–

Alpha Trading SpA unipersonale a Novaol Srl, v zastúpení: F. Francica a C. Rossi, avvocati,

–

Fallimento Mythen Spa, v zastúpení: O. Grandinetti a A. Di Todaro, avvocati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Collabolletta, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Stancanelli a F. Tomat, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článkov 107 a 108 ZFEÚ, nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 734/2013 z 22. júla 2013 (Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15) (ďalej len „nariadenie č. 659/1999“), ako aj nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 659/1999 (Ú. v. EÚ L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi spoločnosťami Eco Fox Srl (C‑915/19), Alpha Trading SpA unipersonale (C‑916/19) a Novaol Srl (C‑917/19) na jednej strane a Fallimento Mythen SpA (C‑915/19), Ministero dell’Economia e delle Finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko), Ministero dell’Ambiente e della Tutela del Territorio e del Mare (Ministerstvo životného prostredia, ochrany územia a mora, Taliansko), Ministero delle Politiche agricole, alimentari e forestali (Ministerstvo poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, Taliansko), Ministero dello Sviluppo economico (Ministerstvo hospodárskeho rozvoja, Taliansko) (C‑915/19 až C‑917/19) a Agenzia delle Dogane e dei Monopoli (Agentúra pre clá a monopoly, Taliansko) (C‑915/19) na druhej strane vo veci zmeny schémy pomoci, schválenej Európskou komisiou, ktorou sa stanovuje daňové zvýhodnenie bionafty.

3

Článok 1 nariadenia č. 659/1999 s názvom „Definície“ stanovoval:

„Na účely tohto nariadenia:

…

…“

4

Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Oznamovanie novej pomoci“ vo svojom odseku 1 stanovoval:

„Okrem toho, ako inak uvádzajú nariadenia realizované podľa článku [Ak nie je uvedené inak v akomkoľvek nariadení prijatom na základe článku – neoficiálny preklad] [109 ZFEÚ] alebo podľa ich iných príslušných ustanovení, akékoľvek plány poskytnúť novú pomoc bude daný členský štát oznamovať Komisii v dostatočnom časovom predstihu…“

5

Uvedené nariadenie, ktoré bolo účinné v čase skutkového stavu vo veci samej, bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).

6

Článok 4 nariadenia č. 794/2004 s názvom „Zjednodušený postup pre niektoré zmeny existujúcej pomoci“ znie takto:

„1.   Na účely článku 1 písm. c) nariadenia [č. 659/1999] zmena existujúcej pomoci bude znamenať každú zmenu, okrem zmien čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci so spoločným trhom. Zvýšenie pôvodného rozpočtu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude považované za zmenu existujúcej pomoci.

2.   Nasledujúce zmeny existujúcej pomoci budú oznámené (predložené žiadosťou o schválenie poskytnutia štátnej pomoci) na zjednodušenom oznamovacom formulári, upravenom v prílohe II:

…

…“

7

Článok 4 ods. 2 decreto ministeriale n. 256 „Regolamento concernente le modalità di applicazione dell’accisa agevolata sul prodotto denominato biodiesel, ai sensi dell’articolo 21 del decreto legislativo 26 ottobre 1995, n. 504“ (ministerská vyhláška č. 256 s názvom „Pravidlá uplatňovania zvýhodnenej spotrebnej dane z výrobku s názvom bionafta v zmysle článku 21 legislatívneho dekrétu č. 504 z 26. októbra 1995“), z 25. júla 2003 (GURI č. 212 z 12. septembra 2003, s. 4) (ďalej len „ministerská vyhláška č. 256/2003“) stanovoval:

„Ak požadované množstvo [bionafty oslobodenej od spotrebnej dane] presahuje hranicu uvedenú v odseku 1, rozdelenie sa uskutoční týmto spôsobom:

8

Článok 3 ods. 4 decreto ministeriale n. 156 „Regolamento concernente le modalità di applicazione dell’accisa agevolata sul prodotto denominato biodiesel, ai sensi dell’articolo 22‑bis del decreto legislativo 26 ottobre 1995, n. 504“ (ministerská vyhláška č. 156 s názvom „Pravidlá uplatňovania zvýhodnenej spotrebnej dane z výrobku s názvom bionafta v zmysle článku 22a legislatívneho dekrétu č. 504 z 26. októbra 1995“), z 3. septembra 2008 (GURI č. 239 z 11. októbra 2008, s. 4) (ďalej len „ministerská vyhláška č. 156/2008“) stanovoval:

„Kvóta spôsobilá na pridelenie sa rozdelí medzi subjekty uvedené v odseku 1 v rámci požadovaných všeobecných kvót s prihliadnutím na príslušnú bežnú kapacitu, ktorá je definovaná ako súčet priemerných množstiev uvedených v článku 2 ods. 1 písm. g) a ročnej výrobnej kapacity uvedenej v článku 2 ods. 1 písm. d) subjektu, pričom obidve sú zahrnuté do príslušných celkových hodnôt a vynásobené koeficientom 0,55 v prvom prípade a 0,45 v druhom prípade. Pri výpočte bežnej kapacity sa zohľadňujú len subjekty, ktoré žiadajú o všeobecné kvóty. Rozdelenie uvedené v tomto odseku sa vykoná na rok 2008 najneskôr 60 dní po uverejnení oznámenia uvedeného v článku 11 ods. 3 a na roky 2009 a 2010 najneskôr do 28. februára každého roka.“

9

Článok 1 decreto ministeriale č. 37 „Regolamento recante modalità di applicazione dell’accisa agevolata sul prodotto denominato biodiesel nell’ambito del programma pluriennale 2007‑2010, da adottare ai sensi dell’articolo 22‑bis del decreto legislativo 26 ottobre 1995, n. 504“ (ministerská vyhláška č. 37 s názvom „Pravidlá uplatňovania zvýhodnenej spotrebnej dane z výrobku s názvom bionafta v rámci programu na roky 2007 až 2010, prijaté v zmysle článku 22a legislatívneho dekrétu č. 504 z 26. októbra 1995“), zo 17. februára 2015 (GURI č. 76, z 1. apríla 2015, s. 1) (ďalej len „ministerská vyhláška č. 37/2015“) znie:

1.   Článok 4 ods. 2 [ministerskej vyhlášky č. 256/2003] sa mení takto:

‚2.   Ak požadované množstvo [bionafty oslobodenej od spotrebnej dane] presahuje hranicu uvedenú v odseku 1, rozdelenie sa uskutoční týmto spôsobom:

10

Podľa článku 2 ods. 1 ministerskej vyhlášky č. 37/2015:

„Článok 3 ods. 4 [ministerskej vyhlášky č. 156/2008] sa mení takto:

‚4.   Kvóta spôsobilá na pridelenie sa rozdelí medzi subjekty uvedené v odseku 1 v rámci požadovaných všeobecných kvót s prihliadnutím na príslušnú bežnú kapacitu, ktorá je definovaná ako súčet priemerných množstiev uvedených v článku 2 ods. 1 písm. g) a ročnej výrobnej kapacity uvedenej v článku 2 ods. 1 písm. d) subjektu, pričom obidve sú zahrnuté do príslušných celkových hodnôt a vynásobené koeficientom 0,5 v prvom prípade a 0,5 v druhom prípade. Pri výpočte bežnej kapacity sa zohľadňujú len subjekty, ktoré žiadajú o všeobecné kvóty.‘“

11

Článok 3 ministerskej vyhlášky č. 37/2015 stanovuje:

„Bez zmeny údajov z minulosti, na základe ktorých sa každý z podnikov, ktorému sa povolilo zúčastniť sa programov a ktorý dostal kvóty na daňové zvýhodnenie bionafty na roky 2006, 2007, 2008 a 2009, sa v súvislosti s týmto tovarom nanovo určuje pridelenie tým istým podnikom podľa kritérií stanovených v článkoch 1 a 2.“

12

Konania vo veci samej majú svoj pôvod v žalobách, ktoré podali na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) spoločnosti Eco Fox, Alpha Trading a Novaol. Skutkové okolnosti a dôvody návrhov na začatie prejudiciálnych konaní vo veciach C‑916/19 a C‑917/19 sú v podstate podobné skutkovým okolnostiam a dôvodom vo veci C‑915/19, pričom otázka položená v každej z týchto vecí je navyše zhodná.

13

Skutkové okolnosti a dôvody návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑915/19 sú opísané takto.

14

Talianska republika s cieľom uľahčiť spustenie vnútroštátneho trhu s bionaftou po sebe nasledujúcimi legislatívnymi aktmi stanovila tri rôzne viacročné programy. Tieto programy dostali predbežný súhlas Komisie podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

15

Consiglio di Stato (Štátna rada) dvomi rozsudkami zrušila niektoré ustanovenia týchto legislatívnych aktov, a to článok 4 ods. 2 ministerskej vyhlášky č. 256/2003 a článok 3 ods. 4 ministerskej vyhlášky č. 156/2008. Prvé a druhé zrušené ustanovenie sa týkali kritérií, podľa ktorých sa výrobcom bionafty prideľovali množstvá výrobku oslobodené od spotrebnej dane.

16

Na účely dosiahnutia súladu s týmito rozsudkami prijalo ministerstvo hospodárstva a financií ministerskú vyhlášku č. 37/2015, ktorou sa preformulovali zrušené ustanovenia.

17

Eco Fox bola jedným z príjemcov kvót na daňové zvýhodnenie bionafty v rámci dotknutých programov. Podala žalobu o neplatnosť ministerskej vyhlášky č. 37/2015 na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd Lazio, Taliansko), v ktorej uviedla, že táto ministerská vyhláška stanovuje novú štátnu pomoc.

18

Rozsudkom z 26. júla 2018 uvedený súd zamietol túto žalobu. Najmä rozhodol, že ministerská vyhláška č. 37/2015 nezavádza nový program štátnej pomoci, ale stanovuje so spätnou účinnosťou, bez zmeny dĺžky programov, určité koeficienty prideľovania kvót daňovo zvýhodnenej bionafty v dôsledku toho, že Consiglio di Stato (Štátna rada) zrušila ustanovenia stanovujúce predchádzajúce kritériá, a že preto neexistovala povinnosť oznámiť túto ministerskú vyhlášku Komisii na základe článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

19

Eco Fox podala proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v rámci ktorého najmä tvrdí, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, predstavuje novú štátnu pomoc, keďže tá predchádzajúca bola zrušená so spätnou účinnosťou, alebo v každom prípade predstavuje pomoc, ktorou sa mení predtým existujúca pomoc, pričom mala byť v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ vopred oznámená Komisii.

20

Podnik vyrábajúci bionaftu Fallimento Mythen považuje žalobu za čiastočne neprípustnú a ako celok nedôvodnú.

21

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že články 1 a 2 ministerskej vyhlášky č. 37/2015 nemali za následok predĺženie doby trvania už stanovenej pomoci, ale zmenili kritériá na priznanie tejto pomoci tým, že so spätnou účinnosťou stanovili nové pravidlá. V tejto súvislosti je podľa neho jednoznačné znenie článku 3 tejto ministerskej vyhlášky, podľa ktorej bez zmeny údajov z minulosti, na základe ktorých sa každý z podnikov, ktorému sa povolilo zúčastniť sa programov a ktorý dostal kvóty na daňové zvýhodnenie bionafty na roky 2006 až 2009, sa v súvislosti s týmto tovarom nanovo určuje pridelenie tým istým podnikom podľa kritérií stanovených v článkoch 1 a 2 uvedenej ministerskej vyhlášky.

22

Eco Fox pred vnútroštátnym súdom uviedla, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa každá zmena štátnej pomoci musí vopred oznámiť Komisii. Podľa tohto súdu sa však rozsudky uvedené v tejto súvislosti, konkrétne rozsudky z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania (C‑74/16, EU:C:2017:496), a z 11. júna 2009, AEM/Komisia (T‑301/02, EU:T:2009:191), nezdajú byť rozhodujúce, keďže okrem zásadných tvrdení zrejme odkazujú na akty predstavujúce novú pomoc alebo akty rozširujúce pomoc na novú kategóriu príjemcov.

23

Navyše sa podľa neho zdá, že Komisia, ktorej bola doručená sťažnosť účastníka konania, vedela o ministerskej vyhláške č. 37/2015, ale v tejto súvislosti nezačala konanie proti Talianskej republike. Táto okolnosť by mohla naznačovať, že Komisia nepovažovala vnútroštátnu právnu úpravu dotknutú vo veci samej za zavádzajúcu novú štátnu pomoc v zmysle práva Únie.

24

Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru vo veci C‑915/19 túto prejudiciálnu otázku, pričom otázky položené vo veciach C‑916/19 a C‑917/19 majú to isté znenie:

„Vzhľadom na články 107 a 108 ZFEÚ, [nariadenie Rady č. 659/1999] a [nariadenie č. 794/2004], ako aj prípadné iné relevantné ustanovenia práva [Únie], predstavuje štátnu pomoc, ktorá ako taká podlieha predchádzajúcemu oznámeniu [Komisii], sekundárny normatívny akt, ako je opatrenie prijaté ministerskou vyhláškou č. 37/2015, ktoré je napadnuté v tomto konaní, ktoré v rámci priameho uplatňovania rozsudkov [Consiglio di Stato (Štátna rada)] obsahujúcich čiastočné zrušenie predchádzajúcich opatrení, ktoré boli oznámené Komisii, sa so spätnou účinnosťou priamo týka spôsobov uplatňovania zvýhodnenej sadzby spotrebnej dane z bionafty tým, že so spätnou účinnosťou mení kritériá priznania výhody podnikom žiadateľov, pričom však nepredlžuje dobu trvania programu daňových úľav?“

25

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. februára 2020 boli veci C‑915/19 až C‑917/19 spojené na účely písomnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

26

Je potrebné pripomenúť, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodovať o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak nie sú splnené najmä požiadavky na obsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora alebo ak je zjavné, že požadovaný výklad právnej normy Únie nemá žiadny vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, alebo ak ide o hypotetický problém (rozsudok z 3. júna 2021, Bankia, C‑910/19, EU:C:2021:433, bod 24 a citovaná judikatúra).

27

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Fallimento Mythen, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania sú neprípustné z dôvodu údajného porušenia požiadaviek stanovených v článku 94 písm. a) rokovacieho poriadku, treba pripomenúť, že je pravda, že v nadväznosti na rozhodnutie predsedu Súdneho dvora z 10. februára 2020 bola vnútroštátnemu súdu zaslaná žiadosť o informácie, ktorou bol tento súd vyzvaný, aby spresnil všetky relevantné skutkové okolnosti, ktoré by Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť odpoveď na jeho otázky, a aby uviedol obsah príslušných ustanovení vnútroštátnych predpisov. Súdny dvor prijal odpovede na túto žiadosť 13. júla 2020.

28

Informácie obsiahnuté v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ktoré boli následne doplnené, tak postačujú na to, aby sa požiadavky uvedené v článku 94 písm. a) rokovacieho poriadku považovali za splnené. Je pravda, že odpovede vnútroštátneho súdu, na ktoré sa odkazuje v predchádzajúcom bode, uvádzajú len obsah príslušných ustanovení vnútroštátnych predpisov, a teda neobsahujú dodatočné spresnenie skutkového rámca, do ktorého patria spory vo veci samej. Opis skutkového stavu uvedený v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, doplnený príslušnými ustanoveniami vnútroštátnych predpisov poskytnutými v odpovedi na otázky Súdneho dvora, však umožňuje dostatočne pochopiť skutkový rámec týchto sporov.

29

Po druhé talianska vláda bez toho, aby formálne spochybňovala prípustnosť návrhov na začatie prejudiciálneho konania, tvrdí, že vnútroštátny súd neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k položeniu otázky nastolenej v každom z konaní vo veci samej, ale obmedzil sa len na uvedenie skutočností, ktoré umožňujú domnievať sa, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej nepredstavuje štátnu pomoc. Z týchto návrhov však vyplýva, že vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či zmena, o ktorú ide vo veci samej, predstavuje „novú pomoc“, na ktorú sa vzťahuje oznamovacia povinnosť stanovená v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, a konkrétne sa domnieva, že judikatúra Súdneho dvora v danej oblasti mu neumožňuje presne odpovedať na túto otázku.

30

Okrem toho, ako poznamenáva Fallimento Mythen, hoci v znení položených otázok vnútroštátny súd vo všeobecnosti odkazuje v zozname relevantných právnych noriem Únie, o ktorých výklad žiada, na „prípadné iné relevantné ustanovenia práva [Únie]“, stačí poznamenať, že tento súd okrem iného identifikuje osobitné ustanovenia práva Únie, ktoré považuje za relevantné pre konania vo veci samej, a to články 107 a 108 ZFEÚ, ako aj ustanovenia nariadení č. 659/1999 a 794/2004.

31

Z toho vyplýva, že informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom umožňujú Súdnemu dvoru pochopiť tiež dôvody, ktoré ho viedli k položeniu si otázky o výklade predmetných ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatňujúcou sa na spory vo veci samej, takže požiadavky uvedené v článku 94 písm. c) rokovacieho poriadku treba tiež považovať za splnené.

32

V dôsledku toho sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania prípustné.

33

Svojimi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 107 a 108 ZFEÚ, ako aj ustanovenia nariadení č. 659/1999 a 794/2004 majú vykladať v tom zmysle, že zmenu zvýhodneného daňového režimu pre bionaftu, schváleného Komisiou, treba považovať za novú pomoc podliehajúcu oznamovacej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ak táto zmena spočíva v tom, že so spätnou účinnosťou sa menia kritériá rozdelenia kvót bionafty, na ktoré sa vzťahuje zvýhodnená sadzba spotrebnej dane podľa tohto režimu.

34

Zo skutočností, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že tieto otázky vychádzajú zo série rozhodnutí Komisie, ktorými postupne schválila pôvodnú schému pomoci 3. mája 2002 (pomoc N 461/2001) (Ú. v. ES C 146, 2002, s. 7) (ďalej len „rozhodnutie o schválení z roku 2002“) a neskôr následné zmeny tejto schémy 21. júna 2005 (pomoc N 582/2004) (Ú. v. EÚ C 240, 2005, s. 21) (ďalej len „rozhodnutie o schválení z roku 2005“) a 11. marca 2008 (vec N 326/2007) (Ú. v. EÚ C 134, 2008, s. 1) (ďalej len „rozhodnutie o schválení z roku 2008) (tieto tri rozhodnutia ďalej spoločne len „príslušné rozhodnutia o schválení“).

35

Komisia prijala každé z týchto rozhodnutí po predchádzajúcom oznámení znenia dotknutej schémy pomoci zo strany Talianskej republiky podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Naproti tomu je nesporné, že vnútroštátna právna úprava, ktorej zákonnosť je predmetom sporov vo veci samej, mala za následok zmenu kritérií rozdelenia výhody poskytnutej na základe tejto schémy bez toho, aby bola táto zmena vopred oznámená Komisii na základe tohto ustanovenia. Hoci sa Talianska republika domnievala, že uvedená zmena nemala byť predmetom takéhoto oznámenia, všetky žalobkyne vo veci samej, vyrábajúce bionaftu, pred vnútroštátnym súdom tvrdia, že táto posledná uvedená zmena je protiprávna, keďže vzhľadom na svoju významnú povahu mala byť pred svojím vykonaním oznámená Komisii.

36

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci systému kontroly štátnej pomoci zavedeného v článkoch 107 a 108 ZFEÚ sa uplatní odlišné konanie v závislosti od toho, či ide o existujúcu, alebo novú pomoc. Zatiaľ čo existujúca pomoc sa môže v súlade s článkom 108 ods. 1 ZFEÚ naďalej poskytovať dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlučiteľnosti, článok 108 ods. 3 ZFEÚ stanovuje, že zámery v súvislosti so zavedením novej pomoci alebo zmenou existujúcej pomoci treba včas oznámiť Komisii, pričom nemôžu byť vykonané, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou (rozsudok z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C‑74/16, EU:C:2017:496, bod 86 a citovaná judikatúra).

37

Ako už Súdny dvor uviedol, oznamovacia povinnosť stanovená v článku 108 ods. 3 ZFEÚ a spresnená v článku 2 nariadenia č. 659/1999 predstavuje jeden zo základných prvkov systému kontroly zavedeného Zmluvou o FEÚ v oblasti štátnej pomoci (pozri najmä rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C‑349/17, EU:C:2019:172, bod 56 a citovanú judikatúru).

38

V tejto súvislosti Súdny dvor už spresnil, že za novú pomoc podliehajúcu oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ treba považovať opatrenia prijaté po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o FEÚ, ktorých cieľom je zavedenie alebo zmena pomoci, pričom je potrebné spresniť, že zmeny sa môžu týkať buď existujúcej pomoci, alebo pôvodných projektov oznámených Komisii (rozsudok zo 14. novembra 2019, Dilly’s Wellnesshotel, C‑585/17, EU:C:2019:969, bod 56 a citovaná judikatúra).

39

Podľa článku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia č. 659/1999 „existujúca pomoc“ znamená najmä „autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou“. Z toho vyplýva, že na schému pomoci, o ktorú ide v prejednávanej veci, sa tak v pôvodnom znení schválenom rozhodnutím o schválení z roku 2002, ako aj v znení zmien schválených rozhodnutiami o schválení z rokov 2005 a 2008, vzťahuje pojem „existujúca pomoc“ v zmysle tohto ustanovenia.

40

Pojem „nová pomoc“ je vymedzený v článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 tak, že znamená „všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci“. Článok 4 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 794/2004 v tejto súvislosti stanovuje, že „na účely článku 1 písm. c) nariadenia [č. 659/1999] zmena existujúcej pomoci bude znamenať každú zmenu, okrem zmien čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci [s vnútorným] trhom“.

41

Súdny dvor rozhodol, že zmena nemôže byť posúdená ako čisto formálna alebo administratívna zmena v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia č. 794/2004 vtedy, ak mohla ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom (rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, bod 94).

42

S cieľom určiť, či vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej zaviedla zmenu schémy pomoci, ktorá by mohla mať vplyv na posúdenie zlučiteľnosti tejto schémy s vnútorným trhom, pričom v takom prípade by sa musela považovať za „zmenu existujúcej pomoci“, a teda „novú pomoc“ podliehajúcu oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, treba zohľadniť tak povahu a rozsah tejto zmeny, ako aj rozhodnutia Komisie o schválení týkajúce sa skorších verzií tejto schémy (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2018, Carrefour Hypermarchés a i., C‑510/16, EU:C:2018:751, body 39 až 59).

43

Pokiaľ ide v prvom rade o povahu a rozsah zmeny, o ktorú ide v prejednávanej veci, treba poznamenať, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej zmenila so spätnou účinnosťou kritériá pridelenia množstva bionafty, na ktoré sa uplatňuje zvýhodnená sadzba spotrebnej dane za roky 2006 až 2009, medzi podniky, ktoré využívajú tento režim. Z dôkazov, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, konkrétne vyplýva, že v zneniach schémy pomoci, ktoré existovali pred touto právnou úpravou, kritériá prideľovania kvót pre daňovo zvýhodnenú bionaftu, stanovené ministerskou vyhláškou č. 256/2003 a neskôr ministerskou vyhláškou č. 156/2008, priznávali výrobnej kapacite každého dotknutého podniku menej významnú úlohu, pričom pôvodný koeficient váženia 0,4 sa zmenil na 0,45 ministerskou vyhláškou č. 156/2008 a zdôrazňoval naopak výrobu každého dotknutého podniku v minulosti, t. j. množstvo bionafty, ktorú tento podnik skutočne uviedol na trh počas predchádzajúcich rokov, pričom pôvodný koeficient váženia 0,6 bol ministerskou vyhláškou č. 156/2008 znížený na 0,55.

44

Priznanie vyššej váhy kritériu výroby každého dotknutého podniku v minulosti malo za následok, že takzvaní „historickí“ výrobcovia pôsobiaci v odvetví bionafty už niekoľko rokov získali zakaždým väčšie množstvo daňovo zvýhodnenej bionafty než výrobcovia, ktorí napriek tomu, že mali vyššiu výrobnú kapacitu, vstúpili na tento trh až neskôr. Po tom, čo Consiglio di Stato (Štátna rada) zrušila vnútroštátne ustanovenia, ktoré stanovovali kritériá na rozdelenie množstva daňovo zvýhodnenej bionafty, taliansky zákonodarca zaviedol vnútroštátnu právnu úpravu dotknutú vo veci samej, ktorou sa kritériá výroby každého dotknutého podniku v minulosti a jeho výrobná kapacita zohľadňujú rovnakým koeficientom, a to 0,5 pre každé z týchto kritérií.

45

Vzhľadom na to treba spresniť, že ako vyplýva zo skutočností predložených Súdnemu dvoru, ktoré prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej nemá vplyv ani na okruh príjemcov, ktorým bol predtým umožnený prístup k zvýhodnenému režimu, ani na rozpočet schémy pomoci schválenej Komisiou rozhodnutím o schválení z roku 2008, ani nepredlžuje dobu trvania tejto schémy. Nie je dotknutá ani definícia výrobku, na ktorý sa vzťahuje zvýhodnená sadzba spotrebnej dane, ani samotná táto sadzba.

46

Pokiaľ ide v druhom rade o príslušné rozhodnutia o schválení, je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia Komisie, ktorými sa schvaľuje schéma pomoci, sa ako výnimky zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom stanovenej v článku 107 ods. 1 ZFEÚ musia vykladať reštriktívne (rozsudok z 20. septembra 2018, Carrefour Hypermarchés a i., C‑510/16, EU:C:2018:751, bod 37, ako aj citovaná judikatúra).

47

Navyše podľa ustálenej judikatúry pri výklade takýchto rozhodnutí Komisie je potrebné preskúmať nielen znenie týchto rozhodnutí, ale tiež je potrebné prihliadnuť na oznámenie vykonané dotknutým členským štátom (rozsudok z 20. septembra 2018, Carrefour Hypermarchés a i., C‑510/16, EU:C:2018:751, bod 38, ako aj citovaná judikatúra).

48

V prejednávanej veci z príslušných rozhodnutí o schválení vyplýva, že kritériá na pridelenie množstva výrobku, na ktoré sa uplatňuje zvýhodnená sadzba spotrebnej dane, medzi podniky, ktoré sú príjemcami zo schémy, nepredstavujú skutočnosť, na ktorej Komisia založila svoj súhlas s predchádzajúcimi zneniami schémy pomoci, o ktorú ide vo veci samej.

49

Konkrétne, hoci je nesporné, že kritériá na pridelenie množstva bionafty, na ktoré sa vzťahuje zvýhodnený daňový režim, boli Komisii oznámené prinajmenšom v rámci oznámenia zmien, ktoré boli predmetom rozhodnutia o schválení z roku 2008, tieto kritériá neboli výslovne preskúmané v žiadnom z príslušných rozhodnutí o schválení.

50

Preskúmanie zlučiteľnosti dotknutej schémy pomoci s vnútorným trhom vychádzalo z iných skutočností, najmä pokiaľ ide konkrétne o rozhodnutie o schválení z roku 2008, vychádzalo z podmienok uvedených v časti E.3.3 rámcových pravidiel Spoločenstva pre štátnu pomoc na ochranu životného prostredia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 37, 2001, s. 3), ktoré sa týkajú prevádzkovej pomoci na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. V odôvodneniach 32 a 36 tohto rozhodnutia Komisia overila súlad vymedzenia výrobkov, na ktoré sa vzťahovalo daňové zvýhodnenie, s bodom 6 týchto rámcových pravidiel a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave (Ú. v. EÚ L 123, 2003, s. 42; Mim. vyd. 13/031, s. 188). V odôvodneniach 38 až 45 uvedeného rozhodnutia Komisia overila, že vyčíslenie pomoci bolo v súlade s kritériami uvedenými v bode 56 uvedených pravidiel a že bolo spôsobilé vylúčiť riziko nadmernej náhrady. V tejto súvislosti Komisia zohľadnila skutočnosť, že daňová výhoda existuje spolu s povinnosťou uvoľniť biopalivá na spotrebu, ktorá je pre ne stanovená.

51

Ani z príslušných rozhodnutí o schválení, ani z pripomienok predložených Súdnemu dvoru v prejednávaných veciach pritom nevyplýva, že zmena kritérií prideľovania daňovo zvýhodnených kvót na bionaftu medzi prijímajúcimi podnikmi, zavedená vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, by mohla ovplyvniť akýkoľvek prvok posúdení uvedených v týchto rozhodnutiach. Navyše samotná skutočnosť, že dotknutý členský štát oznámil tejto inštitúcii návrh vnútroštátnej právnej úpravy stanovujúcej oznámenú schému pomoci, vôbec neznamená, že všetky prvky tohto návrhu sa musia považovať za podstatné, ak tak, ako v prejednávanej veci, po tomto oznámení nasleduje rozhodnutie, ktorým Komisia schvaľuje dotknutú schému pomoci. Takýto prístup by totiž zbavil potrebného účinku pojem „zmena existujúcej pomoci“, ktorý, ako vyplýva zo samotného znenia článku 4 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 794/2004, pripomenutého v bode 40 tohto rozsudku, pokrýva práve nie akúkoľvek zmenu existujúcej pomoci, ale len takú, ktorej dôsledkom je vplyv na posúdenie zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom.

52

Je pravda, že z odôvodnenia 23 rozhodnutia o schválení z roku 2002, z odôvodnenia 22 rozhodnutia o schválení z roku 2005, ako aj z odôvodnenia 46 rozhodnutia o schválení z roku 2008 vyplýva, že talianske orgány sa zaviazali každoročne predkladať Komisii správy na sledovanie nadmernej náhrady. Tieto správy mali najmä uvádzať ceny prvotných surovín a výrobné náklady, pridelené kvóty a spoločnosti, ktorým boli pridelené, ako aj všetky ostatné údaje, ktoré Komisii umožnia posúdiť, či skutočne dochádza k nadmernej náhrade. Talianskym orgánom bolo tiež pripomenuté, že musia vopred informovať Komisiu o každej zmene podmienok, za ktorých sa pomoc poskytuje.

53

Po prvé však najmä z odôvodnenia 17 rozhodnutia o schválení z roku 2005 a z odôvodnenia 44 rozhodnutia o schválení z roku 2008 vyplýva, že riziko nadmernej náhrady nevyplýva z kritérií rozdelenia daňovo zvýhodneného výrobku ako takých, ale závisí od pomeru medzi nákladmi na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a bežnou cenou nafty na trhu. Pokiaľ sa pomoc obmedzí na pokrytie rozdielu medzi týmito dvomi sumami, s výhradou primeraného zisku, nadmerná náhrada je vylúčená.

54

Okrem toho, hoci zmena, o ktorú ide vo veci samej, mala za následok zmenu dôležitosti priradenej dvom parametrom, ktoré taliansky zákonodarca určil ako relevantné na účely rozdelenia pomoci, a to skutočnej výroby každého z dotknutých podnikov v minulosti a jeho výrobnej kapacity, tieto dve kritériá zostávajú relevantné a v súčasnosti sa dokonca nachádzajú v rovnakom postavení v rámci znenia schémy pomoci, o ktorú ide vo veci samej, v dôsledku čoho tiež vzhľadom na skutočnosť, že sadzba spotrebnej dane bola zachovaná, príslušná zmena nemôže vyvrátiť konštatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 45 rozhodnutia o schválení z roku 2008, podľa ktorého je iba časť výroby každej prijímajúcej spoločnosti spôsobilá získať zvýhodnenú spotrebnej dane v rámci príslušnej schémy pomoci.

55

Po druhé sa nemožno domnievať, že všeobecné označenie, aké je uvedené v odôvodnení 22 rozhodnutia o schválení z roku 2005, podľa ktorého sú talianske orgány povinné vopred oznámiť Komisii každú zmenu podmienok, za ktorých sa pomoc poskytuje, by sa malo vykladať tak, že má za následok zmenu rozsahu oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, keďže sa uplatňuje, ako vyplýva z bodov 39 až 41 tohto rozsudku, iba na zmeny existujúcej pomoci, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom. To je navyše potvrdené aj skutočnosťou, že v odôvodnení 48 rozhodnutia o schválení z roku 2008 Komisia poukazuje na túto povinnosť oznámiť zmeny schémy pomoci, pričom výslovne spresňuje, že takéto oznámenie sa musí uskutočniť v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a príslušnými ustanoveniami nariadení č. 659/1999 a 794/2004.

56

Po tretie skutočnosť, že z dôvodu nového vymedzenia kritérií na priznanie zvýhodnenia, vykonaného vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej, sa niektorým príjemcom pridelili nižšie kvóty daňovo zvýhodnenej bionafty v porovnaní s tým, čo bolo stanovené pôvodne, zatiaľ čo iným príjemcom sa kvóty zvýšili, nemôže mať vplyv na posúdenie Komisie v príslušných rozhodnutiach o schválení, v ktorých Komisia považovala dotknutú schému pomoci za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Konkrétne informácie, ktoré má Súdny dvor k dispozícii a ktoré prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, zrejme nepreukazujú, že táto zmena spochybnila cieľ dotknutej schémy pomoci, spočívajúci v znížení nákladov znášaných výrobcami a spracovateľmi bionafty, ani posúdenie vykonané v dôsledku toho Komisiou, podľa ktorého bola a naďalej je schéma pomoci ako činnosť v prospech obnoviteľných zdrojov energie, a teda v prospech ochrany životného prostredia, zlučiteľná s právom Únie tak vo svojom pôvodnom znení, ako aj v zmenených zneniach.

57

Treba dodať, že tento výklad príslušných rozhodnutí o schválení je tiež v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej sa Komisia môže v prípade schémy pomoci obmedziť na preskúmanie všeobecných znakov príslušnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmať každý osobitný prípad uplatnenia, pričom kontrola Komisie sa tak nemôže týkať individuálnej situácie každého dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2018, Carrefour Hypermarchés a i., C‑510/16, EU:C:2018:751, bod 32, ako aj citovanú judikatúru, a zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, C‑362/19 P, EU:C:2021:169, bod 65). V prípade schémy pomoci sa totiž Komisia môže obmedziť na skúmanie, či táto schéma je nevyhnutná na účely realizácie jedného z cieľov stanovených v článku 107 ods. 3 ZFEÚ (rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, bod 114, ako aj citovaná judikatúra).

58

Z toho vyplýva, že zmena kritérií rozdelenia pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci, o ktorú ide vo veci samej, sa nedotkla podstatných náležitostí tejto schémy, ako boli posúdené Komisiou v rámci príslušných rozhodnutí o schválení na účely jej posúdenia zlučiteľnosti uvedenej schémy s vnútorným trhom (pozri analogicky rozsudok z 13. decembra 2018, Rittinger a i., C‑492/17, EU:C:2018:1019, bod 59). Táto zmena preto nepredstavuje „zmenu existujúcej pomoci“ v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999 a článku 4 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 794/2004, a teda nepredstavuje „novú pomoc“ podliehajúcu oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Z toho vyplýva, že jeho vykonanie nemožno považovať za nezákonné len z toho dôvodu, že nebolo vopred oznámené Komisii.

59

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba na položené otázky odpovedať tak, že články 107 a 108 ZFEÚ, ako aj ustanovenia nariadení č. 659/1999 a 794/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmena zvýhodneného daňového režimu pre bionaftu, schváleného Komisiou, sa nemá považovať za novú pomoc podliehajúcu oznamovacej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ak táto zmena spočíva v tom, že so spätnou účinnosťou sa menia kritériá rozdelenia kvót bionafty, na ktoré sa vzťahuje zvýhodnená sadzba spotrebnej dane podľa tohto režimu, pokiaľ sa uvedená zmena netýka podstatných náležitostí dotknutej schémy pomoci, ako ich posúdila Komisia v rámci svojho preskúmania zlučiteľnosti predchádzajúcich znení uvedenej schémy s vnútorným trhom.

60

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Články 107 a 108 ZFEÚ, ako aj ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ], zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 734/2013 z 22. júla 2013, ako aj nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 659/1999, sa majú vykladať v tom zmysle, že zmena zvýhodneného daňového režimu pre bionaftu, schváleného Európskou komisiou, sa nemá považovať za novú pomoc podliehajúcu oznamovacej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ak táto zmena spočíva v tom, že so spätnou účinnosťou sa menia kritériá rozdelenia kvót bionafty, na ktoré sa vzťahuje zvýhodnená sadzba spotrebnej dane podľa tohto režimu, pokiaľ sa uvedená zmena netýka podstatných náležitostí dotknutej schémy pomoci, ako ich posúdila Komisia v rámci svojho preskúmania zlučiteľnosti predchádzajúcich znení uvedenej schémy s vnútorným trhom.