1.

Právo Únie dovoľuje, aby verejný obstarávateľ v prípade, ak určité verejné zákazky treba zadať uchádzačovi, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku alebo ponuku s najnižšou cenou, zamietol „neobvykle nízke ponuky“, ktoré nie sú uspokojivo odôvodnené.

2.

V prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa kladú viaceré otázky, ktoré sa týkajú verejnej zákazky zadanej na účely naplánovania, vývoja a správy systému na vyhotovovanie bulharských dokladov totožnosti. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta:

3.

V odôvodnení 90 sa uvádza:

„Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, a to so zreteľom na zabezpečenie objektívneho porovnania relatívnej hodnoty ponúk s cieľom určiť za podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá ponuka je ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. …

S cieľom podporiť orientáciu verejného obstarávania viac na kvalitu by členské štáty mali mať povolené zakázať alebo obmedziť používanie výlučne ceny alebo výlučne nákladov na posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ak to považujú za vhodné.

S cieľom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania pri zadávaní zákaziek by verejní obstarávatelia mali byť povinní zabezpečiť potrebnú transparentnosť, aby všetci uchádzači mohli byť primerane informovaní o kritériách a požiadavkách, ktoré sa uplatnia pri rozhodovaní o zadaní zákazky. Verejní obstarávatelia by preto mali mať povinnosť uviesť kritériá na vyhodnotenie ponúk a pomerné váhy priradené každému z týchto kritérií. …“

4.

V odôvodnení 92 sa konštatuje:

„Pri posudzovaní najlepšieho pomeru ceny a kvality by verejní obstarávatelia mali stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré použijú na tieto účely. Tieto kritériá by tak mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na predmet zákazky vymedzený v technických špecifikáciách. V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality sa v tejto smernici uvádza neúplný zoznam možných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré zahŕňajú environmentálne a sociálne aspekty. Verejní obstarávatelia by sa mali nabádať, aby si zvolili kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré im umožnia nadobudnúť vysoko kvalitné práce, tovar alebo služby, ktoré optimálne vyhovujú ich potrebám.

Zvolené kritériá na vyhodnotenie ponúk by verejného obstarávateľa ďalej nemali oprávňovať na neobmedzenú voľnosť výberu, mala by sa nimi zabezpečiť možnosť účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže a mali by byť k nim priložené požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré poskytli uchádzači.

…“

5.

Článok 56 („Všeobecné zásady“) stanovuje:

„1.   Zákazky sa zadávajú na základe kritérií stanovených v súlade s článkami 67 až 69, a to za predpokladu, že verejný obstarávateľ v súlade s článkami 59 až 61 overil, že sú splnené všetky tieto podmienky:

…“

6.

V článku 69 („Neobvykle nízke ponuky“) je uvedené:

„1.   Verejní obstarávatelia od hospodárskych subjektov požadujú, aby vysvetlili cenu alebo náklady, ktoré sa v ponuke navrhujú, ak sa zdá, že ponuky sú vzhľadom na dané práce, tovar alebo služby neobvykle nízke.

…

3.   Verejný obstarávateľ posúdi poskytnuté informácie konzultáciou s uchádzačom. Ponuku môže zamietnuť len v prípade, ak poskytnuté dôkazy uspokojivo nedokladujú nízku úroveň navrhovaných cien alebo nákladov…“.

7.

V odôvodnení 15 sa uvádza:

„Zadávanie zákaziek v členských štátoch obstarávateľmi, ako sa uvádza v smernici… 2004/17/ES…, a verejnými obstarávateľmi, ako sa uvádza v smernici… 2004/18/ES…, podlieha rešpektovaniu zásad zmluvy, najmä voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby a zásad z nich vyplývajúcich, napríklad zásady rovnakého zaobchádzania, zásady nediskriminácie, zásady vzájomného uznávania, zásady proporcionality a zásady transparentnosti.

…“

8.

Odôvodnenie 69 znie:

„Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečia súlad so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania a ktoré zaručia, aby sa ponuky posudzovali transparentným a objektívnym spôsobom v podmienkach efektívnej súťaže. Z toho dôvodu by bolo vhodné umožniť, aby sa pri zadávaní zákazky použili iba dve kritériá: ‚najnižšia cena‘ a ‚ekonomicky najvýhodnejšia ponuka‘.“

9.

Podľa článku 38 („Overovanie spôsobilosti a výber účastníkov a zadávanie zákaziek“):

„1.   Zákazky sa zadávajú na základe kritérií ustanovených v článkoch 47 a 49 pri zohľadnení článku 19 po tom, ako verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia overia spôsobilosť hospodárskych subjektov, ktoré neboli vylúčené podľa článkov 39 alebo 40, v súlade s kritériami ekonomickej a finančnej situácie, odborných a technických vedomostí alebo schopností, ktoré sú uvedené v článkoch 41 až 46, a prípadne v súlade s pravidlami a kritériami nediskriminácie uvedenými v odseku 3.

…“

10.

V článku 49 („Ponuky s neobvykle nízkou cenou“) sa uvádza:

„1.   Ak sa pri určitej zákazke objavia ponuky s neobvykle nízkou cenou vo vzťahu k tovaru, prácam alebo službám, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ skôr, ako takéto ponuky zamietne, písomne požiada o podrobnosti týkajúce sa základných charakteristických prvkov ponuky, ktoré považuje za dôležité.

…

2.   Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ overí tieto základné prvky konzultáciou s uchádzačom, pričom zohľadní predložené dôkazy.

…“

11.

Článok 55 („Rozsah pôsobnosti a dostupnosť postupov preskúmania“) v odseku 2 stanovuje:

„Členské štáty prijímajú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi môžu byť preskúmané účinne, a najmä čo najskôr v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 56 až 62, na základe toho, že takéto rozhodnutia porušili právne predpisy [Únie] v oblasti obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto právne predpisy transponujú.“

12.

§ 72 zakon za obštestvenite porački (zákon o verejnom obstarávaní), nazvaný „Neobvykle nízke ponuky“, stanovuje:

„1.   Ak je posudzovaná ponuka uchádzača, pokiaľ ide o cenu alebo náklady na základe rovnakého hodnotiaceho kritéria, o viac ako 20 % nižšia než priemer ponúk ostatných uchádzačov, verejný obstarávateľ si vyžiada od príslušného uchádzača podrobné písomné odôvodnenie spôsobu vyhotovenia ponuky, ktoré sa musí predložiť v lehote piatich dní odo dňa doručenia výzvy.“

13.

Ministerstvo vnútra Bulharskej republiky ako verejný obstarávateľ začalo postup obstarávania, ktorého predmetom bolo „naplánovanie, vývoj a správa systému na vyhotovovanie bulharských dokladov totožnosti generácie 2019“. ( 4 )

14.

Po príslušnom predbežnom výbere boli spoločnosť Veridos GmbH (ďalej len „Veridos“) a konzorcium Mühlbauer ID Services GmbH‑S&T (ďalej len „Mühlbauer“) vyzvaní, aby predložili ponuky.

15.

Zákazka bola napokon zadaná konzorciu Mühlbauer. ( 5 )

16.

Veridos napadla rozhodnutie o zadaní zákazky odvolaním na Komisia za zaštita na konkurencijata (Orgán na ochranu hospodárskej súťaže, Bulharsko), pričom tvrdila, že víťazná ponuka bola neobvykle nízka. ( 6 )

17.

Orgán na ochranu hospodárskej súťaže zamietol odvolanie spoločnosti Veridos rozhodnutím z 25. júna 2020. Podľa jeho názoru sa § 72 zákona o verejnom obstarávaní neuplatnil, lebo vzhľadom na to, že boli predložené len dve ponuky, nebolo možné vypočítať priemernú hodnotu, na základe ktorej sa podľa uvedeného ustanovenia malo určiť, či jedna z týchto ponúk bola neobvykle nízka.

18.

Veridos podala proti rozhodnutiu z 25. júna 2020 kasačný opravný prostriedok na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), ktorý predkladá Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

19.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 8. decembra 2020.

20.

Dňa 1. februára 2021 predseda Súdneho dvora zamietol žiadosť o prejednanie veci v skrátenom konaní.

21.

Pripomienky predložili Veridos, Mühlbauer, rakúska, bulharská, česká a francúzska vláda, ako aj Európska komisia.

22.

Uskutočnenie pojednávania sa nepovažovalo za nevyhnutné.

23.

V tejto veci sa uplatní smernica 2009/81, lebo ide o verejnú zákazku na vyhotovovanie dokladov totožnosti, ktorá patrí do „oblastí obrany a bezpečnosti“. ( 7 ) Ako sa uvádza v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, verejný obstarávateľ vyhlásil verejné obstarávanie na zadanie jedinej zákazky práve podľa uvedenej smernice. ( 8 )

24.

Vnútroštátny súd však kladie otázky týkajúce sa relevantných článkov smernice 2009/81 a smernice 2014/24. Svoj postup odôvodňuje tým, že poukazuje na „rovnaký obsah a podobnú funkciu relevantných ustanovení oboch smerníc“. ( 9 ) Položenie takých otázok nie je problematické, keďže ustanovenia oboch smerníc, o výklad ktorých sa žiada, sa v podstate zhodujú, takže odpoveď Súdneho dvora platí rovnako pre všetky tieto ustanovenia. ( 10 )

25.

V tom istom zmysle možno judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa tejto oblasti – aj keď sa v nej odkazuje na analogické ustanovenia iných smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania, ktoré sú odlišné od dvoch vyššie uvedených smerníc – uplatniť na prejednávanú vec, ako to vysvetlím nižšie.

26.

Otázky vnútroštátneho súdu možno vzhľadom na ich obsah rozdeliť do dvoch skupín:

27.

Slovami vnútroštátneho súdu, predmetom sporu je len právomoc, ktorú vnútroštátny zákonodarca uplatnil tým, že v § 72 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní upravil kritérium na posudzovanie neobvykle nízkych ponúk. ( 11 )

28.

Ak správne chápem argumentáciu vnútroštátneho súdu, z jeho výkladu uvedeného vnútroštátneho predpisu zrejme vyplýva, že jediným kritériom na označenie ponuky ako „neobvykle nízkej“ je, že je o 20 % nižšia než priemer ponúk predložených ostatnými uchádzačmi. Ak by sa uvedené kritérium nemohlo uplatniť, lebo boli predložené len dve ponuky, verejný obstarávateľ by nemohol posúdiť, či niektorá z nich nie je neobvyklá. ( 12 )

29.

Skôr než sa budem zaoberať otázkou, či je takto vyložený vnútroštátny predpis ( 13 ) v súlade so smernicami 2009/81 a 2014/24 (najmä s článkom 49 prvej uvedenej smernice a s článkom 69 druhej uvedenej smernice), pripomeniem, že

30.

Uvedené ustanovenia treba vykladať so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora, ako som uviedol vyššie, keďže normotvorca Únie v nich nevymedzil pojem neobvykle nízka ponuka ani nestanovil konkrétnu metódu na výpočet prahovej hodnoty neobvyklosti. ( 14 ) Pripomínam, že z tohto dôvodu je dôležitý výklad podaný v judikatúre, pre ktorý je v tejto oblasti po celý čas charakteristická pozoruhodná kontinuita. ( 15 )

31.

Súdny dvor rozhodol:

32.

Pokiaľ ide o článok 69 smernice 2014/24, Súdny dvor potvrdil, že

33.

Právna úprava Únie v konečnom dôsledku ukladá verejným obstarávateľom povinnosť v každom prípade overiť, či sa na prvý pohľad zdá, že niektorá z predložených ponúk je neobvykle nízka.

34.

Na tento účel je nepodstatné, že nemožno „uplatniť kritérium na posúdenie existencie neobvykle nízkej ponuky stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi“ a že predtým nebolo oznámené iné kritérium vybraté verejným obstarávateľom. Pripomínam, že verejný obstarávateľ je vždy povinný overiť, či existuje podozrenie, že ponuka je neprimeraná, resp. všetky ponuky sú neprimerané.

35.

Tiež je nepodstatné, že do postupu obstarávania sa prihlásili len dvaja záujemcovia: verejný obstarávateľ musí preskúmať každú z týchto dvoch ponúk a vyhodnotiť jej prípadne podozrivý charakter.

36.

Ako som už vysvetlil, v zásade prináleží členským štátom a verejným obstarávateľom, aby určili spôsob výpočtu prahu neobvyklosti, ktorý zakladá „neobvykle nízku ponuku“. Právo Únie v každom prípade poskytuje usmernenia na spresnenie predmetu podrobností, ktoré možno žiadať od toho, kto predloží podozrivú ponuku. ( 22 )

37.

Bulharská vláda tvrdí, že zistenie neobvykle nízkych ponúk môže byť založené len na aritmetických kritériách, ako je kritérium stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave. Podľa jej názoru uvedené riešenie zaručuje objektívnosť, ktorú nemožno zabezpečiť, ak identifikácia podozrivých ponúk spočíva na subjektívnom posúdení verejného obstarávateľa. ( 23 )

38.

S uvedeným tvrdením nesúhlasím. Verejný obstarávateľ musí identifikovať ponuky, ktoré sú zdanlivo podozrivé (a preto sa na ne vzťahuje kontradiktórny overovací postup), vzhľadom na všetky vlastnosti predmetu obstarávania. Hoci porovnanie s ostatnými predloženými ponukami môže v určitých prípadoch poslúžiť na zistenie niektorých neobvyklostí, nemožno ho povýšiť na jediné kritérium, ktoré použije verejný obstarávateľ. Preskúmanie všetkých prvkov podozrivej ponuky – posudzovaných ako takých – mu umožní určiť, či je táto ponuka napriek tomu, ako sa javí a že sa vzďaľuje od cien iných záujemcov v postupe obstarávania ( 24 ), dostatočne seriózna.

39.

Súdny dvor navyše už rozhodol, že použitie samotného matematického kritéria môže byť v rozpore s rozvojom efektívnej hospodárskej súťaže v oblasti verejného obstarávania. Tak to bolo vo veciach, v ktorých bol vydaný rozsudok Fratelli Costanzo a rozsudok Lombardini a Mantovani:

40.

Súdny dvor pritom rozhodol, že „matematické kritérium, podľa ktorého sa tie ponuky, ktoré sú o 10 % nižšie než priemerné zvýšenie všetkých pripustených ponúk v porovnaní s odhadovanou sumou projektu, považujú za neobvykle nízke, a preto sú vylúčené z postupu obstarávania, zbavuje tých uchádzačov, ktorí predložili mimoriadne nízke ponuky, možnosti preukázať serióznosť týchto ponúk, takže uplatnenie podobného kritéria je v rozpore s cieľom smernice 71/305, ktorým je podporovať rozvoj efektívnej hospodárskej súťaže v oblasti verejného obstarávania“. ( 27 )

41.

Na základe týchto predpokladov možno dospieť k záveru, že vnútroštátny predpis, podľa ktorého jediným kritériom na posúdenie, či je ponuka neobvykle nízka, je, aby jej suma bola o 20 % nižšia než priemer ponúk predložených ostatnými uchádzačmi, nie je v súlade s právom Únie.

42.

Účelom povinnosti overiť serióznosť všetkých predložených ponúk je zabezpečiť súlad so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, v súlade s ktorými sa majú zadávať verejné zákazky. ( 28 )

43.

Tento cieľ by bol ohrozený, ak by vnútroštátne právne úpravy obmedzovali prípady, v ktorých môže byť opodstatnené označiť ponuku za „neobvykle nízku“, na čisto percentuálne parametre (vo vzťahu k ostatným predloženým ponukám), a tak vylúčili uplatnenie článku 49 smernice 2009/81 a článku 69 smernice 2014/24.

44.

V článku 55 ods. 2 smernice 2009/81 je zakotvené právo napadnúť rozhodnutia prijaté verejným obstarávateľom. ( 29 ) Toto ustanovenie nadväzuje na právnu úpravu obsiahnutú v smernici 89/665/ES ( 30 ) a – ako zdôrazňuje Komisia – zabezpečuje dodržiavanie práv stanovených v článku 47 Charty. ( 31 )

45.

V súlade s článkom 55 ods. 4 smernice 2009/81 sú členské štáty vo všeobecnosti povinné zabezpečiť, aby „si postupy preskúmania mohla… uplatniť každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky, ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia [alebo ktorej hrozí, že bude poškodená – neoficiálny preklad] údajným porušením“.

46.

V súvislosti s neobvykle nízkymi ponukami treba na túto druhú skupinu otázok odpovedať z dvojakého hľadiska:

47.

Článok 49 smernice 2009/81, v ktorom sú spomenuté ponuky s neobvykle nízkou cenou, neukladá verejnému obstarávateľovi nediferencovanú povinnosť výslovne rozhodnúť, či má príslušná ponuka neobvykle nízku cenu.

48.

Uvedená povinnosť je naopak stanovená, ak sa podľa verejného obstarávateľa „pri určitej zákazke objavia ponuky s neobvykle nízkou cenou vo vzťahu k tovaru, prácam alebo službám“.

49.

Ako som uviedol vyššie, povinnosťou, ktorú „má obstarávateľ v prvom rade, [je] identifikovať podozrivé ponuky“ ( 32 ) vzhľadom na všetky vlastnosti predmetu obstarávania a prípadne na vzťah medzi každou z týchto vlastností k ostatným vlastnostiam.

50.

Ak sa verejný obstarávateľ domnieva, že žiadna z takto vyhodnotených ponúk nie je neobvykle nízka, nie je povinný ad hoc o tom rozhodnúť. V tomto smere súhlasím s konzorciom Mühlbauer a s francúzskou vládou: samotná akceptácia ponuky verejným obstarávateľom implicitne svedčí o jeho presvedčení, že táto ponuka nie je neobvykle nízka.

51.

Rozhodnutie ad hoc je nevyhnutné len v prípade, ak verejný obstarávateľ po zistení možnosti, že ponuka je neobvykle nízka, poskytol tomu, kto ju predložil (podľa článku 49 ods. 1 smernice 2009/81), možnosť preukázať jej serióznosť a požiadal ho o podrobnosti, ktoré považuje za dôležité.

52.

Po skončení uvedeného kontradiktórneho postupu verejný obstarávateľ podľa judikatúry Súdneho dvora musí určiť, či sú „vysvetlenia poskytnuté dotknutými osobami relevantné“ pre prijatie „rozhodnutia o prijatí alebo zamietnutí… ponúk“, ktoré boli pôvodne podozrivé. ( 33 ) Je logické, že toto rozhodnutie musí byť dostatočne odôvodnené.

53.

V prípade podozrenia, že ponuka je neobvykle nízka, teda verejný obstarávateľ po príslušnom kontradiktórnom overovacom postupe musí rozhodnúť, či takú ponuku prijme alebo zamietne. Aby boli dodržané práva dotknutej osoby, toto jeho rozhodnutie musí mať podobu odôvodneného rozhodnutia. ( 34 )

54.

Vyplýva to z článku 35 smernice 2009/81, podľa ktorého verejný obstarávateľ musí „čo najskôr inform[ovať] záujemcov a uchádzačov o rozhodnutiach prijatých v súvislosti so zadaním zákazky“.

55.

Naopak, ak sa podľa verejného obstarávateľa na prvý pohľad zdá, že žiadna z ponúk nie je neobvykle nízka, neuskutoční sa kontradiktórny overovací postup ani sa o tejto otázke výslovne nerozhodne.

56.

Za uvedených okolností bude implicitnou súčasťou rozhodnutia, ktorým sa skončí postup obstarávania, rozhodnutie, že žiadna z predložených ponúk sa nepovažuje za neobvykle nízku. Toto posledné uvedené rozhodnutie je odôvodnené práve neexistenciou okolností, ktoré by si vyžadovali konkrétne preskúmanie podozrivej ponuky.

57.

S cieľom určiť, ako sa uskutočňuje nevyhnutné súdne preskúmanie rozhodnutia verejného obstarávateľa, treba rozlíšiť dva vyššie uvedené prípady: buď verejný obstarávateľ výslovne rozhodol o podozreniach, ktoré vyvolala určitá ponuka, alebo to urobil implicitne tým, že vydal konečné rozhodnutie v postupe obstarávania bez toho, aby vyjadril akúkoľvek pochybnosť o serióznosti tejto alebo iných ponúk.

58.

Aj keď priamo uplatniteľnou smernicou je smernica 2009/81, poukážem na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa smernice 89/665 ( 35 ), keďže – ako som už uviedol – prvá uvedená smernica obsahuje podobnú právnu úpravu podávania opravných prostriedkov ako druhá uvedená smernica.

59.

Preskúmanie, na ktoré odkazuje všeobecné ustanovenie článku 1 ods. 1 posledného pododseku smernice 89/665, sa vzťahuje na všetky rozhodnutia verejného obstarávateľa, ktorými sa uplatňuje právo Únie v tejto oblasti. ( 36 )

60.

Medzi týmito rozhodnutiami verejného obstarávateľa, ktoré môžu byť predmetom preskúmania, sa logicky nachádzajú tie rozhodnutia, ktorými sa rozhoduje o zadaní zákazky výberom jednej z ponúk, ale aj ďalšie rozhodnutia inej povahy, ktoré majú vplyv na právnu situáciu dotknutých osôb. ( 37 )

61.

Smernica 89/665 „formálne nestanovuje moment, odkedy je dostupná možnosť opravného prostriedku stanoveného v jej článku 1 ods. 1“. ( 38 ) Súdny dvor sa usiluje o zabezpečenie toho, aby rozhodnutia verejných obstarávateľov mohli byť predmetom účinného a čo najrýchlejšieho preskúmania. ( 39 )

62.

Normotvorca Únie poveril členské štáty úlohou spresniť „podrobné pravidlá“ postupov preskúmavania rozhodnutí verejných obstarávateľov (článok 1 ods. 3 smernice 89/665). ( 40 )

63.

Členské štáty preto v zásade môžu regulovať opravné prostriedky proti rozhodnutiam verejného obstarávateľa tým, že stanovia ich podanie spolu alebo osobitne (vo vzťahu k hlavnej námietke). Smernica 89/665 nestanovuje, a ani nevylučuje žiaden z týchto dvoch mechanizmov.

64.

Ak sa členské štáty na základe svojej procesnej autonómie rozhodnú pre spoločnú námietku, musia to urobiť bez porušenia cieľov smernice 89/665, pokiaľ ide o nevyhnutnú účinnosť a rýchlosť. Okrem toho musia zohľadniť, že

65.

Netreba však zabúdať na to, že zachovanie zásady právnej istoty „by bolo ohrozené, ak by záujemcovia a uchádzači mohli v ktoromkoľvek okamihu verejného obstarávania namietať porušenie pravidiel verejného obstarávania a donútiť tak verejného obstarávateľa, aby začal celý postup od začiatku a odstránil tieto porušenia“. ( 43 )

66.

Judikatúra obsiahnutá v tomto poslednom uvedenom rozsudku je prepojená s judikatúrou, ktorú Súdny dvor sformuloval v súvislosti so žalobou o neplatnosť upravenou v článku 263 ZFEÚ.

67.

Ako pripomenula francúzska vláda, predmetom žaloby o neplatnosť môžu byť len opatrenia s právne záväznými účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie. ( 44 )

68.

Pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sa pripravujú v rôznych fázach, napadnuteľné sú opatrenia, ktoré konečným spôsobom určujú postoj rozhodujúceho orgánu „na záver určitého správneho konania a majú vyvolávať záväzné právne účinky…, s výnimkou dočasných opatrení, ktorých účelom je pripraviť konečné rozhodnutie…“. ( 45 )

69.

Podľa Súdneho dvora sa má pojem „rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi“ na účely článku 1 ods. 1 štvrtého pododseku smernice 89/665 vykladať extenzívne, keďže zo znenia uvedeného ustanovenia – ktoré „všeobecne odkazuje na rozhodnutia verejného obstarávateľa bez toho, aby rozlišovalo medzi týmito rozhodnutiami podľa ich obsahu alebo okamihu ich prijatia, a nestanovuje nijaké obmedzenie, pokiaľ ide o povahu a obsah dotknutých rozhodnutí“– „vyplýva, že každé rozhodnutie verejného obstarávateľa, na ktoré sa vzťahujú pravidlá Únie v oblasti verejného obstarávania a ktoré môže tieto pravidlá porušiť, podlieha súdnemu preskúmaniu“. ( 46 )

70.

Uvedený výklad pojmu „rozhodnutia, ktoré možno preskúmať“ viedol Súdny dvor k záveru, že takým rozhodnutím je rozhodnutie, ktorým sa hospodárskemu subjektu povoľuje zúčastniť sa na postupe verejného obstarávania. ( 47 )

71.

Široký dosah uvedeného výkladu ( 48 ) bol v každom prípade obmedzený na pozitívne rozhodnutia, ktoré boli skutočne prijaté verejným obstarávateľom, teda rozhodnutia, ktorých súčasťou je prejav vôle, ktorým verejný obstarávateľ zaujme určitý postoj, ak mu právny predpis ukladá povinnosť rozhodnúť.

72.

Ako som už uviedol, je potrebné rozlišovať medzi:

73.

V rozsahu relevantnom pre tento spor z dostupných informácií vyplýva, že verejný obstarávateľ nemal pochybnosti, ktoré by u neho vzbudzovali podozrenie, že niektorá z ponúk je neobvykle nízka. Preto nebol nútený začať príslušný overovací postup.

74.

Verejný obstarávateľ tak neprijal nijaké rozhodnutie, ktoré by podľa smernice 2009/81 bolo možné v uvedenom okamihu samostatne napadnúť. Pripomínam, že verejnému obstarávateľovi z článku 49 uvedenej smernice nevyplývala povinnosť výslovne rozhodnúť, či sú všetky ponuky neobvykle nízke, ale len dodržať určitý postup pred zamietnutím ponuky, ktorú „považoval“ za neobvykle nízku.

75.

Z uvedeného článku a paralelne z článku 69 smernice 2014/24 v spojení s článkom 47 Charty len vyplýva – ako tvrdí francúzska vláda –, že na základe opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zadaní zákazky neúspešný uchádzač bude môcť napadnúť toto rozhodnutie s odôvodnením, že vybraná ponuka je neobvykle nízka. ( 49 )

76.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), takto: