–

VA, osobne,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, A. Pimenta, J. Marques a P. Barros da Costa, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a N. Nikolova, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 2 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol v mene Európskeho spoločenstva schválený rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 23, 2010, s. 35, ďalej len „Dohovor OSN“), ako aj článku 2 ods. 1 až 3 a článku 4 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi TC a UB na jednej strane a Komisija za zaštita ot diskriminacija (Komisia na ochranu pred diskrimináciou, Bulharsko) a VA na druhej strane v súvislosti s rozhodnutím, ktorým im táto komisia uložila ako predsedovi súdu a sudkyni trestného senátu pokuty za diskrimináciu voči VA, prísediacej tohto senátu.

3

Dohovor OSN vo svojom článku 1 uvádza:

„Účelom tohto dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.

Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.“

4

V zmysle článku 5 tohto dohovoru s názvom „Rovnosť a nediskriminácia“:

„1.   Zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie.

2.   Zmluvné strany zakazujú všetku diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia a zaručujú osobám so zdravotným postihnutím rovnakú a účinnú právnu ochranu pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov.

3.   V záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné strany podnikajú všetky primerané kroky na zabezpečenie poskytovania primeraných úprav.

4.   Osobitné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na urýchlenie alebo dosiahnutie faktickej rovnosti osôb so zdravotným postihnutím, sa v zmysle tohto dohovoru nepovažujú za diskrimináciu.“

5

Článok 27 Dohovoru OSN, nazvaný „Práca a zamestnávanie“, v odseku 1 stanovuje:

„Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými; k tomu patrí právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu, a to aj osobám, ktoré sa stali zdravotne postihnutými v priebehu zamestnania, prijímaním primeraných opatrení vrátane legislatívnych, ktorými okrem iného:

…“

6

Odôvodnenia 16, 20, 21 a 23 smernice 2000/78 stanovujú:

…

…

7

Podľa článku 1 tejto smernice s názvom „Účel“:

„Účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.“

8

Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Pojem diskriminácie“, stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2.   Na účely odseku 1:

…“

9

Článok 3 tej istej smernice, nazvaný „Rozsah“, vo svojom odseku 1 uvádza:

„V rámci právomocí delegovaných na [Európsku úniu] sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

…

…“

10

Článok 4 smernice 2000/78, nazvaný „Požiadavky na povolanie“, v odseku 1 stanovuje:

„Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 a 2 môžu členské štáty stanoviť, že rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1, nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činností alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie [základnú a rozhodujúcu požiadavku na povolanie – neoficiálny preklad] pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná.“

11

Článok 5 tejto smernice, nazvaný „Primerané prispôsobenia [úpravy – neoficiálny preklad] pre osoby so zdravotným postihnutím“, stanovuje:

„Na uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa vykonajú primerané prispôsobenia [úpravy – neoficiálny preklad]. Znamená to, že zamestnávatelia vykonajú podľa potreby jednotlivého prípadu vhodné opatrenia, aby umožnili osobe so zdravotným postihnutím vstúpiť, zúčastňovať sa alebo postupovať v zamestnaní alebo absolvovať odbornú prípravu, pokiaľ také opatrenia nie sú pre zamestnávateľa neúmerným bremenom. Toto bremeno nebude neúmerné, ak je dostatočne kompenzované opatreniami existujúcimi v rámci politiky zdravotne postihnutých v danom členskom štáte.“

12

Článok 6 Ústavy (DV č. 56 z 13. júla 1991), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:

„1.   Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní, pokiaľ ide o ich dôstojnosť a práva.

2.   Všetci občania sú si rovní pred zákonom. Zakazujú sa akékoľvek obmedzenia práv alebo výsady z dôvodu rasy, národnosti, etnickej príslušnosti, pohlavia, pôvodu, náboženstva, výchovy, vzdelania, presvedčenia, politickej príslušnosti, osobného alebo spoločenského postavenia alebo majetku.“

13

Podľa článku 48 tejto Ústavy:

„1.   Občania majú právo na prácu. Štát zabezpečí vytvorenie podmienok na výkon tohto práva.

2.   Štát zabezpečí podmienky na výkon práva na prácu pre osoby s telesným a duševným zdravotným postihnutím…“

14

Z článku 4 ods. 1 zakon za zaštita ot diskriminacija (zákon na ochranu pred diskrimináciou, DV č. 86 z 30. septembra 2003) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon proti diskriminácii“) vyplýva, že je zakázaná akákoľvek priama alebo nepriama diskriminácia okrem iného na základe zdravotného postihnutia.

15

Podľa článku 7 ods. 1 bodu 2 zákona proti diskriminácii:

„Nie je diskrimináciou:

…

2.   rozdiel v zaobchádzaní s osobou na základe charakteristiky súvisiacej s jedným z dôvodov uvedených v článku 4 ods. 1, pokiaľ táto charakteristika predstavuje základnú a rozhodujúcu požiadavku na povolanie z dôvodu povahy práce alebo určitej činnosti alebo podmienok výkonu tejto práce alebo tejto činnosti, ak je cieľ oprávnený a požiadavka nejde nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie.“

16

Článok 66 zakon za sădebnata vlast (zákon o súdnej moci, DV č. 64 zo 7. augusta 2007), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o súdnej moci“), stanovuje, že v zákonom stanovených prípadoch je senát prvostupňového súdu zložený aj z prísediacich, ktorí majú rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia.

17

Podľa článku 67 ods. 1 zákona o súdnej moci:

„Za prísediaceho môže byť zvolený každý bulharský občan, ktorý je spôsobilý na právne úkony a ktorý:

18

Článok 8 ods. 1 nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok, DV č. 86 z 28. októbra 2005), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Trestný poriadok“), stanovuje:

„V prípadoch a za podmienok stanovených týmto poriadkom sú súčasťou rozhodovacích zložení súdov prísediaci.“

19

Článok 13 tohto poriadku stanovuje v odseku 1, že súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány sú v rámci svojich právomocí povinní prijať všetky opatrenia na zistenie objektívnej pravdy, a v odseku 2, že objektívna pravda je zistená spôsobom a prostriedkami stanovenými v tomto poriadku.

20

Podľa článku 14 ods. 1 Trestného poriadku súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány rozhodujú na základe svojho vnútorného presvedčenia, vychádzajúc z objektívneho, všestranného a úplného skúmania všetkých okolností veci, pričom sa riadia zákonnými ustanoveniami.

21

Podľa článku 18 toho istého poriadku súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány rozhodujú na základe dôkazov, ktoré osobne získali a preverili, okrem prípadov, ak tento poriadok stanovuje inak.

22

VA má trvale zníženú pracovnú schopnosť z dôvodu straty zraku, ako to potvrdzuje odborný posudok vypracovaný v roku 1976. Ukončila vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, v roku 1977 úspešne zložila skúšku odbornej spôsobilosti a potom pracovala v Únii nevidiacich a v štruktúrach Európskej únie nevidiacich.

23

V roku 2014 bola VA prijatá ako prísediaca na Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko) na základe konania, ktoré uskutočnila mestská rada tohto mesta. Bola pridelená na Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko) a žrebom do šiesteho trestného senátu tohto súdu, v ktorom zasadala sudkyňa UB spolu s ďalšími tromi prísediacimi. Dňa 25. marca 2015 zložila na tomto súde prísahu ako prísediaca.

24

VA sa počas obdobia od 25. marca 2015 do 9. augusta 2016 nezúčastnila na žiadnom pojednávaní v trestnom konaní. V máji 2015 požiadala TC, predsedu Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia), o pridelenie k inému sudcovi, no nedostala žiadnu odpoveď.

25

Dňa 24. septembra 2015 sa VA obrátila na Komisiu na ochranu pred diskrimináciou, pričom tvrdila, že z dôvodu jej zdravotného postihnutia s ňou nepriaznivo zaobchádzali jednak sudkyňa UB, keďže jej neumožnila zúčastniť sa na žiadnom trestnom konaní, jednak TC, ktorý nereagoval na jej žiadosť o preradenie, aby sa jej tak umožnil výkon jej práva pracovať ako prísediaca. TC a UB vo svojom vyjadrení poukázali najmä na povahu povinností prísediaceho, potrebu mať špecifické fyzické vlastnosti, ako aj na existenciu zákonného cieľa, a to dodržiavania zásad Trestného poriadku, ktorý v súlade s článkom 7 ods. 1 bodom 2 zákona proti diskriminácii odôvodňuje rozdielne zaobchádzanie s VA založené na charakteristike spojenej so zdravotným postihnutím.

26

Rozhodnutím zo 6. marca 2017 Komisia na ochranu pred diskrimináciou po vypočutí TC a UB usúdila, že sa voči VA dopustili diskriminácie na základe zdravotného postihnutia najmä v zmysle článku 4 zákona proti diskriminácii, a uložila im pokuty vo výške 250 a 500 bulharských levov (BGN) (približne 130 a 260 eur).

27

TC a UB podali proti tomuto rozhodnutiu žaloby na Administrativen săd Sofia‑grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko), ktorý ich zamietol. Tento súd predovšetkým dospel k záveru, že principiálne zavedenie obmedzení prístupu k takému určitému povolaniu alebo takej určitej činnosti, ako je činnosť prísediaceho, z dôvodu, že predmetné zdravotné postihnutie by znemožnilo jej plnohodnotné vykonávanie, je nezákonné. Je pravda, že osobitosti trestného konania vyžadujú, aby taký prísediaci dodržiaval základné zásady tohto konania, a to v prípade rozhodovacieho zloženia bezprostrednosť, zistenie objektívnej pravdy a vytvorenie vnútorného presvedčenia. Domnienka, že existencia zdravotného postihnutia zbavuje vo všetkých prípadoch osobu schopnosti dodržiavať tieto zásady, však predstavuje diskrimináciu. Tento súd dodal, že okolnosť, že VA sa od 9. augusta 2016, kedy nadobudla účinnosť legislatívna reforma, ktorou bolo zavedené elektronické prideľovanie prísediacich, zúčastnila na viacerých pojednávaniach v trestných veciach, tieto úvahy dokladá.

28

TC a UB samostatne podali proti rozhodnutiu Administrativen săd Sofia‑grad (Správny súd Sofia‑mesto) kasačné opravné prostriedky na vnútroštátny súd, Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko). TC na podporu svojho opravného prostriedku tvrdí, že prvostupňový súd mal uplatniť článok 7 ods. 1 bod 2 zákona proti diskriminácii, ktorý sa týka existencie základnej a rozhodujúcej požiadavky na povolanie. Vzhľadom na povahu funkcií prísediacich tieto funkcie nemôžu zabezpečovať osoby, ktorých zdravotné postihnutie vedie k porušeniu zásad upravených v Trestnom poriadku. UB zase tvrdí, že tento súd nesprávne uprednostnil zákon proti diskriminácii pred nadradeným Trestným poriadkom a pred zásadami zakotvenými v tomto Trestnom poriadku, ktoré je povinná ako trestná sudkyňa dodržiavať pri skúmaní vecí predložených súdu, a takisto musí zabezpečiť, aby všetci členovia rozhodovacieho zloženia rovnako zaobchádzali s dôkazmi založenými v spise a aby priamo posúdili správanie účastníkov konania.

29

V tejto súvislosti vnútroštátny súd so zreteľom na pravidlá trestného konania uvádza, že nie je jednoznačne stanovené, či je rozdielne zaobchádzanie pri výkone činnosti prísediaceho vo vzťahu k osobe, ako je VA, s postihnutím, akým je slepota, prípustné vzhľadom na ustanovenia Dohovoru OSN, Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj smernice 2000/78, ktorej cieľom je zabezpečiť rovnosť osôb so zdravotným postihnutím v zamestnaní a povolaní.

30

Za týchto podmienok Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

31

Na úvod treba uviesť, že hoci vnútroštátny súd v znení svojich otázok neodkázal na ustanovenia Charty, tento súd sa, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pýta na zlučiteľnosť vylúčenia osoby postihnutej slepotou, akou je VA, z výkonu funkcie prísediacej v trestnom konaní tak z hľadiska ustanovení smernice 2000/78 a Dohovoru OSN, ako aj Charty.

32

Treba pripomenúť, že táto smernica v oblasti, ktorú pokrýva, konkretizuje všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie v súčasnosti zakotvenú v článku 21 Charty (rozsudok z 26. januára 2021, Szpital Kliniczny im. dra J. Babińskiego Samodzielny Publiczny Zakład Opieki Zdrowotnej w Krakowie, C‑16/19, EU:C:2021:64, bod 33 a citovaná judikatúra).

33

Okrem iného článok 26 Charty stanovuje, že Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote.

34

Za týchto podmienok treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 2 a článok 4 ods. 1 smernice 2000/78 v spojení s článkami 21 a 26 Charty, ako aj Dohovorom OSN majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby bola osoba postihnutá slepotou zbavená akejkoľvek možnosti vykonávať funkcie prísediaceho v trestom konaní.

35

Na úvod je dôležité pripomenúť, že tak z názvu a odôvodnení, ako aj z obsahu a účelu smernice 2000/78 vyplýva, že jej cieľom je stanoviť všeobecný rámec na to, aby každej osobe bola zaistená rovnosť zaobchádzania „v zamestnaní a povolaní“ tým, že sa jej poskytne účinná ochrana proti diskriminácii z niektorého z dôvodov uvedených v jej článku 1, medzi ktoré patrí aj zdravotné postihnutie (rozsudok z 15. júla 2021, Tartu Vangla, C‑795/19, EU:C:2021:606, bod 26 a citovaná judikatúra).

36

Ako vyplýva z článku 3 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2000/78, táto smernica sa v rámci právomocí prenesených na Úniu vzťahuje na všetky osoby, tak vo verejnom, ako i v súkromnom sektore vrátane verejných orgánov, vo vzťahu okrem iného k podmienkam prístupu k zamestnaniu, ako aj k podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam.

37

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prvom rade vyplýva, že funkcie prísediaceho predstavujú zárobkovú pracovnú činnosť a že VA bola vybratá na výkon týchto funkcií a pridelená do trestného senátu súdu, ako aj napokon, že reálne v období od 25. marca 2015 do 9. augusta 2016 nemohla vykonávať tieto funkcie, a teda mať prístup k takémuto zamestnaniu.

38

Z toho vyplýva, že v takejto situácii ide tak o podmienky prístupu k zamestnaniu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78, ako aj o podmienky zamestnania a pracovné podmienky uvedené v článku 3 ods. 1 písm. c) tejto smernice.

39

Okrem toho je nesporné, že VA má „zdravotné postihnutie“ v zmysle smernice 2000/78, keďže trpí trvalou stratou zraku, pričom podľa ustálenej judikatúry sa má pojem „zdravotné postihnutie“ chápať tak, že sa vzťahuje na obmedzenie schopnosti vyplývajúce najmä z dlhodobého telesného, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktorého vzájomné pôsobenie s rôznymi prekážkami môže brániť plnej a účinnej účasti dotknutej osoby na profesijnom živote na základe rovnosti s ostatnými pracovníkmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, Nobel Plastiques Ibérica, C‑397/18, EU:C:2019:703, bod 41 a citovanú judikatúru).

40

Preto situácia, o akú ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti uvedenej smernice.

41

Pokiaľ ide po prvé o existenciu rozdielu v zaobchádzaní na základe zdravotného postihnutia, treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 1 smernice 2000/78 sa na jej účely pod pojmom „zásada rovnakého zaobchádzania“ rozumie neexistencia žiadnej priamej alebo nepriamej diskriminácie založenej na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice. Článok 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice spresňuje, že o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 tej istej smernice, medzi ktorými je uvedené zdravotné postihnutie, zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie, ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou.

42

V prejednávanej veci z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v čase od 25. marca 2015 do 9. augusta 2016 VA nemala možnosť zúčastniť sa na žiadnom z pojednávaní senátu, do ktorého bola pridelená, a to z dôvodu svojej slepoty. Zdá sa teda, že na základe jej zdravotného postihnutia sa s ňou zaobchádzalo nepriaznivejšie ako s inými prísediacimi pridelenými do tohto senátu, ktorí sa nachádzali v porovnateľnej situácii, no neboli postihnutí slepotou, čo predstavuje rozdielne zaobchádzanie priamo založené na zdravotnom postihnutí v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78.

43

Pokiaľ ide po druhé o otázku, či takýto rozdiel v zaobchádzaní možno odôvodniť na základe článku 4 ods. 1 smernice 2000/78, treba pripomenúť, že podľa samotného znenia tohto ustanovenia môžu členské štáty stanoviť, že rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1 tejto smernice, nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činností alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí základnú a rozhodujúcu požiadavku na povolanie pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná.

44

Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že nie dôvod, na ktorom sa zakladá rozdiel v zaobchádzaní, ale charakteristika súvisiaca s týmto dôvodom musí tvoriť túto základnú a rozhodujúcu požiadavku na povolanie (rozsudok z 15. júla 2016, Salaberria Sorondo, C‑258/15, EU:C:2016:873, bod 33 a citovaná judikatúra).

45

Keďže článok 4 ods. 1 smernice 2000/78 v spojení s jej odôvodnením 23 odkazujúcim na „veľmi obmedzené okolnosti“, za ktorých možno odôvodniť rozdielne zaobchádzanie, umožňuje odchýliť sa od zásady zákazu diskriminácie, treba ho vykladať reštriktívne (rozsudok z 15. júla 2021, Tartu Vangla, C‑795/19, EU:C:2021:606, bod 33 a citovaná judikatúra).

46

Pokiaľ ide o cieľ uvedený na účely odôvodnenia nepriaznivého zaobchádzania s VA na základe jej zdravotného postihnutia, TC a UB tvrdia, že vylúčenie VA z účasti na pojednávaniach trestného senátu, do ktorého bola pridelená do augusta 2016, sledovalo zabezpečenie plného dodržiavania zásad Trestného poriadku, najmä zásady bezprostrednosti a priameho posúdenia dôkazov na účely preukázania objektívnej pravdy vyplývajúcich z článkov 14 a 18 tohto poriadku.

47

TC a UB totiž tvrdia, že funkcie prísediaceho nemôžu zabezpečovať osoby so zdravotným postihnutím, akým je slepota. Výkon týchto funkcií si zo zásady vyžaduje disponovanie osobitnými fyzickými schopnosťami, ako je zrak.

48

Treba však uviesť, že zákon o súdnej moci síce vo svojom článku 67 ods. 1 stanovuje, že prísediaci musí byť najmä spôsobilý na právne úkony a nesmie trpieť duševnou poruchou, no podľa informácií obsiahnutých v návrhu na začatie prejudiciálneho konania tento zákon neukladá požiadavku fyzickej schopnosti prísediaceho ani neupravuje dôvod vylúčenia z dôvodu telesného postihnutia, akým je slepota.

49

Z tých istých informácií vyplýva, že 9. augusta 2016 bolo v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti legislatívnej reformy zavedené elektronické prideľovanie prísediacich a VA sa tak od tohto dátumu zúčastnila na viacerých pojednávaniach v trestných veciach. Zdá sa teda, že k elektronickému prideľovaniu prísediacich upravenému vnútroštátnymi právnymi predpismi, o ktoré ide vo veci samej, dochádza nezávisle od úvah týkajúcich sa osôb vykonávajúcich túto funkciu a od vecí, ktorými sa budú zaoberať, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.

50

Podľa judikatúry Súdneho dvora pritom disponovanie osobitnými fyzickými schopnosťami možno považovať za „základnú a rozhodujúcu požiadavku na povolanie“ v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78 na výkon určitých povolaní, ako sú hasiči alebo príslušníci polície. Rovnako skutočnosť, že sluchová ostrosť musí spĺňať určitú minimálnu úroveň sluchu stanovenú vnútroštátnou právnou úpravou, možno považovať za takúto požiadavku na výkon povolania príslušníka väzenskej stráže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Tartu Vangla, C‑795/19, EU:C:2021:606, body 40 a 41).

51

Súdny dvor tiež rozhodol, že zrak plní základnú funkciu pri vedení motorových vozidiel, a teda požiadavka minimálnej zrakovej ostrosti uložená normotvorcom Únie na výkon povolania vodiča cestnej premávky je v súlade s právom Únie vzhľadom na cieľ zabezpečiť bezpečnosť cestnej premávky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. mája 2014, Glatzel, C‑356/12, EU:C:2014:350, body 54 a 72).

52

Rovnako z dôvodu povahy funkcií prísediaceho v trestnom konaní a podmienok ich výkonu, ktoré môžu v určitých prípadoch vyžadovať skúmanie a posúdenie vizuálnych dôkazov, možno aj zrak považovať za „základnú a rozhodujúcu požiadavku na povolanie“ prísediaceho v takomto konaní v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78, pokiaľ takéto skúmanie a posúdenie uvedených dôkazov nemožno vykonať najmä prostredníctvom zdravotno‑technických pomôcok.

53

Okrem toho cieľ, na ktorý sa odvolávajú TC a UB, spočívajúci v zabezpečení plného dodržiavania zásad trestného konania, vrátane zásady bezprostrednosti a zásady priameho posúdenia dôkazov, môže predstavovať oprávnený cieľ v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2000/78.

54

V dôsledku toho treba overiť, či opatrenie uložené VA vo veci samej, spočívajúce v jej úplnom vylúčení z výkonu funkcií prísediaceho v trestnom konaní, je primerané na dosiahnutie sledovaného cieľa a či nejde nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie. Pokiaľ ide o túto primeranosť, treba zohľadniť, že podľa článku 5 smernice 2000/78 v spojení s jej odôvodneniami 20 a 21 je zamestnávateľ povinný prijať vhodné opatrenia v závislosti od potrieb jednotlivého prípadu, aby umožnil osobe so zdravotným postihnutím získať prístup k zamestnaniu, vykonávať ho alebo postupovať v zamestnaní, pokiaľ tieto opatrenia nie sú pre tohto zamestnávateľa neúmerným bremenom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Tartu Vangla, C‑795/19, EU:C:2021:606, body 42 a 48, ako aj citovanú judikatúru).

55

Pokiaľ ide o primeranosť tohto opatrenia, treba poukázať na to, že takéto opatrenie určite prispieva k dodržiavaniu pravidiel Trestného poriadku, pokiaľ ide o zásadu bezprostrednosti a priame posúdenie dôkazov.

56

Pokiaľ však ide o potrebnosť uvedeného opatrenia, treba uviesť, že VA bola absolútne vylúčená z účasti na veciach prejednávaných trestným senátom, do ktorého bola pridelená, pričom nebola posúdená jej individuálna spôsobilosť plniť svoje funkcie a neskúmala sa možnosť vyriešiť prípadné ťažkosti, ktoré by mohli vzniknúť.

57

Napokon, ako sa uvádza v bode 54 tohto rozsudku, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť primerané úpravy pre osoby so zdravotným postihnutím v závislosti od potrieb v konkrétnej situácii. Podľa odôvodnenia 16 smernice 2000/78 totiž ustanovenie opatrení na prispôsobenie potrebám ľudí so zdravotným postihnutím na pracovisku hrá dôležitú rolu v boji proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že pojem „primerané úpravy“ sa má chápať široko a tak, že má za cieľ odstrániť rôzne bariéry, ktoré bránia plnej a účinnej účasti osôb so zdravotným postihnutím na profesijnom živote na základe rovnosti s ostatnými pracovníkmi. Okrem toho odôvodnenie 20 tejto smernice obsahuje v tejto súvislosti zoznam primeraných úprav materiálnej, organizačnej alebo vzdelávacej povahy, ktorý nie je taxatívny (rozsudok z 15. júla 2021, Tartu Vangla, C‑795/19, EU:C:2021:606, bod 48 a citovaná judikatúra).

58

Túto povinnosť treba vykladať s prihliadnutím na článok 26 Charty, ktorý stanovuje zásadu integrácie osôb so zdravotným postihnutím tak, aby mohli využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote.

59

Táto povinnosť je tiež zakotvená v Dohovore OSN, o ktorom treba pripomenúť, že jeho ustanovení sa možno dovolávať pri výklade ustanovení smernice 2000/78, aby sa táto smernica v najširšej možnej miere vykladala v súlade s týmto dohovorom (rozsudok z 15. júla 2021, Tartu Vangla, C‑795/19, EU:C:2021:606, bod 49 a citovaná judikatúra).

60

Dohovor OSN pritom vo svojom článku 5 ods. 3 stanovuje, že v záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné strany podnikajú všetky primerané kroky na zabezpečenie poskytovania primeraných úprav.

61

Okrem toho článok 5 ods. 3 Dohovoru OSN práve s cieľom inklúzie upravuje podporu rovnosti osôb so zdravotným postihnutím a odstránenie diskriminácie, ako o tom svedčí jeho článok 27, pričom im na základe rovnosti priznáva právo na prácu, najmä na možnosť zarábať si na živobytie vykonávaním práce, ktorú si slobodne zvolili alebo prijali na otvorenom trhu práce, alebo otvorenom pracovisku, ktoré podporujú inklúziu a sú prístupné osobám so zdravotným postihnutím.

62

V prejednávanej veci, ako vyplýva z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, bola VA vylúčená z akejkoľvek účasti na trestných veciach bez rozlišovania medzi dotknutými vecami a bez preverenia, či jej možno ponúknuť primerané úpravy, ako je napríklad materiálna, osobná alebo organizačná pomoc.

63

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa teda zdá, že uvedené opatrenie ide nad rámec toho, čo je potrebné, a to o to viac, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že po zavedení elektronického prideľovania prísediacich, ku ktorému došlo v auguste 2016, sa VA ako prísediaca zúčastnila na rozhodovaní v mnohých trestných veciach. Ako uviedla tak Komisia vo svojich písomných pripomienkach, ako aj generálny advokát v bode 100 svojich návrhov, táto okolnosť naznačuje, že je spôsobilá plniť funkcie prísediaceho v úplnom súlade s pravidlami trestného konania.

64

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 4 ods. 1 smernice 2000/78 v spojení s článkami 21 a 26 Charty, ako aj Dohovorom OSN sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby bola osoba postihnutá slepotou zbavená akejkoľvek možnosti vykonávať funkcie prísediaceho v trestnom konaní.

65

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 4 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, v spojení s článkami 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie a Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol v mene Európskeho spoločenstva schválený rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby bola osoba postihnutá slepotou zbavená akejkoľvek možnosti vykonávať funkcie prísediaceho v trestnom konaní.