–

Tilman SA, v zastúpení: N. Cariat, A. Hoc a B. Hoc,

–

Unilever Supply Chain Company AG, v zastúpení: W. van Eeckhoutte, advocaat,

–

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs, C. Pochet a M. van Regemorter, splnomocnené zástupkyne,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, U. Bartl, M. Hellmann a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,

–

švajčiarska vláda, v zastúpení: N. Marville‑Dosen a J. Schickel‑Küng, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Azéma a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 23 ods. 1 písm. a) a článku 23 ods. 2 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaného 30. októbra 2007, ktorého uzavretie bolo schválené v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/430/ES z 27. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 147, 2009, s. 1, ďalej len „Lugánsky dohovor II“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Tilman SA, so sídlom v Belgicku, a spoločnosťou Unilever Supply Chain Compagny AG (ďalej len „Unilever“), so sídlom vo Švajčiarsku, vo veci nezaplatenia súm zo strany spoločnosti Unilever fakturovaných spoločnosťou Tilman.

3

Lugánsky dohovor II bol podpísaný Európskym spoločenstvom, Dánskym kráľovstvom, Islandskou republikou, Nórskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou.

4

Podľa článku 1 ods. 3 tohto dohovoru:

„V tomto dohovore sa pojmom ‚štát viazaný týmto dohovorom‘ označuje každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru alebo členským štátom Európskeho spoločenstva. Môže tiež označovať Európske spoločenstvo.“

5

Článok 23 uvedeného dohovoru, nazvaný „Prorogácia [Voľba – neoficiálny preklad] právomoci“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v štáte viazanom týmto dohovorom, dohodli, že súd alebo súdy štátu viazaného týmto dohovorom majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci [účastníci zmluvy – neoficiálny preklad] nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť [uzatvorená – neoficiálny preklad] buď:

2.   Komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za ‚písomnú‘.“

6

Článok 64 ods. 1 a 2 toho istého dohovoru stanovuje:

„1.   Tento dohovor nemá vplyv na uplatňovanie zo strany členských štátov Európskeho spoločenstva nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 [z 22. decembra 2000] o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [(Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42; ďalej len ‚nariadenie Brusel I‘)] v znení zmien a doplnkov Dohovoru o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [(Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32)], podpísaného v Bruseli 27. septembra 1968, a Protokolu o výklade tohto dohovoru Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, podpísaného v Luxemburgu 3. júna 1971, v znení dohovorov, ktorými nové členské štáty Európskych spoločenstiev pristúpili k uvedenému dohovoru a protokolu [(ďalej len ‚Bruselský dohovor‘)], a Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísanej v Bruseli 19. októbra 2005.

2.   Tento dohovor sa však vždy uplatní:

…“

7

Podľa článku 1 ods. 1 Protokolu 2 o jednotnom výklade [Lugánskeho] dohovoru [II] a o Stálom výbore:

„Každý súd pri uplatňovaní a výklade tohto dohovoru náležite prihliadne na zásady obsiahnuté v každom relevantnom rozhodnutí k ustanoveniam tohto dohovoru alebo porovnateľným ustanoveniam Lugánskeho dohovoru z roku 1988 a právny[m] nástrojo[m] uvedený[m] v článku 64 ods. 1 tohto dohovoru, ktoré vydali súdy štátov viazaných týmto dohovorom a Súdny dvor Európskych spoločenstiev.“

8

Článok 23 ods. 1 a 2 nariadenia Brusel I stanovuje:

„1.   Ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci [účastníci zmluvy – neoficiálny preklad] nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť [uzatvorená – neoficiálny preklad] buď:

2.   Komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za ‚písomnú‘.“

9

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1, ďalej len „nariadenie Brusel Ia“) zrušilo nariadenie Brusel I.

10

Článok 25 nariadenia Brusel Ia, nazvaný „Voľba právomoci“, ktorý sa nachádza v kapitole II tohto nariadenia, nazvanej „Právomoc“, stanovuje:

„1.   „Ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci [účastníci zmluvy – neoficiálny preklad] nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť [uzatvorená – neoficiálny preklad] buď:

2.   Komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za ‚písomnú‘.

…“

11

Článok 2 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7), ktorá bola podpísaná v Bruseli a Londýne 24. januára 2020 a nadobudla platnosť 1. februára 2020 (ďalej len „dohoda o vystúpení“), stanovuje:

„Na účely tejto dohody sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…“

12

Článok 67 tejto dohody, nazvaný „Právomoc, uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí a súvisiaca spolupráca ústredných orgánov“, v odseku 1 stanovuje:

„V Spojenom kráľovstve, ako aj v členských štátoch v situáciách, ktoré sa týkajú Spojeného kráľovstva, sa v súvislosti so súdnymi konaniami začatými pred skončením prechodného obdobia a v súvislosti s konaniami alebo vecami, ktoré s takýmito súdnymi konaniami súvisia podľa článkov 29, 30 a 31 nariadenia [Brusel Ia]…, uplatňujú tieto akty alebo ustanovenia:

…“

13

Podľa článku 126 uvedenej dohody s názvom „Prechodné obdobie“:

„Uplatňuje sa prechodné alebo implementačné obdobie, ktoré sa začne dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody a skončí sa 31. decembra 2020.“

14

Článok 127 tej istej dohody, nazvaný „Rozsah pôsobnosti prechodu“, stanovuje:

„1.   Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, právo Únie sa uplatňuje na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve počas prechodného obdobia.

…

6.   Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, počas prechodného obdobia sa každý odkaz na členské štáty v práve Únie uplatniteľnom podľa odseku 1 vrátane práva Únie vykonávaného a uplatňovaného členskými štátmi chápe ako odkaz zahŕňajúci Spojené kráľovstvo.

…“

15

Dňa 22. novembra 2010 spoločnosti Tilman a Unilever uzavreli prvú zmluvu, na základe ktorej sa Tilman zaviazala obaliť a zabaliť na účet spoločnosti Unilever škatule s čajovými vrecúškami za stanovenú cenu.

16

Druhou zmluvou uzavretou 6. januára 2011 bola dohodnutá cena zmenená. V tejto zmluve sa uvádzalo, že v prípade neexistencie iných ustanovení sa zmluva riadi všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Unilever pre nákup výrobkov. Tieto všeobecné obchodné podmienky, ktoré bolo možné zobraziť a stiahnuť z internetovej stránky prostredníctvom hypertextového odkazu obsiahnutého v uvedenej zmluve, stanovovali, že každý účastník zmluvy „sa neodvolateľne podriaďuje výlučnej jurisdikcii anglických súdov pri riešení akýchkoľvek sporov, ktoré môžu priamo alebo nepriamo vyplynúť zo zmluvy“.

17

Po zmene spôsobu fakturácie došlo medzi zmluvnými stranami k nezhode v súvislosti so zvýšením účtovanej ceny a Unilever zaplatila faktúry vystavené spoločnosťou Tilman len čiastočne.

18

Tilman podala na belgické súdy žalobu proti spoločnosti Unilever na zaplatenie nevyplatených súm. Unilever následne tvrdila, že podľa všeobecných obchodných podmienok zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, právomoc rozhodovať o spore majú len anglické súdy.

19

Rozsudkom z 12. augusta 2015 belgický prvostupňový súd vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o spore, pričom rozhodol, že zmluva sa riadi anglickým právom a musí sa podľa neho vykladať.

20

Tilman podala proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom tvrdila, že zmluva sa musí riadiť belgickým právom a musí sa podľa neho vykladať. Unilever podala vzájomné odvolanie, v ktorom tvrdila, že právomoc neprislúcha belgickým súdom, ale anglickým súdom.

21

Rozsudkom z 12. februára 2020 Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège, Belgicko) vyhovel námietke nedostatku právomoci, ktorú vzniesla Unilever, keď rozhodol, že v súlade s doložkou o voľbe právomoci obsiahnutou vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, belgické súdy nemajú právomoc rozhodovať o spore vzniknutom z plnenia uvedenej zmluvy.

22

Tilman podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko), pričom sa odvoláva na porušenie článku 23 ods. 1 a 2 Lugánskeho dohovoru II. Podľa spoločnosti Tilman totiž Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège) nesprávne prirovnal situáciu vo veci samej k situácii, keď je zmluva uzatvorená prostredníctvom internetu, ale kupujúci musí zaškrtnúť políčko uvádzajúce, že súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami predávajúceho.

23

Vnútroštátny súd si kladie otázku, či sú vo veci samej splnené podmienky na preukázanie skutočného súhlasu spoločnosti Tilman s doložkou o voľbe právomoci, keďže táto doložka bola uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Unilever pre nákup výrobkov, a nie v zmluve dotknutej vo veci samej, a tieto podmienky neboli priamo pripojené k uvedenej zmluve.

24

Na jednej strane tento súd pripomína, že Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège) v rozsudku z 12. februára 2020 rozhodol, že podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora, najmä v rozsudkoch zo 14. decembra 1976, Estasis Saloti di Colzani (24/76, EU:C:1976:177), a z 21. mája 2015, El Majdoub (C‑322/14, EU:C:2015:334), sa zdajú byť splnené.

25

Pokiaľ ide totiž o podmienku, že zmluva musí výslovne odkazovať na všeobecné obchodné podmienky, zmluva, ktorú Unilever doručila spoločnosti Tilman na podpis, ktorú posledná uvedená spoločnosť skutočne podpísala 6. januára 2011, výslovne stanovuje, že sa riadi všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Unilever pre nákup výrobkov, pokiaľ nie sú v tejto zmluve alebo iných dohodách medzi stranami obsiahnuté iné ustanovenia. Pokiaľ ide o podmienku, že bežne obozretná osoba „musí mať možnosť skontrolovať“ odkaz na všeobecné obchodné podmienky, v uvedenej zmluve je uvedený hypertextový odkaz na internetovú stránku umožňujúcu prístup k všeobecným obchodným podmienkam spoločnosti Unilever. Pokiaľ ide o podmienku, že musí byť možné všeobecné obchodné podmienky „zaznamenať na trvalý nosič“, Tilman mala možnosť navštíviť internetovú stránku, na ktorej boli uvedené všeobecné podmienky Unilever, a tieto podmienky si stiahnuť a vytlačiť.

26

Na druhej strane však Tilman nebola vyzvaná, aby zaškrtla políčko uvádzajúce, že súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Unilever, takže vzniká otázka, či boli dodržané ustanovenia článku 23 ods. 1 a 2 Lugánskeho dohovoru II.

27

Za týchto okolností Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. a) a článkom 23 ods. 2 [Lugánskeho] dohovoru [II], ak je doložka o voľbe právomoci obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje písomne uzavretá zmluva prostredníctvom hypertextového odkazu na internetovú stránku, z ktorej si možno uvedené všeobecné obchodné podmienky prečítať, stiahnuť a vytlačiť bez toho, aby bol účastník zmluvy, voči ktorému možno túto doložku uplatniť, vyzvaný prijať tieto všeobecné obchodné podmienky zaškrtnutím políčka na uvedenej internetovej stránke?“

28

Na úvod treba uviesť, že v súlade s článkom 67 ods. 1 písm. a) dohody o vystúpení sa ustanovenia o právomoci uvedené v nariadení Brusel Ia uplatňujú v Spojenom kráľovstve, ako aj v členských štátoch v situáciách, ktoré sa týkajú Spojeného kráľovstva, na súdne konania začaté pred koncom prechodného obdobia stanoveného v článku 126 tejto dohody.

29

Okrem toho podľa článku 127 tej istej dohody sa právo Únie vrátane medzinárodných dohôd, medzi ktoré patrí Lugánsky dohovor II, uplatňuje na Spojené kráľovstvo počas tohto prechodného obdobia.

30

Pokiaľ ide o doložky o voľbe právomoci, treba pripomenúť, že tieto doložky sú svojou povahou voľbou právomoci, ktorá nemá právne účinky, pokiaľ nie je začaté súdne konanie, a ktorá má dôsledky až odo dňa podania žaloby na súd (rozsudok z 13. novembra 1979, Sanicentral,25/79, EU:C:1979:255, bod 6). Na účel posúdenia pôsobnosti takejto doložky s ohľadom na uplatniteľnú právnu úpravu teda treba vychádzať z tohto dátumu.

31

V prejednávanej veci však zo skutočností uvedených v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že žaloba, o ktorú ide vo veci samej, bola podaná pred 31. decembrom 2020, čo je dátum uplynutia prechodného obdobia stanoveného v článku 126 dohody o vystúpení, takže výklad Lugánskeho dohovoru II je na rozhodnutie o spore vo veci samej naďalej nevyhnutný.

32

Pokiaľ ide o vec samu, vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa má článok 23 ods. 1 písm. a) a článok 23 ods. 2 Lugánskeho dohovoru II vykladať v tom zmysle, že doložka o voľbe právomoci je platne uzavretá, ak je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré písomne uzavretá zmluva odkazuje prostredníctvom hypertextového odkazu na internetovú stránku, z ktorej si možno uvedené všeobecné obchodné podmienky prečítať, stiahnuť a vytlačiť bez toho, aby bol účastník zmluvy, voči ktorému možno túto doložku uplatniť, vyzvaný prijať tieto všeobecné obchodné podmienky zaškrtnutím políčka na uvedenej internetovej stránke.

33

S cieľom odpovedať na túto otázku treba pripomenúť, že ako vyplýva z článku 1 ods. 1 Protokolu 2 o výklade Lugánskeho dohovoru II, tento dohovor sa musí uplatňovať a vykladať s prihliadnutím na zásady stanovené Súdnym dvorom k predmetnému ustanoveniu (predmetným ustanoveniam) alebo k akémukoľvek porovnateľnému ustanoveniu obsiahnutému v iných nástrojoch, medzi ktoré patrí Bruselský dohovor a nariadenie Brusel I.

34

Keďže článok 23 ods. 1 a 2 Lugánskeho dohovoru II je totožný s článkom 23 ods. 1 a 2 nariadenia Brusel I a keďže samotný článok 23 ods. 1 tohto nariadenia bol formulovaný takmer totožne s článkom 17 prvým odsekom Bruselského dohovoru, je na účely výkladu článku 23 ods. 1 a 2 Lugánskeho dohovoru II potrebné zohľadniť výklad zodpovedajúcich ustanovení Bruselského dohovoru a nariadenia Brusel I podaný Súdnym dvorom (pozri analogicky rozsudky zo 7. februára 2013, Refcomp, C‑543/10, EU:C:2013:62, body 18 a 19, ako aj z 21. mája 2015, El Majdoub, C‑322/14, EU:C:2015:334, body 27 a 28). Rovnako tak vzhľadom na to, že článok 25 ods. 1 a 2 nariadenia Brusel Ia nahradil článok 23 ods. 1 a 2 nariadenia Brusel I v podstate totožným znením, je potrebné zohľadniť aj judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa prvého z týchto ustanovení.

35

Podľa článku 23 ods. 1 Lugánskeho dohovoru II sa účastníci zmluvy, z ktorých aspoň jeden má bydlisko v štáte viazanom uvedeným dohovorom, môžu dohodnúť na tom, že na riešenie sporov, ktoré vznikli v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, má výlučnú právomoc súd štátu, ktorý je tiež viazaný týmto dohovorom. Aby bola táto voľba právomoci platná, musí byť najmä, ako vyplýva z písmena a) tohto ustanovenia, uzavretá „písomne alebo ústne s písomným potvrdením“.

36

Čo sa týka ustanovení článku 23 nariadenia Brusel I, Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ ide o podmienky v nich stanovené, treba ich vykladať striktne, keďže vylučujú jednak právomoc určenú na základe všeobecnej zásady právomoci súdu podľa bydliska žalovaného upravenej v článku 2 tohto nariadenia, ako aj osobitné právomoci uvedené v článkoch 5 až 7 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2015, El Majdoub, C‑322/14, EU:C:2015:334, bod 25 a citovanú judikatúru).

37

Článok 23 ods. 1 nariadenia Brusel I pritom jasne uvádza, že jeho pôsobnosť sa obmedzuje na prípady, v ktorých sa účastníci zmluvy „dohodnú“ na právomoci súdu. Práve táto zhodná vôľa účastníkov zmluvy v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti odôvodňuje priznanie prednosti voľbe právomoci iného súdu, než je súd, ktorý by mal prípadne právomoc v zmysle tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 2015, El Majdoub, C‑322/14, EU:C:2015:334, bod 26 a citovanú judikatúru, ako aj z 20. apríla 2016, Profit Investment SIM, C‑366/13, EU:C:2016:282, bod 24).

38

Článok 23 ods. 1 nariadenia Brusel I tým, že podmieňuje platnosť takejto doložky o voľbe právomoci existenciou „dohody“ účastníkov zmluvy, ukladá súdu, ktorému bola vec predložená, povinnosť preskúmať, či doložka, ktorá mu priznáva právomoc, bola skutočne predmetom súhlasu účastníkov zmluvy, ktorý musí byť vyjadrený jasne a presne (pozri analogicky rozsudky zo 14. decembra 1976, Estasis Saloti di Colzani, 24/76, EU:C:1976:177, bod 7; zo 7. februára 2013, Refcomp, C‑543/10, EU:C:2013:62, bod 27, a z 20. apríla 2016, Profit Investment SIM, C‑366/13, EU:C:2016:282, bod 27).

39

Formálne náležitosti vyžadované článkom 23 ods. 1 nariadenia Brusel I majú totiž zabezpečiť, aby bol súhlas účastníkov zmluvy skutočne doložený (pozri analogicky, pokiaľ ide o Bruselský dohovor, rozsudok zo 14. decembra 1976, Estasis Saloti di Colzani, 24/76, EU:C:1976:177, bod 7), keďže existencia tohto súhlasu je jedným z cieľov tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. februára 2013, Refcomp, C‑543/10, EU:C:2013:62, bod 28 a citovanú judikatúru, ako aj z 20. apríla 2016, Profit Investment SIM, C‑366/13, EU:C:2016:282, bod 27).

40

V tejto súvislosti Súdny dvor, pokiaľ ide o Bruselský dohovor, rozhodol, že v prípade, že sú všeobecné obchodné podmienky vytlačené na zadnej strane zmluvy a zmluva obsahuje výslovný odkaz na tieto všeobecné obchodné podmienky, alebo v prípade, že strany odkázali v texte ich zmluvy na ponuku, ktorá výslovne odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, pokiaľ zmluvná strana môže takýto výslovný odkaz pri vynaložení bežnej starostlivosti skontrolovať, a ak je preukázané, že všeobecné obchodné podmienky obsahujúce doložku o voľbe právomoci boli druhej zmluvnej strane skutočne oznámené, doložka o voľbe právomoci obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach jednej zo zmluvných strán v zásade splňuje požiadavku na písomnú formu stanovenú v článku 17 prvom odseku tohto dohovoru (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 1976, Estasis Saloti di Colzani, 24/76, EU:C:1976:177, body 10 a 12).

41

Súdny dvor však spresnil, že požiadavka písomnej formy stanovená v článku 17 prvom odseku Bruselského dohovoru nie je splnená v prípade nepriamych alebo implicitných odkazov na predošlú korešpondenciu, keďže nie je vôbec isté, že doložka o voľbe právomoci bola skutočne predmetom zmluvy ako takej (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 1976, Estasis Saloti di Colzani, 24/76, EU:C:1976:177, bod 12).

42

Rovnako tak Súdny dvor rozhodol, že doložka o voľbe právomoci nespĺňa požiadavky článku 25 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel Ia, ktorého znenie je podobné zneniu článku 23 ods. 1 písm. a) Lugánskeho dohovoru II, pokiaľ bola zmluva uzavretá ústne bez neskoršieho písomného potvrdenia a všeobecné obchodné podmienky obsahujúce túto doložku o voľbe právomoci boli uvedené iba vo faktúrach vystavených jednou zo zmluvných strán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2018, Saey Home & Garden, C‑64/17, EU:C:2018:173, body 28 a 29).

43

Podľa článku 23 ods. 2 nariadenia Brusel I, ktorý je vo vzťahu k článku 17 Bruselského dohovoru novým ustanovením, ktoré bolo doplnené na účely zohľadnenia vývoja nových komunikačných technológií, však môže platnosť dohody o voľbe právomoci, o akú ide vo veci samej, závisieť najmä od možnosti ju dlhodobo zaznamenať (rozsudok z 21. mája 2015, El Majdoub, C‑322/14, EU:C:2015:334, bod 32).

44

Ako vyplýva z doslovného výkladu tohto ustanovenia, toto ustanovenie vyžaduje, aby sa poskytla „možnosť“ dlhodobo zaznamenať dohodu o voľbe právomoci, bez ohľadu na to, či znenie všeobecných obchodných podmienok bolo kupujúcim skutočne dlhodobo zaznamenané po tom alebo predtým, ako zaškrtol políčko vyjadrujúce jeho súhlas s uvedenými podmienkami (rozsudok z 21. mája 2015, El Majdoub, C‑322/14, EU:C:2015:334, bod 33).

45

Účelom tohto ustanovenia je totiž postaviť niektoré formy elektronických prenosov na roveň písomnej forme, s cieľom zjednodušiť uzatváranie zmlúv elektronickou cestou, keďže prenos dotknutých informácií sa uskutočňuje rovnako, aj keď sú tieto informácie dostupné prostredníctvom obrazovky. Na to, aby elektronický prenos mohol poskytnúť rovnaké záruky, najmä čo sa týka dôkazu, stačí, aby bolo „možné“ uložiť a vytlačiť informácie pred uzavretím zmluvy (rozsudok z 21. mája 2015, El Majdoub, C‑322/14, EU:C:2015:334, bod 36).

46

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že doložka o voľbe právomoci, o ktorú ide vo veci samej, je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Unilever, na ktoré sa výslovne odkazuje v písomnej zmluve uzavretej medzi zmluvnými stranami.

47

Pokiaľ ide o situáciu, v ktorej, ako v prejednávanej veci, všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá doložka o voľbe právomoci, nie sú priamo pripojené k zmluve, treba konštatovať, že vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 37 až 45 tohto rozsudku je takáto doložka prípustná, ak sa v samotnom texte zmluvy podpísanej oboma zmluvnými stranami výslovne odkazuje na tieto všeobecné obchodné podmienky obsahujúce uvedenú doložku.

48

To však platí len v prípade výslovného odkazu, ktorý môže zmluvná strana pri vynaložení bežnej starostlivosti skontrolovať, a ak je preukázané, že všeobecné obchodné podmienky obsahujúce doložku o voľbe právomoci boli druhej zmluvnej strane skutočne oznámené (rozsudok zo 7. júla 2016, Hőszig, C‑222/15, EU:C:2016:525, bod 40).

49

V prejednávanej veci sa zdá byť nesporné, že znenie zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, obsahuje takýto výslovný odkaz, ktorý môže žalobkyňa vo veci samej skontrolovať, čo však prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu.

50

Je preto potrebné overiť, či boli všeobecné obchodné podmienky tejto zmluvnej strane skutočne oznámené.

51

Keďže v súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia Brusel I, ako ho vykladá Súdny dvor, je prenos príslušných informácií uskutočnený, ak sú tieto informácie prístupné prostredníctvom obrazovky, je odkaz v písomnej zmluve na všeobecné obchodné podmienky prostredníctvom hypertextového odkazu na internetovú stránku, ktorá v zásade umožňuje oboznámiť sa s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami, za predpokladu, že tento hypertextový odkaz je funkčný a zmluvná strana ho môže zobraziť pri vynaložení bežnej starostlivosti, a fortiori rovnocenný dôkazu o oznámení týchto informácií.

52

V takom prípade okolnosť, že na predmetnej internetovej stránke nie je nijaké políčko, ktoré by bolo možné zaškrtnúť a vyjadriť tak súhlas s týmito všeobecnými podmienkami, alebo že sa stránka obsahujúca tieto podmienky neotvorí automaticky pri vstupe na uvedenú internetovú stránku, nemôže takýto záver spochybniť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2015, El Majdoub, C‑322/14, EU:C:2015:334, bod 39), pokiaľ je prístup k uvedeným všeobecným obchodným podmienkam možný pred podpisom zmluvy a k prijatiu týchto podmienok dochádza podpisom dotknutej zmluvnej strany.

53

Okrem toho, keďže na splnenie formálnych požiadaviek postačuje samotná možnosť uloženia a vytlačenia všeobecných obchodných podmienok pred uzavretím zmluvy, nie je dôležité, či odovzdané informácie dotknutý podnik „poskytol“ alebo ich zmluvná strana „dostala“.

54

Formálne náležitosti stanovené v článku 23 ods. 1 nariadenia Brusel I totiž zodpovedajú snahe nezasahovať do obchodnej praxe a zároveň neutralizovať účinky doložiek, ktoré môžu zostať v zmluvách nepovšimnuté, ako sú napríklad ustanovenia obsiahnuté v tlačovinách používaných na korešpondenciu alebo na vystavovanie faktúr, a ktoré neboli prijaté stranou, voči ktorej sú namietané (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. júna 1981, Elefanten Schuh, 150/80, EU:C:1981:148, bod 24, a zo 7. júla 2016, Hőszig, C‑222/15, EU:C:2016:525, bod 36).

55

V prejednávanej veci sa však konanie vo veci samej týka prebiehajúcich zmluvných vzťahov medzi obchodnými podnikmi, takže požiadavky na ochranu spotrebiteľa – kupujúceho nemožno zohľadniť.

56

V každom prípade, a hoci vnútroštátny súd nepoložil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa prípadnej existencie medzinárodných obchodných zvyklostí, ktoré sú účastníkom zmluvy známe, treba dodať, že okrem dvoch možností stanovených v článku 23 ods. 1 písm. a) Lugánskeho dohovoru II, teda písomného uzavretia alebo ústneho uzavretia s písomným potvrdením, tento článok 23 ods. 1 v písmenách b) a c) dodáva, že doložka o voľbe právomoci môže byť tiež uzatvorená vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah (pozri analogicky rozsudok z 8. marca 2018, Saey Home & Garden, C–64/17, EU:C:2018:173, bod 31).

57

V takom prípade sa totiž uzavretie doložky o voľbe právomoci považuje za platné, ak je uskutočnené vo forme prípustnej v tejto oblasti, ktorú účastníci zmluvy poznajú alebo by mali poznať. Hoci toto zmiernenie neznamená, že zhodná vôľa zmluvných strán nemusí nevyhnutne existovať, keďže skutočný súhlas dotknutých strán je stále jedným z cieľov tohto ustanovenia, zhodná vôľa zmluvných strán v súvislosti s doložkou o voľbe právomoci sa považuje za preukázanú, ak v tejto súvislosti existujú v danej oblasti medzinárodného obchodu obchodné zvyklosti, ktoré tieto zmluvné strany poznajú alebo by mali poznať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. februára 1997, MSG, C‑106/95, EU:C:1997:70, body 16, 17 a 19, ako aj z 20. apríla 2016, Profit Investment SIM, C‑366/13, EU:C:2016:282, body 39 a 40).

58

V prejednávanej veci bude úlohou vnútroštátneho súdu, aby prípadne overil, či bola medzi účastníkmi konania vo veci samej uzavretá doložka o voľbe právomoci v jednej z foriem uvedených v článku 23 ods. 1 písm. b) a c) Lugánskeho dohovoru II.

59

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 23 ods. 1 a 2 Lugánskeho dohovoru II sa má vykladať v tom zmysle, že doložka o voľbe právomoci je platne uzatvorená, ak je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré písomne uzavretá zmluva odkazuje prostredníctvom hypertextového odkazu na internetovú stránku, z ktorej si pred podpisom uvedenej zmluvy možno uvedené všeobecné obchodné podmienky prečítať, stiahnuť a vytlačiť bez toho, aby bol účastník zmluvy, voči ktorému možno túto doložku uplatniť, formálne vyzvaný prijať tieto všeobecné obchodné podmienky zaškrtnutím políčka na uvedenej internetovej stránke.

60

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 23 ods. 1 a 2 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaného 30. októbra 2007, ktorého uzavretie bolo schválené v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/430/ES z 27. novembra 2008,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

doložka o voľbe právomoci je platne uzatvorená, ak je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré písomne uzavretá zmluva odkazuje prostredníctvom hypertextového odkazu na internetovú stránku, z ktorej si pred podpisom uvedenej zmluvy možno uvedené všeobecné obchodné podmienky prečítať, stiahnuť a vytlačiť bez toho, aby bol účastník zmluvy, voči ktorému možno túto doložku uplatniť, formálne vyzvaný prijať tieto všeobecné obchodné podmienky zaškrtnutím políčka na uvedenej internetovej stránke.