–

Aktiebolaget Östgötatrafiken, v zastúpení: R. Berzelius a F. Weyde, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier, K. Simonsson a G. Tolstoy, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Aktiebolaget Östgötatrafiken a Patent‑ och registreringsverket (Úrad pre duševné vlastníctvo, Švédsko) vo veci zamietnutia prihlášky ochrannej známky.

3

Článok 2 smernice 2008/95, nazvaný „Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku“, stanovuje:

„Ochranná známka sa môže skladať z akéhokoľvek označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to… vzory,… tvar tovaru alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov.“

4

Článok 3 tejto smernice s názvom „Dôvody pre zamietnutie alebo neplatnosť“ stanovuje:

„1.   Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, vyhlásia sa za neplatné:

…

…

3.   Prihláška ochrannej známky nebude zamietnutá alebo vyhlásená za neplatnú na základe odseku 1 písm. b), c) alebo d), ak táto ochranná známka nadobudla ešte pred dňom podania prihlášky na základe svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť. Okrem toho môže každý členský štát ustanoviť, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prípad, keď ochranná známka získala túto svoju rozlišovaciu spôsobilosť po dátume podania prihlášky alebo po dátume zápisu.

…“

5

Smernica 2008/95 bola s účinnosťou od 15. januára 2019 zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 2015, s. 1).

6

Článok 3 smernice 2015/2436 s názvom „Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku“ znie:

„Ochrannú známku môžu tvoriť akékoľvek označenia, najmä… kresby,… farby, tvar tovaru alebo obalu tovaru…, za predpokladu, že takéto označenia sú spôsobilé:

…“

7

Článok 4 tejto smernice, nazvaný „Absolútne dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti“, stanovuje:

„1.   Do registra sa nezapíšu, alebo ak už sú zapísané, môžu byť vyhlásené za neplatné:

…

…

4.   Zápis ochrannej známky sa nezamietne podľa odseku 1 písm. b), c) alebo d), ak táto ochranná známka nadobudla ešte predo dňom podania prihlášky na základe svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť. Ochranná známka sa z rovnakého dôvodu nevyhlási za neplatnú, ak predo dňom podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti nadobudla na základe svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť.

5.   Každý členský štát môže stanoviť, že odsek 4 sa vzťahuje aj na prípad, keď ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť po dátume podania prihlášky, ale pred dátumom zápisu.“

8

V súlade s článkom 54 uvedenej smernice s názvom „Transpozícia“ boli členské štáty povinné prebrať najmä jej články 3 až 6 najneskôr do 14. januára 2019.

9

Žalobkyňa vo veci samej je majiteľkou obrazových ochranných známok zapísaných na Úrade pre duševné vlastníctvo pod číslami 363521 až 363523 pre služby poskytované prostredníctvom vozidiel a pre dopravné služby patriace do triedy 39 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.

10

Tieto obrazové ochranné známky sú zobrazené takto:

–

č. 363521

–

č. 363522

–

č. 363523

11

Dňa 23. novembra 2016 žalobkyňa vo veci samej podala na Úrad pre duševné vlastníctvo tri prihlášky ochranných známok pre rôzne služby poskytované prostredníctvom vozidiel a pre dopravné služby patriace do triedy 39 Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok.

12

Tieto tri prihlášky obsahovali tento opis: „farebné označenie vozidiel v červenej, bielej a oranžovej farbe podľa nákresu“. Žalobkyňa vo veci samej okrem toho spresnila, že tieto prihlášky sa netýkali samotného tvaru vozidiel či čiernej alebo šedej povrchovej farby častí tohto tvaru.

13

Rozhodnutím z 29. augusta 2017 Úrad pre duševné vlastníctvo zamietol uvedené prihlášky z dôvodu, že označenia, ktorých zápis sa žiadal na základe práva ochranných známok, majú iba dekoratívny charakter, že ich nemožno vnímať ako označenia, ktoré sú spôsobilé odlíšiť služby, na ktoré sa vzťahujú tieto isté prihlášky, a že nemajú teda rozlišovaciu spôsobilosť.

14

Žalobkyňa vo veci samej napadla toto rozhodnutie na Patent‑ och marknadsdomstolen (Patentový a obchodný súd, Švédsko).

15

Na podporu svojej žaloby uviedla, že prihlasované ochranné známky predstavujú „pozičné ochranné známky“, ktoré tvoria elipsy rôznych tvarov červenej, oranžovej a bielej farby konkrétnej veľkosti, ktoré sú umiestnené v určitej polohe na autobusoch a vlakoch umožňujúcich poskytovanie dopravných služieb.

16

Žalobkyňa poskytla tieto obrázky prihlasovaných ochranných známok s uvedením obrysov vozidiel prerušovanými čiarami s cieľom preukázať, že požadovaná ochrana sa netýkala tvaru týchto vozidiel:

17

Žalobkyňa vo veci samej tiež tvrdila, že prihlasované ochranné známky vyvolávajú dojem porovnateľný s dojmom vyvolaným ochrannými známkami zapísanými pod číslami 363521 až 363523 a že rozlišovaciu spôsobilosť prvých uvedených ochranných známok nemožno posudzovať odlišne len z dôvodu, že majú byť umiestnené určitým spôsobom na vozidlá, ktoré slúžia na poskytovanie dopravnej služby. Všeobecnejšie dodala, že niektoré dopravné spoločnosti umiestňujú svoju vlastnú grafiku alebo farby na svoje vozidlá, takže užívatelia služieb, ktoré poskytujú, považujú tieto grafiky alebo farby za označenia obchodného pôvodu.

18

Úrad pre duševné vlastníctvo zase uviedol, že o ochranu obrazových prvkov ochranných známok dotknutých vo veci samej nebolo požiadané abstraktne, ale na účely vyobrazenia týchto obrazových prvkov na vozidlách používaných žalobkyňou vo veci samej. Keďže rozlišovacia spôsobilosť sa musí posudzovať ako celok a vozidlá komerčnej dopravy sa často vyznačujú farebnými motívmi, spotrebitelia by si mali najprv zvyknúť na takéto prvky, aby nadobudli dojem, že ide o ochrannú známku, pričom v opačnom prípade by ich považovali za dekoratívne prvky. Vzhľadom na rozmanitosť farieb a dekoráciu dopravných vozidiel používaných v dotknutom hospodárskom odvetví možno označenia vo veci samej vnímať ako označenie obchodného pôvodu len vtedy, ak sa dostatočne odlišujú od normy alebo zvyklostí odvetvia, čo nie je tento prípad.

19

Rozsudkom z 29. marca 2018 Patent‑ och marknadsdomstolen (Patentový a obchodný súd) zamietol žalobu podanú žalobkyňou vo veci samej z dôvodu, že predložené dôkazy nepostačovali na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že farby a tvar označení, ktorých ochrana sa požadovala na základe práva ochranných známok, sa v tejto súvislosti líšia od spôsobu, akým iné podniky dekorujú svoje vozidlo, takže nemožno konštatovať, že príslušná skupina verejnosti vníma tieto označenia ako údaj o obchodnom pôvode.

20

Žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Svea hovrätt, Patent‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd Štokholm rozhodujúci ako súd druhej inštancie vo veciach duševného vlastníctva a obchodných záležitostí, Švédsko).

21

Tento súd uvádza, že základnou požiadavkou uvedenou v článku 3 smernice 2015/2436 je, že na to, aby bolo označenie ochrannou známkou, musí mať rozlišovaciu spôsobilosť.

22

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vnímanie rozlišovacej spôsobilosti označenia príslušnou skupinou verejnosti nie je nevyhnutne rovnaké podľa toho, či posudzovaná ochranná známka je trojrozmernou ochrannou známkou, ktorú tvorí vzhľad samotného výrobku, alebo slovnou alebo obrazovou ochrannou známkou. Keďže priemerní spotrebitelia nemajú vo zvyku predpokladať pôvod výrobkov na základe ich tvaru alebo obalu, mohlo by sa ukázať, že je náročnejšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť trojrozmernej ochrannej známky než rozlišovaciu spôsobilosť slovnej alebo obrazovej ochrannej známky. Preto, ako rozhodol Súdny dvor, označenie, ktoré splýva so vzhľadom výrobku, môže byť považované za označenie s rozlišovacou spôsobilosťou len pod podmienkou, že sa podstatne odlišuje od normy alebo zvyklostí dotknutého hospodárskeho odvetvia.

23

Pokiaľ ide o oblasť ochrannej známky označujúcej službu, ten istý súd uvádza, že v bode 20 rozsudku z 10. júla 2014, Apple (C‑421/13, EU:C:2014:2070), Súdny dvor rozhodol, že samotné zariadenie predajne môže tiež odlišovať tovar alebo služby podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov, pokiaľ sa znázornené zariadenie podstatne odlišuje od normy alebo zvyklostí dotknutého hospodárskeho odvetvia.

24

Vnútroštátny súd však poznamenáva, že v tomto rozsudku Súdny dvor nespresnil, za akých podmienok sa má požiadavka podstatnej odchýlky od normy alebo zvyklostí odvetvia uplatniť, pokiaľ ide o ochrannú známku označujúcu službu.

25

Navyše zdôrazňuje, že v tom istom rozsudku Súdny dvor neanalyzoval, či dotknutá ochranná známka nebola nezávislá od vzhľadu hmotných predmetov, ktoré umožňovali výkon služieb, vo vzťahu ku ktorým bola táto ochranná známka zapísaná.

26

Vnútroštátny súd sa teda pýta, či sa na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti označení, ktoré majú byť umiestnené na určitých častiach vozidiel poskytovateľa dopravných služieb na odlíšenie tohto poskytovateľa, majú tieto označenia podstatne líšiť od normy alebo zvyklostí dotknutého hospodárskeho odvetvia.

27

Za týchto podmienok Svea hovrätt, Patent‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd Štokholm rozhodujúci ako súd druhej inštancie vo veciach duševného vlastníctva a obchodných záležitostí) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

28

Na úvod treba uviesť, že pokiaľ ide o zamietnutie zápisu ochrannej známky, dátum podania prihlášky tejto ochrannej známky je rozhodujúci na účely zistenia uplatniteľného hmotného práva (pozri analogicky rozsudok z 29. januára 2020, Sky a i., C‑371/18, EU:C:2020:45, bod 49).

29

V prejednávanej veci vzhľadom na to, že prihlášky, o ktoré ide vo veci samej, boli podané 23. novembra 2016, teda v deň, keď lehota na prebranie smernice 2015/2436 ešte neuplynula, a smernica 2008/95 ešte nebola zrušená, ustanoveniami uplatniteľnými na skutkové okolnosti vo veci samej sú ustanovenia smernice 2008/95 a nie ustanovenia smernice 2015/2436.

30

Navyše treba zdôrazniť, že hoci farebné motívy, ktorých sa týkajú prihlášky dotknuté vo veci samej, sú určené na umiestnenie určitým spôsobom na veľkú časť tovarov používaných na poskytovanie dopravných služieb, žalobkyňa vo veci samej výslovne uviedla, že tvar týchto tovarov nebol ako taký predmetom týchto prihlášok.

31

V dôsledku toho je nutné konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 1 písm. b) smernice 2008/95 vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje pre službu a ktoré sa skladá z farebných motívov a má byť umiestnené výlučne a systematicky určitým spôsobom na veľkej časti tovarov používaných na poskytovanie tejto služby, sa má posudzovať vo vzťahu k týmto tovarom a preskúmaním, či sa toto označenie podstatne odlišuje od normy alebo zvyklostí v dotknutom hospodárskom odvetví.

32

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že základnou funkciou ochrannej známky je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému používateľovi totožnosť pôvodu tovaru alebo služby označených ochrannou známkou, a zároveň im umožniť odlíšiť tento tovar alebo túto službu bez možnej zámeny od tovarov alebo služieb iného pôvodu (rozsudok z 12. júna 2019, Hansson, C‑705/17, EU:C:2019:481, bod 31 a citovaná judikatúra). Túto rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 smernice 2008/95 treba posudzovať na jednej strane vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k ich vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti, ktorú predstavuje priemerný spotrebiteľ uvedených tovarov alebo služieb, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný [pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99, EU:C:2004:86, bod 34, ako aj z 12. septembra 2019, Deutsches Patent‑ und Markenamt (#darferdas?), C‑541/18, EU:C:2019:725, bod 20].

33

Okrem toho na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti označenia v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 2008/95 musí príslušný orgán vykonať preskúmanie in concreto s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti daného prípadu vrátane prípadného používania tohto označenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2019, Hartwall, C‑578/17, EU:C:2019:261, bod 26 a citovanú judikatúru).

34

Pokiaľ sa tak, ako vo veci samej, prihláška ochrannej známky týka označenia určeného na umiestnenie výlučne a systematicky určitým spôsobom na veľkej časti tovarov používaných na poskytovanie služieb, rozlišovaciu spôsobilosť tohto označenia nemožno posudzovať nezávisle od toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma umiestnenie tohto označenia na týchto tovaroch.

35

Aj keď tovary, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nie sú predmetom prihlášky ochrannej známky, nič to totiž nemení na skutočnosti, že príslušná skupina verejnosti vníma farebné motívy tvoriace posudzované označenie tak, že sú umiestnené na tovaroch, ktoré im slúžia výlučne ako podklad.

36

Z toho vyplýva, že rozlišovacia spôsobilosť označenia zloženého z farebných motívov, ktoré majú byť umiestnené výlučne a systematicky na tovary, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, sa musí poúdiť najmä s prihliadnutím na uvedené vnímanie.

37

V prejednávanej veci vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v rámci svojej konkrétnej a celkovej analýzy spisu určil, či kombinácie farieb obsahujúce systematické usporiadanie, ako sú znázornené v prihláškach, môžu dať predmetným označeniam vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť (pozri analogicky rozsudok z 27. marca 2019, Hartwall, C‑578/17, EU:C:2019:261, bod 34). Táto podmienka by sa mala považovať za splnenú, ak z tejto analýzy vyplynie, že kombinácie farieb umiestnených na dopravných vozidlách žalobkyne vo veci samej umožňujú priemernému spotrebiteľovi odlíšiť bez možnej zámeny dopravné služby poskytované týmto podnikom od služieb poskytovaných inými podnikmi.

38

Ak sa preukáže, že uvedené kombinácie farieb nemajú pre predmetné služby vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť, táto okolnosť svojou povahou nevylučuje, že by mohli nadobudnúť takúto rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku ich používania.

39

V rámci uvedenej analýzy nie je potrebné skúmať, či sa označenia, ktorých zápis ako ochrannej známky sa žiada, podstatne odlišujú od normy alebo zvyklostí dotknutého hospodárskeho odvetvia.

40

Ako totiž vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, kritérium posúdenia týkajúce sa existencie podstatnej odlišnosti normy alebo zvyklostí dotknutého hospodárskeho odvetvia sa uplatňuje na prípady, keď označenie pozostáva zo vzhľadu výrobku, pre ktorý sa zápis ochrannej známky žiada, keďže priemerný spotrebiteľ nemá vo zvyku vyvodzovať pôvod výrobkov tak, že pri absencii akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku vychádza z ich tvaru alebo tvaru ich balenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, EU:C:2004:258, bod 39; z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑25/05 P, EU:C:2006:422, body 27 až 29, ako aj zo 7. mája 2015, Voss of Norway/ÚHVT, C‑445/13 P, EU:C:2015:303, body 90 a 91).

41

Toto kritérium posúdenia sa uplatňuje aj vtedy, ak označenie pozostáva z vyobrazenia fyzického priestoru, kde sa poskytujú služby, pre ktoré sa žiada zápis ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Apple, C‑421/13, EU:C:2014:2070, bod 20).

42

O takú situáciu však nejde v prípade, keď, ako v prejednávanej veci, predmetné označenia pozostávajú z grafických prvkov, ktoré majú byť umiestnené na tovaroch, ktoré sa používajú na poskytovanie služieb označených prihláškou.

43

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci sú tovary dotknuté vo veci samej, ktoré sa používajú na poskytovanie služieb, a to dopravné vozidlá vyobrazené v prihláškach prerušovanou čiarou, aby sa znázornili miesta, kde majú byť prihlasované ochranné známky umiestnené, ako aj obrysy týchto tovarov, nedochádza k ich zámene s tvarom tovarov alebo ich obalom, ani nemajú vyobrazovať fyzický priestor, kde sa poskytujú služby. Uvedené označenia totiž predstavujú systematicky usporiadané a ohraničené kombinácie farieb v priestore. Tieto prihlášky sa teda týkajú presne určených grafických prvkov, ktoré na rozdiel od označení uvedených v judikatúre citovanej v bodoch 40 a 41 tohto rozsudku nemajú za cieľ zobrazovať tovar alebo priestor na poskytovanie služieb jednoduchou reprodukciou jeho línií a obrysov.

44

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 písm. b) smernice 2008/95 sa má vykladať v tom zmysle, rozlišovacia spôsobilosť označenia, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje pre službu a ktoré sa skladá z farebných motívov a má byť umiestnené výlučne a systematicky určitým spôsobom na veľkej časti tovarov používaných na poskytovanie tejto služby, sa má posudzovať s prihliadnutím na vnímanie umiestnenia tohto označenia na týchto tovaroch príslušnou skupinou verejnosti bez toho, aby bolo nutné skúmať, či sa toto označenie podstatne odlišuje od normy alebo zvyklostí dotknutého hospodárskeho odvetvia.

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje pre službu a ktoré sa skladá z farebných motívov a má byť umiestnené výlučne a systematicky určitým spôsobom na veľkej časti tovarov používaných na poskytovanie tejto služby, sa má posudzovať s prihliadnutím na vnímanie umiestnenia tohto označenia na týchto tovaroch príslušnou skupinou verejnosti bez toho, aby bolo nutné skúmať, či sa toto označenie podstatne odlišuje od normy alebo zvyklostí dotknutého hospodárskeho odvetvia.