1.

Má sa článok 17 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (1) z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (ďalej len „smernica o občanoch Únie“ alebo „smernica o voľnom pohybe osôb“) vykladať v tom zmysle, že zamestnanci, ktorí v čase, keď prestali pracovať, dosiahli vek stanovený zákonom členského štátu, v ktorom pracovali, na vznik nároku na starobný dôchodok, museli vykonávať svoju zárobkovú činnosť najmenej počas posledných 12 mesiacov a najmenej tri roky sa museli nepretržite zdržiavať v štáte zamestnania na to, aby nadobudli právo na trvalý pobyt pred uplynutím päťročného obdobia?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

Patrí zamestnancom podľa článku 17 ods. 1 písm. a) prvého prípadu smernice o občanoch Únie právo trvalého pobytu, ak zárobkovú činnosť v inom členskom štáte začnú vykonávať v čase, kedy možno počítať s tým, že pred dosiahnutím zákonného dôchodkového veku budú môcť svoju zárobkovú činnosť vykonávať iba relatívne krátko a pre nízke príjmy budú po skončení zárobkovej činnosti v každom prípade odkázaní na dávky sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu?