1.

Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, na ktorý bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, zatiaľ čo dlžník spotrebiteľ sa na konaní nezúčastňuje až do vydania tohto platobného rozkazu, je povinný ex offo vylúčiť uplatnenie nekalej podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi týmto spotrebiteľom a dotknutým predajcom alebo dodávateľom, na ktorej sa zakladá časť uvádzanej pohľadávky. Za tohto predpokladu má tento súd možnosť čiastočne zamietnuť tento návrh pod podmienkou, že táto zmluva môže naďalej existovať bez akýchkoľvek ďalších zmien, revízií či doplnení, čo prináleží preveriť uvedenému súdu.

2.

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie síce ukladá vnútroštátnemu súdu, na ktorý bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, povinnosť vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z určenia nekalej povahy podmienky obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom s cieľom uistiť sa, že spotrebiteľ ňou nie je viazaný, v zásade však tomuto súdu neukladá povinnosť ex offo pristúpiť k započítaniu medzi platbou vykonanou na základe uvedenej podmienky a zostatkom dlžným na základe tejto zmluvy, avšak s výhradou dodržania zásad ekvivalencie a efektivity.

3.

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že by podľa tohto ustanovenia z hľadiska zásad ekvivalencie a efektivity bol vnútroštátny súd, na ktorý bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, povinný ex offo pristúpiť k započítaniu medzi platbou vykonanou na základe nekalej podmienky obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere a zostatkom dlžným na základe tejto zmluvy, je tento súd povinný vylúčiť uplatnenie judikatúry súdu vyššieho stupňa, ktorá má opačný zmysel.