1

Týmto odvolaním spoločnosť Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals Co. Ltd (ďalej len „Zhejiang“), so sídlom v Číne, navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. októbra 2020, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia (T‑307/18, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2020:487), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu na zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/330 z 5. marca 2018, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 63, 2018, s. 15) v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky.

2

Rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúc[im] sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), Rada Európskej únie schválila Dohodu o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanú v Marrákeši 15. apríla 1994, ako aj dohody v prílohách 1 až 3 k tejto dohode, medzi ktorými sa uvádza aj Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“).

3

Článok 18.3 antidumpingovej dohody znie:

„Ak odseky 3.1 a 3.2 neustanovujú inak, budú sa ustanovenia tejto dohody vzťahovať na prešetrenie a skúmanie existujúcich opatrení prijatých na základe žiadostí, ktoré boli predložené v deň alebo po dni, keď pre člena nadobudla platnosť dohoda WTO.“

4

Dňa 11. decembra 2001 sa Čínska ľudová republika na základe Protokolu o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k WTO (ďalej len „Protokol o pristúpení Číny k WTO“) stala zmluvnou stranou WTO.

5

Článok 15 písm. a) a d) tohto protokolu stanovuje:

„Článok VI [Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 11, Mim. vyd. 11/021, s. 90; ďalej len „GATT 1994“)], [Antidumpingová dohoda] a [Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 156; Mim. vyd. 11/021, s. 243)] sa uplatňujú na konania týkajúce sa dovozu tovaru čínskeho pôvodu na územie [člena] WTO v súlade s nasledujúcim:

…

6

Odôvodnenie 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21), stanovuje:

„S cieľom zabezpečiť riadne a transparentné uplatňovanie pravidiel stanovených v [Antidumpingovej dohode], terminológia uvedenej dohody by mala byť zavedená do právnych predpisov Únie v najlepšej možnej miere.“

7

Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Stanovenie dumpingu“ vo svojom odseku 7 písm. a) a b) a odsekoch 10 a 11 stanovuje:

„7.   

…

10.   Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k predaju uskutočnenému, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav v každom prípade, podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. Pri vykonávaní úprav je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek duplicite, predovšetkým pokiaľ ide o zľavy, rabaty, množstvá a úroveň obchodovania. V prípade splnenia osobitných podmienok faktory, kvôli ktorým možno vykonať úpravy, sú uvedené v tomto zozname:

…

11.   Pokiaľ príslušné ustanovenia, ktoré upravujú spravodlivé porovnanie, neustanovujú inak, je existencia dumpingových rozpätí počas obdobia prešetrovania spravidla stanovená na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženým priemerom cien všetkých vývozných transakcií do Únie alebo porovnaním individuálnych normálnych hodnôt a individuálnych vývozných cien do Únie v jednotlivých transakciách. Normálnu hodnotu stanovenú na základe váženého priemeru možno však porovnať s cenami jednotlivých individuálnych vývozných transakcií do Únie, ak existuje významný rozdiel v profile vývozných cien medzi rôznymi kupujúcimi, regiónmi alebo dobami a ak by metódy špecifikované v prvej vete tohto odseku neodrážali plnú mieru praktizovaného dumpingu. Tento odsek nebráni používaniu výberu vzoriek v súlade s článkom 17.“

8

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Stanovenie ujmy“, vo svojich odsekoch 2, 3, 5 a 6 stanovuje:

„2.   Stanovenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie:

3.   Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Únii. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí cenové podhodnotenie vo významnej miere alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden alebo ani viacero z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne smerodajných.

…

5.   Vyhodnotenie dosahu dumpingových dovozov na dotknuté výrobné odvetvie Únie zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia, vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií a využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v Únii, skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a ani jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.

6.   Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie Únie tak, ako je stanovené v odseku 5, a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.“

9

Článok 6 toho istého nariadenia s názvom „Prešetrovanie“ vo svojom odseku 8 stanovuje:

„S výnimkou okolností, ktoré sú stanovené v článku 18, je potrebné v miere, v akej je to možné, skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.“

10

Článok 11 nariadenia 2016/1036 s názvom „Dĺžka trvania, revízne prešetrovania a vrátenia“ v odsekoch 2 až 9 stanovuje:

„2.   Konečné antidumpingové opatrenie uplynie päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho revízneho prešetrovania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, pokiaľ nie je v rámci revízneho prešetrovania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy. Takéto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa iniciuje z podnetu Komisie alebo na žiadosť výrobcov z Únie, alebo v ich mene a príslušné opatrenia zostanú v platnosti až do výsledku uvedeného revízneho prešetrovania.

Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy. O takejto pravdepodobnosti môžu napríklad svedčiť dôkazy o pretrvávajúcom dumpingu a ujme alebo dôkazy, že odstránenie ujmy je čiastočne alebo výlučne spôsobené existenciou opatrení, alebo dôkazy, že okolnosti vývozcov alebo trhové podmienky sú také, že svedčia o pravdepodobnosti ďalšieho dumpingu spôsobujúceho ujmu.

Pri vykonávaní prešetrovaní podľa tohto odseku sa vývozcom, dovozcom, predstaviteľom krajiny vývozu a výrobcom z Únie poskytne príležitosť vysvetliť, vyvrátiť alebo vyjadriť pripomienky k záležitostiam, ktoré sú uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie, a závery sa dosiahnu s náležitým zreteľom na všetky relevantné a náležite zdokumentované dôkazy predložené vo vzťahu k otázke, či je pravdepodobné, alebo nepravdepodobné, že vypršanie platnosti opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy.

…

9.   Pri všetkých revíznych prešetrovaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú vrátenia, uskutočnených podľa tohto článku, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri prešetrovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležite zohľadní článok 2, a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17.“

11

Článok 16 tohto nariadenia s názvom „Overovanie na mieste“ vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Komisia v prípade potreby môže vykonať prešetrovanie v tretích krajinách pod podmienkou, že získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi svoj zámer predstaviteľom vlády príslušnej krajiny a tí nevznesú proti prešetrovaniu námietky. Len čo Komisia získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi krajine vývozu názvy a sídla podnikov, ktoré chce navštíviť, ako aj dohodnuté termíny overovania.“

12

Článok 18 uvedeného nariadenia, nazvaný „Nespolupráca“, vo svojom odseku 4 uvádza:

„Ak sa dôkazy alebo informácie neakceptujú, strana, ktorá ich poskytla, je bezodkladne informovaná o dôvodoch a dostane príležitosť, aby poskytla ďalšie vysvetlenie v stanovenej lehote. Ak sa vysvetlenia nepovažujú za dostatočné, dôvody zamietnutia takýchto dôkazov alebo informácií sa sprístupnia a uvedú sa v uverejnených zisteniach.“

13

Článok 20 toho istého nariadenia s názvom „Poskytovanie informácií“ vo svojich odsekoch 2 a 4 stanovuje:

„2.   Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť treba venovať poskytovaniu iných informácií, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri predbežných opatreniach.

…

4.   Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomne. Uskutočňuje sa čo najskôr, zvyčajne najneskôr do jedného mesiaca pred začatím postupov podľa článku 9, pričom sa zohľadňuje ochrana dôverných informácií. Ak Komisia nemôže poskytnúť určité skutočnosti alebo dôvody v uvedenej lehote, poskytnú sa čo najskôr po uplynutí uvedenej lehoty.

Poskytnutím informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať, ale ak sa takéto rozhodnutie zakladá na odlišných skutočnostiach a dôvodoch, poskytnú sa čo najskôr.“

14

Článok 22 tohto nariadenia, nazvaný „Záverečné ustanovenia“, vo svojom písmene a) stanovuje:

„Toto nariadenie nebráni uplatneniu:

15

Vykonávacím nariadením 2018/330, ktoré bolo prijaté po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036, sa zachováva antidumpingové clo, ktoré bolo pôvodne uložené na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1331/2011 zo 14. decembra 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 336, 2011, s. 6).

16

Okolnosti predchádzajúce sporu, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 11 napadnutého rozsudku možno zhrnúť nasledovne.

17

Dňa 14. decembra 2011 prijala Rada vykonávacie nariadenie č. 1331/2011, ktorým sa okrem iného uložilo antidumpingové clo stanovené vo výške 56,9 % na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrábaných spoločnosťami uvedenými v prílohe I k tomuto nariadeniu, vrátane spoločnosti Zhejiang.

18

Dňa 10. decembra 2016 Komisia začala postup revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036 a 5. marca 2018 prijala vykonávacie nariadenie 2018/330.

19

Prešetrovanie týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu sa týkalo obdobia od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2016 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“), zatiaľ čo preskúmanie trendov relevantných na účel posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa týkala obdobia od 1. januára 2013 do konca obdobia revízneho prešetrovania.

20

V rámci postupu revízneho prešetrovania boli do vzorky vyvážajúcich výrobcov vybraní dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia, vrátane spoločnosti Zhejiang. S cieľom preskúmať pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu Komisia vybrala Indiu ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) na účely stanovenia normálnej hodnoty, pokiaľ ide o Čínu. Normálna hodnota bola stanovená na základe vyplneného dotazníka od jedného indického vyvážajúceho výrobcu. Vývozná cena bola vypočítaná v súlade s článkom 2 ods. 8 nariadenia 2016/1036 na základe vývozných cien, ktoré dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky skutočne zaplatili alebo mali zaplatiť prvému nezávislému zákazníkovi. Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

21

Po uvedenom preskúmaní sa vážené priemerné dumpingové rozpätie vypočítané Komisiou pre dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov vybraných do vzorky pohybovalo v rozmedzí od 25 % do 35 %. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia ďalej zistila, že existuje veľká pravdepodobnosť, že zrušenie antidumpingových opatrení by viedlo k výraznému nárastu čínskych dumpingových dovozov. Okrem toho sa Komisia domnievala, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu a že zrušenie antidumpingových opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému nárastu dumpingových čínskych dovozov za ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

22

Na základe uvedených konštatovaní Komisia dospela k záveru, že antidumpingové opatrenia uložené vykonávacím nariadením č. 1331/2011 treba zachovať. Vykonávacím nariadením 2018/330 sa preto ukladá antidumpingové clo v rovnakej výške ako sadzby stanovené vykonávacím nariadením č. 1331/2011.

23

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 16. mája 2018 podala Zhejiang žalobu na zrušenie vykonávacieho nariadenia 2018/330 v rozsahu, v akom sa jej týka.

24

Na podporu tejto žaloby Zhejiang uviedla päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na porušení jej práva na obhajobu, druhý na nedostatku odôvodnenia a zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení metódy analogickej krajiny a výbere analogickej krajiny, tretí na zjavne nesprávnom posúdení pri prijatí nesprávneho kontrolného čísla výrobku (PCN) pre príslušný výrobok, štvrtý na zjavne nesprávnom posúdení pri určení dumpingového rozpätia pre príslušný výrobok a piaty na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o určenie existencie a pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy a neoverenie existencie príčinnej súvislosti zo strany Komisie.

25

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom uvedenú žalobu v celom rozsahu zamietol.

26

V prvom rade Všeobecný súd zamietol prvý žalobný dôvod ako nedôvodný.

27

Pokiaľ ide o prvú časť tohto žalobného dôvodu založenú na neposkytnutí informácií relevantných na obhajobu záujmov spoločnosti Zhejiang, ktorá bola preskúmaná v bodoch 90 až 131 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd analyzoval postup, ktorý Komisia použila na určenie dumpingového rozpätia. Po analýze všetkých etáp tohto postupu dospel k záveru, že Komisia poskytla spoločnosti Zhejiang podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých sa odporučilo uloženie konečných opatrení, a že Zhejiang dostala príležitosť vyjadriť v tejto súvislosti svoje stanovisko. Dospel k záveru, že Komisia použila správnu metódu na určenie dumpingového rozpätia.

28

Pokiaľ ide o druhú časť prvého žalobného dôvodu založenú na neoverení údajov poskytnutých indickým vyvážajúcim výrobcom, ktorá bola preskúmaná v bodoch 132 až 145 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd skúmal, či sa Komisia dopustila pochybenia, keď neoverila informácie poskytnuté indickým vyvážajúcim výrobcom a ostatné relevantné informácie. Na jednej strane uviedol, že neuskutočnenie overovania na mieste u indického vyvážajúceho výrobcu bolo výsledkom jeho odmietnutia umožniť takéto overovanie a že vzhľadom na článok 16 ods. 2 nariadenia 2016/1036 preto nemožno Komisii vyčítať, že neoverila údaje tohto vyvážajúceho výrobcu, a na druhej strane, že Zhejiang bola plne informovaná o tom, že uvedený vyvážajúci výrobca odmietol overovanie na mieste. Pokiaľ ide o výhradu vznesenú v štádiu repliky založenú na tom, že Komisia mala vylúčiť údaje indického vyvážajúceho výrobcu po tom, ako uznala, že tento výrobca prestal spolupracovať, Všeobecný súd usúdil, že by sa mala zamietnuť ako neprípustná, pretože nebola vznesená v štádiu návrhu na začatie konania a v každom prípade ako nedôvodná, keďže neexistoval nijaký dôkaz, ktorý by naznačoval, že na základe článku 18 ods. 6 nariadenia 2016/1036 by Komisia bola povinná nezohľadniť údaje poskytnuté indickým vyvážajúcim výrobcom. Všeobecný súd ďalej konštatoval, že Komisia zohľadnila argumenty predložené spoločnosťou Zhejiang týkajúce sa existencie rozdielov v nákladoch súvisiacich s rôznymi výrobnými metódami a možného zahrnutia vojenských a jadrových výrobkov do výpočtu dumpingového rozpätia, ale rozhodla sa ich zamietnuť na základe odôvodneného vyhlásenia.

29

Po druhé Všeobecný súd zamietol druhý žalobný dôvod ako nedôvodný.

30

Pokiaľ ide o prvú časť druhého žalobného dôvodu založenú na porušení článku 22 písm. a) nariadenia 2016/1036 a oddielu 15 písm. a) a d) Protokolu o pristúpení Číny k WTO, ktorá bola preskúmaná v bodoch 155 až 162 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd rozhodol, že na tento protokol sa nemožno odvolávať na účely spochybnenia zákonnosti nariadenia 2016/1036 a že je tiež potrebné zamietnuť údajné porušenie článku 22 písm. a) nariadenia 2016/1036. Pokiaľ ide o druhú časť uvedeného žalobného dôvodu založenú na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036, ktorá bola preskúmaná v bodoch 163 až 178 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd ju zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o tretiu časť druhého žalobného dôvodu založenú na nedostatku odôvodnenia, ktorá bola preskúmaná v bodoch 179 až 182 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd ju tiež zamietol ako nedôvodnú.

31

Po tretie Všeobecný súd zamietol tretí žalobný dôvod ako nedôvodný.

32

Pokiaľ ide o prvú časť tretieho žalobného dôvodu založenú na nezohľadnení rozdielov vo výrobných metódach pri vypracovaní PCN, ktorá bola preskúmaná v bodoch 193 až 203 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd analyzoval metódu porovnania jednotlivých PCN, ako aj tvrdenia predložené spoločnosťou Zhejiang s cieľom preukázať, že rozdiely vo výrobe musia mať vplyv na zhodnosť alebo podobnosť dotknutých druhov výrobkov, a dospel k záveru, že Zhejiang len predložila tvrdenia, bez toho, aby ich podložila. Pokiaľ ide o druhú časť tohto žalobného dôvodu založenú na nezohľadnení rozdielov v používaní výrobkov pri vypracovaní PCN, ktorá bola preskúmaná v bodoch 204 až 210 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd analyzoval tvrdenie spoločnosti Zhejiang týkajúce sa možného zahrnutia výrobkov na jadrové a vojenské použitie do kodifikácie PCN a dospel k záveru, že kodifikácia prijatá Komisiou v prejednávanej veci nebola založená na zjavne nesprávnom posúdení. Pokiaľ ide o tretiu časť tohto žalobného dôvodu založenú na tom, že Komisia nesprávne odmietla známe nedostatky kodifikácie PCN, ktorá bola preskúmaná v bodoch 211 až 215 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd ju zamietol ako nedôvodnú.

33

Po štvrté Všeobecný súd v bodoch 229 až 259 napadnutého rozsudku zamietol štvrtý žalobný dôvod ako nedôvodný z dôvodu, že spoločnosti Zhejiang sa nepodarilo preukázať, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri určení dumpingového rozpätia.

34

Po piate Všeobecný súd zamietol ako nedôvodný aj piaty žalobný dôvod. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 262 až 271 napadnutého rozsudku konštatoval, že spoločnosti Zhejiang sa nepodarilo preukázať, že sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, keď jednak zistila, že čínsky dovoz spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie, a jednak, keď nezačala antidumpingové prešetrovania proti indickým dovozom.

35

Zhejiang navrhuje, aby Súdny dvor:

36

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

37

Svojím prvým odvolacím dôvodom Zhejiang tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 116, 117, 118, 125, 126, 127, 131 a 139 napadnutého rozsudku na jednej strane dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia navrhla, aby jej boli včas oznámené všetky podstatné skutočnosti a úvahy. Na druhej strane Všeobecný súd v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia tiež skreslil skutkový stav v bodoch 91, 119, 125 a 126 napadnutého rozsudku, keď dospel k záveru, že normálna hodnota bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele spoločnosti Zhejiang typu „pažnice a rúrky používané pri ropných alebo plynových vrtoch“ bola stanovená na základe PCN, ktorý oznámil indický vyvážajúci výrobca.

38

V tejto súvislosti Zhejiang tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 20 ods. 2 a 4 nariadenia 2016/1036, a preto sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia jej počas postupu revízneho prešetrovania včas oznámila všetky podstatné skutočnosti a úvahy. Zhejiang tvrdí, že článok 20 ods. 2 a 4 nariadenia 2016/1036 vyžaduje dostatočné zverejnenie relevantných informácií zainteresovaným stranám bez toho, aby sa ktorejkoľvek strane ukladalo dôkazné bremeno, a že toto zverejnenie sa musí uskutočniť včas.

39

Okrem toho podľa spoločnosti Zhejiang z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zverejnenie možno považovať za dostatočné na základe kvality informácií, a nie na základe počtu zverejnení a príležitostí na vypočutie poskytnutých zainteresovaným stranám počas antidumpingového prešetrovania. Dodáva, že z judikatúry odvolacieho orgánu WTO vyplýva, že poskytnutie informácií inštitúciami Únie sa už považovalo za nedostatočné.

40

Po prvé, hoci Zhejiang nespochybňuje zoznam informácií, ktoré jej neboli oznámené, ako je uvedený v bode 95 napadnutého rozsudku, domnieva sa, že na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku, nie je schopná pochopiť metódu použitú Komisiou na výpočet normálnej hodnoty tých druhov výrobkov predávaných na domácom trhu v analogickej krajine, ktoré sú zhodné alebo porovnateľné s druhmi výrobkov predávanými na vývoz z Číny do Únie, a najmä pre tie druhy výrobkov, ktoré sa vyvážali bez zodpovedajúceho predaja na domácom trhu v analogickej krajine. V tejto súvislosti tvrdí, že Komisia odmietla zverejniť PCN indických výrobcov, výrobcov z USA a Únie s odôvodnením, že by išlo o dôverné informácie, pričom podľa WTO takéto informácie nie sú dôverné.

41

Po druhé Zhejiang tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 118 napadnutého rozsudku rozhodol, že bez ohľadu na určenie najbližšieho druhu výrobku, ktorý sa má porovnať na účely stanovenia normálnej hodnoty vyvážaných druhov výrobkov bez zodpovedajúceho domáceho predaja v analogickej krajine, toto určenie normálnej hodnoty nemožno považovať za nesprávne, pretože na účely úpravy tejto normálnej hodnoty boli použité vhodné koeficienty.

42

Po tretie Zhejiang spochybňuje konštatovania Všeobecného súdu, podľa ktorých nepredložila Komisii žiadne návrhy alternatívnej metódy výpočtu, ale obmedzila sa na predloženie jednoduchých tvrdení a predpokladov. Na jednej strane Zhejiang pripomína, že dôkazné bremeno týkajúce sa existencie vhodnejších PCN nemožno preniesť na účastníkov postupu revízneho prešetrovania, a na druhej strane tvrdí, že vzhľadom na nezverejnenie zoznamu PCN nemohla Komisii poskytnúť lepšie návrhy týkajúce sa úprav potrebných na účely porovnania cien.

43

Po štvrté Zhejiang tvrdí, že Všeobecný súd skreslil skutkový stav, keď v bodoch 91, 118 a 126 napadnutého rozsudku odkázal na šesť PCN analogickej krajiny a všetky ich považoval za predložené indickým vyvážajúcim výrobcom. Na jednej strane je však nesporné, že tento vyvážajúci výrobca takéto výrobky nevyrába, a na druhej strane si Všeobecný súd v bode 125 napadnutého rozsudku protirečil, keď uviedol, že normálna hodnota uvedených výrobkov bola stanovená na základe údajov výrobcov z Únie pre najbližší druh výrobku.

44

Po piate sa Zhejiang domnieva, že indický vyvážajúci výrobca mohol vo svojom antidumpingovom dotazníku uviesť PCN, ktorý nevyrába a nepredáva, pretože Komisia neoverila jeho informácie. Okrem toho sa Zhejiang domnieva, že odkaz Komisie na „údaje výrobcov z Únie“ nepredstavuje dostatočné zverejnenie relevantných skutočností a úvah. Zhejiang tiež tvrdí, že konštatovanie Všeobecného súdu v bode 127 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Komisia nebola povinná uplatniť kritérium „bežného obchodu“, je z právneho hľadiska nesprávne, pretože Komisia je povinná uplatniť toto kritérium pred uplatnením predajných cien pri určovaní existencie dumpingu podľa článku 2 nariadenia 2016/1036.

45

Po šieste sa Zhejiang domnieva, že Komisia jej neposkytla všetky podstatné skutočnosti a úvahy týkajúce sa dumpingového rozpätia aj preto, že indický vyvážajúci výrobca prestal spolupracovať, a neumožnil overenie informácií, ktoré predložil Komisii. Na jednej strane, hoci Zhejiang tvrdí, že bola informovaná o tom, že tento vyvážajúci výrobca odmietol overovanie na mieste, na druhej strane tvrdí, že o jeho nespolupráci sa dozvedela až po predložení vyjadrenia Komisie k žalobe 11. septembra 2018. Na druhej strane sa domnieva, že Komisia mala posúdiť túto nespoluprácu z hľadiska článku 18 nariadenia 2016/1036, ktorý jej umožňuje nezohľadniť informácie poskytnuté nespolupracujúcimi stranami a vychádzať z najlepších dostupných informácií s cieľom neporušiť jej právo na obhajobu. Keďže Zhejiang nevedela o nespolupráci tohto vyvážajúceho výrobcu až do štádia podania vyjadrenia Komisie k žalobe, domnieva sa, že neuviedla žiadny nový žalobný dôvod, ako nesprávne rozhodol Všeobecný súd.

46

Komisia spochybňuje dôvodnosť prvého odvolacieho dôvodu.

47

Na úvod treba najskôr pripomenúť, že v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, musí sa obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci (rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 63, ako aj citovaná judikatúra).

48

Inštitúcie Únie musia pri plnení svojej informačnej povinnosti konať s náležitou starostlivosťou, pričom sa snažia poskytnúť dotknutým podnikom, v rozsahu, v akom je zaručené dodržiavanie obchodného tajomstva, informácie užitočné na obranu ich záujmov, a v prípade potreby z vlastnej iniciatívy zvoliť vhodné spôsoby na takéto oznámenie. Dotknutým podnikom musí byť v každom prípade v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (rozsudok z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, EU:C:2000:531, bod 99 a citovaná judikatúra).

49

Napokon, hoci od žalobcu nemožno požadovať, aby preukázal, že rozhodnutie Komisie by bolo iné, ak by neexistovala predmetná procesná nezrovnalosť, ale len to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže tento účastník konania by mohol lepšie zabezpečiť svoju obranu v prípade neexistencie tejto vady, nič to nemení na tom, že existencia nezrovnalosti týkajúcej sa práva na obhajobu môže viesť k zrušeniu dotknutého aktu len vtedy, ak existuje možnosť, že v dôsledku tejto nezrovnalosti by správne konanie mohlo viesť k inému výsledku, čím by sa konkrétne porušilo právo na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, body 78 a 79, ako aj citovanú judikatúru).

50

Prvý odvolací dôvod treba preskúmať v zmysle tejto judikatúry.

51

V prejednávanej veci treba uviesť, že Všeobecný súd v prvom rade v bodoch 80 až 88 napadnutého rozsudku pripomenul relevantné ustanovenia práva Únie, ako aj ustálenú judikatúru týkajúcu sa práva na obhajobu.

52

V druhom rade Všeobecný súd v bodoch 91 až 94 napadnutého rozsudku analyzoval metódu použitú Komisiou na výpočet dumpingového rozpätia spoločnosti Zhejiang. V bodoch 95 až 109 napadnutého rozsudku preto poukázal na výmenu informácií medzi Komisiou a spoločnosťou Zhejiang a v bodoch 110 až 115 napadnutého rozsudku na vysvetlenia, ktoré Komisia poskytla spoločnosti Zhejiang.

53

V treťom rade Všeobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že výhrady uvedené spoločnosťou Zhejiang nepreukázali, že Komisia porušila povinnosť zverejniť všetky podstatné skutočnosti a úvahy včas. Tieto výhrady preskúmal v bodoch 118 až 130 napadnutého rozsudku, pričom uviedol dôvody, pre ktoré ich treba zamietnuť.

54

V tejto súvislosti po prvé, pokiaľ ide o výhradu spoločnosti Zhejiang, podľa ktorej sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že povinnosť stanovená v článku 20 ods. 2 a 4 nariadenia 2016/1036 bola splnená, zatiaľ čo úplný zoznam PCN a údaje o nákladoch indických výrobcov, výrobcov z USA a Únie neboli preukázané, treba konštatovať, že Zhejiang nepreukázala, v čom spočíva nesprávny výklad alebo uplatnenie ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa ochrany dôverných údajov, na ktorú odkazuje v bodoch 85 a 86 napadnutého rozsudku.

55

Zhejiang totiž kritizuje len záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd, bez toho, aby preukázala, že Všeobecný súd porušil judikatúru uvedenú v bode 48 tohto rozsudku, podľa ktorej inštitúcie Únie musia pri plnení svojej informačnej povinnosti konať s náležitou starostlivosťou, pričom sa snažia poskytnúť dotknutým podnikom, v rozsahu, v akom je zaručené dodržiavanie obchodného tajomstva, informácie užitočné na obranu ich záujmov, a v prípade potreby z vlastnej iniciatívy zvoliť vhodné spôsoby na takéto oznámenie.

56

Zhejiang tým v skutočnosti žiada Súdny dvor, aby posúdenie skutkových okolností a dôkazov vykonané Všeobecným súdom nahradil svojím vlastným posúdením, v dôsledku čoho je táto výhrada podľa ustálenej judikatúry neprípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 160, ako aj citovanú judikatúru).

57

Okrem toho sa spoločnosti Zhejiang nepodarilo preukázať, ako to vyžaduje judikatúra pripomenutá v bode 49 tohto rozsudku, že Všeobecný súd nezistil procesné pochybenie v správnom konaní, ktoré mohlo viesť k inému výsledku a ktoré by malo za následok konkrétny zásah do jej práva na obhajobu.

58

Po druhé treba uviesť, že z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku vychádza výhrada spoločnosti Zhejiang, podľa ktorej sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 118 tohto rozsudku konštatoval, že bez ohľadu na určenie najbližšieho druhu výrobku, ktorý sa má porovnať na účely určenia normálnej hodnoty vyvážaných druhov výrobkov bez zodpovedajúceho domáceho predaja v analogickej krajine, toto určenie normálnej hodnoty nemožno považovať za nesprávne, pretože na účely úpravy tejto normálnej hodnoty boli použité vhodné koeficienty.

59

Všeobecný súd v bode 110 napadnutého rozsudku totiž konštatoval, že Zhejiang bola informovaná o rozsahu normálnej hodnoty pre každý PCN zodpovedajúci PCN vyvážanému do Únie, o rozsahu dumpingového rozpätia pre každý PCN vyvážaný do Únie, o koeficientoch založených na údajoch od výrobcov z Únie a USA, ktoré boli použité na určenie normálnej hodnoty PCN bez takejto zhody, ako aj o príklade uplatnenia týchto koeficientov. Dospel k záveru, že tieto údaje boli dostatočné na určenie dumpingového rozpätia pre tieto PCN, bez potreby zverejnenia dôverných údajov.

60

Subsidiárne Všeobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku konštatoval jednak, že Zhejiang svoje tvrdenie nepreukázala a že aj za predpokladu, že by sa Komisia dopustila pochybenia pri určení najbližšieho druhu výrobku, ktorý sa má porovnať, neznamená to, že určenie normálnej hodnoty je nesprávne, keďže na úpravu normálnej hodnoty dotknutého výrobku boli použité vhodné koeficienty.

61

Za týchto podmienok nemožno konštatovať, že Všeobecný súd sa v bode 118 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

62

Po tretie nemožno prijať tvrdenie spoločnosti Zhejiang, podľa ktorého Všeobecný súd preniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o existenciu vhodnejších PCN, takže v dôsledku nezverejnenia zoznamu PCN nemohla Komisii poskytnúť lepšie návrhy týkajúce sa úprav potrebných na účely porovnania cien.

63

V tejto súvislosti treba uviesť, že stanovenie konečného antidumpingového cla Komisiou neznamená, že konanie začaté pred súdmi Únie s cieľom spochybniť toto antidumpingové clo nie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia predmetného aktu, prináleží žalobcovi, aby uviedol žalobné dôvody proti tomuto aktu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2017, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, C‑90/15 P, neuverejnený, EU:C:2017:123, bod 25, ako aj citovanú judikatúru).

64

Nemožno sa preto domnievať, že Všeobecný súd preniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o existenciu vhodnejších PCN.

65

Po štvrté treba zamietnuť výhradu spoločnosti Zhejiang, podľa ktorej Všeobecný súd skreslil skutkový stav tým, že jednak v bodoch 91, 118 a 126 napadnutého rozsudku odkázal na šesť PCN analogickej krajiny a považoval ich za poskytnuté indickým vyvážajúcim výrobcom, hoci tento takéto výrobky nevyrába, a jednak v bode 125 napadnutého rozsudku uviedol, že normálna hodnota týchto výrobkov bola stanovená na základe údajov poskytnutých výrobcami z Únie pre najbližší druh výrobku.

66

Na jednej strane treba pripomenúť, že údajné skreslenie skutočností alebo dôkazov musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 117, ako aj citovaná judikatúra).

67

Na druhej strane, ak odvolateľ v rámci odvolania tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, musí presne označiť dôkazy, ktoré tento súd skreslil, a preukázať nesprávne posúdenie, ktoré podľa jeho názoru viedlo Všeobecný súd k takémuto skresleniu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C‑413/08 P, EU:C:2010:346, bod 16 a citovanú judikatúru).

68

V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí Zhejiang, Všeobecný súd nekonštatoval, že všetky PCN z analogickej krajiny dodal indický vyvážajúci výrobca. Všeobecný súd v bodoch 91 až 126 napadnutého rozsudku skutočne uviedol, že tento vyvážajúci výrobca nepredával šesť PCN z analogickej krajiny a že Komisia použila najbližšie druhy výrobkov predávané výrobcami z Únie a uplatnila na tieto druhy výrobkov vhodné koeficienty na základe výrobných nákladov výrobcov z Únie a USA.

69

Po piate výhradu spoločnosti Zhejiang, podľa ktorej sa Všeobecný súd v bode 127 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nekonštatoval, že Komisia mala uplatniť kritérium „bežného obchodu“ pred použitím predajných cien na účely preukázania existencie dumpingu podľa článku 2 nariadenia 2016/1036, treba považovať ako zjavne neodôvodnenú.

70

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že Všeobecný súd správne konštatoval, že overenie ziskovosti a reprezentatívnosti predaja výrobcov z Únie, vyžadované článkom 2 ods. 4 a článkom 2 ods. 2 nariadenia 2016/1036, sa vzťahuje na predaj podobného výrobku určeného na spotrebu na domácom trhu vyvážajúcej krajiny, ak sa tento predaj používa na určenie normálnej hodnoty. Na druhej strane sa Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, domnieval, že o takýto prípad nejde v situácii, keď normálna hodnota pre tie druhy výrobkov, ktoré indický vyvážajúci výrobca nepredáva, bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 3 a 7 tohto nariadenia.

71

Po šieste nemožno prijať výhradu spoločnosti Zhejiang, že indický vyvážajúci výrobca nespolupracoval a že Komisia nevykonala overovanie na mieste a neprijala opatrenia vzhľadom na nespoluprácu tohto vyvážajúceho výrobcu.

72

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bodoch 135 až 138 napadnutého rozsudku konštatoval, že na jednej strane prešetrovania v tretích krajinách podliehajú súhlasu dotknutých podnikov, ktorý v prejednávanej veci indický vyvážajúci výrobca odmietol, a že Zhejiang bola o tomto odmietnutí informovaná. Na druhej strane Všeobecný súd v bode 139 uvedeného rozsudku rozhodol, že odkaz na článok 18 ods. 6 nariadenia 2016/1036 bol uvedený oneskorene a že z tohto ustanovenia nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že Komisia bola povinná nezohľadniť údaje poskytnuté indickým vyvážajúcim výrobcom.

73

Všeobecný súd sa tým nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Na jednej strane totiž z článku 16 ods. 2 nariadenia 2016/1036 výslovne vyplýva, že prešetrovania, ktoré môže vykonať Komisia v tretích krajinách, podliehajú súhlasu dotknutých podnikov. Na druhej strane Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že dospel k záveru, že článok 18 ods. 6 nariadenia 2016/1036 nebol relevantný, keďže z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že by Komisia nemala zohľadniť údaje poskytnuté indickým vyvážajúcim výrobcom z dôvodu jeho nespolupráce.

74

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvý odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako čiastočne zjavne neprípustný a čiastočne zjavne nedôvodný.

75

Svojím druhým odvolacím dôvodom Zhejiang jednak tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že zákonnosť aktov Únie prijatých v súlade s článkom 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036 nemožno napadnúť vzhľadom na Protokol o pristúpení Číny k WTO. Subsidiárne Zhejiang tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že článok 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036 predstavuje výnimku z článku 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia. Zhejiang naopak tvrdí, že Všeobecný súd v bode 154 a nasl. napadnutého rozsudku nerozhodol o jej tvrdení týkajúcom sa nepresných informácií, ktoré Komisii poskytol indický vyvážajúci výrobca, hoci sa týmto tvrdením riadne zaoberal v bode 150 tohto rozsudku.

76

V tejto súvislosti Zhejiang tvrdí, že platnosť oddielu 15 písm. a) a d) Protokolu o pristúpení Číny k WTO uplynula 11. decembra 2016, takže pravidlá „analogickej krajiny“ sa od tohto dátumu na Čínsku ľudovú republiku už neuplatňovali. V prejednávanej veci však oznámenie Komisie o začatí konania nadobudlo účinnosť 12. decembra 2016 bez toho, aby táto inštitúcia rozhodla o účinkoch uplynutia lehoty stanovenej v uvedenom protokole. Zhejiang sa domnieva, že po uplynutí prechodného obdobia stanoveného v Protokole o pristúpení Číny k WTO by Únia mala pri stanovovaní normálnej hodnoty pre čínskych vyvážajúcich výrobcov spravidla používať výrobné náklady a ceny na čínskom domácom trhu. Podľa spoločnosti Zhejiang sa tak Všeobecný súd v bode 159 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že článok 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036 predstavuje prejav vôle normotvorcu Únie prijať v tejto oblasti postup, ktorý je vlastný právnemu poriadku Únie, a to aj po pristúpení Čínskej ľudovej republiky k WTO.

77

Pokiaľ ide o preskúmanie aktov Únie z hľadiska práva WTO, Zhejiang sa domnieva, že prvá výnimka stanovená v rozsudku zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada (C‑69/89, EU:C:1991:186), a uvedená v bode 157 napadnutého rozsudku, je v prejednávanej veci splnená. V tejto súvislosti Zhejiang tvrdí, že článok 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036 predstavuje výnimku zo základných pravidiel na určenie dumpingu a že toto ustanovenie, hoci neodkazuje na Protokol o pristúpení Číny k WTO, sa musí vykladať v súlade s právom Únie. Okrem toho by sa táto výnimka nemala uplatňovať na dovozy z Číny po skončení platnosti tohto protokolu, takže základné pravidlá stanovené v článku 2 ods. 1 až 6 nariadenia 2016/1036 by sa mali na tento dovoz uplatňovať odo dňa skončenia platnosti uvedeného protokolu. Dospela k záveru, že Všeobecný súd sa v bodoch 159 až 162 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom sa domnieval, že uvedená prvá výnimka nebola v prejednávanej veci uplatniteľná.

78

Subsidiárne Zhejiang tvrdí, že článok 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036 predstavuje povolenú výnimku z článku 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia a zodpovedajúcich ustanovení článku 2 antidumpingovej dohody, ktorá je osobitne povolená z dôvodu uplatňovania Protokolu o pristúpení Číny k WTO, a to len v rozsahu, v akom zostáva v platnosti. Domnieva sa teda, že článok 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036 predstavuje tretiu výnimku z ustálenej judikatúry, podľa ktorej dohoda o založení WTO, ako aj dohody uvedené v prílohách 1 až 3 k tejto dohode v zásade nie sú súčasťou pravidiel, podľa ktorých možno preskúmať zákonnosť aktov inštitúcií Únie. Ďalej tvrdí, že Komisia porušila článok 22 písm. a) tohto nariadenia, ako aj tento protokol, články 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody a článok VI dohody GATT z roku 1994.

79

Zhejiang namieta proti tomu, aby Súdny dvor nahradil odôvodnenie, a domnieva sa, že odôvodnenie Komisie je z právneho hľadiska nesprávne. V tejto súvislosti uvádza, že ustanovenia antidumpingovej dohody boli pre Úniu záväzné už niekoľko rokov, keď bola v septembri 2018 podaná žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti dotknutých antidumpingových opatrení. Cituje viacero príkladov začatia postupu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení na základe žiadostí predložených Komisiou po 11. decembri 2016, v rámci ktorých naďalej uplatňovala článok 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036.

80

Zhejiang ďalej dodáva, že Všeobecný súd neodpovedal na jej argument zhrnutý v bode 151 napadnutého rozsudku týkajúci sa výberu Indie ako analogickej krajiny a nepresností informácií poskytnutých indickým vyvážajúcim výrobcom.

81

Komisia sa predovšetkým domnieva, že druhý odvolací dôvod je zjavne nedôvodný, a subsidiárne, že ak by Súdny dvor vyhovel druhému odvolaciemu dôvodu, musel by nahradiť odôvodnenie v rozsahu, v akom by argumentácia spoločnosti Zhejiang nemohla byť v žiadnom prípade prijatá.

82

V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že argumentácia spoločnosti Zhejiang je založená na nesprávnom predpoklade týkajúcom sa uplatňovania relevantných pravidiel WTO ratione temporis. Komisia tvrdí, že každé pravidlo WTO prijaté po skončení platnosti oddielu 15 písm. a) bodu ii) Protokolu o pristúpení Číny k WTO sa uplatňuje výlučne na prešetrovania založené na sťažnostiach podaných po 11. decembri 2016, teda v deň tohto ukončenia. Komisia však začala postup revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti dotknutých antidumpingových opatrení 10. decembra 2016 na základe žiadosti podanej 8. septembra 2011. V tejto súvislosti z článku 18.3 antidumpingovej dohody jasne vyplýva, že okamihom, ktorý treba zohľadniť na účely určenia uplatniteľného práva, je okamih prijatia žiadosti.

83

Pokiaľ ide o dohodu o založení WTO a dohody uvedené v prílohách 1 až 3 k tejto dohode, z ustálenej judikatúry vyplýva, že berúc do úvahy ich povahu a štruktúru, tieto dohody sa v zásade neuvádzajú medzi normami, vo vzťahu ku ktorým možno preskúmavať zákonnosť aktov inštitúcií Únie (rozsudok z 18. októbra 2018, Rotho Blaas, C‑207/17, EU:C:2018:840, bod 44 a citovaná judikatúra).

84

V tejto súvislosti Súdny dvor predovšetkým uviedol, že pripustenie toho, aby úloha spočívajúca v zabezpečení súladu práva Únie s pravidlami WTO prislúchala priamo súdu Únie, by zbavilo legislatívne a výkonné orgány Únie manévrovacieho priestoru, ktorý majú obdobné orgány obchodných partnerov Únie. Je totiž nesporné, že určité zmluvné strany, medzi nimi aj najvýznamnejší obchodní partneri Únie, v súvislosti s predmetom a cieľom dohôd uvedených v predchádzajúcom bode vyvodili práve ten záver, že tieto dohody nepatria k normám, s ohľadom na ktoré súdne orgány skúmajú zákonnosť ich vnútroštátnych právnych predpisov. Takáto absencia reciprocity, pokiaľ by sa pripustila, by mohla viesť k nevyváženosti v použití pravidiel WTO (rozsudok z 18. októbra 2018, Rotho Blaas, C‑207/17, EU:C:2018:840, bod 45 a citovaná judikatúra).

85

Len v dvoch výnimočných situáciách, ktoré vyplývajú z úmyslu normotvorcu Únie obmedziť svoju vlastnú právomoc voľnej úvahy pri uplatňovaní pravidiel WTO, však Súdny dvor pripustil, že súdu Únie prináleží v prípade potreby preskúmať zákonnosť aktu Únie a aktov prijatých na jeho vykonanie so zreteľom na uvedené dohody alebo rozhodnutie orgánu na urovnávanie sporov WTO, ktorým sa konštatuje nedodržiavanie týchto dohôd (rozsudok z 18. októbra 2018, Rotho Blaas, C‑207/17, EU:C:2018:840, bod 47 a citovaná judikatúra).

86

V prvom rade ide o prípad, keď Únia zamýšľala splniť konkrétny záväzok, ktorý prevzala v rámci dohôd uvedených v bode 83 tohto rozsudku, a po druhé v prípade, keď predmetný akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia týchto dohôd (rozsudok z 18. októbra 2018, Rotho Blaas, C‑207/17, EU:C:2018:840, bod 48 a citovaná judikatúra).

87

Vzhľadom na tieto kritériá treba v prejednávanej veci určiť, či je možné preskúmať platnosť článku 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036 vzhľadom na Protokol o pristúpení Číny k WTO.

88

Pokiaľ ide o článok 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036, ktorý sa týka určenia normálnej hodnoty dovozov z členského štátu WTO s iným ako trhovým hospodárstvom, treba v prvom rade pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že toto ustanovenie je prejavom vôle normotvorcu Únie prijať v tejto oblasti postup, ktorý je vlastný právnemu poriadku Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal, C‑21/14 P, EU:C:2015:494, body 47 a 48).

89

Toto konštatovanie nebolo spochybnené skutočnosťou, že odôvodnenie 3 nariadenia 2016/1036 uvádza, že pravidlá antidumpingovej dohody treba zaviesť do práva Únie „v miere, v akej je to možné“. Táto formulácia sa má totiž chápať v tom zmysle, že aj keď normotvorca Únie zamýšľal zohľadniť pravidlá antidumpingovej dohody pri prijatí tohto nariadenia, neprejavil úmysel prebrať všetky tieto pravidlá do uvedeného nariadenia. Záver, podľa ktorého má článok 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036 za cieľ splnenie konkrétnych záväzkov, uložených článkom 2 antidumpingovej dohody, sa v žiadnom prípade nezakladá iba na znení tohto odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal, C‑21/14 P, EU:C:2015:494, bod 52).

90

V druhom rade zo samotného znenia článku 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036 vyplýva, že tento článok výslovne neodkazuje na konkrétne ustanovenia Protokolu o pristúpení Číny k WTO.

91

Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 156 až 162 napadnutého rozsudku konštatoval, že na tento protokol sa nemožno odvolávať na účely spochybnenia platnosti vykonávacieho nariadenia 2018/330.

92

Okrem toho, pokiaľ ide o argumentáciu spoločnosti Zhejiang, podľa ktorej Všeobecný súd v bode 154 napadnutého rozsudku neodpovedal na tvrdenie spoločnosti Zhejiang týkajúce sa výberu Indie ako analogickej krajiny a nepresnosti informácií poskytnutých indickým vyvážajúcim výrobcom, stačí v tejto súvislosti uviesť, že povinnosť odôvodnenia neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, odôvodnenie Všeobecného súdu teda môže byť implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, bod 43 a citovaná judikatúra).

93

V prejednávanej veci Všeobecný súd preskúmal túto argumentáciu, ako aj druhú a tretiu časť druhého žalobného dôvodu v bodoch 163 až 182 napadnutého rozsudku. Keďže v bode 181 tohto rozsudku konštatoval, že z odôvodnenia uvedeného v bode 170 tohto rozsudku jasne a jednoznačne vyplýva odôvodnenie Komisie, ktoré umožnilo spoločnosti Zhejiang brániť svoje práva a súdu Únie vykonať svoje preskúmanie, treba konštatovať, že Všeobecný súd neporušil povinnosť odôvodnenia, ktorá prináleží súdu Únie.

94

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť.

95

Zhejiang tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 195, 196, 202, 203, 205, 206, 208, 209 a 211 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne uplatnil článok 2 ods. 10 a 11, ako aj článok 11 ods. 9 nariadenia 2016/1036.

96

V tejto súvislosti Zhejiang tvrdí, že článok 2 nariadenia 2016/1036 je založený na zásade spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývozných cien. Preto sa domnieva, že na jednej strane by sa podľa článku 2 ods. 10 tohto nariadenia mali zohľadniť rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa zistilo a preukázalo, že ovplyvňujú ceny, a teda ich porovnateľnosť. Na druhej strane podľa článku 11 ods. 9 uvedeného nariadenia je Komisia povinná uplatniť pri všetkých revíznych prešetrovaniach za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu antidumpingového cla. Podľa spoločnosti Zhejiang však táto povinnosť podľa článku 2 nariadenia 2016/1036 podlieha povinnosti zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou.

97

Zhejiang tvrdí, že Komisia sa na účely zamietnutia jej žiadosti o zmenu štruktúry PCN opierala o článok 11 ods. 9 nariadenia 2016/1036 s cieľom zohľadniť zmenu okolností od pôvodného prešetrovania a že upozornila Komisiu na nesprávne určenie alfanumerických prvkov PCN v počiatočnom štádiu konania. PCN, ktoré posudzovala Komisia, by však viedli ku skresleniu cenových porovnaní a k nesprávnemu pozitívnemu záveru o existencii dumpingu, keďže nemožno vylúčiť, že Komisia vykonala nespravodlivé porovnanie bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele určených na vojenské alebo jadrové použitie a vývozu bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele určených na bežné obchodovanie spoločnosti Zhejiang.

98

Zhejiang teda tvrdí, že Všeobecný súd v bode 205 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že porovnateľný predaj na indickom domácom trhu nezahŕňa osobitné vlastnosti ocele, ktoré sa bežne používajú na osobitné vojenské alebo jadrové výrobky, hoci indickí výrobcovia, výrobcovia z USA a Únie, ktorí vyplnili dotazníky počas postupu revízneho prešetrovania, pripustili, že vyrábajú bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele určené na vojenské alebo jadrové použitie z bežnej kvality ocele. Zhejiang ďalej tvrdí, že predložila čestné vyhlásenie znalca, ktorý na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd v bode 208 napadnutého rozsudku, dostatočne presne uviedol, že na výrobu bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele na jadrové použitie možno použiť bežnú oceľ, pričom predajná cena a náklady na jadrové výrobky sú oveľa vyššie ako pri bežných výrobkoch.

99

Zhejiang sa na jednej strane domnieva, že Komisia nemohla na základe neoverených informácií pochádzajúcich od indického vyvážajúceho výrobcu dospieť k záveru, že tento vyvážajúci výrobca nevyrába bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele určené na jadrové alebo vojenské použitie z bežných druhov ocele, zatiaľ čo brožúra tohto vyvážajúceho výrobcu nevylučuje možnosť, že by mohol vyrábať takéto výrobky. Na druhej strane tvrdí, že Komisia nemôže na ňu v žiadnom prípade preniesť dôkazné bremeno o takejto možnosti. Zhejiang ďalej tvrdí, že Všeobecný súd v bode 207 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil jej tvrdenia, ktoré sa netýkali ceny výrobkov, ale vyšších výrobných nákladov, ktoré Komisia zohľadnila pri stanovení koeficientov použitých na úpravu normálnej hodnoty v prejednávanej veci.

100

Zhejiang ďalej tvrdí, že úprava stanovená v článku 2 ods. 10 písm. k) nariadenia 2016/1036 už nebola možná z dôvodu chybného výberu štruktúry PCN. Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v bode 195 napadnutého rozsudku, sa Zhejiang domnieva, že preukázala, že podstatné rozdiely vo výrobných nákladoch sa premietli do predajných cien výrobkov, takže bola potrebná úprava. Komisia teda nezohľadnila zmenu okolností, ku ktorej došlo počas postupu revízneho prešetrovania, takže Všeobecný súd tým, že nekonštatoval takéto opomenutie, porušil judikatúru porôt a odvolacieho orgánu WTO, ako aj rozsudok z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada (C‑15/12 P, EU:C:2013:572), podľa ktorého, ak v štádiu preskúmania metóda použitá v priebehu pôvodného prešetrovania nie je v súlade s článkom 2 nariadenia 2016/1036, Komisia je povinná túto metódu neuplatniť.

101

Komisia spochybňuje dôvodnosť tretieho odvolacieho dôvodu.

102

V prvom rade nemožno súhlasiť s tvrdením spoločnosti Zhejiang, podľa ktorého sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne uplatnil článok 2 ods. 10 a 11, ako aj článok 11 ods. 9 nariadenia 2016/1036.

103

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 11 ods. 9 nariadenia 2016/1036 použije Komisia pri všetkých revíznych prešetrovaniach za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu, ako pri pôvodnom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu dotknutého antidumpingového cla, pričom sa zohľadnia najmä ustanovenia článku 2 toho istého nariadenia.

104

Výnimka umožňujúca inštitúciám Únie uplatniť v rámci postupu revízneho prešetrovania vedenom podľa článku 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036 metódu odlišnú od tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní, v prípade, že sa okolnosti zmenili, musí byť predmetom reštriktívneho výkladu, keďže akákoľvek odchýlka alebo výnimka zo všeobecného pravidla sa musí vykladať reštriktívne (rozsudok z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada, C‑15/12 P, EU:C:2013:572, bod 17 a citovaná judikatúra).

105

V bode 202 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že v rozsahu, v akom sa okolnosti nezmenili, Komisia použila rovnakú metodológiu ako pri prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu antidumpingového cla, ako to vyžaduje článok 11 ods. 9 nariadenia 2016/1036.

106

Je síce pravda, že na uplatnenie inej metódy, aká bola použitá v rámci pôvodného preskúmania, je úlohou inštitúcií Únie preukázať zmenu okolností (rozsudok z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada, C‑15/12 P, EU:C:2013:572, point 18), ale faktom zostáva, že v prejednávanej veci sa Komisia neodvolávala na zmenu okolností ani neuplatnila inú metódu.

107

Ďalej treba zamietnuť aj argumentáciu spoločnosti Zhejiang, podľa ktorej Všeobecný súd skreslil skutkový stav, keď jednak konštatoval, že Zhejiang nepreukázala, že ceny rúr a rúrok lisovaných za tepla a vytláčaných za tepla zohľadňujú významné rozdiely vo výrobných nákladoch, a po druhé, že porovnateľné predaje na indickom domácom trhu nezahŕňajú osobitné druhy ocele, ktoré sa zvyčajne používajú na osobitné vojenské alebo jadrové výrobky.

108

Zo spisu totiž zjavne nevyplýva skreslenie skutkového stavu, ako to vyžaduje judikatúra pripomenutá v bode 66 tohto rozsudku. Po prvé Všeobecný súd v bode 205 napadnutého rozsudku na jednej strane uviedol dôvody, pre ktoré zamietol tvrdenie spoločnosti Zhejiang, že indický vyvážajúci výrobca údajne vyrábal osobitné druhy ocele na jadrové a vojenské použitie, pričom sa domnieval, že odkaz na jeho brožúru, v ktorej sa všeobecne spomína jadrový a vojenský sektor, nepostačuje na preukázanie, že skutočne vyrába takéto výrobky. Na druhej strane Všeobecný súd konštatoval, že odkazy na výrobcov z Únie a USA neumožňujú podporiť tvrdenia spoločnosti Zhejiang o výrobe takýchto výrobkov v Indii.

109

Odkaz Všeobecného súdu v bode 207 napadnutého rozsudku na „ceny“ namiesto „náklady“ výrobcov z USA nespochybňuje konštatovania uvedené v bodoch 205 a 206 tohto rozsudku, a preto je irelevantný.

110

V druhom rade Všeobecný súd v bode 208 napadnutého rozsudku dospel k záveru, bez toho, aby sa vyjadril k prípustnosti čestného vyhlásenia znalca, ktoré Zhejiang predložila v neskoršom štádiu konania, že uvedené čestné vyhlásenie, vyjadrené všeobecne, nemôže spochybniť jeho závery týkajúce sa vlastností PCN.

111

V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o údajné nezohľadnenie podstatných rozdielov vo výrobných nákladoch, ktoré sa premietli do predajných cien rôznych druhov dotknutých výrobkov, z bodu 195 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd najprv konštatoval, že výrobné metódy použité pre jednotlivé druhy výrobkov nie sú v zásade relevantné, keďže predmetom porovnania je druh hotového výrobku bez ohľadu na výrobné metódy použité na jeho výrobu.

112

Po druhé Všeobecný súd dospel k záveru, že Zhejiang pred ním netvrdila ani nepreukázala, že údajné rozdiely vo výrobných metódach mali vplyv na zhodnosť alebo podobnosť dotknutých druhov výrobkov.

113

Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

114

Zhejiang tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 230 až 232, 234, 236, 239, 241 a 245 až 251 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako aj skreslenia skutkového stavu v rozsahu, v akom nekonštatoval, že metodológia prijatá Komisiou na určenie koeficientov uplatňovaných na normálnu hodnotu bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele bez priameho vzájomného vzťahu s vyvážanými PCN bola nesprávna a nezaručovala správnu normálnu hodnotu pre Zhejiang v zmysle článku 2 nariadenia 2016/1036.

115

Po prvé sa Zhejiang domnieva, že Všeobecný súd v bodoch 230 až 232 napadnutého rozsudku porušil článok 2 ods. 10 a 11 a článok 20 ods. 2 a 4 nariadenia 2016/1036 tým, že stručne zamietol jej tvrdenia týkajúce sa podstatných nedostatkov v spôsobe, akým Komisia vykonala výpočty dumpingového rozpätia pre väčšinu výrobkov spoločnosti Zhejiang vyvážaných do Únie, ktoré neboli priamo porovnateľné s bezšvovými rúrami a rúrkami z nehrdzavejúcej ocele predávanými indickým výrobcom na jeho domácom trhu v Indii.

116

Po druhé sa Zhejiang domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil skutkový stav, keď v bode 234 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia použila „ako dodatok“ informácie týkajúce sa bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele typu „pažnice a rúrky používané pri ropných a plynových vrtoch“, v prípade ktorých predaje výrobcov Únie slúžili ako základ na určenie normálnej hodnoty. Podľa spoločnosti Zhejiang bola Komisia na jednej strane povinná použiť kritérium „bežného obchodu“. Na druhej strane Komisia tvrdila, že na stanovenie normálnej hodnoty týchto výrobkov použila údaje poskytnuté výrobcami Únie bez toho, aby použila pojem „dodatočné“, takže Zhejiang sa domnieva, že Komisia použila predajnú cenu konkrétneho PCN v Únii. Podľa spoločnosti Zhejiang však Komisia pripustila, že vytvorila normálnu hodnotu uvedeného PCN bez toho, aby vysvetlila, ako postupovala. Zhejiang sa na jednej strane domnieva, že článok 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036 stanovuje hierarchiu metód určenia normálnej hodnoty, a neumožňuje použiť „dodatočné“ informácie. Na druhej strane sa domnieva, že tieto výrazy, ktoré sú príliš všeobecné, umožňujú Komisii odchýliť sa od rôznych možností uvedených v článku 2 ods. 7 nariadenia 2016/1036, ktoré všetky odkazujú na normálnu hodnotu, vrátane vytvorenej normálnej hodnoty, a nie na neurčité prvky predajných cien v Únii.

117

Po tretie sa Zhejiang domnieva, že Všeobecný súd v bode 236 napadnutého rozsudku skreslil skutkový stav týkajúci sa uplatnenia koeficientov výrobcov z Únie a USA na predajné ceny indického vyvážajúceho výrobcu. Zhejiang teda tvrdí, že Komisii poskytla viacero dôkazov, vrátane čestného vyhlásenia, ktoré preukazovali, že náklady na výrobu bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele určených na jadrové alebo vojenské použitie sú oveľa vyššie ako náklady na výrobu bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele určených na bežné použitie. Dospela preto k záveru, že Všeobecný súd skreslil skutkový stav, keď v bode 239 napadnutého rozsudku konštatoval, že sa obmedzila len na nepodložené tvrdenia, že rúry a rúrky určené na jadrové alebo vojenské použitie sú spojené s oveľa vyššími výrobnými nákladmi ako bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele určené na bežné obchodné použitie.

118

Po štvrté Zhejiang tvrdí, že Všeobecný súd skreslil skutkový stav, keď v bode 241 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia mala na účely stanovenia koeficientov, ktoré sa mali uplatniť, dve možnosti a že sa v rámci svojej širokej miery voľnej úvahy rozhodla nepoužiť alternatívnu metódu, ktorú navrhla. Okrem toho v bodoch 245 až 251 napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu záveru. Podľa spoločnosti Zhejiang bolo použitie štandardných zoznamov nákladov a cenníkov výrobného odvetvia Únie a USA jedinou možnosťou, ktorú mala Komisia k dispozícii na určenie koeficientov, ktoré by neboli nadhodnotené vyššími výrobnými nákladmi v USA a Únii na bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele na vojenské alebo jadrové použitie. Po tom, čo pripomenula rôzne skutočnosti ovplyvňujúce náklady na PCN, Zhejiang tvrdí, že Komisia svojvoľne a nesprávne nadhodnotila koeficienty týkajúce sa kvality ocele a povrchovej úpravy, zatiaľ čo koeficienty uplatnené Komisiou sa týkajú aj rozdielov medzi PCN z hľadiska vonkajšieho priemeru, hrúbky steny a množstva ďalších prvkov PCN, ktoré Komisia nevylúčila pri určovaní rozdielu nákladov na triedu ocele a nákladov na povrchovú úpravu. Zhejiang navrhuje správnu metodológiu na stanovenie negatívneho dumpingu a poznamenáva, že nesprávna metodológia, ktorú Komisia použila na určenie koeficientov, ovplyvnila najmenej dve tretiny jej celkových vývozov.

119

Komisia spochybňuje dôvodnosť štvrtého odvolacieho dôvodu.

120

V prvom rade treba uviesť, že z bodov 230 a 231 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd zamietol tvrdenia spoločnosti Zhejiang, ktorých cieľom bolo preukázať, že výpočet dumpingového rozpätia pre väčšinu jej vývozov do Únie bol nesprávny z dôvodu, že podľa nej tieto vývozy neboli priamo porovnateľné s bezšvovými rúrkami a rúrkami z nehrdzavejúcej ocele predávanými indickým vyvážajúcim výrobcom na svojom domácom trhu v Indii.

121

V rozsahu, v akom sa tieto tvrdenia v podstate zakladali na rovnakom odôvodnení, aké uviedla Zhejiang na podporu svojho žalobného dôvodu založeného na porušení jej práva na obhajobu, treba konštatovať, že Všeobecný súd ich zamietol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

122

V druhom rade treba uviesť, že Zhejiang nesprávne vykladá bod 234 napadnutého rozsudku.

123

V tomto bode totiž Všeobecný súd v reakcii na tvrdenie spoločnosti Zhejiang, že Úniu možno použiť ako „analogickú krajinu“ konštatoval, že Komisia si ako analogickú krajinu vybrala Indiu a že „predaj výrobcov z Únie v prípade dvoch PCN uvedených [spoločnosťou Zhejiang] bol použitý len ako dodatok“. Týmito slovami Všeobecný súd len zdôraznil skutočnosť, že Komisia vychádzala z údajov výrobcov z Únie len v prípade tých PCN, pri ktorých neexistovali podobné PCN predávané indickým vyvážajúcim výrobcom.

124

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zhejiang týkajúce sa uplatnenia kritéria „bežných obchodov“, treba uviesť, že Zhejiang v tejto súvislosti nešpecifikovala body napadnutého rozsudku, v ktorých došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, takže toto tvrdenie je v štádiu odvolania neprípustné.

125

Uvedené tvrdenie nie je navyše nijako podložené, keďže článok 2 ods. 7 písm. a) nariadenia 2016/1036 neodkazuje na kritérium „bežných obchodov“.

126

Po štvrté treba zamietnuť tvrdenie spoločnosti Zhejiang, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 236 napadnutého rozsudku skreslil skutkový stav, keď konštatoval, že Komisia použila upravené ceny indického vyvážajúceho výrobcu na vývoz bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele spoločnosti Zhejiang typu „pažnice a rúrky používané pri ropných alebo plynových vrtoch“.

127

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Zhejiang, totiž Všeobecný súd v tomto ohľade jednak konštatoval, že koeficienty boli určené na základe výrobných nákladov výrobcov v USA alebo Únii a boli uplatnené na predajné ceny indického vyvážajúceho výrobcu.

128

Na druhej strane Všeobecný súd zamietol tvrdenie spoločnosti Zhejiang, podľa ktorého dumpingové rozpätie pre väčšinu jej vyvážaných výrobkov bolo založené na údajoch pochádzajúcich z USA alebo Únie. V tejto súvislosti konštatoval, že určenie normálnej hodnoty pre väčšinu výrobkov spoločnosti Zhejiang vyvážaných do Únie bolo založené na údajoch, ktoré poskytol indický vyvážajúci výrobca a že skutočnosť, že Komisia použila koeficienty vypočítané na základe výrobných nákladov výrobcov z Únie alebo USA na úpravu normálnej hodnoty druhu výrobku, ktorý je najbližšie indickému vyvážajúcemu výrobcovi, nemôže toto konštatovanie spochybniť.

129

Po piate v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 56 tohto rozsudku treba tvrdenie spoločnosti Zhejiang smerujúce proti bodu 239 napadnutého rozsudku zamietnuť ako neprípustné v štádiu odvolania.

130

V rozsahu, v akom Zhejiang spochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu, že jej argumenty, ktorými sa snažila preukázať, že bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele určené na jadrové alebo vojenské použitie, aj keď sú vyrobené z bežnej ocele, sú spojené s oveľa vyššími výrobnými nákladmi ako výroba bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele určených na obchodné použitie, neboli podložené dôkazmi, a konštatovanie, že odkaz na rôzne prílohy neumožnil Všeobecnému súdu presne identifikovať uvádzané žalobné dôvody a tvrdenia, bez toho, aby sa preukázalo, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, treba konštatovať, že Zhejiang sa v podstate domáha toho, aby Súdny dvor nahradil posúdenie dôkazov vykonané Všeobecným súdom svojím vlastným posúdením.

131

Po šieste tvrdenie spoločnosti Zhejiang, podľa ktorého použitie štandardných zoznamov nákladov a cenníkov výrobného odvetvia Únie a USA bolo jedinou možnosťou, ktorú mala Komisia k dispozícii na správne určenie koeficientov, ktoré sa majú uplatniť, treba zamietnuť ako nedôvodné.

132

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 241 a 242 napadnutého rozsudku bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia, konštatoval, že primeranosť úpravy a spravodlivosť porovnania, ku ktorému viedla úprava založená na tomto odhade, nemožno posudzovať z hľadiska existencie alebo neexistencie vhodnejších alternatívnych metód. Všeobecný súd tak pri vysvetlení dôvodov, prečo Komisia nepoužila alternatívne metódy, dospel k záveru, že Zhejiang nepreukázala nezákonnosť metódy, ktorú použila Komisia.

133

Po siedme a v poslednom rade spochybnenie bodov 245 až 251 napadnutého rozsudku spoločnosťou Zhejiang musí byť v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 56 tohto rozsudku odmietnuté ako neprípustné v štádiu odvolania, keďže v podstate smeruje k tomu, aby Súdny dvor nahradil posúdenie dôkazov vykonané Všeobecným súdom svojím vlastným posúdením bez toho, aby bolo preukázané nesprávne právne posúdenie alebo skreslenie.

134

Z toho vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod treba zamietnuť.

135

Zhejiang tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 268 a 269 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď do svojich záverov týkajúcich sa vplyvu podhodnotenia cien bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele spoločnosti Zhejiang na Úniu zahrnul aj ceny uplatňované výrobným odvetvím Únie za rúry a rúrky určené na vojenské alebo jadrové použitie a ceny bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele spoločnosti Zhejiang používané pri colných postupoch aktívneho zušľachťovacieho styku, čím porušil článok 3 ods. 2, 3, 5 a 6 a článok 11 ods. 2 nariadenia 2016/1036.

136

V tejto súvislosti Zhejiang tvrdí, že počas postupu revízneho prešetrovania sa dovoz bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Číne do Únie znížil v porovnaní s dovozom z Indie. Odvolávala sa teda na skutočnosť, že jej ceny bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele boli v tom istom období nižšie ako ceny indických vývozov bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele do Únie. S odvolaním sa na štatistické údaje, z ktorých vyplýva, že vývozné ceny čínskych bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele boli vždy vyššie ako vývozné ceny indických bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele vyvážaných do Únie, sa Zhejiang domnieva, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a pravdepodobného opakovaného výskytu tejto ujmy na podhodnotení cien účtovaných čínskymi vývozcami bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie. Všeobecný súd sa tým, že v bode 267 napadnutého rozsudku potvrdil toto posúdenie, dopustil aj nesprávneho právneho posúdenia.

137

Okrem toho sa podľa spoločnosti Zhejiang Všeobecný súd v bode 269 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, keď schválil prístup Komisie, podľa ktorého dovozy s pôvodom v Indii alebo iných tretích krajinách nepredstavovali jediný faktor spôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Domnieva sa, že záver Všeobecného súdu, podľa ktorého najvýznamnejší rozdiel uvádzaný spoločnosťou Zhejiang vyplýva z nezohľadnenia ceny dovozu v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ignoruje skutočnosť, že bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele spoločnosti Zhejiang, na ktoré sa vzťahuje režim aktívneho zušľachťovacieho styku, neboli nikdy dovezené do Únie a nikdy neboli prepustené do voľného obehu na trhu Únie. Dospela k záveru, že Všeobecný súd sa v bodoch 268 a 269 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď do svojich konštatovaní o cenovom podhodnotení zahrnul ceny účtované spoločnosťou Zhejiang za bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele používané v colnom režime aktívneho zušľachťovacieho styku.

138

Komisia spochybňuje opodstatnenosť piateho odvolacieho dôvodu.

139

Tvrdenie spoločnosti Zhejiang, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 269 napadnutého rozsudku nesprávne dospel k záveru, že dovozy s pôvodom v Indii alebo v iných tretích krajinách nepredstavovali jediný faktor, ktorý spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, a preto zamietol jej tvrdenia, nemožno prijať.

140

Všeobecný súd totiž v bodoch 267 až 269 napadnutého rozsudku uviedol, že konštatovanie existencie a pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie vychádzalo z rozpätí cenového podhodnotenia čínskych dovozov a že Komisia zohľadnila indické dovozy v kontexte rôznych faktorov príčinnej súvislosti ujmy. Okrem toho Všeobecný súd preskúmal tvrdenia spoločnosti Zhejiang, ktorými spochybnila uvedené konštatovanie, a zamietol ich.

141

Keďže sa nepreukázalo žiadne nesprávne právne posúdenie alebo skreslenie, treba konštatovať, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 56 tohto rozsudku argumentácia spoločnosti Zhejiang v podstate smeruje k tomu, aby Súdny dvor nahradil posúdenie dôkazov vykonané Všeobecným súdom svojím vlastným posúdením, a teda je v štádiu odvolania neprípustná.

142

Okrem toho treba uviesť, že tvrdenie spoločnosti Zhejiang, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 269 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že najvýraznejší rozdiel medzi cenou indického dovozu a cenou čínskeho dovozu, na ktorý sa odvolávala, vyplýval z nezohľadnenia ceny dovozov v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, hoci táto spoločnosť nikdy nedovážala do Únie bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele podliehajúce režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku.

143

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Všeobecný súd v uvedenom bode neodkazuje na dovozy spoločnosti Zhejiang, ale na čínsky dovoz vo všeobecnosti. Všeobecný súd preto odmietol argument spoločnosti Zhejiang, podľa ktorého cena indického dovozu bola vždy „výrazne“ nižšia ako cena čínskeho dovozu, a konštatoval, že priemerná cena indického dovozu, hoci bola nižšia ako priemerná cena čínskeho dovozu, bola počas obdobia revízneho prešetrovania na úrovni veľmi blízko cene čínskeho dovozu a že najvýznamnejší rozdiel uvádzaný spoločnosťou Zhejiang vyplýval z nezohľadnenia ceny dovozu v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku.

144

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že piaty odvolací dôvod musí byť zamietnutý a že v dôsledku toho musí byť odvolanie zamietnuté v celom rozsahu.

145

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

146

Keďže Komisia navrhla uložiť spoločnosti Zhejiang povinnosť nahradiť trovy konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: