1.

Môže požiadavka, aby španielsky občan, ktorý nevyužil svoje právo na voľný pohyb, spĺňal podmienky uvedené v článku 7 [ods. 1] RD 240/2007 nevyhnutné pre priznanie práva na pobyt jej manžela, ktorý nie je štátnym príslušníkom EÚ podľa článku 7 [ods. 2] tohto RD, v prípade nesplnenia týchto podmienok predstavovať porušenie článku 20 [ZFEÚ], ak by v dôsledku odopretia tohto práva bol španielsky občan nútený úplne opustiť územie Únie.

Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že článok 68 španielskeho Código Civil (Občiansky zákonník) stanovuje povinnosť manželov žiť spolu.

2.

Porušuje, odhliadnuc od uvedeného, článok 20 [ZFEÚ] za vyššie uvedených podmienok, taká španielska prax, ktorá spočíva v automatickom uplatňovaní právnej úpravy uvedenej v článku 7 RD 240/2007, v zmysle ktorej sa neudelí povolenie na pobyt rodinnému príslušníkovi občana Únie, ktorý nikdy nevyužil svoje právo na voľný pohyb, a to z jediného dôvodu, že nesplnil požiadavky uvedené v tomto ustanovení, bez toho, aby sa konkrétne a individuálne preskúmalo, či existuje medzi týmto občanom Únie a štátnym príslušníkom tretej krajiny vzťah závislosti takej povahy, ktorý by z akéhokoľvek dôvodu a pri zohľadnení existujúcich okolností naznačoval, že v prípade odopretia práva na pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nemôže byť občan Únie oddelený od rodinného príslušníka, od ktorého je závislý a musel by opustiť územie Únie.

Uvedené otázky sa posudzujú s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, okrem iného rozsudok z 8. mája 2018, C-82/16, K.A. a i. proti Belgische Staat (1).