1

Dňa 19. apríla 2016 uzavrela Európska výkonná agentúra pre výskum (REA) dohodu o grante č. 700626 (ďalej len „dohoda o grante“) s členmi konzorcia na účely financovania projektu „iBorderCtrl: Intelligent Portable Control System“ (ďalej len „projekt iBorderCtrl“) v rámci rámcového programu pre výskum a inováciu „Horizont 2020“ (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“) na obdobie 36 mesiacov od 1. septembra 2016.

2

REA opisuje projekt iBorderCtrl ako projekt zameraný na testovanie nových technológií v scenároch kontrolovanej správy hraníc („controlled border management scenarios“), ktoré by mohli zvýšiť efektívnosť správy vonkajších hraníc Európskej únie a zabezpečiť rýchlejšie vybavovanie oprávnených cestujúcich, ako aj rýchlejšie odhaľovanie protiprávnych činností. REA však uvádza, že projekt sa netýka vývoja technológie s cieľom účinného zavedenia funkčného systému so skutočnými klientmi.

3

V rámci financovania a vykonávania projektu dostala REA od členov konzorcia v súlade s dohodou o grante určité dokumenty týkajúce sa jednotlivých etáp vývoja projektu iBorderCtrl.

4

Dňa 5. novembra 2018 žalobca, pán Patrick Breyer, podal na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) Európskej komisii žiadosť o prístup (ďalej len „prvá žiadosť“) k viacerým dokumentom, ktoré sa týkajú jednak povolenia projektu iBorderCtrl a jednak k dokumentom vypracovaným počas tohto projektu. Uvedená žiadosť bola zaregistrovaná v ten istý deň pod číslom ARES (2018) 5639117 a 7. novembra 2018 bola postúpená REA.

5

Listom z 23. novembra 2018 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“) REA informovala žalobcu, že jeden z požadovaných dokumentov je prístupný verejnosti, že mu poskytuje čiastočný prístup k inému požadovanému dokumentu a že jeho žiadosť o prístup k ostatným dokumentom vypracovaným v rámci projektu sa zamieta, pričom odôvodnila zamietnutie prístupu uplatnením výnimiek týkajúcich sa jednak ochrany súkromia alebo integrity jednotlivca v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, keďže požadované dokumenty obsahovali osobné údaje osôb zapojených do projektu, ktoré nie sú verejne dostupné, a jednak obchodných záujmov členov konzorcia v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky uvedeného nariadenia.

6

Dňa 26. novembra 2018 žalobca zaslal Komisii opakovanú žiadosť o prístup zaregistrovanú pod číslom ARES (2018) 6073379 (ďalej len „opakovaná žiadosť“), pričom súhlasil s tým, aby mená fyzických osôb zapojených do projektu boli v predmetných dokumentoch začiernené.

7

Rozhodnutím zo 17. januára 2019 [ARES (2019) 266593] REA poskytla žalobcovi čiastočný prístup k ďalším požadovaným dokumentom a v zostávajúcej časti zamietla jeho žiadosť o prístup s odvolaním sa na ochranu obchodných záujmov členov konzorcia v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 a s odkazom najmä na článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 81) a na dohodu o grante (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

8

Nasledujúca tabuľka zhŕňa stanovisko REA vo vzťahu k jednotlivým požadovaným dokumentom vypracovaným počas projektu iBorderCtrl (ďalej len „požadované dokumenty“):

9

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. marca 2019 žalobca podal túto žalobu, v ktorej bola Komisia formálne označená za žalovanú.

10

Samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. júna 2019 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti podľa článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Uznesením z 12. novembra 2019 Všeobecný súd rozhodol, že bolo potrebné konštatovať, že účastníkom konania, proti ktorému bola podaná prejednávaná žaloba, nebola Komisia, ale REA, a preto nie je potrebné rozhodnúť o námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou.

11

Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júna 2020 žalobca predložil nové návrhy dôkazov a nové dôkazy. REA k nim predložila svoje pripomienky v stanovenej lehote.

12

Všeobecný súd v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijatého 17. novembra 2020 podľa článku 89 svojho rokovacieho poriadku vyzval žalobcu, aby predložil prílohu 1 pôvodného rozhodnutia a zároveň odpovedal na písomnú otázku. Žalobca tejto žiadosti nevyhovel v stanovenej lehote. Napriek nedodržaniu uvedenej lehoty rozhodnutím z 10. decembra 2021 na základe článku 62 rokovacieho poriadku predseda desiatej komory Všeobecného súdu rozhodol, že dokazovanie v tejto veci bude uľahčené vložením dokumentov, ktoré boli predložené oneskorene, do spisu. Odpoveď žalobcu a požadovaný dokument tak boli založené do spisu.

13

Uznesením z 26. novembra 2020 prijatým na základe článku 91 písm. c) rokovacieho poriadku Všeobecný súd nariadil REA, aby predložila kópie dohody o grante a dôverné verzie všetkých dokumentov súvisiacich s opakovanou žiadosťou, ku ktorým bol zamietnutý úplný alebo čiastočný prístup. REA vyhovela tejto žiadosti v stanovenej lehote. V súlade s článkom 104 rokovacieho poriadku tieto dokumenty neboli žalobcovi sprístupnené.

14

Dňa 17. februára 2021 sa skončila ústna časť konania.

15

Listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 23. marca 2021 žalobca predložil dokumenty. Uznesením z 21. apríla 2021 Všeobecný súd rozhodol o opätovnom začatí ústnej časti konania v súlade s článkom 113 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku a rozhodnutím z toho istého dňa rozhodol o založení dokumentov predložených žalobcom 23. marca 2021 do spisu a vyzval REA, aby k nim predložila svoje pripomienky. REA predložila svoje pripomienky v stanovenej lehote.

16

Rozhodnutím Všeobecného súdu zo 16. júna 2021 bola ústna časť konania opätovne ukončená.

17

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

18

REA navrhuje, aby Všeobecný súd:

19

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 4 ods. 2 prvej zarážky a poslednej časti vety nariadenia č. 1049/2001 a druhý na porušení článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 1 toho istého nariadenia.

20

Keďže druhý žalobný dôvod sa týka samotného rozsahu žiadosti o prístup, treba ho preskúmať najskôr.

21

Žalobca tvrdí, že REA porušila článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 tým, že sa pôvodné rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie týkali len požadovaných dokumentov vypracovaných počas projektu iBorderCtrl s výnimkou dokumentov týkajúcich sa samotného povolenia predmetného projektu, ktoré však boli tiež predmetom žiadosti o prístup.

22

Žalobca v tejto súvislosti spresňuje, že opakovaná žiadosť výslovne odkazovala na prvú žiadosť, v ktorej spomenul dokumenty týkajúce sa povolenia predmetného projektu, takže bolo zbytočné znovu vymenovať v opakovanej žiadosti všetky dokumenty, ku ktorým bol požadovaný prístup. Tvrdí, že vzhľadom na to, že žiadosť o prístup nebola v žiadnom ohľade čiastočne vzatá späť, REA nemohla predpokladať, že opakovaná žiadosť sa už netýkala všetkých dokumentov uvedených v prvej žiadosti.

23

REA uvádza, že v súlade s článkom 8 nariadenia č. 1049/2001 sa napadnuté rozhodnutie týkalo všetkých dokumentov, ku ktorým žalobca žiadal prístup vo svojej opakovanej žiadosti. Keďže žalobca pritom neodkázal na dokumenty týkajúce sa povolenia predmetného projektu, ktoré ešte neboli uvedené ani spomenuté v pôvodnom rozhodnutí, ani sa ich netýkalo jeho odôvodnenie, a keďže uvedené dokumenty neboli spomenuté, a to ani nepriamo, v rámci odôvodnenia opakovanej žiadosti, REA predpokladala, že tieto dokumenty neboli predmetom opakovanej žiadosti. Ak chcel žalobca rozšíriť svoju opakovanú žiadosť na tieto dokumenty, mal na ne výslovne odkázať vo svojej opakovanej žiadosti. Žalobcovi však nič nebráni v tom, aby v budúcnosti podal žiadosť o prístup k týmto dokumentom.

24

V druhom žalobnom dôvode žalobca v podstate tvrdí, že REA nepreskúmala úplne žiadosť o prístup, keďže k nej nezaujala stanovisko v rozsahu, v akom sa týkala dokumentov týkajúcich sa povolenia projektu iBorderCtrl.

25

Medzi účastníkmi konania je nesporné, že v prvej žiadosti žalobca požiadal o prístup okrem iného ku všetkým dokumentom týkajúcim sa povolenia projektu iBorderCtrl. Je tiež nesporné, že tieto dokumenty neboli uvedené v pôvodnom rozhodnutí. Tieto dokumenty totiž nie sú uvedené medzi dokumentmi vymenovanými v časti A pôvodného rozhodnutia ako dokumenty patriace do pôsobnosti prvej žiadosti. Rovnako v časti B pôvodného rozhodnutia venovanej preskúmaniu žiadosti o prístup REA spresnila, že sa domnieva, že súčasťou prvej žiadosti boli dokumenty uvedené v prílohe 1 tohto rozhodnutia. Dokumenty týkajúce sa povolenia projektu iBorderCtrl pritom neboli uvedené v tejto prílohe. Okrem toho odôvodnenie pôvodného rozhodnutia sa netýkalo týchto dokumentov, čo REA výslovne pripúšťa. Toto rozhodnutie totiž systematicky odkazovalo na požadované dokumenty, ako boli predtým definované v tom istom rozhodnutí, medzi ktoré nepatrili dokumenty týkajúce sa povolenia projektu iBorderCtrl.

26

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že účelom nariadenia č. 1049/2001, ako uvádzajú jeho odôvodnenie 4 a článok 1, je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií, pričom podľa článku 6 ods. 1 tohto nariadenia priznanie takého práva nepodlieha odôvodneniu žiadosti.

27

Ak sa od inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie požaduje zverejnenie dokumentu, sú povinné posúdiť v každom jednotlivom prípade, či sa na tento dokument vzťahujú výnimky z práva na prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií vymedzené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, EU:C:2008:374, bod 35).

28

Okrem toho, ako vyplýva zo znenia odôvodnenia 13 nariadenia č. 1049/2001, aby bolo právo na prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií Únie plne rešpektované, uplatňuje sa dvojstupňový administratívny postup s doplnkovou možnosťou súdneho konania alebo podania sťažnosti Európskemu ombudsmanovi.

29

Takisto podľa judikatúry články 7 a 8 nariadenia č. 1049/2001 tým, že upravujú konanie rozdelené na dve časti, majú na jednej strane umožniť rýchle a jednoduché vybavenie žiadostí o prístup k dokumentom dotknutých inštitúcií, ako aj na druhej strane prioritne umožniť zmier sporov, ktoré by prípadne mohli vzniknúť (rozsudok z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑362/08 P, EU:C:2010:40, bod 53).

30

Z bodov 25 až 29 vyššie vyplýva, že dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra sú povinné vykonať úplné preskúmanie všetkých dokumentov uvedených v žiadosti o zverejnenie. Taká požiadavka sa v zásade uplatňuje nielen v rámci vybavovania opakovanej žiadosti v zmysle článku 8 nariadenia č. 1049/2001, ale aj v rámci vybavovania prvej žiadosti v zmysle článku 7 uvedeného nariadenia (rozsudok z 22. mája 2012, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T‑300/10 , EU:T:2012:247, bod 69).

31

Zo skutočností uvedených v bode 25 vyššie pritom vyplýva, že v prejednávanej veci REA opomenula rozhodnúť o prvej žiadosti o prístup v rozsahu, v akom sa týkala dokumentov týkajúcich sa povolenia projektu iBorderCtrl, čím porušila svoju povinnosť vykonať úplné preskúmanie uvedenej žiadosti. Takéto opomenutie z jej strany zjavne ohrozuje ciele sledované nariadením č. 1049/2001 spočívajúce v rýchlom a jednoduchom vybavení žiadostí o prístup a zmieru sporov, ako sú pripomenuté v bode 29 vyššie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. mája 2012, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T‑300/10, EU:T:2012:247, bod 73).

32

REA tvrdí, že žalobcovi prináležalo, aby vo svojej opakovanej žiadosti výslovne uviedol dokumenty týkajúce sa povolenia projektu iBorderCtrl, v opačnom prípade by mohla predpokladať, že sa na tieto dokumenty uvedená žiadosť nevzťahuje.

33

V tejto súvislosti treba na jednej strane zdôrazniť, že v opakovanej žiadosti o prístup žalobca výslovne uviedol, že táto žiadosť nadväzovala na prvú žiadosť o prístup. Z nijakej časti opakovanej žiadosti nevyplýva, že by žalobca vzal svoju žiadosť o prístup k dokumentom týkajúcim sa schválenia projektu iBorderCtrl späť. Úmysel žalobcu zopakovať svoju žiadosť o prístup ku všetkým dokumentom uvedeným v prvej žiadosti vyplýva tiež zo skutočnosti, na ktorú poukazuje žalobca, že výslovne súhlasil s tým, že v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie urobil ďalšie ústupky, a to že súhlasí s tým, že osobné údaje obsiahnuté v dotknutých dokumentoch budú utajené. Za týchto okolností REA nemohla predpokladať, že žalobca v rámci svojej opakovanej žiadosti upustil od žiadosti o prístup k dokumentom týkajúcim sa povolenia projektu iBorderCtrl.

34

Na druhej strane v rozsahu, v akom REA takýmto tvrdením v podstate tvrdí, že žalobca mal v rámci opakovanej žiadosti výslovne napadnúť opomenutie rozhodnúť v pôvodnom rozhodnutí o jeho žiadosti o prístup v rozsahu, v akom sa týkala dokumentov súvisiacich s povolením projektu iBorderCtrl, takéto tvrdenie nemôže uspieť. Opomenutie Komisie rozhodnúť v pôvodnom rozhodnutí o časti prvej žiadosti o prístup malo totiž za následok, že druhá časť konania vo vzťahu k dokumentom dotknutým týmto opomenutím nebolo začaté. Opačný prístup, ktorý obhajuje REA, by bol v rozpore s cieľmi uvedenými v článkoch 7 a 8 nariadenia č. 1049/2001, ako sú pripomenuté v bode 29 vyššie.

35

Napokon je nepochybne pravda, ako tvrdí REA, že osoba môže podať novú žiadosť o prístup k dokumentom, ku ktorým jej bol prístup predtým zamietnutý, a že takáto žiadosť ukladá dotknutej inštitúcii povinnosť preskúmať, či je skoršie zamietnutie prístupu odôvodnené vzhľadom na zmenu právnej alebo skutkovej situácie, ku ktorej medzitým došlo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑362/08 P, EU:C:2010:40, body 56 a 57).

36

Ako však vyplýva z judikatúry, opomenutie rozhodnúť o časti žiadosti o prístup nemožno považovať za zamietnutie prístupu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, body 122 a 123). V dôsledku toho takáto možnosť podať novú žiadosť o prístup nemôže slúžiť na nápravu toho, že dotknutá inštitúcia nevykonala úplné preskúmanie prvej žiadosti o prístup, alebo predstavovať argument na to, aby bol žiadateľ zbavený možnosti podať opravný prostriedok, ktorú má podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Strack/Komisia, C‑127/13 P, EU:C:2014:455, bod 40).

37

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhému žalobnému dôvodu treba vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť v rozsahu, v akom REA nerozhodla o žiadosti žalobcu v rozsahu, v akom sa týkala získania prístupu k dokumentom v súvislosti s povolením projektu iBorderCtrl.

38

Prvý žalobný dôvod sa delí na dve časti, z ktorých prvá je založená na neexistencii porušenia ochrany obchodných záujmov v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 a druhý je založený na existencii prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení predmetných dokumentov v zmysle článku 4 ods. 2 poslednej časti vety tohto nariadenia.

39

Na úvod treba preskúmať prípustnosť nových dôkazov a nových návrhov na vykonanie dôkazov predložených žalobcom v jeho liste z 20. júna 2020, ktorú spochybňuje REA, a výhrady, v ktorej žalobca tvrdí, že mu REA mala umožniť aspoň čiastočný prístup k požadovaným dokumentom.

40

Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júna 2020 žalobca predložil niekoľko výňatkov z internetových stránok v rámci nových dôkazov a predložil nové návrhy na vykonanie dôkazov spočívajúce v odkazoch na tieto internetové stránky. REA v rámci svojich pripomienok k týmto dôkazom z 9. júla 2020 jednak tvrdí, že tieto dôkazy a návrhy na vykonanie dôkazov sú neprípustné, pretože boli predložené oneskorene a bez toho, aby žalobca riadne odôvodnil ich predloženie. REA jednak spochybňuje opis skutkových okolností prezentovaný žalobcom na základe týchto dôkazov.

41

Podľa článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku môžu hlavní účastníci konania výnimočne predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať, aj pred skončením ústnej časti konania alebo pred rozhodnutím Všeobecného súdu, že vec prejedná bez ústnej časti konania za predpokladu, že omeškanie s ich predložením je odôvodnené. Z judikatúry však vyplýva, že na návrh na vykonanie dôkazu o opaku a na doplnenie návrhu na vykonanie dôkazov predložené druhým účastníkom konania v jeho vyjadrení k žalobe v nadväznosti na dôkaz o opaku sa nevzťahuje pravidlo o vylúčení dôkazov uvedené v tomto ustanovení. Toto ustanovenie sa totiž týka len návrhov na vykonanie nových dôkazov a je potrebné ho chápať vo vzťahu k článku 92 ods. 7 uvedeného poriadku, ktorý výslovne stanovuje, že právo na vykonanie dôkazu o opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania ním nie sú dotknuté (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2004, M/Súdny dvor, T‑172/01, EU:T:2004:108, bod 44; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, T‑691/14, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:922, bod 1460 a citovanú judikatúru). Navyše už bolo rozhodnuté, že oneskorené predloženie dôkazov alebo návrhov na dokazovanie jednou stranou môže byť odôvodnené, ak táto strana nemohla predmetnými dôkazmi disponovať skôr, alebo ak oneskorené predloženia dôkazov protistrany odôvodňujú, aby bol spis doplnený s cieľom zabezpečiť rešpektovanie zásady kontradiktórnosti (rozsudok zo 14. apríla 2005, Gaki‑Kakouri/Súdny dvor, C‑243/04 P, neuverejnený, EU:C:2005:238, bod 32).

42

V prejednávanej veci dôkazy a návrhy na vykonanie dôkazov predložené žalobcom v jeho liste z 20. júna 2020 nemožno vyhlásiť za neprípustné z dôvodu, že boli predložené po podaní dupliky v rozpore s článkom 85 ods. 3 rokovacieho poriadku. Ako totiž žalobca uvádza vo svojom liste z 20. júna 2020, tieto dôkazy a návrhy na vykonanie dôkazov majú za cieľ reagovať na tvrdenie REA v bode 17 dupliky, podľa ktorého sa na pilotných skúškach tohto projektu mohli zúčastniť len príslušníci pohraničnej stráže a spolupracovníci projektu iBorderCtrl.

43

Tento záver nemôže vyvrátiť tvrdenie REA založené na tom, že žalobca už v replike tvrdil, že každý sa mohol zúčastniť pilotných skúšok, a teda už v tomto štádiu mohol predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať, na podporu tohto tvrdenia.

44

Stanovisko REA v bode 17 dupliky totiž nevyplýva z pôvodného rozhodnutia, napadnutého rozhodnutia ani z vyjadrenia k žalobe, takže žalobca, ktorý sa s ním oboznámil až v duplike, nebol povinný podporiť svoje tvrdenie uvedené v replike dôkazmi o opaku.

45

Pravidlo o vylúčení dôkazov stanovené v článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku sa preto neuplatňuje na dôkazy a návrhy na vykonanie dôkazov predložené žalobcom v jeho liste z 20. júna 2020, takže sú prípustné.

46

REA tvrdí, že predmet prvého žalobného dôvodu, ako je formulovaný v žalobe, sa obmedzuje na porušenie článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001. Výhrada založená na nedodržaní článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 tým, že REA neposkytla aspoň čiastočný prístup k požadovaným dokumentom, uvedená po prvýkrát v štádiu repliky, je teda neprípustná.

47

Žalobca tvrdí, že výhrada, podľa ktorej mala REA poskytnúť aspoň časť požadovaných dokumentov, nie je nová. Nie je potrebné, aby bol článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 „uvedený oddelene“, keďže samotná REA zverejnila predmetné dokumenty s čiastočne utajeným obsahom. Ďalej otázka prinajmenšom čiastočného zverejnenia požadovaných dokumentov bola nastolená už v štádiu žaloby.

48

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci pre prípustnosť výhrady nie je nevyhnutné výslovne uviesť ustanovenie, ktorého porušenie sa namieta, napriek tomu musí z argumentácie prezentovanej v štádiu žaloby jasne vyplývať, že žalobca chcel namietať takéto porušenie.

49

V prejednávanej veci, ako tvrdí žalobca, viaceré časti žaloby treba chápať tak, že sa týkajú výhrady, ktorá je implicitne, ale nevyhnutne založená na porušení článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001.

50

V bode 26 žaloby totiž žalobca tvrdil, že rôzne časti dokumentov, ku ktorým žiadal prístup, mohli byť zverejnené bez toho, aby boli ohrozené obchodné záujmy konzorcia. Okrem toho žalobca tým, že v bode 28 žaloby na základe judikatúry tvrdil, že REA podrobne nepreskúmala požadované dokumenty, aby overila, v akom rozsahu obsahovali nové podstatné informácie, ktoré ešte neboli známe, implicitne, ale nevyhnutne, odkázal na povinnosť REA preskúmať, či by mohla k uvedeným dokumentom poskytnúť čiastočný prístup, keďže obsahujú verejne dostupné informácie nepredstavujúce súbor informácií, ktoré treba chrániť na základe článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

51

Za týchto podmienok je potrebné sa domnievať, že podrobnejšie tvrdenia uvedené v replike predstavujú rozšírenie výhrady založenej na zamietnutí aspoň čiastočného prístupu k požadovaným dokumentom, uplatnenej v štádiu podania žaloby. Tvrdenie REA, podľa ktorého je táto výhrada neprípustná, sa teda musí zamietnuť.

52

Účastníci konania sa v rámci svojej argumentácie týkajúcej sa prvej časti prvého žalobného dôvodu nezhodujú najmä v otázke týkajúcej sa uplatnenia nariadenia č. 1290/2013, ustanovení dohody o grante a článku 339 ZFEÚ na prejednávanú vec, čo je otázka, ktorú treba preskúmať najskôr.

53

Žalobca tvrdí, že právnym základom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia musí byť nariadenie č. 1049/2001, a nie nariadenie č. 1290/2013, ustanovenia dohody o grante alebo článok 339 ZFEÚ, na ktoré sa REA tiež odvoláva v napadnutom rozhodnutí na podporu zamietnutia prístupu. V každom prípade podľa žalobcu nariadenie č. 1290/2013 nemôže mať prednosť pred nariadením č. 1049/2001 a nemožno sa odchýliť od uplatňovania uvedeného nariadenia zmluvou, akou je dohoda o grante.

54

REA tvrdí, že žalobca nesprávne tvrdí, že ani nariadenie č. 1290/2013, ani článok 339 ZFEÚ nie sú relevantné na účely posúdenia jeho žiadosti o prístup k predmetným dokumentom. Podľa REA, aj keď novšie ustanovenia nariadenia č. 1290/2013 neboli výslovne označené ako špecifickejšie vo vzťahu k nariadeniu č. 1049/2001, obe nariadenia musia byť dodržiavané a zosúladené jednotným uplatňovaním, pričom nariadenie č. 1290/2013, a najmä jeho článok 3, priznáva v tejto súvislosti doplnkovú a posilnenú ochranu prístupu k dokumentom, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie. Okrem toho dohoda o grante obsahuje ustanovenia o dôvernosti a prístupe k dokumentom vytvoreným v rámci projektu iBorderCtrl v zmysle článku 3 nariadenia č. 1290/2013. Podľa článku 36.1 dohody o grante tak požadované dokumenty, ktoré boli označené ako „dôverné“, nemohli byť šírené.

55

Preskúmanie tejto otázky si vyžaduje pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 sa ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom REA vzťahujú na všetky dokumenty, ktorými disponuje táto agentúra, teda na všetky dokumenty, ktoré vypracovala alebo dostala a ktoré má v držbe, zo všetkých oblastí jej činnosti. Okrem toho, hoci cieľom uvedeného nariadenia je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií, toto právo podlieha určitým obmedzeniam z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2011, Švédsko/MyTravel a Komisia, C‑506/08 P, EU:C:2011:496, bod 88, a z 5. februára 2018, Pari Pharma/EMA, T‑235/15, EU:T:2018:65, bod 39 a citovanú judikatúru).

56

Systém výnimiek stanovený v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 je založený na vyvážení záujmov, ktoré sú v danej situácii v protiklade, a to na jednej strane záujmov na zverejnení dotknutých dokumentov a na druhej strane záujmov, ktoré by toto zverejnenie ohrozilo. Rozhodnutie o žiadosti o prístup k dokumentom závisí od otázky, ktorý záujem v danom prípade prevažuje (pozri rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, bod 63 a citovanú judikatúru).

57

Zatiaľ čo dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie musí poskytnúť vysvetlenia, pokiaľ ide o to, ako by prístup k dokumentu, ktorého zverejnenie sa žiada, mohol konkrétne a skutočne ohroziť záujem chránený výnimkou upravenou v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, Súdny dvor pripustil, že v tejto súvislosti sa inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie môže opierať o všeobecné domnienky uplatňujúce sa na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy možno uplatniť podobné všeobecné úvahy (pozri rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, body 64 a 65 a citovanú judikatúru).

58

V napadnutom rozhodnutí REA na účely odôvodnenia čiastočného zamietnutia prístupu k požadovaným dokumentom poukázala na ochranu obchodných záujmov členov konzorcia v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001, pričom sa ale domnievala, že toto posledné uvedené ustanovenie sa má vykladať v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa dôvernosti uvedenými v článku 3 nariadenia č. 1290/2013 a článku 36 dohody o grante týkajúcej sa projektu iBorderCtrl. Na základe judikatúry súdov Únie REA usúdila, že nariadenie č. 1049/2001 a nariadenie č. 1290/2013 sa mali uplatňovať takým spôsobom, aby sa zabezpečilo uplatňovanie každého z uvedených nariadení, ktoré bude zlučiteľné s uplatnením druhého nariadenia a ktoré by tak umožnilo ich jednotné uplatňovanie.

59

Článok 3 nariadenia č. 1290/2013 s názvom „Dôvernosť informácií“ stanovuje, že v súlade s podmienkami ustanovenými vo vykonávacích dohodách, rozhodnutiach alebo zmluvách a so zreteľom na právo Únie týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností a prístupu k nim sa zachováva dôverný charakter všetkých údajov, poznatkov a informácií, ktoré boli v rámci opatrenia oznámené ako dôverné. Dôvernosť dokumentov predložených REA v rámci projektu iBorderCtrl podlieha najmä podmienkam vymedzeným v dohode o grante, ktorej článok 36.1 stanovuje, že počas vykonávania projektu a štyri roky po uplynutí obdobia 36 mesiacov od začiatku projektu musia strany zabezpečiť dôvernosť všetkých údajov, dokumentov alebo iných materiálov označených v čase ich zverejnenia ako dôverných. Táto lehota v čase podania prvej žiadosti žalobcu neuplynula.

60

Treba uviesť, že v rámci tejto žaloby REA tvrdí, že vzhľadom na to, že osobitným účelom článku 3 nariadenia č. 1290/2013 je obmedziť prístup tretích osôb k dokumentom, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, dokumenty označené ako „dôverné“ podľa článku 36.1 dohody o grante nemohli byť sprístupnené tretej osobe. Podľa REA totiž platí, že ak sa uplatní ochrana podľa nariadenia č. 1290/2013 a dohody o grante, takto zavedená „doplnková“ alebo „posilnená“ ochrana musí byť zaručená, inak by mohlo dôjsť k ohrozeniu úspešnosti financovaných projektov, ktorá závisí od ochoty výskumných pracovníkov zúčastniť sa na projektoch, pričom táto ochota by mohla byť ohrozená, ak by predložené dokumenty, ktoré často obsahujú inovatívne riešenia a citlivé obchodné informácie, boli podľa nariadenia č. 1049/2001 sprístupnené. Duch a ustanovenia nariadenia č. 1290/2013 a dohody o grante upravujúce takúto „doplnkovú“ ochranu by stratili svoj zmysel, ak by verejnosť mala prístup k dokumentom týkajúcim sa predmetného projektu označeným za dôverné. REA teda uvádza, že „predpokladala“, že dokumenty konzorcia považované za dôverné podľa článku 36.1 dohody o grante obsahovali citlivé informácie, ktorých zverejnenie by ohrozilo obchodné záujmy členov konzorcia.

61

Takouto argumentáciou REA implicitne, ale nevyhnutne obhajuje zavedenie všeobecnej domnienky, že dokumenty, ktoré účastník konania oznámil REA, ktoré majú dôverný charakter, v zmysle článku 3 nariadenia č. 1290/2013 a článku 36.1 dohody o grante, by sa nemali sprístupniť tretej osobe, pričom nebolo potrebné v praxi skúmať, či sa na tieto dokumenty vzťahuje niektorá z výnimiek zo zásady transparentnosti uvedenej v nariadení č. 1049/2001.

62

Okrem toho REA na základe judikatúry týkajúcej sa všeobecných domnienok nezverejnenia žiada Všeobecný súd, aby preskúmal uplatnenie takejto všeobecnej domnienky založenej na nariadení č. 1290/2013 v prejednávanej veci.

63

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že uplatnenie všeobecnej domnienky dôvernosti je pre inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie, na ktoré bola podaná žiadosť o prístup k dokumentom, fakultatívne (pozri rozsudok z 22. januára 2020, MSD Animal Health Innovation a Intervet international/EMA, C‑178/18 P, EU:C:2020:24, bod 59 a citovanú judikatúru).

64

Aj za predpokladu, že by sa takáto všeobecná domnienka uplatnila v prejednávanej veci, treba teda konštatovať, že REA v napadnutom rozhodnutí neodpovedala na žiadosť o prístup k predmetným dokumentom, pričom by sa odvolávala na takúto všeobecnú domnienku dôvernosti, ale konkrétne a individuálne preskúmala, či sa najmä vzhľadom na ochranu priznanú uvedeným dokumentom článkom 3 nariadenia č. 1290/2013 a článkom 36.1 dohody o grante mala uplatniť v tejto súvislosti výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001. Okrem toho REA výslovne pripustila tak vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, že konkrétne a individuálne preskúmala možnosť poskytnúť prístup k požadovaným dokumentom.

65

V dôsledku toho sú všetky tvrdenia, ktorými REA implicitne, ale nevyhnutne uplatňuje existenciu všeobecnej domnienky nezverejnenia požadovaných dokumentov založenej na ich dôvernom charaktere podľa článku 3 nariadenia č. 1290/2013 a článku 36.1 dohody o grante, neúčinné.

66

Takýto záver však nemá za následok, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, sa v prejednávanej veci uplatňuje len nariadenie č. 1049/2001. Z judikatúry totiž vyplýva, že vzhľadom na to, že tieto nariadenia neobsahujú ustanovenia, ktoré by výslovne stanovovali prednosť jedného nariadenia pred druhým, treba zabezpečiť uplatňovanie každého z uvedených nariadení, aby boli navzájom kompatibilné a umožňovali koherentné uplatňovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, bod 84 a citovanú judikatúru).

67

V prejednávanej veci článok 3 nariadenia č. 1290/2013 a článok 36.1 dohody o grante stanovujú a vykonávajú pravidlo dôvernosti informácií a dokumentov týkajúcich sa predmetného projektu, ktoré boli identifikované ako „dôverné“, v prejednávanej veci v prílohe I uvedenej dohody. Uvedené nariadenie a dohoda o grante síce zavádzajú určité výnimky, najmä pokiaľ ide o sprístupňovanie informácií inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom v súlade s článkom 4 tohto nariadenia a článkom 36.1 uvedenej dohody alebo ktoré sa týkajú povinnosti šírenia výsledkov v súlade s článkom 43 ods. 2 toho istého nariadenia, ako aj s článkami 29.1 a 29.2 dohody o grante, zachovávajú však zásadu dôvernosti informácií vo vzťahu k širokej verejnosti počas obdobia stanoveného v dohode o grante.

68

Okrem toho, ako vyplýva z článku 38.2.1 dohody o grante, právo REA používať materiál, dokumenty a informácie príjemcov zahŕňa poskytnutie prístupu na základe individuálnych žiadostí podľa nariadenia č. 1049/2001. V súlade s týmto ustanovením však toto právo nemá vplyv okrem iného na povinnosti v oblasti dôvernosti stanovené v článku 36 dohody o grante, ktoré sa naďalej uplatňujú.

69

Z toho vyplýva, že REA v napadnutom rozhodnutí správne zohľadnila ochranu dôvernosti stanovenú vo vzťahu k dokumentom požadovaným podľa článku 3 nariadenia č. 1290/2013 a článku 36.1 dohody o grante pri konkrétnom a individuálnom preskúmaní požadovaných dokumentov z hľadiska výnimky uvedenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

70

Na rozdiel od tvrdenia žalobcu článok 36.1 písm. e) dohody o grante, podľa ktorého sa povinnosti zachovania dôvernosti zaručené podľa článku 3 nariadenia č. 1290/2013 už v podstate neuplatňujú, ak sa zverejnenie informácie vyžaduje podľa právnej úpravy Únie alebo vnútroštátnej právnej úpravy, nemožno vykladať v tom zmysle, že zásada prístupu k dokumentom vyplývajúca z nariadenia č. 1049/2001 má nevyhnutne prednosť pred ochranou dôvernosti dokumentov zavedenou nariadením č. 1290/2013. Ak by totiž bolo prijaté tvrdenie žalobcu, malo by to za následok, že všeobecná povinnosť uvedená v článku 3 tohto nariadenia zabezpečiť dôverné zaobchádzanie s dokumentmi označenými ako také, ktorá má byť v súlade s článkom 18 ods. 3 toho istého nariadenia rešpektovaná pri vymedzení práv a povinností strán, by bola v zásade zbavená účinku. Článok 36.1 písm. e) dohody o grante teda odráža potrebu, pripomenutú v bode 66 vyššie, zabezpečiť uplatňovanie nariadení č. 1290/2013 a č. 1049/2001, ktoré bude zlučiteľné so vzájomným uplatňovaním týchto nariadení, a ktoré umožní ich konzistentné uplatňovanie.

71

Skutočnosť, že dokumenty predložené REA účastníkom projektu, ako sú v prejednávanej veci členovia konzorcia, boli stranami dohody označené za dôverné, tak predstavuje pre REA pri posudzovaní žiadosti tretej osoby o prístup k týmto dokumentom nepriamy dôkaz o tom, že ich obsah je z hľadiska záujmov tohto účastníka citlivý. Kvalifikácia dokumentov poskytnutých REA ako dôverných v rámci projektu však nemôže postačovať na odôvodnenie uplatnenia výnimky uvedenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 a nezbavuje REA v rámci konkrétneho a individuálneho posúdenia žiadosti o prístup k týmto dokumentom označených ako „dôverné“ jej povinnosti skúmať, či sa na ne čiastočne alebo v celom rozsahu vzťahuje táto výnimka (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 4. mája 2012, In 't Veld/Rada, T‑529/09, EU:T:2012:215, bod 21 a citovanú judikatúru).

72

Okrem toho cieľom náležitého preskúmania akejkoľvek žiadosti tretej osoby o prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001, a najmä uplatnenia výnimiek uvedených v článku 4 tohto nariadenia zo strany inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, je zabezpečiť rovnováhu medzi právom verejnosti na prístup k týmto dokumentom na jednej strane a ochranou legitímnych záujmov dotknutých osôb na strane druhej, takže obavy REA, že uplatňovanie nariadenia č. 1049/2001 na dokumenty, ktoré jej boli dôverne poskytnuté, by odradilo výskumných pracovníkov od účasti na projektoch financovaných podľa nariadenia č. 1290/2013 z dôvodu, že by sa obávali zverejnenia dôverných informácií tretím osobám, sú neopodstatnené.

73

Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, REA tiež správne preskúmala, či informácie obsiahnuté v požadovaných dokumentoch obsahovali okrem iného informácie, na ktoré sa môže vzťahovať služobné tajomstvo v zmysle článku 339 ZFEÚ, aby prípadne zamietla ich zverejnenie na základe článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

74

Prvý žalobný dôvod treba preskúmať práve vzhľadom na tieto spresnenia.

75

Žalobca tvrdí, že na rozdiel od toho, čo uviedla REA v napadnutom rozhodnutí, požadované dokumenty mohli byť zverejnené v celom rozsahu alebo sčasti, pričom by tým neboli ohrozené obchodné záujmy členov konzorcia.

76

REA tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí individuálne overila všetky dotknuté dokumenty a vysvetlila, že obsahujú interné informácie členov konzorcia týkajúce sa duševného vlastníctva, prebiehajúcich výskumov, know‑how, metód, techník a stratégií konzorcia, ktorých zverejnenie by ohrozilo jeho obchodné záujmy, pretože by poskytlo výhodu potenciálnym konkurentom členov konzorcia. Konala tak v súlade s nariadením č. 1049/2001, uplatniteľnou judikatúrou a hlavou III nariadenia č. 1290/2013 a správne zohľadnila ochranu dôvernosti informácií, ktoré jej boli poskytnuté v rámci projektu iBorderCtrl vyplývajúceho z článku 3 tohto posledného uvedeného nariadenia. Žalobca nepreukázal, že jeho posúdenie bolo nesprávne.

77

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 15 ods. 3 ZFEÚ má každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo zapísaným sídlom v členskom štáte právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, v závislosti na zásadách a podmienkach, ktoré sa vymedzia v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Právo na prístup k dokumentom bolo zakotvené v článku 42 Charty základných práv Európskej únie.

78

Cieľom nariadenia č. 1049/2001 je, ako sa uvádza v odôvodnení 4 a článku 1 tohto nariadenia, priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií (pozri rozsudok zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 40 a citovanú judikatúru).

79

Zásada čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom však napriek tomu podlieha určitým obmedzeniam založeným na dôvodoch verejného alebo súkromného záujmu. Nariadenie č. 1049/2001 totiž najmä vo svojom odôvodnení 11 a článku 4 upravuje systém výnimiek ukladajúci inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram povinnosť nezverejniť dokumenty v prípade, ak by toto zverejnenie porušilo niektorý z týchto záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 40 a citovanú judikatúru, a z 13. januára 2017, Deza/ECHA, T‑189/14, EU:T:2017:4, bod 51).

80

Keďže výnimky stanovené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 sa odchyľujú od zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom, treba ich vykladať a uplatňovať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2011, Švédsko/MyTravel a Komisia, C‑506/08 P, EU:C:2011:496, bod 75).

81

Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 56 vyššie, systém výnimiek stanovený v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 je založený na vyvážení záujmov, ktoré sú v danej situácii v protiklade, a to na jednej strane záujmov na zverejnení dotknutých dokumentov a na druhej strane záujmov, ktoré by toto zverejnenie ohrozilo. Rozhodnutie o žiadosti o prístup k dokumentom závisí od otázky, ktorý záujem v danom prípade prevažuje (pozri rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, bod 63 a citovanú judikatúru).

82

Na účely odôvodnenia zamietnutia prístupu k dokumentu v zásade nestačí, že sa na tento dokument vzťahuje činnosť alebo záujem, ktoré sú uvedené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, keďže dotknutá inštitúcia musí tiež v zásade poskytnúť vysvetlenie, pokiaľ ide o to, ako by prístup k tomuto dokumentu mohol konkrétne a skutočne ohroziť záujem chránený výnimkou upravenou v tomto článku (pozri rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, bod 64 a citovanú judikatúru).

83

Pokiaľ ide o pojem „obchodné záujmy“, z judikatúry vyplýva, že každú informáciu týkajúcu sa spoločnosti a jej obchodných vzťahov nemožno považovať za informáciu spadajúcu pod ochranu, ktorá sa musí obchodným záujmom zaručiť v súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001, inak by bolo znemožnené uplatnenie všeobecnej zásady spočívajúcej v poskytnutí čo najširšieho prístupu k dokumentom, ktorými inštitúcie disponujú, verejnosti (pozri rozsudok z 13. januára 2017, Deza/ECHA, T‑189/14, EU:T:2017:4, bod 55 a citovanú judikatúru).

84

Na uplatnenie výnimky upravenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 je teda nevyhnutné preukázať, že sporné dokumenty obsahujú skutočnosti, ktorých zverejnenie môže poškodiť obchodné záujmy právnickej osoby. Je to tak najmä vtedy, keď požadované dokumenty obsahujú citlivé obchodné informácie týkajúce sa predovšetkým obchodných stratégií dotknutých podnikov, ich obchodných vzťahov, pracovných metód alebo keď tieto dokumenty obsahujú vlastné údaje podniku, ktoré odhaľujú jeho odborné znalosti (pozri rozsudok z 9. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, T‑516/11, neuverejnený, EU:T:2014:759, body 82 až 84 a citovanú judikatúru; pozri aj rozsudok z 13. januára 2017, Deza/ECHA, T‑189/14, EU:T:2017:4, bod 56).

85

Podľa judikatúry sa preskúmanie čiastočného prístupu k dokumentu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie musí uskutočniť z hľadiska zásady proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2001, Rada/Hautala, C‑353/99 P, EU:C:2001:661, body 27 a 28).

86

Zo samotného znenia článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie sú povinné skúmať, či je potrebné poskytnúť čiastočný prístup k dokumentom uvedeným v žiadosti o prístup, s tým, že sa prípadné zamietnutie obmedzí iba na údaje, na ktoré sa vzťahujú výnimky uvedené v tomto článku. Inštitúcia musí poskytnúť takýto čiastočný prístup, ak cieľ sledovaný touto inštitúciou v prípade, že zamietne prístup k dokumentu, môže byť dosiahnutý za predpokladu, že by sa inštitúcia obmedzila na utajenie častí, ktoré môžu ohroziť chránený verejný záujem (rozsudok z 25. apríla 2007, WWF European Policy Programme/Rada, T‑264/04, neuverejnený, EU:T:2007:114, bod 50; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2001, Rada/Hautala, C‑353/99 P, EU:C:2001:661, bod 29).

87

Prináleží tak inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre Únie, aby preskúmali po prvé, či dokument, ktorý je predmetom žiadosti o prístup, patrí do pôsobnosti jednej z výnimiek uvedených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, po druhé, či zverejnenie tohto dokumentu môže konkrétne a skutočne ohroziť chránený záujem, a po tretie v prípade kladnej odpovede, či sa potreba ochrany uplatní na celý dokument (rozsudky z 30. januára 2008, Terezakis/Komisia, T‑380/04, neuverejnený, EU:T:2008:19, bod 88, a z 22. mája 2012, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T‑300/10, EU:T:2012:247, bod 93).

88

V napadnutom rozhodnutí REA na odôvodnenie zamietnutia prístupu k predmetným dokumentom poukázala na ochranu obchodných záujmov členov konzorcia v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001, pričom sa ale domnievala, ako bolo pripomenuté v bodoch 58 a 73 vyššie, že toto posledné uvedené ustanovenie sa má vykladať v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa dôvernosti uvedenými v článku 3 nariadenia č. 1290/2013 a článku 36 dohody o grante týkajúcej sa projektu iBorderCtrl a vzhľadom na ochranu, ktorú poskytuje článok 339 ZFEÚ informáciám, ktoré sú pre svoju povahu chránené služobným tajomstvom.

89

Napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti spresňuje, že predmetné informácie sú internými znalosťami („inside knowledge“) konzorcia a odrážajú osobitné duševné vlastníctvo, prebiehajúce výskumy, know‑how, metódy, techniky a stratégie konzorcia. Zverejnenie týchto informácií by ovplyvnilo konkurenčné postavenie konzorcia na trhu a po návrate by citeľne poškodilo jeho obchodné záujmy, vrátane duševného vlastníctva, poskytnutím výhody potenciálnym konkurentom predmetného projektu, ktorí by z toho neoprávnene získavali nasledujúce výhody. Po prvé konkurenti by mohli predvídať stratégie a nedostatky členov konzorcia, najmä pri účasti na verejných obstarávaniach. Po druhé mohli by kopírovať alebo využívať duševné vlastníctvo, know‑how, metódy, techniky a stratégie konzorcia na zlepšenie svojich vlastných konkurenčných výrobkov alebo služieb, alebo získať neoprávnenú výhodu pri prihlasovaní patentov, schvaľovaní alebo povoľovaní v súvislosti s ich výrobkami alebo službami. Po tretie zverejnenie by ohrozilo možnosti členov konzorcia získať financovanie od investorov vo veľmi konkurenčnom prostredí, v ktorom iba dôvernosť umožňuje zachovať obchodnú hodnotu predmetných informácií. Po štvrté vzhľadom na citlivú povahu týchto informácií by ich sprístupnenie mohlo poškodiť dobré meno členov konzorcia a s nimi spojených osôb.

90

REA z toho vyvodila záver, že existuje riziko, že prístup k požadovaným dokumentom by poškodil obchodné záujmy konzorcia, a to aj pokiaľ ide o duševné vlastníctvo.

91

Na základe týchto úvah REA poskytla v napadnutom rozhodnutí čiastočný prístup k dokumentom D 3.1, D 7.3 a D 7.8 a zamietla úplný prístup k ďalším požadovaným dokumentom vypracovaným počas projektu iBorderCtrl, ako to vyplýva z bodu 8 vyššie.

92

Treba teda overiť, či REA, ako tvrdí žalobca, nesprávne usúdila, že požadované dokumenty, posudzované individuálne a konkrétne, obsahovali informácie, ktoré mohli odôvodniť uplatnenie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, takže existovalo skutočné, a nie hypotetické riziko, že ich zverejnenie by skutočne poškodilo obchodné záujmy členov konzorcia, a prípadne, či by mohol byť poskytnutý úplný alebo čiastočný prístup k dokumentom. Toto preskúmanie sa musí vykonať s prihliadnutím na závery uvedené v bodoch 64, 69 a 73 vyššie.

93

Na podporu svojich tvrdení žalobca uvádza tvrdenia prierezovej povahy, ako aj konkrétnejšie tvrdenia týkajúce sa individuálneho posúdenia každého z týchto dokumentov alebo dokumentov rovnakej povahy.

94

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenia prierezovej povahy, žalobca po prvé tvrdí, že REA sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že uvádza obchodné záujmy „konzorcia“, ktoré neexistuje ako právnická osoba a ktorého početní členovia sú okrem iného aj vedeckými inštitúciami alebo univerzitou, ktoré „a priori“ nemajú obchodné záujmy.

95

V tejto súvislosti na jednej strane za predpokladu, ako to tvrdí žalobca, že pri skúmaní uplatnenia výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 sa musia zohľadniť nie obchodné záujmy konzorcia, ale individuálne alebo kolektívne obchodné záujmy jeho členov, nič to nemení na tom, že REA v napadnutom rozhodnutí napriek niektorým odkazom na obchodné záujmy konzorcia skúmala, či by zverejnenie predmetných dokumentov mohlo poškodiť obchodné záujmy členov uvedeného konzorcia. V každom prípade treba uviesť, že žalobca nevyvodzuje nijaký dôsledok zo svojho tvrdenia, pokiaľ ide o zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane žalobca nesprávne tvrdí, že vedecké inštitúcie alebo univerzita nemôžu pokračovať v činnostiach spojených s obchodnými záujmami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2010, Agapiou Joséphidès/Komisia a EACEA, T‑439/08, neuverejnený, EU:T:2010:442, body 124 až 128).

96

Po druhé treba uviesť, že ani okamih vypracovania dokumentu, na ktorý sa odvoláva žalobca, keď tvrdí, že dokumenty vypracované na začiatku projektu nemôžu obsahovať obchodné tajomstvo, ani čas potrebný na ich vypracovanie, na ktorý poukazuje REA, nie sú relevantné na preukázanie toho, či dokument, ku ktorému sa žiada prístup, obsahuje informácie týkajúce sa obchodných záujmov podniku. Tieto tvrdenia účastníkov konania sú teda irelevantné.

97

Po tretie žalobca tvrdí, že výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov musia byť prospešné pre verejnosť, vrátane konkurentov obchodných členov konzorcia, najmä vzhľadom na to, že účinná hospodárska súťaž týkajúca sa najlepšej technológie predstavuje pre verejnosť výhodu v prípade, ak by sa Únia rozhodla používať takúto technológiu a vyhlásiť v tejto súvislosti verejné obstarávania.

98

V tejto súvislosti treba konštatovať, že otázka, či obchodné záujmy členov konzorcia, najmä tie, ktoré súvisia s výsledkami projektu, sú hodné ochrany, najmä vzhľadom na záujem, ktorý by mohli konkurenti a verejnosť mať na všeobecnom prístupe k projektom financovaným z rozpočtu Únie, patrí do posúdenia existencie prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení požadovaných dokumentov napriek prípadnej existencii oprávnených obchodných záujmov, a preto sa v prípade potreby preskúma v rámci skúmania druhej časti prvého žalobného dôvodu.

99

Okrem toho podľa žalobcu tvrdenie REA, podľa ktorého systém, ktorý sa má vyvinúť, má „obchodnú hodnotu“, len vtedy, ak by jeho spôsob fungovania zostal utajený, je nesprávne, a to tak z bezpečnostných dôvodov, keďže informačná technológia sa môže používať s dostatočným zabezpečením len vtedy, ak sú jej spôsob fungovania a kód prístupné verejnosti, a môže tak byť verejne kontrolovaná a testovaná na svoje slabé stránky, ako aj z komerčných dôvodov, pretože spôsob fungovania technológie musí byť možné skontrolovať a potvrdiť nezávislými stranami (napr. vedcami) predtým, ako orgán verejnej moci vynaloží peniaze na jej nadobudnutie.

100

Vzhľadom na to, že tieto tvrdenia žalobcu sa majú chápať tak, že nimi žalobca v podstate tvrdí, že členovia konzorcia nemajú obchodné záujmy hodné ochrany v súvislosti s projektom, akým je iBorderCtrl, treba podobne ako REA, uviesť, že podľa článku 41 nariadenia č. 1290/2013, ktorý je súčasťou hlavy III tohto nariadenia, ktorá obsahuje pravidlá upravujúce využívanie a šírenie výsledkov, sú „výsledky“ projektu buď vlastníctvom účastníka projektu, ktorý ich vytvoril, alebo spoluvlastníctvom účastníkov projektu. Okrem toho článok 42 toho istého nariadenia stanovuje, že ak sú výsledky vhodné na komerčné alebo priemyselné využitie, účastník, ktorý tieto výsledky vlastní, preskúma možnosť ich ochrany a ak je to vzhľadom na okolnosti možné, primerané a opodstatnené, náležite ich ochráni, pričom primerane zohľadní svoje oprávnené záujmy a oprávnené záujmy, najmä komerčné, ostatných účastníkov na opatrení.

101

Z toho vyplýva, že výsledky projektov, ktoré sú vlastníctvom účastníkov projektu, môžu mať pre nich obchodnú a finančnú hodnotu, a ich priemyselné a obchodné využitie môže byť preto chránené. Účastníci takého projektu, ako sú v prejednávanej veci členovia konzorcia, môžu mať teda oprávnené obchodné záujmy spojené s výsledkami uvedeného projektu, na ktoré sa môže vzťahovať výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

102

V tejto súvislosti žalobca tiež nesprávne tvrdí, že ochrana priznaná článkom 41 nariadenia č. 1290/2013 sa obmedzuje na vlastníctvo vyrobeného „hmotného“ majetku. Z článku 2 ods. 1 bodu 19 nariadenia č. 1290/2013 totiž vyplýva, že pod pojmom „výsledky“ treba rozumieť akékoľvek hmotné alebo nehmotné výstupy z opatrenia, ako napríklad údaje, poznatky alebo informácie, ktoré vznikajú v rámci opatrenia nezávisle od ich formy alebo povahy a nezávisle od toho, či môžu alebo nemôžu byť chránené, ako aj všetky práva, ktoré sú s nimi spojené, vrátane práv duševného vlastníctva.

103

Analógia, ktorú v tomto kontexte uviedol žalobca, týkajúca sa výhradného práva na trhu, ktoré bráni podobným liekom v uvedení na trh počas obdobia desiatich rokov, ako je uvedené v rozsudku z 5. februára 2018, PTC Therapeutics International/EMA (T‑718/15, EU:T:2018:66, bod 91), nemôže tento záver spochybniť. Z bodov 100 a 102 vyššie totiž na jednej strane vyplýva, že opatrenie môže viesť k výsledkom, ktoré môžu byť chránené, ako aj k výsledkom, ktoré nemôžu byť chránené, alebo že za daných okolností nie je rozumné alebo odôvodnené zabezpečiť ich ochranu. Pokiaľ ide na druhej strane o výsledky projektu, ktoré môžu byť chránené najmä právami duševného alebo priemyselného vlastníctva, ako sú patenty, aj keď sú tieto práva, na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí REA, takej povahy, že chránia výsledky pred neoprávneným priemyselným a komerčným využitím, a najmä pred uvádzaním podobných výrobkov na trh, táto skutočnosť sama osebe nespôsobuje neopodstatnenosť rozhodnutia o zamietnutí prístupu k požadovaným dokumentom na základe výnimky zameranej na ochranu oprávnených obchodných záujmov, medzi ktoré patria najmä práva duševného vlastníctva.

104

Toto tvrdenie žalobcu treba preto zamietnuť.

105

Ako bolo pripomenuté v bode 91 vyššie, REA napadnutým rozhodnutím povolila čiastočný prístup k dokumentom D 3.1, D 7.3 a D 7.8 a zamietla úplný prístup k ostatným požadovaným dokumentom.

106

Na úvod treba v prvom rade spresniť rozsah výhrad žalobcu týkajúcich sa spochybnenia zamietnutia prístupu k požadovaným dokumentom. Po prvé, pokiaľ ide o dokument D 7.6, treba uviesť, podobne ako uviedla REA, že REA odpovedala na prvú žiadosť v rozsahu, v akom sa týkala prístupu k tomuto dokumentu, že tento dokument bol prístupný verejnosti, čo žalobca v rámci tejto žaloby nespochybnil. Z toho treba vyvodiť záver, že tento spor sa netýka dokumentu D 7.6. Po druhé, keďže žalobca v rámci svojej opakovanej žiadosti súhlasil s utajením osobných údajov osôb zapojených do projektu a navyše nepredložil v rámci tejto žaloby žiadne tvrdenie na spochybnenie tejto skutočnosti, treba dospieť k záveru, že zamietnutie prístupu k požadovaným dokumentom nie je spochybnené v rozsahu, v akom sa týka týchto údajov.

107

V druhom rade treba uviesť, že v prílohe I dohody o grante sú všetky požadované dokumenty s výnimkou dokumentov D 3.1 a D 8.7 označené za dôverné slovami „dôverné, vyhradené pre členov konzorcia (vrátane služieb Komisie a/alebo služieb REA)“ [„confidential, only for members of the consortium (including the Commission Services and/or REA Services)“].

108

Pokiaľ ide o dokumenty D 3.1 a D 8.7, treba uviesť, že status dokumentu sa môže v priebehu projektu zmeniť, čo si vzhľadom na skutočnosť, že o statuse „dôverný“ alebo „verejný“ sa rozhoduje v čase podpisu dohody, ako je to v prejednávanej veci v prílohe I k dohode o grante, vyžaduje úpravu dohody o grante podľa jej článku 55. Dokument D 3.1 bol teda zahrnutý do dohody o grante ako jeden z dokumentov, u ktorých mala byť „citlivá“ povaha posúdená podľa vnútorného mechanizmu konzorcia pred zverejnením. Konanie o zmene jej statusu na „dôverný“ prebiehalo v čase podania prvej žiadosti o prístup. Pokiaľ ide o dokument D 8.7, v čase jeho predloženia bol jednak označený za dôverný, čo vyplýva z označenia uvedeného na jeho prvej strane.

109

REA bola pri preskúmaní žiadosti žalobcu o prístup (pozri bod 69 vyššie) oprávnená zohľadniť okolnosti pripomenuté v bodoch 107 a 108 vyššie.

110

Žalobca tvrdí, že legitímnu ochranu obchodných záujmov nemožno rozšíriť do takej miery, aby zahŕňala informácie nesúvisiace s podnikom, ktoré nepredstavujú „obchodné tajomstvo“, ako je v prejednávanej veci okrem iného etické posúdenie a preskúmanie právneho rámca, ktoré sa netýkajú konkrétnej technológie, ale týkajú sa všeobecných otázok etického a právneho posúdenia, ktoré vznikajú nezávisle od konkrétneho návrhu systému a konkrétneho projektu konzorcia. Podľa žalobcu REA nesprávne tvrdí, že akákoľvek užitočná informácia pre konkurentov partnerov konzorcia predstavuje obchodné tajomstvo a musí byť chránená. Uvádza, že konkurenti podnikov, ktoré sú súčasťou konzorcia, sa podieľali na teste systému, ktorý toto konzorcium vyvinulo.

111

Zverejnenie dokumentov D 1.1, D 1.2 a D 2.3, ktoré podľa žalobcu neodrážajú vedecké know‑how a neobsahujú informácie o výrobných a analytických metódach, teda nemôže ohroziť obchodné záujmy členov konzorcia. V každom prípade, aj keby tieto dokumenty obsahovali skutočnosti týkajúce sa vedeckého know‑how členov konzorcia, zverejnenie výňatkov z týchto dokumentov by malo byť možné.

112

REA tvrdí, že etické a právne posúdenia obsiahnuté v dokumentoch D 1.1, D 1.2 a D 2.3 sú osobitne prispôsobené projektu iBorderCtrl, keďže sa zaoberajú tým, ako sú rôzne obavy konkrétne riešené v metodike projektu a analyzujú to. Taktiež predstavujú ochranné opatrenia proti identifikovaným rizikám a požiadavkám špecifickým pre projekt. Okrem toho súbor informácií obsiahnutých v dokumente D 2.3 spadá pod „intelektuálnu prácu“, ktorá nie je dostupná osobám, ktoré nie sú súčasťou konzorcia, a teda obsahuje osobitné know‑how jeho členov. Etické posúdenia obsiahnuté v dokumentoch D 1.1 a D 1.2 obsahujú citlivé informácie, ktorých šírenie by mohlo poškodiť dobré meno členov konzorcia, partnerov a jednotlivcov spojených s projektom. Zverejnenie týchto informácií by tak poškodilo obchodné záujmy členov konzorcia a predstavovalo by neoprávnenú výhodu pre konkurentov.

113

Všeobecný súd po oboznámení sa s dokumentmi D 1.1, D 1.2 a D 2.3 konštatuje, že obsahujú, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, najmä etické a právne posúdenia nástrojov, technologických prvkov a metód vyvinutých v rámci projektu iBorderCtrl.

114

Pokiaľ totiž ide o dokument D 1.1, obsahuje, ako uvádza REA, najmä opis toho, ako sa majú v praxi zohľadniť etické a právne obavy uvedené v dokumentoch D 1.2 a D 2.3 počas vývoja rôznych technologických prvkov a metód vyvinutých v rámci projektu iBorderCtrl, a to tak pre fázu výskumu, ako aj pre prípadnú fázu využívania, aby sa zabezpečilo dodržiavanie etických zásad a základných práv, na ktoré sa odvoláva. Dokument obsahuje v rámci svojich odporúčaní odkazy na prvky know‑how, metódy, techniky a stratégie vypracované členmi konzorcia pre potreby projektu alebo informácie umožňujúce ich identifikáciu.

115

Pokiaľ ide o dokument D 1.2, ktorý uvádza, že súvisí a čiastočne sa prekrýva s právnym vzťahom, ktorý tvorí dokument D 2.3, predstavuje, ako uvádza REA, metodiku, podľa ktorej sa projekt iBorderCtrl osobitne zaoberá vytváraním profilov a rizikom stigmatizácie jednotlivcov aj skupín, analýzou problému nepravdivých informácií (false positives, false negatives) nástrojov informačnej techniky a prvý opis rizík projektu a relevantných ochranných opatrení. Toto preskúmanie, ktoré je špecificky zamerané na projekt, využíva informácie o technologických prvkoch a metódy vyvinuté v rámci projektu a odkazuje tak na prvky know‑how, metód, techník a stratégií vyvinuté členmi konzorcia pre potreby projektu alebo na informácie umožňujúce identifikovať tieto prvky.

116

Dokument D 2.3 vypracovaný zúčastnenou univerzitou podrobne vysvetľuje, ako sa požiadavky práva Únie a vnútroštátneho práva uplatňujú v rôznych podoblastiach technológií vyvinutých v rámci projektu. Táto analýza, ktorá podrobne skúma infraštruktúru projektu iBorderCtrl, sa teda čiastočne týka konkrétne technológií, funkcií a nástrojov používaných týmto projektom a umožňuje identifikovať stratégiu, ktorá sa dodržiava v súvislosti s identifikovaným právnym rámcom.

117

Informácie uvedené v bodoch 114 až 116 vyššie teda patria medzi obchodné záujmy členov konzorcia v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001. REA sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že ich zverejnenie by mohlo konkrétne a skutočne ohroziť obchodné záujmy členov konzorcia, a to aj pokiaľ ide o duševné vlastníctvo, keďže by konkurentom umožnilo získať neoprávnenú výhodu z ich know‑how, ktoré má obchodnú hodnotu.

118

Zo znenia dokumentov D 1.1, D 1.2 a D 2.3 však vyplýva, že obsahujú aj iné informácie než posúdenia týkajúce sa konkrétnych právnych a etických dôsledkov projektu iBorderCtrl alebo konkrétne plánovaných riešení v oblasti rozvoja technológií alebo ich funkcií.

119

Tieto dokumenty totiž okrem toho obsahujú opis politiky Únie v oblasti kontrol jej hraníc a stavu práva Únie týkajúceho sa tejto politiky, ako aj úvahy týkajúce sa otázky možnosti posilniť tieto kontroly uplatňovaním inovatívnych technologických prostriedkov. Obsahujú tiež podrobné zhrnutie relevantného právneho rámca v medzinárodnom práve, v práve Únie a vo vnútroštátnych právnych poriadkoch, najmä rámec týkajúci sa ochrany osobných údajov, zásad práva a základných práv. Tieto informácie, ktoré sa zakladajú najmä na verejne prístupných zdrojoch identifikovaných odkazmi na internetové stránky, neodkazujú na nástroje alebo technológie konkrétne používané v rámci projektu iBorderCtrl, ale ako tvrdí žalobca, zaoberajú sa všeobecnými otázkami, pokiaľ ide o etické a právne posúdenie systému využívajúceho inovatívne technologické prostriedky, akými sú „automatické rozpoznanie podvodu“ alebo automatizované „posúdenie rizika“, ktoré môžu vzniknúť bez ohľadu na konkrétny návrh systému a projektu vypracovaného členmi konzorcia.

120

Okrem toho, hoci REA tvrdí, že overila, či predmetné dokumenty obsahovali verejne dostupné informácie, v napadnutom rozhodnutí neuviedla, že informácie uvedené v bode 119 vyššie predstavovali pridanú hodnotu v porovnaní s verejne dostupnými informáciami, z ktorých vychádzajú v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 13. januára 2017, Deza/ECHA (T‑189/14, EU:T:2017:4, bod 60 a citovaná judikatúra).

121

V rámci tohto konania žalobca len tvrdí, že súhrn informácií obsiahnutých v dokumente D 2.3 patrí pod „intelektuálnu prácu“, ktorá nie je prístupná osobám, ktoré nie sú členmi konzorcia, a že toto konzorcium obsahuje osobitné know‑how jeho členov. V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci treba uznať, že práca na usporiadaní verejných informácií vykonaná žalobcom môže mať určitú obchodnú hodnotu, je potrebné preukázať, že usporiadanie uvedených informácií bolo spojené s posúdením vedúcim k novým vedeckým záverom alebo k úvahám o inovatívnej stratégii, ktorá môže zabezpečiť podniku obchodnú výhodu nad jeho konkurentmi, a tieto závery alebo úvahy by mali z tohto dôvodu zjavne dôvernú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2017, Deza/ECHA, T‑189/14, EU:T:2017:4, bod 67). REA pritom nepreukázala, že táto intelektuálna kompilačná práca predstavuje pridanú hodnotu v porovnaní s verejne dostupnými informáciami v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 120 vyššie a že samotná úloha kompilácie týchto informácií si vyžaduje osobitné know‑how zo strany členov konzorcia, ktoré pre nich predstavujú obchodný záujem hodný ochrany podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2017, Deza/ECHA, T‑189/14, EU:T:2017:4, bod 65).

122

Treba teda dospieť k záveru, že REA sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že zamietnutie prístupu k informáciám obsiahnutým v dokumentoch D 1.1, D 1.2 a D 2.3 identifikovaných v bode 119 vyššie bolo odôvodnené ochranou obchodných záujmov členov konzorcia.

123

Tvrdenie REA uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého by konkurenti členov konzorcia mohli mať prospech zo zverejnenia týchto dokumentov, najmä predvídaním nedostatkov a stratégií týkajúcich sa predmetného projektu v rámci rozvoja podobných projektov, alebo využiť ich know‑how, nemôže odôvodniť zamietnutie prístupu k informáciám uvedeným v bode 119 vyššie. Tieto informácie totiž nie sú súčasťou vlastného know‑how alebo odborných znalostí členov konzorcia, a keďže sa netýkajú konkrétneho uplatňovania právnych a etických zásad v danom projekte, nepredstavujú citlivé obchodné informácie, takže ich zverejnenie pravdepodobne neposkytne výhodu konkurentom členov konzorcia. Na tieto informácie sa teda nevzťahuje ochrana obchodných záujmov zaručená článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001.

124

Okrem toho treba konštatovať, podobne ako to urobil žalobca, že REA nevysvetľuje, ako by zverejnenie dokumentov D 1.1, D 1.2 a D 2.3 mohlo, najmä pokiaľ ide o informácie uvedené v bode 119 vyššie, konkrétne a skutočne poškodiť dobrú povesť členov konzorcia. V každom prípade, hoci sa tvrdenie REA má chápať v tom zmysle, že skutočnosť, že predmetný projekt vyvoláva obavy etickej a právnej povahy, môže sama osebe poškodiť dobrú povesť členov konzorcia, ktorí ho navrhli, toto tvrdenie nemôže uspieť. Z predmetu a cieľa projektu iBorderCtrl, ktoré sú verejne známe, ako to uvádza žalobca odkazom na informácie šírené na internetovej stránke venovanej uvedenému projektu, totiž možno vyvodiť, že tento projekt je založený na použití inovatívnych technologických prostriedkov založených najmä na zhromažďovaní informácií, takže nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo obchodne citlivú informáciu o tom, že systém, akým je iBorderCtrl, môže ako akýkoľvek iný systém založený na takýchto inovatívnych prostriedkoch, vyvolať určité obavy právnej a etickej povahy.

125

Z vyššie uvedeného vyplýva, že REA sa nesprávne domnievala, že všetky informácie obsiahnuté v dokumentoch D 1.1, D 1.2 a D 2.3 patrili k obchodným záujmom členov konzorcia a zamietla prístup ku všetkým týmto informáciám. Táto výhrada je teda čiastočne dôvodná.

126

Podľa žalobcu anonymizované zverejnenie požadovaného dokumentu D 1.3 týkajúceho sa vymenovania externého etického poradcu, z ktorého boli vymazané osobné údaje, nemôže ovplyvniť obchodné záujmy členov konzorcia.

127

REA tvrdí, že šírenie údajov obsiahnutých v dokumente D 1.3, ktoré možno použiť na identifikáciu etického poradcu a ktoré sa týkajú takmer celého dokumentu, ako je podrobný opis jeho znaleckého posudku alebo jeho životopis, môže ohroziť jeho nezávislosť, ako aj jeho obchodné záujmy.

128

V tejto súvislosti treba uviesť, že REA v napadnutom rozhodnutí uviedla, že dokument D 1.3 rovnako ako dokumenty D 1.1, D 1.2 a D 2.3 obsahoval etické a právne posúdenia nástrojov, technologických prvkov a metód vyvinutých v rámci projektu. Zo znenia uvedeného dokumentu pritom vyplýva, že to tak zjavne nie je. Ako totiž uvádza REA v rámci prejednávanej veci, dokument D 1.3 obsahuje podrobný životopis externého etického poradcu, ako aj jeho list, ktorým prijíma úlohy zadané konzorciom.

129

V napadnutom rozhodnutí nie je uvedené žiadne iné odôvodnenie týkajúce sa zamietnutia prístupu k dokumentu D 1.3 a najmä sa neuvádza nijaký dôvod na podporu toho, že zverejnenie uvedeného dokumentu s vylúčením osobných údajov, s ktorým žalobca súhlasil v opakovanej žiadosti, nie je možné. Dôvod uvedený v tejto súvislosti REA v priebehu tohto konania, podľa ktorého by zverejnenie údajov umožňujúcich identifikáciu etického poradcu narušilo jeho nezávislosť, ako aj jeho obchodné záujmy, sa nenachádza v napadnutom rozhodnutí, ktoré odkazuje len na obchodné záujmy členov konzorcia. Ako pritom vyplýva z dokumentu D 1.3, predmetný etický poradca nie je zamestnancom žiadneho z členov konzorcia a je osobou, ktorá je od nich nezávislá. Jeho obchodné záujmy nemožno teda zamieňať so záujmami členov konzorcia.

130

Okrem toho treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie v odpovedi na opakovanú žiadosť, v ktorej žalobca súhlasil s tým, aby boli osobné údaje v požadovaných dokumentoch utajené, neuvádza, že by sa výnimka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 v celom rozsahu vzťahovala na dokument D 1.3. Napadnuté rozhodnutie totiž odkazuje len na výnimku uvedenú v článku 4 ods. 2 prvej zarážke tohto nariadenia. Okrem toho sa v napadnutom rozhodnutí neuvádza nemožnosť poskytnutia čiastočného prístupu, pretože dokument bez osobných údajov by bol pre žalobcu nepoužiteľný. V každom prípade aj za predpokladu, že by to tak bolo v prípade všetkých informácií obsiahnutých v životopise etického poradcu, REA okrem iného nevysvetľuje, ako by sa takáto okolnosť uplatnila na ďalšie informácie uvedené v dokumente D 1.3, najmä na opis úloh, ktoré členovia konzorcia zverili etickému poradcovi.

131

Z toho vyplýva, že dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí neumožňujú odôvodniť zamietnutie prístupu k dokumentu D 1.3 iba na základe článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001. Táto výhrada je teda dôvodná.

132

Žalobca tvrdí, že postupy hraničného dozoru v členských štátoch, ako aj ich požiadavky opísané v dokumente D 2.1 nie sú obchodným tajomstvom, ale verejnou záležitosťou. REA nesprávne považovala za obchodné tajomstvo akúkoľvek informáciu, ktorá by mohla byť užitočná pre konkurentov partnerov konzorcia vykonávajúcich obchodné činnosti, hoci netvrdí, že táto analýza odráža vedecké know‑how určitej osoby alebo že obsahuje informácie o výrobných a analytických metódach, ktorých uverejnenie by nevyhnutne viedlo k vážnemu ohrozeniu záujmov člena konzorcia. V každom prípade to odôvodňuje len utajenie dotknutých častí.

133

Agentúra REA tvrdí, že v dokumente D 2.1, ktorý bol vypracovaný v roku 2016, sú podrobne opísané postupy hraničného dozoru v pilotných členských štátoch a zhrnuté požiadavky týkajúce sa používateľov v období pred ich príchodom na územie Únie a vo fázach overovania ich minulosti a hraničnej kontroly. Tento dokument obsahuje metódu posúdenia vyšetrovania a závery. Súbor informácií obsahuje osobitné know‑how členov konzorcia. Konkurenti by mali prospech zo zverejnenia takýchto informácií aj preto, že by sa dozvedeli, aký prístup používa jeden z členov konzorcia. Na rozdiel od tvrdení žalobcu ochrana priznaná nariadením č. 1049/2001 ide nad rámec samotného „obchodného tajomstva“.

134

Všeobecný súd po oboznámení sa s predmetným dokumentom konštatuje, že ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, sú v ňom okrem iného uvedené technologické riešenia (napr. technológie biometrickej identifikácie) a definícia celkovej architektúry projektu iBorderCtrl, čím sa poskytuje všeobecný rámec pre jednotlivé moduly, vrátane funkcií hardvéru a softvéru tvoriacich konečný integrovaný systém.

135

Tieto informácie patria do know‑how členov konzorcia a týkajú sa metód, techník a stratégií, ktoré vyvinuli pre potreby projektu. REA sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že ich zverejnenie by mohlo konkrétne a skutočne poškodiť obchodné záujmy členov konzorcia tým, že by konkurentom umožnilo získať neoprávnenú výhodu z ich know‑how s obchodnou hodnotou.

136

Zo znenia tohto dokumentu však vyplýva, že obsahuje aj iné informácie, než sú informácie týkajúce sa metód, techník a stratégií špecifických pre projekt iBorderCtrl.

137

Ako totiž vyplýva zo samotného dokumentu, analýza, ktorú obsahuje, sa vykonáva v troch etapách, z ktorých prvá pozostáva z opisu a analýzy konceptov podporujúcich správu hraníc a poskytuje prehľad o operatívnych problémoch konečných užívateľov v ich geografickom kontexte. V tomto kontexte sú podrobne opísané najmä postupy hraničného dozoru v členských štátoch, ktorých sa týka výskumná fáza projektu. Ako tvrdí žalobca, tieto postupy, ako aj ich požiadavky, nie sú obchodným tajomstvom členov konzorcia, ale patria pod verejnú záležitosť. Druhá etapa spočíva v prehľade „filozofie“ rôznych technológií, z ktorých časť pozostáva z prezentácie toho, čo je, ako to naznačuje názov tejto časti dokumentu, súčasným stavom technologického vývoja v oblastiach dotknutých projektom.

138

Hoci tieto analýzy predstavujú etapy predchádzajúce skúmaniu konkrétnych požiadaviek na projekt iBorderCtrl, najmä vzhľadom na takto identifikované koncepty a v porovnaní s existujúcimi technológiami, a sú nepochybne predpokladom pre analýzu architektúry tohto systému, jeho metód a nástrojov uvedených v bodoch 134 a 135 vyššie, veľká časť týchto analýz neobsahuje žiadne informácie, ktoré sú súčasťou vlastného know‑how, interných znalostí alebo skúseností členov konzorcia. Samotná skutočnosť, že tieto prvky prípadne umožňujú určiť, ktoré sú už existujúce technológie, ktorých použitie alebo vývoj sa zohľadňuje v rámci úvah o návrhu systému v projekte iBorderCtrl, nie je sama osebe dôkazom toho, že tieto prvky sú súčasťou know‑how členov konzorcia. Okrem toho žalobca uvádza, že „prístup“ použitý v projekte už možno vyvodiť z verejne dostupných informácií, čo pripúšťa aj REA, keď potvrdzuje, že verejne dostupné informácie prostredníctvom oznámenia konzorcia týkajúceho sa fungovania systému umožňujú zistiť, ako má pilotný systém fungovať.

139

Skutočnosť, že informácie obsiahnuté v dokumente D 2.1 uvedené v bode 137 vyššie nepatria do vedeckého know‑how členov konzorcia alebo ich interných znalostí, potvrdzuje skutočnosť, že tieto časti analýzy sú založené na verejne prístupných zdrojoch, medzi ktoré patria akademické publikácie a informácie šírené na internete, uvedené v časti dokumentu nazvanej „Odkazy“.

140

Okrem toho je nepochybne pravda, ako tvrdí REA, že vypracovanie metódy vyšetrovaní alebo metódy posúdenia takto získaných údajov a závery, ktoré z nich boli vyvodené, pokiaľ ide o vývoj projektu iBorderCtrl, obsahujú osobitné know‑how členov konzorcia. To však nie je prípad informácií uvedených v bode 137 vyššie, keďže žiadna konkrétna metóda týkajúca sa ich kompilácie nebola v napadnutom rozhodnutí zdôraznená ani nevyplýva zo samotného dokumentu. V priebehu tohto konania REA tvrdila, že kompilácia informácií obsiahnutých v dokumente D 2.1 obsahovala osobitné know‑how členov konzorcia. Aj keď je síce pravda, ako bolo pripomenuté v bode 121 vyššie, že práca na systematizácii verejne dostupných informácií by mohla mať určitú obchodnú hodnotu, REA nepreukázala, že v tomto prípade by súhrn verejne dostupných informácií mal pridanú hodnotu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 120 vyššie a že samotná úloha súhrnu týchto informácií by si vyžadovala osobitné know‑how členov konzorcia, ktoré by bolo v ich obchodnom záujme hodnom ochrany podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

141

Napokon je potrebné konštatovať, že ako uvádza samotná REA, v rámci čiastočného prístupu k dokumentu D 3.1 boli žalobcovi sprístupnené informácie podobnej povahy, konkrétne informácie týkajúce sa všeobecného opisu už existujúcich techník a technológií (napr. biometrických senzorov) v súvislosti so zariadeniami na zhromažďovanie údajov.

142

Z vyššie uvedeného vyplýva, že REA sa nesprávne domnievala, že všetky informácie obsiahnuté v dokumente D 2.1 sa týkali obchodných záujmov členov konzorcia a zamietla prístup k dokumentu v celom rozsahu. Táto výhrada je teda čiastočne dôvodná.

143

Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nie je dôvodné, pokiaľ ide o zamietnutie zverejnenia dokumentu D 2.2, keďže z „technickej povahy“ dokumentu nemožno vyvodiť, že by nevyhnutne obsahoval „citlivé informácie“. REA teda neuviedla žiadnu skutkovú okolnosť, z ktorej by vyplývalo, že zverejnenie tohto dokumentu by poškodilo obchodné záujmy niektorého z členov konzorcia.

144

REA uvádza, že dokument D 2.2 podrobne opisuje, ako sa technické požiadavky premietajú do siedmich technológií vyvinutých v rámci projektu. Okrem toho sa podrobne prezentuje celková funkčná architektúra hardvéru a softvéru. Napokon prípady používania pre rôzne typy cestujúcich sú identifikované na účely budúcich testovacích postupov. Tento dokument z dôvodu svojej technickej povahy obsahuje citlivé informácie, pretože konkurenti, ktorí nemajú takéto informácie, by mali prospech z ich zverejnenia. Aj keď žalobca správne konštatuje, že verejne dostupné informácie prostredníctvom oznámenia konzorcia o fungovaní systému umožňujú zistiť, ako má pilotný systém fungovať, tieto informácie však nezahŕňajú technické požiadavky, vrátane špecifikácií, ako aj architektúry a súvisiacich metodík, ktoré majú obchodný význam.

145

Všeobecný súd po oboznámení sa s predmetným dokumentom konštatuje, že tento dokument, podobne ako dokument D 2.1, predstavuje, ako to uviedla REA v napadnutom rozhodnutí, technologické riešenia a definíciu celkovej architektúry celého projektu iBorderCtrl, čím poskytuje všeobecný rámec pre jednotlivé moduly, vrátane funkčnosti hardvéru a softvéru tvoriacich konečný integrovaný systém.

146

Tieto informácie patria do know‑how členov konzorcia a týkajú sa metód, techník a stratégií, ktoré vyvinuli pre potreby projektu. REA sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že ich zverejnenie by mohlo konkrétne a skutočne ohroziť obchodné záujmy členov konzorcia tým, že by konkurentom umožnilo získať neoprávnenú výhodu z ich know‑how s obchodnou hodnotou.

147

Z uvedeného dokumentu však jasne vyplýva, že v rámci preskúmania, ktoré obsahuje, zohľadnilo analýzy vykonané v správe, ktorá tvorí dokument D 2.1, a niektoré právne posúdenia obsiahnuté v dokumente D 2.3. V dôsledku toho zamietnutie čiastočného prístupu k informáciám obsiahnutým v dokumentoch D 2.1 a D 2.3 uvedených v bodoch 137 a 119 vyššie, ktoré boli prebraté alebo zhrnuté na účely dokumentu D 2.2, alebo k informáciám rovnakého rozsahu alebo povahy, nie je odôvodnené ochranou obchodných záujmov členov konzorcia. Táto výhrada je teda čiastočne dôvodná.

148

Dokument D 3.1 bol zverejnený v rozsahu, v akom sa týka všeobecného opisu techník a technológií (napríklad biometrických senzorov) v súvislosti so zariadeniami na zber údajov (pozri aj bod 141 vyššie). Žalobcovi bol oznámený vo svojej čiastočne začiernenej verzii.

149

Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nie je dôvodné, pokiaľ ide o zamietnutie zverejnenia dokumentu D 3.1 v celom rozsahu, keďže z „technickej povahy“ dokumentu nemožno vyvodiť, že by tento dokument nevyhnutne obsahoval „citlivé informácie“. REA teda neuviedla žiadnu skutkovú okolnosť, z ktorej by vyplývalo, že zverejnenie dokumentu by ohrozilo obchodné záujmy člena konzorcia.

150

REA tvrdí, že časti dokumentu D 3.1 podrobne opisujúce techniky a technológie použité v projekte neboli sprístupnené, pretože z dôvodu ich technickej povahy sa týkajú citlivých informácií, z ktorých by konkurenti, ktorí nemajú takéto informácie, mali prospech v prípade zverejnenia.

151

Po oboznámení sa s nezverejnenými časťami dokumentu D 3.1 Všeobecný súd konštatuje, že obsahujú podrobný opis rôznych techník a technológií, ako to tvrdí REA. Na jednej strane však, ako tvrdí žalobca, viac alebo menej technická povaha predmetných informácií, na ktorú poukazuje REA na podporu dôvodnosti zamietnutia prístupu k nim, nie je sama osebe rozhodujúca na posúdenie toho, či sa na ne vzťahujú obchodné záujmy v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

152

Na druhej strane z informácií obsiahnutých v utajených častiach dokumentu D 3.1 nevyplýva, že v rozpore s tým, čo tvrdí REA, sú všetky techniky a technológie, ktoré sú v ňom opísané, skutočne použité v projekte iBorderCtrl. Tieto informácie totiž obsahujú opis techník a technológií dostupných na trhu a potenciálne užitočných v architektúre systému iBorderCtrl. Okrem toho začiernené časti obsahujú aj odporúčania, ktoré dostupné technológie a techniky by boli optimálne v architektúre systému iBorderCtrl vzhľadom na príslušné technické požiadavky. Zatiaľ čo tieto posledné uvedené posúdenia odrážajú know‑how členov konzorcia, najmä vzhľadom na to, že ako je uvedené v dokumente, ich skúsenosti sa spájajú so zhromaždenými verejnými informáciami alebo hodnotiace kritériá sú osobitne navrhnuté členmi, takže ich zverejnenie môže konkrétne a skutočne poškodiť obchodné záujmy členov konzorcia, nie je to tak v prípade objektívneho opisu techník a technológií dostupných na trhu.

153

Tieto opisy sú navyše aspoň sčasti založené na verejne dostupných zdrojoch, najmä na vedeckých publikáciách alebo na informáciách šírených na internete. REA netvrdí, že kompilácia týchto verejne dostupných informácií predstavuje pridanú hodnotu v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 120 a 121 vyššie.

154

Z vyššie uvedeného vyplýva, že REA sa nesprávne domnievala, že všetky informácie obsiahnuté v začiernených častiach dokumentu D 3.1 patrili medzi obchodné záujmy členov konzorcia a zamietla k nim prístup. Táto výhrada, v ktorej žalobca namieta zamietnutie prístupu k začierneným častiam dokumentu D 3.1, je preto čiastočne dôvodná.

155

V napadnutom rozhodnutí bol povolený čiastočný prístup k dokumentom D 7.3 a D 7.8, ktoré boli teda žalobcovi poskytnuté v znení s čiastočne utajeným obsahom.

156

Na úvod treba uviesť, že listom z 23. marca 2021 žalobca informoval Všeobecný súd, že svojimi vlastnými prostriedkami „odstránil“ utajené časti dokumentu D 7.3, ktorý takto pripojil k svojmu listu. Na základe takto získaného znenia predložil určité pripomienky na podporu prvého žalobného dôvodu a zopakoval svoje tvrdenie, podľa ktorého v každom prípade existuje prevažujúci verejný záujem na úplnom zverejnení tohto dokumentu.

157

Listom z 20. mája 2021 REA predložila svoje pripomienky k tvrdeniam žalobcu, v rámci ktorých okrem iného uviedla, že žalobca na svojej internetovej stránke šíril úplné znenie dokumentu D 7.3, tak ako vyplývalo z odstránenia utajenia uvedených častí vykonaného zo strany samotného žalobcu.

158

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že skutočnosť, že žalobca získal vlastnými prostriedkami prístup k utajeným častiam dokumentu D 7.3, a tak sa oboznámil s informáciami, ku ktorým mu REA v napadnutom rozhodnutí zamietla prístup, a že šíril uvedený dokument na svojej internetovej stránke, neumožňuje domnievať sa, že nemá alebo už nemá záujem domáhať sa zrušenia napadnutého rozhodnutia v tomto ohľade. Je pravda, že týmto konaním žalobca nedodržal postupy stanovené právom Únie v oblasti prístupu k dokumentom a nečakal ani na výsledok tohto sporu, aby zistil, či mohol alebo nemohol zákonným spôsobom získať prístup k úplnému zneniu predmetného dokumentu. Táto samotná okolnosť, ktorú možno kritizovať, však nespochybňuje záujem žalobcu na zrušení napadnutého rozhodnutia v tomto ohľade, keďže autorom zverejnenia sporných informácií nie je REA, ktorá by tak uznala verejný záujem na zverejnení takýchto informácií. Žalobca má teda právo, aby Všeobecný súd rozhodol o zákonnosti tohto rozhodnutia, ktoré mu spôsobuje ujmu, keďže REA ho formálne nezrušila a poskytla mu iba čiastočný prístup k požadovanému dokumentu na základe výnimky uvedenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001. Správanie žalobcu vo vzťahu k predmetnému dokumentu je irelevantné na účely posúdenia jeho záujmu na zrušení takého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, EU:C:2018:660, bod 45 a citovanú judikatúru; z 21. januára 2021, Leino‑Sandberg/Parlament, C‑761/18 P, EU:C:2021:52, body 33 a 45 až 48, a z 22. marca 2011, Access Info Europe/Rada, T‑233/09, EU:T:2011:105, body 33 až 36 a citovanú judikatúru).

159

Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keď sa žalobca mohol oboznámiť s informáciami, ku ktorým mu REA zamietla prístup, má záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom mu REA odoprela prístup k utajeným častiam dokumentu D 7.3.

160

Treba však tiež zdôrazniť, že skutočnosť, že žalobca mohol svojimi vlastnými prostriedkami „odtajniť“ časti uvedené v dokumente D 7.3, nemá nijaký vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v tomto ohľade a na súdne preskúmanie Všeobecným súdom v tejto súvislosti.

161

Na účely spochybnenia zamietnutia prístupu k utajeným častiam dokumentov D 7.3 a D 7.8 žalobca tvrdí, že legitímnu ochranu obchodných záujmov nemožno rozšíriť do takej miery, aby zahŕňala informácie nesúvisiace s podnikom, ktoré nepredstavujú „obchodné tajomstvo“, ako je napríklad komunikačná stratégia. Samotné diskusie na propagačné účely, vrátane diskusií s verejnými inštitúciami a zvolenými zástupcami, ktoré sú uvedené v utajených častiach dokumentov D 7.3 a D 7.8, tak nepredstavujú obchodné tajomstvo.

162

Podľa REA bol dokument D 7.3, ktorého cieľom je určiť, ako sa má projekt šíriť a ako sa má v súvislosti s ním komunikovať s verejnosťou, z veľkej časti zverejnený. Iba niektoré časti dokumentu, v ktorých členovia konzorcia poskytli podrobné informácie o osobitných vzťahoch, ktoré udržiavali s vybranými obchodnými alebo akademickými partnermi, boli začiernené, keďže predstavujú citlivé informácie, ktoré by konkurenti mohli použiť vo svoj prospech (napríklad kontaktovaním týchto partnerov).

163

Keďže dokument D 7.8, ku ktorému bol tiež poskytnutý čiastočný prístup, bol prepracovanou verziou dokumentu D 7.3, vypracovanou o rok neskôr, dôvody na nešírenie predmetných informácií sú rovnaké ako v prípade dokumentu D 7.3.

164

Všeobecný súd po oboznámení sa s utajenými časťami dokumentov D 7.3 a D 7.8 konštatuje, že na jednej strane obsahujú komunikačnú stratégiu pre obchodných partnerov s cieľom možnej budúcej spolupráce. Takéto informácie sú v obchodnom záujme členov konzorcia v rozsahu, v akom sa týkajú ich obchodnej stratégie, a okrem toho umožňujú odvodiť, ktoré nástroje alebo technológie sú konkrétne plánované v rámci projektu iBorderCtrl. REA sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že ich zverejnenie by mohlo konkrétne a skutočne ohroziť obchodné záujmy členov konzorcia.

165

Na druhej strane sa utajené informácie týkajú šírenia a podpory samotného projektu iBorderCtrl a jeho výsledkov u dotknutých osôb iných ako potenciálnych obchodných partnerov. V tejto súvislosti treba uviesť, že REA nevysvetľuje, v čom majú tieto utajené informácie v dokumentoch D 7.3 a D 7.8 „citlivejšiu“ povahu než informácie rovnakej povahy sprístupnené žalobcovi. REA tiež nevysvetľuje, ako by „citlivá“ povaha predmetných informácií, ak by sa preukázala, mohla odôvodniť, že tieto informácie spadajú do obchodných záujmov členov konzorcia, keď pripúšťa, že vzťahy, ktorých sa týkajú predmetné propagačné a informačné činnosti, sa netýkajú rokovaní súvisiacich s predajom alebo udeľovaním licencií. Okrem toho po oboznámení sa s predmetnými utajenými časťami Všeobecný súd konštatuje, že propagačné a informačné činnosti, ktorých sa týkajú zverejnené časti a väčšina utajených častí, zrejme sledujú rovnaký cieľ, a to šírenie informácií o projekte a technologických riešeniach, čo najširším spôsobom. Samotná skutočnosť, ktorú uvádza REA, že konkurenti by mohli vzhľadom na takto zverejnené informácie podporovať svoje systémy u tých istých dotknutých strán, nepostačuje na vyvodenie záveru, že tieto informácie patria k obchodných záujmom členov konzorcia.

166

Navyše Všeobecný súd konštatuje že niektoré informácie uvedené v utajených častiach dokumentov D 7.3 a D 7.8 vyplývajú z etických a právnych posúdení uvedených v dokumentoch D 1.2 a D 2.3. Pokiaľ teda tieto utajené časti opakujú alebo zhŕňajú informácie uvedené v bode 119 vyššie, nemôže sa na ne vzťahovať výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

167

Z vyššie uvedeného vyplýva, že REA sa nesprávne domnievala, že všetky informácie obsiahnuté v zakrytých častiach dokumentu D 7.3 a D 7.8 majú pre členov konzorcia obchodný význam a zamietla k nim prístup. Táto výhrada, ktorou žalobca namieta zamietnutie prístupu k utajeným častiam dokumentu D 7.3 a D 7.8, je teda čiastočne dôvodná.

168

Žalobca tvrdí, že REA neuvádza, že dokument D 8.1 obsahuje obchodné tajomstvo partnera konzorcia, že odráža vedecké know‑how osoby alebo že obsahuje informácie o výrobných a analytických metódach, ktorých zverejnenie by nevyhnutne viedlo k vážnemu poškodeniu záujmov člena konzorcia. Tento dokument tak mal byť zverejnený aspoň formou výňatkov.

169

REA tvrdí, že dokument D 8.1 obsahuje informácie týkajúce sa vnútornej organizácie konzorcia a jeho modus operandi počas trvania projektu, a to najmä organizácie projektu a zodpovedností, postupu kontroly kvality, rozhodovacieho procesu a komunikácie medzi partnermi. Spresňuje tiež informatické nástroje, ktoré sa v rámci projektu používajú na jeho riadenie. Dokument napokon obsahuje v prílohe vzory dokumentov, ktoré konzorcium použilo pre výsledky prác, predbežné správy, program stretnutia a zápisnice. Zverejnenie týchto informácií by narušilo ochranu obchodných záujmov dotknutých osôb a poskytlo by výhodu konkurentom, ktorí chcú v budúcnosti realizovať podobný projekt, pretože by mali prospech z výsledkov prác členov konzorcia.

170

Všeobecný súd po oboznámení sa s dokumentom D 8.1 konštatuje, že obsahuje, ako bolo zdôraznené v napadnutom rozhodnutí, informácie týkajúce sa štruktúry riadenia projektu, ako aj plánovania technických činností pri záverečnom dodaní výsledkov a definuje postupy kontroly kvality projektu, úlohy a zodpovednosť za vývoj každého technologického prvku.

171

Na účely predloženia plánu riadenia kvality predmetný dokument podrobne opisuje najmä štruktúru riadenia kvality projektu a rozdelenie zodpovednosti medzi rôzne osoby a orgány konzorcia, metódy, kritériá a postupy určené na posúdenie kvality výsledkov projektu vo vzťahu k jeho jednotlivým častiam, ako sú napríklad kľúčové ukazovatele výkonu, ako aj riadenie rizík. Všetky tieto informácie patria do know‑how členov konzorcia a zdôrazňujú ich odborné znalosti v oblasti riadenia kvality projektu. Okrem toho opis rôznych vedeckých a technologických výstupov zahŕňa odkazy na techniky a funkcie, ktoré sú osobitne uvedené v rámci tohto projektu, a odrážajú tak všeobecnú architektúru systému, ako ju vypracovali členovia konzorcia. Tieto informácie teda patria do ich vedeckého know‑how.

172

Z toho vyplýva, že všetky informácie obsiahnuté v dokumente D 8.1 patria medzi obchodné záujmy členov konzorcia v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001. REA sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že ich zverejnenie by mohlo konkrétne a skutočne ohroziť obchodné záujmy členov konzorcia tým, že by konkurentom umožnilo získať neoprávnenú výhodu z ich know‑how s obchodnou hodnotou.

173

Túto výhradu treba preto zamietnuť.

174

Žalobca tvrdí, že REA neuvádza, že „opisné“ dokumenty D 8.3, D 8.4, D 8.5 a D 8.7 obsahujú obchodné tajomstvo partnera konzorcia, že odrážajú vedecké know‑how určitej osoby alebo že obsahujú informácie o výrobných a analytických metódach, ktorých uverejnenie by nevyhnutne spôsobilo vážne poškodenie záujmov člena konzorcia. Uvedené dokumenty tak mali byť zverejnené aspoň formou výňatkov.

175

REA tvrdí, že dokumenty D 8.3, D 8.4, D 8.5 a D 8.7 obsahujú informácie týkajúce sa pokroku projektu vo vzťahu k jeho jednotlivým častiam, pričom technické výsledky sú opísané prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti špecifických pre projekt. Navyše sú v nich uvedené riziká projektu a ochranné opatrenia a zhrnuté nasledujúce technické fázy. Napokon tieto dokumenty obsahujú veľmi podrobný prehľad využitia prostriedkov každým z partnerov a v rámci každej časti projektu, v ktorých sú uvedené aj dokončené úlohy. Stručne povedané, tieto dokumenty majú technický a finančný obsah a konkurenti by mali z prístupu k nim prospech, pretože by sa mohli poučiť z prijatých opatrení a vyhnúť sa krokom, ktoré sa ukázali ako neprínosné alebo zbytočné, čo by im umožnilo odhadnúť investičné náklady, znížiť ich a urýchliť testovanie alebo vývoj porovnateľnej technológie.

176

Všeobecný súd po oboznámení sa s dokumentmi D 8.3, D 8.4, D 8.5 a D 8.7 konštatuje, že ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, opisujú technický pokrok projektu vo vzťahu k jeho jednotlivým častiam po 6, 12, 18 a 24 mesiacoch odkazom na rôzne vedecké a technologické výstupy uvedeného projektu.

177

Na účely predstavenia tohto pokroku projektu sa v predmetných dokumentoch podrobne opisuje stratégia vypracovaná členmi konzorcia na realizáciu predmetného projektu vrátane podrobného opisu úloh vykonaných v dotknutom období a rozdelenia úloh medzi členov, ako aj metód určených na monitorovanie tohto pokroku, ktorý je súčasťou ich know‑how. Okrem toho opisy rôznych vedeckých a technologických výkonov zahŕňajú odkazy na techniky, nástroje a funkcie konkrétne zahrnuté v rámci uvedeného projektu a odrážajú tak všeobecnú architektúru systému, ako ju vypracovali členovia konzorcia. Tieto informácie teda patria do ich vedeckého know‑how.

178

Všetky informácie obsiahnuté v dokumentoch D 8.3, D 8.4, D 8.5 a D 8.7 teda patria k obchodným záujmom členov konzorcia v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001. REA sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že ich zverejnenie mohlo konkrétne a skutočne ohroziť obchodné záujmy členov konzorcia tým, že by konkurentom umožnilo získať neoprávnenú výhodu z ich know‑how s obchodnou hodnotou.

179

Túto výhradu treba preto zamietnuť.

180

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné vyhovieť prvej časti prvého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o zamietnutie úplného prístupu k dokumentu D 1.3, zamietnutie čiastočného prístupu k dokumentom D 1.1, D 1.2, D 2.1, D 2.2 a D 2.3, ako aj o širší prístup k dokumentom D 3.1, D 7.3 a D 7.8, a zamietnuť ho, pokiaľ ide o zamietnutie prístupu k dokumentom D 8.1, D 8.3, D 8.4, D 8.5 a D 8.7. Je však potrebné pripomenúť, že nie je úlohou Všeobecného súdu nahrádzať REA a konkrétne uvádzať časti dokumentov, ku ktorým mal byť umožnený čiastočný prístup, keďže je povinnosťou tejto agentúry zohľadniť pri vykonaní tohto rozsudku dôvody, ktoré sú v ňom v tejto súvislosti uvedené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, T‑516/11, neuverejnený, EU:T:2014:759, bod 95 a citovanú judikatúru).

181

Žalobca tvrdí, že existuje niekoľko verejných záujmov na úplnom zverejnení požadovaných dokumentov. Po prvé je potrebné zaručiť všeobecný prístup spoločnosti k výsledkom výskumu financovaného z verejných prostriedkov. Po druhé existuje vedecký záujem na zverejnení, keďže iba výsledky výskumu, ktoré sú predmetom diskusií, kritiky, testovania a ktoré môžu byť zopakované inými spôsobmi, možno považovať za vedecké. Po tretie existuje tiež verejný záujem na zverejnení, keďže z etického hľadiska a z hľadiska základných práv je projekt iBorderCtrl obzvlášť diskutabilný. Po štvrté existuje mediálny záujem na zverejnení dokumentov, o čom svedčí veľký počet reportáží o projekte iBorderCtrl. Po piate existuje politický a demokratický záujem na zverejnení dokumentov projektu iBorderCtrl, ktorých praktické využitie si v ďalšej fáze vyžaduje vytvorenie vhodného právneho základu. Po šieste existuje rozpočtový záujem na tom, aby neboli investované žiadne prostriedky do výskumu techniky, ktorej použitie by bolo za súčasného právneho stavu nezákonné a ktorá by sa z politických dôvodov nemala používať.

182

Pokiaľ ide o vyváženie záujmov, žalobca na jednej strane tvrdí, že obchodné záujmy členov konzorcia „nemajú príliš veľkú váhu“: po prvé, mnohé informácie o projekte iBorderCtrl už sú verejne známe alebo boli zverejnené; po druhé, je otázne, či by požadované dokumenty obsahovali aj obchodné tajomstvo, ak by nebolo známe, akým spôsobom je systém iBorderCtrl navrhnutý, keďže sa zdá, že cieľom projektu je skôr testovanie a kombinácia existujúcich technológií než vývoj novej technológie; po tretie zverejnenie dokumentov projektu nemá vplyv na právnu ochranu použitých súčastí systému alebo systému ako celku, ktorý je už chránený patentmi, a právne predpisy v oblasti práva duševného vlastníctva programových kódov, ktoré mohli byť vyvinuté v priebehu projektu, nie sú zverejnením správ o projektu dotknuté, takže ich zverejnenie by negatívne neovplyvnilo výsledky ich výskumu, aj keby mohlo oslabiť konkurenčné postavenie a vyhliadky na zisk niektorých členov konzorcia. Na druhej strane záujem verejnosti na transparentnosti „má naopak veľkú váhu“ pri posudzovaní protichodných záujmov, keďže po prvé je projekt v celom rozsahu financovaný z verejných prostriedkov a po druhé je obzvlášť diskutabilný a sporný, a vyvoláva tak zásadné otázky týkajúce sa používania umelej inteligencie.

183

V každom prípade spoločne posudzované verejné záujmy na zverejnení dokumentov „majú väčšiu váhu“ ako obchodné záujmy na dôvernosti.

184

REA spochybňuje tvrdenia žalobcu a tvrdí, že nepreukázal existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení.

185

V súlade s článkom 4 ods. 2 poslednou časťou vety nariadenia č. 1049/2001 orgány zamietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením ohrozila ochrana obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby, „pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“. Z toho vyplýva, že inštitúcie Únie nezamietnu prístup k dokumentu, ak je jeho zverejnenie odôvodnené prevažujúcim verejným záujmom, aj keby to mohlo ohroziť ochranu obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby.

186

V tomto kontexte treba zvážiť na jednej strane osobitný záujem, ktorý má byť chránený nezverejnením príslušného dokumentu, a na druhej strane najmä všeobecný záujem na sprístupnení tohto dokumentu vzhľadom na výhody, ktoré, ako spresňuje odôvodnenie 2 nariadenia č. 1049/2001, vyplývajú zo zvýšenej transparentnosti, teda lepšieho zapojenia občanov do rozhodovacieho procesu, ako aj vyššej legitimity, efektívnosti a zodpovednosti správnych orgánov voči občanom v demokratickom systéme (pozri rozsudok z 21. októbra 2010, Agapiou Joséphidès/Komisia a EACEA, T‑439/08, neuverejnený, EU:T:2010:442, bod 136 a citovanú judikatúru; pozri aj rozsudok z 5. februára 2018, PTC Therapeutics International/EMA, T‑718/15, EU:T:2018:66, bod 107).

187

Prináleží žiadateľovi, aby konkrétne uviedol okolnosti zakladajúce prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dotknutých dokumentov (pozri rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 94 a citovanú judikatúru, a zo 16. júla 2015, ClientEarth/Komisia, C‑612/13 P, EU:C:2015:486, bod 90 a citovanú judikatúru). Dôkazné bremeno totiž spočíva na tých, ktorí tvrdia, že existuje prevažujúci verejný záujem v zmysle poslednej vety článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 (rozsudok z 25. septembra 2014, Spirlea/Komisia, T‑306/12, EU:T:2014:816, bod 97).

188

Je pravda, že prevažujúci verejný záujem, ktorý môže odôvodniť zverejnenie dokumentu, nemusí byť nevyhnutne odlišný od zásad, na ktorých spočíva nariadenie č. 1049/2001. Všeobecné úvahy však nemožno použiť na odôvodnenie prístupu k požadovaným dokumentom, ktorý vyžaduje, aby zásada transparentnosti mala v danej situácii osobitný význam prevažujúci nad dôvodmi zamietnutia zverejnenia predmetných dokumentov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, body 92 a 93 a citovanú judikatúru, a zo 16. júla 2015, ClientEarth/Komisia, C‑612/13 P, EU:C:2015:486, body 92 a 93).

189

V opakovanej žiadosti sa žalobca odvolával na prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie požadovaných dokumentov, ktorý spočíva jednak v legitímnom záujme verejnosti na prístupe k výsledkom výskumu financovaného z verejných prostriedkov, a jednak v práve verejnosti vedieť, či je rozvoj projektu zahŕňajúceho prípadne neetický alebo protiprávny zásah do práva občanov na rešpektovanie súkromného života financovaný z verejných prostriedkov, aby sa umožnila informovaná verejná a demokratická diskusia o zavádzaní nových kontroverzných systémov hromadného monitorovania, ako je napríklad systém navrhovaný v rámci projektu iBorderCtrl.

190

V odpovedi na túto argumentáciu REA v napadnutom rozhodnutí jednak uvádza, že verejný záujem na šírení výsledkov predmetného projektu je zabezpečený zavedením uceleného súboru stratégií a nástrojov zameraných na šírenie výsledkov ukončených projektov, zvyčajne prostredníctvom zhrnutí schválených REA, ktoré chránia práva duševného vlastníctva konzorcia, ako aj ďalšie obchodné záujmy dotknutých osôb, vrátane dokumentov týkajúcich sa právneho a etického posúdenia príslušného projektu, ktoré sa konkrétne týkajú technologického a vedeckého vývoja, metód a výsledkov projektu. Projekt iBorderCtrl je jednak prebiehajúcim výskumným projektom, ktorého cieľom je testovanie nových technológií v oblasti kontroly hraníc Únie, a nie zavedenie týchto technológií priamo v praxi, pričom sa predpokladá, že obavy v oblasti ochrany základných práv boli do projektu riadne premietnuté. REA z toho v napadnutom rozhodnutí vyvodzuje, že verejné záujmy, na ktoré sa odvoláva žalobca, neprevažujú nad záujmami tretích osôb na ochrane ich obchodných záujmov.

191

Na úvod treba uviesť, že preskúmanie druhej časti prvého žalobného dôvodu sa týka len požadovaných dokumentov alebo ich častí, vo vzťahu ku ktorým REA správne dospela k záveru, že sa na ne vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 v súlade so záverom uvedeným v bode 180 vyššie.

192

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci, ako správne tvrdí žalobca, existuje verejný záujem na šírení výsledkov projektov financovaných z prostriedkov Únie, normotvorca Únie zaviedol pravidlá s cieľom zabezpečiť šírenie výsledkov projektov financovaných v rámci programu Horizont 2020.

193

Ako uvádza REA, nariadenie č. 1290/2013 a dohoda o grante stanovujú vyvážený prístup, ktorý sa snaží zohľadniť jednak záujmy verejnosti, vedeckého sveta a médií na zverejnení výsledkov a jednak záujmy členov konzorcia na ochrane ich obchodných záujmov, vrátane oblasti duševného vlastníctva.

194

Na jednej strane totiž článok 43 ods. 2 nariadenia č. 1290/2013, z ktorého navyše vychádza žalobca, a článok 29.1 dohody o grante stanovujú povinnosť účastníkov, aby prostredníctvom vhodných prostriedkov, najmä prostredníctvom vedeckých publikácií, šírili výsledky projektu, s výhradou prípadných obmedzení vyplývajúcich okrem iného z ochrany duševného vlastníctva, pravidiel bezpečnosti alebo oprávnených záujmov. Okrem toho článok 29.2 dohody o grante stanovuje, že musí byť zaručený voľný prístup k vedeckým publikáciám výsledkov posúdených odbornými kruhmi. Okrem toho článok 38.2.1 dohody o grante stanovuje, že REA môže pri zachovaní dôvernosti informácií použiť informácie týkajúce sa projektu, dokumenty, najmä zhrnutia určené na zverejnenie, a služby určené verejnosti na účely svojej komunikačnej a reklamnej činnosti.

195

Okrem toho v súlade s článkom 20.3 písm. a) bodom iii) a článkom 20.4 písm. a) dohody o grante musia účastníci predkladať REA spolu s pravidelnými technickými a finančnými správami zhrnutia obsahujúce najmä prehľad výsledkov a ich šírenia, určené na zverejnenie zo strany REA.

196

Na druhej strane článok 4 nariadenia č. 1290/2013 a článok 36.1 dohody o grante upravujú za podmienok, ktoré sú v nich uvedené, prístup inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie a členských štátov k informáciám o výsledkoch dosiahnutých účastníkom, ktorý získal finančné prostriedky Únie. Okrem toho článok 49 nariadenia č. 1290/2013 zabezpečuje na účely rozvoja, vykonávania a monitorovania politík alebo programov Únie tým istým inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram a členským štátom potrebné prístupové práva k výsledkom účastníka, ktorý získal finančné prostriedky Únie.

197

Z toho vyplýva, že verejný záujem na šírení výsledkov výskumu financovaného z verejných prostriedkov v rámci programu Horizont 2020 je zabezpečený relevantnými ustanoveniami nariadenia č. 1290/2013 a dohody o grante. Žalobca ďalej nepreukázal, že tento systém šírenia výsledkov nemôže v plnej miere uspokojiť vedecký, mediálny a verejný záujem na prístupe k výsledkom projektov financovaných Úniou a že je teda potrebné sprístupniť okrem iného informácie obsiahnuté v požadovaných dokumentoch, aj keby takéto zverejnenie ohrozilo oprávnené obchodné záujmy členov konzorcia chránených podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

198

Po druhé, pokiaľ žalobca tvrdí, že povinnosť zverejniť všetky požadované dokumenty vyplýva zo spornej povahy predmetného projektu z hľadiska etiky a základných práv, je potrebné uviesť, že na jednej strane príslušné ustanovenia uplatniteľné na výskumné a inovatívne projekty financované v rámci programu Horizont 2020, vrátane najmä článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 104), článku 14 nariadenia č. 1290/2013 z hľadiska jeho odôvodnenia 9, ako aj článku 34 dohody o grante, majú za cieľ uložiť účastníkom povinnosť dodržiavať základné práva a zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, a Komisii povinnosť zabezpečiť dodržanie týchto práv a zásad, čo navyše odráža skutočnosť, že právne a etické posúdenia projektu iBorderCrtl, ktoré podliehajú preskúmaniu nezávislého etického poradcu, sú osobitne zahrnuté do jednotlivých fáz jeho vývoja.

199

Na druhej strane, ako uviedla REA, pričom jej žalobca v tomto bode neodporoval, predmetný projekt bol prebiehajúcim výskumným projektom, ktorého jediným cieľom bolo testovanie technológií. Žalobca netvrdí, že základné práva osôb zúčastnených na pilotných skúškach v rámci projektu iBorderCtrl neboli dodržané. Verejný záujem, na ktorý sa odvoláva žalobca, sa v skutočnosti týka prípadného budúceho zavádzania systémov založených na technikách a technológiách vyvinutých v rámci projektu iBorderCtrl. Takýto záujem bude uspokojený šírením výsledkov za podmienok stanovených nariadením č. 1290/2013 a spresnených v dohode o grante (pozri body 194 až 196 vyššie).

200

Všeobecný súd sa rovnako ako žalobca tiež domnieva, že existuje verejný záujem na účasti na informovanej verejnej a demokratickej diskusii o otázke, či sú také kontrolné technológie, o aké ide vo veci samej, vhodné a či majú byť financované z verejných prostriedkov, a že tento záujem musí byť náležite chránený. Vzhľadom však na skutočnosť, že projekt iBorderCtrl je len výskumným projektom, ktorý sa vyvíja, je celkom možné viesť takúto informovanú verejnú diskusiu o jednotlivých aspektoch, ktoré sú predmetom dotknutého výskumu, na základe výsledkov tohto výskumu zverejnených v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení č. 1290/2013 a dohode o grante, ktoré sú pripomenuté v bodoch 194 až 196 vyššie.

201

Napokon treba v tomto kontexte pripomenúť, že podľa judikatúry verejný záujem na transparentnosti nemá rovnakú váhu, pokiaľ ide o administratívnu činnosť dotknutej inštitúcie, do ktorej rámca patria v prejednávanej veci požadované dokumenty, ako v prípade, keď ide o jej legislatívnu činnosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C‑139/07 P, EU:C:2010:376, bod 60, a z 25. októbra 2013, Beninca/Komisia, T‑561/12, neuverejnený, EU:T:2013:558, bod 64).

202

Z toho vyplýva, že žalobca nepreukázal, že zásada transparentnosti mala v prejednávanej veci mimoriadny význam a prevažovala nad oprávneným záujmom na ochrane obchodných záujmov členov konzorcia, pokiaľ ide o dokumenty alebo ich časti, v súvislosti s ktorými sa REA mohla oprávnene domnievať, že sa na ne vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, ako sú uvedené v bode 180 vyššie. REA sa mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, domnievať, že existenciu prevažujúceho verejného záujmu na tomto zverejnení nemožno preukázať na základe okolností uvádzaných žalobcom, najmä vzhľadom na režim šírenia výsledkov výskumu a prístupu k nim zavedený nariadením č. 1290/2013 a dohodou o grante.

203

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné dospieť k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu prevažujúceho verejného záujmu, ktorý by vyplýval zo zohľadnenia rôznych záujmov uvádzaných jednotlivo alebo spoločne a ktorý by odôvodňoval zverejnenie informácií podľa poslednej časti vety odseku 2 článku 4 nariadenia č. 1049/2001, na ktoré sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke tohto nariadenia.

204

V dôsledku toho treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

205

Z vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom REA nerozhodla o žiadosti žalobcu o prístup k dokumentom týkajúcim sa povolenia projektu iBorderCtrl, a v rozsahu, v akom zamietla úplný prístup k dokumentu D 1.3 a čiastočný alebo širší prístup k dokumentom D 1.1, D 1.2, D 2.1, D 2.2, D 2.3, D 3.1, D 7.3 a D 7.8 a v zostávajúcej časti žalobu zamietnuť.

206

Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

207

V prejednávanej veci bolo žalobcovi vyhovené, pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, ako aj o podstatnú časť prvej časti prvého žalobného dôvodu. Okolnosti prejednávanej veci teda budú spravodlivo zohľadnené rozhodnutím, že žalobca znáša polovicu svojich vlastných trov konania a REA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania vynaložených žalobcom.

208

Okrem toho podľa článku 135 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže účastníkovi konania uložiť povinnosť nahradiť časť alebo celé trovy konania, aj keď mal vo veci úspech, pokiaľ to odôvodňuje jeho správanie vrátane správania pred podaním žaloby, najmä ak druhému účastníkovi konania spôsobil vznik trov konania, ktoré Všeobecný súd považuje za úmyselne spôsobené.

209

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 156 a 157 vyššie, žalobca získal vlastnými prostriedkami prístup k utajeným častiam dokumentu D 7.3, oboznámil sa tak s informáciami, ku ktorým mu bol zamietnutý prístup napadnutým rozhodnutím, a zverejnil takto získané úplné znenie dokumentu D 7.3 na svojej internetovej stránke. Týmto konaním žalobca nedodržal postupy stanovené právom Únie týkajúce sa prístupu k dokumentom a nečakal ani na výsledok tohto sporu, aby zistil, či mohol získať zákonným spôsobom prístup k úplnému zneniu predmetného dokumentu. Všeobecný súd sa domnieva, že toto správanie žalobcu treba zohľadniť pri rozdelení trov konania. Keďže predloženie uvedeného dokumentu žalobcom v jeho liste z 23. marca 2021 je totiž irelevantné na vyriešenie tohto sporu, vystavil tým REA úmyselne spôsobenému vzniku trov konania spočívajúcim v príprave písomného vyjadrenia k tomuto predloženiu, ktorým sa dalo vyhnúť, ak by žalobca postupoval v súlade s týmto súdnym konaním, počkal by na výsledok tohto konania a prípadne by získal zákonný prístup k týmto informáciám alebo k ich časti v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu. V dôsledku toho je podľa článku 135 ods. 2 rokovacieho poriadku potrebné zaviazať žalobcu na náhradu trov konania súvisiacich s predložením jeho listu z 23. marca 2021, ako aj trov konania súvisiacich s predložením písomného vyjadrenia REA z 20. mája 2021.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora)

rozhodol takto:

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

II. Konanie a návrhy účastníkov konania

III. Právny rámec

A. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001

B. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 2 prvej zarážky a článku 4 ods. 2 poslednej časti vety nariadenia č. 1049/2001

1. O prípustnosti nových dôkazov a nových návrhov na vykonanie dôkazov

2. O prípustnosti výhrady založenej na neposkytnutí čiastočného prístupu

3. O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na neexistencii zásahu do ochrany obchodných záujmov

a) O uplatnení nariadenia č. 1290/2013, ustanovení dohody o grante a článku 339 ZFEÚ v prejednávanej veci

b) O uplatnení výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov tretích osôb v prejednávanej veci a možnosti poskytnúť aspoň čiastočný prístup

1) O tvrdeniach prierezovej povahy

2) O individuálnom posúdení predmetných dokumentov

i) O dokumentoch D 1.1 (Prvá správa etického poradcu), D 1.2 (Etika vytvárania profilov, riziko stigmatizácie jednotlivcov a plán zmierňovania dôsledkov) a D 2.3 (Správa o právnom a etickom preskúmaní na úrovni Únie)

ii) O dokumente D 1.3 (Etický poradca)

iii) O dokumente D 2.1 (Správa o analýze požiadaviek)

iv) O dokumente D 2.2 (Referenčná architektúra a špecifikácia prvkov)

v) O dokumente D 3.1 (Zariadenia na zber údajov – špecifikácie)

vi) O dokumentoch D 7.3 (Plán šírenia a komunikácie) a D 7.8 (Plán šírenia a komunikácie 2)

vii) O dokumente D 8.1 (Plán riadenia kvality)

viii) O dokumentoch D 8.3 (Pravidelná správa o pokroku), D 8.4 (Výročná správa), D 8.5 (Pravidelná správa o pokroku 2) a D 8.7 (Výročná správa 2)

3) Záver k prvej časti prvého žalobného dôvodu

C. O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na existencii prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho zverejnenie predmetných dokumentov

IV. O trovách