1.

Právo Únie vyžaduje rôzne posudzovania vplyvov určitých plánov a projektov na životné prostredie. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice o PVŽP ( 2 ) a primerané ( 3 ) posúdenie vplyvov podľa smernice o biotopoch ( 4 ) sú v tejto súvislosti pravdepodobne najznámejšími príkladmi.

2.

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka najmä určitých formálnych požiadaviek na predbežné preskúmanie, či sú uvedené posudzovania vôbec potrebné. Pri oboch smerniciach je potrebné objasniť, či sa musí odôvodnenie rozhodnutia o nevykonaní samotného posudzovania výslovne oznámiť a či sa v tomto odôvodnení v prípade posudzovania vplyvov na životné prostredie musia výslovne uviesť všetky kritériá, ktoré sa majú zohľadniť podľa smernice o PVŽP. V súvislosti s predbežným preskúmaním v prípade smernice o biotopoch je navyše potrebné posúdiť, či sa môžu zohľadniť určité opatrenia na zmiernenie škôd a či musia byť v odôvodnení rozhodnutia o nevykonaní primeraného posúdenia vplyvov vyvrátené určité námietky.

3.

Okrem toho má Súdny dvor rozhodnúť o požiadavkách, ktoré sa majú klásť na vyjadrenie žalobcov v konaní na vnútroštátnom súde. Pritom nastáva podobný problém ako pri odôvodnení rozhodnutia o predbežnom preskúmaní: Je možné, že samotní žalobcovia dostatočne jasne nesformulovali žalobný dôvod, podľa ktorého toto odôvodnenie nebolo dostatočne jasne uvedené.

4.

Ďalej vysvetlím, že požiadavky práva Únie týkajúce sa vyjadrenia v súdnom konaní a formálny rámec odôvodnenia sú veľmi obmedzené. Je v podstate úlohou členských štátov, aby prijali príslušné predpisy, a úlohou vnútroštátnych súdov, aby posúdili príslušné vyjadrenie účastníkov a relevantné údaje v spornom rozhodnutí.

5.

V článku 4 smernice o PVŽP je stanovené, ako sa má rozhodnúť, či sa vykoná posudzovanie vplyvov na životné prostredie:

„2.   Pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10. Členské štáty to určia na základe:

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b).

3.   Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá na účely odseku 2, vezmú sa do úvahy relevantné výberové kritéria uvedené v prílohe III. Členské štáty môžu stanoviť prahy alebo kritériá určujúce, kedy projekty nemusia byť predmetom ani rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5, ani posúdenia vplyvov na životné prostredie, a/alebo prahy či kritériá určujúce, kedy projekty budú v každom prípade predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie bez toho, aby boli predmetom rozhodnutia uvedeného v odsekoch 4 a 5.

4.   …

5.   Príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie na základe informácií, ktoré mu poskytol navrhovateľ v súlade s odsekom 4, berúc do úvahy v určitých prípadoch výsledky predbežných overovaní alebo posudzovaní vplyvov na životné prostredie vykonaných v zmysle právnych predpisov Únie iných ako táto smernica. Rozhodnutie sa zverejní a:

6.

V prílohe III smernice o PVŽP sú uvedené výberové kritériá pre rozhodnutie podľa článku 4 ods. 3:

„1.   Vlastnosti projektov

Vlastnosti projektov sa musia posudzovať s osobitným zreteľom na:

2.   Umiestnenie projektov

Musí sa zvážiť citlivosť životného prostredia v zemepisných oblastiach, ktoré môžu byť projektom pravdepodobne dotknuté, konkrétne so zreteľom na:

3.   Typ a vlastnosti potenciálneho vplyvu

Pravdepodobné významné vplyvy projektov na životné prostredie sa musia zvážiť vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch 1 a 2 tejto prílohy so zreteľom na vplyv projektu na faktory uvedené v článku 3 ods. 1 zohľadňujúc:

7.

V článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch je upravené tzv. posúdenie vplyvov:

„Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [posúdeniu vplyvov – neoficiálny preklad] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov [posúdenia vplyvov – neoficiálny preklad] na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“

8.

Predmetom žaloby je súdne preskúmanie platnosti povolenia, ktoré vydal An Bord Pleanála (Úrad pre územné plánovanie, Írsko; ďalej len „Úrad“) a ktoré sa týka projektu bytovej výstavby v meste Trim nachádzajúcom sa v grófstve Meath. Projekt zahŕňa výstavbu 320 bytových jednotiek v oblasti Charterschool Land, Manorlands.

9.

Po rôznych neformálnych kontaktoch bola 8. júla 2020 predložená oficiálna žiadosť o stavebné povolenie pre predmetný projekt. Podľa projektu sa prijmú určité opatrenia na prečistenie vôd z povrchového odtoku pred ich vypustením do potoka, ktorý je prítokom rieky Boyne.

10.

Samotná rieka Boyne sa nachádza približne 640 metrov severne od plánovanej výstavby. Patrí do chráneného územia podľa smernice o ochrane vtáctva „River Boyne and River Blackwater Special Protection Area“ (IE0004232), pre ktoré má osobitný význam („qualifying interest“) rybárik riečny (Alcedo atthis) [A229]. V lokalite sa zároveň nachádza chránené územie podľa smernice o biotopoch „River Boyne and River Blackwater Special Area of Conservation“ (IE0002299). Osobitný význam („qualifying interest“) majú tiež druhy biotopov, ktorými sú zásadité slatiny [7230] a lužné lesy s Alnus glutinosa a Fraxinus excelsior (Alno‑Padion, Alnion incanae, Salicion albae) [91E0], ako aj druhy živočíchov Lampetra fluviatilis (mihuľa riečna) [1099], Salmo salar (losos atlantický) [1106] a Lutra lutra (vydra riečna) [1355].

11.

Bola vypracovaná správa o predbežnom preskúmaní týkajúca sa posudzovania vplyvov na životné prostredie a tiež bolo vykonané posúdenie ekologických vplyvov, v ktorom bolo uvedených niekoľko návrhov na prijatie zmierňovacích opatrení. Rovnako bola predložená správa o predbežnom preskúmaní podľa smernice o biotopoch, z ktorej vyplynul záver, že projekt nebude mať nijaký vplyv na lokality v rámci sústavy chránených území Natura 2000.

12.

An Taisce (National Trust for Ireland, štátny znalecký ústav pre územné plánovanie) a Council (Rada) mesta Trim predložili stanoviská, v ktorých poukázali na možné vplyvy na lokality v rámci sústavy chránených území Natura 2000 v dôsledku vypúšťania vôd z povrchového odtoku. Rada okrem toho vyjadrila obavy týkajúce sa ochrany druhov.

13.

Úrad napriek tomu vydal sporné povolenie bez vykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa smernice o PVŽP a posúdenia vplyvov podľa smernice o biotopoch.

14.

Vo formulári, ktorý použila inšpektorka Úradu v prílohe A svojej správy, sa používa formát predbežného preskúmania pred posudzovaním vplyvov na životné prostredie, ktorý sa v podstatných častiach odlišuje od prílohy III smernice o PVŽP. Podľa názoru High Court (Vyšší súd, Írsko) je zhoda medzi prílohou III a správou inšpektorky nejasná. Okrem toho sa inšpektorka zaoberá obavami týkajúcimi sa vplyvov na lokality v rámci sústavy chránených území Natura 2000, avšak v konečnom dôsledku ich považuje za neopodstatnené.

15.

Dňa 27. októbra 2020 bolo rozhodnutím Úradu oficiálne vydané povolenie podľa postupu pre strategické projekty bytovej výstavby. Úrad neobjasnil, v ktorých konkrétnych dokumentoch sa nachádza odôvodnenie na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle smernice o PVŽP a posúdenia vplyvov v zmysle smernice o biotopoch. High Court (Vyšší súd) sa domnieva, že zrejme bolo zámerom uviesť odôvodnenie v správe inšpektorky, ktorá tvorila prílohu A tohto dokumentu, a v správach predložených navrhovateľkou, pokiaľ na ne inšpektorka odkázala.

16.

Eco Advocacy podala proti tomuto povoleniu žalobu na High Court (Vyšší súd).

17.

Z prvého rozsudku, ktorý vydal High Court (Vyšší súd), vyplýva, že Eco Advocacy uplatnila oba žalobné dôvody, ktoré sú predmetom druhej, tretej a šiestej otázky, po prvýkrát na pojednávaní. ( 6 ) An Taisce a ClientEarth boli následne pribratí do súdneho konania ako amici curiae.

18.

Uznesením, ktoré bolo doručené do kancelárie Súdneho dvora 26. novembra 2021, mu High Court (Vyšší súd) položil nasledujúce otázky:

19.

Písomné pripomienky predložili spoločne Eco Advocacy CLG, An Board Pleanála, An Taisce – The National Trust for Ireland a ClientEarth, Írsko, Talianska republika a Európska komisia. Tieto subjekty sa – s výnimkou Talianskej republiky – zúčastnili aj na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 27. októbra 2022.

20.

Otázky, ktoré položil High Court (Vyšší súd), sa týkajú jednak prípustnosti požiadaviek na vyjadrenie účastníkov konania, ktorí namietajú porušenie práva Únie (prvá otázka), a jednak predbežného preskúmania, či sa má vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice o PVŽP (druhá a tretia otázka) alebo primerané posúdenie vplyvov na chránené lokality podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch (štvrtá až šiesta otázka).

21.

Prvou otázkou sa majú objasniť limity práva Únie v súvislosti s vnútroštátnymi požiadavkami na formu vymedzenia žalobných dôvodov v súdnom konaní. Z tejto otázky vyplýva, že podľa írskeho procesného práva musia byť konkrétne namietané porušenia vymedzené v písomných vyjadreniach účastníkov konania. Zdá sa však, že žalobcovia v konaní vo veci samej pri všetkých žalobných dôvodoch nespresnili, ktoré ustanovenia príslušnej smernice boli porušené, na ktorý výklad sa presne odvolávajú a v čom podľa ich názoru spočíva porušenie. Vnútroštátny súd preto chce zistiť, či všeobecné zásady prednosti práva Únie a/alebo lojálnej spolupráce, a to buď všeobecne, alebo v konkrétnom kontexte práva životného prostredia, zakladajú právomoc alebo dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov preskúmať takéto žalobné dôvody, ktoré nie sú v písomných vyjadreniach dostatočne vymedzené.

22.

Talianska republika považuje túto otázku za neprípustnú, lebo v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie sú presne vymedzené vnútroštátne predpisy, ktoré malo vyjadrenie organizácie Eco Advocacy spĺňať, aby bolo prípustné.

23.

V súvislosti s touto námietkou treba uznať, že presnejšie vymedzenie týchto vnútroštátnych predpisov a príslušného písomného a ústneho vyjadrenia v návrhu na začatie prejudiciálneho konania by bolo prínosom pre užitočnú odpoveď Súdneho dvora a pre účasť Talianskej republiky v konaní. Podľa článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí totiž návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahovať stručné zhrnutie predmetu sporu, ako aj relevantné skutočnosti, ktoré zistil vnútroštátny súd, alebo aspoň zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú, ako aj znenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré možno v danom prípade použiť, a prípadne príslušnú vnútroštátnu judikatúru.

24.

Hoci tieto informácie možno získať z vnútroštátneho procesného spisu a najmä z predchádzajúceho rozsudku, ktorý vydal High Court (Vyšší súd), ( 7 ) tieto materiály sa členským štátom a inštitúciám Únie nezasielajú a ani sa neprekladajú.

25.

Napriek tomuto nedostatku je však možné na túto otázku odpovedať, keďže Súdny dvor v prejudiciálnom konaní len vykladá právo Únie bez toho, aby s konečnou platnosťou rozhodol o spore na vnútroštátnom súde. Preto nie je primerané odmietnuť túto otázku ako neprípustnú.

26.

Cieľom prvej otázky je objasniť, či vnútroštátne procesné právo môže vyžadovať, aby porušenie práva Únie bolo jasne a jednoznačne uplatnené už v písomnej časti konania. V tejto súvislosti sa na jednej strane kladie otázka, či sú takéto požiadavky na vyjadrenie účastníkov konania prípustné, a na druhej strane, či sú vnútroštátne súdy podľa práva Únie oprávnené alebo dokonca povinné zaoberať sa takýmito porušeniami ex offo bez ohľadu na to, či ich včas uplatnili účastníci konania.

27.

Zo všeobecnej zásady prednosti práva Únie a/alebo lojálnej spolupráce, na ktorú sa odvoláva High Court (Vyšší súd), po prvé vyplýva, že vnútroštátne súdy majú povinnosť zabezpečiť plný účinok právnych predpisov Únie. ( 8 )

28.

Ako som však už uviedla v predchádzajúcich návrhoch, ( 9 ) je na vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu, aby upravil procesné postupy pri žalobách na uplatnenie práv vyplývajúcich z práva Únie (procesná autonómia členských štátov), najmä pokiaľ neexistujú príslušné pravidlá Únie. V tomto prípade nesmú byť procesné podmienky týchto žalôb menej výhodné než pravidlá, ktoré upravujú zodpovedajúce vnútroštátne žaloby (zásada ekvivalencie), a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity). ( 10 )

29.

Článok 11 smernice o PVŽP obsahuje osobitné pravidlá o prostriedkoch nápravy, ktoré by mohli obmedziť procesnú autonómiu členských štátov v prejednávanej veci. Členské štáty musia v súlade s článkom 11 ods. 1 za určitých podmienok zabezpečiť prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti. Článok 11 ods. 4 druhý pododsek stanovuje, že každé takéto konanie musí byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.

30.

Tieto ustanovenia síce vyžadujú, aby bol najmä združeniam pôsobiacim v oblasti ochrany životného prostredia zaručený prístup k účinnému a spravodlivému konaniu o opravnom prostriedku. V tomto rámci musí existovať možnosť napadnúť zákonnosť príslušných rozhodnutí, konania alebo nečinnosti, t. j. predniesť konkrétne žalobné dôvody. Nie je v nich však upravené, ako a kedy sa tieto dôvody musia uviesť. Preto v tejto súvislosti naďalej platí procesná autonómia členských štátov.

31.

Nie je zrejmé, že by zásada ekvivalencie bola v prejednávanej veci dotknutá. Naopak nie je vylúčené, že požiadavky na presnosť písomného vyjadrenia môžu sťažiť alebo znemožniť uplatňovanie práv v súdnom konaní. Zásada efektivity je však porušená len vtedy, ak sa tým nadmerne sťaží alebo prakticky znemožní uplatňovanie práv v súdnom konaní.

32.

Pri tomto preskúmaní treba vziať do úvahy postavenie predmetných pravidiel v celom konaní, jeho priebeh a jeho osobitosti na rôznych vnútroštátnych súdoch. Z tohto pohľadu je potrebné prípadne vziať do úvahy základné zásady vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obhajobu, zásada právnej istoty a zásada riadneho priebehu konania. ( 11 )

33.

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že vnútroštátne procesné pravidlá, v zmysle ktorých je predmet sporu určený žalobnými dôvodmi vznesenými v okamihu podania žaloby, sú v súlade so zásadou efektivity, keďže zabezpečujú riadny priebeh konania, najmä tým, že ho chránia pred prieťahmi súvisiacimi s posúdením nových žalobných dôvodov. ( 12 )

34.

Ako správne uvádza Írsko, zodpovedajúce pravidlá existujú aj v procesných predpisoch súdov Únie. Podľa článku 120 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí žaloba obsahovať dôvody a tvrdenia, na ktorých je žaloba založená, ako aj stručné zhrnutie uvedených dôvodov. Toto zhrnutie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obhajobu a Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie. ( 13 ) Uviesť nové dôvody počas konania je podľa článku 127 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

35.

Preto je v súlade so zásadou efektivity, keď procesné právo vnútroštátnych súdov vyžaduje včasné, dostatočne jasné a presné vymedzenie argumentácie účastníkov konania, aby ju bolo možné zohľadniť.

36.

To, aké vymedzenie je dostatočne jasné a presné, závisí od okolností veci. Rozhodujúce by malo byť, či účastníci konania a súd dokážu bez pochybností rozpoznať príslušný žalobný dôvod. Iba prílišný formalizmus by sa mal považovať za neprimerané sťaženie, a preto by bol nezlučiteľný so zásadou efektivity.

37.

Okrem toho by sa v požiadavkách na vymedzenie žalobných dôvodov malo zohľadniť aj to, do akej miery prispelo správanie druhej strany k prípadným nedostatkom. Najmä druhá, tretia, piata a šiesta otázka poukazujú na to, že v spore vo veci samej Úrad predniesol dôvody sporného povolenia vo forme, ktorá mohla prispieť k nedostatkom vo vyjadrení organizácie Eco Advocacy. Ak je to pravda, táto okolnosť by sa musela primerane zohľadniť pri požiadavkách na vyjadrenie organizácie Eco Advocacy.

38.

Príslušný vnútroštátny súd musí posúdiť, či určité písomné vyjadrenia účastníkov konania spĺňajú tieto požiadavky. Tento súd musí zistiť obsah príslušných vnútroštátnych požiadaviek prostredníctvom výkladu predmetných predpisov a len tento súd má potrebné znalosti, aby dokázal odhadnúť, aké vymedzenie je dostatočne jasné a presné, aby mu porozumeli účastníci konania aj on sám. Navyše tento súd môže z vlastného pohľadu určiť, či nedostatky vyjadrenia skutočne viedli k nedorozumeniam a do akej miery ich možno pripísať správaniu druhého účastníka.

39.

Súhrnne treba konštatovať, že procesná autonómia členských štátov, obmedzená zásadou efektivity, umožňuje uložiť účastníkom súdneho konania povinnosť, aby vo svojom písomnom vyjadrení vymedzili porušenia práva Únie včas, dostatočne jasne a presne, aby vnútroštátny súd mohol zohľadniť tieto porušenia.

40.

Požiadavky na vyjadrenie účastníkov konania predložené v konaní na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú podľa vyššie uvedených úvah prípustné, by však mali obmedzený účinok, ak by tieto súdy boli podľa práva Únie povinné alebo prinajmenšom oprávnené ex offo zohľadniť nedostatočne vymedzené porušenia práva Únie.

41.

High Court (Vyšší súd) však odvodzuje zodpovedajúcu povinnosť z potreby zabezpečiť účinnosť práva Únie. An Taisce v tejto súvislosti uvádza judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej vnútroštátne súdy musia odmietnuť uplatniť akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s právom Únie, v anglickom znení týchto rozsudkov „of their own motion“. ( 14 ) Na základe anglického znenia tejto judikatúry je to logické, keďže „of their own motion“ možno preložiť aj ako „ex offo“. Preto by sa táto judikatúra mohla chápať tak, že súdy členských štátov musia odmietnuť uplatniť vnútroštátne právo ex offo, ak je nezlučiteľné s právom Únie.

42.

Tento názor však vychádza z nesprávneho pochopenia uvedenej judikatúry týkajúcej sa prednosti práva Únie. To je jednoznačnejšie vo francúzskom znení tejto formulácie, podľa ktorého súdy musia konať „de leur propre autorité“, ale napríklad aj v nemeckom znení, v ktorom sa hovorí o „eigener Entscheidungsbefugnis“. ( 15 )

43.

Ako vyplýva aj z kontextu týchto konštatovaní Súdneho dvora, ide pritom o právomoc vnútroštátnych súdov vykladať vnútroštátne právo v súlade s požiadavkami práva Únie alebo v prípade potreby uplatňovať právo Únie, ktoré má prednosť, bez toho, aby museli čakať na zrušenie alebo určenie neplatnosti vnútroštátnych predpisov, ktoré sú v rozpore s právom Únie.

44.

Ako som už uviedla, na to nie je potrebné, aby účastníci konania pred vnútroštátnymi súdmi osobitne označili ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré majú uvedené súdy vykladať v súlade s právom Únie alebo ich neuplatniť. Označenie takýchto noriem a uplatnenie takéhoto postupu s cieľom zabrániť prípadnému rozporu medzi vnútroštátnym právom a právom Únie naopak patrí do rámca povinnosti vnútroštátnych súdov dosiahnuť cieľ stanovený v práve Únie. ( 16 )

45.

Otázka, či sa vnútroštátne súdy môžu alebo musia zaoberať určitými porušeniami práva Únie ex offo, s tým však nemá nič spoločné.

46.

Požiadavky v tejto súvislosti nevyplývajú ani z prednosti práva Únie alebo z procesných pravidiel článku 11 smernice o PVŽP. Z týchto ustanovení najmä nevyplýva povinnosť ani oprávnenie vnútroštátnych súdov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia nad rámec uvádzaných dôvodov.

47.

Článok 11 smernice o PVŽP sa tým líši od pravidiel, ktoré boli predmetom nedávneho rozsudku, v ktorom sa preskúmalo zaistenie štátnych príslušníkov tretích krajín. Tieto ustanovenia ukladajú súdnym orgánom povinnosť uskutočňovať preskúmanie zákonnosti zaistenia v pravidelných intervaloch bez toho, aby túto povinnosť akokoľvek obmedzovali. ( 17 ) Z toho Súdny dvor vyvodil, že príslušný súdny orgán prihliadne ex offo na prípadné nedodržanie podmienky zákonnosti, na ktoré sa dotknutá osoba neodvolala. ( 18 ) Vzhľadom na závažný zásah do základného práva na slobodu podľa článku 6 Charty, ktorý súvisí so zaistením, je táto povinnosť odôvodnená. V oblasti presadzovania práva Únie v oblasti životného prostredia však chýba porovnateľná právna úprava a spravidla nedochádza ani k podobne závažným zásahom do práv jednotlivcov.

48.

Povinnosť alebo oprávnenie vnútroštátnych súdov preskúmať ex offo určité žalobné dôvody sa preto tiež musí posudzovať z hľadiska procesnej autonómie členských štátov, ktorá je obmedzená zásadou ekvivalencie a zásadou efektivity.

49.

Podľa ustálenej judikatúry právo Únie v tejto súvislosti nevyžaduje, aby vnútroštátne súdy ex offo preskúmali porušenie ustanovení práva Únie, ak by ich takéto preskúmanie nútilo ísť nad rámec sporu tak, ako ho vymedzili účastníci konania. Naopak tieto súdy sú povinné prihliadať na právne kritériá vyplývajúce z kogentného ustanovenia práva Únie ex offo len vtedy, ak im takáto povinnosť alebo právo vyplýva z kogentných ustanovení vnútroštátneho práva. ( 19 )

50.

Súdny dvor síce odchylne od vyššie uvedeného rozhodol, že vnútroštátne súdy majú ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacu do pôsobnosti smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( 20 ), a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď, ako sú oboznámené s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. ( 21 ) Ide však o osobitný prípad, v ktorom je osobitná potreba ochrany spotrebiteľa vyjadrená aj tým, že podľa článku 6 ods. 1 uvedenej smernice nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. ( 22 ) Následne Súdny dvor rozšíril túto judikatúru na uplatňovanie niektorých ďalších práv, ktoré spotrebiteľom priznáva právo Únie. ( 23 )

51.

Táto judikatúra by sa prípadne mohla uplatniť na právo Únie v oblasti životného prostredia v prípadoch, ktoré zahŕňajú riziko obzvlášť závažných porušení. ( 24 ) V prejednávanej veci tomu však nič nenasvedčuje. Preto nie je potrebné sa touto otázkou ďalej zaoberať.

52.

V prejudiciálnej otázke je spomenutá aj hypotéza, podľa ktorej právo Únie síce vnútroštátnym súdom neukladá povinnosť, ale aspoň ich oprávňuje, aby sa ex offo zaoberali porušeniami práva Únie v oblasti životného prostredia. Nie je jasné, či je táto otázka relevantná pre rozhodnutie, lebo írski účastníci konania zhodne tvrdia, že High Court (Vyšší súd) je už podľa írskeho práva za určitých okolností oprávnený zaoberať sa takýmito porušeniami ex offo.

53.

Ak by táto otázka mala byť relevantná pre rozhodnutie, musí sa posúdiť aj z hľadiska obmedzení procesnej autonómie členských štátov, ktoré vyplývajú zo zásady ekvivalencie a zásady efektivity.

54.

Takéto oprávnenie by mohlo vyplývať najmä zo zásady ekvivalencie, ak vnútroštátne právo v porovnateľných prípadoch stanovuje túto právomoc. Vyššie uvedená argumentácia sa uberá týmto smerom, ale v konečnom dôsledku chýba dostatok informácií o írskom práve, aby bolo možné definitívne odpovedať na túto otázku.

55.

Naopak zásada efektivity môže v tejto súvislosti nanajvýš založiť povinnosť vnútroštátnych súdov zaoberať sa určitými porušeniami ex offo, čomu však v prejednávanej veci nič nenasvedčuje. Referenčným kritériom tejto zásady sú totiž práva priznané právom Únie. Uplatňovanie práv nemôže závisieť od právomoci, ktorej závisí od voľnej úvahy súdu.

56.

Právo Únie teda spravidla neukladá vnútroštátnym súdom povinnosť ani ich neoprávňuje, aby sa ex offo zaoberali porušeniami práva Únie v oblasti životného prostredia.

57.

Na prvú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že procesná autonómia členských štátov, obmedzená zásadou efektivity, umožňuje uložiť účastníkom súdneho konania povinnosť, aby vo svojom písomnom vyjadrení vymedzili porušenia práva Únie v oblasti životného prostredia včas, dostatočne jasne a presne, aby vnútroštátny súd mohol zohľadniť tieto porušenia. Právo Únie spravidla neukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť ani ho neoprávňuje zaoberať sa takýmito porušeniami ex offo.

58.

Druhá a tretia otázka sa týkajú predbežného preskúmania, či má byť projekt predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Hoci sa tieto otázky kladú len pre prípad, že odpoveď na prvú otázku bude kladná, podľa vyššie uvedených úvah musí o tejto otázke v konečnom dôsledku rozhodnúť vnútroštátny súd na základe výkladových usmernení Súdneho dvora. Preto je potrebné odpovedať na tieto otázky.

59.

Podľa článku 2 ods. 1 smernice o PVŽP členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Ide o takzvané posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

60.

V článku 4 ods. 1 smernice o PVŽP sa stanovuje, že projekty uvedené v prílohe I v zásade vždy podliehajú posúdeniu. Naopak podľa článku 4 ods. 2 sa pri projektoch uvedených v prílohe II musí v určitých prípadoch v rámci skúmania každého jednotlivého prípadu určiť, či je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie. Pri tomto určovaní sa v súlade s článkom 4 ods. 3 vezmú do úvahy príslušné výberové kritéria uvedené v prílohe III. Predmetné otázky sa týkajú tohto predbežného preskúmania.

61.

Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa musí vykonať, ak existuje pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že sporný projekt bude mať významný vplyv na životné prostredie. Pri zohľadnení hlavnej zásady ochrany, ktorá je jedným zo základných pilierov politiky vysokej úrovne ochrany, ktorú presadzuje Únia v oblasti životného prostredia podľa článku 191 ods. 2 ZFEÚ a v zmysle ktorej sa má vykladať smernica o PVŽP, existuje také nebezpečenstvo vtedy, keď sa na základe objektívnych skutočností nedá vylúčiť, že predmetný projekt bude mať významný vplyv na životné prostredie. ( 25 ) Je to v súlade s rozhodovacou praxou ( 26 ) Implementačného výboru Dohovoru z Espoo ( 27 ), ktorý sa vykonáva prostredníctvom smernice o PVŽP. ( 28 )

62.

Za týchto okolností odpoviem najprv na tretiu a potom na druhú otázku.

63.

Treťou otázkou sa High Court (Vyšší súd) usiluje spresniť požiadavky na zrozumiteľnosť odôvodnenia – chce zistiť, či má orgán verejnej moci povinnosť výslovne uviesť posúdenie všetkých konkrétnych kategórií a podkategórií prílohy III smernice o PVŽP, ak sú tieto kategórie a podkategórie v súvislosti s výstavbou potenciálne relevantné.

64.

Podľa článku 4 ods. 5 písm. b) smernice o PVŽP, ak sa orgán rozhodne, že nie je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie, uvádza hlavné dôvody nepožadovania takéhoto posúdenia s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III. Kritériá uvedené v prílohe III k smernici o PVŽP sa týkajú určitých vlastností príslušného projektu, vlastností umiestnenia a typu a vlastností potenciálneho vplyvu.

65.

Odôvodnenie môže spĺňať tieto požiadavky len vtedy, ak pri každom jednotlivom kritériu uvedenom v prílohe III smernice o PVŽP na základe objektívnych okolností vylúči, že projekt bude mať významný vplyv. Pri niektorých kritériách môže byť tento výsledok zrejmý; v tejto súvislosti môže stačiť stručný odkaz, za určitých okolností dokonca spolu pre všetky takéto kritériá. V ostatných prípadoch môžu byť potrebné ďalšie informácie. ( 29 )

66.

Smernica o PVŽP neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa formy odôvodnenia v súvislosti s týmito bodmi. Predovšetkým sa v nej nevyžaduje, aby sa odôvodnenie riadilo štruktúrou prílohy III. Odôvodnenie však musí dostatočne jasne vylúčiť, že projekt bude mať významný vplyv na životné prostredie. Ak sa to v súvislosti s určitými kritériami uvedenými v prílohe III nestane, odôvodnenie nemôže slúžiť ako dôvod na nevykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie.

67.

Odôvodnenie rozhodnutia o nevykonaní posudzovania vplyvov na životné prostredie musí teda podľa článku 4 ods. 5 písm. b) smernice o PVŽP na základe objektívnych okolností a s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III vylúčiť pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že predmetný projekt bude mať významné účinky na životné prostredie.

68.

Druhou otázkou sa má objasniť, do akej miery musí byť v rozhodnutí o nevykonaní posudzovania vplyvov na životné prostredie presne uvedené, v ktorých dokumentoch sa nachádzajú dôvody tohto rozhodnutia.

69.

Táto otázka vychádza zo skutočnosti, že Eco Advocacy v konaní vo veci samej namietala, že rozhodnutie Úradu nie je odôvodnené, pričom nezistila, že odôvodnenie sa nachádza v prílohe k rozhodnutiu.

70.

Ako som už uviedla, v článku 4 ods. 5 písm. b) smernice o PVŽP je stanovené, že rozhodnutie, podľa ktorého sa nevyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie, obsahuje odôvodnenie. Týmto ustanovením normotvorca konkretizoval povinnosť odôvodnenia, ktorá je nerozlučne spätá s tým, že musí existovať možnosť účinne napadnúť toto rozhodnutie. ( 30 ) Zatiaľ čo v minulosti Súdny dvor považoval za postačujúce, aby sa odôvodnenie uviedlo buď v samotnom rozhodnutí, alebo neskôr oznámilo na základe žiadosti, ( 31 ) v súčasnosti je jasné, že odôvodnenie musí byť súčasťou rozhodnutia.

71.

Článok 4 ods. 5 smernice o PVŽP však neukladá príslušnému orgánu povinnosť výslovne, samostatne a/alebo konkrétne uviesť, v ktorých dokumentoch presne sú uvedené jeho dôvody. Nič tomu nenasvedčuje ani v súvislosti s článkom 6 Aarhuského dohovoru, ( 32 ) ktorý sa vykonáva smernicou o PVŽP ( 33 ).

72.

Príslušnému orgánu, resp. členskému štátu sa preto ponecháva určitá miera voľnej úvahy pri formulácii odôvodnenia. ( 34 ) Aj táto otázka teda podlieha procesnej autonómii, ktorá sa má vykonávať v medziach stanovených zásadou ekvivalencie a zásadou efektivity. ( 35 )

73.

Sotva by však bolo zlučiteľné so zásadou efektivity, ak by sa odôvodnenie uvádzalo skrytým alebo nejednoznačným spôsobom, ( 36 ) keďže v takom prípade by sa uplatňovanie prípadných práv v súvislosti s nevykonaním posudzovania vplyvov na životné prostredie zbytočne, a teda nadmerne sťažilo. Naopak odôvodnenie musí byť ako také rozpoznateľné a musí v ňom byť vecne zrozumiteľným spôsobom uvedené, z akých údajov vychádza rozhodnutie.

74.

Odôvodnenie rozhodnutia o nevykonaní posúdenia vplyvov na životné prostredie musí teda v súlade s článkom 4 ods. 5 písm. b) smernice o PVŽP a so zásadou efektivity zabezpečiť, aby dôvody boli ako také rozpoznateľné a vecne zrozumiteľné. Vnútroštátny súd, ktorý má potrebné informácie na posúdenie toho, či verejnosť dotknutého členského štátu dokázala rozpoznať dôvody ako také a porozumieť im, musí preskúmať, či odôvodnenie spĺňa tieto požiadavky.

75.

Štvrtá až šiesta otázka sa týkajú predbežného preskúmania, či sa má vykonať primerané posúdenie vplyvov v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

76.

Zatiaľ čo všeobecné posudzovanie vplyvov na životné prostredie nie je priamo spojené s podmienkami povolenia, ( 37 ) posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch slúži na prípravu schválenia plánu alebo projektu. Podľa odseku 3 druhej vety tohto článku totiž príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom na základe výsledkov posúdenia vplyvov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

77.

Tento súhlas možno vydať len vtedy, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o tom, že plán alebo projekt nebude mať škodlivé následky na integritu predmetnej lokality. ( 38 ) Posúdenie vplyvov preto musí obsahovať úplné, presné a definitívne závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o účinky projektu, ktorý môže mať vplyv na dotknutú chránenú lokalitu. ( 39 )

78.

Táto funkcia posúdenia vplyvov určuje požiadavky na predbežné preskúmanie toho, či sa musí vykonať posúdenie vplyvov.

79.

Podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý môže pravdepodobne významne ovplyvniť osobitné chránené územie v zmysle smernice, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému posúdeniu vplyvov na dané územie z hľadiska cieľov ochrany osobitného chráneného územia.

80.

V rámci výkladu tohto ustanovenia Súdny dvor vypracoval štandard posudzovania, ktorý sa neskôr uplatnil na všeobecné posudzovanie vplyvov na životné prostredie ( 40 ), podľa ktorého povinnosť vykonať posudzovanie vzniká, ak existuje pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že plán alebo projekt môže mať na túto lokalitu významný vplyv. ( 41 ) Aj v tomto prípade platí, že najmä vzhľadom na zásadu predchádzania škodám takéto nebezpečenstvo existuje, ak na základe objektívnych okolností nemožno vylúčiť, že príslušný plán alebo projekt významne ovplyvní ciele ochrany danej lokality. ( 42 ) Posúdenie uvedeného rizika sa musí vykonať s ohľadom na vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre lokalitu, ktorej sa takýto plán alebo projekt týka. ( 43 ) Ak po tomto predbežnom preskúmaní pretrvávajú pochybnosti o neexistencii podstatných účinkov, je potrebné uskutočniť úplné posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch. ( 44 ) Toto úplné posúdenie je teda pravidlom a odchýlka je prípustná len vtedy, ak je vylúčená akákoľvek pochybnosť o potrebe posúdenia.

81.

Vzhľadom na tieto úvahy nižšie odpoviem na štvrtú až šiestu otázku v opačnom poradí.

82.

V šiestej otázke sa opakuje druhá otázka týkajúca sa odôvodnenia v prípade nevykonania posúdenia vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Aj v tomto prípade treba objasniť, do akej miery je potrebné presne uviesť, v ktorých dokumentoch sú uvedené dôvody tohto rozhodnutia. Hoci sa táto otázka tiež kladie len pre prípad, že odpoveď na prvú otázku bude kladná, treba na ňu odpovedať, keďže len vnútroštátny súd môže rozhodnúť, či je odpoveď na prvú otázku v spore vo veci samej kladná alebo záporná.

83.

Na rozdiel od smernice o PVŽP smernica o biotopoch výslovne neupravuje odôvodnenie v prípade nevykonania primeraného posúdenia vplyvov.

84.

Rovnako ako v súvislosti so všeobecným posúdením vplyvov ( 45 ) je však predpokladom účinného súdneho preskúmania tohto rozhodnutia a účinnej súdnej ochrany, aby súd, ktorý vo veci koná, a osoby, ktoré sa domáhajú súdnej ochrany, mali prístup k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, a to buď v samotnom rozhodnutí, alebo v neskoršom oznámení na základe ich žiadosti. ( 46 ) Táto povinnosť odôvodnenia navyše zodpovedá právu na riadnu správu vecí verejných, ktoré musia orgány členských štátov rešpektovať pri uplatňovaní práva Únie, hoci nie na základe článku 41 Charty, ( 47 ) ale na základe všeobecnej právnej zásady ( 48 ). V prípade rozhodnutí podľa práva životného prostredia, ktoré – podobne ako posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch ( 49 ) – podľa článku 6 Aarhuského dohovoru vyžadujú účasť verejnosti, článok 6 ods. 9 dohovoru navyše vyžaduje odôvodnenie.

85.

Keďže oznámenie odôvodnenia sa síce v práve Únie vyžaduje, ale jeho forma nie je upravená, podlieha procesnej autonómii členských štátov, ktorú musia členské štáty uplatňovať v rámci zásady ekvivalencie a zásady efektivity. V dôsledku toho sa na uvedenie odôvodnenia v prípade nevykonania posúdenia vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch vzťahujú rovnaké úvahy ako v prípade nevykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie. ( 50 )

86.

Ak je teda odôvodnenie rozhodnutia o nevykonaní posúdenia vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch súčasťou rozhodnutia, ako je v spore vo veci samej, príslušný orgán musí zabezpečiť, aby tieto dôvody boli ako také rozpoznateľné a vecne zrozumiteľné. Vnútroštátny súd musí preskúmať, či odôvodnenie spĺňa tieto požiadavky. Má potrebné informácie na posúdenie toho, či verejnosť dotknutého členského štátu dokázala rozpoznať dôvody ako také a porozumieť im.

87.

Piatou otázkou High Court (Vyšší súd) kladie dve podotázky týkajúce sa obsahu odôvodnenia rozhodnutia o nevykonaní posúdenia vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch: Po prvé je potrebné objasniť, či toto odôvodnenie musí dokázať rozptýliť každú dôvodnú vedeckú pochybnosť o vplyve plánovaných prác na dotknutú európsku lokalitu. Po druhé tento súd sa pýta, či musí odôvodnenie výslovne a jednotlivo odstrániť každú pochybnosť uvedenú v tejto súvislosti v rámci postupu účasti verejnosti.

88.

Kritérium, podľa ktorého sa musí vylúčiť každá dôvodná vedecká pochybnosť, resp. každá pochybnosť, ktorá je dôvodná z vedeckého hľadiska, používa Súdny dvor v súvislosti so schvaľovaním plánov alebo projektov podľa článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch po vykonaní primeraného posúdenia vplyvov. ( 51 ) V súvislosti s predbežným preskúmaním naopak vyžaduje posúdenie, či je možné na základe objektívnych okolností vylúčiť, že príslušný plán alebo projekt ovplyvní predmetnú lokalitu významným spôsobom. ( 52 )

89.

Účelom predbežného preskúmania je identifikovať plány alebo projekty, ktoré si nevyžadujú úplné posudzovanie, lebo sa už bez úplného posudzovania zistilo, že ich možno schváliť. ( 53 ) Naopak predbežné preskúmanie nemá umožniť, aby sa obišlo úplné posúdenie ( 54 ) alebo dokonca aby sa zrealizovali plány a projekty, ktoré by v prípade úplného posúdenia nesmeli byť povolené podľa článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch. Kritériá predbežného preskúmania musia byť preto minimálne rovnako prísne ako kritériá samotného posúdenia.

90.

Ak je teda príslušný orgán členského štátu vo fáze predbežného preskúmania presvedčený, že nie je potrebné posúdenie vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, musí uviesť aspoň výslovné a podrobné odôvodnenie, ktoré dokáže odstrániť každú pochybnosť, ktorá je dôvodná z vedeckého hľadiska, o nepriaznivom vplyve plánovaných prác na integritu dotknutej chránenej lokality.

91.

To však nevyhnutne neznamená, že odôvodnenie rozhodnutia o nevykonaní posúdenia vplyvov musí tiež výslovne a jednotlivo odstrániť každú pochybnosť uvedenú v súvislosti s nepriaznivým vplyvom na chránenú lokalitu v rámci postupu účasti verejnosti.

92.

Pokiaľ pochybnosti nie sú z vedeckého hľadiska dôvodné, nemožno od príslušného orgánu požadovať, aby ich výslovne „odstránil“. Úplne odhliadnuc od toho, že nie je opodstatnené vynakladať prostriedky orgánu verejnej moci na pochybnosti, ktoré nemajú žiadny vedecký základ, často nie je ani možné takéto pochybnosti vyvrátiť. Ako by mal napríklad orgán verejnej moci vyvrátiť námietku, že projekt rozhnevá duchov predkov?

93.

Odpoveď na piatu otázku, ktorú som uviedla v bode 90, sa teda vzťahuje na pochybnosti vyjadrené v povoľovacom konaní len v rozsahu, v akom sú dôvodné z vedeckého hľadiska.

94.

Cieľom štvrtej otázky je zistiť, či pri predbežnom preskúmaní potreby posúdenia vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch možno zohľadniť vlastnosti plánu alebo projektu, ktoré obsahujú prvky na odstránenie znečisťujúcich látok a mohli by zmierniť škodlivý účinok na chránenú lokalitu, keď by tieto vlastnosti boli do projektu začlenené ako jeho štandardné vlastnosti nezávisle od účinku na dotknutú chránenú lokalitu.

95.

Táto otázka vychádza z rozsudku vo veci People Over Wind, ktorý sa týkal zohľadnenia opatrení pri tomto predbežnom preskúmaní, ktorých cieľom je vyhnúť sa alebo predísť škodlivým účinkom plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu. Zo skutočnosti, že takéto opatrenia boli naplánované, Súdny dvor v tejto veci vyvodil, že je pravdepodobné, že lokalita bude zasiahnutá významným spôsobom, a preto je potrebné vykonať úplné posudzovanie. ( 55 )

96.

Súdny dvor sa preto domnieval, že okolnosť, že boli naplánované opatrenia na zmiernenie škodlivých účinkov projektu na chránenú lokalitu, naznačovala, že bolo potrebné úplné posudzovanie. Bez pravdepodobnosti významných škodlivých účinkov by totiž tieto opatrenia neboli potrebné.

97.

Vlastnosti plánu alebo projektu, ktoré síce zmierňujú škodlivé účinky na chránené lokality, ale nie sú plánované z tohto dôvodu, naopak nenaznačujú pravdepodobnosť takýchto účinkov. Nie sú totiž založené na predpoklade takejto pravdepodobnosti.

98.

Príkladom takýchto vlastností by bolo pripojenie obytných budov na kanalizáciu, ktorá odvádza odpadové vody na čistenie. Najmä na základe smernice o odpadových vodách ( 56 ) ide v tomto prípade o typickú vlastnosť obytných budov v Európskej únii, ktorá sa vyžaduje úplne nezávisle od pravdepodobnosti škodlivých účinkov na chránené lokality. Hoci teda toto opatrenie obmedzuje škodlivé účinky na vodný tok, do ktorého sa vyčistené odpadové vody vypúšťajú, alebo im dokonca zabraňuje, nepoukazuje to na pravdepodobnosť významných škodlivých účinkov na chránené lokality. Naopak takúto pravdepodobnosť možno stále vyvodiť z iných indícií.

99.

Jednou z ťažkostí je však určiť, či opatrenie slúži na zabránenie významnému škodlivému účinku na dotknutú chránenú lokalitu, alebo je nezávislé od tohto účelu. Nemožno pritom vychádzať len zo subjektívnych informácií developera projektu, lebo ich cieľom môže byť obísť primerané posúdenie vplyvov. Predpoklad účelu nezávislého od chránených lokalít by mal naopak vychádzať z objektívnych okolností, najmä zo všeobecných predpisov alebo všeobecne rozšírených postupov.

100.

V spore vo veci samej ide o vody z povrchového odtoku. Nejde pritom o odpadové vody, ktoré boli uvedené vyššie ako príklad a ktoré by sa museli vypúšťať do kanalizácie, ale o zrážky, ktoré sa nemiešajú s odpadovými vodami produkovanými v príslušných obytných budovách. Pri posudzovaní rizika spojeného s nepriamym vypúšťaním vôd z povrchového odtoku do chráneného riečneho toku vzniká otázka, do akej miery možno zohľadniť opatrenia prijaté na čistenie týchto vôd.

101.

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa podobne ako v prípade pripojenia na kanalizáciu a na rozdiel od rozsudku vo veci People Over Wind tieto opatrenia na čistenie vôd neprijímajú s cieľom obmedziť účinky na chránenú lokalitu. Ide naopak o opatrenia, ktoré sa prijímajú pri všetkých takýchto projektoch bez ohľadu na to, či je dotknutá chránená lokalita. Preto nepoukazujú na pravdepodobnosť významného škodlivého účinku na chránenú lokalitu.

102.

Skutočnosťou poukazujúcou na významný škodlivý účinok na chránenú lokalitu zostáva nepriame vypúšťanie vôd z povrchového odtoku. Hoci na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdny dvor nemôže zistiť, či z toho už možno vyvodiť pravdepodobnosť takéhoto škodlivého účinku, opatrenia na čistenie vôd, ktoré sú uvedené v tomto návrhu, označujú okolnosť, ktorá môže takúto pravdepodobnosť aspoň znížiť alebo dokonca vylúčiť.

103.

Preto je otázne, či sú tieto opatrenia na čistenie vôd v zmysle judikatúry týkajúcej sa predbežného preskúmania objektívnymi okolnosťami, ktoré môžu vylúčiť významný nepriaznivý škodlivý účinok projektu na lokalitu.

104.

V tejto súvislosti je relevantný ďalší argument Súdneho dvora uvedený v rozsudku vo veci People Over Wind. Súdny dvor vysvetlil nevyhnutnosť úplného posudzovania aj tým, že len na základe presnej analýzy v rámci tohto posudzovania možno vôbec určiť, či predmetné opatrenia skutočne zabraňujú nepriaznivému vplyvu na chránenú lokalitu alebo ho zmierňujú. ( 57 )

105.

Pre zohľadnenie opatrenia, ktoré znižuje škodlivé účinky projektu, je teda rozhodujúce, či už na úrovni predbežného preskúmania možno vylúčiť každú dôvodnú vedeckú pochybnosť o účinku tohto opatrenia. To spravidla predpokladá, že s takýmito opatreniami už sú dostatočné praktické skúsenosti. Ak sa takéto pochybnosti nedajú vylúčiť, opatrenie nemôže vylúčiť pravdepodobnosť alebo riziko významného škodlivého účinku a nemožno ho pri predbežnom preskúmaní rozhodujúcim spôsobom zohľadniť.

106.

Okrem toho Súdny dvor v rozsudku vo veci People Over Wind zdôraznil riziko, že v prípade zohľadnenia opatrení na zmiernenie škôd počas predbežného preskúmania sa obíde samotné posúdenie. ( 58 ) Navyše je možné, že v prípade nevykonania tohto posúdenia – aj keď nie v prejednávanej veci – by nebola zabezpečená účasť verejnosti, ktorá je v tejto súvislosti potrebná ( 59 ).

107.

Zohľadnenie opatrení, ktoré sa vykonávajú bez ohľadu na to, či hrozí škodlivý účinok na chránené lokality, však nemožno považovať za obchádzanie posúdenia vplyvov. Naopak ignorovanie týchto opatrení by znamenalo nezohľadnenie projektu v plnom rozsahu v rámci predbežného preskúmania. Podľa môjho názoru je to zrejmé pri posudzovaní príkladu pripojenia na kanalizáciu: Obytné budovy, ktorých odpadové vody sa vypúšťajú priamo do vodných tokov alebo dokonca na ulicu, ako to bolo v minulosti, sú dnes v Únii len ťažko predstaviteľné. Bolo by preto absurdné uvažovať o takýchto praktikách na účely posúdenia vplyvov pri projekte bytovej výstavby. V prípade sporných opatrení na čistenie vôd z povrchového odtoku nie je toto hľadisko rovnako zrejmé, ale tiež je správne.

108.

Na štvrtú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že pri predbežnom preskúmaní potreby posúdenia vplyvov podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch možno zohľadniť vlastnosti plánu alebo projektu, ktoré obsahujú prvky na odstránenie znečisťujúcich látok a mohli by zmierniť škodlivý účinok na chránenú lokalitu, ak je na základe objektívnych hľadísk jasné, že tieto vlastnosti boli do projektu začlenené ako jeho štandardné vlastnosti nezávisle od účinku na dotknutú chránenú lokalitu, a je možné vylúčiť každú dôvodnú vedeckú pochybnosť o ich účinnosti.

109.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto: