–

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Istituto nazionale per l’assicurazione contro gli infortuni sul lavoro (INAIL), v zastúpení: L. Frasconà a G. Catalano, avvocati,

–

Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS), v zastúpení: A. Sgroi, L. Maritato, E. De Rose a C. D’Aloisio, avvocati,

–

Ryanair DAC, v zastúpení: S. Piras, avvocato, E. Vahida, avocat, S. Rating, abogado a Rechtsanwalt, I.‑G. Metaxas‑Maranghidis, dikigoros, ako aj S. Bargellini, avvocata,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Rocchitta, avvocato dello Stato,

–

Írsko, v zastúpení: M. Browne, za právnej pomoci E. Egan McGrath, Barrister‑at‑Law, J. Quaney a T. Joyce, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 14 bodu 2 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 631/2004 z 31. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 100, 2004, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporov medzi inštitútmi Istituto nazionale per l’assicurazione contro gli infortuni sul lavoro (INAIL) (Národný inštitút poistenia proti pracovným úrazom, Taliansko) a Instituto nazionale della previdenza sociale (INPS) (Národný inštitút sociálneho zabezpečenia, Taliansko) a spoločnosťou Ryanair DAC, so sídlom v Írsku, ktoré sa týkajú odmietnutia tejto spoločnosti uzavrieť poistenie s týmito inštitútmi pre cestujúci personál tejto spoločnosti pridelený na letisko Orio al Serio (Bergamo, Taliansko).

3

Nariadenie č. 1408/71 bolo od 1. mája 2010 zrušené a nahradené. Keďže spory vo veci samej sa týkajú nezaplatenia príspevkov na sociálne zabezpečenie za obdobie od júna 2006 do februára 2010 a poistného za obdobie od januára 2008 do januára 2013, môže sa na nich vzťahovať nariadenie č. 1408/71. Toto nariadenie obsahovalo hlavu II, nazvanú „Určenie príslušnosti právnych predpisov“, v ktorej sa nachádzali jej články 13 až 17.

4

Článok 13 tohto nariadenia, nazvaný „Všeobecné pravidlá“, stanovoval:

„1.   Pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie je ustanovené inak, osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.

2.   Pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak:

…“

5

Podľa článku 14 uvedeného nariadenia, nazvaného „Osobitné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na osoby vykonávajúce závislú činnosť, okrem námorníkov“:

„Článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi výnimkami a výhradami:

…

6

Článok 17 toho istého nariadenia, nazvaný „Výnimky z článkov 13 až 16“, znel takto:

„Dva alebo viac členských štátov, príslušné orgány týchto štátov alebo úrady určené týmito orgánmi môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky z ustanovení článkov 13 až 16 v záujme určitých kategórii osôb alebo určitých osôb.“

7

V hlave IV nariadenia č. 1408/71, nazvanej „Správna komisia pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov“, jej článok 80, nazvaný „Zloženie a pracovné metódy“, v odseku 1 stanovoval:

„Pri [Európskej] komisii pôsobí správna komisia pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov (ďalej ‚správna komisia‘) zložená zo zástupcov vlády každého členského štátu, ktorej pomáhajú, ak je to potrebné, odborní poradcovia. Zástupca Komisie sa zúčastňuje na zasadnutiach správnej komisie vo funkcii poradcu.“

8

V hlave VI tohto nariadenia, nazvanej „Rôzne ustanovenia“, článok 84a, nazvaný „Vzťahy medzi inštitúciami a osobami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie“, v odseku 3 stanovoval:

„V prípade ťažkostí pri interpretácii alebo aplikácii tohto nariadenia, čo by mohlo ohroziť práva osoby, na ktorú sa vzťahuje, inštitúcia príslušného štátu alebo štátu miesta bydliska príslušnej osoby kontaktuje inštitúciu (inštitúcie) príslušného členského štátu (príslušných členských štátov). Ak sa nebude môcť nájsť riešenie v primeranom čase, zainteresované orgány môžu požiadať správnu komisiu o intervenciu.“

9

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), zrušilo a nahradilo od 1. mája 2010, dátumu jeho uplatniteľnosti, nariadenie č. 1408/71. Pred týmto dátumom bolo nariadenie č. 883/2004 zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 43) (ďalej len „nariadenie č. 883/2004 v znení zmien z roku 2009“). Bolo tiež zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 465/2012 z 22. mája 2012 (Ú. v. EÚ L 149, 2012, s. 4) (ďalej len „nariadenie č. 883/2004 v znení zmien z roku 2012“), ktoré nadobudlo účinnosť 28. júna 2012. Nariadenie č. 883/2004 v týchto dvoch zneniach sa uplatňuje na túto vec, keďže sa týka odmietnutia zaplatenia poistného za obdobie od 25. januára 2008 do 25. januára 2013.

10

Odôvodnenie 18b nariadenia č. 883/2004 v znení zmien z roku 2012 tak znie:

„V prílohe III k nariadeniu Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva [(Ú. v. ES L 373, 1991, s. 4; Mim. vyd. 07/001, s. 348)] sa vymedzuje pojem ‚domáca základňa‘ pre členov letovej posádky a palubných sprievodcov ako miesto, ktoré členovi posádky určí prevádzkovateľ a z ktorého člen posádky bežne začína a končí službu alebo sériu služieb a kde prevádzkovateľ za normálnych podmienok nie je povinný zabezpečiť danému členovi posádky ubytovanie. Na uľahčenie uplatňovania hlavy II tohto nariadenia na členov letovej posádky a palubných sprievodcov je vhodné používať pojem ‚domáca základňa‘ ako kritérium na určovanie právnych predpisov uplatniteľných na členov letovej posádky a palubných sprievodcov. Právne predpisy uplatniteľné na členov letovej posádky a palubných sprievodcov by však mali zostať stabilné a zásada domácej základne by nemala viesť k častým zmenám uplatniteľných právnych predpisov z dôvodu pracovných modelov tohto odvetvia alebo sezónnych potrieb.“

11

Hlava II nariadenia č. 883/2004 v týchto dvoch zneniach, nazvaná „Určenie príslušnosti právnych predpisov“, obsahuje články 11 až 16. Preberá ustanovenia hlavy II nariadenia č. 1408/71.

12

Článok 11 nariadenia č. 883/2004 v znení zmien z roku 2009 obsahuje štyri odseky, z ktorých prvý a tretí uvádzajú:

„1.   Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

…

3.   S výhradou článkov 12 až 16:

…“

13

Nariadenie č. 465/2012 pridalo k tomuto článku 11 odsek 5, ktorý stanovuje, že „činnosť člena letovej posádky alebo palubného sprievodcu, ktorý poskytuje služby v oblasti osobnej alebo nákladnej leteckej dopravy, sa má považovať za činnosť vykonávanú v členskom štáte, v ktorom sa nachádza domáca základňa, ako sa vymedzuje v prílohe III k nariadeniu (EHS) č. 3922/91“.

14

S názvom „Vykonávanie činností v dvoch alebo viacerých členských štátoch“ článok 13 nariadenia č. 883/2004 v jeho dvoch zneniach v podstate v odseku 1 písm. a) stanovuje, že osoba, ktorá ako zamestnanec zvyčajne vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte. Tento článok 13 ods. 1 písm. b) stanovuje, že ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojej činnosti v členskom štáte bydliska, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom sa nachádza registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa.

15

Článok 16 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 v jeho dvoch zneniach preberá znenie článku 17 nariadenia č. 1408/71 v rovnakom znení.

16

Článok 71 a článok 76 ods. 6 tohto nariadenia v jeho dvoch zneniach v podstate zodpovedajú článku 80 a článku 84a ods. 3 nariadenia č. 1408/71.

17

Článok 87 ods. 8 uvedeného nariadenia v jeho dvoch zneniach stanovuje:

„Ak sa v dôsledku uplatňovania tohto nariadenia na osobu vzťahujú právne predpisy iného členského štátu, ako je členský štát určený v súlade s hlavou II nariadenia (EHS) č. 1408/71, budú sa tieto právne predpisy naďalej uplatňovať, pokiaľ sa daná situácia nezmení, a to nie dlhšie než 10 rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia, ak dotknutá osoba nepožiada, aby sa na ňu vzťahovali právne predpisy uplatniteľné podľa tohto nariadenia. Ak sa na dotknutú osobu majú vzťahovať právne predpisy členského štátu podľa tohto nariadenia odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, podá táto osoba žiadosť príslušnej inštitúcii tohto členského štátu do troch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ak sa žiadosť podá po uplynutí uvedenej lehoty, zmena uplatniteľných právnych predpisov sa uskutoční v prvý deň nasledujúceho mesiaca.“

18

Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, 2005, s. 1), obsahuje článok 12a s názvom „Pravidlá platné vo vzťahu k osobám uvedeným v článku 14 [bodoch] 2 a 3, článku 14a [bodoch] 2 až 4 a článku 14c nariadenia [č. 1408/71], ktoré obvykle vykonávajú zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov“, ktorý v odseku 1a upravoval:

„Ak v súlade s článkom 14 [bodom] 2 písm. a) nariadenia [č. 1408/71] osoba, ktorá patrí k cestujúcemu alebo lietajúcemu [palubnému – neoficiálny preklad] personálu podniku medzinárodnej prepravy, podlieha právnym predpisom členského štátu, na území ktorého má svoje sídlo alebo miesto podnikania tento podnik alebo organizačná zložka alebo stála prevádzkareň [pobočka alebo stále zastúpenie – neoficiálny preklad], ktoré [ju] zamestnávajú, alebo v ktorom má bydlisko a je prevažne zamestnaná, inštitúcia určená príslušným orgánom tohto členského štátu vydá dotknutej osobe osvedčenie [potvrdenie – neoficiálny preklad], v ktorom uvedie, že podlieha jeho právnym predpisom.“

19

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1), zrušilo a nahradilo od 1. mája 2010 nariadenie č. 574/72 v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneným nariadením č. 647/2005.

20

Článok 5 nariadenia č. 987/2009 stanovuje:

„1.   Dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné.

2.   V prípade pochybností o platnosti dokumentu alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, inštitúcia členského štátu, ktorej sa dokument predložil, požiada inštitúciu, ktorá dokument vydala, o poskytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší.

3.   V prípade pochybností týkajúcich sa informácií poskytnutých dotknutou osobou, platnosti dokumentu alebo podporných dokladov, alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v nich uvedené, inštitúcia miesta pobytu alebo bydliska vykoná v zmysle odseku 2 na žiadosť príslušnej inštitúcie v rámci svojich možností potrebné overenie týchto informácií alebo tohto dokumentu.

4.   Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii, a to najskôr jeden mesiac od dátumu, keď inštitúcia, ktorá dostala dokument, predložila svoju žiadosť. Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie stanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola záležitosť predložená.“

21

Podľa článku 14 ods. 8 tohto nariadenia:

„Na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 a 2 nariadenia [č. 883/2004] formulácia ‚podstatná časť činnosti, ktorú osoba vykonáva ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba‘ v členskom štáte znamená, že sa kvantitatívne podstatná časť všetkých činností zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vykonáva v tomto členskom štáte, pričom to nemusí byť nevyhnutne väčšia časť týchto činností.

Na určenie toho, či sa podstatná časť činností vykonáva v členskom štáte, sa zohľadňujú tieto orientačné kritériá:

V rámci celkového posúdenia podiel nižší ako 25 %, pokiaľ ide o uvedené kritériá, znamená, že sa podstatná časť činností nevykonáva v príslušnom členskom štáte.“

22

Oddiel 5 kapitoly II nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42), ktorý obsahuje články 18 až 21 tohto nariadenia, stanovuje pravidlá právomoci týkajúce sa sporov, ktorých predmetom sú individuálne pracovné zmluvy.

23

Článok 18 ods. 1 uvedeného nariadenia znie takto:

„Vo veciach individuálnych pracovných zmlúv sa právomoc určí podľa tohto oddielu bez vplyvu na článok 4 a článok 5 bod 5.“

24

Podľa článku 19 toho istého nariadenia:

„Zamestnávateľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať:

25

Regio decreto legge, n. 1827 convertito con modificazioni dalla L. 6 aprile 1936, n. 1155 – Perfezionamento e coordinamento legislativo della previdenza sociale (kráľovský zákonný dekrét č. 1827, zmenený a doplnený zákonom č. 1155 zo 6. apríla 1936 o zlepšení a legislatívnej koordinácii sociálneho zabezpečenia) zo 4. októbra 1935 (Gazzetta Ufficiale del Regno d’Italia č. 147 z 26. júna 1936), vo svojom článku 37 stanovuje, že invalidné a starobné poistenie, poistenie proti tuberkulóze a nedobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, s výhradou výnimiek stanovených v uvedenom dekréte, je povinné pre osoby oboch pohlaví a akejkoľvek štátnej príslušnosti, ktoré dosiahli vek 15 rokov a neprekročili vek 65 rokov a ktoré vykonávajú platené závislé zamestnanie.

26

Decreto del Presidente della Repubblica, n. 1124 – Testo unico delle disposizioni per l’assicurazione obbligatoria contro gli infortuni sul lavoro e le malattie professionali (dekrét prezidenta republiky č. 1124 obsahujúci konsolidované znenie ustanovení týkajúcich sa povinného poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania) z 30. júna 1965 (GURI č. 257 z 13. októbra 1965) vo svojom článku 4 uvádza, že uvedené poistenie sa vzťahuje na osoby, ktoré trvalo alebo dočasne vykonávajú platenú manuálnu prácu ako zamestnanci a pod vedením iných bez ohľadu na formu odmeny, alebo na osoby, ktoré za týchto podmienok bez toho, aby sa skutočne zúčastňovali na práci, dohliadajú na prácu iných.

27

V nadväznosti na kontrolu sa INPS domnieval, že 219 zamestnancov spoločnosti Ryanair, pridelených na letisko Orio al Serio v Bergame, vykonávali zamestnanie na talianskom území a podľa talianskeho práva a podľa článku 13 nariadenia č. 1408/71 mali byť v období od júna 2006 do februára 2010 poistení v INPS.

28

Aj INAIL sa domnieval, že podľa talianskeho práva mali byť tí istí zamestnanci v období od 25. januára 2008 do 25. januára 2013 poistení v INAIL pre riziká spojené s neleteckou prácou, keďže podľa názoru tohto inštitútu boli pridelení k domácej základni spoločnosti Ryanair nachádzajúcej sa na letisku Orio al Serio.

29

INPS a INAIL preto od spoločnosti Ryanair požadovali za tieto obdobia (ďalej len „dotknuté obdobia“) zaplatenie príspevkov na sociálne zabezpečenie a poistného, čo táto spoločnosť napadla na talianskych súdoch.

30

Tribunale di Bergamo (súd v Bergame, Taliansko) a Corte d’appello di Brescia (Odvolací súd Brescia, Taliansko) odmietli tvrdenia INPS a INAIL ako nedôvodné, keďže sa domnievali, že na zamestnancov spoločnosti Ryanair, pokiaľ ide o tieto obdobia, sa vzťahovala írska právna úprava.

31

Tieto súdy pripustili, že Ryanair oneskorene predložila potvrdenia E101, ktoré vydala príslušná írska inštitúcia a ktoré potvrdzovali, že na zamestnancov, ktorí sú v nich uvedení, sa uplatňuje írska právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia.

32

Odvolací súd potvrdil, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sú potvrdenia E101 pre vnútroštátne súdy záväzné, a dospel k záveru, že zamestnanci spoločnosti Ryanair, na ktorých sa vzťahujú potvrdenia E101 predložené spoločnosťou Ryanair, podliehali v dotknutých obdobiach írskej právnej úprave v oblasti sociálneho zabezpečenia. Tento súd však po preskúmaní týchto potvrdení konštatoval, že nie sú očíslované ani zrozumiteľne alebo zorganizovane zoradené, že potvrdení bolo 321, teda boli pravdepodobne predložené duplicitne, a že počas všetkých dotknutých období sa nevzťahovali na všetkých 219 zamestnancov spoločnosti Ryanair pridelených na letisko Orio al Serio. Na základe toho dospel k záveru, že pokiaľ ide o zamestnancov, pri ktorých nebola preukázaná existencia potvrdenia E101, treba uplatniteľnú právnu úpravu v oblasti sociálneho zabezpečenia určiť podľa nariadenia č. 1408/71.

33

Uvedený súd v tejto súvislosti uviedol, že 219 zamestnancov spoločnosti Ryanair pridelených na letisko Orio al Serio bolo prijatých na základe írskej pracovnej zmluvy, ktorá sa v praxi riadila pokynmi pochádzajúcimi z Írska, že denne pracovali 45 minút na talianskom území a že počas zvyšnej pracovnej doby sa nachádzali na palube lietadiel zaregistrovaných v Írsku. Tento súd sa domnieval, že Ryanair nemá na talianskom území pobočku alebo stále zastúpenie, a z toho vyvodil, že podľa nariadenia č. 1408/71 sa talianska právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia neuplatňuje.

34

Pokiaľ ide o obdobie nasledujúce po období, počas ktorého sa toto nariadenie uplatňovalo, odvolací súd sa domnieval, že nedisponuje skutkovými okolnosťami potrebnými na uplatnenie kritérií stanovených nariadeniami č. 883/2004 a 987/2009 a že v každom prípade nový hraničný ukazovateľ týkajúci sa „domácej základne“ stanovený v nariadení č. 883/2004 v znení zmien z roku 2012 nie je uplatniteľný ratione temporis. Na základe toho dospel k záveru, že počas tohto obdobia bola na 219 zamestnancov spoločnosti Ryanair, na ktorých sa nevzťahovalo potvrdenie E101, uplatniteľná írska právna úprava.

35

INPS a INAIL podali kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

36

Tento súd síce uznáva záväznú povahu potvrdení E101 predložených spoločnosťou Ryanair, domnieva sa však, že pokiaľ odvolací súd na základe vlastného posúdenia skutkových okolností, ktoré vnútroštátny súd nemôže spochybniť, dospel k záveru, že potvrdenia E101 predložené spoločnosťou Ryanair sa v skutočnosti nevzťahujú na všetkých 219 zamestnancov spoločnosti Ryanair pridelených na letisko Orio al Serio počas všetkých dotknutých období, treba na účely vyriešenia sporov vo veci samej určiť, ktorá právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia sa v súlade s nariadením č. 1408/71 uplatňuje.

37

Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či sa má táto právna úprava určiť podľa článku 14 bodu 2 písm. a) podbodu i) alebo článku 14 bodu 2 písm. a) podbodu ii) nariadenia č. 1408/71.

38

V tejto súvislosti uvádza, že Súdny dvor vo svojich rozsudkoch zo 14. septembra 2017, Nogueira a i. (C‑168/16 a C‑169/16, EU:C:2017:688), ako aj z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines (C‑370/17 a C‑37/18, EU:C:2020:260, body 54 až 59), poskytol užitočné usmernenia na posúdenie toho, či sa článok 14 bod 2 písm. a) podbod i) nariadenia č. 1408/71 v prejednávanej veci uplatňuje.

39

Vnútroštátny súd má naopak pochybnosti o výklade pojmu „osoba zamestnaná najmä na území členského štátu, v ktorom má bydlisko“, v zmysle článku 14 bodu 2 písm. a) podbodu ii) uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o palubný personál. Konkrétne sa pýta, či sa má tento pojem vykladať analogicky s výkladom Súdneho dvora týkajúcim sa pojmu „miest[o], kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu“, uvedeného v článku 19 bode 2 písm. a) nariadenia č. 44/2001, najmä v rozsudku zo 14. septembra 2017, Nogueira a i. (C‑168/16 a C‑169/16, EU:C:2017:688, bod 57), ktorý sa týkal pracovníkov zamestnaných ako členovia palubného personálu leteckej spoločnosti alebo pracovníkov, ktorí jej boli daní k dispozícii, a v ktorom Súdny dvor rozhodol, že tento pojem sa musí vykladať široko (pozri analogicky rozsudok z 12. septembra 2013, Schlecker, C‑64/12, EU:C:2013:551, bod 31 a citovanú judikatúru), pokiaľ ide o miesto, kde alebo z ktorého pracovník vykonáva podstatnú časť svojich povinností voči svojmu zamestnávateľovi.

40

Za týchto podmienok Corte suprema di cassazione (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa pojem ‚osoba zamestnaná najmä na území členského štátu, v ktorom má bydlisko‘ uvedený v článku 14 bode 2 písm. a) podbode ii [nariadenia č. 1408/71] vykladať rovnakým spôsobom ako pojem (v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, právomoci a vo veciach individuálnych pracovných zmlúv), ktorý článok 19 bod 2 písm. a) [nariadenia č. 44/2001] stále v oblasti letectva a palubného personálu definuje ako ‚miesto, kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu‘ [nariadenie č. 3922/91], v zmysle [rozsudku zo 14. septembra 2017, Nogueira a i. (C‑168/16 a C‑169/16, EU:C:2017:688)]?“

41

Ryanair a Írsko tvrdia, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný. Podľa nich sú potvrdenia E101, ktoré predložila Ryanair, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora záväzné pre vnútroštátne súdy, takže ani odvolací súd, ani vnútroštátny súd nemajú právomoc určiť podľa nariadenia č. 1408/71 právnu úpravu v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatniteľnú na 219 zamestnancov spoločnosti Ryanair pridelených na letisko Orio al Serio.

42

V tomto ohľade treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. Preto v prípade, že sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 12. októbra 2016, Ranks a Vasiļevičs, C‑166/15, EU:C:2016:762, bod 21, ako aj citovaná judikatúra).

43

Podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí v rámci vlastnej zodpovednosti, ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Odmietnutie Súdneho dvora rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného vnútroštátnym súdom je možné iba vtedy, keď je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijaký vzťah k realite alebo k predmetu sporu vo veci samej, keď je problém hypotetický alebo keď Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby poskytol užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 12. októbra 2016, Ranks a Vasiļevičs, C‑166/15, EU:C:2016:762, bod 22, ako aj citovaná judikatúra).

44

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že odvolací súd predtým, ako preskúmal potvrdenia E101, ktoré mu predložila spoločnosť Ryanair, výslovne pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sú potvrdenia E101 záväzné pre vnútroštátne súdy, a dospel k záveru, že nebolo preukázané, že sa vzťahujú na všetkých 219 zamestnancov spoločnosti Ryanair pridelených na letisko Orio al Serio počas celého dotknutého obdobia. Uvedený súd sa preto domnieval, že je nevyhnutné určiť právnu úpravu v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatniteľnú podľa nariadenia č. 1408/71 na tých zamestnancov, v prípade ktorých sa nepreukázala existencia potvrdenia E101.

45

Spory vo veci samej sa teda týkajú otázky, aká právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia sa počas dotknutých období uplatňuje na zamestnancov spoločnosti Ryanair pridelených na letisko Orio al Serio, na ktorých sa nevzťahujú potvrdenia E101 predložené spoločnosťou Ryanair (ďalej len „dotknutí zamestnanci“).

46

Návrh na začatie prejudiciálneho konania je preto prípustný.

47

Na úvod treba konštatovať, že hoci vnútroštátny súd z formálneho hľadiska obmedzil svoju otázku na výklad pojmu „osoba zamestnaná najmä na území členského štátu, v ktorom má bydlisko“, ktorý sa nachádza v článku 14 bode 2 písm. a) podbode ii) nariadenia č. 1408/71, takáto okolnosť nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol vnútroštátnemu súdu všetky aspekty výkladu práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená, bez ohľadu na to, či ich vnútroštátny súd uviedol, alebo neuviedol v znení svojej otázky.

48

Súdnemu dvoru totiž v tejto súvislosti prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, vybral tie ustanovenia práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (rozsudok z 8. júla 2021, Staatsanwaltschaft Köln a Bundesamt für Güterverkehr, C‑937/19, EU:C:2021:555, bod 23, ako aj citovaná judikatúra).

49

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spory vo veci samej sa týkajú určenia právnej úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatniteľnej na dotknutých pracovníkov počas dotknutých období. Zatiaľ čo počas celého obdobia relevantného pre spor medzi INPS a spoločnosťou Ryanair, a to od júna 2006 do februára 2010, bolo nariadenie č. 1408/71 skutočne účinné, v prípade obdobia relevantného pre spor medzi INAIL a spoločnosťou Ryanair, a to od 25. januára 2008 do 25. januára 2013, to neplatí. Nariadenie č. 1408/71 bolo totiž s účinnosťou od 1. mája 2010 zrušené a nahradené nariadením č. 883/2004. Na účely určenia právnej úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatniteľnej v prejednávanej veci je preto potrebné vychádzať nielen z nariadenia č. 1408/71, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd, ale aj z nariadenia č. 883/2004 v jeho dvoch zneniach.

50

Položenú otázku preto treba chápať tak, že jej podstatou je určiť, ktorá právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia sa v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia č. 1408/71 a nariadenia č. 883/2004 v jeho dvoch zneniach uplatní na palubný personál leteckej spoločnosti so sídlom v členskom štáte, na ktorý sa nevzťahujú potvrdenia E101 a ktorý pracuje 45 minút denne v miestnosti pre posádku, nazývanej „crew room“, ktorú má táto letecká spoločnosť k dispozícii na území iného členského štátu, kde má tento palubný personál bydlisko, a ktorý sa počas zvyšnej pracovnej doby nachádza na palube lietadiel tejto leteckej spoločnosti.

51

V prvom rade treba uviesť, pokiaľ ide o nariadenie č. 1408/71, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta, či sa právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatniteľná vo veciach samých má určiť podľa článku 14 bodu 2 písm. a) podbodu i) tohto nariadenia, alebo článku 14 bodu 2 písm. a) podbodu ii) uvedeného nariadenia.

52

Treba pripomenúť, že tieto ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku zo zásady stanovenej v článku 14 bodu 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71, podľa ktorej osoba, ktorá patrí k cestujúcemu alebo palubnému personálu podniku, ktorý si prenajíma alebo na svoj vlastný účet prevádzkuje medzinárodnú prepravu cestujúcich alebo tovaru po železnici, ceste, letecky alebo po vnútrozemských vodných cestách a má svoje sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto druhého štátu, stanovujú osobitné pravidlá, ktoré sa navzájom vylučujú. Článok 14 bod 2 písm. a) podbod ii) tohto nariadenia treba totiž uplatniť len vtedy, ak príslušnú právnu úpravu v oblasti sociálneho zabezpečenia nemožno určiť podľa článku 14 bodu 2 písm. a) podbodu i) uvedeného nariadenia.

53

Podľa článku 14 bodu 2 písm. a) podbodu i) nariadenia č. 1408/71 osoba, ktorá je členom palubného personálu leteckej spoločnosti prevádzkujúcej medzinárodné lety a ktorú zamestnáva pobočka alebo stále zastúpenie tejto spoločnosti na území iného členského štátu, než je štát sídla podniku, podlieha právnym predpisom členského štátu, na ktorého území sa táto pobočka alebo stále zastúpenie nachádzajú.

54

Na uplatnenie tohto ustanovenia je potrebné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to na jednej strane, aby dotknutá letecká spoločnosť mala pobočku alebo stále zastúpenie v inom členskom štáte, než je štát jej sídla, a na druhej strane, aby tento subjekt zamestnával dotknutú osobu (rozsudok z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18, EU:C:2020:260, bod 55).

55

Pokiaľ ide o prvú podmienku, Súdny dvor uviedol, že pojmy „pobočka“ a „stále zastúpenie“ nie sú vymedzené v nariadení č. 1408/71, ktoré v tomto smere neodkazuje ani na právne predpisy členských štátov, a preto sa musia vykladať autonómne. V súlade s rovnakými alebo podobnými pojmami uvedenými v ďalších ustanoveniach práva Únie ich treba chápať v tom zmysle, že ide o určitý druh vedľajšej prevádzkarne, ktorá sa vyznačuje stabilitou a sústavnosťou s cieľom vykonávať skutočnú hospodársku činnosť a na tento účel má organizované vecné a ľudské zdroje a je do určitej miery nezávislá od hlavnej prevádzkarne (rozsudok z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18, EU:C:2020:260, bod 56).

56

Pokiaľ ide o druhú podmienku, Súdny dvor zdôraznil, že pracovnoprávny vzťah palubného personálu leteckej spoločnosti má významnú väzbu na miesto, kde tento personál vykonáva v zásade povinnosti voči svojmu zamestnávateľovi. Toto miesto zodpovedá miestu, kde personál vykonáva svoje úlohy v oblasti dopravy, kam sa vracia po vykonaní úloh, kde dostáva pokyny k svojim úlohám a organizuje svoju prácu, ako aj miestu, kde sa nachádzajú jeho pracovné nástroje, pričom toto miesto sa môže zhodovať s jeho domácou základňou (rozsudok z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18, EU:C:2020:260, bod 57). Súdny dvor sa preto domnieval, že miesto, kde bol palubný personál zamestnaný, možno kvalifikovať ako pobočku alebo stále zastúpenie v zmysle článku 14 bodu 2 písm. a) podbodu i) nariadenia č. 1408/71, lebo toto miesto bolo miestom, kde tento personál v zásade vykonával svoje povinnosti voči zamestnávateľovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18, EU:C:2020:260, bod 58).

57

Súdny dvor tak vychádzal z judikatúry týkajúcej sa určenia rozhodného práva v oblasti individuálnych pracovných zmlúv v zmysle článku 19 bodu 2 písm. a) nariadenia č. 44/2001, najmä z rozsudku zo 14. septembra 2017, Nogueira a i. (C‑168/16 a C‑169/16, EU:C:2017:688). V tejto súvislosti treba na určenie miesta, z ktorého palubný personál vykonáva podstatnú časť svojich povinností voči svojmu zamestnávateľovi, odkázať na súbor dôkazov zohľadňujúci všetky prvky, ktoré charakterizujú činnosť pracovníka, a najmä umožňujú určiť, v ktorom členskom štáte sa nachádza miesto, z ktorého pracovník vykonáva svoje úlohy v oblasti dopravy, miesto, kam sa vracia po vykonaní svojich úloh, kde dostáva pokyny k svojim úlohám a organizuje svoju prácu, ako aj miesto, kde sa nachádzajú pracovné nástroje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18, EU:C:2020:260, bod 57).

58

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že počas dotknutých období mala spoločnosť Ryanair na letisku Orio al Serio miesto pre posádku, ktoré slúžilo na riadenie a organizáciu striedania služieb jej zamestnancov. Toto miesto bolo vybavené počítačmi, telefónmi, faxmi a policami na ukladanie dokumentov týkajúcich sa personálu a letov, využívali ho všetci zamestnanci spoločnosti Ryanair na činnosti pred letom a po skončení letu (check in a check out pri vstupe a výstupe, prevádzková inštruktáž a záverečný brífing), ako aj pri komunikácii so zamestnancami v ústredí spoločnosti Ryanair v Dubline (Írsko). Personál dočasne nespôsobilý na lietanie mal vykonávať svoju službu na uvedenom mieste. Referenčná osoba pre personál prítomný, ako aj dostupný na letisku, ktorá koordinovala posádky, kontrolovala z miesta umiestneného v tej istej miestnosti personál pracujúci na letisku a v prípade potreby privolávala záložný personál, ktorý ostal doma. Napokon personál spoločnosti Ryanair nemohol bývať viac ako jednu hodinu od tejto miestnosti.

59

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že miestnosť pre posádku spoločnosti Ryanair nachádzajúca sa na letisku Orio al Serio predstavuje pobočku alebo stále zastúpenie v zmysle článku 14 bodu 2 písm. a) podbodu i) nariadenia č. 1408/71, v ktorej boli dotknutí pracovníci zamestnaní počas dotknutých období, takže počas časti týchto období, v ktorej bolo toto nariadenie účinné, sa na dotknutých pracovníkov v súlade s týmto ustanovením vzťahovala talianska právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia.

60

Preto treba konštatovať, že relevantná právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia môže byť určená na základe článku 14 bodu 2 písm. a) podbodu i) nariadenia č. 1408/71, a preto nie je potrebné uplatniť článok 14 bod 2 písm. a) podbod ii) uvedeného nariadenia.

61

Po druhé treba zdôrazniť, že pokiaľ ide o nariadenie č. 883/2004, toto nariadenie v znení zmien z roku 2009 neupravovalo, na rozdiel od nariadenia č. 1408/71, kolízne normy, ktoré by boli špecifické pre palubný personál.

62

Naopak, článok 13 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004 v jeho dvoch zneniach stanovuje zásadu, podľa ktorej osoba, ktorá ako zamestnanec zvyčajne vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.

63

Článok 14 ods. 8 nariadenia č. 987/2009 spresňuje, že na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 v jeho dvoch zneniach formulácia „podstatná časť“ činnosti, ktorú osoba vykonáva ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte, znamená, že sa kvantitatívne podstatná časť všetkých činností zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vykonáva v tomto členskom štáte, pričom to nemusí byť nevyhnutne väčšia časť týchto činností. Na určenie toho, či sa podstatná časť činností vykonáva v členskom štáte, sa v prípade zamestnania zohľadní pracovný čas a/alebo odmena. Podiel nižší ako 25 %, pokiaľ ide o uvedené kritériá, znamená, že sa podstatná časť činností nevykonáva v príslušnom členskom štáte.

64

V prejednávanej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje informáciu o odmene dotknutých pracovníkov. Pokiaľ ide o pracovný čas týchto pracovníkov, vnútroštátny súd uvádza, že počas dotknutých období mali dotknutí pracovníci bydlisko v Taliansku a pracovali na území tohto členského štátu, konkrétne v miestnosti pre posádku, nachádzajúcej sa na letisku Orio al Serio, 45 minút denne a počas zvyšnej pracovnej doby sa nachádzali na palube lietadiel spoločnosti Ryanair. S výhradou určenia celkového denného pracovného času dotknutých pracovníkov sa teda nezdá, že by aspoň 25 % pracovného času týchto pracovníkov bolo odpracovaných v členskom štáte ich bydliska.

65

Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby na základe vyššie uvedených kritérií overil, či počas príslušných období dotknutí pracovníci vykonávali podstatnú časť svojej činnosti v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, a to v Taliansku. V prípade kladnej odpovede ich treba v súlade s nariadením č. 883/2004 v znení zmien z roku 2009 považovať za osoby, na ktoré sa od 1. mája 2010, dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia, vzťahuje talianska právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia.

66

V prípade zápornej odpovede bude potrebné uplatniť článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 883/2004 v jeho dvoch zneniach, ktorý stanovuje, že ak osoba, ktorá ako zamestnanec zvyčajne vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, nevykonáva podstatnú časť svojej činnosti v členskom štáte bydliska, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom sa nachádza registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa, takže od 1. mája 2010 sa na dotknutých pracovníkov v zásade vzťahuje írska právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia.

67

Treba však poznamenať, že v takom prípade článok 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 v jeho dvoch zneniach stanovuje, že ak uplatnenie uvedeného nariadenia vedie k určeniu právnej úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorá nezodpovedá právnej úprave uplatniteľnej podľa hlavy II nariadenia č. 1408/71, dotknutý pracovník naďalej podlieha právnym predpisom, ktoré sa na neho vzťahujú podľa nariadenia č. 1408/71, pokiaľ nepožiadal, aby sa na neho uplatňovala právna úprava vyplývajúca z tohto nariadenia č. 883/2004.

68

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by dotknutí pracovníci podali takéto žiadosti, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ak nebola podaná žiadosť, dotknutí pracovníci budú musieť byť v súlade s článkom 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 považovaní za pracovníkov, na ktorých sa po 1. máji 2010 naďalej vzťahuje talianska právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia.

69

V treťom rade treba uviesť, že nariadenie č. 883/2004 v znení zmien z roku 2012 vo svojom článku 11 ods. 5 obsahuje novú kolíznu normu, podľa ktorej sa má činnosť člena letovej posádky alebo palubného sprievodcu, ktorý poskytuje služby v oblasti osobnej alebo nákladnej leteckej dopravy, považovať za činnosť vykonávanú v členskom štáte, v ktorom sa nachádza domáca základňa, ako sa vymedzuje v prílohe III k nariadeniu (EHS) č. 3922/91.

70

V súlade s uvedenou prílohou je domáca základňa definovaná ako miesto, ktoré členovi posádky určí prevádzkovateľ a z ktorého člen posádky bežne začína a končí službu alebo sériu služieb a kde prevádzkovateľ za normálnych podmienok nie je povinný zabezpečiť danému členovi posádky ubytovanie.

71

S prihliadnutím na informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom týkajúce sa miestnosti pre posádku spoločnosti Ryanair na letisku Orio al Serio, najmä na okolnosť, že dotknutí zamestnanci tam začínali a končili svoj pracovný deň a mali bývať do jednej hodiny od nej, treba takúto miestnosť považovať za „domácu základňu“ v zmysle článku 11 ods. 5 nariadenia č. 883/2004 v znení zmien z roku 2012. Od 28. júna 2012 do 25. januára 2013 sa tak na dotknutých zamestnancov podľa nariadenia č. 883/2004 v znení zmien z roku 2012 vzťahovala talianska právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia.

72

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatniteľná počas dotknutých období na zamestnancov spoločnosti Ryanair pridelených na letisko Orio al Serio, na ktorých sa nevzťahujú potvrdenia E101 predložené spoločnosťou Ryanair, je, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, talianska právna úprava.

73

V dôsledku toho treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 14 bod 2 písm. a) podbod i) nariadenia č. 1408/71, článok 13 ods. 1 písm. a) a článok 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 v jeho dvoch zneniach, ako aj článok 11 ods. 5 nariadenia č. 883/2004 v znení zmien z roku 2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatniteľná na palubný personál leteckej spoločnosti so sídlom v členskom štáte, na ktorý sa nevzťahujú potvrdenia E101 a ktorý pracuje 45 minút denne v miestnosti pre posádku, nazývanej „crew room“, ktorú má uvedená letecká spoločnosť k dispozícii na území iného členského štátu, kde má tento palubný personál bydlisko, a ktorý sa počas zvyšnej pracovnej doby nachádza na palube lietadiel tejto leteckej spoločnosti, je právna úprava tohto druhého členského štátu.

74

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 14 bod 2 písm. a) podbod i) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 631/2004 z 31. marca 2004, článok 13 ods. 1 písm. a) a článok 87 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, neskôr nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012, ako aj článok 11 ods. 5 nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 465/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatniteľná na palubný personál leteckej spoločnosti so sídlom v členskom štáte, na ktorý sa nevzťahujú potvrdenia E101 a ktorý pracuje 45 minút denne v miestnosti pre posádku, nazývanej „crew room“, ktorú má uvedená letecká spoločnosť k dispozícii na území iného členského štátu, kde má tento palubný personál bydlisko, a ktorý sa počas zvyšnej pracovnej doby nachádza na palube lietadiel tejto leteckej spoločnosti, je právna úprava tohto druhého členského štátu.