3

Žalobkyne sú dve spoločnosti založené podľa čínskeho práva so sídlom v Číne. So spoločnosťou Ningbo Wheelsky Company Limited (ďalej len „WS“), založenou podľa samojského práva, sú HT a TC súčasťou skupiny Hangtong (ďalej len „skupina HT“) a všetky tri sú prepojenými spoločnosťami.

4

HT v rámci tejto skupiny vyrába oceľové kolesá, predávané tak na čínskom vnútornom trhu, ako aj na vývoz, zatiaľ čo TC je obchodník a WS prijíma platby za predaj od zákazníkov‑dovozcov. V prípade niektorých vývozných transakcií skupina HT využíva kanály spoločnosti Ningbo Ningdian International Trade CO., Ltd (ďalej len „ND“), ktorá je colným zástupcom, ktorý nie je prepojený so žalobkyňami.

[omissis]

25

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

26

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

31

Druhý žalobný dôvod sa delí na tri časti.

32

V prvej časti žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia nesprávne považovala údaje o vývozných cenách, ktoré predložili, za nespoľahlivé. V druhej časti vytýkajú Komisii, že nezohľadnila úsilie, ktoré vynaložili na úspešné začatie prešetrovania, a že nevypočítala vývoznú cenu na základe údajov, ktoré jej poskytli, hoci tieto údaje neboli vo všetkých ohľadoch najlepšie. V tretej časti žalobkyne vytýkajú Komisii, že nevypočítala normálnu hodnotu a nepoužila dostupné údaje na stanovenie ich dumpingového rozpätia.

33

V prvých dvoch častiach druhého žalobného dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne, žalobkyne v prvom rade tvrdia, že údaje, ktoré poskytli Komisii, boli dostatočné na to, aby umožnili tejto inštitúcii stanoviť správnu vývoznú cenu.

34

V tejto súvislosti žalobkyne uvádzajú, že predajná cena oceľových kolies zapísaných v účtovníctve skupiny HT a spoločnosti TC sa zhodovala s cenami uvedenými vo faktúrach s uvedením DPH, ako aj v colných vyhláseniach skupiny HT pre TC, pričom uvedené ceny zodpovedajú 90 % vývozu oceľových kolies uskutočneného skupinou HT do Únie počas obdobia zisťovania.

35

Rozdiel medzi sumami uvedenými vo faktúrach s uvedením DPH vystavených skupinou HT pre TC a colnými vyhláseniami týkajúcimi sa vývozu z Číny totiž ovplyvňuje len 10 % ich celkového vývozu do Únie, takže Komisia mala v súlade so svojou všeobecnou praxou možnosť nezohľadniť tento zostatok vo výške 10 %.

36

V tejto súvislosti žalobkyne uvádzajú, že tvrdenia Komisie uvedené v odôvodneniach 35 a 40 napadnutého nariadenia sú protichodné. Táto inštitúcia totiž nemôže súčasne tvrdiť, že existuje základná neistota, pokiaľ ide o pravdivosť účtovných záznamov žalobkýň, a zároveň pripustiť, že informácie o normálnej hodnote boli správne a overené, a to napriek tomu, ako pripustila, že normálna hodnota predstavuje 50 % výpočtu dumpingového rozpätia.

37

Žalobkyne spresňujú, že nezávisle od neexistencie účtovníctva spoločnosti WS sa vývozná cena výrobkov predávaných v Únii mohla stanoviť na základe použitia zoznamu DMSAL, ktorý uvádzal a identifikoval všetky predaje skupiny HT spoločnosti TC na účely vývozu tovaru do Únie. Údaje z tohto zoznamu mohli byť ľahko porovnané s colnými formulármi pre tovar vyvážaný do Únie, faktúrami s uvedením DPH pri vývoze do Únie, ako aj s dokladmi o platbe zákazníkov v Únii tak, ako vyplývali z výpisov z bankových účtov spoločnosti WS.

38

Žalobkyne spochybňujú úvahy Komisie, podľa ktorých nebolo možné, aby táto inštitúcia s istotou určila vývoznú cenu, hoci podľa jej vlastných zistení deklarovaná colná hodnota zodpovedala pôvodnej obchodnej faktúre nezávisle od skutočnosti, že pri tej istej transakcii mohli existovať dve faktúry, z ktorých jedna sa týkala spojenia medzi skupinou HT a spoločnosťou TC a druhá medzi spoločnosťami TC a ND. To znamená, že Komisia mohla na základe cien, ktoré HT fakturovala spoločnostiam TC alebo ND, stanoviť vývoznú cenu a upraviť ju v súlade so svojou obvyklou praxou, keď disponuje spoľahlivými údajmi týkajúcimi sa normálnej hodnoty.

39

Tieto údaje mohli byť navyše porovnané s čínskymi colnými štatistikami, ktoré boli na rozdiel od toho, čo sa snaží preukázať Komisia prostredníctvom dokumentu uvedeného v prílohe B2 k vyjadreniu k žalobe, presné. Údajná nepravdivosť týchto údajov totiž súvisí so skutočnosťou, že Komisia nezohľadnila opravy, ktoré žalobkyne vykonali v dokumente uvedenom v prílohe C4 k replike. Tieto údaje sa zhodujú so zoznamom RLSALUR, ktorý zmenili a ktorý uvádzal všetky predaje strán prepojených na nezávislých zákazníkov v Únii.

40

Žalobkyne Komisii vytýkajú, že si nedala námahu overiť celkový vývozný predaj oceľových kolies analýzou záznamov nezávislých zákazníkov a faktúr s uvedením DPH pri vývoze, hoci sa táto inštitúcia k tomu zaviazala v oznámení, ktoré im poskytla súčasne s oznámením dočasného nariadenia, a to napriek tomu, že sedem z ich ôsmich zákazníkov v rámci Únie súhlasilo so spoluprácou s Komisiou.

41

Žalobkyne tvrdia, že v každom prípade sa im podarilo preukázať na základe bankových výkazov spoločnosti WS, 98 % ich vývozu do Únie, a na základe colných formulárov dovozu do Únie, 65 % vývozu do Únie.

42

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o údaje týkajúce sa formulárov dovozu tovaru do Únie, žalobkyne zdôrazňujú, že ako uviedli Komisii vo svojich pripomienkach z 27. augusta 2019, predložili tejto inštitúcii zoznam EUSALES, ktorý uvádzal ich osem zákazníkov v Únii, a následne aktualizovaný zoznam týchto zákazníkov spolu s ich kontaktnými údajmi a pre väčšinu z nich dôkaz o zaplatení cla pri dovoze do Únie. Tieto skutočnosti v podstate potvrdzovali zaplatenie fakturovaných vývozných cien. Nezdokladovaný zostatok bol spôsobený tým, že niektorí z ich zákazníkov im nechceli poskytnúť dokumenty týkajúce sa dovozov, ktoré uskutočnili.

43

Žalobkyne dodávajú, že ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora a z judikatúry WTO, Komisia nemohla na účely odôvodnenia zamietnutia stanovenia vývoznej ceny vytýkať žalobkyniam skutočnosť, že nepredložili dôkaz o jasnom rozdelení vývozov do Únie a mimo Únie, keďže nepredložili tabuľku rozdelenia týchto vývozov, hoci ich o túto tabuľku nikto nikdy nežiadal. Tvrdia, že v každom prípade použitie tabuľky DMSAL, ktorá poukazovala na takéto rozdelenie, umožňovalo odlíšiť predaje uskutočnené dovozcom v Únii od predajov uskutočnených dovozcom usadeným v tretích štátoch.

44

V tejto súvislosti žalobkyne zdôrazňujú, že používajú trojstranný systém fakturácie medzi prepojenými spoločnosťami na vývoz do Únie. Podľa tohto systému predajné ceny tovaru s pôvodom v Číne uvedenom na faktúrach pre zákazníkov Únie môžu byť iné a často sa líšia od cien deklarovaných colným orgánom Únie v čase jeho dovozu.

45

Keďže prevodná hodnota odráža vývozný predaj, a nie je nižšia ako trhová hodnota a nevyhnutné náklady dotknutého tovaru, ktoré zahŕňajú náklady na prepravu a poistenie na hranici Únie, je táto prevodná hodnota správne použitá na účely určenia colnej hodnoty v Únii.

46

Žalobkyne tvrdia, že informácie, ktoré oznámili Komisii, predstavovali zďaleka najlepšie dostupné informácie o predajoch na vývoz oceľových kolies v zmysle prílohy II k antidumpingovej dohode WTO. To navyše konštatovala úradníčka poverená vypočutím vo svojej prvej správe o vypočutí, podľa ktorej uviedla, že žalobkyne konali podľa svojich najlepších schopností.

47

Žalobkyne z toho vyvodzujú, že Komisia tým, že odmietla údaje, ktoré jej boli predložené, nevykonala úkony, ktoré sa zaviazala vykonať v oznámení zaslanom v dobe upovedomenia o predbežnom nariadení, a založila svoje závery na údajoch, ktoré si od nich nevyžiadala, a nevykonala spravodlivé porovnanie cien použitím vývozných cien, ako to stanovuje článok 2 ods. 11 základného nariadenia.

48

Žalobkyne v druhom rade tvrdia, že pokiaľ ide o vývoznú cenu, Komisia mala použiť článok 18 ods. 3 základného nariadenia tým, že použila predaj „zo závodu“ od skupiny HT spoločnostiam TC a ND na výpočet ceny a objemu vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania, takže mohla na základe článku 18 ods. 3 základného nariadenia presne stanoviť dumpingové rozpätia a ujmu, ktoré sa ich týkajú, a to bez toho, aby zohľadnila transakcie spoločnosti WS v súlade s uplatniteľnou judikatúrou, najmä v bodoch 120 a 121 rozsudku z 19. marca 2015, City Cycle Industries/Rada, (T‑413/13, neuverejnený, EU:T:2015:164).

49

V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že Komisia nikdy nespochybnila ceny fakturované skupinou HT spoločnostiam TC a ND a hodnoty oceľových kolies deklarované colným orgánom Únie pri dovoze oceľových kolies žalobkýň. Dodávajú, že stanovenie vývoznej ceny na základe takýchto údajov je v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 8 a 9 základného nariadenia.

50

Zdôrazňujú, že argumentácia Komisie týkajúca sa odmietnutia stanovenia vývoznej ceny na základe fakturácie, ku ktorej došlo medzi HT a TC, je nedôvodná. Je totiž preukázané, že tieto ceny sú nižšie, ako sú ceny skutočne fakturované zákazníkom v Únii. Stanovenie vývoznej ceny na základe týchto údajov tak môže viesť k stanoveniu vyššieho antidumpingového cla, než je clo, ktoré bolo stanovené na základe cien skutočne účtovaných dovozcom v Únii.

51

Pokiaľ ide o námietku Komisie týkajúcu sa nemožnosti uplatniť nepresné hodnoty z dôvodu článku 9 ods. 6 základného nariadenia, žalobkyne tvrdia, že tieto ustanovenia sa uplatnia aj vtedy, keď Komisia použije článok 18 základného nariadenia vo vzťahu k výrobcom vybraným do vzorky. Rozpätia dotknutých výrobcov sa teda nezohľadňujú pri výpočte váženého priemeru dumpingového rozpätia uplatniteľného na výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky.

52

V každom prípade Komisia nepreukázala, v čom bez ohľadu na uplatnenie článku 9 ods. 6 základného nariadenia mohlo zahrnutie žalobkýň do vzorky významne ovplyvniť výsledky prešetrovania.

53

Napokon tvrdia, že podľa pravidiel WTO Komisia nemohla legitímne odmietnuť uplatnenie ustanovení článku 18 ods. 3 základného nariadenia.

54

Komisia navrhuje, aby sa tieto tvrdenia odmietli.

55

V tejto súvislosti je na účely odpovede na tvrdenia žalobkýň potrebné najprv analyzovať, či predložené dokumenty, akými sú zoznam DMSAL alebo colné vyhlásenia, boli dostatočne spoľahlivé na to, aby umožnili Komisii stanoviť vývoznú cenu, a potom určiť, či Komisia mohla použiť článok 18 ods. 3 základného nariadenia na stanovenie vývoznej ceny za okolností, keď žalobkyne predložili všetky dokumenty, ktoré mali k dispozícii.

56

Pokiaľ ide najprv o otázku súvisiacu so spoľahlivosťou údajov týkajúcich sa stanovenia vývoznej ceny, treba na úvod pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v oblasti spoločnej obchodnej politiky, a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení, disponuje Komisia širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musí preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, to sa musí obmedziť na overenie dodržania príslušných procesných pravidiel, vecnej správnosti skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia tohto skutkového stavu alebo neexistencie zneužitia právomoci [pozri rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P, EU:C:2017:968, bod 68 a citovanú judikatúru].

57

Navyše Súdny dvor rozhodol, že preskúmanie dôkazov Všeobecným súdom, na ktorých Komisia založila svoje konštatovania, nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností nahrádzajúce posúdenie vykonané touto inštitúciou. Toto preskúmanie nenarúša širokú mieru voľnej úvahy tejto inštitúcie v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené Komisiou. Všeobecný súd musí preto posúdiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť konštatovania, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo [pozri rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P, EU:C:2017:968, bod 69 a citovanú judikatúru].

58

Navyše v rámci základného nariadenia sú podniky, ktorých sa týka antidumpingové prešetrovanie, povinné oznámiť Komisii informácie potrebné na stanovenie ich dumpingového rozpätia. V prípade neposkytnutia takýchto informácií hrozí týmto podnikom riziko, že na ne budú podľa článku 18 ods. 1 uvedeného nariadenia uplatnené iné údaje než tie, ktoré poskytli (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2006, Shandong Reipu Biochemicals/Rada, T‑413/03, EU:T:2006:211, bod 65 a citovanú judikatúru).

59

V tejto súvislosti treba uviesť, že analýza dokumentu Komisie uvedeného v prílohe B1 k vyjadreniu k žalobe, ktorú žalobkyne nespochybnili, v prvom rade poukazuje na to, že v každom zo siedmich predajných kanálov používaných skupinou HT na vývoz jej výrobkov dovozcovia platili platby za tovar predávaný prostredníctvom spoločnosti WS, ktorá neviedla nijaké účtovníctvo. V dôsledku toho a nezávisle od skutočnosti, že samojský zákon o obchodných spoločnostiach nestanovuje, že musia mať certifikované účtovníctvo, nemajú bankové výpisy spoločnosti WS žiadnu dôkaznú hodnotu.

60

V druhom rade vo všetkých predajných kanáloch sa predaj uskutočnil dovozcom bez toho, aby boli faktúry vystavené na ich meno zaregistrované v účtovníctve skupiny HT. Dôvodom bolo, že TC buď zaúčtovala faktúry, ktoré boli nižšie, ako je suma na faktúrach zaslaných dovozcom, a na základe týchto prvých faktúr podala colným orgánom zavádzajúce vyhlásenia o vývoznej cene (kanál 1), alebo TC vystavila faktúry v mene dovozcov, ale nezaúčtovala ich (kanály 2 a 3), alebo WS vystavovala faktúry, ktoré neboli zaznamenané v jej účtovníctve, keďže samojské právne predpisy nevyžadujú, aby spoločnosti viedli certifikované účtovníctvo (kanály 4 a 5), alebo napokon faktúry vystavovala ND, ktorá je spoločnosťou mimo skupiny a v súvislosti s ktorou Komisia nemohla získať žiadne informácie z dôvodu jej nedostatočnej spolupráce pri prešetrovaní (kanály 6 a 7).

61

V treťom rade vo všetkých predajných kanáloch s výnimkou prvého predajného kanálu došlo k predaju tovaru na vývoz po tom, čo HT alebo TC predala tovar spoločnosti ND, čo z dôvodov uvedených v bode 60 vyššie znemožnilo Komisii určiť predajnú cenu skutočne zaplatenú európskymi dovozcami.

62

Spojenie všetkých skutočností uvedených v bodoch 59 až 61 vyššie neumožňuje domnievať sa, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že údaje týkajúce sa vývoznej ceny neboli spoľahlivé.

63

To znamená, že za jednoduché vyhlásenia treba považovať tvrdenia žalobkýň, podľa ktorých preukázali 98 % platieb európskych dovozcov na základe bankových výkazov spoločnosti WS, 90 % predajných cien na základe faktúr s uvedením DPH vystavených skupinou HT, a napokon 65 % vývozných transakcií do Únie na základe colných vyhlásení týchto dovozcov, rovnako ako tvrdenie žalobkýň, že Komisia nezohľadnila systém trojstranného obchodného styku, ktorý prijali.

64

Tieto nezrovnalosti boli okrem toho preukázané na pojednávaní, na ktorom žalobkyne uznali, že Komisia nemohla použiť účtovníctvo spoločnosti WS, neexistenciu akejkoľvek účtovnej evidencie faktúr spoločnosti TC určených európskym dovozcom, a v dôsledku toho existujúce ťažkosti pri stanovení spoľahlivej vývoznej ceny.

65

V dôsledku toho treba po prvé analyzovať, či táto vývozná cena mohla byť stanovená, ako to naznačujú žalobkyne, na základe zoznamu DMSAL, faktúr s uvedením DPH vystavených skupinou HT určených spoločnosti TC, a či sa Komisia nesprávne domnievala, že stanovenie vývoznej ceny bolo nemožné, keďže neexistuje tabuľka odlišujúca medzi vývozmi do Únie a ostatnými, ktorej predloženie sa v priebehu prešetrovania nepožadovalo.

66

Pokiaľ ide najskôr o zoznam DMSAL a faktúry s uvedením DPH vystavené skupinou HT pre TC, treba uviesť, že, ako zdôraznila Komisia na pojednávaní, tieto dôkazy sa týkali predaja uskutočneného skupinou HT spoločnosti TC, teda predajov v rámci skupiny a domácich predajov, ktorých cena bola v dôsledku toho odlišná od ceny skutočne zaplatenej európskymi dovozcami. Navyše, ako bolo potvrdené na pojednávaní, Komisia nemohla overiť, či skutočne došlo k vývozu do Únie, ktoré uviedli žalobkyne, keďže neexistovalo žiadne dôveryhodné účtovníctvo týkajúce sa tohto vývozu.

67

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň založené na nepredložení tabuľky, ktorá odlišuje medzi vývozmi uskutočnenými do Únie a ostatnými, treba uviesť, že žalobkyne na pojednávaní najprv uviedli, že takáto tabuľka by nebola užitočná, keďže všetky informácie, ktoré sa v nej nachádzajú, už boli uvedené v zozname DMSAL, a následne potvrdili, že by mohli predložiť takúto tabuľku, keby ich o to Komisia požiadala, ako to vyplýva z pripomienok zaslaných 25. októbra 2019, v dôsledku oznámenia predbežného nariadenia, a napokon priznali, že takúto tabuľku nepredložili, pretože sa obávali, že Komisia bude tvrdiť, že taká tabuľka nie je vierohodná z dôvodu neexistencie faktúr, ktoré by takéto údaje potvrdzovali.

68

Tieto protichodné tvrdenia poukazujú na umelý charakter tvrdenia žalobkýň, podľa ktorého Komisia nemohla na účely odmietnutia ich údajov týkajúcich sa vývoznej ceny namietať proti neposkytnutiu tabuľky uvádzajúcej vývoz do Únie.

69

Komisia skutočne nepoužila tieto údaje o vývoze nielen preto, že takáto tabuľka neexistovala, ale aj preto, že, ako vyplýva z odôvodnení 32, 35 a 40 napadnutého nariadenia, táto inštitúcia musela riešiť „zásadnú nespoľahlivosť záznamov spoločnosti“ a nemožnosť s istotou určiť druh a počet výrobkov vyvážaných do Únie, takže nemohla stanoviť vývoznú cenu na základe faktúr s uvedením DPH vystavených skupinou HT a určených spoločnosti TC. Tieto posledné uvedené zistenia nie sú vôbec v rozpore so skutočnosťou, že Komisia sa domnievala, že údaje týkajúce sa normálnej hodnoty boli spoľahlivé, keďže tieto údaje boli pravidelne zaznamenané v účtovníctve skupiny HT, na rozdiel od údajov týkajúcich sa vývozu.

70

Navyše nariadenia, na ktoré odkazujú žalobkyne s cieľom preukázať, že Komisia sa odklonila od svojej obvyklej praxe, pokiaľ ide o úpravu vývozných cien, sa nezdajú byť relevantné, keďže zákonnosť nariadenia, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, sa musí posúdiť s ohľadom na právne predpisy, a najmä ustanovenia základného nariadenia, a nie na základe údajnej predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2016, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑351/13, neuverejnený, EU:T:2016:616, bod 107].

71

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenia žalobkýň týkajúce sa údajnej neexistencie náležitej starostlivosti vyšetrovateľov vo vzťahu k európskym dovozcom a dokumentom týkajúcim sa týchto dovozcov, treba najskôr uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Komisia sa nikdy nezaviazala vykonať prieskumy na mieste u týchto dovozcov s cieľom stanoviť vývoznú cenu. Z osobitného oznámenia žalobkyniam v prílohe k predbežnému nariadeniu vyplýva, že táto inštitúcia iba vzala na vedomie ich návrh, ktorý bol v tomto zmysle predložený v liste z 27. augusta 2019 a ktorý sa nachádza v prílohe A 21 k žalobe.

72

Okrem toho, že žalobkyne nespochybňujú okolnosť uvedenú v odôvodnení 33 napadnutého nariadenia, podľa ktorej len traja dovozcovia Únie súhlasili so spoluprácou s Komisiou, treba uviesť, že deklarovaný počet týchto dovozcov sa v priebehu prešetrovania menil z ôsmich, ako to vyplýva z dokumentu z 27. augusta 2019 pripojeného v prílohe A 21 k žalobe, na dvanásť v januári 2020, ako to vyplýva z dokumentov uvedených v prílohe A 28 k žalobe.

73

Takáto zmena počtu dovozcov z Únie znamená, ako bolo potvrdené na pojednávaní, že Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že nemá žiadnu istotu o spoľahlivosti informácií oznámených žalobkyňami v súvislosti s týmito dovozcami, takže jej nemožno vytýkať, že ich nezohľadnila, ani to, že voči týmto dovozcom nepodnikla žiadne kroky. Komisii teda nemožno vytýkať, že porušila ustanovenia článku 6 ods. 4 základného nariadenia.

74

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa čínskych colných štatistík, na jednej strane súhrnné tabuľky colných dokumentov obsahujú nezrovnalosti, na ktoré poukázala Komisia v prílohe B2 k vyjadreniu k žalobe. To viedlo žalobkyne k úprave týchto tabuliek, ale bez presvedčujúceho výsledku pre vyšetrovacie orgány, keďže tie nemohli tieto údaje overiť podľa účtovných a daňových údajov žalobkýň. Na druhej strane bola referenčná hodnota tovaru vyjadrená v týchto dokumentoch v kilogramoch a celkové sumy platieb boli vyjadrené v amerických dolároch, takže Komisia nemohla poznať druh a množstvá výrobkov vyvážaných do Únie, ako aj jednotkové predajné sumy, ktoré sú však nevyhnutné na stanovenie vývoznej ceny. Napokon tieto dokumenty sčasti vystavila ND, ktorá nie je prepojená so žalobkyňami, čo Komisii znemožnilo overiť ich pravdivosť, a v dôsledku toho ich dôkaznú hodnotu.

75

Pokiaľ ide nakoniec o výhradu formulovanú žalobkyňami týkajúcu sa toho, že Komisia porušila článok 18 ods. 3 základného nariadenia, treba uviesť, že cieľom článku 18 základného nariadenia je umožniť Komisii pokračovať v prešetrovaní napriek tomu, že strany odmietnu spolupracovať alebo spolupracujú nedostatočne. Úroveň spolupráce strán musí byť posúdená v závislosti od pojmu „potrebné informácie“ použitého v tomto článku, keďže na to, aby tieto osoby mohli byť považované za spolupracujúce, musia Komisii poskytnúť informácie, ktoré umožnia tejto inštitúcii dospieť k zisteniam nevyhnutným v rámci antidumpingového prešetrovania, pričom posúdenie „potreby“ informácie sa uskutočňuje v každom jednotlivom prípade [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P, EU:C:2017:968, body 53 a 55].

76

Ako už bolo rozhodnuté, rozsah úsilia vynaloženého zainteresovanou stranou na oznámenie určitých informácií nemusí nevyhnutne súvisieť s vlastnou kvalitou oznámených informácií a v každom prípade nie je jediným rozhodujúcim prvkom. Ak teda požadované informácie napokon nie sú získané, Komisia má právo použiť dostupné údaje týkajúce sa požadovaných informácií (pozri, pokiaľ ide o bod 6.8 antidumpingovej dohody WTO, správu osobitného výboru pripravenú v rámci WTO, nazvanú „Egypt – konečné antidumpingové opatrenia na dovoz oceľových výstuží s pôvodom v Turecku“ a prijatú 1. októbra 2002, bod 7.242) (rozsudok zo 4. marca 2010, Sun Sang Kong Yuen Shoes Factory/Rada, T‑409/06, EU:T:2010:69, bod 104).

77

Napokon podľa ustálenej judikatúry článok 18 ods. 3 základného nariadenia stanovuje, že ak informácie predložené zainteresovanou stranou nie sú vo všetkých ohľadoch dokonalé, nemožno ich ignorovať za predpokladu, že prípadné nedostatky neprimerane nesťažujú dosiahnutie primerane správnych záverov, že informácie sa poskytnú včas, sú overiteľné a že strana konala podľa svojich najlepších schopností. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že tieto štyri podmienky sú kumulatívne. V dôsledku toho nesplnenie jednej z nich bráni uplatneniu tohto ustanovenia, a teda zohľadneniu dotknutých informácií (pozri rozsudok z 19. marca 2015, City Cycle Industries/Rada, T‑413/13, neuverejnený, EU:T:2015:164, bod 120 a citovanú judikatúru).

78

V tejto súvislosti treba konštatovať, že z dôvodov, ktoré už boli uvedené v bodoch 59 až 62 vyššie, mohla Komisia oprávnene použiť článok 18 ods. 1 základného nariadenia na stanovenie vývoznej ceny, keďže nedostatky údajov poskytnutých žalobkyňami nadmerne sťažili dosiahnutie primerane správnych záverov.

79

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo porušenia článku 18 ods. 1 a 3, a v dôsledku toho článku 9 ods. 6 základného nariadenia alebo ods. 3 prílohy II k antidumpingovej dohode WTO, v odôvodneniach 29 až 41 napadnutého nariadenia v podstate konštatovala, že bez ohľadu na to, či žalobkyne konali podľa svojich najlepších schopností, hlavný problém, ktorý sa objavil počas prešetrovania, bol spôsobený nedostatkom úplných a overiteľných údajov o vývozných transakciách, vrátane a predovšetkým, pokiaľ ide o vyvážané výrobky, objem a ich hodnotu, takže táto inštitúcia dospela k záveru, že tieto údaje nemôže riadne a nezávisle overiť, odmietla ich ako celok a použila dostupné údaje v súlade s ustanoveniami článku 18 ods. 1 základného nariadenia

80

Napokon treba konštatovať, že samotné uvedenie porušenia článku 2 ods. 6a, 8, 9, 10 a 11, článku 3, ako aj článku 6 základného nariadenia okrem toho, že je stručné, nemôže stačiť na preukázanie relevantnosti tvrdenia o porušení týchto ustanovení, a v dôsledku toho na preukázanie akejkoľvek nezákonnosti napadnutého nariadenia v tejto súvislosti.

81

V dôsledku toho treba zamietnuť prvú a druhú časť druhého žalobného dôvodu.

82

V tretej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia tým, že nepoužila svoje údaje na určenie normálnej hodnoty, hoci ich považovala za spoľahlivé, porušila článok 18 ods. 1 a 3 základného nariadenia a ods. 3 prílohy II k antidumpingovej dohode WTO, ako aj články 2 a 3, článok 6 ods. 6 a 8 a článok 9 ods. 4 tohto nariadenia. Dodávajú, že Komisia nedostatočne vysvetlila dôvody, pre ktoré nezohľadnila tieto údaje na stanovenie normálnej hodnoty.

83

V tejto súvislosti žalobkyne uvádzajú, že Komisia sa odklonila od svojej obvyklej praxe nepoužiť dostupné údaje len za okolností, keď tieto údaje nie sú úplne overiteľné a spoľahlivé.

84

Zdôrazňujú, že táto prax je v súlade s judikatúrou WTO.

85

Tvrdia, že Komisia dostatočne nevysvetlila, prečo nevypočítala normálnu hodnotu, hoci v tejto súvislosti disponovala spoľahlivými informáciami, ako to vyplýva z odôvodnení 42 a 44 napadnutého nariadenia.

86

Žalobkyne tvrdia, že Komisia mohla použiť ich normálnu hodnotu na účely jej porovnania s vývoznými cenami do Únie, s ich stanovenými vývoznými cenami do Únie alebo prinajmenšom s vývoznými cenami uplatňovanými jediným spolupracujúcim výrobcom zaradeným do vzorky, alebo s cenami poskytnutými inými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí požiadali o individuálne preskúmanie v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia alebo inými zainteresovanými stranami.

87

Dodávajú, že takýto postup by zohľadnil skutočnosť, že úplne spolupracovali s Komisiou počas celého prešetrovania, čo mimochodom zdôraznila úradníčka poverená vypočutím, a Komisia to nepoprela.

88

Komisia tieto tvrdenia odmieta.

89

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň uvedené v bode 87 vyššie, treba v tejto súvislosti na úvod uviesť, že v pôvodnej správe o vypočutí zo 17. septembra 2019 úradníčka poverená vypočutím síce pripustila, že vzhľadom na úsilie, ktoré žalobkyne vynaložili, sa domnievala, že považovať žalobkyne za „nespolupracujúce“ z dôvodu, že poskytli nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nie je najvhodnejšie, a preto požiadala o objasnenie podmienok na účel uplatnenia článku 18 základného nariadenia. Nemení to nič na tom, že v druhej a poslednej správe o vypočutí zo 7. februára 2020 už táto úradníčka poverená vypočutím neuviedla žiadnu ďalšiu pripomienku k uplatneniu tohto článku Komisiou, takže z týchto dvoch dokumentov nemožno vyvodiť nijaké dôsledky, pokiaľ ide o úroveň spolupráce žalobkýň.

90

Pokiaľ ide o nariadenia, o ktoré sa opierajú žalobkyne pri tvrdení o existencii údajnej praxe Komisie spočívajúcej v nepoužití dostupných údajov len za okolností, keď údaje nie sú úplne overiteľné a spoľahlivé, stačí toto tvrdenie zamietnuť na základe judikatúry citovanej v bode 70 vyššie.

91

Pokiaľ ide o antidumpingovú dohodu WTO a konkrétnejšie prílohu II k tejto dohode, ako aj príslušnú judikatúru, ktorá bola predmetom písomnej otázky na účely odpovede na pojednávaní, treba uviesť, že článok 18 základného nariadenia sa má vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na tieto ustanovenia, keďže predstavuje prebratie obsahu týchto ustanovení do práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. mája 2014, Guangdong Kito Ceramics a i./Rada, T‑633/11, neuverejnený, EU:T:2014:271, bod 40).

92

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v bode 7.354 a nasl. správy osobitného výboru WTO zo 16. novembra 2007, ES, antidumpingové opatrenia týkajúce sa chovného lososa (WT/DS 337/R), na ktorú sa odvolávajú žalobkyne, tento výbor pri zamietnutí dôkazu týkajúceho sa stanovenia normálnej hodnoty Európskymi spoločenstvami zdôraznil, že orgán poverený prešetrovaním mal na základe článku 6.8 antidumpingovej dohody WTO a ods. 3 prílohy II k tejto dohode použiť „overiteľné“ informácie, ktoré mu poskytli zainteresované strany.

93

Navyše vo veci Spojené štáty – Antidumpingové a kompenzačné opatrenia uplatňované na oceľové plechy s pôvodom v Indii (WT/DS 206/R), na ktorú žalobkyne odkazujú tiež, je pravda, že osobitný výbor WTO sa v bode 7.60 a nasl. svojej správy v podstate domnieval, že vyšetrovacie orgány sa mali snažiť použiť čo najviac údaje, ktoré im poskytli zainteresované strany, keďže jedným zo základných cieľov antidumpingovej dohody WTO ako celku je zabezpečiť, aby sa objektívne určenia uskutočňovali v čo najväčšej miere na základe faktov.

94

V bodoch 7.62 a 7.64 tej istej správy však osobitný výbor WTO uviedol, že nebolo možné dospieť k záveru, že vyšetrovací orgán mal použiť informácie, ktoré napríklad neboli overiteľné alebo neboli oznámené včas, alebo že ich mal použiť bez ohľadu na ťažkosti, ktoré by to spôsobilo.

95

Navyše, ako zdôraznila Komisia na pojednávaní, bez toho, aby to žalobkyne popreli, treba uviesť, že veci, ktoré viedli k týmto dvom správam WTO, sa od prejednávanej veci líšia v tom, že v týchto veciach sa hlavný problém, s ktorým sa stretli vyšetrujúce orgány, netýkal, ako je to v prejednávanej veci, stanovenia vývoznej ceny z dôvodu neexistencie spoľahlivých údajov o vývoze, najmä pokiaľ ide o druh vyvážaného tovaru a jeho cenu, ale stanovenia normálnej hodnoty.

96

Z týchto dvoch správ vyplýva, že keďže sa vyšetrovací orgán má v zásade usilovať o použitie informácií poskytnutých stranami, ktoré sú overiteľné, má tak urobiť v čo najväčšej možnej miere. To znamená, že tento orgán nemusí zohľadniť informácie, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k výsledkom, ktoré neumožňujú dospieť k primerane správnym záverom.

97

V kontexte prejednávanej veci by však akékoľvek stanovenie normálnej hodnoty bolo zbytočné, pretože žiadne dumpingové rozpätie by nebolo možné stanoviť bez možnosti určiť vývoznú cenu vzťahujúcu sa na žalobkyne, ako to vyplýva z bodov 56 až 81 vyššie.

98

Tento záver nie je spochybnený tvrdením žalobkýň, podľa ktorého bolo možné stanoviť normálnu hodnotu s cieľom porovnať ju s vývoznou cenou pre ostatných výrobcov. Ako totiž zdôraznila Komisia na pojednávaní, uplatnenie takejto metódy by bez akejkoľvek istoty o identite a množstve vyvážaných výrobkov, ako to vyplýva z bodu 69 vyššie, nevyhnutne viedlo k tomu, že by sa spájali nezodpovedajúce, a v dôsledku toho asymetrické, hodnoty, takže závery týkajúce sa dumpingového rozpätia by napokon neboli primerane správne.

99

Pokiaľ ide o výhradu založenú na nedostatočnom odôvodnení dôvodov, pre ktoré Komisia nevypočítala normálnu hodnotu, treba uviesť, že Všeobecný súd už rozhodol, že z odôvodnenia vyžadovaného článkom 296 ZFEÚ musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá dotknutý akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli hájiť svoje práva a aby súd mohol vykonať svoje preskúmanie. Nemožno však vyžadovať, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 10. októbra 2012, Shanghai Biaowu High‑Tensile Fastener a Shanghai Prime Machinery/Rada, T‑170/09, neuverejnený, EU:T:2012:531, bod 126 a citovanú judikatúru). Okrem toho odôvodnenie napadnutého nariadenia sa musí posudzovať najmä s prihliadnutím na informácie, ktoré boli oznámené žalobkyniam, a pripomienky, ktoré predložili počas správneho konania (rozsudok zo 4. marca 2010, Sun Sang Kong Yuen Shoes Factory/Rada, T‑409/06, EU:T:2010:69, bod 150). Konkrétne sa nevyžaduje, aby sa v odôvodnení nariadení v oblasti antidumpingu špecifikovali jednotlivé skutkové a právne okolnosti, ktoré sú často veľmi početné a komplikované a ktoré sú ich predmetom, keďže tieto nariadenia patria do systematického rámca súboru opatrení, ktorého sú súčasťou. V tomto ohľade postačuje, aby bolo odôvodnenie zo strany inštitúcií v nariadeniach uvedené jasne a jednoznačne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 1998, Industrie des poudres sphériques/Rada, T‑2/95, EU:T:1998:242, bod 357).

100

V tejto súvislosti treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, dôvody uvedené Komisiou v napadnutom nariadení umožňujú pochopiť dôvody, pre ktoré sa domnieva, že údaje týkajúce sa normálnej hodnoty nepredstavujú polovicu informácií potrebných na stanovenie dumpingového rozpätia.

101

Ako totiž Komisia jasne a jednoznačne uviedla v odôvodnení 42 napadnutého nariadenia, stanovenie normálnej hodnoty bolo v prejednávanej veci neúčinné, keďže informácie poskytnuté na účely stanovenia vývoznej ceny, ktorá je základným prvkom výpočtu dumpingového rozpätia, neboli spoľahlivé, pretože neboli overiteľné.

102

Okrem toho treba konštatovať, že toto odôvodnenie umožnilo žalobkyniam pochopiť dôvody, pre ktoré Komisia v prejednávanej veci nestanovila normálnu hodnotu, a napadnúť zákonnosť tejto voľby, ako to vyplýva z tvrdení uvedených najmä v rámci tohto žalobného dôvodu. Takéto odôvodnenie tiež umožňuje súdu Únie preskúmať zákonnosť napadnutého nariadenia.

103

Napokon z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bode 80 vyššie, treba zamietnuť údajné porušenie článkov 2 a 3, článku 6 ods. 6 a 8, ako aj článku 9 ods. 4 základného nariadenia.

104

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že tretiu časť druhého žalobného dôvodu treba zamietnuť, a v dôsledku toho treba zamietnuť druhý žalobný dôvod v celom rozsahu.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol takto: