1

Európsky parlament svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor zrušil články 15 až 17 a 20, ako aj článok 59 druhý odsek nariadenia Rady (EÚ) 2021/92 z 28. januára 2021, ktorým sa na rok 2021 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade rybárskych plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii (Ú. v. EÚ L 31, 2021, s. 31) (ďalej len „sporné ustanovenia“).

2

V článku 43 ods. 2 a 3 ZFEÚ sa uvádza:

„2.   Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom ustanovia spoločnú organizáciu trhu ustanovenú v článku 40 ods. 1 a iné ustanovenia potrebné pre dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

3.   Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia na stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností.“

3

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 2013, s. 22), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/472 z 19. marca 2019, ktorým sa stanovuje viacročný plán pre populácie lovené v západných vodách a priľahlých vodách a na rybolov využívajúci tieto populácie, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2016/1139 a (EÚ) 2018/973 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 811/2004, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007 a (ES) č. 1300/2008 (Ú. v. EÚ L 83, 2019, s. 1), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013, (EÚ) 2016/1139, (EÚ) 2018/973, (EÚ) 2019/472 a (EÚ) 2019/1022 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005 (Ú. v. EÚ L 198, 2019, s. 105) (ďalej len spoločne ako „základné nariadenia“), boli prijaté na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ.

4

Článok 2 nariadenia č. 1380/2013 stanovuje ciele spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“).

5

Článok 12 tohto nariadenia s názvom „Opatrenia Komisie v prípade vážneho ohrozenia morských biologických zdrojov“ znie takto:

„1.   Na základe riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa vážneho ohrozenia ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému podloženého dôkazmi, Komisia na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy môže s cieľom zmierniť uvedené ohrozenie prijať ihneď uplatniteľné vykonávacie akty platné najviac šesť mesiacov v súlade s postupom uvedeným v článku 47 ods. 3.

…

3.   Pred uplynutím prvotného obdobia uplatňovania ihneď uplatniteľných vykonávacích aktov uvedených v odseku 1 môže Komisia v prípade splnenia podmienok podľa odseku 1 prijať ihneď uplatniteľné vykonávacie akty predlžujúce uplatňovanie takéhoto núdzového opatrenia najviac o šesť mesiacov s okamžitou účinnosťou. …“

6

Článok 13 uvedeného nariadenia, nazvaný „Núdzové opatrenia členských štátov“, umožňuje členským štátom prijať núdzové opatrenia s cieľom zmierniť vážne ohrozenie ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému v súvislosti s rybolovnými činnosťami vo vodách patriacich pod zvrchovanosť alebo právomoc členského štátu, ktoré si vyžaduje okamžité konanie.

7

Nariadenie 2019/472, zmenené nariadením 2019/1241 (ďalej len „nariadenie 2019/472“), stanovuje viacročný plán pre populácie lovené v západných vodách a priľahlých vodách a na rybolov využívajúci tieto populácie.

8

Podľa článku 8 ods. 2 tohto nariadenia, ak z vedeckých odporúčaní vyplýva, že úroveň biomasy neresiacej sa populácie a v prípade populácií homára štíhleho abundancia ktorejkoľvek z populácií uvedených v článku 1 ods. 1 klesla pod určité hodnoty, prijmú sa ďalšie nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchlu obnovu príslušnej populácie alebo funkčnej jednotky na úrovne presahujúce úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. Z tohto ustanovenia navyše vyplýva, že tieto nápravné opatrenia môžu zahŕňať pozastavenie cieleného rybolovu dotknutej populácie alebo funkčnej jednotky a primerané zníženie rybolovných možností.

9

Podľa článku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia môžu medzi nápravné opatrenia uvedené v tomto článku patriť núdzové opatrenia v súlade s článkami 12 a 13 nariadenia č. 1380/2013, ako aj opatrenia podľa článku 9 nariadenia 2019/472.

10

Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia 2019/472:

„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 tohto nariadenia a článkom 18 nariadenia [č. 1380/2013] s cieľom doplniť toto nariadenie v súvislosti s týmito technickými opatreniami, pokiaľ sa na ne nevzťahuje nariadenie [2019/1241]:

11

Cieľom nariadenia 2019/1241 je v súlade s jeho článkom 1 stanoviť technické opatrenia, ktoré sa týkajú lovu a vyloďovania morských biologických zdrojov, používania rybárskeho výstroja a vzájomného pôsobenia rybolovných činností a morských ekosystémov.

12

Článok 10 tohto nariadenia s názvom „Zakázané druhy rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov“ stanovuje:

„1.   Zakazuje sa lov, ponechávanie na palube, prekládka alebo vyloďovanie druhov rýb alebo mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov uvedených v prílohe IV k smernici [Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102) s výnimkou prípadov, keď sú udelené výnimky podľa článku 16 uvedenej smernice.

2.   Okrem druhov uvedených v odseku 1 sa plavidlám Únie zakazuje loviť, ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať na predaj druhy, ktoré sú uvedené v prílohe I, alebo druhy, ktorých lov je zakázaný podľa iných právnych aktov Únie.

…

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 s cieľom zmeniť zoznam uvedený v prílohe I, ak z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní vyplýva, že je potrebné zmeniť uvedený zoznam.

…“

13

Článok 15 uvedeného nariadenia s názvom „Regionálne technické opatrenia“ vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Komisia je v záujme zohľadnenia regionálnych osobitostí príslušných druhov rybolovu splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 tohto nariadenia a článkom 18 nariadenia [č. 1380/2013] s cieľom zmeniť, doplniť alebo zrušiť technické opatrenia stanovené v prílohách [V až XI a XIII] alebo poskytnúť výnimku z ich uplatňovania, a to aj v súvislosti s vykonávaním povinnosti vylodiť úlovky v kontexte článku 15 ods. 5 a 6 nariadenia [č. 1380/2013]. Komisia takéto delegované akty prijíma na základe spoločného odporúčania predloženého v súlade s článkom 18 nariadenia [č. 1380/2013] a v súlade s príslušnými článkami kapitoly III tohto nariadenia.“

14

Článok 29 nariadenia 2019/1241, nazvaný „Vykonávanie delegovania právomocí“, vo svojom odseku 6 stanovuje:

„Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2, článku 8 ods. 3, článku 10 ods. 4, článku 12 ods. 2, článku 15 ods. 2, článku 23 ods. 1 a 5, článku 27 ods. 7 a… článku 31 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

15

Zoznam druhov, ktorých lov je zakázaný a ktoré sú upravené v článku 10 ods. 2 nariadenia 2019/1241, je uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu.

16

Príloha VI k tomuto nariadeniu vymenúva technické opatrenia uplatniteľné na severozápadné vody.

17

Nariadenie 2021/92 prijala Rada na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

18

Odôvodnenia 55 až 59 tohto nariadenia znejú:

19

Článok 15 nariadenia č. 2021/92 s názvom „Technické opatrenia pre tresku škvrnitú a tresku merlang v Keltskom mori“ stanovuje niekoľko opatrení týkajúcich sa veľkostí ôk sietí, ktoré sa uplatňujú na plavidlá Únie, ktoré lovia vlečnými sieťami na lov pri dne a záťahovými sieťami v Keltskom mori.

20

Článok 16 tohto nariadenia s názvom „Technické opatrenia v Írskom mori“ stanovuje povinnosti týkajúce sa možností rybárskeho výstroja pre rybárske plavidlá Únie, ktoré využívajú vlečné siete na lov pri dne alebo záťahové siete vykonávajúce svoje činnosti v Írskom mori.

21

Článok 17 uvedeného nariadenia, nazvaný „Technické opatrenia západne od Škótska“, tiež stanovuje opatrenia, ktoré sa týkajú veľkostí ôk sietí a ktoré sa uplatňujú na rybárske plavidlá Únie loviace vlečnými sieťami na lov pri dne alebo záťahovými sieťami západne od Škótska.

22

Podľa článku 20 nariadenia 2021/92 s názvom „Zakázané druhy“ sa rybárskym plavidlám Únie zakazuje loviť, ponechávať na palube, prekladať alebo vyloďovať určité druhy v určitých divíziách a podoblastiach ICES vtedajších vôd Únie. V tomto ustanovení sa tiež uvádza, že pri náhodnom výlove by sa uvedeným druhom nemalo ublížiť a jedince by sa mali urýchlene vypustiť.

23

Podľa článku 59 tohto nariadenia s názvom „Prechodné ustanovenie“:

„Články 11, 19, 20, 27, 33, 34, 41, 42, 43, 48, 50 a 57 sa naďalej uplatňujú mutatis mutandis v roku 2022, kým nenadobudne účinnosť nariadenie, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti na rok 2022.

Články 15, 16 a 17 sa uplatňujú do dátumu, od ktorého sa začne uplatňovať delegovaný akt prijatý v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia [2019/1241], ktorým sa mení príloha VI k uvedenému nariadeniu zavedením zodpovedajúcich technických opatrení pre severozápadné vody.“

24

Bod 2 medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 2016, s. 1, ďalej len „medziinštitucionálna dohoda“) znie:

„Pri výkone svojich právomocí a v súlade s postupmi ustanovenými v zmluvách a pripomínajúc význam, ktorý pripisujú metóde Spoločenstva, sa uvedené tri inštitúcie dohodli na dodržiavaní všeobecných zásad práva Únie, ako napríklad demokratickej legitimity, subsidiarity, proporcionality a právnej istoty. Ďalej sa dohodli na podpore jednoduchosti, jasnosti a koherencie pri vypracúvaní právnych predpisov Únie a na podpore maximálnej transparentnosti legislatívneho procesu.“

25

Podľa bodu 25 tretieho a štvrtého odseku tejto dohody:

„Ak sa plánuje zmena právneho základu, ktorej dôsledkom je zmena riadneho legislatívneho postupu na mimoriadny legislatívny postup alebo nelegislatívny postup, medzi uvedenými tromi inštitúciami sa o tom uskutoční výmena názorov.

Uvedené tri inštitúcie sa zhodli, že voľba právneho základu je právnym rozhodnutím, ktoré sa musí zakladať na objektívnych dôvodoch, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu.“

26

Komisia 27. októbra 2020 predložila návrh nariadenia Rady, ktorým sa na rok 2021 stanovujú rybolovné možnosti vo vodách Únie a rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Únie v určitých vodách mimo Únie pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb [COM(2020) 668 final].

27

Dňa 14. decembra 2020 Komisia aktualizovala tento návrh tak, že do neho zaradila ustanovenia identické so spornými ustanoveniami.

28

Dňa 28. januára 2021 prijala Rada Európskej únie nariadenie 2021/92. Toto nariadenie v súlade s jeho článkom 60 nadobudlo účinnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, t. j. 29. januára 2021.

29

Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 22. apríla 2021 Parlament podal túto žalobu podľa článku 263 druhého odseku ZFEÚ, ktorou sa domáha zrušenia sporných ustanovení.

30

Dňa 23. augusta 2021 Komisia prijala delegované nariadenie (EÚ) 2021/2324, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241, pokiaľ ide o technické opatrenia týkajúce sa rybolovu určitých druhov žijúcich pri morskom dne a pelagických druhov v Keltskom mori, Írskom mori a vo vodách západne od Škótska (Ú. v. EÚ L 465, 2021, s. 1). Toto nariadenie bolo prijaté najmä na základe článku 10 ods. 4 a článku 15 ods. 2 nariadenia 2019/1241.

31

Z odôvodnenia 2 tohto delegovaného nariadenia vyplýva po prvé to, že Belgické kráľovstvo, Írsko, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Holandské kráľovstvo predložili v máji 2020 prvé spoločné odporúčanie. Na základe výzvy Komisie predložili tieto členské štáty 14. decembra 2020 revidované spoločné odporúčanie.

32

Po druhé v odôvodnení 3 uvedeného delegovaného nariadenia sa uvádza, že pred prijatím opatrení navrhnutých v tomto spoločnom odporúčaní delegovaným aktom boli v článkoch 15 až 17 nariadenia 2021/92 stanovené nápravné opatrenia v zmysle nariadenia 2019/472, zamerané na zníženie vedľajších úlovkov tresky škvrnitej a tresky merlang v Keltskom mori a priľahlých oblastiach, ako aj dodatočné technické opatrenia zamerané na zníženie vedľajších úlovkov treskovitých v Írskom mori a vo vodách západne od Škótska. Podľa tohto odôvodnenia boli tieto opatrenia funkčne prepojené s úrovňami TAC cieľových druhov ulovených v rámci zmiešaného rybolovu, pretože bez týchto opatrení by bolo potrebné tieto úrovne TAC znížiť, aby sa populácie vedľajších úlovkov mohli obnoviť.

33

Po tretie podľa odôvodnenia 6 tohto delegovaného nariadenia je jeho cieľom zahrnúť existujúce ustanovenia, ktoré sa týkajú predovšetkým technických opatrení zodpovedajúcich opatreniam stanoveným v článkoch 15 až 17 nariadenia 2021/92, do jedného aktu.

34

Dňa 27. januára 2022 prijala Rada nariadenie (EÚ) 2022/109, ktorým sa na rok 2022 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade rybárskych plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii (Ú. v. EÚ L 21, 2022, s. 1). Toto nariadenie v súlade s jeho článkom 60 nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, t. j. 31. januára 2022.

35

Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

36

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

37

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 19. augusta 2021 sa vyhovelo návrhu Komisie na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Rady.

38

Podľa článku 62 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyzval generálny advokát a sudca spravodajca listom z 13. mája 2022 účastníkov konania, aby sa vyjadrili k vplyvu prijatia nariadenia 2022/109 na žalobu Parlamentu. Účastníci konania tejto žiadosti vyhoveli.

39

Rada v rámci úvodnej pripomienky procesnej povahy, ktorú vyjadrila vo svojej replike, v prvom rade tvrdí, že tým, že Komisia po podaní tejto žaloby prijala delegované nariadenie 2021/2324, sa prestali uplatňovať opatrenia stanovené v článkoch 15 až 17 nariadenia 2021/92, a preto sa žaloba stala bezpredmetnou, pokiaľ ide o tieto články, ako aj článok 59 druhý odsek tohto nariadenia.

40

V druhom rade sa uvedená žaloba v každom prípade stala bezpredmetnou 31. decembra 2021, čo sa týka článkov 15 až 17 nariadenia 2021/92, pretože časová pôsobnosť týchto ustanovení bola obmedzená len na rok 2021. Pokiaľ ide o článok 20 tohto nariadenia, tento naďalej vyvolával svoje účinky len do nadobudnutia účinnosti nariadenia 2022/109, t. j. do 31. januára 2022.

41

Parlament naopak usudzuje, že prijatie delegovaného nariadenia 2021/2324 nebráni tomu, aby sa Súdny dvor vyjadril k platnosti článkov 15 až 17 nariadenia 2021/92. Hoci totiž niektoré ustanovenia tohto delegovaného nariadenia zodpovedajú obsahu článkov 15 až 17 nariadenia 2021/92, tieto druhé uvedené ustanovenia stále existujú v právnom poriadku Únie a mali by sa v záujme právnej istoty zrušiť.

42

Pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti nariadenia 2022/109, Parlament rovnako ako Komisia tvrdí, že prijatie tohto nariadenia nemá vplyv na túto žalobu.

43

Parlament zdôrazňuje, že je bežnou praxou, že nariadením, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti na určitý rok, sa nezrušuje nariadenie týkajúce sa predchádzajúceho roka. Takýto postup umožňuje predovšetkým namietať ustanovenia tohto staršieho nariadenia voči členským štátom a prevádzkovateľom aj po skončení dotknutého rybárskeho hospodárskeho roka, a to najmä na účely a posteriori vykonávaného overenia zlučiteľnosti rybolovných činností so stanovenými rybolovnými možnosťami.

44

Okrem toho sa Parlament domnieva, že Súdny dvor musí rozhodnúť o tejto žalobe vzhľadom na to, že Rada by v budúcnosti mohla prijať také technické opatrenia, aké sú uvedené v sporných ustanoveniach.

45

Súdny dvor už rozhodol o prípustnosti žaloby o neplatnosť aktu, ktorý v čase podania žaloby už bol vykonaný alebo sa už neuplatňoval (rozsudok z 1. októbra 2009, Komisia/Rada, C‑370/07, EU:C:2009:590, bod 17 a citovaná judikatúra).

46

Toto riešenie je odôvodnené najmä nutnosťou môcť zabezpečiť, aby sa namietaná nezákonnosť neopakovala (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, 53/85, EU:C:1986:256, bod 21, ako aj z 26. apríla 1988, Apesco/Komisia, 207/86, EU:C:1988:200, bod 16). Tak je to v prípade, keď tak ako v prejednávanej veci má právna úprava prijatá v oblasti rybolovu časovo obmedzený rozsah a každý rok sa prijímajú nové pravidlá.

47

Z toho vyplýva, že ani prijatie delegovaného nariadenia 2021/2324 zo strany Komisie, ani nadobudnutie účinnosti nariadenia 2022/109, nemôže spochybniť, že predmet tejto žaloby stále trvá, a tak nemôže mať vplyv na jej prípustnosť.

48

V každom prípade vzhľadom na to, že Parlament nie je povinný preukázať záujem na podaní žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiam prijatým Radou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2009, Komisia/Rada, C‑370/07, EU:C:2009:590, bod 16 a citovanú judikatúru), neprináleží mu preukázať ani to, že takýto záujem v priebehu konania pretrváva.

49

V dôsledku toho je žaloba prípustná.

50

Na podporu svojej žaloby uvádza Parlament dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na zneužití postupu stanoveného v základných nariadeniach a druhý na porušení zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 13 ods. 2 ZEÚ.

51

Parlament tvrdí, že Rada tým, že prijala sporné ustanovenia na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ, zneužila svoju právomoc, ktorú má na základe tohto ustanovenia, a tak obišla postup stanovený v základných nariadeniach na prijatie technických opatrení, ktorý je postupom, ktorý právomoc prijať takéto opatrenia priznával iba Komisii, a v naliehavom prípade členským štátom.

52

Konkrétnejšie Parlament tvrdí, že to, že Rada nedodržala postup pri prijímaní technických opatrení, tak ako je tento stanovený v základných nariadeniach, predovšetkým v článku 9 nariadenia 2019/472, ako aj v článku 10 ods. 4 a článku 15 nariadenia 2019/1241, predstavuje zneužitie právomoci v zmysle judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudkov z 13. novembra 1990, Fedesa a i. (C‑331/88, EU:C:1990:391, bod 24), ako aj zo 16. apríla 2013, Španielsko a Taliansko/Rada (C‑274/11 a C‑295/11, EU:C:2013:240, bod 33 a citovaná judikatúra).

53

Keďže však tieto ustanovenia základných nariadení, ktoré boli prijaté na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ, zverili Komisii právomoc prijať technické opatrenia, Rada nemohla prijať sporné ustanovenia na základe právomoci, ktorú má podľa článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

54

Právomoc Rady prijať technické opatrenia na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ je teda obmedzená, pretože Parlament a Rada sa v legislatívnych aktoch prijatých na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ dohodli, že na prijatie takýchto opatrení ako delegovaných aktov na základe článku 290 ZFEÚ splnomocnia Komisiu, a nie Radu.

55

Parlament s odkazom najmä na judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu z rozsudku z 1. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada (C‑124/13 a C‑125/13, EU:C:2015:790), usudzuje, že Rada musí dodržiavať rámec, ktorý je vopred stanovený v legislatívnych aktoch prijatých na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ, a riadiť sa ním, pokiaľ chce na základe týchto legislatívnych aktov prijať opatrenia podľa článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

56

Konkrétnejšie sa Parlament domnieva, že články 15 až 17 a 20 nariadenia 2021/92 mali za následok zmenu pravidiel stanovených v bode 1 časti B prílohy VI a časti C prílohy VI , ako aj v prílohe I k nariadeniu 2019/1241, a to v rozpore s článkom 10 ods. 4 a článkom 15 ods. 2 tohto druhého uvedeného nariadenia, pretože zmena týchto pravidiel prináležala Komisii, a nie Rade.

57

Parlament napokon pripomína, že Rada v odôvodnení 59 a článku 59 druhom odseku nariadenia 2021/92 výslovne uznala, že Komisia mala prijať technické opatrenia uvedené v článkoch 15 až 17 tohto nariadenia. Rada však nijako neodôvodnila dôvody, pre ktoré prijala sporné ustanovenia ona samotná namiesto Komisie.

58

Parlament okrem toho tvrdí, že ak by prijatie technických opatrení obsiahnutých v sporných ustanoveniach bolo odôvodnené núdzovou situáciou, vhodným právnym základom na tento účel by boli články 12 a 13 nariadenia č. 1380/2013, podľa ktorých môžu byť núdzové opatrenia prijaté buď Komisiou, alebo členskými štátmi, ale nie Radou.

59

Parlament pritom zdôrazňuje, že v prípade neexistencie núdzovej situácie článok 8 ods. 2 a 3 nariadenia 2019/472 stanovuje, že nápravné opatrenia môže prijať len Komisia v delegovaných aktoch.

60

Rada, ktorú v konaní podporuje Komisia, sa domnieva, že prvý žalobný dôvod nie je dôvodný.

61

Podľa ustálenej judikatúry je akt postihnutý vadami vyplývajúcimi zo zneužitia právomoci iba vtedy, ak z objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov vyplýva, že bol prijatý s iným výlučným alebo prinajmenšom rozhodujúcim cieľom, ako sú ciele, na ktorých dosiahnutie bola priznaná predmetná právomoc, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne stanovenému zmluvami na riešenie okolností daného prípadu (rozsudok z 5. mája 2015, Španielsko/Parlament a Rada, C‑146/13, EU:C:2015:298, bod 56, ako aj citovaná judikatúra).

62

V predmetnom prípade treba preskúmať, či, tak ako tvrdí Parlament, boli sporné ustanovenia prijaté s iným cieľom, ako je cieľ, na ktorého dosiahnutie bola predmetná právomoc priznaná, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne stanovenému v Zmluve o FEÚ na riešenie okolností prejednávanej veci.

63

Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či sporné ustanovenia patria do právomoci Rady na základe článku 43 ZFEÚ, treba predovšetkým pripomenúť, že odseky 2 a 3 tohto článku sledujú odlišné ciele a obidva majú špecifickú pôsobnosť, takže ich možno používať samostatne ako základ na prijatie opatrení stanovených v rámci SRP (rozsudok z 1. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada, C‑124/13 a C‑125/13, EU:C:2015:790, bod 58).

64

Ak Rada prijíma akty na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ, musí dodržiavať hranice svojej právomoci, ako aj podľa okolností právny rámec už stanovený na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 1. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada, C‑124/13 a C‑125/13, EU:C:2015:790, bod 58).

65

Ďalej treba poukázať na to, že článok 43 ods. 3 ZFEÚ stanovuje, že Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností.

66

Súdny dvor spresnil, že toto ustanovenie sa môže vzťahovať na opatrenia, ktoré sa neobmedzujú na určovanie a prideľovanie rybolovných možností, ak tieto opatrenia nevyžadujú politické rozhodnutie vyhradené pre normotvorcu Únie z dôvodu, že sú potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (rozsudok z 1. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada, C‑124/13 a C‑125/13, EU:C:2015:790, bod 59).

67

V predmetnom prípade, pokiaľ ide jednak o články 15 až 17 nariadenia 2021/92, z odôvodnení 55 až 58 tohto nariadenia vyplýva, že cieľom technických opatrení upravených týmito ustanoveniami je prostredníctvom zlepšenia selektívnosti rybárskeho výstroja prispieť k obnove dotknutých populácií, tak ako je to v prípade osobitných nápravných opatrení predtým prijatých nariadením 2020/123.

68

Okrem toho z odôvodnenia 56 nariadenia 2021/92, rovnako ako aj z odôvodnenia 3 delegovaného nariadenia 2021/2324, tak ako bolo pripomenuté v bode 32 tohto rozsudku, vyplýva, že technické opatrenia stanovené v článkoch 15 až 17 nariadenia 2021/92 sú funkčne prepojené s úrovňami TAC cieľových druhov ulovených v rámci zmiešaného rybolovu, pretože bez týchto opatrení by bolo potrebné tieto úrovne TAC znížiť, aby sa populácie vedľajších úlovkov mohli obnoviť.

69

Pokiaľ ide po druhé o článok 20 nariadenia 2021/92, treba uviesť, tak ako to robí Komisia, že zákazy rybolovu, ktoré sa v ňom stanovujú, predstavujú neexistenciu rybolovných možností, ktoré môžu byť v prípade potreby neskôr zmenené na obmedzené rybolovné možnosti, v závislosti od vývoja populácií dotknutých druhov.

70

Okrem toho, tak ako uviedol generálny advokát v bode 79 svojich návrhov, na rozdiel od zmien a doplnení, ktoré Rada vykonala na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ s ohľadom na pravidlá týkajúce sa stanovovania rybolovných možností, o aké išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 1. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada (C‑124/13 a C‑125/13, EU:C:2015:790), účelom prijatia sporných ustanovení nie je prispôsobenie všeobecného mechanizmu stanovovania TAC a obmedzení rybolovného úsilia s cieľom odstrániť nedostatky vyplývajúce z uplatňovania predchádzajúcich noriem, ani vymedziť právny rámec, v ktorom sa tieto TAC a obmedzenia rybolovného úsilia stanovujú.

71

Články 15 až 17 a 20 nariadenia 2021/92 sa naopak vyznačujú svojím rozsahom pôsobnosti, ktorý je obmedzený len na osobitné okolnosti, to znamená, že opatrenia, ktoré stanovujú, sa majú uplatňovať na určité druhy plavidiel, ktoré pôsobia len v určitých zónach, a majú sa týkať iba určitých typov druhov, a ďalej skutočnosťou, že sa majú uplatňovať dočasne. Preto nepredstavujú vyjadrenie politického rozhodnutia, ktoré je vyhradené pre normotvorcu Únie, v zmysle judikatúry citovanej v bode 66 tohto rozsudku.

72

V dôsledku toho sporné ustanovenia v zásade patria do právomoci Rady na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

73

V druhom rade, pokiaľ ide o vplyv základných nariadení na túto právomoc, treba poznamenať, že tieto nariadenia, konkrétnejšie článok 9 nariadenia 2019/472, ako aj článok 10 ods. 4 a článok 15 nariadenia 2019/1241, stanovujú osobitný postup na prijatie technických opatrení Komisiou, a to prijatie delegovaných aktov na základe článku 290 ZFEÚ.

74

Táto právomoc zverená Komisii však nebráni Rade prijať na základe právomoci, ktorá jej vyplýva z článku 43 ods. 3 ZFEÚ, technické opatrenia týkajúce sa otázok podobných tým, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach základných nariadení, za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, t. j. keď Komisia neuskutočnila žiadny úkon na ten účel, aby ona sama prijala delegované akty na základe uvedených ustanovení základných nariadení.

75

Z článku 59 druhého odseku nariadenia 2021/92 totiž vyplýva, že články 15 až 17 tohto nariadenia sa mali prestať uplatňovať, len čo Komisia prijme jeden alebo viacero delegovaných aktov o tých istých technických opatreniach.

76

Za týchto okolností, tak ako uviedol generálny advokát v bode 83 svojich návrhov, treba konštatovať, že sporné ustanovenia majú dočasný charakter a že Rada nezasiahla do právomoci Komisie prijímať delegované akty, ale výslovne chcela túto právomoc zachovať.

77

Táto právomoc Komisie je uznaná nielen v článku 59 druhom odseku, ale aj v odôvodnení 59 nariadenia 2021/92, pričom v tomto odôvodnení sa uvádza, že technické opatrenia prijaté Komisiou na základe nariadenia 2019/1241 sú komplexnejšie a uplatňujú sa stabilnejšie, ako technické opatrenia uvedené v sporných ustanoveniach.

78

Pokiaľ ide o zákaz rybolovu uvedený v článku 20 nariadenia 2021/92, treba poznamenať, že hoci článok 10 ods. 2 nariadenia 2019/1241 obsahuje podobný zákaz rybolovu, tento zákaz sa týka iných druhov rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov.

79

Je pravda, že článok 10 nariadenia 2019/1241 vo svojom odseku 4 uvádza, že Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom zmeniť zoznam druhov uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu, ak z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní vyplýva, že je potrebné takto postupovať.

80

V tomto istom článku 10 nariadenia 2019/1241 sa však uvádza, že okrem druhov uvedených v odseku 1 sa plavidlám Únie zakazuje loviť, ponechávať na palube, prekladať, vyloďovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať na predaj druhy, ktoré sú uvedené v prílohe I, alebo druhy, ktorých lov je zakázaný „podľa iných právnych aktov Únie“.

81

Je pritom potrebné tak ako Rada a Komisia konštatovať, že medzi „iné právne akty Únie“ uvedené v článku 10 ods. 2 nariadenia 2019/1241 patria okrem iného nariadenia Rady, ktorými sa stanovujú rybolovné možnosti, prijaté podľa článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

82

Keď teda Rada prijala sporné ustanovenia, konala v medziach právomocí, ktoré jej vyplývajú z článku 43 ods. 3 ZFEÚ, a dodržala osobitný právny rámec stanovený článkom 43 ods. 2 ZFEÚ.

83

Za týchto okolností skutočnosti, ktoré sú uvedené v spise predloženom Súdnemu dvoru, neumožňujú, aby sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov, tak ako to vyžaduje judikatúra uvedená v bode 61 tohto rozsudku, konštatovalo, že sporné ustanovenia sú postihnuté vadami vyplývajúcimi zo zneužitia právomoci, ktoré namieta Parlament.

84

Tento záver nie je vyvrátený tvrdením Parlamentu, podľa ktorého opatrenia obsiahnuté v sporných ustanoveniach mali byť prijaté buď ako núdzové opatrenia Komisie, alebo členských štátov s cieľom reagovať na vážne ohrozenie ochrany morských biologických zdrojov alebo morského ekosystému, v zmysle článkov 12 a 13 nariadenia č. 1380/2013, alebo, v prípade neexistencie naliehavosti, ako delegované akty Komisie, keďže článok 8 ods. 2 a 3 nariadenia 2019/472 predpokladajú len tieto dve možnosti.

85

Po prvé totiž, tak ako to tiež uznal Parlament, sporné ustanovenia vzhľadom na svoj predmet a účel nepredstavujú núdzové opatrenia, ktoré majú reagovať na vážne ohrozenie ochrany morských biologických zdrojov v zmysle článkov 12 a 13 nariadenia č. 1380/2013. Po druhé Rada zasiahla a prijala sporné ustanovenia na prechodné obdobie, počas ktorého Komisia ešte nevyužila inú možnosť výslovne stanovenú v článku 8 ods. 2 a 3 nariadenia 2019/472, a neprijala jeden alebo viacero delegovaných aktov na základe týchto ustanovení.

86

Tak ako správne uviedla Komisia vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania, predchádzajúce nápravné opatrenia obsiahnuté v článku 13 nariadenia 2020/123 mali zostať v platnosti len do 31. decembra 2020. Rovnako aj iné predchádzajúce opatrenia, najmä zákazy rybolovu určitých zraniteľných druhov, sa v súlade s článkom 54 tohto nariadenia naďalej uplatňovali mutatis mutandis počas roka 2021 až do nadobudnutia účinnosti nariadenia, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti na rok 2021, t. j. nariadenia 2021/92.

87

Okrem toho, pokiaľ ide konkrétne o články 15 až 17 nariadenia 2021/92, tak ako uviedol generálny advokát v bode 88 svojich návrhov, vzhľadom na to, že sa úsilie sústredilo na uzavretie dohody medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom o prijatí technických opatrení z dôvodu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, žiadne spoločné odporúčanie, tak ako ho vyžadujú článok 9 ods. 1 nariadenia 2019/472 a článok 15 ods. 2 nariadenia 2019/1241, nebolo predložené dostatočne včas na to, aby Komisia prijala delegovaný akt začiatkom roka 2021. Túto okolnosť napokon potvrdzuje aj odôvodnenie 2 delegovaného nariadenia 2021/2324, podľa ktorého napriek tomu, že Belgické kráľovstvo, Írsko, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Holandské kráľovstvo predložili prvé spoločné odporúčanie v máji 2020, tieto členské štáty predložili revidované spoločné odporúčanie až 14. decembra 2020.

88

Tak ako uviedol generálny advokát v bode 89 svojich návrhov, cieľom prijatia sporných ustanovení Radou bolo vyplniť medzeru, ktorá by inak pretrvávala počas časti roka 2021, či dokonca počas celého tohto roka.

89

V dôsledku uvedeného treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.

90

Parlament tvrdí, že Rada tým, že nedodržala postupy stanovené v základných nariadeniach na prijatie opatrení obsiahnutých v sporných ustanoveniach, porušila svoju povinnosť lojálnej spolupráce vo vzťahu k Parlamentu, čo je v rozpore s článkom 13 ods. 2 ZEÚ.

91

Osobitne Parlament tvrdí, že Rada porušila bod 2 medziinštitucionálnej dohody, ktorý objasňuje povinnosť lojálnej spolupráce v rámci postupov prípravy a prijímania legislatívnych textov a delegovaných aktov a ktorý má v súlade s článkom 295 ZFEÚ záväznú povahu pre zmluvné strany, najmä pre Radu a Parlament.

92

Prijatie technických opatrení na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ namiesto prijatia delegovaného aktu v súlade so základnými nariadeniami zabránilo Parlamentu vykonávať svoju kontrolu nad opatreniami prijatými na základe článku 290 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, a tak zbavilo Parlament akejkoľvek úlohy v legislatívnom procese.

93

Okrem toho Parlament zdôrazňuje, že Rada ho neinformovala o svojom zámere zmeniť postup na účely prijatia sporných ustanovení. Pripomína, že bod 25 medziinštitucionálnej dohody zakotvuje povinnosť konzultovať s ostatnými inštitúciami zmenu právneho základu, ktorá je takej povahy, že môže značne zmeniť rozdelenie právomocí, pokiaľ ide o prijatie aktu, vo vzťahu k tomu, čo je stanovené v súlade s právom Únie.

94

Rada podporovaná Komisiou navrhuje druhý žalobný dôvod zamietnuť.

95

Podľa článku 13 ods. 2 ZEÚ inštitúcie navzájom v plnej miere spolupracujú. Táto lojálna spolupráca sa však musí vykonávať v medziach právomocí, ktoré každej inštitúcii priznávajú Zmluvy, takže povinnosť vyplývajúca z tohto ustanovenia nemôže zmeniť uvedené právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2015, Parlament/Rada, C‑48/14, EU:C:2015:91, body 57 a 58).

96

Na to, aby Parlament v rámci svojho druhého žalobného dôvodu tvrdil, že Rada prijatím sporných ustanovení porušila zásadu lojálnej spolupráce, sa v podstate opiera o odôvodnenie založené na predpoklade, že Rada prijala sporné ustanovenia tým, že porušila základné nariadenia, a tým prekročila svoje právomoci priznané Zmluvami.

97

Z bodov 82 a 83 tohto rozsudku však vyplýva, že prijatím sporných ustanovení Rada konala v medziach právomocí, ktoré jej vyplývajú z článku 43 ods. 3 ZFEÚ, a nedopustila sa zneužitia právomoci.

98

Z toho vyplýva, že Parlament nemôže dôvodne tvrdiť, že Rada porušila zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 13 ods. 2 ZEÚ.

99

Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami Parlamentu založenými na bode 25 medziinštitucionálnej dohody, pretože ako správne uviedla Rada, nariadenie 2021/92 bolo prijaté na rovnakom právnom základe, aký navrhuje Komisia, a to článku 43 ods. 3 ZFEÚ, a teda nedošlo k zmene právneho základu v zmysle tohto bodu 25.

100

V dôsledku toho musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý.

101

Keďže žiadnemu z piatich žalobných dôvodov sa nevyhovelo, treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

102

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada navrhla, aby bola Parlamentu uložená povinnosť nahradiť trovy konania, a Parlament nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

103

Podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku znáša Komisia svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: