–

JG, LH, MI, NJ, v zastúpení H. Hopperdietzel, Rechtsanwalt,

–

Eurowings GmbH, v zastúpení Y. Pochyla a W. Bloch, Rechtsanwälte,

–

AG, MG a HG, v zastúpení F. Puschkarski, Rechtsanwältin,

–

Corendon Airlines a OP, konajúci ako likvidátor spoločnosti Azurair GmbH, v zastúpení: N. Serfort, Rechtsanwalt,

–

flightright GmbH, v zastúpení: pôvodne T. Mauser, neskôr R. Weist a M. Michel, Rechtsanwälte,

–

Austrian Airlines AG, v zastúpení: C. Krones, Rechtsanwalt,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann, J. Heitz, U. Kühne a U. Bartl, splnomocnení zástupcovia,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, G. Kunnert a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: K. Simonsson, R. Pethke a G. Braun, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 2 písm. b, f) až h) a l), článku 3 ods. 2 písm. a), článku 5 ods. 1, článku 7 ods. 1 a 2, článku 8 ods. 1 písm. b), ako aj článku 14 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tieto návrh boli podané v rámci sporov medzi cestujúcimi v leteckej doprave a leteckými spoločnosťami (C‑146/20, C‑188/20 a C‑270/20), ako aj medzi leteckou spoločnosťou a spoločnosťou flightright GmbH vstupujúcou do práv cestujúcich v leteckej doprave (C‑196/20) vo veci poskytnutia náhrady týmto cestujúcim na základe nariadenia č. 261/2004.

3

Odôvodnenia 1 a 20 nariadenia č. 261/2004 znejú:

…

4

Článok 2 tohto nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

…

…

5

Článok 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Toto nariadenie sa uplatňuje:

2.   Odsek 1 sa uplatňuje za podmienky, že cestujúci:

…“

6

Článok 5 tohto istého nariadenia v odseku 1 stanovuje:

„V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

7

Podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004:

„1.   Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

…

…

Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

2.   Keď sa cestujúcim ponúkne presmerovanie do ich cieľového miesta náhradným letom podľa článku 8, ktorého čas príletu nepresiahne plánovaný čas príletu pôvodne rezervovaného letu:

…

…

prevádzkujúci letecký dopravca môže cestujúcim znížiť náhradu podľa odseku 1 o 50 %

…“

8

Článok 8 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi:

9

Článok 13 uvedeného nariadenia stanovuje:

„V prípadoch keď prevádzkujúci letecký dopravca platí náhradu alebo plní iné záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, nemôže sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia vykladať tak, ako by obmedzovalo jeho právo na uplatňovanie nároku na náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s platným právom. Toto nariadenie nesmie najmä v žiadnom prípade obmedzovať právo prevádzkujúceho leteckého dopravcu v jeho snahe o dosiahnutie náhrady od cestovnej kancelárie alebo inej osoby, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu. Podobne sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemôže vykladať tak, ako by obmedzovalo právo cestovnej kancelárie alebo tretej osoby, inej než je cestujúci, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu, v ich snahe o dosiahnutie odškodnenia alebo náhrady od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s použiteľným príslušným právom.“

10

Podľa článku 14 ods. 2 toho istého nariadenia:

„Prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý odmietol nástup do lietadla alebo zrušil let, poskytne každému postihnutému cestujúcemu písomné informácie, ktoré obsahujú pravidlá náhrady a pomoci v súlade s týmto nariadením. Písomné informácie poskytne aj každému cestujúcemu postihnutému meškaním v čase aspoň dvoch hodín. Písomnou formou poskytne cestujúcemu aj kontaktné údaje o národnom vymenovanom orgáne uvedenom v článku 16.“

11

Cestujúci v leteckej doprave AD, BE a CF si prostredníctvom cestovnej kancelárie zarezervovali balík cestovných služieb do Antalye (Turecko). V nadväznosti na túto rezerváciu letecká spoločnosť Corendon Airlines potvrdila, že let s odletom z Düsseldorfu (Nemecko) a s príletom do Antalye sa uskutoční 18. mája 2018, pričom čas odletu bol stanovený na 10.20 hod. Corendon Airlines následne preložila tento let na skorší čas o jednu hodinu a štyridsať minút, teda na 08.40 hod. v ten istý deň, pričom však ponechala to isté číslo letu.

12

Keďže títo cestujúci nemohli na let preložený na skorší čas nastúpiť, podali proti spoločnosti Corendon Airlines žalobu na Amtsgericht Düsseldorf (Okresný súd Düsseldorf), ktorou sa domáhali najmä náhrady podľa článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004. Uvedení cestujúci na podporu svojej žaloby uviedli, že neboli informovaní o preložení ich letu na skorší čas, že toto preloženie v skutočnosti zodpovedá „zrušeniu“ uvedeného letu v zmysle článku 5 ods. 1 tohto nariadenia. Corendon Airlines sa naopak domnievala, že týchto cestujúcich informovala o preložení ich letu na skorší čas cestovná kancelária 8. mája 2018.

13

Amtsgericht Düsseldorf (Okresný súd Düsseldorf) konštatoval, že preloženie letu na skorší čas o jednu hodinu a štyridsať minút nezodpovedá „zrušeniu“ tohto letu, keďže toto preloženie je zanedbateľné, a v dôsledku toho žalobu cestujúcich zamietol.

14

Tí podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑146/20. Tento súd sa pýta, či je odôvodnenie Amtsgericht Düsseldorf (Okresný súd Düsseldorf) v súlade s nariadením č. 261/2004.

15

Za týchto okolností Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

16

LH si v cestovnej kancelárii pre seba a ďalších cestujúcich v leteckej doprave zarezervovala balík cestovných služieb do Side (Turecko), ktorý zahŕňal leteckú prepravu z Düsseldorfu do Antalye a späť.

17

V dokumente s názvom „prihláška na zájazd“, ktorý bol LH vystavený, boli uvedené dva lety prevádzkované leteckou spoločnosťou Azurair GmbH, t. j. prvý let s číslom ARZ 8711 z Düsseldorfu do Antalye, ktorého čas odletu bol stanovený na 15. júla 2018 o 06.00 hod. a čas príletu o 10.30 hod., a druhý let s číslom ARZ 8712 z Antalye do Düsseldorfu, ktorého čas odletu bol stanovený na 5. augusta 2018 o 12.00 hod. a čas príletu o 14.45 hod. Na tomto dokumente bola veľkými písmenami uvedená táto poznámka: „Predbežné letové časy – Vo vlastnom záujme si prosím skontrolujte let uvedený na vašich letenkách“.

18

Cestujúci nastúpili na lety s číslami uvedenými v uvedenom dokumente. V prípade letu tam však doleteli do Antalye 16. júla 2018 o 01.19 hod. a v prípade letu späť lietadlo odletelo 5. augusta 2018 o 05.10 hod. Za týchto podmienok títo cestujúci podali na Amtsgericht Düsseldorf (Okresný súd Düsseldorf) návrh, ktorým sa voči spoločnosti Azurair domáhali zaplatenia náhrady podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004. Na základe informácií uvedených v „prihláške na zájazd“ tvrdili, že let tam mal pri prílete viac než trojhodinové meškanie, zatiaľ čo let späť bol zrušený, keďže preloženie letu na skorší čas sa má kvalifikovať ako „zrušenie“ v zmysle článku 5 ods. 1 tohto nariadenia.

19

Azurair tvrdila, že predmetné lety nenaplánovala v časoch uvedených v „prihláške na zájazd“, ale že jej letový poriadok zodpovedá informáciám uvedeným v „potvrdení o zájazde/faktúre“, ktoré 22. januára 2018 zaslala spoločnosti alltours flugreisen GmbH ako cestovnej kancelárii.

20

Podľa tohto letového poriadku sa mal let do cieľového miesta uskutočniť 15. júla 2018 od 20.05 hod. do 00.40 hod. v nasledujúci deň a spiatočný let sa mal uskutočniť 5. augusta 2018 od 08.00 hod. do 10.50 hod. Pokiaľ ide o let tam, ako je uvedený v spomínanom letovom poriadku, meškanie pri prílete nie je meškaním v trvaní tri hodiny a viac. Pokiaľ ide o let späť, hoci bol skutočne preložený na skorší čas aj v porovnaní s letovým poriadkom uvedeným spoločnosťou Azurair, toto preloženie na skorší čas nie je „zrušením“ v zmysle článku 2 písm. l) uvedeného nariadenia. Azurair okrem toho navrhla, aby bola prípadná náhrada znížená podľa článku 7 ods. 2 písm. b) toho istého nariadenia, lebo cestujúci prileteli do svojho cieľového miesta len 2 hodiny a 50 minút pred plánovaným časom príletu.

21

Amtsgericht Düsseldorf (Okresný súd Düsseldorf) zamietol túto žalobu z dôvodu, že „prihláška na zájazd“ nie je potvrdením o rezervácii v zmysle článku 2 písm. g) nariadenia č. 261/2004, keďže z tejto prihlášky jasne vyplýva, že letové časy sú len predbežné. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že neexistuje dokument, ktorý by bolo možné identifikovať ako „letenku“ v zmysle článku 2 písm. f) tohto nariadenia.

22

Cestujúci v leteckej doprave podali odvolanie proti rozsudku uvedeného súdu na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf), ktorý je súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑188/20. Tento súd sa pýta, či je stanovisko Amtsgericht Düsseldorf (Okresný súd Düsseldorf) v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 261/2004.

23

Za týchto okolností Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

24

Dňa 24. októbra 2017 si dvaja cestujúci v leteckej doprave zarezervovali v cestovnej kancelárii balík cestovných služieb, ktorý zahŕňal leteckú prepravu z Hamburgu (Nemecko) do Palma de Mallorca (Španielsko) a späť.

25

Cestovná kancelária ITS vystavila týmto cestujúcim dokument s názvom „prihláška na zájazd“, v ktorom bolo uvedené, že let tam sa uskutoční 22. mája 2018 leteckou spoločnosťou Eurowings GmbH pod číslom EW 7582 z Hamburgu do Palma de Mallorca s plánovaným odletom o 07.30 hod. a plánovaným príletom o 10.05 hod.

26

Uvedení cestujúci skutočne absolvovali let s týmto číslom. Do cieľového miesta však nedoleteli o 10.05 hod., ale o 21.08 hod. Keďže títo cestujúci postúpili svoje práva na náhradu podľa nariadenia č. 261/2004 na spoločnosť flightright, táto spoločnosť podala žalobu na Amtsgericht Düsseldorf (Okresný súd Düsseldorf) s tvrdením, že tí istí cestujúci mali potvrdenú rezerváciu na predmetný let s plánovaným časom príletu o 10.05 hod.

27

Eurowings proti tomu namietla, že cestujúci mali potvrdenú rezerváciu na let s číslom EW 7582, ktorého plánovaný čas príletu bol o 19.05 hod. Vzniknuté meškanie bolo teda menej ako tri hodiny a nezakladá právo na náhradu na základe nariadenia č. 261/2004.

28

Amtsgericht Düsseldorf (Okresný súd Düsseldorf) žalobe spoločnosti flightright vyhovel z dôvodu, že „prihláška na zájazd“ vydaná cestovnou kanceláriou ITS predstavuje rezerváciu v zmysle článku 2 písm. g) nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 2 písm. f) tohto nariadenia. Tento súd sa totiž domnieval, že „prihláška na zájazd“ vystavená dotknutým cestujúcim predstavuje „iný dôkaz“ v zmysle uvedeného článku 2 písm. g), pričom toto ustanovenie vyžaduje len to, aby bola rezervácia potvrdená cestovnou kanceláriou. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že neexistuje dokument, ktorý by bolo možné identifikovať ako „letenku“ v zmysle článku 2 písm. f) uvedeného nariadenia.

29

Eurowings podala odvolanie proti rozsudku uvedeného súdu na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf), ktorý je súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑196/20. Tento súd sa v podstate pýta, či potvrdenie rezervácie vystavené cestovnou kanceláriou, ktoré sa nezakladá na rezervácii vykonanej u leteckého dopravcu, voči ktorému sa uplatňuje nárok na náhradu, možno považovať za „potvrdenú rezerváciu“ v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004.

30

Za týchto okolností Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

31

Cestujúci v leteckej doprave AG, MG a HG si v leteckej spoločnosti Austrian Airlines zarezervovali let z Viedne (Rakúsko) do Káhiry (Egypt). Plánovaný čas odletu bol 24. júna 2017 o 22.15 hod. a plánovaný čas príletu bol o 01.45 hod. nasledujúceho dňa. V deň letu Austrian Airlines zrušila tento let a ponúkla týmto cestujúcim let s odletom v ten istý deň o 10.20 hod. a príletom do Káhiry o 13.50 hod., pričom uvedení cestujúci túto ponuku prijali. Títo cestujúci tak doleteli do cieľového miesta 11 hodín a 55 minút pred pôvodne plánovaným časom príletu.

32

Austrian Airlines vyplatila mimosúdnou cestou každému z dotknutých cestujúcich náhradu vo výške 200 eur podľa článku 7 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004, ktorý stanovuje zníženie sumy náhrady o 50 % stanovené v článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

33

Uvedení cestujúci podali proti spoločnosti Austrian Airlines žalobu na Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat, Rakúsko), v ktorej žiadali o náhradu v plnej výške podľa článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia. Na podporu ich žaloby tvrdili, že hoci do Káhiry nedoleteli s meškaním, ich skorší prílet im spôsobil rovnakú ujmu ako veľké meškanie, pričom uviedli, že ponuku spoločnosti Austrian Airlines nastúpiť na skorší let prijali preto, lebo v prípade druhej možnosti ponúknutej touto spoločnosťou by prišli o dva dni dovolenky.

34

Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat) zamietol túto žalobu z dôvodu, že zo znenia článku 7 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 jasne vyplýva, že toto ustanovenie sa uplatňuje aj v situáciách, keď cestujúci dosiahne svoje cieľové miesto skorším letom.

35

Cestujúci vo veci C‑270/20 podali odvolanie proti rozsudku tohto súdu na Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg, Rakúsko), ktorý je súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci. Tento súd sa pýta, či článok 7 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004, podľa ktorého sa náhrada môže znížiť o 50 %, ak meškanie pri prílete nepresiahne tri hodiny, možno uplatniť aj v prípade skoršieho príletu, ktorý nepresahuje tri hodiny oproti pôvodne plánovanému letu. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na kritériá stanovené v tomto ustanovení výrazne skorší odlet môže cestujúcemu spôsobiť rovnako vážne nepohodlie ako neskorý prílet.

36

Práve za týchto okolností Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 7 ods. 2 písm. b) [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca môže znížiť výšku náhrady stanovenú v článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia aj v prípade, ak bol cestujúcim v dôsledku zrušenia rezervovaného letu ponúknutý iný let, ktorého plánovaný čas odletu a príletu je 11 hodín a 55 minút pred časom odletu a príletu zrušeného letu?“

37

Svojou prvou otázkou vo veci C‑188/20, ktorá je zhodná s prvou otázkou vo veci C‑196/20, sa Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že cestujúci disponuje „potvrdenou rezerváciou“ v zmysle tohto ustanovenia, keď cestovná kancelária zašle tomuto cestujúcemu, s ktorým je v zmluvnom vzťahu, „iný dôkaz“ v zmysle článku 2 písm. g) tohto nariadenia, ktorý obsahuje prísľub prepraviť uvedeného cestujúceho konkrétnym letom jednotlivo identifikovaným miestom odletu a príletu, časom odletu a príletu, ako aj číslom letu, hoci táto cestovná kancelária nedostala od dotknutého leteckého dopravcu potvrdenie týkajúce sa času odletu a príletu tohto letu.

38

V prejednávanej veci z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vo veciach C‑188/20 a C‑196/20 vyplýva, že dokument, ktorý cestovná kancelária zaslala cestujúcim v leteckej doprave, obsahoval informácie o letovom poriadku, ktoré sa líšia od informácií, ktoré letecký dopravca napokon poskytol cestovnej kancelárii. Tieto informácie však týmto cestujúcim neboli poskytnuté, takže mali len informácie uvedené v dokumente poskytnutom cestovnou kanceláriou.

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 3 nariadenia č. 261/2004 upravuje jeho pôsobnosť tým, že podľa odseku 2 písm. a) vyžaduje, aby mal cestujúci potvrdenú rezerváciu na dotknutý let.

40

Nariadenie č. 261/2004 nedefinuje pojem „potvrdená rezervácia“. Samotný pojem „rezervácia“ je však v článku 2 písm. g) tohto nariadenia definovaný ako „skutočnosť, že cestujúci má letenku alebo iný dôkaz, z ktorého vyplýva, že rezervácia bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou“.

41

Z tejto definície vyplýva, že rezerváciu môže tvoriť „iný dôkaz“ naznačujúci, že rezervácia bola prijatá a zaregistrovaná buď leteckým dopravcom, alebo cestovnou kanceláriou. Z toho vyplýva, že rezervácia prijatá a zaznamenaná touto kanceláriou má rovnakú hodnotu ako rezervácia prijatá a zaregistrovaná leteckým dopravcom.

42

V dôsledku toho ak má cestujúci v leteckej doprave k dispozícii „iný dôkaz“ v zmysle článku 2 písm. g) nariadenia č. 261/2004 vydaný cestovnou kanceláriou, tento iný dôkaz sa rovná „rezervácii“ v zmysle toho istého ustanovenia.

43

V prejednávanej veci vnútroštátny súd vo veciach C‑188/20 a C‑196/20 vychádza z predpokladu, že prihlášky na zájazd poskytnuté cestovnou kanceláriou cestujúcim dotknutým v prejednávaných veciach predstavujú „iný dôkaz“ v zmysle článku 2 písm. g) nariadenia č. 261/2004. Je však potrebné najmä uviesť, že v rámci situácie predmetnej vo veci C‑188/20 sa v tejto prihláške výslovne uvádza predbežná povaha letového poriadku. Za týchto podmienok prináleží tomuto súdu, aby určil, či uvedené prihlášky skutočne predstavujú akceptovanú a zaregistrovanú rezerváciu v zmysle tohto článku 2 písm. g).

44

V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd konkrétnejšie pýta, či môže byť rezervácia tiež „potvrdená“ v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 aj cestovnou kanceláriou a nielen leteckým dopravcom.

45

V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 3 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia nespresňuje, či cestovná kancelária môže potvrdiť rezerváciu.

46

Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 41, ako aj citovanú judikatúru).

47

Pokiaľ ide o kontext tohto ustanovenia, treba uviesť, že viaceré ustanovenia nariadenia č. 261/2004 na účely ich uplatnenia nerozlišujú medzi cestovnou kanceláriou a leteckým dopravcom. Tak je to najmä v prípade článku 3 ods. 2 písm. a) prvej zarážky tohto nariadenia, ktorý stanovuje, že čas, kedy sa má dostaviť na odbavenie, môže oznámiť letecký dopravca, cestovná kancelária alebo splnomocnený cestovný agent. Tak je to aj v prípade článku 3 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia, podľa ktorého môže cestujúceho na iný let prepísať tak letecký dopravca, ako aj cestovná kancelária.

48

Okrem toho by bolo v rozpore s cieľom spočívajúcim v zabezpečení vysokej úrovne ochrany cestujúcich v leteckej doprave, ktorý je zakotvený v odôvodnení 1 toho istého nariadenia, domnievať sa, že rezervácia môže byť potvrdená len leteckým dopravcom, čím by sa cestujúcemu uložila povinnosť overiť informácie poskytnuté cestovnou kanceláriou.

49

Nariadenie č. 261/2004 totiž smeruje k tomu, aby riziko, že cestovné kancelárie poskytnú cestujúcim nepresné informácie v rámci ich činností, znášal letecký dopravca. V tomto kontexte sa cestujúci nezúčastňuje na vzťahoch existujúcich medzi leteckým dopravcom a cestovnou kanceláriou a nemožno od neho vyžadovať, aby si v tejto súvislosti zabezpečil informácie.

50

Z týchto posledných uvedených úvah tiež vyplýva, že okolnosť, že cestovná kancelária nezískala potvrdenie o čase odletu a príletu letu od dotknutého leteckého dopravcu, nemôže ovplyvniť posúdenie uvedené v bode 43 tohto rozsudku, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu.

51

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku vo veciach C‑188/20 a C‑196/20 odpovedať tak, že článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci disponuje „potvrdenou rezerváciou“ v zmysle tohto ustanovenia, keď cestovná kancelária zašle tomuto cestujúcemu, s ktorým je v zmluvnom vzťahu, „iný dôkaz“ v zmysle článku 2 písm. g) tohto nariadenia, ktorý obsahuje prísľub prepraviť uvedeného cestujúceho konkrétnym letom jednotlivo identifikovaným miestom odletu a príletu, časom odletu a príletu, ako aj číslom letu, a to aj v prípade, že táto cestovná kancelária nedostala od dotknutého leteckého dopravcu potvrdenie týkajúce sa času odletu a príletu tohto letu.

52

Svojou druhou otázkou vo veci C‑188/20, ktorá je zhodná s druhou otázkou vo veci C‑196/20, sa Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) v podstate pýta, či sa má článok 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že leteckého dopravcu možno vo vzťahu k cestujúcemu považovať za „prevádzkujúceho leteckého dopravcu“ v zmysle tohto ustanovenia, ak tento cestujúci uzavrel zmluvu s cestovnou kanceláriou na konkrétny let prevádzkovaný týmto leteckým dopravcom bez toho, aby uvedený letecký dopravca potvrdil letový poriadok, alebo aby cestovná kancelária vykonala rezerváciu pre tohto cestujúceho u toho istého leteckého dopravcu.

53

V tejto súvislosti treba uviesť, že pojem „prevádzkujúci letecký dopravca“ je definovaný v článku 2 písm. b) tohto nariadenia ako „letecký dopravca, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim, vykoná alebo zamýšľa vykonať let“.

54

Táto definícia teda ukladá dve kumulatívne podmienky na to, aby letecký dopravca mohol byť považovaný za „prevádzkujúceho leteckého dopravcu“, týkajúce sa na jednej strane uskutočnenia dotknutého letu a na druhej strane existencie zmluvy uzavretej s cestujúcim (rozsudok zo 4. júla 2018, Wirth a i., C‑532/17, EU:C:2018:527, bod 18).

55

Pokiaľ ide o prvú podmienku, táto kladie dôraz na „let“, ktorý predstavuje jej ústredný prvok. Súdny dvor už rozhodol, že tento pojem treba chápať ako „činnosť leteckej dopravy, čím určitým spôsobom znamená jednu ‚jednotku‘ tejto dopravy uskutočnenú leteckým dopravcom, ktorý stanovuje jej trasu“ (rozsudok zo 4. júla 2018, Wirth a i., C‑532/17, EU:C:2018:527, bod 19, ako aj citovaná judikatúra).

56

Z toho vyplýva, že za prevádzkujúceho leteckého dopravcu treba považovať dopravcu, ktorý v rámci svojej činnosti prepravy cestujúcich prijme rozhodnutie uskutočniť konkrétny let, vrátane určenia jeho trasy, a tým vytvoriť ponuku leteckej dopravy pre záujemcov. Prijatie takéhoto rozhodnutia v sebe totiž zahŕňa, že tento dopravca nesie zodpovednosť za uskutočnenie tohto letu najmä vrátane jeho prípadného zrušenia alebo veľkého meškania pri jeho prílete (rozsudok zo 4. júla 2018, Wirth a i., C‑532/17, EU:C:2018:527, bod 20).

57

V prejednávanej veci je nesporné, že v takých situáciách, o aké ide vo veciach C‑188/20 a C‑196/20, sa jediná zmena vykonaná leteckým dopravcom v súvislosti s prihláškou na zájazd zaslanou dotknutým cestujúcim týkala letového poriadku.

58

Ako však uviedol generálny advokát v bode 66 svojich návrhov, samotná okolnosť, že rezervácia cestujúceho u cestovnej kancelárie zahŕňa letové časy, ktoré letecký dopravca nepotvrdil v rámci internej rezervácie medzi týmto dopravcom a touto kanceláriou, nemôže stačiť na vyvodenie záveru, že podmienky stanovené v článku 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004 nie sú splnené.

59

Letecký dopravca, ktorý vytvoril ponuku leteckej dopravy, ktorá zodpovedá ponuke uvedenej cestovnou kanceláriou v rámci jej vzťahu s cestujúcim, sa má totiž napriek tomu, že v súvislosti s touto ponukou môže dôjsť k zmenám, považovať za subjekt zamýšľajúci vykonať let v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004.

60

Takýto výklad podporuje cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich, stanovený v odôvodnení 1 nariadenia č. 261/2004, keďže umožňuje zabezpečiť, aby boli prepravovaní cestujúci odškodnení a aby im bola poskytnutá starostlivosť bez toho, aby bolo potrebné zohľadňovať dohody, ktoré na účely uskutočnenia konkrétne tohto letu uzavrel letecký dopravca, ktorý rozhodol uskutočniť dotknutý let v inom čase, než bolo pôvodne plánované (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2018, Wirth a i., C‑532/17, EU:C:2018:527, bod 23).

61

Treba tiež spresniť, že za predpokladu, že prevádzkujúci letecký dopravca je povinný zaplatiť cestujúcim náhradu podľa nariadenia č. 261/2004 z dôvodu konania cestovnej kancelárie, tento dopravca má možnosť požadovať náhradu spôsobenej škody od cestovnej kancelárie v súlade s článkom 13 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2017, Krijgsman, C‑302/16, EU:C:2017:359, bod 29 a citovanú judikatúru).

62

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku vo veciach C‑188/20 a C‑196/20 odpovedať tak, že článok 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že leteckého dopravcu možno vo vzťahu k cestujúcemu považovať za „prevádzkujúceho leteckého dopravcu“ v zmysle tohto ustanovenia, ak tento cestujúci uzavrel zmluvu s cestovnou kanceláriou na konkrétny let prevádzkovaný týmto leteckým dopravcom bez toho, aby uvedený letecký dopravca potvrdil letový poriadok, alebo aby cestovná kancelária vykonala rezerváciu pre tohto cestujúceho u toho istého leteckého dopravcu.

63

Svojou treťou otázkou vo veci C‑188/20, ktorá je zhodná s treťou otázkou vo veci C‑196/20, sa Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) v podstate pýta, či článok 2 písm. h), článok 5 ods. 1 písm. c) a článok 7 ods. 1 druhá veta a článok 7 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že „plánovaný čas príletu“ v zmysle týchto ustanovení môže na účely náhrady, ktorá sa má zaplatiť na základe článku 7 tohto nariadenia, vyplývať z „iného dôkazu“ v zmysle článku 2 písm. g) uvedeného nariadenia, ktorý cestovná kancelária vydala cestujúcemu, alebo je potrebné, aby bol uvedený na „letenke“ v zmysle článku 2 písm. f) toho istého nariadenia.

64

Na úvod treba uviesť, že článok 2 písm. h), článok 5 ods. 1 písm. c), ako aj článok 7 ods. 1 druhá veta a článok 7 ods. 2 nariadenia č. 261/2004, ktoré v podstate odkazujú na pojem „plánovaný čas príletu“, sa týkajú podmienok, za ktorých môže dôjsť k paušálnej náhrade v súlade s článkom 7 tohto nariadenia. Uvedené nariadenie však neobsahuje definíciu pojmu „plánovaný čas príletu“.

65

V prejednávanej veci je v situáciách, o aké ide vo veciach C‑188/20 a C‑196/20 nesporné, že cestujúci v leteckej doprave mali k dispozícii jediný doklad nazvaný „prihláška na zájazd“ bez toho, aby mali dokument, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „letenku“ v zmysle článku 2 písm. f) uvedeného nariadenia.

66

Ako však bolo uvedené v rámci preskúmania prvých otázok vo veciach C‑188/20 a C‑196/20, cestujúci môžu mať rezerváciu nielen keď majú letenku, ale aj keď majú „iný dôkaz“ v zmysle článku 2 písm. g) toho istého nariadenia. V prejednávanej veci teda v prípade, že dokument poskytnutý cestujúcim dotknutým v týchto veciach predstavuje „iný dôkaz“, treba konštatovať, že títo cestujúci majú „rezerváciu“ v zmysle tohto ustanovenia, na ktorej je uvedený letový poriadok. Mohli sa teda oprávnene domnievať, že vzhľadom na to, že cestovná kancelária alebo letecký dopravca ich neinformovali o nijakej zmene, čas uvedený na tejto rezervácii uvádzal plánovaný čas odletu a príletu v zmysle ustanovení uvedených v bode 64 tohto rozsudku.

67

Okrem toho treba ešte spresniť, že rozsudok z 26. februára 2013, Folkerts (C‑11/11, EU:C:2013:106), nevyvracia výklad, podľa ktorého plánovaný čas príletu môže vyplývať z „iného dôkazu“ v zmysle článku 2 písm. g) nariadenia č. 261/2004. Na rozdiel od okolností, na ktorých sú založené situácie predmetné vo veciach C‑188/20 a C‑196/20, treba konštatovať, že vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, nešlo o zásah cestovnej kancelárie a cestujúci mal „letenku“ v zmysle článku 2 písm. f) tohto nariadenia.

68

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretie otázky vo veciach C‑188/20 a C‑196/20 odpovedať tak, že článok 2 písm. h), článok 5 ods. 1 písm. c), ako aj článok 7 ods. 1 druhá veta a článok 7 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že „plánovaný čas príletu“ v zmysle týchto ustanovení môže na účely náhrady, ktorá sa má zaplatiť na základe článku 7 tohto nariadenia, vyplývať z „iného dôkazu“ v zmysle článku 2 písm. g) uvedeného nariadenia, ktorý cestovná kancelária vydala cestujúcemu.

69

Svojou štvrtou otázkou vo veci C‑188/20, ktorá je podobná prvej otázke vo veci C‑146/20, sa Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) v podstate pýta, či sa článok 2 písm. l) a článok 5 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 majú vykladať v tom zmysle, že let sa považuje za „zrušený“, ak prevádzkujúci letecký dopravca preloží tento let na čas skorší o niekoľko hodín.

70

V tejto súvislosti treba uviesť, že pojem „zrušenie“ je v článku 2 písm. l) tohto nariadenia zadefinovaný ako „neuskutočnenie letu, ktorý bol predtým plánovaný, a na ktorý bolo aspoň jedno miesto rezervované“.

71

Pojem „let“ uvedené nariadenie nedefinuje. Ako však bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, let v podstate pozostáva z „činnosti leteckej dopravy, čím určitým spôsobom znamená jednu ‚jednotku‘ tejto dopravy uskutočnenú leteckým dopravcom, ktorý stanovuje jej trasu“.

72

Okrem toho Súdny dvor na jednej strane spresnil, že trasa predstavuje podstatnú zložku letu, keďže lety sa uskutočňujú podľa plánovania stanovovaného vopred leteckým dopravcom (rozsudok z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 30).

73

Na druhej strane z definície uvedenej v článku 2 písm. l) nariadenia č. 261/2004 nijako nevyplýva, že nad rámec skutočnosti, že pôvodne plánovaný let sa neuskutočnil, by si „zrušenie“ tohto letu v zmysle tohto ustanovenia vyžadovalo prijatie výslovného rozhodnutia o jeho zrušení (rozsudok z 13. októbra 2011, Sousa Rodríguez a i., C‑83/10, EU:C:2011:652, bod 29).

74

Je pravda, že článok 2 písm. l) a článok 5 ods. 1 tohto nariadenia nespresňujú spôsob, akým sa má zaobchádzať s preložením letu na skorší čas. Podľa judikatúry pripomenutej v bode 46 tohto rozsudku však výklad ustanovenia práva Únie musí zohľadňovať jeho znenie, ako aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.

75

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patria článok 2 písm. l) a článok 5 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, treba uviesť, že toto nariadenie odkazuje na prípady preloženia letu na skorší čas v rámci presmerovania podľa článku 5 ods. 1 písm. c) bodov ii) a iii) uvedeného nariadenia. Toto posledné uvedené ustanovenie totiž stanovuje, že prevádzkujúci letecký dopravca je povinný poskytnúť náhradu cestujúcemu, ktorého let bol zrušený, s výnimkou toho, že by ho tento dopravca informoval o zrušení v lehotách stanovených v tomto ustanovení a ponúkol presmerovanie umožňujúce cestujúcemu odletieť maximálne jednu až dve hodiny v závislosti od prípadu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri alebo dve hodiny po pôvodne plánovanom čase príletu.

76

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie uznal, že „preloženie letu na výrazne skorší čas“ môže spôsobiť cestujúcim vážne nepohodlie rovnako ako meškanie letu, keďže cestujúci v prípade preloženia letu na skorší čas prichádzajú o možnosť slobodne disponovať svojím časom, ako aj zorganizovať si cestu podľa svojho očakávania.

77

Tak je to najmä v prípade, keď cestujúci, ktorý prijal všetky požadované opatrenia, nemôže nastúpiť do lietadla z dôvodu preloženia rezervovaného letu na skorší čas. Tak je to aj v prípade, keď je cestujúci nútený prispôsobiť sa významným spôsobom novému času odletu svojho letu, aby mohol odletieť.

78

Treba navyše pripomenúť, že hlavným cieľom nariadenia č. 261/2004 je, ako vyplýva najmä z jeho odôvodnenia 1, zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich (rozsudok zo 17. septembra 2015, van der Lans, C‑257/14, EU:C:2015:618, bod 26 a citovaná judikatúra).

79

Súdny dvor teda rozhodol, že v súlade s týmto cieľom treba ustanovenia priznávajúce leteckým cestujúcim práva vykladať extenzívne (rozsudok z 22. apríla 2021, Austrian Airlines, C‑826/19, EU:C:2021:318, bod 61 a citovaná judikatúra).

80

Vzhľadom teda na to, že nariadenie č. 261/2004 upravuje štandardizovanú a okamžitú náhradu rôznych škôd spôsobených v dôsledku vážnych nepríjemností v leteckej doprave cestujúcich (rozsudok z 3. septembra 2020, Delfly, C‑356/19, EU:C:2020:633, bod 25 a citovaná judikatúra), a vzhľadom na vážne nepohodlie, ktoré cestujúcim možno spôsobiť za takých okolností, ako sú okolnosti uvedené v bode 24 tohto rozsudku, treba pojem „zrušenie“ vykladať v tom zmysle, že zahŕňa situáciu, keď sa let preloží na výrazne skorší čas.

81

V tejto súvislosti treba rozlišovať situácie, v ktorých preloženie odletu na skorší čas nemá nijaký alebo zanedbateľný vplyv na možnosť, aby leteckí cestujúci voľne disponovali svojím časom, od situácií, ktoré vedú k vážnemu nepohodliu z dôvodu preloženia letu na výrazne skorší čas, ako je opísané v bodoch 76 a 77 tohto rozsudku.

82

Na účely odlíšenia preloženia letu na výrazne skorší čas od zanedbateľného preloženia treba vychádzať z prahových hodnôt stanovených v článku 5 ods. 1 písm. c) bodoch ii) a iii) nariadenia č. 261/2004.

83

Treba zdôrazniť, že prípad preloženia letu na skorší čas sa líši od prípadu meškania, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že cestujúci získavajú právo na náhradu, ak im vznikla strata času, ktorá sa rovná alebo je dlhšia ako tri hodiny, v porovnaní s dobou, ktorú pôvodne stanovil dopravca (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 57), keďže cestujúci sa musia pripraviť na skorší nástup do lietadla z dôvodu preloženia rezervovaného letu. Tento rozdiel vyplýva aj z okolnosti, že normotvorca Únie v článku 5 ods. 1 písm. c) bode iii) nariadenia č. 261/2004 akceptuje meškania kratšie ako dve hodiny, zatiaľ čo pri preložení letu na skorší čas nemá toto preloženie presiahnuť jednu hodinu.

84

Z článku 5 ods. 1 písm. c) bodu iii) tohto nariadenia vyplýva, že každé preloženie letu na skorší čas o jednu hodinu alebo menej môže prevádzkujúceho leteckého dopravcu oslobodiť od jeho povinnosti poskytnúť cestujúcemu náhradu podľa článku 7 uvedeného nariadenia. Treba sa teda domnievať, že preloženie letu na skorší čas o viac ako jednu hodinu alebo najmenej o jednu hodinu predstavuje referenčný bod na určenie, či je preloženie letu na skorší čas významné alebo zanedbateľné na účely uplatnenia článku 5 toho istého nariadenia.

85

Tento výklad rešpektuje rovnováhu medzi záujmami leteckých cestujúcich a záujmami prevádzkujúcich leteckých dopravcov, ktoré normotvorca Únie sledoval prijatím nariadenia č. 261/2004 (pozri analogicky rozsudok z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 39, ako aj citovanú judikatúru).

86

Hoci totiž tento výklad umožňuje cestujúcim získať náhradu za vážne nepohodlie pri preložení letu na výrazne skorší čas, zbavuje prevádzkujúcich leteckých dopravcov povinnosti zaplatiť náhradu, ak leteckí dopravcovia informujú leteckých cestujúcich o preložení letu na skorší čas za podmienok stanovených v článku 5 ods. 1 písm. c) bodoch i) až iii) uvedeného nariadenia.

87

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku vo veci C‑188/20 a prvú otázku vo veci C‑146/20 odpovedať tak, že článok 2 písm. l) a článok 5 ods. 1 písm. nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že let sa považuje za „zrušený“, ak prevádzkujúci letecký dopravca preloží tento let na skorší čas o viac ako jednu hodinu.

88

Svojou piatou otázkou vo veci C‑188/20 a jedinou otázkou vo veci C‑270/20 sa Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) a Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg) v podstate pýtajú, či sa článok 7 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 uplatní na situáciu, v ktorej čas príletu letu preloženého na skorší čas spadá do hraníc uvedených v tomto ustanovení.

89

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 7 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, že ak sa cestujúcemu podľa článku 8 uvedeného nariadenia ponúkne presmerovanie do jeho konečného cieľového miesta iným letom, ktorého čas príletu nepresahuje plánovaný čas príletu pôvodne rezervovaného letu o dve až štyri hodiny v závislosti od vzdialenosti letu, prevádzkujúci letecký dopravca má právo znížiť paušálnu náhradu stanovenú v odseku 1 tohto článku 7 o 50 %.

90

Ako uviedol generálny advokát v bode 105 svojich návrhov, z článku 7 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 výslovne vyplýva, že právo znížiť výšku náhrady sa týka prípadu, keď prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne presmerovanie obmedzujúce meškanie pri prílete do konečného cieľového miesta. Toto ustanovenie naopak vôbec neuvádza situáciu, v ktorej cestujúci z dôvodu preloženia jeho letu na skorší čas pristál v cieľovom mieste pred pôvodne plánovaným časom príletu.

91

V tejto súvislosti treba dodať, že normotvorca Únie zohľadnil tak preloženie letu na skorší čas, ako aj jeho meškanie v rámci ponuky presmerovania uvedenej v článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004. Hoci si tento normotvorca bol vedomý nepohodlia súvisiaceho s preloženiami letu na skorší čas, nestanovil, že presmerovanie ponúknuté prevádzkujúcim leteckým dopravcom, ktoré by umožňovalo obmedziť rozsah nepriaznivých dôsledkov odletu v predstihu, by mohlo viesť k zníženiu výšky náhrady.

92

Ak by sa mala takáto možnosť poskytnúť prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, ktorý ponúkne presmerovanie vedúce k príletu v predstihu, viedlo by to k systematickému povoleniu zníženia výšky náhrady v prípade, že tento dopravca pristúpi k preloženiu letu na výrazne skorší čas.

93

Ako však bolo uvedené v rámci štvrtej otázky vo veci C‑188/20 a prvej otázky vo veci C‑146/20, preloženie letu na výrazne skorší čas spôsobuje vážne nepohodlie, ktoré odôvodňuje náhradu. Okolnosť, že zníženie výšky náhrady by sa v takejto situácii malo vždy uznať len preto, že cestujúci nebude meškať pri prílete do jeho konečného cieľového miesta, a teda sa nachádza v hraniciach uložených článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 261/2004, by bola v rozpore s cieľom sledovaným týmto nariadením, ktorým je posilnenie práv cestujúcich, ktorí sa stretávajú s vážnym nepohodlím.

94

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku vo veci C‑188/20 a na jedinú otázku vo veci C‑270/20 odpovedať tak, že článok 7 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na situáciu, v ktorej čas príletu letu preloženého na skorší čas spadá do hraníc uvedených v tomto ustanovení.

95

Svojou šiestou otázkou vo veci C‑188/20, ktorá je podobná druhej otázke vo veci C‑146/20, sa Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) v podstate pýta, či sa článok 5 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004 majú vykladať v tom zmysle, že informácia o preložení letu na skorší čas oznámená cestujúcemu pred začiatkom cesty môže predstavovať „ponuku presmerovania“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.

96

V tejto súvislosti z článku 5 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia vyplýva, že prevádzkujúci letecký dopravca musí cestujúcim, ktorých sa týka zrušenie letu, ponúknuť presmerovanie na ich konečné cieľové miesto za porovnateľných prepravných podmienok pri najbližšej príležitosti.

97

Je potrebné uviesť, že také preloženie letu na skorší čas, aké sa vyskytlo v situáciách vo veciach C‑188/20 a C‑146/20 môže byť presmerovaním „za porovnateľných prepravných podmienok“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, pokiaľ sa zmenili iba časy letov.

98

Okrem toho ponuka presmerovania ponúkajúca let, ktorého čas odletu je preložený na skorší čas v porovnaním s časom odletu zrušeného letu, môže predstavovať presmerovanie uskutočnené „pri najbližšej príležitosti“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004, keďže táto ponuka umožňuje cestujúcemu dosiahnuť jeho konečné cieľové miesto čo najskôr.

99

Je potrebné dodať, že prevádzkujúci letecký dopravca je povinný ponúknuť cestujúcemu, ktorého let bol zrušený, rôzne možnosti uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) až c) tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Rusu, C‑354/18, EU:C:2019:637, bod 58).

100

Aby teda cestujúci mohol v zmysle odôvodnenia 20 uvedeného nariadenia účinne vykonávať svoje práva v prípade zrušenia letu, prináleží prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, aby mu poskytol všetky informácie o právach vyplývajúcich z článku 8 ods. 1 toho istého nariadenia.

101

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na šiestu otázku vo veci C‑188/20 a na druhú otázku vo veci C‑146/20 odpovedať tak, že článok 5 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že informácia o preložení letu na skorší čas oznámená cestujúcemu pred začiatkom cesty môže predstavovať „ponuku presmerovania“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.

102

Svojou siedmou otázkou vo veci C‑188/20 sa Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) v podstate pýta, či sa má článok 14 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že ukladá prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi povinnosť informovať cestujúceho v leteckej doprave o presnom názve a adrese podniku, od ktorého môže požadovať náhradu na základe článku 7 tohto nariadenia, ako aj o presnej výške tejto náhrady, a prípadne o tom, aké dokumenty musí priložiť k svojej žiadosti o náhradu.

103

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 14 ods. 2 uvedeného nariadenia prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý odmietol nástup do lietadla alebo zrušil let, „poskytne každému postihnutému cestujúcemu písomné informácie, ktoré obsahujú pravidlá náhrady a pomoci“ v súlade s ustanoveniami toho istého nariadenia. Podľa tohto ustanovenia prevádzkujúci letecký dopravca poskytne tieto informácie aj každému cestujúcemu postihnutému meškaním v čase aspoň dvoch hodín.

104

Uvedené ustanovenie treba vykladať s prihliadnutím na odôvodnenie 20 nariadenia č. 261/2004, z ktorého vyplýva, že cestujúci by mali byť plne informovaní o svojich právach najmä v prípade zrušenia letu, aby mohli tieto práva účinne vykonávať.

105

Účinný výkon práv vyplývajúcich z tohto nariadenia totiž predpokladá, že cestujúcemu sa umožní účinne sa obrátiť na podnik, voči ktorému sa môže domáhať náhrady podľa článku 7 uvedeného nariadenia, takže na tento účel musí mať presný názov tohto podniku a jeho adresu.

106

Okrem toho informácia týkajúca sa pravidiel náhrady, ktorú musí poskytnúť prevádzkujúci letecký dopravca v súlade s článkom 14 ods. 2 nariadenia č. 261/2004, znamená, že cestujúci musí byť tiež informovaný o postupe, ktorý treba dodržať na účely uplatnenia svojich práv. V tejto súvislosti prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi prináleží informovať cestujúceho o dokumentoch, ktoré musí prípadne priložiť ku svojej žiadosti o náhradu.

107

Naopak prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný informovať cestujúceho o presnej výške náhrady, ktorú by mohol získať na základe článku 7 tohto nariadenia. Takáto informácia sa netýka „pravidiel náhrady a pomoci v súlade s týmto nariadením“ v zmysle článku 14 ods. 2 uvedeného nariadenia, ale ich uplatnenia v individuálnom prípade.

108

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na siedmu otázku vo veci C‑188/20 odpovedať tak, že článok 14 ods. 2 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že ukladá prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi povinnosť informovať cestujúceho v leteckej doprave o presnom názve a adrese podniku, od ktorého môže požadovať náhradu na základe článku 7 tohto nariadenia, ako aj prípadne presne označiť dokumenty, ktoré musí tento cestujúci priložiť k svojej žiadosti o náhradu, neukladá však tomuto dopravcovi povinnosť informovať cestujúceho v leteckej doprave o presnej výške náhrady, ktorú tento cestujúci môže prípadne získať na základe článku 7 uvedeného nariadenia.

109

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: