—

zrušil napadnutý rozsudok,

—

rozhodol s konečnou platnosťou v súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora a na tomto základe zrušil rozhodnutie (1) v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky, a v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci znížil pokutu uloženú odvolateľke,

—

ak Súdny dvor nerozhodne s konečnou platnosťou v tejto veci, ponechal rozhodnutie o trovách konania na neskôr a vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné prejednanie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom podľa článku 184 rokovacieho poriadku.

1.

V napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu tým, že zjavne skreslil jasný dôkaz vzťahujúci sa na ponuky predkladané odvolateľkou do projektov v rámci EHP.

2.

V napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď sa rozhodlo, že odvolateľka sa zapojila do „dohody o domácom území“ na základe toho, že zástupca odvolateľky sa zúčastnil na stretnutí, a že z tohto dôvodu sa na ňu vzťahovala judikatúra o potrebe verejného dištancovania sa.

3.

V napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu tým, že odvolateľka mohla vyvrátiť predpoklad zapojenia sa do dohody o domácom území vyplývajúci z účasti zástupcu na stretnutí len „verejným dištancovaním sa“ na tomto stretnutí.