1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 51 ods. 1, článku 52 ods. 1, článku 77 ods. 1 a článku 79 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( 2 ).

2.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi BE a Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság (Národný úrad pre ochranu osobných údajov a slobodu informácií, Maďarsko, ďalej len „dozorný orgán“) vo veci zamietnutia žiadosti BE o poskytnutie častí zvukového záznamu z valného zhromaždenia akcionárov, na ktorom sa zúčastnil.

3.

Účelom GDPR je zabezpečiť účinné uplatňovanie pravidiel o ochrane osobných údajov tým, že stanovuje systém prostriedkov nápravy, ktoré umožňujú dotknutej osobe podať sťažnosť na dozornom orgáne, ďalej podať súdny prostriedok nápravy proti rozhodnutiu tohto orgánu, ako aj súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo jeho sprostredkovateľovi, ak sa táto osoba domnieva, že práva, ktoré jej toto nariadenie priznáva, boli porušené z dôvodu spracúvania jej osobných údajov, ktoré sa vykonalo v rozpore s uvedeným nariadením.

4.

Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) žiada Súdny dvor o spresnenie vzťahu medzi týmito prostriedkami nápravy, konkrétne o spôsob, ako zabrániť tomu, aby boli v jednom členskom štáte vydané protichodné rozhodnutia o existencii porušenia práv chránených GDPR.

5.

Ide o dôležitú otázku, keďže vôľa normotvorcu Únie zabezpečiť účinnú súdnu ochranu práv priznaných GDPR, ako aj vôľa zaručiť vysokú a koherentnú úroveň ochrany týchto práv sa nezdá byť zlučiteľná s existenciou protichodných rozhodnutí v jednom členskom štáte, ktorá je zdrojom právnej neistoty.

6.

V týchto návrhoch navrhnem, aby Súdny dvor rozhodol, že článok 78 ods. 1 GDPR v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie ( 3 ) sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že dotknutá osoba uplatní prostriedky nápravy stanovené v článku 77 ods. 1 a článku 79 ods. 1 tohto nariadenia, súd, ktorý má rozhodnúť o žalobe podanej proti rozhodnutiu dozorného orgánu, nie je viazaný rozhodnutím súdu, na ktorom bolo začaté konanie podľa článku 79 ods. 1 uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o otázku, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práv, ktoré tejto osobe vyplývajú z uvedeného nariadenia.

7.

Z tohto pohľadu vysvetlím dôvody, na základe ktorých sa má podľa môjho názoru článok 77 ods. 1 a článok 79 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že prostriedky nápravy, ktoré stanovujú, sa môžu uplatniť súbežne bez toho, aby mal jeden z nich podľa tohto nariadenia prednosť.

8.

Túto odpoveď doplním tým, že spresním, že vzhľadom na neexistenciu právnej úpravy Únie týkajúcej sa vzťahu medzi prostriedkami nápravy stanovenými v článkoch 77 až 79 GDPR, členským štátom prináleží, aby v súlade so zásadou procesnej autonómie a s prihliadnutím tak na cieľ zaručiť vysokú a koherentnú úroveň ochrany práv priznaných týmto nariadením, ako aj na právo na účinné súdne preskúmanie zakotvené v článku 47 Charty, na vnútroštátnej úrovni zaviedli mechanizmy na vymedzenie vzťahu medzi týmito prostriedkami nápravy, ktoré sú potrebné na zabránenie tomu, aby v tom istom členskom štáte existovali protichodné rozhodnutia týkajúce sa toho istého spracúvania osobných údajov.

9.

Článok 51 ods. 1 GDPR stanovuje:

„Každý členský štát stanoví, že za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia je zodpovedný jeden alebo viacero nezávislých orgánov verejnej moci s cieľom chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní a uľahčiť voľný tok osobných údajov v rámci Únie (ďalej len ‚dozorný orgán‘).“

10.

Podľa článku 52 ods. 1 GDPR:

„Každý dozorný orgán koná pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí v súlade s týmto nariadením úplne nezávisle.“

11.

Článok 58 ods. 4 GDPR stanovuje:

„Výkon právomocí udelených dozornému orgánu podľa tohto článku podlieha primeraným zárukám vrátane účinného súdneho prostriedku nápravy a riadneho procesu, stanoveným v práve Únie a v práve členského štátu v súlade s chartou.“

12.

Článok 77 GDPR, nazvaný „Právo podať sťažnosť dozornému orgánu“, znie takto:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, mieste výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením.

2.   Dozorný orgán, ktorému sa sťažnosť podala, informuje sťažovateľa o pokroku a výsledku sťažnosti vrátane možnosti podať súdny prostriedok nápravy podľa článku 78.“

13.

Článok 78 GDPR má názov „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiu dozorného orgánu“. Podľa odseku 1 tohto článku:

„Bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy, každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka.“

14.

Článok 79 GDPR je nazvaný „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi“. Odsek 1 tohto článku znie takto:

„Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 77, každá dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s týmto nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených v tomto nariadení.“

15.

§ 22 információs önrendelkezési jogról és az információszabadságról szóló 2011. évi CXII. törvény (zákon č. CXII z roku 2011 o práve na sebaurčenie v oblasti informácií a o slobodnom prístupe k informáciám, ďalej len „infozákon“) ( 4 ) z 26. júla 2011 stanovuje:

„Dotknutá osoba môže v rámci výkonu svojich práv v súlade s ustanoveniami kapitoly VI:

16.

§ 23 infozákona stanovuje:

„1.   Dotknutá osoba môže podať žalobu proti prevádzkovateľovi spracúvania údajov alebo proti sprostredkovateľovi – pokiaľ ide o spracovateľské operácie, ktoré patria do jeho pôsobnosti – v prípade, ak sa domnieva, že prevádzkovateľ a sprostredkovateľ konajúci na účet prevádzkovateľa spracúvania údajov a na základe jeho pokynov, pri spracúvaní jej osobných údajov porušil ustanovenia týkajúce sa spracúvania osobných údajov obsiahnuté v právnych predpisoch alebo v záväznom právnom akte Európskej únie…

…

4.   Účastníkom súdneho konania môžu byť aj osoby, ktoré inak nemajú procesnú spôsobilosť. [Dozorný orgán] môže vstúpiť do súdneho konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov dotknutej osoby.

5.   Ak súd vyhovie žalobe, rozhodne, či došlo k porušeniu, a uloží prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi povinnosť

a prípadne zároveň rozhodne o nárokoch na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy.“

17.

Po tom, čo sa BE 26. apríla 2019 zúčastnil na valnom zhromaždení akciovej spoločnosti, v ktorej je akcionárom, požiadal túto spoločnosť, aby mu poskytla zvukový záznam vyhotovený počas tohto valného zhromaždenia.

18.

Akciová spoločnosť ako prevádzkovateľ týchto údajov poskytla BE len časti záznamu, v ktorých bol nahratý jeho vlastný hlas, a nie časti záznamu, v ktorých bolo nahraté to, čo povedali iní účastníci.

19.

BE, ktorý žiadal, aby mu boli poskytnuté časti, v ktorých boli nahraté odpovede účastníkov na jeho otázky, ktoré položil počas valného zhromaždenia, ktoré sa konalo 26. apríla 2019, sa obrátil na dozorný orgán a žiadal, aby tento konštatoval, že akciová spoločnosť konala protiprávne, a aby jej uložil povinnosť odovzdať mu tieto časti záznamu. Dozorný orgán rozhodnutím z 29. novembra 2019 túto žiadosť zamietol.

20.

Po tomto zamietnutí podal BE proti tomuto rozhodnutiu dozorného orgánu žalobu na vnútroštátny súd na základe článku 78 ods. 1 GDPR s cieľom zmeniť alebo subsidiárne zrušiť uvedené rozhodnutie.

21.

Súbežne s predložením veci dozornému orgánu podal BE proti prevádzkovateľovi podľa článku 79 ods. 1 GDPR žalobu na občiansky súd.

22.

Počas prebiehajúceho konania o žalobe na vnútroštátnom súde vyhovel Fövárosi Ítélötábla (Odvolací súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) žalobe, ktorú podal BE na základe tohto ustanovenia, a konštatoval, že prevádzkovateľ porušil právo BE na prístup k jeho osobným údajom, keďže mu napriek jeho žiadosti neposkytol časti zvukového záznamu, ktoré obsahovali odpovede na jeho otázky. ( 5 ) Tento rozsudok občianskeho súdu druhého stupňa nadobudol právoplatnosť.

23.

BE v rámci žaloby na vnútroštátnom súde navrhol zohľadniť záver, ku ktorému dospel tento občiansky súd vo svojom rozsudku.

24.

Vnútroštátny súd sa pýta, či je možné z práva Únie vyvodiť poznatky o vzťahu medzi právomocami jednak dozorného orgánu, ktorý rozhoduje o sťažnosti podľa článku 77 ods. 1 GDPR, a správneho súdu, ktorý má podľa článku 78 ods. 1 tohto nariadenia právomoc preskúmavať zákonnosť rozhodnutí prijatých týmto orgánom, a jednak občianskeho súdu, ktorý má podľa článku 79 ods. 1 uvedeného nariadenia právomoc rozhodovať o žalobe, ktorú podala osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva vyplývajúce z toho istého nariadenia, boli porušené.

25.

Vnútroštátny súd totiž uvádza, že súbežné uplatnenie prostriedkov nápravy stanovených v týchto ustanoveniach môže viesť k prijatiu protichodných rozhodnutí, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových okolností.

26.

Takáto situácia by podľa tohto súdu mohla predstavovať riziko právnej neistoty. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa vnútroštátnych procesných predpisov rozhodnutie dozorného orgánu nie je pre občiansky súd záväzné. Nie je teda vylúčené, že občiansky súd môže na základe rovnakých skutkových okolností vydať rozhodnutie, ktoré je v rozpore s rozhodnutím dozorného orgánu.

27.

Vnútroštátny súd uvádza, že v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi neboli v prejednávanej veci splnené podmienky na to, aby mohol byť dozorný orgán vedľajším účastníkom konania na občianskom súde. Navyše podľa týchto predpisov rozsudok občianskeho súdu nie je pre správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia dozorného orgánu, ktoré musí vykonať v súlade s článkom 78 ods. 1 GDPR, záväzný.

28.

Keďže dozorný orgán a občiansky súd, ktorý vydal konečné rozhodnutie, zaujali odlišné stanoviská o existencii porušenia pravidiel týkajúcich sa ochrany osobných údajov, vnútroštátny súd chce vedieť, či prvky práva Únie umožňujú vymedziť vzťah medzi súbežne uplatňovanými prostriedkami nápravy. Vnútroštátny súd na porovnanie uvádza pravidlá z oblasti práva hospodárskej súťaže. ( 6 )

29.

Tento súd tiež uvádza, že na rozdiel od okolností, ktoré viedli k vydaniu rozsudku z 27. septembra 2017, Puškár ( 7 ), maďarská právna úprava nevyžaduje vyčerpanie správnych prostriedkov nápravy ako predbežnú podmienku na podanie žaloby na súd.

30.

Právo na účinný prostriedok nápravy a cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany práv priznaných GDPR však zahŕňajú zabezpečenie koherencie pri uplatňovaní tohto nariadenia. Na dosiahnutie tohto výsledku je potrebné určiť, ktorý z prostriedkov nápravy, ktoré sa môžu uplatniť súbežne, by mal mať prednosť.

31.

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom dozorného orgánu, že oprávnenia stanovené v článku 51 ods. 1 GDPR, ako aj úlohy stanovené v článku 57 ods. 1 písm. a) a f) a právomoci stanovené v článku 58 ods. 2 písm. b) a c) tohto nariadenia priznávajú tomuto orgánu prednostnú právomoc na účely vyšetrovania a monitorovania dodržiavania povinností stanovených v uvedenom nariadení. Vnútroštátny súd preto navrhuje, aby Súdny dvor podal výklad, podľa ktorého v prípade, že dozorný orgán v súvislosti s tým istým porušením uskutočňuje alebo uskutočnil konanie, rozhodnutie tohto orgánu v uvedenej veci – ako aj rozhodnutie správneho súdu, ktorý preskúmaval zákonnosť tohto rozhodnutia – majú prednosť pri rozhodovaní o existencii porušenia pravidiel stanovených v GDPR. V dôsledku toho rozhodnutia občianskych súdov vydané na základe článku 79 GDPR nie sú v konaniach podľa článkov 77 a 78 tohto nariadenia záväzné.

32.

Naopak, ak sa neuzná prednostný charakter právomoci dozorného orgánu na účely konštatovania porušenia práv priznaných GDPR, vnútroštátny súd sa domnieva, že bude musieť vzhľadom na zásadu právnej istoty považovať závery právoplatného rozsudku občianskeho súdu za záväzné a nebude môcť sám posúdiť zákonnosť obsahu rozhodnutia dozorného orgánu, pokiaľ ide o existenciu takéhoto porušenia. Vnútroštátny súd sa domnieva, že by to viedlo k tomu, že právomoc stanovená v článku 78 tohto nariadenia by bola zbavená svojej podstaty.

33.

Vzhľadom na tieto skutočnosti Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

34.

Písomné pripomienky predložili BE, dozorný orgán, maďarská, česká, talianska a poľská vláda a Európska komisia. Pojednávanie sa konalo 11. mája 2022 za účasti dozorného orgánu, maďarskej a poľskej vlády a Komisie.

35.

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva, a vzhľadom na to Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. ( 8 )

36.

Okrem toho treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora skutočnosť, že vnútroštátny súd predložil otázku s odkazom len na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť potrebné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v predložených otázkach odkázal alebo nie. V tejto súvislosti prináleží Súdnemu dvoru získať zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet konania. ( 9 )

37.

Poznamenávam, že vnútroštátny súd v súčasnosti rozhoduje o žalobe proti rozhodnutiu dozorného orgánu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť BE, čo zodpovedá prostriedku nápravy uvedenému v článku 78 ods. 1 GDPR.

38.

Aby mohol tento súd o tejto žalobe rozhodnúť, žiada Súdny dvor o spresnenie vzťahu medzi sťažnosťou podanou na dozornom orgáne podľa článku 77 ods. 1 tohto nariadenia na jednej strane a prostriedkami nápravy stanovenými v článku 78 ods. 1 a článku 79 ods. 1 uvedeného nariadenia na druhej strane.

39.

Konkrétne, vnútroštátny súd sa v tejto fáze vnútroštátnych konaní pýta, akú mieru voľnej úvahy má v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia dozorného orgánu, ktoré musí vykonať na základe článku 78 ods. 1 GDPR, s prihliadnutím na skutočnosť, že občiansky súd, na ktorom bolo začaté konanie podľa článku 79 ods. 1 tohto nariadenia, rozhodol v rozpore s rozhodnutím tohto úradu po tom, čo mu bola predložená sťažnosť podľa článku 77 ods. 1 uvedeného nariadenia.

40.

Za týchto podmienok treba podľa mňa konštatovať, že vnútroštátny súd svojimi otázkami v podstate žiada, aby Súdny dvor rozhodol, či sa má článok 78 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že v prípade, že dotknutá osoba uplatní prostriedky nápravy stanovené v článku 77 ods. 1 a článku 79 ods. 1 tohto nariadenia, je súd, ktorý má rozhodnúť o žalobe podanej proti rozhodnutiu dozorného orgánu, viazaný stanoviskom, ktoré prijal ten súd, na ktorom bolo začaté konanie podľa článku 79 ods. 1 tohto nariadenia, pokiaľ ide o existenciu porušenia práv, ktoré tejto osobe vyplývajú v uvedeného nariadenia.

41.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že z pohľadu vnútroštátneho súdu je predpokladom za zodpovedanie tejto otázky určenie, či má tento súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia dozorného orgánu, ktoré musí vykonať, zohľadniť v prípade súbežného uplatnenia prostriedkov nápravy stanovených v článku 77 ods. 1 a článku 79 ods. 1 GDPR prípadnú prednosť prvého prostriedku nápravy pred druhým prostriedkom nápravy, pokiaľ ide o konštatovanie porušenia práv chránených týmto nariadením.

42.

S cieľom odpovedať na otázky vnútroštátneho súdu treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie treba zohľadniť jeho znenie, ako aj štruktúru a ciele právnej úpravy, ktorej je súčasťou. ( 10 )

43.

Pokiaľ ide o znenie článkov 77 až 79 GDPR, poznamenávam, že z odseku 1 týchto článkov jednak vyplýva, že právo podať sťažnosť je dané „bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy“, a jednak, že právo podať žalobu proti rozhodnutiu dozorného orgánu alebo proti prevádzkovateľovi je dané „bez toho, aby boli dotknuté iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy“.

44.

Zo znenia týchto ustanovení teda vyplýva, že prostriedky nápravy, ktoré stanovujú, sa môžu uplatniť súbežne. Okrem toho normotvorca Únie v uvedených ustanoveniach nestanovil žiadne pravidlo upravujúce vzťah medzi týmito prostriedkami nápravy. Z GDPR preto nemožno podľa môjho názoru vyvodiť, že na účely konštatovania porušenia práv chránených týmto nariadením by mal jeden prostriedok nápravy prednosť pred inými prostriedkami nápravy.

45.

Hoci je pravda, ako vyplýva konkrétne z článku 51 ods. 1 GDPR, že dozorné orgány sú poverené dohľadom nad uplatňovaním tohto nariadenia, najmä s cieľom chrániť základné práva fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov, zo žiadneho ustanovenia tohto nariadenia nevyplýva, že by mali tieto orgány vo vzťahu k súdu prednostnú právomoc na konštatovanie porušenia týchto práv.

46.

Normotvorca Únie chcel dotknutým osobám sprístupniť ucelený systém prostriedkov nápravy, v ktorom by právo na súdny prostriedok nápravy a možnosť uplatniť správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy existovali nezávisle popri sebe bez toho, aby bol jeden vo vzťahu k druhému subsidiárny. Tieto osoby sa môžu domáhať právnej ochrany najmä podaním sťažnosti na dozornom orgáne, následne prípadne napadnutím rozhodnutia tohto orgánu na súde a/alebo priamym uplatnením súdneho prostriedku nápravy proti prevádzkovateľovi alebo jeho sprostredkovateľovi. Hoci dozorný orgán a súd alebo súdy, na ktorých bolo začaté konanie, môžu dospieť k rozdielnemu právnemu posúdeniu o existencii porušenia pravidiel stanovených GDPR, treba konštatovať, že normotvorca Únie nezaviedol vlastné mechanizmy, ktoré by toto riziko zmiernili, keďže nedefinoval podmienky na vymedzenie vzťahu medzi prostriedkami nápravy stanovenými v článkoch 77 až 79 tohto nariadenia.

47.

V tejto súvislosti zo štruktúry uvedeného nariadenia vyplýva, že hoci normotvorca Únie chcel stanoviť pravidlá týkajúce sa vzťahu medzi sťažnosťami podanými na dozorných orgánoch nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch na jednej strane a žalobami podanými na súdoch nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch na druhej strane, zámerom tohto normotvorcu nebolo stanoviť takéto pravidlá, pokiaľ ide o uplatnenie prostriedkov nápravy v tom istom členskom štáte.

48.

V tejto súvislosti poznamenávam, že GDPR stanovuje v kapitole VII, nazvanej „Spolupráca a konzistentnosť“, mechanizmy vzájomnej pomoci medzi dozornými orgánmi rôznych členských štátov, ktorých cieľom je zabezpečiť koherenciu rozhodnutí prijatých týmito orgánmi. Okrem toho článok 81 tohto nariadenia, nazvaný „Prerušenie konania“, v odseku 2 stanovuje, že „ak na súde iného členského štátu prebieha konanie týkajúce sa rovnakej veci spracúvania rovnakým prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, môže každý príslušný súd, ktorý nezačal konať ako prvý, svoje konanie prerušiť“. Navyše podľa článku 81 ods. 3 uvedeného nariadenia „ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže tiež na návrh jedného z účastníkov odmietnuť príslušnosť, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, je príslušný rozhodovať v uvedených veciach a ak jeho právny poriadok pripúšťa ich spojenie“.

49.

Poznamenávam, že takáto možnosť súdu prerušiť konanie alebo odmietnuť príslušnosť nie je stanovená v prípade, že sa sťažnosť na dozornom orgáne a súdne prostriedky nápravy podajú v tom istom členskom štáte a týkajú sa toho istého spracúvania osobných údajov.

50.

Z týchto skutočností vyplýva, že v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia dozorného orgánu, ktoré musí vnútroštátny súd vykonať na základe článku 78 ods. 1 GDPR, podľa tohto nariadenia nie je tento súd povinný uznať ani prednostnú právomoc tohto orgánu alebo súdu, na ktorom bolo začaté konanie podľa článku 79 ods. 1 uvedeného nariadenia, ani prednosť posúdenia vykonaného týmto orgánom alebo týmto súdom, pokiaľ ide o existenciu porušenia práv priznaných tým istým nariadením.

51.

Opačné riešenie by bolo podľa mňa v rozpore s právom na účinné súdne preskúmanie, ktoré musí mať osoba, ktorá napadne rozhodnutie dozorného orgánu.

52.

Zo znenia článku 78 ods. 1 GDPR totiž vyplýva, že toto ustanovenie priznáva každej fyzickej alebo právnickej osobe „právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka“. Toto ustanovenie sa premieta do článku 58 ods. 4 tohto nariadenia, z ktorého vyplýva, že výkon právomocí zverených dozornému orgánu podlieha takým zárukám, ako je právo na účinné súdne preskúmanie. ( 11 ) Ako už Súdny dvor rozhodol, článok 47 Charty nachádza svoje vyjadrenie v oblasti ochrany osobných údajov najmä v možnosti stanovenej v článku 78 ods. 1 GDPR, aby každá fyzická alebo právnická osoba mohla podať účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka. ( 12 )

53.

Toto právo na účinné súdne preskúmanie znamená, že súd, ktorý rozhoduje o žalobe proti rozhodnutiu dozorného orgánu na základe článku 78 ods. 1 GDPR, musí, ako sa uvádza v odôvodnení 143 tohto nariadenia, „vykonávať plnú právomoc, ktorá by mala zahŕňať právomoc preskúmať všetky skutkové a právne otázky, ktoré sú relevantné pre daný spor“. To má podľa mňa za následok, že tento súd musí mať možnosť voľne posúdiť zákonnosť rozhodnutia, ktoré je predmetom preskúmania, a na tento účel nemôže byť viazaný posúdením, ktoré predtým vykonal súd, na ktorom bolo začaté konanie na základe článku 79 ods. 1 GDPR, pokiaľ ide o otázku, či došlo alebo nedošlo k porušeniu pravidiel stanovených týmto nariadením.

54.

Preto, ak má mať súd, na ktorom bolo začaté konanie podľa článku 78 ods. 1 GDPR na účely preskúmania zákonnosti rozhodnutia dozorného orgánu, úplne voľnú úvahu na účely konštatovania, či došlo alebo nedošlo k porušeniu pravidiel uvedených v tomto nariadení, podľa môjho názoru to nie je z dôvodu údajnej prednosti, ktorou disponuje dozorný orgán, a následne prípadne tento súd, na účely vykonania tohto konštatovania, ale skôr z dôvodu práva na účinné súdne preskúmanie zakotveného v článku 47 Charty, ktoré znamená, že tento súd môže slobodne a nezávisle preskúmať zákonnosť rozhodnutia tohto orgánu.

55.

Pokiaľ ide o ciele sledované GDPR, poznamenávam, že rozhodnutie normotvorcu Únie umožniť dotknutým osobám, aby súbežne uplatnili prostriedky nápravy stanovené v článkoch 77 až 79 tohto nariadenia, patrí do cieľa uvedeného nariadenia, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany práv priznaných tým istým nariadením.

56.

V tejto súvislosti, ako vyplýva z článku 1 ods. 2 GDPR v spojení s jeho odôvodneniami 10, 11 a 13, toto nariadenie ukladá inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, ako aj príslušným orgánom členských štátov povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany práv zaručených v článku 16 ZFEÚ a článku 8 Charty. ( 13 )

57.

Treba však spresniť, ako to ilustruje prejednávaná vec, že možnosť súbežného podania žalôb, ktoré sa týkajú toho istého spracúvania osobných údajov, ktorú ponúka GDPR, môže predstavovať nevýhodu, a to právnu neistotu, ktorú môže vyvolať existencia protichodných rozhodnutí v jednom členskom štáte. Ako som však uviedol vyššie, hoci normotvorca Únie v tomto nariadení upozornil na riziko vzniku protichodných rozhodnutí medzi dozornými orgánmi alebo súdmi rôznych členských štátov, to neplatí, ak sa takéto rozhodnutia prijímajú v tom istom členskom štáte.

58.

Za týchto podmienok prináleží každému členskému štátu, aby zaviedol procesné nástroje, ktoré umožnia, aby sa čo najviac zabránilo prijímaniu protichodných rozhodnutí, ktoré sa týkajú toho istého spracúvania osobných údajov.

59.

V tejto súvislosti pripomínam, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v tejto oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu systému každého členského štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie stanovil procesnú úpravu prostriedkov nápravy stanovených v článkoch 77 až 79 GDPR, no za predpokladu, že táto úprava nie je v situáciách upravených právom Únie menej priaznivá ako v podobných situáciách upravených vnútroštátnym právom (zásada ekvivalencie) a v praxi neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje výkon práv priznaných právom Únie (zásada efektivity). ( 14 )

60.

V tejto súvislosti a podľa ustálenej judikatúry súdom členských štátov prislúcha, aby v zmysle zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ zabezpečili súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, pričom článok 19 ods. 1 ZEÚ okrem toho členským štátom ukladá povinnosť stanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany. ( 15 )

61.

V dôsledku toho sú členské štáty povinné pri určovaní procesných podmienok žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv priznaných GDPR zaistiť dodržanie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces upraveného v článku 47 Charty, ktorý je potvrdením zásady účinnej súdnej ochrany. ( 16 )

62.

Charakteristické znaky súdnych prostriedkov nápravy stanovených týmto nariadením sa teda musia určiť v súlade s článkom 47 Charty.

63.

Účinná súdna ochrana však podľa môjho názoru nespočíva len v tom, že dotknuté osoby majú k dispozícii prostriedky nápravy potrebné na ochranu práv, ktoré im vyplývajú z GDPR. V prípade koexistencie viacerých prostriedkov nápravy, ktoré možno uplatniť súbežne, treba rovnako zaručiť právnu istotu poskytnutej súdnej ochrany. Keďže protichodné rozhodnutia o existencii porušenia pravidiel stanovených týmto nariadením nemôžu zabezpečiť účinnú súdnu ochranu dotknutých osôb, treba, aby členské štáty zaviedli opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo prijímaniu takýchto protichodných rozhodnutí.

64.

Ak by členské štáty nezaviedli procesné mechanizmy umožňujúce vymedziť vzťah medzi rôznymi prostriedkami nápravy, nebolo by možné úplne dosiahnuť ciele sledované GDPR, ktoré spočívajú v zabezpečení účinnej súdnej ochrany dotknutých osôb, ako aj vysokej a koherentnej úrovne ochrany práv priznaných týmto nariadením.

65.

Z odôvodnenia 10 GDPR v tejto súvislosti vyplýva, že jeho cieľom je okrem iného zabezpečiť koherentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov v celej Únii a odstrániť prekážky tokov osobných údajov v jej rámci. ( 17 )

66.

Táto požiadavka koherentného a jednotného uplatňovania pravidiel stanovených GDPR by však mohla byť ohrozená, ak by rozdiely v úrovni ochrany medzi členskými štátmi, ktoré sa toto nariadenie snaží odstrániť, mohli v tom istom členskom štáte pretrvávať. Uvedenú požiadavku preto treba chápať nielen na medzištátnej úrovni, ale takisto aj pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté v každom členskom štáte.

67.

V dôsledku toho musí každý členský štát zabezpečiť, aby existencia prostriedkov nápravy, ktoré môžu dotknuté osoby uplatniť súbežne, nespochybnila účinnosť ochrany práv, ktoré im priznáva GDPR. Členským štátom prináleží, aby si vybrali, ktoré procesné mechanizmy považujú za najvhodnejšie na účely vymedzenia vzťahu medzi prostriedkami nápravy stanovenými v článkoch 77 až 79 tohto nariadenia.

68.

Členské štáty by mohli napríklad stanoviť, že dotknuté osoby musia pred začatím súdneho konania vyčerpať správne prostriedky nápravy. ( 18 )

69.

Členské štáty môžu rovnako stanoviť možnosť alebo povinnosť, aby súd, na ktorom bola podaná žaloba podľa článku 79 ods. 1 GDPR počas už prebiehajúceho konania o sťažnosti podľa článku 77 ods. 1 tohto nariadenia alebo o súdnom prostriedku nápravy podľa článku 78 ods. 1 uvedeného nariadenia, prerušil konanie, ktoré na tomto súde prebieha, dovtedy, kým bude prijaté rozhodnutie v jednom z týchto konaní.

70.

Poznamenávam, že Súdny dvor už rozhodol, že právo na prístup k súdu nie je absolútnym právom a môže tak podliehať primeraným obmedzeniam, ktoré sledujú legitímny cieľ a nenarušujú samotnú podstatu tohto práva. ( 19 ) Prerušenie konania môže v tejto súvislosti predstavovať riešenie, ktorým sa zabráni prijatiu protichodných rozhodnutí, ktoré by mohli ohroziť právnu istotu. ( 20 )

71.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko), takto: