Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62020CJ0439

    Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 16. marca 2023.
    Európska komisia proti contre Jiangsu Seraphim Solar System a Rada Európskej únie proti Jiangsu Seraphim Solar System Co. Ltd a Európska komisia.
    Odvolanie – Dumping – Dovozy fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Číne alebo odosielaných z Číny – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/2146, ktorým sa v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ – Prípustnosť žaloby v prvostupňovom konaní – Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ – Kritérium priamej dotknutosti – Článok 277 ZFEÚ – Námietka nezákonnosti – Prípustnosť – Záujem na konaní vo vzťahu k aktom, ktoré slúžili ako právny základ napadnutého aktu – Nariadenie (EÚ) 2016/1036 – Článok 8 ods. 9 – Nariadenie (EÚ) 2016/1037 – Článok 13 ods. 9 – Dôsledky odvolania prijatia záväzku Európskou komisiou – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1238/2013 – Článok 3 – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1239/2013 – Článok 2 – Strata výhody oslobodenia od cla – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/2146 – Článok 2 – Zrušenie platnosti faktúr súvisiacich so záväzkom – Clo splatné zo všetkých dotknutých transakcií – Neexistencia retroaktivity.
    Spojené veci C-439/20 P a C-441/20 P.

    ECLI identifier: ECLI:EU:C:2023:211

     ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

    zo 16. marca 2023 ( *1 )

    „Odvolanie – Dumping – Dovozy fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Číne alebo odosielaných z Číny – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/2146, ktorým sa v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ – Prípustnosť žaloby v prvostupňovom konaní – Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ – Kritérium priamej dotknutosti – Článok 277 ZFEÚ – Námietka nezákonnosti – Prípustnosť – Záujem na konaní vo vzťahu k aktom, ktoré slúžili ako právny základ napadnutého aktu – Nariadenie (EÚ) 2016/1036 – Článok 8 ods. 9 – Nariadenie (EÚ) 2016/1037 – Článok 13 ods. 9 – Dôsledky odvolania prijatia záväzku Európskou komisiou – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1238/2013 – Článok 3 – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1239/2013 – Článok 2 – Strata výhody oslobodenia od cla – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/2146 – Článok 2 – Zrušenie platnosti faktúr súvisiacich so záväzkom – Clo splatné zo všetkých dotknutých transakcií – Neexistencia retroaktivity“

    V spojených veciach C‑439/20 P a C‑441/20 P,

    ktorých predmetom sú dve odvolania podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 18. a 21. septembra 2020,

    Európska komisia, v zastúpení: G. Luengo a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,

    odvolateľka vo veci C‑439/20 P,

    ďalšie účastníčky konania:

    Jiangsu Seraphim Solar System Co. Ltd, so sídlom v Changzhou (Čína), v zastúpení: pôvodne P. Heeren, advocaat, Y. Melin a B. Vigneron, avocats, neskôr P. Heeren, advocaat, a Y. Melin, avocat,

    žalobkyňa v prvostupňovom konaní,

    Rada Európskej únie, v zastúpení: H. Marcos Fraile, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci N. Tuominen, avocată,

    vedľajšia účastníčka v prvostupňovom konaní,

    a

    Rada Európskej únie, v zastúpení: H. Marcos Fraile, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci N. Tuominen, avocată,

    odvolateľka vo veci C‑441/20 P,

    ďalšie účastníčky konania:

    Jiangsu Seraphim Solar System Co. Ltd, so sídlom v Changzhou, v zastúpení: pôvodne P. Heeren, advocaat, Y. Melin a B. Vigneron, avocats, neskôr P. Heeren, advocaat, a Y. Melin, avocat,

    žalobkyňa v prvostupňovom konaní,

    Európska komisia, v zastúpení: G. Luengo a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,

    žalovaná v prvostupňovom konaní,

    SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

    v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia L. S. Rossi, J.‑C. Bonichot, S. Rodin (spravodajca) a O. Spineanu‑Matei,

    generálny advokát: G. Pitruzzella,

    tajomník: M. Longar, referent,

    so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. apríla 2022,

    po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. júla 2022,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    1

    Európska komisia a Rada Európskej únie (ďalej spoločne len „inštitúcie“) sa svojimi odvolaniami domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 8. júla 2020, Jiangsu Seraphim Solar System/Komisia (T‑110/17, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2020 315), ktorým zrušil článok 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2146 zo 7. decembra 2016, ktorým sa v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení (Ú. v. EÚ L 333, 2016, s. 4, ďalej len „sporné nariadenie“), v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Jiangsu Seraphim Solar System Co. Ltd (ďalej len „Jiangsu Seraphim“).

    Právny rámec

    Základné antidumpingové nariadenie

    2

    V čase uloženia sporných antidumpingových ciel boli ustanovenia upravujúce prijatie antidumpingových opatrení Európskou úniou obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51; korigendá Ú. v. EÚ L 7, 2010, s. 22Ú. v. EÚ L 44, 2016, s. 20).

    3

    Toto nariadenie v súlade s jeho článkom 23 zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), ktoré bolo okrem iného zmenené nariadením (ES) č. 461/2004 z 8. marca 2004 (Ú. v. ES L 77, 2004, s. 12; Mim. vyd. 11/010, s. 150).

    4

    Odôvodnenia 18 a 19 nariadenia č. 461/2004 stanovovali:

    „(18)

    Článkom 8 odsek 9 nariadenia [č. 384/96] sa okrem iného ustanovuje, že v prípade odvolania záväzkov ľubovoľnou stranou sa konečné clo uloží v súlade s článkom 9 na základe skutočností potvrdených v súvislosti s prešetrovaním, ktoré viedlo k týmto záväzkom. Toto ustanovenie viedlo k časovo náročnému dvojitému konaniu, ktoré pozostávalo z rozhodnutia Komisie o odvolaní prijatia záväzku, ako aj nariadenia Rady o opätovnom uložení cla. S prihliadnutím na to, že toto ustanovenie neponecháva Rade žiadnu voľnosť konania s ohľadom na uloženie cla, ktoré má byť uložené po porušení alebo stiahnutí [odvolaní – neoficiálny preklad] záväzku, alebo s ohľadom na jeho výšku, považuje sa za vhodné, aby sa ustanovenia v článku 8 odseky 1, 5 a 9 upravili, s cieľom objasniť zodpovednosť Komisie a povoliť odvolanie záväzku a uplatnenie cla jediným právnym aktom. Je tiež potrebné, aby sa zabezpečilo, že postup odvolania záväzku sa ukončí v rámci bežnej lehoty šiestich mesiacov a v žiadnom prípade nie dlhšej ako deväť mesiacov, aby sa tak zabezpečilo náležite [náležité – neoficiálny preklad] uplatnenie opatrenia, ktoré je účinné.

    (19)

    Odôvodnenie č. 18 sa primerane vzťahuje na záväzky podľa článku 13 nariadenia [Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 288, 1997, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 78), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 1973/2002 z 5. novembra 2002 (Ú. v. EÚ L 305, 2002, s. 4; Mim. vyd. 11/010, s. 135)].“

    5

    Prijímanie antidumpingových opatrení Úniou sa ku dňu prijatia sporného nariadenia riadilo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21, ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“). Základné antidumpingové nariadenie v súlade so svojím článkom 24 prvým odsekom zrušilo nariadenie č. 1225/2009. Základné antidumpingové nariadenie nadobudlo podľa svojho článku 25 účinnosť 20. júla 2016.

    6

    Článok 8 základného antidumpingového nariadenia s názvom „Záväzky“ stanovoval:

    „1.   Pokiaľ sa predbežne potvrdzujúcim zistením stanovila existencia dumpingu a ujmy, Komisia môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 prijať prijateľné dobrovoľné ponuky záväzkov predložené ktorýmkoľvek vývozcom na úpravu jeho cien alebo na ukončenie vývozov za dumpingové ceny, ak je presvedčená, že škodlivý účinok dumpingu sa týmto odstráni.

    V takom prípade a za predpokladu, že takéto záväzky sú platné, sa predbežné clá uložené Komisiou v súlade s článkom 7 ods. 1 alebo konečné clá uložené v súlade s článkom 9 ods. 4 nevzťahujú na príslušné dovozy dotknutého výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien.

    Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na odstránenie dumpingového rozpätia, avšak malo by byť nižšie než dumpingové rozpätie, ak by takéto zvýšenie bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Únie.

    9.   V prípade porušenia alebo odvolania záväzkov akoukoľvek stranou záväzku alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou sa prijatie záväzku podľa vhodnosti odvolá rozhodnutím Komisie alebo nariadením Komisie a automaticky sa uplatňuje predbežné clo, ktoré Komisia uložila v súlade s článkom 7, alebo konečné clo, ktoré bolo uložené v súlade s článkom 9 ods. 4, za predpokladu, že dotknutý vývozca mal možnosť vyjadriť svoje pripomienky, okrem prípadov, v ktorých záväzok odvolal samotný vývozca. Komisia v prípade, že rozhodne o odvolaní záväzku, informuje členské štáty.

    Každá zainteresovaná strana alebo každý členský štát môžu predložiť informácie, ktoré obsahujú dôkazy odôvodňujúce podozrenie o porušení záväzku. Následné preskúmanie, či porušenie záväzku nastalo, alebo nie, sa spravidla ukončí do šiestich mesiacov, ale v žiadnom prípade nie neskôr než deväť mesiacov po podaní riadne odôvodnenej žiadosti.

    Komisia môže pri monitorovaní záväzku požadovať pomoc príslušných orgánom členských štátov.

    10.   V súlade s článkom 7 možno uložiť predbežné clo na základe najlepších dostupných informácií vtedy, keď je dôvod domnievať sa, že záväzok sa porušuje, alebo v prípade porušenia alebo odvolania záväzku, ak prešetrovanie, ktoré viedlo k záväzku, nebolo ukončené.“

    7

    Článok 10 tohto nariadenia s názvom „Retroaktivita“ v odseku 5 stanovoval:

    „V prípadoch porušenia alebo zrušenia [odvolania – neoficiálny preklad] záväzkov možno vybrať konečné clo na tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľného obehu, nie skôr ako 90 dní pred uplatnením predbežných opatrení za predpokladu, že dovozy boli zaregistrované v súlade s článkom 14 ods. 5 a že tento retroaktívny výber sa nevzťahuje na dovozy, ktoré sa uskutočnili pred porušením alebo zrušením [odvolaním – neoficiálny preklad] záväzku.“

    8

    Článok 14 uvedeného nariadenia s názvom „Všeobecné ustanovenia“ odseku 1 stanovoval:

    „Predbežné alebo konečné antidumpingové clo sa uloží nariadením a je vyberané členskými štátmi v stanovenej forme, sadzbe a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení, ktoré upravuje uloženie tohto cla. Tieto clá sa vyberajú nezávisle od colných poplatkov a iných daní, ktoré sú zvyčajne ukladané pri dovozoch.

    …“

    Základné antisubvenčné nariadenie

    9

    V čase uloženia predmetných vyrovnávacích ciel boli ustanovenia upravujúce prijatie antisubvenčných opatrení Úniou obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 188, 2009, s. 93).

    10

    V súlade s jeho článkom 34 sa týmto nariadením zrušilo nariadenie č. 2026/97, ktoré bolo zmenené konkrétne nariadením č. 461/2004.

    11

    Prijímanie antisubvenčných opatrení Úniou sa ku dňu vydania sporného nariadenia riadilo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 55, ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“). Základné antisubvenčné nariadenie v súlade so svojím článkom 35 zrušilo nariadenie č. 597/2009. Základné antisubvenčné nariadenie nadobudlo podľa svojho článku 36 účinnosť 20. júla 2016.

    12

    Základné antisubvenčné nariadenie obsahuje ustanovenia týkajúce sa záväzkov a retroaktivity, ktoré sú v podstate v totožnom znení, ako majú príslušné ustanovenia základného antidumpingového nariadenia.

    13

    Preto najmä článok 13 ods. 1 druhý pododsek, článok 13 ods. 9, článok 13 ods. 10, článok 16 ods. 5 a článok 24 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia v podstate zodpovedajú článku 8 ods. 1 druhému pododseku, článku 8 ods. 9, článku 8 ods. 10, článku 10 ods. 5 a článku 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia.

    14

    Okrem toho vzhľadom na to, že relevantné ustanovenia základného antidumpingového nariadenia a základného antisubvenčného nariadenia (ďalej spoločne len „základné nariadenia“) sú v podstate totožné s ustanoveniami nariadenia č. 1225/2009 a nariadenia č. 597/2009, bude sa na účely preskúmania odvolaní odkazovať, ako to urobil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, na základné nariadenia, pokiaľ sa nariadenia č. 1225/2009 a 597/2009 od nich neodchyľujú, alebo ak si to vyžaduje kontext.

    Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1238/2013

    15

    Článok 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1238/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 325, 2013, s. 1), stanovuje:

    „Colný dlh vzniká v čase prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu:

    a)

    ak sa vzhľadom na dovoz uvedený v odseku 1 stanoví, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v tomto odseku nie sú splnené; alebo

    b)

    keď Komisia odvolá prijatie záväzku podľa článku 8 ods. 9 nariadenia [č. 1225/2009] nariadením alebo rozhodnutím, ktorým sa odkazuje na príslušné transakcie, a vyhlási príslušné faktúry súvisiace so záväzkom za neplatné.“

    Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1239/2013

    16

    Článok 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1239/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 325, 2013, s. 66), stanovuje:

    „Colný dlh vzniká prijatím vyhlásenia o prepustení do voľného obehu:

    a)

    ak sa v súvislosti s dovozom uvedeným v odseku 1 stanoví, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v tomto odseku nie je splnených; alebo

    b)

    keď Komisia zruší prijatie záväzku podľa článku 13 ods. 9 nariadenia [č. 597/2009] nariadením alebo rozhodnutím, ktoré odkazuje na príslušné transakcie, a vyhlási príslušné faktúry súvisiace so záväzkom za neplatné.“

    Okolnosti predchádzajúce sporu

    17

    Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 až 12 napadnutého rozsudku takto:

    „1

    Spoločnosť [Jiangsu Seraphim] vyrába fotovoltické moduly na báze kryštalického kremíka v Číne a vyváža ich do Európskej únie.

    2

    Dňa 4. júna 2013 prijala… Komisia nariadenie (EÚ) č. 513/2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2013, ktorým sa zavádza registrácia tohto dovozu pochádzajúceho alebo odosielaného z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 152, 2013, s. 5).

    3

    Rozhodnutím 2013/423/EÚ z 2. augusta 2013, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 209, 2013, s. 26), Komisia prijala cenový záväzok (ďalej len ‚záväzok’), ktorý ponúkla čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len ‚CCCME’) v mene [spoločnosti Jiangsu Seraphim] a niekoľkých ďalších vyvážajúcich výrobcov.

    4

    Dňa 2. decembra 2013 Rada…prijala vykonávacie nariadenie [č. 1238/2013].

    5

    Dňa 2. decembra 2013 Rada prijala tiež vykonávacie nariadenie [č. 1239/2013].

    6

    Článok 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článok 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013 v rovnakom znení stanovujú, že Komisia môže identifikovať transakcie, pri ktorých ‚colný dlh vzniká v čase prijatia [prijatím – neoficiálny preklad] vyhlásenia o prepustení do voľného obehu’ v situáciách, keď je prijatie cenového záväzku odvolané.

    7

    Svojím vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ zo 4. decembra 2013, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení (Ú. v. EÚ L 325, 2013, s. 214), Komisia potvrdila prijatie záväzku, zmeneného na žiadosť CCCME, na účet čínskych vyvážajúcich výrobcov. Dňa 10. septembra 2014 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie 2014/657/EÚ, ktorým sa prijíma návrh skupiny vyvážajúcich výrobcov a CCCME, pokiaľ ide o objasnenie týkajúce sa plnenia záväzku uvedeného vo vykonávacom rozhodnutí 2013/707 (Ú. v. EÚ L 270, 2014, s. 6).

    8

    Celkové valorické clo uplatniteľné na dovoz fotovoltických článkov a modulov s pôvodom v Číne pre spoločnosti nezaradené do vzorky, ktoré spolupracovali a ktoré sú zapísané do zoznamu uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu č. 1238/2013 a v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu č. 1239/2013, je 47,7 %. Zodpovedá antidumpingovému clu vo výške 41,3 % (článok 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013), ku ktorému sa pridáva vyrovnávacie clo vo výške 6,4 % (článok 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013). Dovozy, na ktoré sa vzťahuje záväzok a vykonávacie rozhodnutie 2013/707, sú od týchto ciel oslobodené podľa článku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013.

    9

    Listom z 11. októbra 2016 Komisia informovala [Jiangsu Seraphim], že má vo vzťahu k nej v úmysle odvolať prijatie záväzku, pričom spresnila hlavné skutočnosti a úvahy, z ktorých vychádzala. K tomuto listu bola pripojená všeobecná informačná správa a osobitná správa týkajúca sa [spoločnosti Jiangsu Seraphim].

    10

    V osobitnej správe týkajúcej sa [spoločnosti Jiangsu Seraphim] Komisia uviedla, že mala v úmysle odvolať prijatie záväzku, a v časti 4 s názvom „Zrušenie platnosti faktúr súvisiacich so záväzkom“ ju informovala, že má v úmysle jednak zrušiť platnosť faktúr súvisiacich so záväzkom, ktoré sprevádzajú predaj uskutočňovaný vo vzťahu k dovozcovi, a jednak nariadiť colným orgánom, aby vybrali colný dlh v prípade, že [Jiangsu Seraphim] nepredložila platné faktúry súvisiace so záväzkom v čase prijatia vyhlásenia o prepustení tovaru do voľného obehu.

    11

    Listom z 28. októbra 2016 [Jiangsu Seraphim] predložila pripomienky k všeobecnej informačnej správe, ako aj k správe Komisie, ktorá je vo vzťahu k nej osobitná. V podstate uviedla, že Komisia nemala právomoc zrušiť platnosť faktúr, ani uložiť colným orgánom povinnosť vybrať clo tak, ako keby nebola predložená žiadna faktúra súvisiaca so záväzkom. Podľa [spoločnosti Jiangsu Seraphim] to v skutočnosti viedlo k priznaniu retroaktívneho účinku odvolaniu záväzku.

    …“

    Sporné nariadenie

    18

    Komisia potvrdila svoje stanovisko v spornom nariadení, ktoré prijala na základe článku 8 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 základného antisubvenčného nariadenia. V článku 1 sporného nariadenia Komisia odvolala prijatie cenového záväzku okrem iného pre Jiangsu Seraphim (ďalej len „dotknutý záväzok“).

    19

    Článok 2 sporného nariadenia stanovuje:

    „1.   Faktúry súvisiace so záväzkom uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu sa vyhlasujú za neplatné.

    2.   Vyberie sa antidumpingové a vyrovnávacie clo splatné v čase prijatia colného vyhlásenia o prepustení do voľného obehu podľa článku 3 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013 a článku 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013.“

    Konanie na Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

    20

    Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. februára 2017 podala Jiangsu Seraphim žalobu o neplatnosť článku 2 sporného nariadenia. V rámci tejto žaloby uviedla jediný žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sporným nariadením porušila článok 8 ods. 1, 9 a 10, ako aj článok 10 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia, článok 13 ods. 1, 9 a 10, ako aj článok 16 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia, pričom žalobkyňa v prvostupňovom konaní tvrdila, že táto inštitúcia zrušila platnosť faktúr súvisiacich so záväzkom a následne uložila vnútroštátnym colným orgánom povinnosť vyberať clá, ako keby v čase, keď bol tovar prepustený do voľného obehu, nebola vystavená a colným orgánom oznámená žiadna faktúra súvisiaca so záväzkom.

    21

    V rámci uvedenej žaloby Jiangsu Seraphim vzniesla okrem iného námietku nezákonnosti voči článku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013 na základe údajného porušenia článku 8 a článku 10 ods. 5 nariadenia č. 1225/2009, ako aj článku 13 a článku 16 ods. 5 nariadenia č. 597/2009, keďže tieto posledné ustanovenia boli uplatniteľné v čase prijatia vykonávacích nariadení č. 1238/2013 a 1239/2013.

    22

    V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 27 napadnutého rozsudku najprv spresnil, že predmet žaloby sa týkal zákonnosti zrušenia platnosti faktúr súvisiacich so záväzkom spoločnosti Jiangsu Seraphim a dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú, najmä pokiaľ ide o vymáhanie dlžných antidumpingových a vyrovnávacích ciel, a nie otázky, či Komisia správne odvolala prijatie dotknutého záväzku.

    23

    Všeobecný súd teda v bodoch 28 až 49 napadnutého rozsudku po prvé rozhodol o námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou, ktorú podporila Rada a ktorá sa týkala neprípustnosti žaloby, ktorá mu bola predložená, a rozhodol, že Jiangsu Seraphim bola priamo a osobne dotknutá článkom 2 sporného nariadenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a že mala okrem toho záujem na konaní v tejto súvislosti.

    24

    Všeobecný súd preto dospel k záveru, že žaloba je prípustná.

    25

    Po druhé v bodoch 50 až 64 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol o prípustnosti námietky nezákonnosti, ktorú vzniesla Jiangsu Seraphim, voči článku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013.

    26

    V tejto súvislosti, najmä vzhľadom na to, že sa nemožno domnievať, že Jiangsu Seraphim bola v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C‑188/92, EU:C:1994:90), oprávnená napadnúť tieto ustanovenia na základe článku 263 ZFEÚ bezprostredne po ich prijatí, Všeobecný súd rozhodol, že žalobkyni nič nebránilo v tom, aby v rámci žaloby, o ktorej rozhoduje, vzniesla námietku nezákonnosti uvedených ustanovení.

    27

    Po tretie v bodoch 65 až 152 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal podstatu jediného žalobného dôvodu uvedeného v tejto žalobe.

    28

    Na tento účel Všeobecný súd v bode 130 napadnutého rozsudku najprv uviedol, že otázku, ktorá bola nastolená v prejednávanej veci, a to otázku časového uloženia antidumpingových a vyrovnávacích ciel, ktoré by boli splatné v prípade neexistencie záväzku, ktorý bol medzitým porušený alebo odvolaný, bolo potrebné preskúmať v zmysle výslovných ustanovení článku 8 ods. 10 a článku 10 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia, ako aj článku 13 ods. 10 a článku 16 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia.

    29

    Všeobecný súd ďalej v bodoch 137 a 138 napadnutého rozsudku odmietol výklad predložený inštitúciami, podľa ktorého z týchto ustanovení vyplýva ich právomoc v rozsahu, v akom sú zodpovedné za vykonávanie základných nariadení, vyžadovať v rámci výkonu tejto vykonávacej právomoci, aby dotknuté podniky zaplatili všetky clá, ktoré sú splatné z titulu transakcií, na ktoré sa vzťahujú faktúry súvisiace so záväzkom, ktorých platnosť bola medzičasom zrušená.

    30

    Napokon vzhľadom na to, že v bodoch 139 až 151 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že žiadny z ďalších argumentov uvádzaných inštitúciami nemôže zmeniť tento záver, v bode 152 tohto rozsudku rozhodol, že základné nariadenia nemôžu predstavovať dostatočný právny základ na prijatie ustanovení, ktorých nezákonnosť bola namietaná.

    31

    Po štvrté s cieľom preskúmať, či napriek tejto neexistencii dostatočného právneho základu v základných nariadeniach mohli článok 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článok 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013 predstavovať právny základ sporného nariadenia, Všeobecný súd v bodoch 154 až 157 napadnutého rozsudku rozhodol o námietke nezákonnosti, ktorú Jiangsu Seraphim vzniesla v súvislosti s týmito ustanoveniami.

    32

    Z dôvodov podobných tým, ktoré boli uvedené v rámci preskúmania podstaty jediného žalobného dôvodu uplatneného v žalobe, ktorý sa týkal celkovej systematiky základných nariadení, Všeobecný súd vyhovel tejto námietke nezákonnosti, a preto v bode 158 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že uvedené ustanovenia sa v prejednávanej veci neuplatnia.

    33

    Všeobecný súd preto v bode 160 tohto rozsudku vyhovel jedinému žalobnému dôvodu vznesenému v rámci žaloby, ktorá mu bola predložená, a v dôsledku toho zrušil článok 2 sporného nariadenia.

    Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov odvolacieho konania

    34

    Svojím odvolaním vo veci C‑439/20 P Komisia podporovaná Radou navrhuje, aby Súdny dvor:

    zrušil napadnutý rozsudok

    zamietol žalobu podanú v prvostupňovom konaní ako neprípustnú;

    subsidiárne zamietol žalobu na prvom stupni ako nedôvodnú a

    uložil spoločnosti Jiangsu Seraphim povinnosť nahradiť trovy konania.

    35

    Svojím odvolaním vo veci C‑441/20 P Rada podporovaná Komisiou navrhuje, aby Súdny dvor:

    zrušil napadnutý rozsudok,

    zamietol žalobu podanú v prvostupňovom konaní a

    uložil spoločnosti Jiangsu Seraphim povinnosť nahradiť trovy konania, alebo

    subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a

    rozhodol, že o trovách prvostupňového konania a trov odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.

    36

    Jiangsu Seraphim navrhuje, aby Súdny dvor:

    zamietol odvolania a

    uložil inštitúciám povinnosť nahradiť trovy konania.

    37

    Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 7. januára 2021 boli veci C‑439/20 P a C‑441/20 P spojené na spoločné konanie a vyhlásenia rozsudku.

    O odvolaniach

    38

    Na podporu svojho odvolania vo veci C‑439/20 P Komisia podporovaná Radou uvádza štyri odvolacie dôvody, ktoré sa do značnej miery prekrývajú s dvomi odvolacími dôvodmi, ktoré uviedla Rada podporovaná Komisiou na podporu svojho odvolania vo veci C‑441/20 P. Preto je vhodné preskúmať v tomto rozsahu tieto odvolacie dôvody spoločne.

    39

    Prvé odvolacie dôvody uvedené v týchto veciach sa zakladajú na nesprávnom právnom posúdení, v rozsahu, v akom Všeobecný súd vyhlásil za prípustnú jednak žalobu, ktorá mu bola predložená, a jednak námietku nezákonnosti vznesenú spoločnosťou Jiangsu Seraphim. Druhý a tretí odvolací dôvod uvedené vo veci C‑439/20 P a prvá časť druhého odvolacieho dôvodu uvedeného vo veci C‑441/20 P sú založené na nesprávnom právnom posúdení, v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že základné nariadenia nepredstavujú dostatočný právny základ na prijatie článku 2 sporného nariadenia. Štvrtý odvolací dôvod uvedený vo veci C‑439/20 P a druhá časť druhého odvolacieho dôvodu uvedeného vo veci C‑441/20 P sú založené na nesprávnom výklade článku 14 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009 a článku 24 ods. 1 nariadenia č. 597/2009, v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že tieto ustanovenia neoprávňujú Radu na zavedenie systému kontroly záväzkov, ktorý by zahŕňal odvolanie platnosti dotknutých faktúr.

    O prvých odvolacích dôvodoch

    Argumentácia účastníkov konania

    40

    Prvými odvolacími dôvodmi uvedenými v rámci vecí C‑439/20 P a C‑441/20 P, ktoré sa delia na dve časti, inštitúcie vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že po prvé žaloba, ktorá mu bola predložená, a po druhé námietka nezákonnosti vznesená spoločnosťou Jiangsu Seraphim v rámci tejto žaloby, sú prípustné.

    41

    V prvej časti týchto prvých odvolacích dôvodov, ktorá obsahuje dve námietky, inštitúcie vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Jiangsu Seraphim bola priamo dotknutá v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ článkom 2 sporného nariadenia a že mala záujem na konaní, pokiaľ ide o návrh na zrušenie tohto článku 2.

    42

    Pokiaľ ide po prvé o námietku uvedenú v bodoch 37, 38, 44 a 45 napadnutého rozsudku, založenú na to, že Jiangsu Seraphim nebola priamo dotknutá uvedeným článkom 2, inštitúcie pripomínajú, že nie Jiangsu Seraphim ako vyvážajúci výrobca, ale práve Seraphim Solar System GmbH, ako prepojený dovozca, podala colné vyhlásenia týkajúce sa výrobkov, v súvislosti s ktorými boli faktúry vystavené spoločnosťou Jiangsu Seraphim vyhlásené týmto nariadením za neplatné, a ktorá je preto zodpovedná za antidumpingové a vyrovnávacie clo splatné v dôsledku zrušenia platnosti týchto faktúr. V dôsledku toho sa právne postavenie spoločnosti Jiangsu Seraphim ako vyvážajúceho výrobcu článkom 2 sporného nariadenia nezmenilo. Pokiaľ by sa teda body 37, 38 a 44 napadnutého rozsudku mali chápať v tom zmysle, že právne postavenie tejto spoločnosti sa zmenilo alebo že sa tohto vyvážajúceho výrobcu naďalej priamo dotýka nariadenie, ktorým sa odvoláva záväzok a zrušujú príslušné faktúry, je tento záver nesprávny a nemožno ho podporiť judikatúrou uvedenou v týchto bodoch.

    43

    Po druhé v námietke vznesenej subsidiárne a týkajúcej sa bodov 47 a 48 napadnutého rozsudku inštitúcie vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom rozhodol, že Jiangsu Seraphim mala záujem na konaní proti článku 2 sporného nariadenia.

    44

    V prvom rade v bode 47 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamenil pojmy „aktívna legitimácia“ a „záujem na konaní“. Tento bod odôvodnenia je okrem iného založený na nesprávnom výklade požiadavky, podľa ktorej musí byť žalobca priamo dotknutý v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, a na nesprávnej analógii s prípadom nariadenia Komisie, ktorým sa odvoláva prijatie záväzku a zavádzajú clá do budúcnosti.

    45

    V prejednávanej veci však Rada zaviedla clá v okamihu, keď Komisia prijala dotknutý záväzok. Z toho vyplýva, že ak by Jiangsu Seraphim chcela namietať proti uloženiu týchto ciel, mala podať žalobu proti dotknutým nariadeniam Rady namiesto toho, aby napadla len zrušenie platnosti príslušných faktúr súvisiacich so záväzkom a výber cla týkajúceho sa iného hospodárskeho subjektu, hoci žiadna z týchto faktúr by nezmenila jej právne postavenie.

    46

    V druhom rade podľa inštitúcií Všeobecný súd v bode 48 napadnutého rozsudku implicitne vykladal pojem „záujem na konaní“ v rozpore s judikatúrou tak, akoby stačilo preukázať jednoduchý hospodársky prospech vyplývajúci z úspechu žaloby, aj keď príslušný prospech možno zistiť v právnom postavení žalobcu. V každom prípade Jiangsu Seraphim nepredložila žiadny dôkaz o tom, že zrušenie článku 2 sporného nariadenia malo akýkoľvek vplyv na jej obchodný vzťah so spoločnosťou Seraphim Solar System GmbH. Okrem toho toto zrušenie nemá právny účinok na existenciu colného dlhu tejto poslednej uvedenej spoločnosti.

    47

    V druhej časti uvedených prvých odvolacích dôvodov, ktorá sa týka bodov 57 až 64 napadnutého rozsudku, inštitúcie Všeobecnému súdu v podstate vytýkajú, že nesprávne rozhodol, že námietka nezákonnosti, ktorú Jiangsu Seraphim vzniesla voči článku 3 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013 (ďalej spoločne len „ustanovenia, ktorých sa týka námietka nezákonnosti“), bola prípustná.

    48

    Inštitúcie v prvom rade tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Jiangsu Seraphim sa nemohla domáhať zrušenia týchto ustanovení a že žalobkyni v prvostupňovom konaní teda „nebolo zabránené“ vzniesť túto námietku nezákonnosti v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C‑188/92, EU:C:1994:90), a z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101). Najmä z rozsudkov z 9. novembra 2017, SolarWorld/Rada (C‑205/16 P, EU:C:2017:840), a z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada (C‑236/17 P, EU:C:2019:258), totiž vyplýva, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Jiangsu Seraphim nebolo možné považovať za priamo a osobne dotknutú uvedenými ustanoveniami a že nemala záujem na konaní týkajúcom sa žaloby o neplatnosť, o ktorej rozhoduje.

    49

    V druhom rade inštitúcie zdôrazňujú, že ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje uvedená námietka nezákonnosti, sú neoddeliteľné od ostatných ustanovení vykonávacích nariadení č. 1238/2013 a 1239/2013. Ak však nie je možné oddeliť viaceré články alebo, ako je to v prejednávanej veci, celé ustanovenie aktu Únie, všetky námietky spochybňujúce zákonnosť tohto aktu by mali byť vznesené pri napadnutí uvedeného aktu ako celku. Všeobecný súd sa teda v bode 57 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol len o otázke, či bola žalobkyňa v prvostupňovom konaní oprávnená napadnúť ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje ňou uplatnená námietka nezákonnosti. Jiangsu Seraphim totiž mohla napadnúť celé vykonávacie nariadenia č. 1238/2013 a 1239/2013, čo by bolo v tejto súvislosti relevantným kritériom, a v rámci toho sa odvolávať na nezákonnosť ktoréhokoľvek z uvedených nariadení. Preto ak by spoločnosť Jiangsu Seraphim nenapadla tieto vykonávacie nariadenia v lehote na podanie žaloby, nemohla by v tejto súvislosti vzniesť námietku nezákonnosti.

    50

    V treťom rade a subsidiárne sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že tá istá námietka nezákonnosti je prípustná, v rozsahu, v akom ustanovenia uvedené v tejto poslednej námietke nemožno oddeliť od zvyšku vykonávacích nariadení č. 1238/2013 a 1239/2013, Jiangsu Seraphim nemohla vzniesť námietku nezákonnosti týkajúcu sa len ustanovení uvedených v námietke nezákonnosti, ale mala uplatniť námietku nezákonnosti týkajúcu sa týchto vykonávacích nariadení ako celku, „v balíku“. Okrem toho na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 63 napadnutého rozsudku, ustanovenia, ktorých sa týka námietka nezákonnosti, nepredstavujú ustanovenia všeobecnej povahy, ale jednotlivé rozhodnutia týkajúce sa spoločnosti Jiangsu Seraphim.

    51

    Vo štvrtom rade a ešte subsidiárnejšie jediný žalobný dôvod uplatnený v prvostupňovom konaní nie je relevantný, pretože sa zameriava na ustanovenia, ktoré nie sú právnym základom sporného nariadenia. Toto nariadenie bolo totiž založené na článku 8 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 základného antisubvenčného nariadenia. Okrem toho podľa inštitúcií Všeobecný súd zrejme dospel k záveru, že spoločnosti Jiangsu Seraphim nebolo zabránené, aby vzniesla námietku nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ v dôsledku nesprávneho výkladu jediného žalobného dôvodu, ktorý uviedla Jiangsu Seraphim, a tak žalobkyňa v prvostupňovom konaní týmto dôvodom tvrdila, že samotné sporné nariadenie porušuje príslušné ustanovenia základných nariadení. Všeobecný súd pritom zjavne rozhodol ultra petita.

    52

    Jiangsu Seraphim tvrdí, že prvé odvolacie dôvody uvedené v rámci vecí C‑439/20 P a C‑441/20 P treba zamietnuť ako nedôvodné.

    Posúdenie Súdnym dvorom

    53

    Na úvod treba pripomenúť, že prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nebol určený, sa v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ viaže na podmienku, že táto osoba má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. Na jednej strane takáto žaloba môže byť podaná pod podmienkou, že tento akt sa danej osoby priamo a osobne týka. Na druhej strane takáto osoba môže podať žalobu voči regulačnému aktu, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, ak sa jej priamo týka (rozsudok z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 31 a citovaná judikatúra).

    54

    V prvej časti prvých odvolacích dôvodov uplatnených vo veciach C‑439/20 P a C‑441/20 P inštitúcie spochybňujú jednak analýzu, ktorú Všeobecný súd vykonal najmä v bodoch 37, 38, 44 a 45 napadnutého rozsudku pri skúmaní prvej z týchto dvoch vecí, konkrétne otázku, či sa článok 2 sporného nariadenia priamo dotýkal žalobkyne v prvostupňovom konaní v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

    55

    Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora pripomenutej Všeobecným súdom v bode 36 napadnutého rozsudku vyplýva, že podmienka stanovená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej osoby alebo právnickej osoby, si vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to konkrétne po prvé, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 42, ako aj z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 83).

    56

    V tejto súvislosti inštitúcie najmä tvrdia, že v prejednávanej veci, na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd rozhodol najmä v bodoch 44 a 45 napadnutého rozsudku, nie je to Jiangsu Seraphim ako vyvážajúci výrobca, ktorého sa priamo týka článok 2 sporného nariadenia, ale Seraphim Solar System ako prepojený dovozca, keďže práve ona podala požadované colné vyhlásenia a je zodpovedná za antidumpingové a vyrovnávacie clá splatné v dôsledku zrušenia platnosti predmetných faktúr.

    57

    Z ustálenej judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 21. februára 1984, Allied Corporation a i./Komisia (239/82 a 275/82, EU:C:1984:68, bod 12), vyplýva, že nariadenia zavádzajúce antidumpingové clo, hoci majú vzhľadom na svoju povahu a rozsah normatívnu povahu, sa môžu priamo a osobne týkať tých výrobcov a vývozcov dotknutého výrobku, ktorým sú pripisované dumpingové praktiky na základe údajov pochádzajúcich z ich obchodnej činnosti. Vo všeobecnosti to je prípad vyrábajúcich a vyvážajúcich podnikov, ktoré môžu preukázať, že boli identifikované v aktoch inštitúcií alebo dotknuté prípravnými vyšetrovaniami (pozri nedávny rozsudok z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association, C‑465/16 P, EU:C:2019:155, bod 73 a citovanú judikatúru).

    58

    Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že podnik nemožno považovať za priamo dotknutý nariadením, ktoré zavádza antidumpingové clo, len z dôvodu jeho postavenia výrobcu výrobku podliehajúceho uvedenému clu, pretože v tejto súvislosti je rozhodujúce postavenie vývozcu. Zo samotného znenia judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode totiž vyplýva, že priama dotknutosť nariadením, ktoré ukladá antidumpingové clo, určitých výrobcov a vývozcov dotknutého výrobku spočíva najmä v tom, že sú im pripisované dumpingové praktiky. Výrobcovi, ktorý svoje výrobky nevyváža na trh Únie, ale obmedzuje sa na ich predaj na domácom trhu, nemožno pripísať dumpingové praktiky (rozsudok z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association, C‑465/16 P, EU:C:2019:155, bod 74).

    59

    Pri uplatňovaní týchto zásad treba po prvé poznamenať, že Jiangsu Seraphim je výrobcom aj vývozcom výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vykonávacie nariadenia č. 1238/2013 a 1239/2013.

    60

    Po druhé Jiangsu Seraphim bola uvedená v prílohe I k vykonávacím nariadeniam č. 1238/2013 a 1239/2013, ktorými bolo uložené predmetné konečné antidumpingové clo a konečné vyrovnávacie clo, v prílohe k rozhodnutiu č. 2013/423, ktorým Komisia prijala cenový záväzok, ktorého sa tento spor týka, v prílohe k rozhodnutiu č. 2013/707, ktorým Komisia potvrdila toto prijatie, ako aj v článku 1 sporného nariadenia, ktorým Komisia toto prijatie odvolala, pokiaľ ide okrem iného o Jiangsu Seraphim.

    61

    Po tretie je dôležité zdôrazniť, že odvolanie prijatia dotknutého záväzku sporným nariadením a z ktorého vyplýva, že na Jiangsu Seraphim sa už nevzťahujú výnimky stanovené v článku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013, má na právnu situáciu dotknutých vyvážajúcich výrobcov vplyv porovnateľný s vplyvom právnych ustanovení, ktorými sa ukladá predmetné clo, na právnu situáciu dotknutých vyvážajúcich výrobcov. Z judikatúry uvedenej v bode 57 tohto rozsudku však vyplýva, že takýchto vyvážajúcich výrobcov možno považovať za priamo dotknutých príslušnými regulačnými ustanoveniami.

    62

    Konkrétne článok 2 sporného nariadenia stanovuje, že faktúry súvisiace so záväzkom vydané spoločnosťou Jiangsu Seraphim a vymenované v prílohe I k tomuto nariadeniu sú neplatné a v dôsledku toho sa konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá musia vyberať vo vzťahu k transakciám uvedeným v týchto faktúrach, ako to uviedol Všeobecný súd v bode 44 napadnutého rozsudku.

    63

    Za týchto okolností treba konštatovať, že tieto ustanovenia mali priamy vplyv na právne postavenie spoločnosti Jiangsu Seraphim, keďže sa nevyhnutne dotýkajú transakcií, ktorých účastníkom je žalobkyňa v prvostupňovom konaní, a zmluvných vzťahov, ktoré ich upravujú. Okrem toho inštitúcie nespochybnili konštatovanie Všeobecného súdu uvedené aj v bode 44 napadnutého rozsudku, podľa ktorého uvedené ustanovenia neponechávajú vnútroštátnym colným orgánom žiadnu voľnú úvahu, pokiaľ ide o zrušenie platnosti dotknutých faktúr a výber cla splatného na tomto základe.

    64

    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 45 napadnutého rozsudku rozhodol, že Jiangsu Seraphim bola priamo dotknutá článkom 2 sporného nariadenia.

    65

    Navyše, pokiaľ inštitúcie vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 47 a 48 napadnutého rozsudku rozhodol, že Jiangsu Seraphim mala záujem na konaní týkajúcom sa žaloby o neplatnosť tohto článku 2, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná len vtedy, ak má žalobca záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a teda žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 55, ako aj z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada, C‑236/17 P, EU:C:2019:258, bod 91).

    66

    V tejto súvislosti treba predovšetkým uviesť, že nie je vylúčené, aj keď ide o samostatné požiadavky, aby určité skutočnosti alebo prvky mohli preukázať aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby proti aktu Únie, a najmä preukázanie jedného z kritérií tejto legitimácie, akým je skutočnosť, že sa ho tento akt priamo týka, a zároveň existenciu záujmu na konaní tohto žalobcu proti tomuto aktu.

    67

    V prejednávanej veci teda Všeobecný súd mohol v bode 47 napadnutého rozsudku zohľadniť v podstate tie isté skutočnosti pri určovaní záujmu spoločnosti Jiangsu Seraphim na konaní a v súvislosti s otázkou, ktorou sa zaoberal v bodoch 57 až 63 tohto rozsudku, či mal článok 2 sporného nariadenia priamy vplyv na jej právne postavenie, konkrétne na zrušenie platnosti faktúr súvisiacich so záväzkom, ktoré žalobkyňa v prvostupňovom konaní vystavila, a teda výber cla za transakcie, ktoré sú predmetom týchto faktúr, bez toho, aby bolo možné dospieť k záveru, že v rozpore s tvrdením inštitúcií sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že zamenil pojmy „aktívna legitimácia“ a „záujem na konaní“, alebo tým, že sa v tomto ohľade odvolával na nesprávny výklad požiadavky, podľa ktorej musí byť žalobca priamo dotknutý aktom, ktorý je predmetom žaloby, v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

    68

    Ďalej treba konštatovať, ako v podstate konštatoval generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, že Všeobecný súd sa mohol oprávnene domnievať, že zrušenie platnosti faktúr vystavených spoločnosťou Jiangsu Seraphim a príkaz na vyberanie konečných ciel splatných v súvislosti s transakciami, ktoré sú predmetom týchto faktúr, predstavujú právne skutočnosti, ktoré poškodzujú žalobkyňu v prvostupňovom konaní ako vyvážajúceho výrobcu dotknutých výrobkov, ktorých odstránenie teda predstavuje pre ňu prospech v zmysle judikatúry uvedenej v bode 65 tohto rozsudku.

    69

    Z toho vyplýva, že bez ohľadu na to, či alebo v akom rozsahu je judikatúra, ktorú Všeobecný súd uviedol v bode 47 napadnutého rozsudku, relevantná v prejednávanej veci, Všeobecný súd mohol v bode 49 tohto rozsudku oprávnene dospieť k záveru, že Jiangsu Seraphim mala záujem na konaní o neplatnosť článku 2 sporného nariadenia.

    70

    Toto konštatovanie navyše nemôže byť spochybnené námietkou inštitúcií, že dotknuté clá už v skutočnosti existovali v čase prijatia dotknutého záväzku, keďže pokiaľ ide o podmienku záujmu na konaní, je potrebné overiť, či takýto záujem, a najmä škodlivá situácia, ktorú má podaná žaloba zmierniť, stále existuje, a to v každom prípade ku dňu podania žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2018, Bank Mellat/Rada, C‑430/16 P, EU:C:2018:668, bod 50, ako aj z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada, C‑236/17 P, EU:C:2019:258, bod 92).

    71

    Napokon v rozsahu, v akom sa inštitúcie snažia spochybniť úvahy Všeobecného súdu uvedené v bode 48 napadnutého rozsudku, stačí konštatovať, ako to navyše uviedol samotný Všeobecný súd, že v tomto bode je uvedené len doplňujúce odôvodnenie. Táto námietka sa preto musí zamietnuť ako neúčinná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2020, Troszczynski/Parlament, C‑12/19 P, EU:C:2020:725, bod 60 a citovanú judikatúru).

    72

    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvú časť prvých odvolacích dôvodov uvedených v rámci vecí C‑439/20 P a C‑441/20 P treba zamietnuť.

    73

    V druhej časti týchto prvých odvolacích dôvodov inštitúcie Všeobecnému súdu vytýkajú, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 57 až 64 napadnutého rozsudku rozhodol, že námietka nezákonnosti vznesená spoločnosťou Jiangsu Seraphim voči článku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013 bola prípustná.

    74

    V rozsahu, v akom inštitúcie v podstate v prvom rade tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, vzhľadom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C‑188/92, EU:C:1994:90), a z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101), že Jiangsu Seraphim nemohla podľa článku 263 ZFEÚ podať priamu žalobu proti ustanoveniam, ktorých sa týka námietka nezákonnosti, po ich prijatí, a tak žalobkyni v prvostupňovom konaní nebolo „zabránené“ v zmysle tejto judikatúry uplatniť námietku nezákonnosti na základe článku 277 ZFEÚ v rámci žaloby na prvom stupni, je dôležité poznamenať, že hoci Všeobecný súd tiež posudzoval najmä v bodoch 62 a 63 napadnutého rozsudku, či sa žalobkyňa v prvostupňovom konaní môže považovať za priamo a prípadne osobne dotknutú ustanoveniami, ktorých sa týka námietka nezákonnosti, z bodu 64 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd dospel k záveru, že námietka nezákonnosti je prípustná z dôvodu, že Jiangsu Seraphim nemala záujem na konaní proti týmto ustanoveniam bezprostredne po ich prijatí.

    75

    Na tento účel Všeobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku uviedol, že článok 3 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článok 2 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013 predstavujú výnimky v prospech spoločnosti Jiangsu Seraphim v tom zmysle, že predmetné výrobky dovezené do Únie nepodliehajú platbe konečných antidumpingových a vyrovnávacích ciel, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v záväzkoch.

    76

    Konkrétne, pokiaľ ide o článok 3 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článok 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013, Všeobecný súd v bodoch 59 a 60 napadnutého rozsudku uviedol, že cieľom týchto ustanovení bolo len to, aby mala Komisia právo odvolať prijatie konkrétnych záväzkov a zrušiť príslušné faktúry súvisiace so záväzkom, a tak nepriaznivé účinky týchto ustanovení by sa mohli prejaviť len prostredníctvom konkrétnych budúcich opatrení, a to odvolaním prijatia záväzku zo strany Komisie, ako aj následným zrušením príslušných faktúr súvisiacich so záväzkom a výberom cla splatného z transakcií, na ktoré sa vzťahujú.

    77

    Za týchto okolností mohol Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bodoch 61 a 62 napadnutého rozsudku v podstate konštatovať, že ku dňu prijatia ustanovení, ktorých sa týka námietka nezákonnosti, alebo bezprostredne po tomto prijatí, uplatnenie týchto ustanovení na Jiangsu Seraphim zostalo hypotetické a že záujem žalobkyne v prvostupňovom konaní mohol byť založený len na tejto možnosti, keďže, ako bolo uvedené v bode 70 tohto rozsudku, takýto záujem musel vzniknúť a existovať ku dňu podania žaloby a nemôže sa týkať budúcej a hypotetickej situácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada, C‑236/17 P, EU:C:2019:258, bod 92).

    78

    Okrem toho podľa ustálenej judikatúry je článok 277 ZFEÚ vyjadrením všeobecnej zásady zaručujúcej každému účastníkovi konania právo napadnúť, s cieľom dosiahnuť zrušenie aktu Únie na základe článku 263 ZFEÚ, platnosť skorších aktov inštitúcií predstavujúcich právny základ napadnutého aktu, ak tento účastník konania nemal podľa článku 263 ZFEÚ právo podať priamu žalobu proti týmto neskorším aktom, ktorých dôsledky znáša bez toho, aby mal možnosť požadovať ich zrušenie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, EU:C:1979:53, bod 39, ako aj z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P, EU:C:2020:676, bod 67).

    79

    Z tejto judikatúry vyplýva, že prípustnosť námietky nezákonnosti aktu je nevyhnutne podmienená tým, že žalobca, ktorý sa jej dovoláva, nemal právo podať priamu žalobu na zrušenie tohto aktu (rozsudok zo 17. decembra 2020, BP/FRA, C‑601/19 P, neuverejnený, EU:C:2020:1048, bod 27).

    80

    Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, že ak Jiangsu Seraphim nemala záujem na konaní proti ustanoveniam, ktorých sa týka námietka nezákonnosti, bezprostredne po ich prijatí, nemohlo jej byť „zabránené“ uplatniť túto námietku nezákonnosti v rámci žaloby v prvostupňovom konaní.

    81

    Zistenie, že Všeobecný súd sa v bode 63 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne rozhodol, že ustanovenia, ktorých sa týka námietka nezákonnosti, nemajú povahu individuálneho rozhodnutia, ale ustanovení všeobecnej povahy, nemôže tento záver spochybniť. V dôsledku toho je potrebné zamietnuť prvý odvolací dôvod uvedený na podporu druhej časti prvých odvolacích dôvodov.

    82

    Pokiaľ inštitúcie po druhé a subsidiárne v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyhlásil námietku nezákonnosti vznesenú žalobkyňou v prvostupňovom konaní za prípustnú, pričom mal konštatovať, že ustanovenia, ktorých sa námietka nezákonnosti týka, sú neoddeliteľné od zvyšku vykonávacích nariadení č. 1238/2013 a 1239/2013 a že táto námietka nezákonnosti mala byť vznesená vo vzťahu k týmto vykonávacím nariadeniam ako celku, treba uviesť, že dôvod neprípustnosti založený na judikatúre vyplývajúcej z rozsudkov z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C‑188/92, EU:C:1994:90), a z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101), ktorý Komisia podporovaná Radou uviedla v prvostupňovom konaní, sa zakladal na uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa článku 263 ZFEÚ, a nie na skutočnosti, že tieto ustanovenia sú neoddeliteľné od ostatných ustanovení uvedených vykonávacích nariadení.

    83

    Je vhodné pripomenúť, že podľa článku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolaním nemožno meniť predmet sporu na Všeobecnom súde. Podľa ustálenej judikatúry je právomoc Súdneho dvora v rámci odvolania obmedzená na posúdenie právneho rozhodovania o žalobných dôvodoch a tvrdeniach prejednávaných na prvom stupni. Účastník konania teda nemôže pred Súdnym dvorom po prvýkrát vzniesť námietku, ktorú neuviedol v konaní pred Všeobecným súdom, pretože tým by sa mu umožnilo predložiť Súdnemu dvoru, ktorého právomoc v oblasti odvolacieho konania je obmedzená, spor v širšom rozsahu, ako bol ten, o ktorom rozhodoval Všeobecný súd (rozsudok zo 6. októbra 2021, Sigma Alimentos Exterior/Komisia, C‑50/19 P, EU:C:2021:792, body 3738).

    84

    V dôsledku toho treba zamietnuť ako neprípustnú námietku inštitúcií založenú na tom, že ustanovenia, ktorých sa týka námietka nezákonnosti, nemožno oddeliť od ostatných ustanovení vykonávacích nariadení č. 1238/2013 a 1239/2013, keďže táto námietka bola prvýkrát vznesená v rámci odvolaní.

    85

    Po tretie z rovnakých dôvodov je neprípustná aj subsidiárne uplatnená námietka nezákonnosti, ktorú Jiangsu Seraphim uviedla v prvostupňovom konaní, keďže smeruje proti ustanoveniam, ktoré nepredstavujú právny základ sporného nariadenia.

    86

    V rozsahu, v akom inštitúcie napokon a subsidiárnejšie v podstate tvrdia, že Všeobecný súd rozhodol o tejto námietke nezákonnosti nesprávnym výkladom jediného žalobného dôvodu uvedeného v prvostupňovom konaní v tom zmysle, že týmto žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdila, že sporné nariadenie priamo porušuje príslušné ustanovenia základných nariadení, hoci žaloba v prvostupňovom konaní tento dôvod neobsahovala, v dôsledku čoho Všeobecný súd rozhodol ultra petita, stačí uviesť, že zo znenia tejto žaloby vyplýva, že tento jediný žalobný dôvod bol výslovne založený na porušení článku 8 ods. 1, 9 a 10 a článku 10 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 1, 9 a 10 a článku 16 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia a že uvedený jediný žalobný dôvod bol spojený s námietkou nezákonnosti vznesenou voči článku 3 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013.

    87

    Táto námietka sa preto musí zamietnuť ako nedôvodná.

    88

    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhú časť prvých odvolacích dôvodov uvedených v rámci vecí C‑439/20 P a C‑441/20 P treba zamietnuť.

    89

    Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, je teda potrebné zamietnuť tieto prvé odvolacie dôvody v celom ich rozsahu.

    O druhom a treťom odvolacom dôvode vo veci C‑439/20 P a o prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑441/20 P

    Argumentácia účastníkov konania

    90

    Druhým a tretím odvolacím dôvodom vo veci C‑439/20 P a prvou časťou druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑441/20 P inštitúcie v podstate vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 115 až 152 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v rozsahu, v akom rozhodol, že základné nariadenia nepredstavujú dostatočný právny základ na prijatie článku 2 sporného nariadenia, ktorý sa týka zrušenia platnosti faktúr súvisiacich so záväzkom spoločnosti Jiangsu Seraphim a výberu antidumpingových a vyrovnávacích ciel splatných v čase prijatia vyhlásenia o prepustení tovaru do voľného obehu uvedeného v týchto faktúrach.

    91

    Konkrétne druhým odvolacím dôvodom vo veci C‑439/20 P a prvou časťou druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑441/20 P inštitúcie Všeobecnému súdu vytýkajú to, že sa najmä v bodoch 119, 129 až 132, 138, 140 až 147 a 151 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď výber cla pri dotknutých dovozoch označil ako „retroaktívny“.

    92

    Podľa inštitúcií po prvé Všeobecný súd neodôvodnil hypotézu, podľa ktorej boli tieto clá uložené „retroaktívne“, hoci táto hypotéza je základom týchto bodov napadnutého rozsudku a je „jadrom“ výkladu príslušných ustanovení základných nariadení, ktorý Všeobecný súd podal v bodoch 128 až 138 tohto rozsudku.

    93

    Po druhé Všeobecný súd tým, že označil výber dotknutých ciel za „retroaktívny“, sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia najmä pri výklade článku 8 ods. 10 a článku 10 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 10 a článku 16 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia. Tieto ustanovenia totiž predstavujú dostatočný právny základ na výber cla pri dovoze, pri ktorom sa zistilo porušenie dotknutého záväzku.

    94

    V tejto súvislosti inštitúcie zdôrazňujú, že nejde o to, kedy sa vyberá clo z dotknutého dovozu, ale o to, či bol tento dovoz prepustený do voľného obehu po uložení tohto cla. Rozhodujúcim kritériom na určenie, či je výber uvedeného cla retroaktívny, je dátum, ku ktorému bolo predmetné opatrenie zavedené. V prejednávanej veci pritom z vykonávacích nariadení č. 1238/2013 a 1239/2013 jasne vyplýva, že dotknuté clá pri dovozoch boli zavedené v roku 2013, teda pred prepustením týchto dovozov do voľného obehu, na ktoré sa vzťahujú zrušené faktúry súvisiace so záväzkom. Sporné nariadenie by viedlo len k výberu týchto ciel.

    95

    Tretím odvolacím dôvodom vo veci C‑439/20 P inštitúcie v podstate tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 8 ods. 1, 9 a 10 a článok 10 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia, ako aj článok 13 ods. 1, 9 a 10 a článok 16 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia v bodoch 119, 129 až 138, 140 až 147 a 151 napadnutého rozsudku, keď rozhodol, že tieto ustanovenia sa na túto vec neuplatňovali. Všeobecný súd nesprávne odmietol výklad uvedených ustanovení prijatý inštitúciami.

    96

    V prvom rade tie isté ustanovenia, zmenené nariadením č. 461/2004, by v skutočnosti predstavovali dostatočný právny základ na výber cla pri dovozoch, pri ktorom sa zistilo, že porušuje dotknutý záväzok. Všeobecný súd v bodoch 115 až 118 napadnutého rozsudku vôbec nezohľadnil skutočnosť, že po takejto zmene vzniká konečné clo od momentu prijatia predmetného záväzku, a nie až po jeho odvolaní. Tieto clá teda neboli zavedené retroaktívne.

    97

    Konkrétne bod 119 napadnutého rozsudku je poznačený dvoma nesprávnymi právnymi posúdeniami, v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že výber cla pri dovoze, ktorý porušil predmetný záväzok, sa obmedzoval na dve situácie stanovené v článku 8 ods. 10 a článku 10 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia a v článku 13 ods. 10 a článku 16 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia.

    98

    Po prvé tieto ustanovenia sa týkajú retroaktívneho uplatňovania ciel, t. j. v rozpore s tým, čo stanovuje sporné nariadenie, výberu cla pri dovoze prepusteného do voľného obehu pred uložením konečných ciel. Po druhé Všeobecný súd skreslil legislatívnu zmenu, ku ktorej došlo v roku 2004. Dve stanovené hypotézy sa týkajú výlučne situácie, keď Rada v čase prijatia predmetného záväzku neuložila konečné clo.

    99

    Inštitúcie sa ďalej domnievajú, že odôvodnenia základných nariadení, na ktoré sa odvoláva Všeobecný súd v bodoch 132 až 137 napadnutého rozsudku, sú irelevantné. Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v bode 144 tohto rozsudku, treba zohľadniť odôvodnenia 18 a 19 nariadenia č. 461/2004. Preto na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 138 napadnutého rozsudku, osobitné ustanovenia o uložení dočasného cla až po porušení alebo odvolaní záväzku a o spätnom uložení takéhoto cla by neobmedzovali výber predtým uloženého cla pri dovoze, pri ktorom sa zistilo, že nespĺňa formálne alebo vecné požiadavky dotknutého záväzku.

    100

    Napokon závery Všeobecného súdu uvedené najmä v bodoch 141, 145 a 146 napadnutého rozsudku sú nesprávne.

    101

    Jiangsu Seraphim tvrdí, že Všeobecný súd správne odmietol výklad, na ktorý sa odvolávajú inštitúcie, a že dôvody, ktoré uvádzajú, musia byť preto zamietnuté ako neopodstatnené.

    102

    V tejto súvislosti by na jednej strane sporné nariadenie retroaktívne ukladalo clá, nad rámec toho, čo umožňujú základné nariadenia. Všeobecný súd preto správne dospel k záveru, že tieto základné nariadenia nepredstavujú dostatočný právny základ na prijatie ustanovení sporného nariadenia.

    103

    Na druhej strane v prípade porušenia podmienok záväzku by z článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia vyplývalo, že clá, ktoré sa neuplatnili v dôsledku prijatia tohto záväzku, sa automaticky uplatňujú na dovozy uskutočnené odo dňa, keď bol uvedený záväzok odvolaný, a nie na skoršie dovozy.

    104

    Ako uviedol Všeobecný súd v rámci systému vytvoreného základnými nariadeniami sa clá splatné v dôsledku porušenia príslušných záväzkov nemohli uložiť retroaktívne mimo procesných obmedzení stanovených ustanoveniami článku 8 ods. 10 a článku 10 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 10 a článku 16 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia. Právo Únie v žiadnom prípade neoprávňuje Komisiu na to, aby zrušila príslušné faktúry a nariadila vnútroštátnym colným orgánom vybrať konečné clo retroaktívne z predchádzajúceho dovozu prepusteného do voľného obehu bez registrácie a uloženia predbežného cla. Výlučným cieľom zmien zavedených v roku 2004 bolo podľa spoločnosti Jiangsu Seraphim jednak umožniť odvolať záväzok a uplatniť clo prostredníctvom jediného právneho aktu, čím sa skončilo „so zaťažujúcim dvojakým konaním, ktoré sa uplatňovalo predtým“, vrátane povinnej účasti Komisie aj Rady, a jednak stanoviť záväzné lehoty na ukončenie prešetrovania týkajúceho sa údajného porušenia dotknutých záväzkov.

    Posúdenie Súdnym dvorom

    105

    Druhý a tretí odvolací dôvod vo veci C‑439/20 P a prvá časť druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑441/20 P smerujú proti odôvodneniu napadnutého rozsudku uvedenému v jeho bodoch 115 až 152, ktorým Všeobecný súd potvrdil opodstatnenosť jediného odvolacieho dôvodu, ktorý Jiangsu Seraphim uviedla na podporu svojej žaloby v prvostupňovom konaní, založený na tom, že Komisia článkom 2 sporného nariadenia porušila jednak články 8 a 10 základného antidumpingového nariadenia a jednak články 13 a 16 základného antisubvenčného nariadenia tým, že zrušila faktúry súvisiace so záväzkami a nariadila výber cla splatného v čase prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu týkajúceho sa dovozu, na ktorý sa vzťahujú tieto faktúry.

    106

    Námietkami, ktoré inštitúcie uvádzajú na podporu týchto odvolacích dôvodov a tejto časti, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate vytýkajú všeobecnému súdu, že nesprávne vyložil základné nariadenia, najmä tieto ustanovenia v ich kontexte, pričom Všeobecný súd najmä nesprávne označil opatrenia uvedené v článku 2 sporného nariadenia za „retroaktívne“ a rozhodol, že tieto ustanovenia neoprávňujú inštitúcie prijať tieto opatrenia v dôsledku zrušenia prijatia dotknutého záväzku.

    107

    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Všeobecný súd, aby dospel k záveru uvedenému v bode 152 napadnutého rozsudku, že základné nariadenia nemôžu predstavovať dostatočný právny základ na prijatie článku 2 sporného nariadenia, v bodoch 115 až 119 napadnutého rozsudku najprv konštatoval, že keďže sa predmetná vec podľa jeho názoru týkala uloženia antidumpingových a vyrovnávacích ciel, ktoré by boli splatné v prípade neexistencie záväzku, ktorý bol medzitým porušený, nevzťahuje sa na ňu článok 8 ods. 10 základného antidumpingového nariadenia a článok 13 ods. 10 základného antisubvenčného nariadenia ani článok 10 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia a článok 16 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia, a tak prejednávaná vec nespadá pod žiadnu z hypotéz výslovne ustanovených v základných nariadeniach a že bolo potrebné preskúmať, či neexistoval iný právny základ na prijatie článku 2 sporného nariadenia.

    108

    Všeobecný súd ďalej v bodoch 130 až 138 napadnutého rozsudku rozhodol, že by to tak mohlo byť, keďže zo systematiky a účelu základných nariadení, a najmä z odôvodnení týchto nariadení vyplýva, že normotvorca Únie chcel v základných nariadeniach výslovne stanoviť spôsob, akým majú inštitúcie po odvolaní prijatia záväzku právomoc retroaktívne vybrať splatné clo, a po druhé, že uvedené ustanovenia týchto nariadení reštriktívnym spôsobom vymenúvajú situácie, v ktorých je takéto retroaktívne uloženie povolené.

    109

    Všeobecný súd najmä v bodoch 137 a 138 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že táto právomoc sa nemôže zakladať ani na znení článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia, podľa ktorých sa clá automaticky uplatňujú po odvolaní prijatia záväzkov, ani na znení článku 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a článku 24 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia, v rozsahu, v akom sú v nich uvedené „ostatné kritériá“ výberu cla.

    110

    Napokon Všeobecný súd v bodoch 139 až 151 napadnutého rozsudku rozhodol, že žiadna z ostatných námietok inštitúcií, ako napríklad námietka týkajúca sa účinnej kontroly a sankcionovania dotknutých záväzkov, nemôže zmeniť toto posúdenie

    111

    Na účely preskúmania, či výklad základných nariadení, ktorý Všeobecný súd takto prijal, nie je poznačený nesprávnym právnym posúdením, treba na úvod pripomenúť, že Komisia sporným nariadením jednak v jeho článku 1 odvolala prijatie dotknutého záväzku v súlade s článkom 8 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a článkom 13 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia a jednak v článku 2 sporného nariadenia vyvodila dôsledky tohto odvolania tým, že odvolala platnosť príslušných faktúr súvisiacich so záväzkom a nariadila výber antidumpingového a vyrovnávacieho cla splatného v čase prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu v súvislosti s transakciami, na ktoré sa tieto faktúry vzťahujú.

    112

    Keďže článok 2 sporného nariadenia sa teda týka dôsledkov alebo účinkov odvolania prijatia záväzku a keďže táto otázka je výslovne uvedená v článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a v článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia, je vhodné preskúmať zákonnosť tohto článku 2 v prvom rade z hľadiska týchto ustanovení, ktoré sporné nariadenie tiež uvádza ako právny základ svojho prijatia.

    113

    Ako správne uviedol Všeobecný súd v bode 131 napadnutého rozsudku, na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok z 2. decembra 2021, Komisia a GMB Glasmanufaktur Brandenburg/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑884/19 P a C‑888/19 P, EU:C:2021:973, bod 70 a citovaná judikatúra].

    114

    V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade poznamenať, že z ustanovení článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia vyplýva, že okrem iného v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou sa konečné antidumpingové clo alebo vyrovnávacie clo uložené podľa článku 9 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia, resp. článku 15 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia, ako sú v prejednávanej veci clá uložené článkami 1 vykonávacích nariadení č. 1238/2013 a 1239/2013, „uplatňuje automaticky“.

    115

    S cieľom určiť, či tieto ustanovenia umožňujú prijatie takých opatrení, aké sú uvedené v článku 2 sporného nariadenia, teda odvolanie platnosti faktúr súvisiacich so záväzkom a výber cla v súvislosti s transakciami, na ktoré sa vzťahujú tieto faktúry, vrátane tých, ktoré predchádzali nadobudnutiu účinnosti tohto nariadenia, je potrebné ich vykladať jednak v spojení s ustanoveniami článku 9 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia a článku 15 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia, z ktorých vyplýva, že konečné clá „ukladá“ Komisia, a jednak článku 8 ods. 1 druhého pododseku základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 1 druhého pododseku základného antisubvenčného nariadenia, ktoré stanovujú, že „za predpokladu“, že záväzok zostáva v platnosti, konečné clá „sa nevzťahujú“ na príslušné dovozy.

    116

    Ako uviedol generálny advokát v bode 88 svojich návrhov, zo spoločného výkladu týchto ustanovení vyplýva, že „automatické uplatňovanie“ dočasného alebo konečného cla, ako je stanovené v článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia, okrem iného v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou, by sa nemalo vykladať ako uloženie nového cla, ale ako uplatňovanie pôvodne uloženého cla, pričom sa rozumie, že uplatňovanie tohto cla bolo pozastavené „za predpokladu“, že záväzok zostal v platnosti.

    117

    Najmä teda pozastavenie uplatňovania konečných ciel stanovené v článku 8 ods. 1 druhom pododseku základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 1 druhom pododseku základného antisubvenčného nariadenia, po prijatí záväzku, a automatické uplatňovanie takýchto ciel stanovené v článku 8 ods. 9 prvom pododseku základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 prvom pododseku základného antisubvenčného nariadenia, po odvolaní záväzku, sa nevzťahujú na uloženie samotných uvedených ciel, ale na ich účinky, ako je napríklad ich výber.

    118

    Z vyššie uvedeného vyplýva, že na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval najmä v bode 138 napadnutého rozsudku, právomoc inštitúcií Únie poverených vykonávaním základných nariadení požadovať po odvolaní prijatia záväzku zaplatenie cla splatného za transakcie, na ktoré sa vzťahujú zrušené faktúry súvisiace so záväzkom, ako je stanovené v článku 2 sporného nariadenia, sa môže platne zakladať na článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia.

    119

    Rovnaký záver treba vyvodiť aj v rozsahu, v akom článok 2 sporného nariadenia stanovuje zrušenie platnosti týchto faktúr súvisiacich so záväzkom.

    120

    V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a článku 24 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia sa antidumpingové alebo vyrovnávacie clá ukladajú nariadením a vyberajú členskými štátmi v stanovenej forme, sadzbe a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení, ktoré upravuje uloženie tohto cla. Ako už Súdny dvor rozhodol, z tohto znenia vyplýva, že normotvorca Únie nezamýšľal stanoviť taxatívny výpočet kritérií týkajúcich sa výberu antidumpingového cla, ktoré možno stanoviť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2018, Deichmann, C‑256/16, EU:C:2018:187, body 5758).

    121

    Vydávanie faktúr súvisiacich so záväzkami, ako sa v prejednávanej veci vyžaduje podľa článku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013, je však zamerané na výber konečného antidumpingového alebo vyrovnávacieho cla uloženého týmito vykonávacími nariadeniami, v rozsahu, v akom predloženie takýchto faktúr predstavuje podmienku oslobodenia od cla stanovenú v uvedených článkoch. Okrem toho uvedené faktúry slúžia aj na zabezpečenie identifikácie príslušných transakcií, ak sa výber týchto ciel nariadi v dôsledku odvolania prijatia príslušného záväzku.

    122

    V dôsledku toho vydávanie faktúr súvisiacich so záväzkom spadá, ako tvrdia inštitúcie, pod požiadavky, ktoré môžu inštitúcie stanoviť v nariadení, ktorým sa ukladá antidumpingové alebo vyrovnávacie clo podľa článku 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a článku 24 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia.

    123

    Pokiaľ ide konkrétnejšie o právomoc zrušiť platnosť faktúr súvisiacich so záväzkom, táto právomoc v dôsledku toho prináleží inštitúciám na základe týchto ustanovení.

    124

    Ak teda Komisia aktom prijatým na základe článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia vyvodí dôsledky odvolania prijatia záväzku, nič jej nebráni v tom, aby v rozpore s tým, čo naznačil Všeobecný súd v bodoch 137 a 138 napadnutého rozsudku, pristúpila prostredníctvom tohto aktu k zrušeniu platnosti príslušných faktúr súvisiacich so záväzkom ako formálneho predpokladu na výber cla z transakcií, na ktoré sa tieto faktúry vzťahujú.

    125

    Okrem toho treba konštatovať, že odôvodnenie uvedené v bodoch 130 až 138 napadnutého rozsudku je poznačené nesprávnym právnym posúdením, keďže je založené na nesprávnom predpoklade, že článok 2 sporného nariadenia sa uplatňuje retroaktívne, v tom zmysle, že po odvolaní prijatia záväzku zo strany spoločnosti Jiangsu Seraphim stanovuje neplatnosť faktúr uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu a platbu antidumpingového a vyrovnávacieho cla na transakcie, na ktoré sa tieto faktúry vzťahujú.

    126

    Treba pripomenúť, že na rozdiel od procesných pravidiel, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za uplatniteľné v deň nadobudnutia ich účinnosti, hmotnoprávne predpisy práva Únie sa majú na účely zabezpečenie dodržiavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladať ako pravidlá vzťahujúce sa na situácie, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich účinnosti, iba vtedy, ak z ich znenia, účelu alebo zo systematiky jasne vyplýva, že im má byť takýto účinok priznaný (rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, C‑267/20, EU:C:2022:494, bod 31, ako aj citovaná judikatúra).

    127

    Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že nová právna norma sa v zásade uplatňuje od nadobudnutia účinnosti aktu, ktorým sa táto norma zavádza. Hoci sa nová právna norma neuplatní na právne situácie, ktoré vznikli a definitívne prebehli počas účinnosti predchádzajúceho zákona, uplatní sa na budúce účinky situácie, ktorá vznikla počas účinnosti predchádzajúceho pravidla, ako aj na nové právne situácie. Bez toho, aby tým bola dotknutá zásada zákazu retroaktivity právnych aktov, platí niečo iné len vtedy, keď novú normu sprevádzajú osobitné ustanovenia, ktoré konkrétne určujú podmienky jej časovej platnosti (rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, C‑267/20, EU:C:2022:494, bod 32, ako aj citovaná judikatúra).

    128

    Pokiaľ ide o sporné nariadenie, treba konštatovať, ako vyplýva z bodov 113 až 118 tohto rozsudku a ako správne zdôraznili inštitúcie, že neukladalo nové clá v súvislosti s transakciami uvedenými v článku 2 tohto nariadenia, ale pokračovalo v uplatňovaní ciel uložených vykonávacími nariadeniami č. 1238/2013 a 1239/2013, pričom sa rozumie, že uplatňovanie týchto ciel bolo pozastavené len dovtedy, kým platil záväzok prijatý spoločnosťou Jiangsu Seraphim podľa článku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013 a v súlade s článkom 8 ods. 1 druhým pododsekom základného antidumpingového nariadenia a článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom základného antisubvenčného nariadenia.

    129

    Článok 2 sporného nariadenia teda zahŕňa skôr uplatnenie na budúce účinky situácií, ktoré nastali pred nadobudnutím jeho účinnosti, než retroaktívne uplatnenie na situáciu, ktorá nastala pred týmto dátumom v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 126 a 127 tohto rozsudku.

    130

    Tvrdenie Všeobecného súdu v bode 138 napadnutého rozsudku je tiež postihnuté nesprávnym právnym posúdením, podľa ktorého na jednej strane článok 8 ods. 10 základného antidumpingového nariadenia a článok 13 ods. 10 základného antisubvenčného nariadenia a na druhej strane článok 10 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia a článok 16 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia bránia existencii právomoci Komisie zrušiť platnosť faktúr súvisiacich so záväzkom a požadovať, údajne retroaktívne, zaplatenie cla z príslušných transakcií z dôvodu, že tieto ustanovenia obmedzujúcim spôsobom určujú situácie, v ktorých sa takéto clo môže retroaktívne uplatniť.

    131

    Na jednej strane stačí uviesť, že opatrenia prijaté v článku 2 sporného nariadenia nemajú retroaktívny účinok, ako bolo uvedené v bode 129 tohto rozsudku.

    132

    Na druhej strane v bodoch 115 až 118 tohto rozsudku bolo konštatované, že takáto právomoc môže byť platne založená na článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia.

    133

    Okrem toho, pokiaľ ide o článok 3 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článok 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013, tieto vykonávacie nariadenia nemožno považovať za retroaktívne ani v rozsahu, v akom ukladali antidumpingové a vyrovnávacie clá na dovozy uskutočnené v rozpore s dotknutým záväzkom po nadobudnutí ich účinnosti a stanovili výber takýchto ciel v budúcnosti ako dôsledok a v prípade takéhoto porušenia a odvolania tohto záväzku, a to zrušením platnosti faktúr súvisiacich so záväzkom.

    134

    Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je tiež postihnutý nesprávnym právnym posúdením, v rozsahu, v akom sa Všeobecný súd najmä v bodoch 132 až 139 tohto rozsudku odvoláva na retroaktivitu sporného nariadenia alebo vyššie uvedených vykonávacích nariadení, aby dospel k záveru, že z úmyslu normotvorcu Únie a zo všeobecnej systematiky základných nariadení vyplýva, že nemôžu predstavovať právny základ na prijatie opatrení uvedených v článku 2 sporného nariadenia.

    135

    Napokon treba konštatovať, že tak ako v podstate konštatoval generálny advokát v bodoch 100 až 104 svojich návrhov, uvedený výklad základných nariadení podporuje skutočnosť, že na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd v bode 151 napadnutého rozsudku, pri neexistencii možnosti výberu, po odvolaní prijatia záväzku antidumpingových a vyrovnávacích ciel za všetky dovozy, ktoré boli uskutočnené v rozpore s týmto záväzkom, by takéto porušenie nemalo dostatočne závažné dôsledky na zabezpečenie dodržiavania a riadneho plnenia záväzkov prijatých vyvážajúcimi výrobcami, čím by sa narušila účinnosť systémov ochrany, ktoré majú základné nariadenia zaviesť.

    136

    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že základné nariadenia nemôžu predstavovať dostatočný právny základ na prijatie článku 2 sporného nariadenia.

    137

    V dôsledku toho treba vyhovieť druhému a tretiemu odvolaciemu dôvodu vo veci C‑439/20 P a prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑441/20 P, a teda bez toho, aby bolo potrebné preskúmať štvrtý odvolací dôvod vo veci C‑439/20 P a druhú časť druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑441/20 P, napadnutý rozsudok zrušiť.

    O žalobe na Všeobecnom súde

    138

    Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu, môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

    139

    Súdny dvor sa domnieva, že stav konania dovoľuje rozhodnúť vo veci a že je potrebné rozhodnúť o návrhu na zrušenie sporného nariadenia.

    140

    V tomto ohľade z odpovede na prvú časť prvých odvolacích dôvodov v obidvoch veciach v bodoch 53 až 72 tohto rozsudku, ako aj z odpovede na druhú časť týchto prvých odvolacích dôvodov v bodoch 73 až 88 tohto rozsudku vyplýva, že tak žaloba o neplatnosť článku 2 sporného nariadenia, ktorú Jiangsu Seraphim podala na Všeobecný súd, ako aj námietka nezákonnosti, ktorú žalobkyňa vzniesla v prvostupňovom konaní v súvislosti s článkom 3 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článkom 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013, musia byť z dôvodov uvedených Všeobecným súdom vyhlásené za prípustné.

    141

    Pokiaľ ide ďalej o jediný žalobný dôvod, ktorý Jiangsu Seraphim uviedla pred Všeobecným súdom, podľa ktorého Komisia článkom 2 sporného nariadenia porušila jednak články 8 a 10 základného antidumpingového nariadenia a jednak články 13 a 16 základného antisubvenčného nariadenia tým, že zrušila platnosť faktúr súvisiacich so záväzkom a nariadila výber cla splatného po prijatí vyhlásenia o prepustení do voľného obehu týkajúceho sa dovozu, na ktorý sa vzťahujú tieto faktúry, treba tento žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný z dôvodov uvedených v bodoch 111 až 135 tohto rozsudku.

    142

    Napokon Jiangsu Seraphim na základe týchto ustanovení základných nariadení vzniesla námietku nezákonnosti v súvislosti s článkom 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1238/2013 a článkom 2 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 1239/2013.

    143

    Jiangsu Seraphim v podstate tvrdí, že Rada konajúca ako vykonávací orgán, a nie ako normotvorca, nemohla delegovať na Komisiu právomoc zrušiť platnosť faktúr súvisiacich so záväzkom len na základe odvolania prijatia záväzku, ani nariadiť colným orgánom vyberať clá z tovarov, ktoré už boli prepustené do voľného obehu na colnom území Únie.

    144

    V tejto súvislosti z dôvodov uvedených v bodoch 111 až 136 tohto rozsudku vyplýva, že tento výklad nie je právne dôvodný.

    145

    Najmä z dôvodov uvedených v bodoch 114 až 118 tohto rozsudku, zo všeobecnej systematiky základných nariadení, najmä z článku 8 ods. 1 a 9 základného antidumpingového nariadenia, ako aj článku 13 ods. 1 a 9 základného antisubvenčného nariadenia vyplýva, že Rada mohla splnomocniť Komisiu, aby stanovila, že po odvolaní prijatia záväzku a zrušení platnosti príslušných faktúr vznikne colný dlh v čase prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu.

    146

    Okrem toho, ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 120 až 124 tohto rozsudku, právomoc Rady prijať ustanovenia, ktorých sa týka námietka nezákonnosti, je súčasťou právomoci stanoviť v nariadení, ktorým sa ukladajú antidumpingové alebo vyrovnávacie clá, „ostatné kritériá“ týkajúce sa vyberania týchto ciel, ako je stanovené v článku 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a článku 24 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia.

    147

    Vzhľadom na už vyššie uvedené sa námietka nezákonnosti vznesená spoločnosťou Jiangsu Seraphim musí zamietnuť ako nedôvodná.

    148

    Keďže ani jediný žalobný dôvod v žalobe spoločnosti Jiangsu Seraphim podanej na Všeobecný súd, ani námietka nezákonnosti vznesená v rámci tejto žaloby nie sú dôvodné, táto žaloba musí byť zamietnutá.

    O trovách

    149

    Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania.

    150

    Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

    151

    Keďže Jiangsu Seraphim nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať trovy prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania, ktoré vznikli inštitúciám, a to v súlade s ich návrhmi.

     

    Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

     

    1.

    Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 8. júla 2020, Jiangsu Seraphim Solar System/Komisia (T‑110/17, EU:T:2020:315), sa zrušuje.

     

    2.

    Žaloba o neplatnosť podaná na Všeobecný súd Európskej únie spoločnosťou Jiangsu Seraphim Solar System Co. Ltd sa zamieta.

     

    3.

    Spoločnosť Jiangsu Seraphim Solar System Co. Ltd je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii a Rade Európskej únie v prvostupňovom konaní a v rámci odvolacieho konania.

     

    Podpisy


    ( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

    Top