, že toto ustanovenie je súčasťou systému zodpovednosti, ktorý zakladá zmluvnú zodpovednosť organizátora.

29

Pokiaľ ide po tretie o cieľ sledovaný smernicou 2015/2302, z jej článku 1 vyplýva, že tento cieľ spočíva najmä v zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov. Doslovný výklad článku 14 ods. 1 tejto smernice je teda podložený aj jej teleologickým výkladom. Vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je v podstate zabezpečená tým, že je cestujúcim priznaný nárok na zníženie ceny vo všetkých prípadoch nesúladu poskytnutých cestovných služieb so zmluvou, bez ohľadu na príčinu a pripísateľnosť tohto nesúladu, a ako jediná výnimka z tohto nároku je stanovený prípad, v ktorom je tento nesúlad so zmluvou pripísateľný dotknutému cestujúcemu.

30

Napokon po štvrté aj genéza smernice 2015/2302 potvrdzuje doslovný výklad jej článku 14 ods. 1 Ako poznamenala generálna advokátka v bode 25 svojich návrhov, pôvodný návrh tejto smernice stanovoval rovnaké výnimky, pokiaľ ide o nárok na zníženie ceny balíka služieb a nárok dotknutého cestujúceho na náhradu škody. V priebehu legislatívneho procesu však boli výnimky z tohto nároku na zníženie ceny odlíšené od výnimiek z tohto práva na náhradu škody.

31

Zo znenia a kontextu článku 14 ods. 1 smernice 2015/2302, ako aj z cieľa a genézy tejto smernice tak vyplýva, že dotknutý cestujúci má nárok na zníženie ceny balíka služieb vo všetkých prípadoch, keď poskytnuté cestovné služby neboli v súlade so zmluvou, a to s výnimkou jediného prípadu, v ktorom je tento nesúlad pripísateľný tomuto cestujúcemu. Uvedenému cestujúcemu tak priznáva nárok na zníženie ceny bez ohľadu na to, či je uvedený nesúlad spôsobený „neodvrátiteľnými a mimoriadnymi okolnosťami“, ktoré nemôže dotknutý organizátor ovplyvniť.

32

V prejednávanej veci a s výhradou overenia, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, nesúlady cestovných služieb dotknutých vo veci samej so zmluvou boli spôsobené zdravotnými opatreniami prijatými v mieste destinácie žalobcov vo veci samej na účely boja proti šíreniu pandémie COVID‑19.

33

Tieto zdravotné opatrenia nemôžu, rovnako ako skutočnosť, že podobné opatrenia boli prijaté v mieste bydliska žalobcov vo veci samej a v iných krajinách, brániť ich nároku na zníženie ceny podľa článku 14 ods. 1 smernice 2015/2302. Konkrétne otázka, ako uvádza vnútroštátny súd, po prvé, či opatrenia prijaté na boj proti šíreniu pandémie COVID‑19 nemožno považovať za mimoriadne okolnosti, ale za bežné okolnosti, keďže boli prijaté v mnohých iných krajinách, a po druhé, či tieto opatrenia a ich dôsledky sú súčasťou „všeobecného rizika ohrozenia života“, ktoré musí znášať cestujúci, nie je relevantná na účely posúdenia nároku tohto cestujúceho na zníženie ceny jeho balíka služieb podľa článku 14 ods. 1 smernice 2015/2302.

34

Ako vyplýva z bodu 22 tohto rozsudku, konštatovanie nesúladu poskytnutých služieb so zmluvou vyžaduje len porovnanie medzi službami zahrnutými v balíku dotknutého cestujúceho a službami, ktoré boli skutočne poskytnuté tomuto cestujúcemu, a tak mimoriadna alebo bežná povaha okolností súvisiacich s týmto nesúladom nemá vplyv na priznanie tohto nároku. Okrem toho, hoci obmedzenia, ktoré verejné orgány ukladajú tomuto cestujúcemu z dôvodu celosvetového šírenia pandémie COVID‑19, predstavujú pre tohto cestujúceho riziko, neposkytnutie alebo neprimerané poskytnutie cestovných služieb spôsobené týmito obmedzeniami nemožno pripísať uvedenému cestujúcemu. Ako pritom bolo uvedené v bode 23 tohto rozsudku, iba takáto pripísateľnosť môže oslobodiť dotknutého organizátora od jeho povinnosti poskytnúť tomu istému cestujúcemu zníženie ceny balíka služieb v prípade nesúladu poskytnutých služieb so zmluvou.

35

Argumentácia českej vlády, podľa ktorej dodržiavanie právnej úpravy uplatniteľnej v mieste cestovnej destinácie je implicitnou doložkou akejkoľvek zmluvy o balíku cestovných služieb, a preto dodržanie reštriktívnych opatrení prijatých orgánmi v mieste cestovnej destinácie nemožno považovať za nesúlad poskytnutých služieb so zmluvou, nespochybňuje záver uvedený v bode 31 tohto rozsudku. Hoci je pravda, že zmluvné strany zmluvy o balíku cestovných služieb sú povinné dodržiavať takúto právnu úpravu bez ohľadu na jej pripomenutie v tejto zmluve a že uvedené dodržiavanie organizátorom môže spôsobiť nesúlad poskytnutých cestovných služieb so zmluvou, nič to nemení na skutočnosti, že tento nesúlad nemožno v žiadnom prípade pripísať dotknutému cestujúcemu, a tak tento cestujúci má nárok na zníženie ceny balíka služieb. Skutočnosť, že uvedený nesúlad so zmluvou nemožno pripísať ani dotknutému organizátorovi, nie je relevantná, keďže tento nárok na zníženie ceny sa zakladá na objektívnej zodpovednosti tohto organizátora, ako bolo uvedené v bode 25 tohto rozsudku.

36

V rámci posúdenia existencie nároku na zníženie ceny podľa článku 14 ods. 1 smernice 2015/2302 ešte prináleží vnútroštátnemu súdu, aby zohľadnil nasledujúce skutočnosti.

37

V prvom rade, ako vyplýva zo znenia tohto ustanovenia v spojení s článkom 3 bodom 13 smernice 2015/2302, povinnosť organizátora poskytnúť takéto zníženie ceny sa posudzuje len vo vzťahu k službám cestovných služieb zahrnutým v zmluve o balíku cestovných služieb, ktoré sú predmetom neposkytnutia alebo neprimeraného poskytnutia služieb. Tento organizátor nie je povinný nahradiť škodu za služby, ktoré sa zaviazal poskytnúť. Táto zmluva o balíku cestovných služieb tak obmedzuje tento záväzok uvedeného organizátora.

38

Vzhľadom na cieľ smernice 2015/2302, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, nemožno záväzky organizátora vyplývajúce z takejto zmluvy však vykladať reštriktívne. Tieto záväzky tak zahŕňajú nielen záväzky, ktoré sú výslovne uvedené v zmluve o balíku cestovných služieb, ale aj záväzky, ktoré sú s ňou spojené a ktoré vyplývajú z účelu tejto zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2021, Kuoni Travel, C‑578/19, EU:C:2021:213, bod 45). V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby na základe služieb, ktoré mal poskytnúť dotknutý organizátor v súlade so zmluvou o balíku cestovných služieb podpísanej so žalobcami vo veci samej, posúdil najmä to, či by zatvorenie bazénov dotknutého hotela, zrušenie animačných programov v tomto hoteli, ako aj nemožnosť vstupu na pláže na Kanárskych ostrovoch a návštevy týchto ostrovov po tom, ako boli španielskymi orgánmi prijaté opatrenia proti šíreniu pandémie COVID‑19, mohli predstavovať neposkytnutie alebo neprimerané poskytnutie služieb vyplývajúcich z tejto zmluvy zo strany organizátora.

39

V druhom rade v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2015/2302 musí byť zníženie ceny príslušného balíka služieb primerané pre celé obdobie, počas ktorého došlo k nesúladu so zmluvou. Posúdenie tejto primeranosti sa musí, rovnako ako konštatovanie nesúladu so zmluvou, uskutočniť objektívne s prihliadnutím na záväzky organizátora podľa dohodnutej zmluvy o balíku cestovných služieb. Toto posúdenie sa teda musí zakladať na odhade hodnoty cestovných služieb zahrnutých v dotknutom balíku služieb, ktoré neboli poskytnuté alebo boli neprimerane poskytnuté, pričom sa zohľadní trvanie tohto neposkytnutia alebo tohto neprimeraného poskytnutia a hodnota tohto balíka. Zníženie ceny uvedeného balíka musí zodpovedať hodnote cestovných služieb, ktoré nie sú v súlade so zmluvou.

40

V treťom rade, ako vyplýva z odôvodnenia 34 a článku 13 ods. 2 smernice 2015/2302, dotknutý cestujúci je povinný bez zbytočného odkladu a vzhľadom na okolnosti prípadu oznámiť organizátorovi prípady nedodržania ustanovení zmluvy zistené v súvislosti s plnením cestovnej služby zahrnutej v zmluve o balíku cestovných služieb. Neoznámenie možno zohľadniť v rámci stanovenia zníženia ceny tohto balíka, ak by toto oznámenie mohlo mať za následok obmedzenie dĺžky trvania zisteného nesúladu so zmluvou.

41

V prejednávanej veci, pokiaľ sú tieto prípady nesúladu so zmluvou spôsobené opatreniami prijatými španielskymi orgánmi na účely boja proti šíreniu pandémie COVID‑19, oznámenie uvedených prípadov nesúladu so zmluvou žalobcami vo veci samej nemohlo mať za následok obmedzenie ich dĺžky trvania. Neexistenciu oznámenia preto nemožno zohľadniť v rámci stanovenia tohto zníženia ceny.

42

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 14 ods. 1 smernice 2015/2302 sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci má nárok na zníženie ceny balíka cestovných služieb, ak nesúlad cestovných služieb zahrnutých v jeho balíku služieb so zmluvou je spôsobený obmedzeniami, ktoré boli uložené v mieste destinácie tohto cestujúceho na účely boja proti šíreniu infekčnej choroby a takéto obmedzenia boli uložené aj na území krajiny, kde má tento cestujúci bydlisko, ako aj v iných krajinách z dôvodu celosvetového šírenia tejto choroby. Na to, aby bolo toto zníženie ceny primerané, musí byť posúdené s prihliadnutím na služby zahrnuté v dotknutom balíku služieb a zodpovedať hodnote služieb, pri ktorých bol zistený nesúlad so zmluvou.

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 14 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

cestujúci má nárok na zníženie ceny balíka cestovných služieb, ak nesúlad cestovných služieb zahrnutých v jeho balíku služieb so zmluvou je spôsobený obmedzeniami, ktoré boli uložené v mieste destinácie tohto cestujúceho na účely boja proti šíreniu infekčnej choroby a takéto obmedzenia boli uložené aj na území krajiny, kde má tento cestujúci bydlisko, ako aj v iných krajinách z dôvodu celosvetového šírenia tejto choroby. Na to, aby bolo toto zníženie ceny primerané, musí byť posúdené s prihliadnutím na služby zahrnuté v dotknutom balíku služieb a zodpovedať hodnote služieb, pri ktorých bol zistený nesúlad so zmluvou.