–

„Grossmania“ Mezőgazdasági Termelő és Szolgáltató Kft., v zastúpení: T. Szendrő‑Németh, ügyvéd,

–

maďarská vláda, v zastúpení M. Z. Fehér, splnomocnený zástupca,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: J. Rodríguez de la Rúa Puig, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Erlbacher, L. Malferrari a L. Havas, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 267 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Grossmania“ Mezőgazdasági Termelő és Szolgáltató Kft. (ďalej len „Grossmania“) a Vas Megyei Kormányhivatal (miestny orgán Vašskej župy, Maďarsko) vo veci zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá žiadosť o opätovný zápis práv na užívanie, ktoré zanikli ex lege, do katastra nehnuteľností a ktoré boli vymazané z tohto katastra.

3

Príloha X Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a úprav zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33), sa nazýva „Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Maďarsko“. Kapitola 3 tejto prílohy, nazvaná „Voľný pohyb kapitálu“, v bode 2 stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté záväzky vyplývajúce zo zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, je Maďarsko sedem rokov odo dňa pristúpenia oprávnené ponechať v platnosti zákazy ustanovené v právnych predpisoch platných v čase podpisu tohto aktu týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy fyzickými osobami, ktoré nemajú bydlisko v Maďarsku alebo nie sú maďarskými štátnymi príslušníkmi, a právnickými osobami. Pokiaľ ide o nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy, nesmie sa so štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo právnickými osobami zriadenými v súlade s právnymi predpismi iných členských štátov zaobchádzať nepriaznivejšie ako v deň podpísania zmluvy o pristúpení.…

Štátni príslušníci iného členského štátu, ktorí sa chcú usadiť ako samostatne hospodáriaci roľníci a nepretržite najmenej tri roky mali riadne bydlisko a boli činní v poľnohospodárstve v Maďarsku, nepodliehajú ustanoveniam predchádzajúceho pododseku ani iným pravidlám a postupom okrem tých, ktorým podliehajú maďarskí štátni príslušníci.

…

Ak sa dostatočne preukáže, že v Maďarsku po uplynutí prechodného obdobia bude alebo hrozí závažné narušenie trhu s poľnohospodárskymi pozemkami, [Európska] komisia na žiadosť Maďarska rozhodne o predĺžení prechodného obdobia o najviac tri roky.“

4

Rozhodnutím Komisie 2010/792/EÚ z 20. decembra 2010, ktorým sa predlžuje prechodné obdobie týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy v Maďarsku (Ú. v. EÚ L 336, 2010, s. 60), sa prechodné obdobie uvedené v kapitole 3 bode 2 prílohy X k aktu o pristúpení spomenutého v predchádzajúcom bode tohto rozsudku predĺžilo do 30. apríla 2014.

5

§ 38 ods. 1 földről szóló 1987. évi I. törvény (zákon č. I z roku 1987 o pozemkoch) stanovoval, že fyzické osoby, ktoré nemajú maďarskú štátnu príslušnosť alebo túto príslušnosť majú, ale trvalo bývajú mimo územia Maďarska, ako aj právnické osoby so sídlom mimo územia Maďarska alebo právnické osoby so sídlom v Maďarsku, ktorých kapitál je v rukách fyzických alebo právnických osôb bývajúcich, resp. sídliacich mimo územia Maďarska, môžu nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov kúpou, výmenou alebo darovaním iba s predchádzajúcim súhlasom ministerstva financií.

6

§ 1 ods. 5 171/1991 Korm. rendelet (vládny dekrét č. 171/1991) z 27. decembra 1991, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1992, vylúčil možnosť osôb bez maďarskej štátnej príslušnosti s výnimkou osôb majúcich povolenie na trvalý pobyt a osôb, ktorým bolo priznané postavenie utečenca, nadobudnúť poľnohospodárske pozemky.

7

Termőföldről szóló 1994. évi LV. törvény (zákon č. LV z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch, ďalej len „zákon z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch“) ponechal v platnosti uvedený zákaz nadobúdania pozemkov, pričom ho rozšíril na právnické osoby bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú sídlo v Maďarsku.

8

Uvedený zákon bol zmenený s účinnosťou od 1. januára 2002 na základe termőföldről szóló 1994. évi LV. törvény módosításáról szóló 2001. évi CXVII. törvény (zákon č. CXVII z roku 2001 o zmene a doplnení zákona č. LV z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch) tak, že sa vylúčila aj možnosť zmluvne zriadiť právo užívania poľnohospodárskych pozemkov v prospech fyzických osôb bez maďarskej štátnej príslušnosti alebo právnických osôb. V dôsledku týchto zmien § 11 ods. 1 zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch stanovil, že „na účely zriadenia práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov a práva na požívanie ich plodov a úžitkov zmluvou sa musia uplatniť ustanovenia kapitoly II týkajúce sa obmedzenia nadobúdania vlastníctva …“.

9

§ 11 ods. 1 zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch bol následne zmenený na základe egyes agrár tárgyú törvények módosításáról szóló 2012. évi CCXIII. törvény (zákon č. CCXIII z roku 2012 o zmene a doplnení niektorých zákonov o poľnohospodárstve). Vo svojej novej verzii po tejto modifikácii, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2013, tento § 11 ods. 1 stanovil, že „právo na užívanie zriadené zmluvou je neplatné okrem prípadu, keď bolo zriadené v prospech blízkeho príbuzného“. Zákon č. CCXIII z roku 2012 takisto doplnil do tohto zákona z roku 1994 nový § 91 ods. 1, podľa ktorého „všetky práva na užívanie nehnuteľnosti existujúce k 1. januáru 2013 a zriadené na dobu neurčitú alebo na dobu určitú, ktorá uplynie po 30. decembri 2032, na základe zmluvy medzi osobami, ktoré nie sú v blízkom príbuzenskom vzťahu, zaniknú ex lege1. januára 2033“.

10

Mező‑ és erdőgazdasági földek forgalmáról szóló 2013. évi CXXII. törvény (zákon č. CXXII z roku 2013 o predaji poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ďalej len „zákon z roku 2013 o poľnohospodárskych pozemkoch“) bol prijatý 21. júna 2013 a nadobudol účinnosť 15. decembra 2013.

11

§ 37 ods. 1 zákona z roku 2013 o poľnohospodárskych pozemkoch zachováva pravidlo, podľa ktorého je právo na užívanie týchto pozemkov alebo na požívanie ich plodov a úžitkov zriadené zmluvou neplatné, okrem prípadu, že bolo zriadené v prospech osoby v blízkom príbuzenskom vzťahu.

12

Mező‑ és erdőgazdasági földek forgalmáról szóló 2013. évi CXXII. törvénnyel összefüggő egyes rendelkezésekről és átmeneti szabályokról szóló 2013. évi CCXII. törvény (zákon č. CCXII z roku 2013, ktorým sa stanovujú niektoré ustanovenia a prechodné opatrenia týkajúce sa zákona č. CCXII z roku 2013 o predaji poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ďalej len „zákon z roku 2013 o prechodných opatreniach“), bol prijatý 12. decembra 2013 a nadobudol účinnosť 15. decembra 2013.

13

§ 108 ods. 1 tohto zákona, ktorým bol zrušený § 91 ods. 1 zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch, stanovuje:

„Všetky práva na užívanie a na požívanie plodov a úžitkov existujúce k 30. aprílu 2014, zriadené na dobu neurčitú alebo na dobu určitú, ktorá uplynie po 30. apríli 2014, na základe zmluvy medzi osobami, ktoré nie sú v blízkom príbuzenskom vzťahu, zaniknú ex lege1. mája 2014.“

14

Po vyhlásení rozsudku zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), bol § 108 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach zmenený a doplnený o dva nové odseky 4 a 5 s účinnosťou od 11. januára 2019 v tomto znení:

„4.   Ak je na základe súdneho rozhodnutia potrebné obnoviť právo zaniknuté na základe odseku 1, ale z dôvodu formálnej alebo hmotnoprávnej vady by toto právo ani nemalo byť zapísané v súlade s právnou úpravou platnou v čase jeho prvého zápisu, orgán poverený správou katastra nehnuteľností informuje prokuratúru a preruší konanie až do ukončenia vyšetrovania prokuratúry a následného súdneho konania.

5.   Za vadu na účely odseku 4 sa považuje prípad, ak:

15

V súlade s § 94 ingatlan‑nyilvántartásról szóló 1997. évi CXLI. törvény (zákon č. CXLI z roku 1997 o katastri nehnuteľností, ďalej len „zákon o katastri nehnuteľností“):

„1.   Na účely výmazu práv na užívanie a požívanie plodov a úžitkov, ktoré zaniknú na základe § 108 ods. 1 [zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach] (na účely tohto ustanovenia ďalej spoločne len ako ‚práva na užívanie‘), z katastra nehnuteľností, zašle orgán poverený správou tohto katastra najneskôr do 31. októbra 2014 výzvu fyzickej osobe, ktorá je držiteľom práv na užívanie, aby do pätnástich dní od doručenia tejto výzvy prostredníctvom tlačiva schváleného ministrom vyhlásila, že medzi ňou a osobou, ktorá zriadila práva na užívanie a ktorá je podľa listín, na základe ktorých bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, vlastníkom nehnuteľnosti, existuje blízky príbuzenský vzťah. V prípade nepredloženia vyhlásenia v stanovenej lehote sa žiadosti o osvedčenie po 31. decembri 2014 nevyhovie.

…

3.   Ak z vyhlásenia vyplynie, že neexistuje nijaký blízky príbuzenský vzťah, alebo ak držiteľ práva nepredloží vyhlásenie včas, orgán poverený správou katastra nehnuteľností z úradnej moci do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty určenej na predloženie vyhlásenia a najneskôr do 31. júla 2015 vymaže práva na užívanie pozemkov z katastra nehnuteľností.

…

5.   Správa katastra najneskôr do 31. decembra 2014 z úradnej moci vymaže z katastra nehnuteľností práva na užívanie, ktoré boli zapísané v prospech právnických osôb alebo organizácií, ktoré nemajú právnu subjektivitu, ale majú spôsobilosť nadobúdať práva, ktoré možno zapísať do katastra a ktoré boli zrušené na základe § 108 ods. 1 [zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach].“

16

Grossmania, obchodná spoločnosť so sídlom v Maďarsku, ktorej spoločníkmi sú však fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, bola držiteľom práv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa v Jánosháze a Duke (Maďarsko).

17

V nadväznosti na zánik týchto práv na užívanie ex lege1. mája 2014 v súlade s § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach boli tieto práva vymazané z katastra nehnuteľností príslušným orgánom podľa § 94 ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností. Grossmania nepodala proti tomuto výmazu opravný prostriedok.

18

Vzhľadom na to, že Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), rozhodol, že článok 63 ZFEÚ bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej predtým zriadené práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ktorých držitelia nie sú blízkymi príbuznými vlastníka týchto pozemkov, zanikajú ex lege, a v dôsledku toho sa vymažú z katastrov nehnuteľností, podala Grossmania 10. mája 2019 žiadosť na Vas Megyei Kormányhivatal Celldömölki Járási Hivatala (Okresný úrad Celldömölk, ktorý patrí medzi miestne orgány Vašskej župy, Maďarsko) žiadosť o vykonanie opätovného zápisu svojich práv na užívanie.

19

Rozhodnutím zo 17. mája 2019 tento orgán vyhlásil túto žiadosť za neprípustnú s odkazom na § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach, ako aj na § 37 ods. 1 zákona z roku 2013 o poľnohospodárskych pozemkoch.

20

Miestny orgán Vašskej župy, na ktorý Grossmania podala v správnom konaní odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, ho potvrdil rozhodnutím z 5. augusta 2019 z dôvodu, že § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach a § 37 ods. 1 zákona z roku 2013 o poľnohospodárskych pozemkoch sú stále platné a bránia požadovanému opätovnému zápisu. Pokiaľ ide o tvrdenie založené na rozsudku zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), tento orgán uviedol, že tento rozsudok sa uplatňuje len na osobitné veci, v súvislosti s ktorými bol vydaný. Pokiaľ ide o rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) (C‑235/17, EU:C:2019:432), ktorý bol vydaný v konaní o žalobe o nesplnenie povinnosti týkajúcej sa tej istej vnútroštátnej právnej úpravy, uvedený orgán zdôraznil, že v tomto rozsudku sa rozhodlo o finančnej náhrade, ale nie o opätovnom zápise predtým vymazaných práv na užívanie.

21

Grossmania podala proti rozhodnutiu z 5. augusta 2019 správnu žalobu na vnútroštátny súd Győri Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd Győr, Maďarsko).

22

Tento súd v prvom rade uvádza, že v čase konania vo veci samej vo vnútroštátnom práve ešte neexistuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by Grossmania mohla byť odškodnená za ujmu vyplývajúcu zo zániku práva ex lege a z výmazu jej práv na užívanie.

23

Je pravda, že v rozsudku z 21. júla 2015 Alkotmánybíróság (Ústavný súd, Maďarsko) na jednej strane konštatoval, že Magyarország Alaptörvénye (Ústava Maďarska) bola porušená tým, že vnútroštátny zákonodarca nezaviedol, pokiaľ ide o práva na užívanie a práva na požívanie plodov a úžitkov, ktoré zanikli podľa § 108 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach, ustanovenia umožňujúce nahradiť mimoriadnu majetkovú škodu spôsobenú zrušením týchto práv a ktorá sa v rámci vyrovnania medzi zmluvnými stranami nemohla požadovať, a na druhej strane vyzval vnútroštátneho zákonodarcu, aby odstránil tento nedostatok najneskôr do 1. decembra 2015. Na tento účel však v čase konania vo veci samej ešte nebolo prijaté žiadne opatrenie.

24

Vnútroštátny súd ďalej spresňuje, že keďže Grossmania nemohla získať náhradu škody, nemala inú možnosť ako požiadať o opätovný zápis svojich práv na užívanie. V tomto kontexte sa tento súd pýta na rozsah záväzných účinkov rozsudkov Súdneho dvora vydaných v prejudiciálnom konaní.

25

V tejto súvislosti pripomína, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora nemá vnútroštátny súd rozhodujúci v poslednom stupni povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, ak je položená otázka z dôvodu záväznej povahy skoršieho výkladu, ktorý Súdny dvor podal na základe článku 267 ZFEÚ, totožná s otázkou, ktorá už bola predmetom prejudiciálneho konania v podobnej veci alebo ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ktorá rieši sporný právny problém, a to bez ohľadu na povahu konania, ktoré viedlo k tomuto rozhodnutiu, a aj bez úplnej zhodnosti sporných otázok. Uvádza tiež, že výklad podaný Súdnym dvorom má účinok ex tunc v tom zmysle, že vnútroštátny súd môže a má uplatňovať takto vykladané ustanovenie, a to aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred vydaním rozsudku týkajúceho sa žiadosti o výklad.

26

Podľa vnútroštátneho súdu pritom z rozsudku zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), jasne vyplýva, že § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie dotknuté vo veci samej, je v rozpore s právom Únie a že takéto konštatovanie platí aj na účely sporu vo veci samej.

27

Tento súd však uvádza, že na rozdiel od situácií, v ktorých bol vydaný rozsudok zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), Grossmania nenapadla výmaz svojich práv na užívanie na súde. Pýta sa preto, či závery vyplývajúce z uvedeného rozsudku možno uplatniť na spor vo veci samej, a najmä či môže neuplatniť § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach z dôvodu jeho rozporu s právom Únie a uložiť žalovanej vo veci samej povinnosť opätovne zapísať práva na užívanie spoločnosti Grossmania vzhľadom na to, že medzitým vstúpili do platnosti odseky 4 a 5 uvedeného § 108.

28

Za týchto podmienok Győri Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd Győr, Maďarsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že ak [Súdny dvor] prostredníctvom rozhodnutia vydaného v rámci prejudiciálneho konania konštatuje nezlučiteľnosť právneho ustanovenia členského štátu s právom Únie, toto právne ustanovenie nemožno uplatniť ani v následných vnútroštátnych správnych alebo súdnych konaniach, a to bez ohľadu na to, že skutkové okolnosti následného konania nie sú úplne totožné so skutkovými okolnosťami predchádzajúceho prejudiciálneho konania?“

29

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej vnútroštátny súd rozhoduje. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 26. októbra 2021, C‑109/20, PL Holdings, EU:C:2021:875, bod 34 a citovaná judikatúra).

30

V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania po prvé vyplýva, že otázka vnútroštátneho súdu, ktorá sa týka toho, či je tento súd povinný neuplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorú považuje za nezlučiteľnú s právom Únie, tak ako ho vykladá Súdny dvor v rozsudku vydanom v prejudiciálnom konaní, v prejednávanej veci v rozsudku zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), týkajúcom sa článku 63 ZFEÚ, spadá do kontextu sporu, ktorého predmetom je síce návrh na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí opätovne zapísať práva na užívanie, ktoré zanikli ex lege a boli vymazané z katastra nehnuteľností na základe tej istej vnútroštátnej právnej úpravy, ako je právna úprava vo veciach, o ktoré išlo v tomto rozsudku, sa od týchto vecí líši tým, že na rozdiel od dotknutých osôb v týchto veciach žalobkyňa vo veci samej nenapadla v zákonných lehotách na súde výmaz svojich práv na užívanie.

31

Po druhé sa vnútroštátny súd pýta, či v prípade, že maďarské právo neobsahuje právny základ umožňujúci odškodnenie spoločnosti Grossmania za ujmu vyplývajúcu zo zániku práv ex lege a z výmazu jej práv na užívanie, môže žalovanej vo veci samej uložiť povinnosť opätovne zapísať uvedené práva v súlade so žiadosťou tejto spoločnosti v tomto zmysle.

32

Za týchto podmienok treba otázku položenú vnútroštátnym súdom chápať tak, že jej cieľom je zistiť, či sa má právo Únie, najmä článok 267 ZFEÚ, vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o opätovný zápis práv na užívanie, ktoré zanikli ex lege a boli vymazané z katastra nehnuteľností na základe vnútroštátnej právnej úpravy nezlučiteľnej s článkom 63 ZFEÚ, tak ako ho vykladá Súdny dvor v rozsudku v konaní o prejudiciálnej otázke, je povinný jednak neuplatniť túto právnu úpravu a jednak nariadiť príslušnému správnemu orgánu, aby tieto práva na užívanie opätovne zapísal, hoci výmaz týchto práv nebol v zákonných lehotách napadnutý na súde.

33

V tejto súvislosti treba uviesť, že zatiaľ čo vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania odkázal len na rozsudok zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, a vo veci samej, viedla tiež k rozsudku z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) (C‑235/17, EU:C:2019:432), ktorý bol vydaný na základe žaloby o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou na základe článku 258 ZFEÚ.

34

V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že Maďarsko si tým, že prijalo § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach, a v dôsledku toho zrušilo ex lege práva na užívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov nachádzajúcich sa v Maďarsku, ktorých priamymi alebo nepriamymi držiteľmi sú štátni príslušníci iných členských štátov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článku 63 ZFEÚ v spojení s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

35

Podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ pritom platí, že ak Súdny dvor konštatuje, že členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmlúv, je tento členský štát povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora, ktorý má právnu silu rozhodnutej veci v skutkových a právnych bodoch, o ktorých skutočne alebo nevyhnutne rozhodlo dotknuté súdne rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Komisia/Španielsko,C‑529/09, EU:C:2013:31, body 65 a 66).

36

Hoci sú tak orgány dotknutého členského štátu podieľajúce sa na výkone zákonodarnej právomoci povinné zmeniť vnútroštátne ustanovenia, ktoré boli predmetom rozsudku o nesplnení povinnosti, tak, aby boli v súlade s požiadavkami práva Únie, aj súdy tohto členského štátu majú povinnosť zabezpečiť dodržiavanie rozsudku pri výkone ich poslania, čo predovšetkým znamená, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby na základe uvedeného rozsudku zohľadnil právne poznatky v ňom uvedené s cieľom určiť dosah ustanovení práva Únie, ktoré je povinný uplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 1982, Waterkeyn a i., 314/81 až 316/81 a 83/82, EU:C:1982:430, body 14 a 15).

37

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach bol v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie o zamietnutí opätovného zápisu práv na užívanie dotknutých vo veci samej stále v platnosti, pričom príslušné vnútroštátne orgány sa na toto vnútroštátne ustanovenie odvolávali s cieľom odôvodniť uvedené rozhodnutie. K tomuto dátumu tak maďarské orgány, ktoré sa podieľali na výkone zákonodarnej právomoci, neprijali žiadne opatrenie potrebné na vykonanie rozsudku o nesplnení povinnosti uvedeného v bode 33 tohto rozsudku.

38

Nič to však nemení na tom, že bez ohľadu na neprijatie takýchto opatrení je vnútroštátny súd povinný prijať všetky opatrenia na uľahčenie dosiahnutia plného účinku práva Únie v súlade so závermi uvedenými v rozsudku o nesplnení povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. januára 1993, Komisia/Taliansko, C‑101/91, EU:C:1993:16, bod 24, a z 18. januára 2022, Thelen Technopark Berlin, C‑261/20, EU:C:2022:33, bod 39).

39

V prejednávanej veci treba v prvom rade pripomenúť, že v rozsudku zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), na ktorý odkazuje vnútroštátny súd, Súdny dvor rozhodol, že článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej predtým zriadené práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ktorých držitelia nie sú blízkymi príbuznými vlastníka týchto pozemkov, zaniknú ex lege, a v dôsledku toho sa vymažú z katastrov nehnuteľnosti.

40

Súdny dvor totiž v prvom rade v bodoch 62 až 64 tohto rozsudku konštatoval, že dotknutá vnútroštátna právna úprava tým, že stanovila zánik práv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ktoré majú štátni príslušníci iných členských štátov než Maďarska, ex lege, obmedzuje už len svojím samotným predmetom a z dôvodu tejto samotnej skutočnosti právo dotknutých osôb na voľný pohyb kapitálu zaručené článkom 63 ZFEÚ, pričom ich táto právna úprava zbavuje tak možnosti naďalej požívať ich právo na užívanie tým, že im najmä bráni v užívaní a obhospodarovaní dotknutých pozemkov alebo v ich poskytnutí na prenájom a čerpaní zisku z nich, ako aj možnosti prípadne toto právo previesť. V bode 65 uvedeného rozsudku Súdny dvor dodal, že uvedená právna úprava môže odradiť nerezidentov od investovania v Maďarsku v budúcnosti. Napokon v bodoch 24, 94 a 107 toho istého rozsudku Súdny dvor konštatoval, že toto obmedzenie voľného pohybu kapitálu nemožno odôvodniť na základe skutočností uvedených Maďarskom.

41

Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či z takéhoto výkladu článku 63 ZFEÚ poskytnutého v rozsudku vydanom v konaní o prejudiciálnej otázke na základe článku 267 ZFEÚ vyplýva pre vnútroštátny súd povinnosť neuplatniť dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu, treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora výklad pravidla práva Únie, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci podľa článku 267 ZFEÚ, objasňuje a v prípade potreby spresňuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť (rozsudok zo 7. augusta 2018, Hochtief, C‑300/17, EU:C:2018:635, bod 55). Inak povedané, rozsudok vydaný v konaní o prejudiciálnej otázke nemá konštitutívnu, ale len deklaratórnu povahu (rozsudok z 28. januára 2015, Starjakob, C‑417/13, EU:C:2015:38, bod 63).

42

Ak teda judikatúra Súdneho dvora poskytla jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, musí vnútroštátny súd urobiť všetko potrebné na to, aby bol tento výklad uplatnený (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2016, PFE, C‑689/13, EU:C:2016:199, bod 42).

43

Navyše z toho vyplýva, že zásada prednosti práva Únie vyžaduje, aby v prípade nemožnosti vyložiť vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie vnútroštátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, zabezpečil ich plný účinok, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva, hoci aj časovo následné, odporujúce právu Únie, ktoré má priamy účinok, a to bez toho, aby musel požiadať alebo vyčkať na jeho predchádzajúce zrušenie zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17, EU:C:2019:530, body 58 a 61).

44

Pokiaľ ide o článok 63 ZFEÚ, ktorého sa týka tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že tento článok má priamy účinok, takže sa naň možno odvolávať na vnútroštátnom súde a môže to spôsobiť neuplatniteľnosť vnútroštátnych pravidiel, ktoré sú s ním v rozpore (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, The Trustees of the BT Pension Scheme, C‑628/15, EU:C:2017:687, bod 49).

45

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej nezlučiteľná s článkom 63 ZFEÚ, ako vyplýva z rozsudku zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), je vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe o zrušenie rozhodnutia založeného najmä na tejto právnej úprave, povinný zaručiť plný účinok článku 63 ZFEÚ tým, že nepoužije uvedenú vnútroštátnu právnu úpravu na účely vyriešenia sporu, o ktorom rozhoduje.

46

Treba dodať, že rovnaká povinnosť prislúcha vnútroštátnym správnym orgánom, na ktoré žalobkyňa vo veci samej podala žiadosť na opätovný zápis jej práv na užívanie do katastra nehnuteľností (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. decembra 2018, Minister for Justice and Equality a Commissioner of An Garda Síochána, C‑378/17, EU:C:2018:979, bod 38, ako aj citovanú judikatúru), pričom tieto orgány však túto povinnosť nerešpektovali a naďalej uplatňovali vnútroštátnu právnu úpravu dotknutú vo veci samej, a preto túto žiadosť zamietli.

47

Pokiaľ ide v treťom rade o okolnosť, že Grossmania nenapadla na súde v lehotách stanovených na tento účel výmaz svojich práv na užívanie, treba uviesť, že vnútroštátny súd nevysvetlil, prečo by takáto okolnosť mohla spôsobiť ťažkosti pri riešení sporu vo veci samej. V tejto súvislosti tento súd totiž len uviedol, že zamietnutie príslušného vnútroštátneho správneho orgánu opätovne zapísať práva na užívanie žalobkyne vo veci samej bolo založené na okolnosti, že § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach a § 37 ods. 1 zákona z roku 2013 o poľnohospodárskych pozemkoch sú stále v platnosti. Maďarská vláda však vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru zdôraznila, že v súlade s vnútroštátnym právom výmaz nadobudol právoplatnosť a bráni opätovnému zápisu práv na užívanie do katastra nehnuteľností.

48

Hoci teda Súdnemu dvoru na základe spolupráce podľa článku 267 ZFEÚ neprináleží preverovať správnosť právneho a skutkového rámca, ktorý vnútroštátny súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť, nie je v prejednávanej veci vylúčené, že pochybnosti vnútroštátneho súdu môžu vyplývať zo skutočnosti, že konečná povaha výmazu práv na užívanie mu bráni vyvodiť na účely sporu vo veci samej všetky dôsledky vyplývajúce z konštatovanej protiprávnosti vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej.

49

Ak by sa táto hypotéza ukázala ako dôvodná a s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, treba pripomenúť, že na základe zásady procesnej autonómie prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby upravil procesné náležitosti týkajúce sa žalôb určených na zaručenie ochrany práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci, avšak pod podmienkou, že nesmú byť v situáciách, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, menej priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2021, Konsul Rzeczypospolitej Polskiej w N., C‑949/19, EU:C:2021:186, bod 43 a citovanú judikatúru).

50

Pokiaľ ide o dodržanie zásady ekvivalencie, vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sa možnosť v maďarskom práve napadnúť opatrenie spočívajúce vo výmaze práv na užívanie, ktoré sa stalo konečné, v rámci opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o opätovný zápis týchto práv, nelíši podľa toho, či je toto opatrenie v rozpore s vnútroštátnym právom alebo právom Únie.

51

Pokiaľ ide o dodržanie zásady efektivity, treba zdôrazniť, že v súlade s judikatúrou sa musí každý prípad, keď vzniká otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo príliš sťažuje uplatňovanie práva Únie, preskúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v rámci celého konania, na jeho priebeh a jeho osobitosti pred rôznymi vnútroštátnymi súdmi. Z tohto hľadiska treba v prípade potreby vziať do úvahy zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obranu, zásada právnej istoty a riadneho priebehu konania [rozsudok z 20. mája 2021, X (Cisternové vozidlá na LPG),C‑120/19, EU:C:2021:398, bod 72].

52

Súdny dvor už pritom uznal, že právoplatnosť správneho rozhodnutia, ktorá nastala uplynutím primeraných lehôt na podanie opravného prostriedku, prispieva k právnej istote, v dôsledku čoho právo Únie nevyžaduje, aby bol správny orgán v zásade povinný zrušiť správne rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným (rozsudok z 12. februára 2008, Kempter, C‑2/06, EU:C:2008:78, bod 37). Dodržiavanie zásady právnej istoty tak umožňuje vyhnúť sa nekonečnému spochybňovaniu správnych aktov, ktoré vyvolávajú právne účinky (rozsudok z 19. septembra 2006, i‑21 Germany a Arcor, C‑392/04 a C‑422/04, EU:C:2006:586, bod 51).

53

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu vnútroštátneho orgánu príslušného v oblasti katastra nehnuteľností je pätnásť dní od doručenia a že v prípade zamietnutia tejto sťažnosti je lehota na podanie žaloby tridsať dní odo dňa doručenia tohto zamietnutia. Takéto lehoty sa v zásade javia ako dostatočné na to, aby dotknutým osobám umožnili napadnúť takéto rozhodnutie.

54

Súdny dvor však v podstate rozhodol, že na základe zásad efektivity a lojálnej spolupráce vyplývajúcich z článku 4 ods. 3 ZEÚ môžu osobitné okolnosti prinútiť vnútroštátny správny orgán opätovne preskúmať konečné správne rozhodnutie. V tomto kontexte treba zohľadniť osobitosti dotknutých situácií a záujmov, aby sa našla rovnováha medzi požiadavkou právnej istoty a požiadavkou zákonnosti z hľadiska práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Incyte, C‑492/16, EU:C:2017:995, bod 48 a citovanú judikatúru).

55

V prejednávanej veci boli práva na užívanie spoločnosti Grossmania vymazané z katastra nehnuteľností na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá, ako bolo uvedené v bode 40 tohto rozsudku, tým, že stanovuje zánik práv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ktoré majú štátni príslušníci iných členských štátov než Maďarska, ex lege, len svojím samotným predmetom a z dôvodu tejto samotnej skutočnosti obmedzuje právo dotknutých osôb na voľný pohyb kapitálu zaručené v článku 63 ZFEÚ, pričom takéto obmedzenie nie je možné odôvodniť.

56

Okrem toho, ako vyplýva z rozsudku z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) (C‑235/17, EU:C:2019:432), najmä z jeho bodov 81, 86, 124, 125 a 129, táto vnútroštátna právna úprava tiež zasahuje do vlastníckeho práva zaručeného v článku 17 ods. 1 Charty tým, že už zo svojej podstaty nútene, úplne a s konečnou platnosťou zbavuje dotknuté osoby ich existujúcich práv na užívanie, pričom nie je vhodne odôvodnená verejným záujmom a ani napokon sprevádzaná systémom včasného vyplatenia spravodlivej náhrady.

57

Z týchto skutočností vyplýva, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, rovnako ako rozhodnutia, ktorými sa vykonáva, predstavuje zjavné a závažné porušenie ako základnej slobody stanovenej v článku 63 ZFEÚ, tak aj práva vlastniť majetok zaručeného v článku 17 ods. 1 Charty. Napokon sa zdá, že toto porušenie malo značné dôsledky, pretože, ako uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, na základe spresnení poskytnutých maďarskou vládou vo veciach, v ktorých bol vydaný rozsudok zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157, bod 71), bolo zrušením práv na užívanie dotknutých viac ako 5000 štátnych príslušníkov iných členských štátov ako Maďarska.

58

Za týchto okolností musí byť vzhľadom na veľmi rozsiahle nepriaznivé dôsledky spôsobené vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej a výmazom práv na užívanie, ktorými sa táto právna úprava vykonáva, priznaný požiadavke legality z hľadiska práva Únie osobitný význam.

59

Pokiaľ ide o požiadavku právnej istoty, treba dodať, že § 108 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach stanovil pre práva na užívanie, na ktoré sa vzťahuje, zánik týchto práv „ex lege“ k 1. máju 2014, pričom tieto práva boli následne na základe § 94 zákona o katastri nehnuteľností vymazané z katastra nehnuteľností rozhodnutím prijatým na tento účel.

60

Takýto zánik práv na užívanie „ex lege“ má pritom vzhľadom na svoju samotnú povahu vyvolávať účinky nezávisle od rozhodnutí o výmaze, ktoré boli prijaté neskôr na základe § 94 zákona o katastri nehnuteľností.

61

Aj keď by teda bol výmaz práv na užívanie, ako to na pojednávaní zdôraznila maďarská vláda, samostatnou udalosťou vo vzťahu k zániku týchto práv ex lege, vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej tým, že definuje podmienky takéhoto zániku, môže viesť k nejasnostiam, pokiaľ ide o nevyhnutnosť, aby držitelia práv na užívanie, ktorí boli postihnutí zánikom práv ex lege, napadli následné rozhodnutia o výmaze na účely zachovania si svojich práv na užívanie.

62

Z toho vyplýva, že ak by sa potvrdilo, že maďarské právo neumožňuje napadnúť na súde v rámci žaloby proti zamietnutiu žiadosti o opätovný zápis práv na užívanie opatrenie spočívajúce vo výmaze týchto práv, ktoré sa medzičasom stalo právoplatným, túto nemožnosť nemožno rozumne odôvodniť požiadavkou právnej istoty, a tento súd by tak mal uvedené opatrenie zrušiť ako odporujúce zásade efektivity a zásade lojálnej spolupráce vyplývajúcej z článku 4 ods. 3 ZEÚ.

63

Pokiaľ ide vo štvrtom rade o otázku, či za okolností, o aké ide vo veci samej, sú príslušné orgány povinné, keď sa vnútroštátna právna úprava neuplatní, za každých okolností pristúpiť k opätovnému zápisu dotknutých práv na užívanie, alebo či možno tento protiprávny výmaz napraviť inými prostriedkami, treba uviesť, že podľa zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ sú členské štáty povinné odstrániť protiprávne dôsledky takéhoto porušenia práva Únie [rozsudok z 25. júna 2020, A a i., (Veterné elektrárne v Aalter a Nevele), C‑24/19, EU:C:2020:503, bod 83].

64

V nadväznosti na rozsudok vydaný v konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, z ktorého vyplýva nezlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie, prislúcha tak orgánom predmetného členského štátu nielen neuplatniť takúto právnu úpravu v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 43 tohto rozsudku, ale tiež prijať všetky všeobecné alebo individuálne opatrenia vhodné na zabezpečenie rešpektovania tohto práva na ich území (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2007, Jonkman a i., C‑231/06 až C‑233/06, EU:C:2007:373, bod 38).

65

Pri neexistencii osobitných pravidiel v práve Únie týkajúcich sa podmienok, za akých treba odstrániť protiprávne dôsledky porušenia článku 63 ZFEÚ, za takých okolností, o aké ide vo veci samej, môžu takéto opatrenia spočívať najmä v opätovnom zápise protiprávne zrušených práv na užívanie do katastra nehnuteľností, keďže takýto opätovný zápis je najspôsobilejší obnoviť, prinajmenšom s účinnosťou do budúcnosti, právnu a skutkovú situáciu, v ktorej by sa dotknutá osoba nachádzala v prípade, že by nedošlo k protiprávnemu zrušeniu jej práv.

66

Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, v osobitných prípadoch môžu objektívne a legitímne prekážky, najmä právnej povahy, takémuto opatreniu brániť, najmä ak nový vlastník od zrušenia práv na užívanie nadobudol v dobrej viere pozemky, na ktoré sa vzťahovali predmetné práva, alebo ak boli tieto pozemky reštrukturalizované.

67

V prejednávanej veci bude prináležať vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na právny a skutkový stav existujúci v čase vydania rozhodnutia overil, či treba príslušnému orgánu nariadiť, aby opätovne zapísal práva na užívanie pozemkov, ktorých držiteľom bola Grossmania.

68

Len v prípade, že by sa takýto opätovný zápis skutočne ukázal ako nemožný, malo by sa na odstránenie protiprávnych následkov porušenia práva Únie priznať bývalým držiteľom zrušených práv na užívanie právo na finančnú alebo inú náhradu, ktorej hodnota bude spôsobilá finančne nahradiť hospodársku stratu vyplývajúcu zo zrušenia týchto práv.

69

Okrem toho nezávisle od opatrení uvedených v bodoch 65 a 68 tohto rozsudku, ktorých cieľom je odstrániť protiprávne následky porušenia článku 63 ZFEÚ, úplná účinnosť práva Únie znamená, že jednotlivci poškodení porušením tohto práva majú na základe zásady zodpovednosti štátu za škody spôsobené takýmto porušením aj právo na náhradu škody, keď sú splnené tri predpoklady, a to, že porušená právna norma Únie má za cieľ priznať jednotlivcom práva, že porušenie tejto právnej normy je dostatočne závažné a že medzi týmto porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť (rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C‑46/93 a C‑48/93, EU:C:1996:79, bod 51, ako aj z 24. marca 2009, Danske Slagterier, C‑445/06, EU:C:2009:178, bod 20).

70

V prejednávanej veci je pritom cieľom článku 63 ZFEÚ v prvom rade priznať práva jednotlivcom v rozsahu, v akom za okolností, o aké ide vo veci samej, priznáva držiteľom práv na užívanie právo, aby neboli zbavení týchto práv v rozpore s uvedeným článkom (pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2017, The Trustees of the BT Pension Scheme, C‑628/15, EU:C:2017:687, bod 48). Článok 17 Charty tiež predstavuje právnu normu, ktorá priznáva práva jednotlivcom [rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov),C‑235/17, EU:C:2019:432, bod 68].

71

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora napokon vyplýva, že porušenie práva Únie je dostatočne závažné, ak pretrváva naďalej napriek rozsudku, ktorý toto vytýkané nesplnenie povinnosti konštatuje, alebo napriek rozhodnutiu o prejudiciálnej otázke alebo ustálenej judikatúre súdu Únie v danej oblasti, z ktorých vyplýva, že dotknuté správanie je porušením práva (rozsudok z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, C‑45/15 P, EU:C:2017:402, bod 31). Tak je to pritom v prejednávanej veci, ako bolo pripomenuté v bode 37 tohto rozsudku.

72

Napokon vzhľadom na rozsudky zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), ako aj z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) (C‑235/17, EU:C:2019:432), sa zdá, že existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením článku 63 ZFEÚ a ujmou, ktorá vznikla spoločnosti Grossmania v dôsledku tohto porušenia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, alebo prípadne súdu príslušnému v tejto oblasti podľa maďarského práva.

73

Pokiaľ ide v piatom a poslednom rade o okolnosť spočívajúcu v nadobudnutí účinnosti odsekmi 4 a 5 § 108 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach, na ktorú sa odvoláva vnútroštátny súd, treba uviesť, že tento súd nevysvetľuje, v čom sú tieto nové ustanovenia relevantné na účely rozhodnutia sporu vo veci samej, ani nespresňuje, či sa tieto ustanovenia uplatnia v súčasnom štádiu konania. Maďarská vláda spochybnila takúto uplatniteľnosť, keďže by v každom prípade predpokladala existenciu rozhodnutia o opätovnom zápise práv na užívanie spoločnosti Grossmania, ku ktorému v tomto štádiu nedošlo.

74

Za týchto okolností stačí spresniť, že § 108 ods. 4 a 5 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach musí byť tiež zlučiteľný najmä so zásadou efektivity, ako bola pripomenutá v bode 51 tohto rozsudku, z ktorej vyplýva, že nesmie v praxi znemožňovať alebo príliš sťažovať výkon práv priznaných právom Únie, ako aj so základnými slobodami, najmä s voľným pohybom kapitálu stanoveným v článku 63 ZFEÚ.

75

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že právo Únie, najmä článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 267 ZFEÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o opätovný zápis práv na užívanie, ktoré zanikli ex lege a boli vymazané z katastra nehnuteľností na základe vnútroštátnej právnej úpravy nezlučiteľnej s článkom 63 ZFEÚ, ako ho vyložil Súdny dvor v rozsudku vydanom v prejudiciálnom konaní, je povinný:

76

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Právo Únie, najmä článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 267 ZFEÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o opätovný zápis práv na užívanie, ktoré zanikli ex lege a boli vymazané z katastra nehnuteľností na základe vnútroštátnej právnej úpravy nezlučiteľnej s článkom 63 ZFEÚ, ako ho vyložil Súdny dvor v rozsudku vydanom v prejudiciálnom konaní, je povinný: