Právny rámec

Právo Svetovej obchodnej organizácie

Základné nariadenie

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

Návrhy účastníkov konania

O odvolaní

Úvodné pripomienky

O prvom až treťom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

– O prvom odvolacom dôvode založenom na tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Komisia bola povinná vykonať analýzu cenového podhodnotenia podľa jednotlivých trhových segmentov

– O druhom odvolacom dôvode založenom na tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že metóda PCN nebola primeraná na zohľadnenie segmentácie trhu

– O treťom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom výklade povinnosti odôvodnenia a skreslení dôkazov

Posúdenie Súdnym dvorom

– Úvodné pripomienky

– O treťom odvolacom dôvode

– O prvom a druhom odvolacom dôvode

O štvrtom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

– O nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd tým, že rozhodol, že Komisia bola povinná zohľadniť v rámci analýzy vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie upravenej v článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia všetky druhy dotknutého výrobku predávané týmto výrobným odvetvím

– O nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď rozhodol, že Komisia bola v rámci analýzy vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie upravenej v článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia povinná preskúmať rozsah, v akom mohli ceny 17 druhov posudzovaného výrobku prispieť k zníženiu cien výrobcov Únie zaradených do vzorky

O žalobe podanej na Všeobecný súd

O trovách

1

Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 24. septembra 2019, Hubei Xinyegang Special Tube/Komisia (T‑500/17, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2019:691), ktorým tento súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/804 z 11. mája 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 121, 2017, s. 3, ďalej len „sporné nariadenie“), v rozsahu, v akom sa toto nariadenie týka výrobkov spoločnosti Hubei Xinyegang Special Tube Co. Ltd (ďalej len „Hubei“).

2

Rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúc[im] sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), Rada Európskej únie schválila Dohodu o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanú v Marrákeši 15. apríla 1994, ako aj dohody v prílohách 1 až 3 k tejto dohode, medzi ktorými sa uvádza aj Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“).

3

Článok 3 toho nariadenia, nazvaný „Zistenie ujmy“, stanovuje:

„3.1   Zistenie ujmy na účely článku VI [všeobecnej dohody a o clách a obchode (GATT) z roku 1994] bude založené na spoľahlivých dôkazoch a zahrnie objektívne preskúmavanie a) objemu dumpingových dovozov a vplyv dumpingových dovozov na ceny obdobných výrobkov na domácom trhu a b) následného dosahu týchto dovozov na domácich výrobcov týchto výrobkov.

3.2   … Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, úrady vykonávajúce prešetrenie posúdia, či nastalo podstatné podhodnotenie cien tovaru na základe dumpingových dovozov v porovnaní s cenou obdobného výrobku dovážajúcej krajiny alebo či vplyv takých dovozov iným spôsobom pôsobí vo významnej miere na znižovanie cien alebo bráni zvyšovaniu cien, ku ktorému by inak došlo. Jeden z týchto činiteľov alebo niekoľko z nich nemôže poskytnúť rozhodujúce vodidlo [Jeden alebo ani viacero z týchto faktorov nemusí byť nevyhnutne smerodajných – neoficiálny preklad].

…

3.5   Musí sa preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú dumpingovými účinkami, ako je ustanovené v odsekoch 2 a 4, ujmu podľa tejto dohody. Dokazovanie príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou domácemu výrobnému odvetviu bude založené na preskúmaní všetkých príslušných dôkazov, ktoré majú úrady k dispozícii. Úrady takisto preskúmajú všetky iné známe faktory než dumpingové dovozy, ktoré súčasne poškodzujú domáce výrobné odvetvie, pričom poškodenia spôsobené týmito ostatnými faktormi sa nesmú prisudzovať dumpingovým dovozom. …

…“

4

Odôvodnenie 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21, ďalej len „základné nariadenie“), stanovuje:

„S cieľom zabezpečiť riadne a transparentné uplatňovanie pravidiel stanovených v Antidumpingovej dohode…, terminológia uvedenej dohody by mala byť zavedená do právnych predpisov Únie v najlepšej možnej miere.“

5

Článok 1 základného nariadenia s názvom „Zásady“ stanovuje:

„1.   Antidumpingové clo možno uložiť na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v Únii spôsobuje ujmu.

2.   Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do Únie nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku v bežnom obchode, stanovená pre krajinu vývozu.

…

4.   Na účely tohto nariadenia ‚podobný výrobok‘ znamená výrobok, ktorý je identický, to znamená podobný vo všetkých znakoch s posudzovaným výrobkom, alebo ak nie je takýto výrobok k dispozícii, s iným výrobkom, ktorý hoci nie je podobný v každom ohľade, má vlastnosti, ktoré sú veľmi podobné vlastnostiam posudzovaného výrobku.“

6

Článok 2 tohto istého nariadenia s názvom „Stanovenie dumpingu“ znie takto:

„…

D. Dumpingové rozpätie

11. Pokiaľ príslušné ustanovenia, ktoré upravujú spravodlivé porovnanie, neustanovujú inak, je existencia dumpingových rozpätí počas obdobia prešetrovania spravidla stanovená na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženým priemerom cien všetkých vývozných transakcií do Únie alebo porovnaním individuálnych normálnych hodnôt a individuálnych vývozných cien do Únie v jednotlivých transakciách. Normálnu hodnotu stanovenú na základe váženého priemeru možno však porovnať s cenami jednotlivých individuálnych vývozných transakcií do Únie, ak existuje významný rozdiel v profile vývozných cien medzi rôznymi kupujúcimi, regiónmi alebo dobami a ak by metódy špecifikované v prvej vete tohto odseku neodrážali plnú mieru praktizovaného dumpingu. Tento odsek nebráni používaniu výberu vzoriek v súlade s článkom 17.

…“

7

Článok 3 základného nariadenia s názvom „Stanovenie ujmy“ stanovuje:

„1.   Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie alebo značné oneskorenie v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2.   Stanovenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie:

3.   Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Únii. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí cenové podhodnotenie vo významnej miere alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden alebo ani viacero z týchto faktorov nemôžu [nemusí – neoficiálny preklad] byť nevyhnutne smerodajných.

…

5.   Vyhodnotenie dosahu dumpingových dovozov na dotknuté výrobné odvetvie Únie zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia…

6.   Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie Únie tak, ako je stanovené v odseku 5, a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.

7.   Iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. …

8.   Účinok dumpingových dovozov sa vyhodnotí vo vzťahu k výrobe podobného výrobku v rámci výrobného odvetvia Únie, ak dostupné údaje umožnia samostatnú identifikáciu tejto výroby na základe kritérií, ako je výrobný proces, odbyt a zisky výrobcu. …

…“

8

Článok 4 tohto nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmu výrobného odvetvia Únie“, stanovuje:

„1.   Na účely tohto nariadenia sa pojem ‚výrobné odvetvie Únie‘ vykladá tak, že označuje výrobcov podobných výrobkov z Únie ako celku alebo tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť, tak ako je vymedzené v článku 5 ods. 4, z celkovej výroby týchto výrobkov v rámci Únie…

…

4.   Na tento článok sa vzťahujú ustanovenia článku 3 ods. 8“

9

Článok 17 základného nariadenia s názvom „Výber vzorky“ stanovuje:

„1.   V prípadoch, kde je počet osôb, ktoré podali podnet, vývozcov alebo dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne na základe informácií dostupných v čase výberu alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.

2.   Konečný výber strán, druhov výrobkov alebo transakcií vykonaných podľa týchto ustanovení o výbere vzorky závisí od Komisie, uprednostní sa však výber vzorky konzultovanej a odsúhlasenej dotknutými stranami za predpokladu, že sa takéto strany prihlásia a sprístupnia dostatočné množstvo informácií do troch týždňov od začatia prešetrovania, aby sa umožnilo vybratie reprezentatívnej vzorky.

…“

10

Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 až 7 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto rozsudku ich možno zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

11

Dňa 13. februára 2016 začala Komisia na základe podnetu antidumpingové prešetrovanie vo veci dovozu určitých druhov bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm (ďalej len „posudzovaný výrobok“) pochádzajúcich z Číny.

12

V priebehu prešetrovania bola ako súčasť vzorky čínskych vyvážajúcich výrobcov na základe článku 17 základného nariadenia vybraná čínska spoločnosť Hubei Xinyegang, ktorá vyrába a vyváža do Únie bezšvové rúry a rúrky.

13

Dňa 11. novembra 2016 Komisia prijala nariadenie (EÚ) 2016/1977 z 11. novembra 2016, ktorým sa zavádza [dočasné – neoficiálny preklad] antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 305, 2016, s. 1).

14

Dňa 11. mája 2017 Komisia prijala sporné nariadenie, ktorého článok 1 stanovuje uloženie konečného antidumpingového cla všetkým čínskym vyvážajúcim výrobcom posudzovaného výrobku. Pokiaľ ide o výrobky vyrobené a vyvážané spoločnosťou Hubei, sadzba antidumpingového cla bola stanovená na 54,9 %.

15

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 7. augusta 2017 sa Hubei domáhala zrušenia sporného nariadenia.

16

Uznesením z 24. januára 2018 predsedníčka siedmej komory Všeobecného súdu povolila spoločnostiam ArcelorMittal Tubular Products Roman SA, Válcovny trub Chomutov a. s. a Vallourec Deutschland GmbH (ďalej len „ArcelorMittal a i.“) vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie.

17

Hubei na podporu svojej žaloby uviedla štyri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod sa zakladal na porušení článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia a článku 3 ods. 3.1 a 3.2 antidumpingovej dohody. Druhý žalobný dôvod sa zakladal na porušení článku 3 ods. 6 tohto nariadenia a článku 3 ods. 3.5 tejto dohody. Tretí žalobný dôvod sa zakladal na zjavne nesprávnom posúdení pri vyvodzovaní príčinnej súvislosti v zmysle článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia. Napokon štvrtý žalobný dôvod sa zakladal na porušení „povinnosti náležitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných“. Všeobecný súd preskúmal len prvý a druhý žalobný dôvod, a teda len tieto žalobné dôvody majú význam pre toto konanie.

18

V prvej časti svojho prvého žalobného dôvodu Hubei tvrdila, že Komisia sa tým, že v rámci stanovenia ujmy analyzovala cenové podhodnotenie na základe obdobia prešetrovania, teda roku 2015, dopustila nesprávneho právneho posúdenia. Túto prvú časť Všeobecný súd zamietol v bodoch 48 až 52 napadnutého rozsudku, ktorých sa toto odvolanie netýka.

19

Všeobecný súd naopak vyhovel druhej časti prvého žalobného dôvodu uvedeného spoločnosťou Hubei, týkajúcej sa metódy použitej Komisiou v rámci stanovenia ujmy na účely porovnania cien dumpingových dovozov s cenami výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie na účely analýzy cenového podhodnotenia.

20

V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane v bodoch 59 až 67 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že hoci Komisia v súvislosti s posudzovaným výrobkom upozornila na existenciu troch segmentov trhu, z ktorých prvý sa týka ropy a plynu, druhý stavebníctva a tretí výroby elektrickej energie, v rámci svojej analýzy cenového podhodnotenia a všeobecnejšie v rámci preskúmania vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie nezohľadnila túto segmentáciu. Všeobecný súd preto konštatoval, že Komisia nezaložila svoju analýzu na všetkých údajoch relevantných v prejednávanej veci, čím porušila článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

21

Všeobecný súd dospel k tomuto záveru najmä na základe správy odvolacieho orgánu zriadeného orgánom na urovnávanie sporov WTO v rámci sporu „Čína – Opatrenie ukladajúce antidumpingové clá na vysoko výkonné bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele ‚HP‑SSST‘ pochádzajúce z Japonska“ (WT/DS 454/AB/R a WT/DS 460/AB/R, správa zo 14. októbra 2015, ďalej len „správa odvolacieho orgánu ‚HP‑SSST‘“) a vlastného rozsudku z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada (T‑35/01, EU:T:2004:317).

22

Na druhej strane Všeobecný súd v bodoch 68 až 75 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že Komisia v rozsahu, v akom v rámci analýzy cenového podhodnotenia nezohľadnila určitý objem posudzovaného výrobku vyrábaného výrobcami Únie zaradenými do vzorky, a to 17 zo 66 druhov výrobku označených ako „kontrolné čísla výrobku“ (ďalej len „PCN“), predstavujúci 8 % objemu predaja uvedených výrobcov, ktoré neboli vyvezené čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, v rozpore s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia nezohľadnila všetky údaje relevantné v prejednávanom prípade.

23

Napokon Všeobecný súd v bodoch 77 až 79 napadnutého rozsudku usúdil, že dôkazy, ktoré Komisia poskytla do spisu po pojednávaní, nemôžu spochybniť závery, ku ktorým dospel.

24

V bodoch 82 až 89 napadnutého rozsudku Všeobecný súd tiež vyhovel druhému žalobnému dôvodu, ktorý Hubei uviedla, pričom v podstate rozhodol, že vzhľadom na to, že v rámci prvého žalobného dôvodu konštatoval, že Komisia na účely určenia cenového podhodnotenia a vplyvu dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie nezohľadnila všetky relevantné údaje, bolo potrebné dospieť k záveru, že v dôsledku toho záver Komisie týkajúci sa existencie príčinnej súvislosti v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia spočíval na neúplnom zistení skutkového stavu, takže Komisia v rámci analýzy príčinnej súvislosti nezohľadnila všetky údaje relevantné v prejednávanom prípade.

25

Všeobecný súd preto vyhovel prvému a druhému žalobnému dôvodu a v dôsledku toho zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Hubei bez toho, aby preskúmal ostatné dva žalobné dôvody, ktoré táto spoločnosť uviedla.

26

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

27

Hubei navrhuje, aby Súdny dvor:

28

ArcelorMittal a i. navrhujú, aby Súdny dvor:

29

Komisia na podporu svojho odvolania uvádza šesť odvolacích dôvodov, z ktorých prvý je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že bola povinná vykonať analýzu cenového podhodnotenia podľa trhového segmentu, druhý na tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že metóda PCN nebola primeraná na účely zohľadnenia segmentácie trhu, tretí na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu povinnosti odôvodnenia a skreslenia dôkazov, štvrtý na nesprávnom výklade článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia, piaty na porušení článku 17 tohto nariadenia a šiesty na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd vykonal príliš intenzívne súdne preskúmanie pri skúmaní analýzy Komisie týkajúcej sa cenového podhodnotenia.

30

Na úvod treba v prvom rade uviesť, že z odôvodnenia 3 tohto nariadenia vyplýva, že na účely zabezpečenia riadneho a transparentného uplatňovania pravidiel stanovených v antidumpingovej dohode je cieľom uvedeného nariadenia okrem iného prebrať v čo najväčšej možnej miere terminológiu tejto dohody do právnych predpisov Únie. Ako Všeobecný súd zdôraznil v bode 54 napadnutého rozsudku, ktorý nebol predmetom kritiky Komisie v jej odvolaní, ustanovenia článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia sú v podstate totožné s ustanoveniami článku 3 ods. 3.1 a 3.2 uvedenej dohody, ktorých výklad bol osobitne poskytnutý v správe odvolacieho orgánu „HP‑SSST“.

31

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prednosť medzinárodných zmlúv, ktoré uzavrela Únia, pred sekundárnou právnou úpravou vyžaduje, aby táto právna úprava bola v čo najširšej miere vykladaná v súlade s týmito zmluvami (pozri najmä rozsudok z 10. novembra 2011X a X BV, C‑319/10 a C‑320/10, neuverejnený, EU:C:2011:720, bod 44 a citovanú judikatúru).

32

Súdny dvor navyše už rozhodol, že zásada dodržiavania zmluvných záväzkov (pacta sunt servanda), ktorá je súčasťou všeobecného medzinárodného práva, a je zakotvená v článku 26 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 (Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 1155, s. 331), znamená, že Súd Únie musí na účely výkladu a uplatňovania antidumpingovej dohody zohľadniť výklad jednotlivých ustanovení tejto dohody, ktorý podal orgánom na urovnávanie sporov WTO [pozri analogicky rozsudok zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolská výučba), C‑66/18, EU:C:2020:792, bod 92].

33

Súdny dvor sa tak už odvolal na správy poroty alebo odvolacieho orgánu WTO na podporu svojho výkladu niektorých ustanovení dohôd uvedených v prílohe dohody, ktorou sa zakladá WTO (pozri najmä rozsudok z 10. novembra 2011X a X BV, C‑319/10 a C‑320/10, neuverejnený, EU:C:2011:720, bod 45 a citovanú judikatúru).

34

Všeobecný súd preto správne zastával názor, ako vyplýva najmä z bodov 53 a 54 napadnutého rozsudku, že v prejednávanej veci nič nebránilo tomu, aby odkázal na správu odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ týkajúcu sa výkladu článku 3, ods. 3.1. a 3.2 antidumpingovej dohody na účely výkladu ustanovení článku 3 ods. 2 a 3 antidumpingovej dohody, ktoré sú v podstate totožné.

35

V druhom rade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať (rozsudok z 18. októbra 2018, Gul Ahmed Textile Mills/Rada, C‑100/17 P, EU:C:2018:842, bod 63).

36

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že táto široká miera voľnej úvahy sa týka najmä stanovenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v rámci antidumpingového prešetrovania. Súdne preskúmanie takéhoto posúdenia sa teda musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či boli správne zistené skutočnosti a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci. Tak je to najmä v prípade určenia faktorov, ktoré spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Únie v rámci antidumpingového prešetrovania (rozsudok z 10. septembra 2015, Bricmate, C‑569/13, EU:C:2015:572, bod 46 a citovaná judikatúra).

37

Súdny dvor takisto rozhodol, že preskúmanie dôkazov, na ktorých inštitúcie Únie založili svoje konštatovania, Všeobecným súdom nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností nahrádzajúce posúdenie vykonané týmito inštitúciami. Toto preskúmanie nenarúša širokú mieru voľnej úvahy týchto inštitúcií v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené inštitúciami. Všeobecný súd musí preto posúdiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť závery, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo (rozsudok z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia, C‑345/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:589, bod 16, ako aj citovaná judikatúra).

38

Svojím prvým až tretím odvolacím dôvodom Komisia, podporovaná spoločnosťou ArcelorMittal a i., spochybňuje body 59 až 67 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd v podstate rozhodol, že Komisia tým, že v rámci svojej analýzy cenového podhodnotenia nezohľadnila segmentáciu trhu s posudzovaným výrobkom, a všeobecnejšie vplyv dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie, v rozpore s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia nezaložila svoju analýzu na všetkých údajoch relevantných v prejednávanej veci.

39

Prvou časťou svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že porušil článok 1 ods. 2 a 4, článok 3 ods. 2, 3 a 8, ako aj článok 4 základného nariadenia, keď rozhodol, že bola povinná vykonať osobitné preskúmanie cenového podhodnotenia pre každý segment trhu posudzovaného výrobku.

40

Z týchto ustanovení vyplýva, že stačí, aby Komisia analyzovala cenové podhodnotenie na úrovni „podobného výrobku“ v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia, pričom preskúma jeho vplyv na „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 tohto nariadenia.

41

Naopak, nič v uvedených ustanoveniach nenaznačuje povinnosť vykonať analýzu cenového podhodnotenia oddelene pre každý segment trhu posudzovaného výrobku.

42

Všeobecný súd uložením takejto povinnosti vyžadoval analýzu cenového podhodnotenia, ktorá sa zakladá na pojme relevantného trhu s relevantným výrobkom, ktorý patrí do práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Tento pojem je však veľmi odlišný od pojmu „podobný výrobok“, ktorý normotvorca Únie použil v rámci antidumpingovej právnej úpravy, najmä na účely analýzy cenového podhodnotenia.

43

Druhou časťou svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že požiadavku analýzy cenového podhodnotenia samostatne pre každý trhový segment nesprávne založil len na dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach, a to na správe odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ a rozsudku z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada (T‑35/01, EU:T:2004:317).

44

Všeobecný súd tak skreslil skutkové okolnosti, z ktorých vychádzajú tieto predchádzajúce rozsudky, ktoré sú úplne odlišné od tých, na ktorých spočíva prejednávaná vec.

45

Na jednej strane totiž v prípadoch, o ktoré ide v týchto dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach, nebolo konštatované žiadne cenové podhodnotenie na úrovni podobného výrobku, zatiaľ čo v spornom nariadení Komisia konštatovala na tejto úrovni cenové podhodnotenie.

46

Na druhej strane na rozdiel od situácie, o ktorú ide v správe odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, v ktorej boli dumpingové dovozy a domáci predaj koncentrované v rôznych segmentoch trhu, v spornom nariadení Komisia konštatovala koncentráciu domáceho predaja a dumpingových dovozov v rovnakých trhových segmentoch a na podobných úrovniach.

47

Treťou časťou svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že nesprávne vyložil sporné nariadenie alebo subsidiárne nesprávne právne kvalifikoval skutkové okolnosti, keď v bode 67 napadnutého rozsudku rozhodol, že skutkové okolnosti uvedené v bodoch 59, 61, 62 a 64 tohto rozsudku predstavovali výnimočné okolnosti, ktoré si vyžadovali analýzu cenového podhodnotenia podľa jednotlivých trhových segmentov.

48

Hubei na úvod tvrdí, že odvolanie je neúčinné v rozsahu, v akom Komisia spochybňuje napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o to, že stanovuje povinnosť vykonať analýzu cenového podhodnotenia samostatne pre každý trhový segment. Všeobecný súd totiž neuložil povinnosť vykonať takúto analýzu, len v bodoch 45, 66 a 67 napadnutého rozsudku konštatoval, že sporné nariadenie porušuje článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia, keďže vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré Komisia mala k dispozícii, nezohľadnila v rámci svojej analýzy cenového podhodnotenia segmentáciu trhu s posudzovaným výrobkom. Okrem toho v rozsahu, v akom Komisia spochybňuje relevantnosť niektorých skutkových zistení Všeobecného súdu bez toho, aby sa odvolávala na skreslenie dôkazov, je jej argumentácia neprípustná.

49

Pokiaľ ide o meritum veci, Hubei sa domnieva, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. Z odkazu na „podobné výrobky“ v článku 3 ods. 2 písm. a) a v článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia totiž vyplýva, že pojem „podobný výrobok“ môže zahŕňať viaceré druhy výrobkov, a teda aj niekoľko segmentov, čo potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora.

50

Okrem toho odvolací orgán zriadený orgánom na urovnávanie sporov WTO zdôraznil dôležitosť preskúmania existencie rôznych segmentov trhu pri analýze cenového podhodnotenia a napadnutý rozsudok je v súlade s týmito konštatovaniami.

51

Podľa spoločnosti Hubei platí, že hoci neexistuje žiadna povinnosť preukázať existenciu cenového podhodnotenia pre každý druh výrobku alebo segment trhu, Komisia je povinná preskúmať všetky relevantné dôkazy, vrátane otázky, či existencia rôznych segmentov trhu môže mať celkový vplyv na analýzu vplyvu dumpingových dovozov na ceny a najmä na cenové podhodnotenie.

52

Pokiaľ ide o druhú časť prvého odvolacieho dôvodu, Hubei tvrdí, že právnym základom, na ktorom Všeobecný súd založil zrušenie sporného nariadenia, je porušenie povinnosti Komisie podľa článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia založiť svoju analýzu v oblasti cenového podhodnotenia na všetkých relevantných údajoch, teda porušenie povinnosti stanoviť ujmu na základe nesporných dôkazov a objektívneho preskúmania.

53

Všeobecný súd správne odkázal na dve predchádzajúce rozhodnutia, a to správu odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ a rozsudok z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada (T‑35/01, EU:T:2004:317), aby potvrdil, že ak existujú rôzne segmenty trhu vykazujúce podstatné cenové rozdiely, je potrebné zohľadniť vplyv tejto segmentácie na analýzu cenového podhodnotenia.

54

Okrem toho sú viaceré tvrdenia Komisie týkajúce sa týchto dvoch predchádzajúcich rozhodnutí nepresné.

55

Napokon tvrdenie Komisie, že v prejednávanej veci sa tak čínsky dovoz, ako aj výrobky predávané výrobným odvetvím Únie koncentrovali v tom istom segmente trhu, sa nenachádzalo v spornom nariadení, ako to správne konštatoval Všeobecný súd. Hubei však už od správneho konania tvrdila, že čínske dovozy sa koncentrovali v inom trhovom segmente, než je segment, v ktorom sa koncentrovali výrobky vyrábané výrobným odvetvím Únie.

56

Hubei tvrdí, že aj tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť. Na jednej strane sa totiž dotknutí účastníci konania nezaoberali otázkou existencie rôznych segmentov trhu v kontexte definície posudzovaného výrobku, ale v kontexte ujmy a príčinnej súvislosti. Na druhej strane, pokiaľ ide o úpravu, ktorú vykonala Komisia pri výpočte rozpätia ujmy z dôvodu ekonomickej situácie a ziskovosti najväčšej spoločnosti vo vzorke výrobcov Únie, na ktorú odkazuje odôvodnenie 8 nariadenia 2016/1977, Hubei tvrdí, že tieto skutočnosti majú zjavne významný vplyv na analýzu ujmy.

57

Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia spochybňuje body 60 a 67 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd v podstate konštatoval, že metóda PCN nie je primeraná na zohľadnenie segmentácie trhu. Všeobecný súd tak nesprávne vyložil odôvodnenie 24 sporného nariadenia, ako aj vysvetlenia poskytnuté počas správneho konania a v ústnych a písomných pripomienkach Komisie v konaní pred Všeobecným súdom. Subsidiárne Komisia tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy predložené v tejto súvislosti.

58

Komisia tvrdí, že metóda PCN predstavuje najpodrobnejšiu analýzu, ktorú možno vykonať na účely porovnania posudzovaného výrobku s podobným výrobkom. Táto metóda, ktorú navyše hlavní obchodní partneri Únie nepoužívajú, pozostáva z oveľa podrobnejšej analýzy, než je analýza vykonávaná na úrovni segmentov trhu s podobným výrobkom. Koncepcia PCN totiž zohľadňuje všetky vlastnosti posudzovaného výrobku a umožňuje tak Komisii porovnať každú rúru alebo rúrku vyrobenú čínskym výrobcom zaradeným do vzorky s najlepšie porovnateľnou rúrou alebo rúrkou vyrobenou výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Prvá číslica PCN tak odkazuje na jeden z troch dotknutých segmentov trhu. Nič neumožňuje dospieť k záveru, že Komisia tým, že vychádzala z PCN, nezohľadnila niektoré osobitné vlastnosti posudzovaného výrobku alebo trhu, vrátane cenových variácií. Metóda PCN svojou koncepciou a fungovaním zaručuje, že prebehne analýza podľa jednotlivých segmentov trhu.

59

Hubei tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku len rozhodol, že vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré mala Komisia k dispozícii, bolo uplatnenie metódy PCN samo osebe nedostatočné na zohľadnenie segmentácie trhu.

60

Je pravda, že táto metóda umožnila Komisii určiť, či čínsky dovoz, na ktorý sa vzťahovalo určité PCN alebo konkrétny druh výrobku v konkrétnom segmente trhu, podhodnotil predajné ceny fakturované výrobcami Únie zaradenými do vzorky v prípade toho istého PCN alebo druh výrobku patriaceho do toho istého trhového segmentu. Ako však Všeobecný súd správne uviedol v bode 67 napadnutého rozsudku, táto metóda neumožnila Komisii preukázať účinok dumpingových dovozov v danom segmente na predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre výrobky patriace do iných segmentov.

61

V prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu, založenej na nesprávnom výklade povinnosti odôvodnenia, ako je stanovená v článku 296 ZFEÚ, Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že v bodoch 77 až 79 napadnutého rozsudku rozhodol, že niektoré dôkazy, ktoré Komisia v nadväznosti na žiadosť Všeobecného súdu predložila po pojednávaní a ktoré preukazovali, že došlo k cenovému podhodnoteniu vo všetkých troch segmentoch trhu s posudzovaným výrobkom a že predaje výrobcov zahrnutých do vzorky sa koncentrovali – rovnako ako dumpingové dovozy – v segmente stavebníctva, nebolo možné zohľadniť, keďže boli predložené až v neskorej fáze konania pred Všeobecným súdom a týkali sa dôvodov, ktoré neboli uvedené v spornom nariadení.

62

V druhej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mal k dispozícii, keď v bode 78 napadnutého rozsudku rozhodol, že analýza podľa segmentu trhu bola vykonaná len ex post. Rozlišovanie medzi rôznymi segmentmi trhu bolo zámerne zahrnuté do analýzy metódou PCN, ktorú Všeobecný súd ignoroval alebo nezohľadnil a ktorej fungovanie skreslil.

63

Pokiaľ ide o prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu, Hubei tvrdí, že Komisia nesprávne vychádza z rozsudku z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland (C‑687/13, EU:C:2015:573), keď tvrdila, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu povinnosti odôvodnenia, ako je zakotvená v článku 296 ZFEÚ.

64

Ako totiž vyplýva z bodu 73 tohto rozsudku, tento rozsudok bol vydaný v kontexte osobitnej situácie, v ktorej sa dovozca, ktorý sa nezúčastnil správneho konania, odvolával na porušenia povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o tvrdenia, ktoré neuviedol on sám. Hubei tvrdí, že jej postavenie je podstatne odlišné, pretože už od začiatku správneho konania tvrdila, že existencia rôznych segmentov mala význam pre analýzu cenového podhodnotenia.

65

Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že inštitúcie sú povinné uviesť skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre predmetného rozhodnutia zásadný význam, a že odôvodnenie aktu musí byť uvedené v samotnom jeho texte.

66

Hubei napokon tvrdí, že je nepresné tvrdiť, že vďaka správnemu spisu vedela, že predaj výrobcov Únie zaradených do vzorky a dumpingové dovozy sa koncentrovali v tom istom segmente, a to v segmente stavebníctva, a že cenové podhodnotenie bolo zistené vo všetkých troch segmentoch. Z dôvodu dôvernosti totiž nemala prístup k výpočtom cenového podhodnotenia iných čínskych výrobcov.

67

Pokiaľ ide o druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu, Hubei tvrdí, že Všeobecný súd v bode 78 napadnutého rozsudku Komisii nevytýkal, že neuplatnila metódu PCN podľa segmentov, ale že nevykonala analýzu podľa jednotlivých segmentov. Všeobecný súd preto Komisii vytýkal, že metóda PCN jej umožnila len stanoviť podhodnotenie cien v určitom segmente, ale neumožnila jej analyzovať účinky cenového podhodnotenia konštatovaného v segmente na predajné ceny fakturované výrobcami Únie v inom segmente.

68

Na úvod treba najskôr spresniť, čo presne vytýkal Všeobecný súd Komisii v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o analýzu cenového podhodnotenia, ktorú vykonala v prejednávanej veci, keďže účastníci konania sa v tejto otázke nezhodujú, pokiaľ ide o presný rozsah tohto rozsudku.

69

V tejto súvislosti z bodov 65 až 67 napadnutého rozsudku vyplýva, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, že Všeobecný súd pripustil, že v rámci analýzy cenového podhodnotenia Komisia vzhľadom na to, že uplatnila metódu PCN, do určitej miery zohľadnila segmentáciu posudzovaného výrobku. Zastával však názor, že vzhľadom na štyri skutkové okolnosti prejednávanej veci charakterizujúce túto segmentáciu, a to ťažkosti spojené so zameniteľnosťou medzi výrobkami patriacimi do rôznych segmentov na strane dopytu, rozdiely v cenách medzi rôznymi segmentmi, koncentráciu činnosti najväčšieho podniku vybratého do vzorky výrobného odvetvia Únie v odvetví ropy a plynu a koncentráciu dovozov čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v segmente stavebníctva táto metóda nezohľadnila dostatočne segmentáciu trhu na účely analýzy vplyvu dumpingových dovozov na ceny vo výrobnom odvetví Únie, a že preto Komisia nezaložila svoju analýzu na všetkých údajoch relevantných v prejednávanom prípade.

70

Presnejšie v bode 67 napadnutého rozsudku Všeobecný súd Komisii vytýkal, že sa vzhľadom na tieto štyri skutkové okolnosti, ktoré v prejednávanej veci charakterizujú segmentáciu, v rámci svojej analýzy cenového podhodnotenia ani neuistila, že zníženie cien vo výrobnom odvetví Únie nebolo spôsobené segmentom, v ktorom boli čínske dovozy málo zastúpené, alebo cenovým podhodnotením, ktoré za predpokladu, že k nemu došlo, nemožno považovať za „významné“ v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia.

71

Ako totiž tiež uviedol generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, Všeobecný súd v tomto bode 67 implicitne, ale nevyhnutne rozhodol, že ak by to tak bolo, toto zníženie cien na trhu Únie by nebolo možné považovať za dôsledok dumpingových dovozov.

72

Ďalej treba uviesť, že podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia sa vymedzenie ujmy zakladá na nesporných dôkazoch a musí zahŕňať objektívne preskúmanie objemu dumpingových dovozov, ich vplyvu na ceny podobných výrobkov na trhu Únie a ich následný vplyv na výrobné odvetvie Únie. Článok 3 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje, že pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, treba preskúmať, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému cenovému podhodnoteniu v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie.

73

Ako uviedol Všeobecný súd v bode 33 napadnutého rozsudku, základné nariadenie nestanovuje na účely analýzy cenového podhodnotenia žiadnu osobitnú metódu.

74

Ako však zdôrazňuje Komisia, zo samotného znenia článku 3 ods. 3 tohto nariadenia vyplýva, že metóda, podľa ktorej sa postupuje na účely stanovenia prípadného cenového podhodnotenia, sa v zásade musí uplatniť na úrovni „podobného výrobku“ v zmysle článku 1 ods. 4 uvedeného nariadenia, hoci tento výrobok môžu predstavovať rôzne druhy výrobkov spadajúcich do rôznych segmentov trhu, ako je to v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada, C‑376/15 P a C‑377/15 P, EU:C:2017:269, body 58 a 59).

75

Základné nariadenie preto v zásade neukladá Komisii povinnosť vykonať analýzu existencie cenového podhodnotenia na inej úrovni, než je úroveň podobného výrobku.

76

Bod 5.180 správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, podľa ktorého orgán poverený antidumpingovým prešetrovaním nie je povinný podľa článku 3 ods. 3.2 antidumpingovej dohody preukázať existenciu cenového podhodnotenia pre každý typ výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, alebo pokiaľ ide o celý sortiment výrobkov predstavujúcich podobný domáci výrobok, potvrdzuje tento výklad.

77

Ako však potvrdzuje ten istý bod 5.180, keďže podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia je Komisia povinná vykonať „objektívne preskúmanie“ vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov výrobného odvetvia Únie, táto inštitúcia je povinná pri svojej analýze podhodnotenia cien zohľadniť všetky relevantné nesporné dôkazy, a to v prípade potreby vrátane dôkazov týkajúcich sa rôznych segmentov trhu s posudzovaným výrobkom.

78

Preto na účely zabezpečenia objektívnosti analýzy cenového podhodnotenia Komisia môže byť za určitých okolností povinná vykonať takúto analýzu na úrovni segmentov trhu s dotknutým výrobkom, aj keď sa široká miera voľnej úvahy, ktorou táto inštitúcia disponuje pri stanovovaní ujmy podľa judikatúry pripomenutej v bode 36 tohto rozsudku, vzťahuje prinajmenšom na rozhodnutia týkajúce sa výberu analytickej metódy, na údaje a dôkazy, ktoré sa majú zhromaždiť, na metódu výpočtu, ktorá sa má použiť na stanovenie rozpätia podhodnotenia, ako aj na výklad a hodnotenie zhromaždených údajov, ako to uviedol aj generálny advokát v bode 167 svojich návrhov.

79

Napokon treba uviesť, že je to tak v prvom rade v situácii, o akú išlo v rozsudku z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada (T‑35/01, EU:T:2004:317), ktorá sa vyznačuje tým, že dovozy, ktoré sú predmetom antidumpingového prešetrovania, boli zväčša koncentrované v jednom zo segmentov trhu s dotknutým výrobkom.

80

Ako totiž v podstate rozhodol Všeobecný súd v bodoch 127 a 129 tohto rozsudku, v takejto situácii segmentácie, osobitne sa vyznačujúcej dotknutými dovozmi, článok 3 základného nariadenia nebráni tomu, aby inštitúcie Únie vykonali posúdenie ujmy oddelene na úrovni dotknutého segmentu, avšak za predpokladu, že podobný výrobok bude celkovo riadne zohľadnený.

81

V druhom rade, ako tiež v podstate uviedol generálny advokát v bode 77 svojich návrhov, na účely výkladu článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia možno závery vyplývajúce zo správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ zhrnúť v tom zmysle, že v osobitnej situácii vyznačujúcej sa intenzívnou koncentráciou domáceho predaja a dumpingového dovozu v rôznych segmentoch a výraznými cenovými rozdielmi medzi segmentmi Komisia môže mať s cieľom zabezpečiť objektivitu analýzy existencie cenového podhodnotenia povinnosť zohľadniť časti trhu každého druhu výrobku a cenové rozdiely, hoci disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o podmienky tejto analýzy.

82

Ako totiž vyplýva z bodov 5.180 a 5.181 tejto správy, pokiaľ má orgán poverený antidumpingovým prešetrovaním povinnosť objektívne preskúmať účinok dumpingových dovozov na domáce ceny, nemôže vylúčiť dôkazy, ktoré by mohli viesť k domnienke, že tieto dovozy na tieto ceny nemali vplyv alebo ich vplyv bol len obmedzený.

83

S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať prvé tri odvolacie dôvody, pričom sa začne preskúmaním tretieho odvolacieho dôvodu vzhľadom na jeho potenciálne významný vplyv na prvé dva odvolacie dôvody.

84

Svojím tretím odvolacím dôvodom Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 77 až 79 napadnutého rozsudku rozhodol, že nemožno zohľadniť niektoré skutkové okolnosti týkajúce sa segmentácie trhu s posudzovaným výrobkom, ktoré Komisia uviedla po pojednávaní.

85

Ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 80 a 81 svojich návrhov, zo spisu vyplýva, že v nadväznosti na diskusiu, ktorá sa uskutočnila na pojednávaní pred Všeobecným súdom, Komisia v súlade so žiadosťou tohto súdu poskytla údaje vyplývajúce z uplatnenia metódy PCN, z ktorých vyplynulo jednak, že v troch dotknutých segmentoch sa dumpingový dovoz a predaj výrobkov výrobného odvetvia Únie vyskytovali na takmer rovnakej úrovni, že sa koncentrovali hlavne v segmente stavebníctva, kde mali podiel 75,1 % a 71,6 %, že dosahovali nezanedbateľnú úroveň v segmente ropy a plynu, a to 17,3 % a 15,3 %, a že v menšej, hoci nie nevýznamnej miere, boli prítomné v segmente výroby elektrickej energie, kde dosahovali úroveň 7,4 %, respektíve 13,1 %, a jednak, že k cenovému podhodnocovaniu dochádzalo vo všetkých troch dotknutých segmentoch.

86

V bodoch 77 až 79 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd v podstate rozhodol, že nemôže zohľadniť tieto údaje, keďže vzhľadom na to, že boli predložené v neskoršom štádiu konania pred Všeobecným súdom, nemohli doplniť odôvodnenie sporného nariadenia.

87

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa odôvodnenie požadované v článku 296 ZFEÚ musí prispôsobiť druhu príslušného právneho aktu a musí byť z neho jasne a jednoznačne zrejmá úvaha inštitúcie, ktorá akt vydala, a to tak, aby dotknuté osoby mohli spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudky z 9. januára 2003, Petrotub a Republica/Rada, C‑76/00 P, EU:C:2003:4, bod 81, ako aj z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 75).

88

Podľa tejto judikatúry požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (rozsudky z 9. januára 2003, Petrotub a Republica/Rada, C‑76/00 P, EU:C:2003:4, bod 81, ako aj z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 76).

89

Rovnako pokiaľ ide o nariadenie, odôvodnenie sa môže obmedziť na jednej strane na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k jeho prijatiu, a na strane druhej, na uvedenie všeobecných cieľov, ktoré má dosiahnuť. Preto nemožno od inštitúcií Únie požadovať, aby v ňom boli vysvetlené rozličné skutočnosti, často veľmi početné a zložité, na základe ktorých bolo nariadenie prijaté, a tým menej, aby obsahovalo viac či menej úplné zhodnotenie týchto skutočností (rozsudok z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 77).

90

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bode 79 napadnutého rozsudku zdôraznil, že Komisia v spornom nariadení nepoukázala na skutočnosť, že predaj výrobcov Únie zaradených do vzorky sa koncentroval v odvetví stavebníctva, hoci z odôvodnenia 104 tohto nariadenia vyplýva, že združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov konkrétne tvrdilo, že dovoz z Číny sa koncentroval v tomto odvetví, zatiaľ čo výrobcovia z Únie boli údajne zapojení skôr do segmentov ropy a plynu a výroby elektrickej energie.

91

Komisii však nemožno vytýkať, že v spornom nariadení neuviedla uvedenú skutočnosť v odpovedi na tvrdenie uvedené združením, keďže podľa judikatúry pripomenutej v bode 89 tohto rozsudku odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ neukladá tejto inštitúcii povinnosť vyčerpávajúcim spôsobom špecifikovať rôzne skutočnosti, ktoré sú niekedy veľmi početné a zložité, vzhľadom na ktoré bolo prijaté nariadenie ukladajúce antidumpingové clá, a a fortiori ani poskytnúť viac či menej úplné posúdenie týchto skutočností.

92

Okrem toho, keďže pokiaľ ide o analýzu cenového podhodnotenia, podstatná časť cieľa sledovaného Komisiou vyplývala zo sporného nariadenia, toto nariadenie nemuselo obsahovať osobitné odôvodnenie pre každé z mnohých skutkových tvrdení uvedených v súvislosti s touto analýzou (pozri analogicky rozsudok z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 78).

93

Ako totiž v podstate tiež uviedol generálny advokát v bode 85 svojich návrhov, údaje, ktoré Komisia poskytla po pojednávaní, obsahujú podrobnosti a doplňujúce informácie o dôvodoch už obsiahnutých v spornom nariadení, pri ktorých je navyše nesporné, že predstavujú dostatočné odôvodnenie, na základe ktorých Komisia dospela k záveru, že analýza založená na metóde PCN preukázala, že v prejednávanej veci došlo k cenovému podhodnoteniu na úrovni podobného výrobku.

94

Konkrétne v odôvodnení 108 sporného nariadenia Komisia takto vysvetlila, prečo metóda podľa jednotlivých PCN umožňovala pri porovnávaní výrobkov, a teda najmä v rámci analýzy cenového podhodnotenia, zohľadniť segmentáciu relevantného výrobku:

„Pokiaľ ide o segmenty, Komisia poukázala na to, že relevantné rozdiely medzi jednotlivými druhmi výrobku sa odrážajú v [PCN], čím sa zaisťuje, že sa navzájom porovnávajú iba porovnateľné výrobky. Kľúčové vlastnosti charakteristické pre jednotlivé segmenty sú rozlíšené pomocou čísla PCN: legovaná a vysoko legovaná oceľ (segment energetiky), nelegovaná oceľ (stavebníctvo) a osobitné kategórie výrobkov typu potrubia, pažnice, čerpacie a vrtné rúrky (segment ropy a plynu).“

95

Keďže podstata odôvodnenia Komisie, pokiaľ ide o analýzu cenového podhodnotenia, vrátane osobitne zohľadnenia segmentov trhu s posudzovaným výrobkom, už vyplývala z odôvodnenia sporného nariadenia, nič nebránilo tomu, aby Všeobecný súd v prejednávanej veci požiadal Komisiu o vysvetlenia s cieľom získať dodatočné vysvetlenia, ktoré tento súd považoval za potrebné na úplné pochopenie tejto analýzy vzhľadom na výhrady, ktoré proti nej vyjadrila Hubei.

96

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že nemohol zohľadniť údaje vyplývajúce z uplatnenia metódy PCN uvedené v bode 85 tohto rozsudku, hoci samotný tento súd požiadal Komisiu, aby ich poskytla po pojednávaní. Keďže tieto informácie sú súčasťou spisu, musia sa zohľadniť pri posúdení prvého a druhého odvolacieho dôvodu.

97

Tretiemu odvolaciemu dôvodu preto treba vyhovieť.

98

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisia Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že vyžadoval analýzu cenového podhodnotenia pre každý segment trhu s posudzovaným výrobkom v rozpore s článkom 3 ods. 3 základného nariadenia, ktorý stanovuje takúto analýzu len na úrovni podobného výrobku. Druhou časťou tohto odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že požiadavku analýzy cenového podhodnotenia samostatne pre každý trhový segment založil na dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach, a to na správe odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ a rozsudku z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada (T‑35/01, EU:T:2004:317), zatiaľ čo závery vyplývajúce z týchto predchádzajúcich rozhodnutí sa v prejednávanej veci neuplatnia. Treťou časťou svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že rozhodol, že skutkové okolnosti uvedené v bodoch 59, 61, 62 a 64 napadnutého rozsudku predstavovali výnimočné okolnosti, ktoré si vyžadovali analýzu cenového podhodnotenia podľa jednotlivých trhových segmentov.

99

Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia spochybňuje body 60 a 67 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd v podstate zastával názor, že metóda PCN nie je vhodná na zohľadnenie segmentácie trhu s výrobkom posudzovaným v rámci analýzy cenového podhodnotenia.

100

Tieto dva odvolacie dôvody je potrebné preskúmať spoločne, keďže sa z veľkej časti prekrývajú v rozsahu, v akom oba napádajú bod 67 napadnutého rozsudku.

101

V tejto súvislosti z bodov 60, 66 a 67 napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa Všeobecného súdu Komisia napriek uplatneniu metódy PCN najmä nezohľadnila segmentáciu trhu s posudzovaným výrobkom v rámci svojej analýzy cenového podhodnotenia, zatiaľ čo osobitné skutkové okolnosti prejednávanej veci, vymenované v bodoch 59, 61, 62 a 64 tohto rozsudku, vyžadujú takúto analýzu na úrovni každého segmentu posudzovaného výrobku, a táto inštitúcia preto nezaložila túto analýzu na všetkých údajoch relevantných v prejednávanej veci.

102

Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 35 a 36 tohto rozsudku, zo širokej miery voľnej úvahy, ktorá prináleží Komisii v rámci antidumpingového konania z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musí preskúmať a ktorá sa týka najmä stanovenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, vyplýva, že pokiaľ ide o posúdenie skutkových okolností touto inštitúciou, súdne preskúmanie musí byť obmedzené na overenie toho, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

103

Pokiaľ však ide o analýzu cenového podhodnotenia, Všeobecný súd nekonštatoval, že Komisia sa uplatnením metódy PCN dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu tým, že nezohľadnila segmentáciu trhu s posudzovaným výrobkom.

104

Z odôvodnení 24 a 108 sporného nariadenia totiž vyplýva, že pokiaľ ide o trhové segmenty, Komisia uviedla, že v PCN boli zohľadnené relevantné rozdiely medzi druhmi výrobku, čo umožnilo zabezpečiť, že sa porovnávali len porovnateľné výrobky a že hlavné vlastnosti segmentov trhu sú v PCN odlíšené.

105

Konkrétne, ako v podstate tiež uviedol generálny advokát v bodoch 92 a 93 svojich návrhov, prvá číslica každého PCN odkazovala na segment, do ktorého patrí druh posudzovaného výrobku, a Komisia porovnala podľa jednotlivých PCN ceny dumpingových dovozov a ceny výrobcov Únie.

106

Preto uplatnením metódy PCN Komisia správne zohľadnila segmenty trhu s posudzovaným výrobkom najmä na účely analýzy cenového podhodnotenia, a preto jej nemožno vytýkať, že sa pri vykonávaní tejto analýzy dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

107

Z toho vyplýva, ako to tvrdí Komisia v tretej časti svojho šiesteho odvolacieho dôvodu, že Všeobecný súd v tomto bode prekročil hranice súdneho preskúmania, ktoré mu v súvislosti so stanovením ujmy a osobitne analýzy cenového podhodnotenia ukladajú povinnosť rešpektovať širokú mieru voľnej úvahy vyhradenú v tejto súvislosti Komisii, ktorá, ako to tiež uviedol generálny advokát v bode 167 svojich návrhov, sa vzťahuje prinajmenšom na rozhodnutia týkajúce sa výberu analytickej metódy, na údaje a dôkazy, ktoré sa majú zhromaždiť, na metódu výpočtu, ktorá sa má použiť na stanovenie rozpätia podhodnotenia, ako aj na výklad a hodnotenie zhromaždených údajov.

108

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Hubei, už uvedené pred Všeobecným súdom, podľa ktorého je použitie metódy PCN nedostatočné, keďže neumožňuje preukázať v danom segmente vplyv dovozu na predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre výrobky patriace do iných segmentov, treba konštatovať, že Všeobecný súd toto tvrdenie neprijal.

109

Naopak, v bode 67 napadnutého rozsudku Všeobecný súd Komisii vytýkal, že ani neoverila, či vzhľadom na opísanú segmentáciu výrobku posudzovaného v prejednávanej veci zníženie cien vo výrobnom odvetví Únie nebolo spôsobené segmentom, v ktorom boli čínske dovozy málo zastúpené, alebo cenovým podhodnotením, ktoré nemožno považovať za významné.

110

Ako však vyplýva z údajov poskytnutých Komisiou v odpovedi na žiadosť Všeobecného súdu, uvedených v bode 85 tohto rozsudku, použitie metódy PCN umožnilo konštatovať, že dumpingové dovozy a výrobky predávané výrobným odvetvím Únie boli úplne porovnateľné vo všetkých troch segmentoch trhu a že k cenovému podhodnoteniu došlo v každom z týchto troch segmentov, takže v prejednávanej veci neexistovala taká situácia osobitnej segmentácie, o akú išlo v správe odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ a vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada (T‑35/01, EU:T:2004:317).

111

Za týchto podmienok platí, že hoci vzhľadom na zásady pripomenuté v bodoch 77 až 80 tohto rozsudku je od Komisie za určitých výnimočných okolností charakteristickej segmentácie predmetného výrobku, z ktorej vyplývajú významné cenové variácie medzi segmentmi trhu, možné vyžadovať doplňujúcu analýzu cenového podhodnotenia, ako je uvedená v bode 67 napadnutého rozsudku, spočívajúcu v porovnaní cien v každom segmente nad rámec analýzy vykonanej na základe metódy PCN – teda porovnanie podľa jednotlivých PCN –, a to napriek tomu, že sa tejto inštitúcii musí ponechať široká miera voľnej úvahy, aby vymedzila presnú metódu analýzy cenového podhodnotenia, táto doplňujúca analýza sa vzhľadom na údaje, ktoré Komisia poskytla na výslovnú žiadosť Všeobecného súdu po pojednávaní pred týmto súdom v žiadnom prípade nevyžadovala v prejednávanej veci.

112

Možno dodať, že pokiaľ ide konkrétne o existenciu významných rozdielov v cenách medzi troma segmentmi trhu, z odôvodnení 24 a 108 sporného nariadenia vyplýva, že v prejednávanej veci súviseli najmä s používaním vysoko legovanej ocele v prípade výrobkov patriacich do odvetvia výroby elektrickej energie, zatiaľ čo pri výrobe výrobkov patriacich do ďalších dvoch odvetví sa používali nelegované ocele.

113

Okrem toho z uvedených odôvodnení 24 a 108 vyplýva, ako v podstate tiež uviedol generálny advokát v bode 105 svojich návrhov, že uplatnením metódy PCN sa pri porovnávaniach zohľadnili rozdiely v nákladoch a cenách medzi legovanou a vysoko legovanou oceľou, a to z dôvodu štruktúry PCN, najmä prvej vlastnosti, ktorá sa v rámci PCN zohľadňuje, teda druhu výrobku, v ktorom je medzi nelegovanou oceľou, legovanou oceľou a vysoko legovanou oceľou rozdiel.

114

V prejednávanej veci teda vzhľadom na to, že cenové rozdiely medzi rôznymi segmentmi trhu s posudzovaným výrobkom už boli zohľadnené najmä v rámci analýzy cenového podhodnotenia podľa metódy PCN, tieto rozdiely nevyžadujú, aby Komisia vykonala dodatočnú analýzu uvedenú v bode 67 napadnutého rozsudku.

115

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý a druhý odvolací dôvod sú dôvodné. Okrem toho treba konštatovať, že v dôsledku toho je šiesty odvolací dôvod v tretej časti tiež dôvodný v rozsahu, v akom Komisia v tejto časti vytýka Všeobecnému súdu, že prekročil hranice súdneho preskúmania, ktoré mu prináleží, keď v bodoch 59 až 66 napadnutého rozsudku rozhodol, že táto inštitúcia nevykonala analýzu cenového podhodnotenia podľa trhového segmentu a nezohľadnila všetky relevantné údaje bez toho, aby konštatoval, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

116

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Komisia, ktorú podporujú ArcelorMittal a i., spochybňuje napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd v bodoch 68 až 76 tohto rozsudku v podstate rozhodol, že Komisia v rozpore s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia vo svojej analýze týkajúcej sa cenového podhodnotenia, a všeobecnejšie, vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie, nezohľadnila určité množstvo podobných výrobkov vyrábaných výrobcami Únie zahrnutými do vzorky, teda 17 zo 66 druhov výrobkov, ktoré títo výrobcovia predávali, ale čínski vyvážajúci výrobcovia zahrnutí do vzorky ich nevyvážali, a tým pádom Komisia v tejto analýze nevzala do úvahy všetky údaje relevantné v prejednávanej veci, ako to vyžadujú tieto ustanovenia.

117

V prvej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že v bodoch 68 až 76 napadnutého rozsudku rozhodol, že porušila článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia, keďže v rámci analýzy cenového podhodnotenia nezohľadnila 17 zo 66 druhov výrobkov predávaných výrobcami Únie vybranými do vzorky, ktoré však nepredávali čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

118

Všeobecný súd však tým, že rozhodol, že na účely analýzy cenového podhodnotenia sa musia zohľadniť všetky druhy výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie, nesprávne posúdil povahu tejto analýzy, keďže podľa samotného znenia článku 3 ods. 3 základného nariadenia sa táto analýza musí vykonať na úrovni podobného výrobku, a nie na úrovni každého druhu výrobku alebo PCN.

119

Komisia tvrdí, že práve na úrovni podobného výrobku preukázala existenciu cenového podhodnotenia. Najprv vypočítala rozpätia cenového podhodnotenia na úrovni PCN a následne určila vážený priemer cenového podhodnotenia pre všetky PCN. Hoci sa v prípade niektorých PCN nezistilo žiadne cenové podhodnotenie alebo sa zistilo záporné cenové podhodnotenie, neznamená to, že antidumpingové clo nemožno uložiť aj na tieto PCN. Stačí totiž, aby sa zistil priemer cenového podhodnotenia na úrovni podobného výrobku.

120

V druhej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že analýza vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie, ktorá sa má vykonať podľa článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia, si vyžadovala, aby sa zohľadnilo 17 PCN, ktoré predávali výrobcovia Únie zaradení do vzorky, avšak čínski výrobcovia zaradení do vzorky ich do Únie nevyvážali.

121

Komisia v prvom rade tvrdí, že potenciálny vplyv týchto PCN na ceny výrobného odvetvia Únie nespadá do tejto analýzy, ale prípadne do samostatnej analýzy nazývanej „nepripísanie“, ktorú musí Komisia vykonať v neskoršom štádiu podľa článku 3 ods. 7 uvedeného nariadenia, pričom Hubei netvrdila, že toto ustanovenie bolo porušené.

122

Práve v rámci tejto analýzy nepripísania ide o otázku skúmanú v bodoch 72 až 74 napadnutého rozsudku, či mohlo dôjsť k zníženiu cien výrobného odvetvia Únie v dôsledku toho, že toto odvetvie predávalo 17 PCN, ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia nevyvážali.

123

V druhom rade Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku nesprávne odkázal na bod 5.180 správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ s cieľom tvrdiť, že žiadna skutočnosť neumožňuje domnievať sa, že v rámci analýzy uvedenej v článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia je možné nezohľadniť určitý objem podobného výrobku, na ktorý sa nevzťahuje cenové podhodnotenie.

124

Pokiaľ ide o prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu, Hubei tvrdí, že čo sa týka tvrdenia založeného na tom, že cenové podhodnotenie sa musí stanoviť na úrovni podobného výrobku, Všeobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že Komisia bez toho, aby poskytla osobitné odôvodnenie, nemôže po tom, čo stanovila cenové podhodnotenie pre určité druhy výrobkov, rozšíriť toto konštatovanie na ďalšie druhy výrobkov, v prípade ktorých nebolo preukázané žiadne cenové podhodnotenie, a teda ani na podobný výrobok celkovo.

125

Všeobecný súd tak zohľadnil obavy, ktoré Súdny dvor vyjadril v bode 60 rozsudku z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada (C‑376/15 P a C‑377/15 P, EU:C:2017:269), t. j. že ak by inštitúcie Únie mohli vylúčiť z výpočtu dumpingového rozpätia vývozné transakcie týkajúce sa určitých druhov dotknutého výrobku, viedlo by to k tomu, že by sa týmto inštitúciám priznala možnosť ovplyvniť výsledok dumpingového rozpätia prostredníctvom vylúčenia jedného alebo viacerých druhov tohto výrobku.

126

Takéto riziko manipulácie by tiež existovalo, ak by Komisia v analýze cenového podhodnotenia nebola povinná zohľadniť všetky predaje výrobcov Únie vybraných do vzorky. To by jej totiž umožnilo konštatovať podhodnotenie iba pre časť predajov výrobného odvetvia Únie a rozšíriť toto konštatovanie na všetok predaj bez toho, aby musela vysvetliť, aký bol vplyv tohto predaja na ceny.

127

Pokiaľ ide o druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu, Hubei tvrdí, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého analýza vplyvu na ceny a určenie príčinnej súvislosti predstavujú od seba navzájom úplne nezávislé etapy, je neúčinné, keďže Komisia nespochybnila bod 86 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že existuje súvislosť medzi zistením cenového podhodnotenia a stanovením príčinnej súvislosti.

128

V každom prípade článok 3 ods. 2 základného nariadenia v rozsahu, v akom odkazuje na vplyv dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie, zahŕňa požiadavky týkajúce sa príčinnej súvislosti a nepripísania, ktoré sú následne rozvinuté v článku 3 ods. 6 a 7 tohto nariadenia.

129

Okrem toho Všeobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku nevykonal analýzu nepripísania, ale správne odkázal na bod 5.180 správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, ktorý v podstate potvrdzuje, že je potrebné preukázať vplyv na ceny, pokiaľ ide o dotknutý výrobok ako celok bez vylúčenia druhov výrobkov, pri ktorých nebolo zistené žiadne cenové podhodnotenie.

130

Na úvod treba spresniť rozsah kritiky vznesenej Všeobecným súdom v bodoch 68 až 74 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o analýzu cenového podhodnotenia vykonanú Komisiou, teda v podstate najmä o to, že táto inštitúcia v rozpore s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia v rámci tejto analýzy nevzala do úvahy 17 zo 66 druhov výrobkov alebo PCN, ktoré predávali výrobcovia Únie zaradení do vzorky, ktoré spolu predstavujú 8 % objemu predaja týchto výrobcov.

131

V tejto súvislosti po prvé z bodov 69 až 71 napadnutého rozsudku vyplýva, ako to potvrdzuje správa odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, že „žiadna skutočnosť neumožňuje domnievať sa, že v rámci analýzy upravenej v článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia je možné nezohľadniť určitý objem podobného výrobku, ktorý nebol predmetom cenového podhodnotenia“, v prejednávanej veci objem 17 druhov výrobkov, ktoré predávalo výrobné odvetvie Únie a pre ktoré neexistoval zodpovedajúci dovážaný výrobok.

132

Ako tiež uviedol generálny advokát v bode 126 svojich návrhov, z toho vyplýva, že podľa Všeobecného súdu je Komisia za každých okolností povinná v rámci analýzy vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie zohľadniť celkový predaj podobného výrobku výrobného odvetvia Únie.

133

Všeobecný súd sa preto v prejednávanej veci domnieval, že Komisia bola na účely založenia svojej analýzy na všetkých relevantných údajoch povinná zohľadniť všetky PCN predané výrobcami Únie zaradenými do vzorky, vrátane 17 PCN nevyvážaných čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

134

Po druhé Všeobecný súd v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku Komisii v podstate vytýkal, že súvislosť, ktorú konštatovala medzi analýzou cenového podhodnotenia a vývojom cien výrobného odvetvia Únie, založila na nesprávnom skutkovom základe, keďže v spornom nariadení nezohľadnila 17 PCN, hoci bez toho, aby v napadnutom rozhodnutí bolo v tomto ohľade uvedené osobitné odôvodnenie, nebolo možné vylúčiť, že tieto druhy výrobkov „sa v nezanedbateľnej miere podieľali na znížení cien výrobcov Únie zaradených do vzorky“.

135

Ako uviedol aj generálny advokát v bode 128 svojich návrhov, Všeobecný súd touto kritikou v podstate vytýkal Komisii, že nepreskúmala, do akej miery mohli ceny týchto 17 druhov výrobkov prispieť k vývoju cien výrobcov zaradených do vzorky, teda k zníženiu týchto cien.

136

Na odôvodnenie zásadného tvrdenia, ktoré Komisia spochybnila a podľa ktorého pri preskúmaní vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie, najmä pri analýze cenového podhodnotenia, článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia stanovuje, že táto inštitúcia musí vždy zohľadniť všetky druhy dotknutých výrobkov predávaných týmto výrobným odvetvím, aj tie, ktoré neboli vyvážajúcimi výrobcami vyvážané do Únie, a teda zo samotnej definície nemôžu byť predmetom dumpingu, Všeobecný súd odkázal v bode 71 napadnutého rozsudku na bod 5.180 správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“, v ktorom tento orgán zastával názor, že v prejednávanej veci mali dotknuté čínske orgány povinnosť „posúdiť významný charakter cenového podhodnotenia dumpingových dovozov vo vzťahu k ‚pomernej časti domácej výroby, pri ktorej sa nezistilo cenové podhodnotenie‘“.

137

Túto vetu treba umiestniť do kontextu prejednávaného prípadu, o ktorý ide v tejto správe. Táto vec sa totiž týkala osobitnej situácie, v ktorej čínske orgány neanalyzovali, a teda nekonštatovali cenové podhodnotenie výrobkov patriacich do segmentu trhu A, v ktorom sa koncentroval domáci predaj, ale obmedzili sa na to, že na tento segment rozšírili zistenia vyplývajúce z analýzy cenového podhodnotenia týkajúceho sa segmentov trhu B a C, v ktorých sa sústredili dumpingové dovozy.

138

V takejto osobitnej situácii odvolací orgán zriadený orgánom WTO na urovnávanie sporov konštatoval, že uvedené orgány nemohli z analýzy cenového podhodnotenia vylúčiť „pomernú časť domácej výroby, pri ktorej sa nezistilo žiadne cenové podhodnotenie“.

139

Prejednávaná vec sa však netýka takej osobitnej situácie, ale podstatne odlišnej situácie.

140

Ako už bolo konštatované pri preskúmaní tretieho odvolacieho dôvodu, zo spisu totiž vyplýva, že v prejednávanej veci nejde o situáciu typickej segmentácie trhu s posudzovaným výrobkom, v ktorom sa predaj výrobného odvetvia Únie koncentruje v inom segmente trhu s posudzovaným výrobkom, ako je segment, v ktorom sa koncentrujú dumpingové dovozy, ale o situáciu, v ktorej Komisia konštatovala, že k podhodnoteniu cien skutočne došlo vo všetkých troch segmentoch.

141

Okrem toho je nesporné, ako uviedol Všeobecný súd v bode 38 napadnutého rozsudku, že celý čínsky dovoz mohol byť predmetom analýzy cenového podhodnotenia a že ako je uvedené v bodoch 68 a 74 tohto rozsudku, v tejto analýze sa zohľadnilo 92 % objemu predaja výrobného odvetvia Únie.

142

Okrem toho, hoci v prejednávanej veci Komisia v analýze cenového podhodnotenia nezohľadnila určitý objem domácej výroby, a to predmetných 17 PCN, dôvodom toho je skutočnosť, že pre tieto druhy posudzovaného výrobku nebola schopná vypočítať rozpätie cenového podhodnotenia, keďže pre tieto výrobky neexistoval zodpovedajúci dovážaný druh výrobku, ako to okrem iného uviedol Všeobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku.

143

Preto, ako zdôraznil generálny advokát v bode 152 svojich návrhov, hoci Všeobecný súd v bode 70 napadnutého rozsudku uviedol, že týchto 17 dotknutých PCN „sa z ich podstaty netýkalo podhodnotenie“ a v bode 71 tohto rozsudku, že v prejednávanej veci ide o situáciu, v ktorej sa určitého objemu domáceho predaja netýka podhodnotenie cien, takéto uvedenie skutočností je nepresné.

144

Nezohľadnenie 17 dotknutých PCN v analýze cenového podhodnotenia je totiž len dôsledkom voľby Komisie, ktorá spadá do širokej miery voľnej úvahy, ktorá jej v tejto súvislosti prináleží, vykonať túto analýzu použitím metódy PCN, čo je metóda, ktorá navyše ako taká nebola spochybnená, ako to uviedol Všeobecný súd v bode 37 napadnutého rozsudku.

145

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku nesprávne vychádzal z bodu 5.180 správy odvolacieho orgánu „HP‑SSST“ na účely tvrdenia, že existuje zásada, podľa ktorej by Komisia pri skúmaní vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie, a najmä pri analýze cenového podhodnotenia, vždy musela zohľadniť všetky druhy dotknutého výrobku, ktoré toto odvetvie predáva.

146

Hubei však tvrdí, že táto zásada sa môže zakladať na analogickom uplatnení záverov vyplývajúcich z rozsudku z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada (C‑376/15 P a C‑377/15 P, EU:C:2017:269).

147

Toto tvrdenie, ktoré ako vyplýva z bodu 24 napadnutého rozsudku, Hubei uviedla už pred Všeobecným súdom, no tento súd sa k nemu nevyjadril, však nemôže uspieť.

148

V bode 61 rozsudku z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada (C‑376/15 P a C‑377/15 P, EU:C:2017:269), totiž Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na jeho znenie, cieľ a kontext, do ktorého patrí, nemožno článok 2 ods. 11 základného nariadenia vykladať tak, že umožňuje vylúčiť z výpočtu dumpingového rozpätia vývozné transakcie do Únie, ktoré sa týkajú určitých druhov posudzovaného výrobku, a že z tohto ustanovenia vyplýva, že inštitúcie Únie sú povinné na účely tohto výpočtu zohľadniť všetky tieto transakcie.

149

V bode 60 tohto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že akýkoľvek iný výklad by týmto inštitúciám priznával možnosť ovplyvniť výsledok výpočtu dumpingového rozpätia tak, že by došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých druhov alebo modelov dotknutého výrobku.

150

Treba však konštatovať, že závery vyplývajúce z uvedeného rozsudku v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu článku 2 ods. 11 základného nariadenia, nemožno preniesť na analýzu vplyvu dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Únie, ktorú vyžaduje vykonať článok 3 ods. 2 a 3 tohto nariadenia.

151

Pokiaľ totiž ide o znenie tohto článku 2 ods. 11, Súdny dvor v bode 53 rozsudku z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada (C‑376/15 P a C‑377/15 P, EU:C:2017:269), zdôraznil, že vzhľadom na to, že toto ustanovenie výslovne stanovuje, že pri výpočte dumpingového rozpätia a bez ohľadu na použitú metódu porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa musí zohľadniť „cena všetk[ých] vývozn[ých] obchodn[ých] prípad[ov]“, inštitúcie Únie nemôžu vylúčiť z výpočtu dumpingového rozpätia vývozné transakcie týkajúce sa určitých druhov dotknutého výrobku.

152

Znenie článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia je však úplne iné, keďže tento článok neuvádza ani nenaznačuje, že analýza vplyvu dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Únie musí za každých okolností zohľadniť celkový predaj tohto výrobného odvetvia.

153

Naopak, znenie článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia uvádza, že tieto ustanovenia neukladajú Komisii povinnosť, aby pri analýze vplyvu dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Únie bol nevyhnutne zohľadnený všetok predaj podobného výrobku výrobným odvetvím Únie.

154

Ako tiež tvrdí Komisia, toto je podporené zásadným rozdielom medzi stanovením dumpingového rozpätia a analýzou vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie na účely stanovenia ujmy, ktorý sa zakladá na skutočnosti, že táto analýza si nevyžaduje porovnanie predaja jedného a toho istého podniku, ako je to v prípade stanovenia dumpingového rozpätia, ktorá sa vypočítava na základe údajov dotknutého vyvážajúceho výrobcu, ale porovnanie predaja viacerých podnikov, teda vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a podnikov patriacich do výrobného odvetvia Únie zaradených do vzorky.

155

Porovnanie predajov týchto podnikov bude pritom často náročnejšie v rámci analýzy cenového podhodnotenia než pri stanovovaní dumpingového rozpätia, keďže sortiment druhov výrobkov predávaných týmito podnikmi bude mať tendenciu prekrývať sa len čiastočne.

156

Ako tiež uviedol generálny advokát v bode 145 svojich návrhov, toto riziko spočívajúce v tom, že niektoré druhy výrobkov nemožno zohľadniť v rámci analýzy cenového podhodnotenia z dôvodu rozdielu v sortimente výrobkov predávaných týmito rôznymi podnikmi je ešte vyššie v prípade, keď sú PCN podrobnejšie.

157

Hoci je výhodou väčšej podrobnosti zaradenia podľa PCN, že sa porovnávajú typy výrobkov, ktoré sa vyznačujú viacerými spoločnými fyzikálnymi a technickými vlastnosťami, na druhej strane jej nevýhodou je zvýšenie pravdepodobnosti, že niektoré druhy výrobkov predávaných jednou alebo druhou skupinou dotknutých spoločností nemajú náprotivok, a preto ich nemožno porovnávať ani zohľadniť pri tejto analýze.

158

Napokon, hoci Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o presnej metóde analýzy cenového podhodnotenia, ktorej nevyhnutným následkom môže byť, ako je to v prípade metódy PCN, že určité druhy výrobkov nemožno porovnávať, a preto sa v rámci tejto analýzy nezohľadnia, Komisiu obmedzuje povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 3 ods. 2 základného nariadenia, vykonať objektívne preskúmanie vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie.

159

Z toho treba vyvodiť záver, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že v rámci analýzy vplyvu dumpingových dovozov na ceny výrobného odvetvia Únie stanovenej v článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia, a najmä v rámci analýzy cenového podhodnotenia je Komisia za každých okolností povinná zohľadniť všetky druhy výrobkov predávaných týmto odvetvím, vrátane druhov dotknutých výrobkov, ktoré nevyvážajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

160

Ako už bolo uvedené v bode 134 tohto rozsudku, Všeobecný súd v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku Komisii v podstate vytýkal, že súvislosť, ktorú konštatovala medzi analýzou cenového podhodnotenia a vývojom cien výrobného odvetvia Únie, založila na nesprávnom skutkovom základe, keďže v spornom nariadení nezohľadnila 17 zo 66 PCN, hoci bez toho, aby v napadnutom rozhodnutí bolo v tomto ohľade uvedené osobitné odôvodnenie, nebolo možné vylúčiť, že tieto druhy výrobkov „sa v nezanedbateľnej miere podieľali na znížení cien výrobcov Únie vybraných do vzorky“.

161

V tejto súvislosti treba konštatovať, že analýza, ktorú vyžaduje článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia, pozostáva z preskúmania vplyvu „dumpingových dovozov“ na ceny výrobného odvetvia Únie.

162

Do takejto analýzy však nepatrí také preskúmanie, aké je uvedené v bode 74 napadnutého rozsudku, týkajúce sa vplyvu na ceny výrobného odvetvia Únie, pokiaľ nejde o dumpingové dovozy, ale 17 druhov posudzovaného výrobku predávaných týmto výrobným odvetvím, ktoré zo svojej podstaty nie sú súčasťou týchto dovozov.

163

Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 151 svojich návrhov, ak by preskúmanie uvedené v bode 74 napadnutého rozsudku viedlo k tomu, že sa skutočne zistí „nezanedbateľný“ vplyv 17 dotknutých PCN na zníženie cien výrobného odvetvia Únie, takýto záver by bolo možné vysvetliť len na základe dvoch dôvodov.

164

Takýto záver totiž možno vysvetliť po prvé skutočnosťou, že dumpingové dovozy mali na ceny týchto 17 druhov výrobkov ešte väčšie účinky, než k akým dospela Komisia v prípade iných druhov výrobkov, u ktorých bolo konštatované cenové podhodnotenie.

165

V tomto prípade však záver o existencii negatívneho vplyvu na ceny podobného výrobku v dôsledku dovozu na trh Únie nemožno v žiadnom prípade spochybniť ako nesprávny. Takéto konštatovanie môže nanajvýš naznačovať, že došlo k ešte výraznejšiemu cenovému podhodnoteniu, ktoré tak len posilňuje záver o stanovení ujmy.

166

Po druhé v rozsahu, v akom uvedený záver možno vysvetliť vplyvom iných faktorov, než sú dovozy, ktoré prispeli k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 7 základného nariadenia, preskúmanie vplyvu týchto iných faktorov spadá pod tzv. analýzu „nepripísania“ stanovenú v tomto ustanovení, ktorého porušenie Hubei neuviedla v rámci žalobných dôvodov, ktoré Všeobecný súd preskúmal a prijal a ktoré teda nemôže byť dôvodom na to, aby sa vyhovelo žalobe tejto spoločnosti.

167

Okrem toho, ako uviedla Komisia v rámci tretej časti svojho šiesteho odvolacieho dôvodu a ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 169 až 171 svojich návrhov, bod 74 napadnutého rozsudku obsahuje v inej súvislosti nesprávne právne posúdenie.

168

V uvedenom bode 74 totiž Všeobecný súd Komisii vytýkal, že neposúdila vplyv len v prípade ceny 17 druhov posudzovaného výrobku, v prípade ktorých nebolo možné konštatovať cenové podhodnotenie, pokiaľ ide o vývoj cien výrobcov Únie bez toho, aby v tejto súvislosti konštatoval zjavne nesprávne posúdenie pripísateľné Komisii.

169

Týmto rozhodnutím však Všeobecný súd prekročil hranice, ktoré, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 35 až 37 tohto rozsudku, sú uložené súdom Únie pri súdnom preskúmaní zákonnosti takého aktu, akým je sporné nariadenie z dôvodu širokej miery voľnej úvahy, ktorá musí byť vyhradená Komisii, pokiaľ ide o analýzu cenového podhodnotenia, v súlade s povinnosťami, ktoré jej v tejto súvislosti ukladá článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

170

Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že body 68 až 76 napadnutého rozsudku obsahujú nesprávne právne posúdenia, a preto treba vyhovieť štvrtému odvolaciemu dôvodu založenému na nesprávnom výklade článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia bez toho, aby bolo potrebné preskúmať piaty odvolací dôvod, ktorý vystavuje kritike tie isté body vzhľadom na údajné porušenie článku 17 tohto nariadenia, keďže tento dôvod by k tomuto záveru nič nepridal, ani keby bol dôvodný.

171

Napokon, pokiaľ ide o šiesty odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd pri svojom preskúmaní analýzy podhodnotenia vykonanej Komisiou vykonal príliš intenzívne súdne preskúmanie, jeho tretia časť je dôvodná v rozsahu uvedenom v bodoch 167 až 169 tohto rozsudku. V zostávajúcej časti netreba preskúmať tento odvolací dôvod, keďže sa týka bodov napadnutého rozsudku, v ktorých už bolo v rámci preskúmania štvrtého odvolacieho dôvodu konštatované nesprávne právne posúdenie.

172

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže prvý až štvrtý odvolací dôvod, ako aj šiesty odvolací dôvod v jeho tretej časti sú dôvodné, treba zrušiť napadnutý rozsudok bez toho, aby bolo potrebné preskúmať piaty odvolací dôvod alebo prvú a druhú časť šiesteho odvolacieho dôvodu.

173

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje.

174

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o prvý a druhý žalobný dôvod uvedený spoločnosťou Hubei, stačí konštatovať, že najmä vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 103 až 115 tohto rozsudku, ako aj v bodoch 159 a 162 tohto rozsudku žiadne zjavne nesprávne posúdenie neovplyvnilo analýzu Komisie vykonanú v spornom nariadení, ktorá sa týka cenového podhodnotenia, vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie a existencie príčinnej súvislosti na základe článku 3 ods. 2, 3 a 6 základného nariadenia. Tieto žalobné dôvody tak treba zamietnuť ako nedôvodné.

175

Na druhej strane stav konania nedovoľuje vydať konečný rozsudok, pokiaľ ide o tretí a štvrtý žalobný dôvod, ktoré Hubei uviedla na podporu svojej žaloby o neplatnosť a ktoré Všeobecný súd nepreskúmal. Je preto opodstatnené vrátiť vec Všeobecnému súdu.

176

Keďže vec sa vracia Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: