Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62018CJ0717

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 3. marca 2020.
Procureur-generaal proti X.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Beroep te Gent.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Európsky zatykač – Článok 2 ods. 2 – Výkon európskeho zatykača – Odstránenie overenia dvojitej trestnosti činu – Podmienky – Trestný čin, za ktorý členský štát vydávajúci zatykač ukladá trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej tri roky – Zmena trestnoprávnych predpisov členského štátu vydávajúceho zatykač v čase medzi dňom, keď prišlo k trestným činom, a dňom vydania európskeho zatykača – Znenie zákona, ktoré treba zohľadniť pri overení hornej hranice odsúdenia najmenej tri roky.
Vec C-717/18.

Court reports – general

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2020:142

 ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 3. marca 2020 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Európsky zatykač – Článok 2 ods. 2 – Výkon európskeho zatykača – Odstránenie overenia dvojitej trestnosti činu – Podmienky – Trestný čin, za ktorý členský štát vydávajúci zatykač ukladá trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej tri roky – Zmena trestnoprávnych predpisov členského štátu vydávajúceho zatykač v čase medzi dňom, keď prišlo k trestným činom, a dňom vydania európskeho zatykača – Znenie zákona, ktoré treba zohľadniť pri overení hornej hranice odsúdenia najmenej tri roky“

Vo veci C‑717/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím hof van beroep te Gent (Odvolací súd Gent, Belgicko) zo 7. novembra 2018 a doručený Súdnemu dvoru 15. novembra 2018, ktorý súvisí s konaním týkajúcim sa vykonania európskeho zatykača vydaného na

X,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredsedníčka R. Silva de Lapuerta, predsedovia komôr J. C. Bonichot, A. Arabadžiev, E. Regan, P. G. Xuereb, L. S. Rossi (spravodajkyňa) a I. Jarukaitis, sudcovia M. Ilešič, J. Malenovský, L. Bay Larsen, T. von Danwitz, C. Toader, K. Jürimäe a C. Lycourgos,

generálny advokát: M. Bobek,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. septembra 2019,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Procureur‑generaal, v zastúpení: I. De Tandt,

X, v zastúpení: S. Bekaert a P. Bekaert, advocaten, ako aj G. Boye, abogado,

belgická vláda, v zastúpení: C. Van Lul, C. Pochet a J.‑C. Halleux, splnomocnení zástupcovia,

španielska vláda, v zastúpení: pôvodne M. Sampol Pucurull, neskôr S. Centeno Huerta, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid a R. Troosters, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. novembra 2019,

vydal tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34).

2

Tento návrh bol podaný v rámci výkonu európskeho zatykača na X, ktorý vydal Audiencia Nacional (Národný vyšší súd, Španielsko), v Belgicku.

Právny rámec Únie

Právo únie

3

Odôvodnenia 5 a 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 znejú:

„(5)

cieľ vytýčený pre [Európsku ú]niu stať sa zónou slobody, bezpečnosti a práva, vedie k zrušeniu vydávania osôb medzi členskými štátmi a k jeho nahradeniu systémom vydávania osôb medzi súdnymi orgánmi; okrem toho, zavedenie nového zjednodušeného systému vydávania odsúdených alebo podozrivých osôb pre účely výkonu rozsudku alebo trestného stíhania umožňuj e odstrániť zložitosť a prípadné prieťahy pri existujúcich vydávacích postupoch; tradičné vzťahy spolupráce, ktoré až doteraz existovali medzi členskými štátmi, by mal nahradiť systém voľného pohybu súdnych rozhodnutí v trestných veciach, vrátane predbežných a konečných rozhodnutí v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

(6)

európsky zatykač zavedený týmto rámcovým rozhodnutím je prvým konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa vykonáva zásada vzájomného uznávania, označovaná Európskou radou ako ‚základný kameň‘ spolupráce v oblasti súdnictva;“

4

Článok 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Predmet úpravy európskeho zatykača“, stanovuje:

„1.   Európsky zatykač sa môže vydať za činy, ktoré môžu byť potrestané podľa právneho predpisu vydávajúceho členského štátu [členského štátu vydávajúceho zatykač – neoficiálny preklad] výkonom trestu alebo ochranným opatrením, ktorých horná hranica je najmenej 12 mesiacov, alebo ak bol vynesený rozsudok alebo uložené ochranné opatrenie, pre tresty s minimálnou dĺžkou štyri mesiace.

2.   Nasledujúce trestné činy, ak sú trestné v členskom štáte, ktorý vydal rozhodnutie o treste [potrestané v členskom štáte vydávajúcom zatykač trestom ‑ neoficiálny preklad] odňatia slobody alebo… ochrann[ý]m opatrení[m], ktorých horná hranica je najmenej tri roky a sú vymedzené trestným poriadkom vydávajúceho členského štátu [členského štátu vydávajúceho zatykač – neoficiálny preklad], sú dôvodom podľa podmienok tohto rámcového rozhodnutia a bez overenia dvojitej trestnosti činu, na vydanie osôb v súlade s európskym zatykačom:

terorizmus;

4.   Vydanie pre trestné činy okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 2, môže podliehať podmienke, aby činy, pre ktoré bol vydaný európsky zatykač, boli trestným činom podľa právnych predpisov vykonávajúceho členského štátu, bez ohľadu na prvky, ktoré ho tvoria, alebo spôsob jeho opísania.“

5

Článok 8 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Obsah a forma európskeho zatykača“, v odseku 1 stanovuje:

„Európsky zatykač obsahuje nasledujúce informácie stanovené v súlade s formou, obsiahnutou [s formulárom nachádzajúcim sa – neoficiálny preklad] v prílohe:

f)

uložený trest, ak existuje konečný rozsudok, alebo určený rozsah trestov pre trestný čin podľa práva vydávajúceho členského štátu [členského štátu vydávajúceho zatykač – neoficiálny preklad];

…“

6

Článok 17 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 znie:

„Európsky zatykač sa prejednáva a vykonáva ako naliehavá záležitosť.“

7

Príloha tohto rámcového rozhodnutia obsahuje formulár európskeho zatykača. Tento formulár v písmene c) stanovuje „označenie dĺžky odsúdenia“, ktoré obsahuje podľa bodu 1 tohto písmena „horn[ú] hranic[u] trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, ktoré sa môže uložiť za trestný(‑é) činy)“ a podľa bodu 2 uvedeného písmena „dĺžk[u] uloženého trestu alebo ochranného opatrenia“.

8

Uvedený formulár rovnako stanovuje v písmene e), nazvanom „Trestné činy“, informáciu o trestným činoch, na ktoré sa tento európsky zatykač „vzťahuje“, a okrem iného „opis okolností, za ktorých bol(‑i) trestný čin(‑y) spáchaný(‑é), vrátane času, miesta a miery účasti vyžiadanej osoby na trestnom čine(‑och)“.

Španielske právo

9

Článok 578 Código Penal (Trestný zákon) v znení platnom v čase vzniku skutkových okolností konania vo veci samej stanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou dva roky za trestný čin schvaľovania terorizmu a ponižovania obetí terorizmu.

10

Dňa 30. marca 2015 bol článok 578 tohto zákona zmenený tak, že za tento trestný čin sa odvtedy ukladá okrem iného trest odňatia slobody s hornou hranicou tri roky.

Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

11

Audiencia Nacional (Národný vyšší súd, Španielsko) rozsudkom z 21. februára 2017 odsúdil X okrem iného za činy spáchané medzi 1. januárom 2012 a 31. decembrom 2013, ktoré sa považujú za trestný čin schvaľovania terorizmu a ponižovania obetí terorizmu stanovený v článku 578 trestného zákona platného v čase týchto skutkových okolností, a uložil mu maximálny trest odňatia slobody dva roky. Tento rozsudok sa stal právoplatným po tom, ako Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) rozsudkom z 15. februára 2018 zamietol odvolanie podané proti nemu.

12

Po tom, ako X odišiel zo Španielska do Belgicka, vydal na neho Audiencia Nacional (Národný vyšší súd) 25. mája 2018 európsky zatykač a 27. júna 2018 doplňujúci európsky zatykač za trestný čin „terorizmu“ v zmysle článku 2 ods. 2 druhej zarážky rámcového rozhodnutia 2002/584 s cieľom vykonať trest uložený vo svojom rozsudku z 21. februára 2017.

13

S cieľom overiť, či v súlade s článkom 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 bol za predmetný trestný čin podľa španielskeho práva uložený trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej tri roky, a teda bol dôvodom na vydanie bez overenia dvojitej trestnosti činu, rechtbank van eerste aanleg Oost‑Vlaanderen, afdeling Gent (Prvostupňový súd Oost Vlaanderen, pobočka Gent, Belgicko) ako súdny orgán vykonávajúci zatykač zohľadnil článok 578 trestného zákona v znení platnom v čase vzniku skutkových okolností konania vo veci samej. Tento súd po tom, ako konštatoval neexistenciu dvojitej trestnosti činu, odmietol uznesením zo 17. septembra 2018 vykonať doplňujúci európsky zatykač z 27. júna 2018.

14

Hof van beroep te Gent (Odvolací súd Gent, Belgicko), ktorý rozhoduje o odvolaní, ktoré proti tomuto uzneseniu podal Procureur‑generaal (Generálny prokurátor, Belgicko), má pochybnosti o znení právnych predpisov členského štátu vydávajúceho zatykač, ktoré sa majú zohľadniť pri určení, či je splnená podmienka týkajúca sa hornej hranice trestu odňatia slobody v trvaní najmenej troch rokov stanovená v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584. Zastáva názor, že vzhľadom na článok 578 trestného zákona v znení platnom v čase vzniku skutkových okolností konania vo veci samej rechtbank van eerste aanleg Oost‑Vlaanderen, afdeling Gent (Prvostupňový súd Oost Vlaanderen, pobočka Gent) oprávnene overil dvojitú trestnosť činu a zamietol výkon doplňujúceho európskeho zatykača, keďže v tomto znení článok 578 tohto zákona stanovoval trest odňatia slobody s hornou hranicou dva roky. Uvádza však, že ak by znenie tohto článku, ktoré sa malo zohľadniť, bolo znenie platné v čase vydania tohto európskeho zatykača, bolo by potrebné domnievať sa, že rechtbank van eerste aanleg Oost‑Vlaanderen, afdeling Gent (Prvostupňový súd Oost Vlaanderen, pobočka Gent) nebol oprávnený overiť dvojitú trestnosť činu, a teda nemohol odmietnuť výkon uvedeného európskeho zatykača, keďže v tomto novom znení uvedený článok odvtedy ukladá trest odňatia slobody s hornou hranicou tri roky.

15

Za týchto okolností hof van beroep te Gent (Odvolací súd Gent) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Pripúšťa článok 2 ods. 2 [rámcového rozhodnutia 2002/584] tak, ako bol prostredníctvom zákona z 19. decembra 2003 [o európskom zatykači (Moniteur belge z 22. decembra 2003, s. 60075)] prebratý do belgického práva, aby vykonávajúci členský štát pri skúmaní toho, či tu ide o hornú hranicu trestnej sadzby najmenej tri roky stanovenú v tomto ustanovení, vzal za základ trestný zákon účinný v členskom štáte vydávajúcom zatykač v čase vydania európskeho zatykača?

2.

Pripúšťa článok 2 ods. 2 [rámcového rozhodnutia 2002/584] tak, ako bol prostredníctvom [uvedeného] zákona z 19. decembra 2003 prebratý do belgického práva, aby vykonávajúci členský štát pri skúmaní toho, či tu ide o hornú hranicu trestnej sadzby najmenej tri roky stanovenú v tomto ustanovení, vzal za základ trestný zákon účinný v čase vydania európskeho zatykača, ktorým sa sprísnila trestná sadzba v porovnaní s trestným zákonom, ktorý bol účinný v členskom štáte vydávajúcom zatykač v čase spáchania skutkov?“

O prejudiciálnych otázkach

16

Svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 vykladať v tom zmysle, že na účely overenia, či sa za trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatykač, ukladá v členskom štáte vydávajúcom zatykač trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej tri roky, ako je vymedzený v právnych predpisoch členského štátu vydávajúceho zatykač, súdny orgán vykonávajúci zatykač musí zohľadniť právne predpisy členského štátu vydávajúceho zatykač v znení uplatniteľnom na skutky, ktoré viedli ku konaniu, v rámci ktorého bol vydaný európsky zatykač, alebo právne predpisy členského štátu vydávajúceho zatykač v znení platnom ku dňu vydania tohto zatykača.

17

S cieľom odpovedať na tieto otázky treba uviesť, že podľa článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 sú dôvodom podľa podmienok stanovených v tomto rámcovom rozhodnutí a bez overenia dvojitej trestnosti činu na vydanie osôb trestné činy vymenované v tomto ustanovení, ak sú potrestané v členskom štáte vydávajúcom zatykač trestom odňatia slobody alebo ochranným opatrením, ktorých horná hranica je najmenej tri roky a ktoré sú vymedzené v právnych predpisoch členského štátu vydávajúceho zatykač.

18

Z tohto ustanovenia tak vyplýva, že vymedzenie týchto trestných činov a uplatniteľné tresty vyplývajú z právnych predpisov „členského štátu vydávajúceho zatykač“ (rozsudok z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C‑303/05, EU:C:2007:261, bod 52).

19

Znenie článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 však nespresňuje, ktorú verziu znenia týchto právnych predpisov má súdny orgán vykonávajúci zatykač zohľadniť s cieľom overiť, či podmienka hornej hranice odsúdenia najmenej tri roky stanovená v tomto ustanovení je splnená, keďže uvedené právne predpisy boli zmenené medzi dňom, keď nastali skutky, ktoré viedli ku konaniu, v rámci ktorého bol vydaný európsky zatykač, a dňom vydania, prípadne výkonu tohto zatykača.

20

Na rozdiel od toho, čo belgická a španielska vláda, ako aj generálny prokurátor tvrdia, okolnosť, že v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 je použitý prítomný čas oznamovacieho spôsobu, neumožňuje dospieť k záveru, že znenie právnych predpisov členského štátu vydávajúceho zatykač, ktoré sa má na tento účel zohľadniť, je znenie platné v čase vydania európskeho zatykača. Ako totiž uviedol generálny advokát v bodoch 33 a 42 svojich návrhov, na jednej strane sa prítomný čas oznamovacieho spôsobu bežne používa v právnej úprave na účely vyjadrenia záväznej povahy určitého ustanovenia a na druhej strane sa tento článok 2 ods. 2 týka tak európskych zatykačov vydaných na účely trestného stíhania, a teda v čase, keď ešte nebol sankcionovaný predmetný trestný čin, ako aj európskych zatykačov vydaných na účely výkonu trestu odňatia slobody. Z použitia prítomného času oznamovacieho spôsobu v tomto ustanovení preto nemožno vyvodiť nijaký záver, pokiaľ ide o znenie právnych predpisov členského štátu vydávajúceho zatykač, ktoré je relevantné vzhľadom na podmienky uplatnenia uvedeného ustanovenia.

21

Za týchto okolností v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky z 19. decembra 2013, Koushkaki, C‑84/12, EU:C:2013:862, bod 34; zo 16. novembra 2016, Hemming a i., C‑316/15, EU:C:2016:879, bod 27, a z 25. januára 2017, Vilkas, C‑640/15, EU:C:2017:39, bod 30).

22

Po prvé, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584, treba uviesť, že tento článok 2 definuje, ako to naznačuje aj jeho názov, pôsobnosť európskeho zatykača. Podľa článku 2 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia sa európsky zatykač môže vydať za trestné činy, ktoré môžu byť potrestané podľa právneho predpisu členského štátu vydávajúceho zatykač uložením trestu odňatia slobody alebo ochranným opatrením, ktorých horná hranica je najmenej 12 mesiacov, alebo ak prišlo k uloženiu trestu alebo ochranného opatrenia, za odsúdenia s minimálnou dĺžkou štyri mesiace. Ako uviedol generálny advokát v bodoch 22 a 24 svojich návrhov, ak je v alternatívnej forme splnená podmienka stanovená v tomto článku 2 ods. 1 na vydanie európskeho zatykača, odseky 2 a 4 uvedeného článku zavádzajú rozlišovanie medzi trestnými činmi, v súvislosti s ktorými sa má vykonať takto vydaný európsky zatykač bez overenia dvojitej trestnosti činu, a trestnými činmi, pri ktorých môže byť výkon tohto zatykača podriadený takémuto overeniu.

23

Zo znenia odseku 1 toho istého článku pritom vyplýva, že pokiaľ ide o vydanie európskeho zatykača na účely výkonu odsudzujúceho rozhodnutia, ako je tomu v prejednávanej veci, minimálne štyri mesiace, môže iba odkázať na trest, ktorý bol konkrétne uložený v tomto rozhodnutí v súlade s právnymi predpismi členského štátu vydávajúceho zatykač uplatniteľnými na skutky, ktoré viedli k vydaniu tohto rozhodnutia, a nie na trest, ktorý mohol byť uložený podľa právnych predpisov tohto členského štátu uplatniteľných ku dňu vydania tohto zatykača.

24

Inak to nemôže byť ani v prípade výkonu európskeho zatykača na základe článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584.

25

V prvom rade by totiž výklad, podľa ktorého by mal súdny orgán vykonávajúci zatykač zohľadniť právne predpisy členského štátu vydávajúceho zatykač uplatniteľné k inému dátumu, podľa toho, či overuje, či európsky zatykač mohol byť vydaný v súlade s článkom 2 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia, alebo či sa tento zatykač musí vykonať bez overenia dvojitej trestnosti činu podľa článku 2 ods. 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, narušil jednotné uplatňovanie týchto dvoch ustanovení.

26

Okolnosť, že článok 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 odkazuje na „činy, ktoré môžu byť potrestané podľa právneho predpisu vydávajúceho členského štátu [členského štátu vydávajúceho zatykač – neoficiálny preklad]“, zatiaľ čo článok 2 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia uvádza „trestné činy [ktoré sú potrestané] vo vydávajúcom členskom štáte [v členskom štáte vydávajúcom zatykač – neoficiálny preklad]“, nemôže na rozdiel od toho, čo belgická a španielska vláda, ako aj generálny prokurátor tvrdia, poskytnúť podporu tomuto výkladu. Bez ohľadu na dôvod, pre ktorý normotvorca Únie prijal tieto dve formulácie, rozdiel medzi nimi totiž v žiadnom prípade neumožňuje dospieť k záveru, že znenie právnych predpisov tohto členského štátu, ktoré musí súdny orgán vykonávajúci zatykač zohľadniť na účely článku 2 ods. 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, by malo byť to, ktoré bolo platné v čase vydania tohto zatykača.

27

Rovnako, pokiaľ ide o článok 2 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2002/584, na rozdiel od toho, čo tvrdil generálny prokurátor na pojednávaní pred Súdnym dvorom, toto ustanovenie nie je vôbec relevantné pre určenie znenia právnych predpisov členského štátu vydávajúceho zatykač, ktoré sa má zohľadniť na účely článku 2 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia, a to tým skôr, že odkazuje len na jeden právny predpis vykonávajúceho členského štátu.

28

Ďalej článok 8 tohto rámcového rozhodnutia potvrdzuje výklad, podľa ktorého znenie právnych predpisov členského štátu vydávajúceho zatykač, ktoré má zohľadniť súdny orgán vykonávajúci zatykač na účely článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584, je znenie uplatniteľné na skutky, ktoré viedli ku konaniu, v rámci ktorého bol vydaný európsky zatykač. Článok 8 stanovuje, že cieľom uvedených informácií je poskytnúť minimálne výslovné informácie potrebné na to, aby vykonávajúce súdne orgány mohli naliehavo vykonať európsky zatykač urýchleným prijatím ich rozhodnutia o vydaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2018, Piotrowski, C‑367/16, EU:C:2018:27, bod 59).

29

Konkrétne podľa článku 8 ods. 1 písm. f) tohto rámcového rozhodnutia európsky zatykač obsahuje najmä informácie týkajúce sa uloženého trestu, ak ide o konečný rozsudok, alebo rozsah trestov stanovený pre trestný čin podľa právneho poriadku členského štátu vydávajúceho zatykač, pričom takéto informácie musia byť predložené „v súlade s formou, obsiahnutou [s formulárom nachádzajúcim sa – neoficiálny preklad] v prílohe“ uvedeného rámcového rozhodnutia, pričom tento formulár treba zohľadniť pri výklade tohto ustanovenia (rozsudok z 1. júna 2016, Bob‑Dogi, C‑241/15, EU:C:2016:385, bod 44).

30

V tejto súvislosti sa v písmene c) tohto formulára stanovuje, že údaje týkajúce sa dĺžky trestu, ktoré musí súdny orgán vydávajúci zatykač poskytnúť, sa podľa bodu 1 tohto písmena týkajú „horn[ej] hranic[e] trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, ktoré sa môže uložiť za trestný(‑é) čin(‑y)“ a podľa bodu 2 uvedeného písmena „dĺžk[y] uloženého trestu alebo ochranného opatrenia“.

31

Zo samotného znenia písmena c) uvedeného formulára a najmä z výrazu „uložený“ použitého na opísanie trestu, vo vzťahu ku ktorému treba poskytnúť údaje, tak vyplýva, že tento trest je ten, ktorý môže byť prípadne uložený alebo bol konkrétne uložený v odsudzujúcom rozhodnutí, a teda ten, ktorý vyplýva zo znenia právnych predpisov členského štátu vydávajúceho zatykač, ktoré sa uplatňuje na dotknuté skutky.

32

Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bodoch 58 a 59 svojich návrhov, informácie, ktoré treba uviesť vo formulári nachádzajúcom sa v prílohe rámcového rozhodnutia 2002/584, sa týkajú konkrétnych okolností konania, v ktorom bol vydaný európsky zatykač, ako vyplýva konkrétne z písmena e) tohto formulára, podľa ktorého je súdny orgán vydávajúci zatykač povinný spresniť okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný.

33

Za týchto podmienok súdny orgán vykonávajúci zatykač nemôže na účely overenia dodržania hranice trestu stanovenej v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 zohľadniť znenie právnych predpisov členského štátu vydávajúceho zatykač, ktoré by sa líšilo od znenia uplatniteľného na skutky, ktoré viedli ku konaniu, v rámci ktorého bol vydaný európsky zatykač.

34

Po druhé tento výklad článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 potvrdzuje účel tohto rámcového rozhodnutia.

35

Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 5 uvedeného rámcového rozhodnutia, toto rámcové rozhodnutie tak zavedením nového zjednodušeného a efektívnejšieho systému vydávania osôb odsúdených za porušenie alebo podozrivých z porušenia trestného zákona smeruje k zjednodušeniu a zrýchleniu súdnej spolupráce s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa vytýčeného Úniou, a to stať sa priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, založeným na vysokom stupni dôvery, ktorá má existovať medzi členskými štátmi (rozsudky zo 16. júla 2015, Lanigan, C‑237/15 PPU, EU:C:2015:474, bod 28; z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU, EU:C:2016:198, bod 76, ako aj z 25. januára 2017, Vilkas, C‑640/15, EU:C:2017:39, bod 31).

36

Ak by pritom právne predpisy členského štátu vydávajúceho zatykač, ktoré musia byť uvedené súdnym orgánom vydávajúcim zatykač v súlade s formulárom nachádzajúcim sa v prílohe rámcového rozhodnutia 2002/584 a ktoré súdny orgán vykonávajúci zatykač musí zohľadniť na účely overenia, či sa má európsky zatykač vykonať podľa článku 2 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia bez overenia dvojitej trestnosti činu, neboli tie, ktoré sú uplatniteľné na skutky, ktoré viedli ku konaniu, v rámci ktorého bol vydaný tento zatykač, súdny orgán vykonávajúci zatykač by mohol mať ťažkosti pri určovaní relevantného znenia týchto právnych predpisov, pokiaľ boli uvedené právne predpisy medzi dňom, keď prišlo k skutkom, a dňom, keď musí tento súdny orgán rozhodnúť o výkone európskeho zatykača, zmenené.

37

Súdny orgán vykonávajúci zatykač preto musí mať možnosť v rámci uplatnenia článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 vychádzať z informácií o dĺžke trvania trestu obsiahnutých v samotnom európskom zatykači v súlade s formulárom nachádzajúcim sa v prílohe tohto rámcového rozhodnutia. Keďže sa totiž v súlade s článkom 17 ods. 1 uvedeného rámcového rozhodnutia musí európsky zatykač prejednať a vykonať ako naliehavá záležitosť, preskúmanie právnych predpisov členského štátu vydávajúceho zatykač, ktoré má tento orgán vykonať v rámci uplatňovania tohto článku 2 ods. 2, musí byť nevyhnutne rýchle a v dôsledku toho sa musí vykonať na základe informácií dostupných v samotnom európskom zatykači. Vyžadovať od tohto orgánu, aby na účely výkonu tohto zatykača overil, či právne predpisy členského štátu vydávajúceho zatykač, ktoré sa uplatňujú na predmetné skutky, neboli po spáchaní týchto skutkov zmenené, by bolo v rozpore s účelom rámcového rozhodnutia 2002/584, ako bol pripomenutý v bode 35 tohto rozsudku.

38

Odlišný výklad by navyše bol zdrojom neistoty vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa súdny orgán vykonávajúci zatykač môže stretnúť pri identifikácii rôznych prípadne relevantných verzií týchto právnych predpisov, a v dôsledku toho by bol v rozpore so zásadou právnej istoty. Okrem toho podmieniť vykonanie európskeho zatykača zákonom uplatniteľným v čase jeho vydania by narušilo požiadavky predvídateľnosti, ktoré vyplývajú z tej istej zásady právnej istoty.

39

Napokon článok 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 nemožno vykladať v tom zmysle, že by členskému štátu vydávajúcemu zatykač umožnil tým, že zmení tresty uložené jeho právnou úpravou, aby do pôsobnosti tohto ustanovenia patrili osoby, ktoré v čase skutkov zakladajúcich trestný čin mohli mať prospech z overenia dvojitej trestnosti činu.

40

Pokiaľ ide ďalej o tézu obhajovanú belgickou a španielskou vládou, podľa ktorej povinnosť súdneho orgánu vykonávajúceho zatykač zohľadniť na účely článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 znenie právnych predpisov členského štátu, ktorý vydal európsky zatykač, platné v čase vydania európskeho zatykača, by v prejednávanej veci prispela k cieľu uľahčiť vydanie dotknutej osoby, keďže vzhľadom na toto znenie podmienka kontroly dvojitej trestnosti činu by sa už neuplatnila, je potrebné poukázať na to, že výklad, ktorý sa má s ohľadom na toto ustanovenie prijať, nemôže závisieť od osobitných skutkových okolností v konkrétnom prípade.

41

Nakoniec treba pripomenúť, že v oblasti upravenej rámcovým rozhodnutím 2002/584 sa zásada vzájomného uznávania, ktorá, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 6 rámcového rozhodnutia, predstavuje „základný kameň“ súdnej spolupráce v trestných veciach, uplatňuje v článku 1 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia, v súlade s ktorým sú členské štáty v zásade povinné vyhovieť európskemu zatykaču. Z toho vyplýva, že súdny orgán vykonávajúci zatykač môže odmietnuť vykonať takýto zatykač len v taxatívne uvedených prípadoch povinného nevykonania stanovených v článku 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, alebo v prípadoch nepovinného nevykonania stanovených v článkoch 4 a 4a tohto rámcového rozhodnutia. Okrem toho vykonanie európskeho zatykača možno podriadiť iba jednej z podmienok taxatívne stanovených v článku 5 uvedeného rámcového rozhodnutia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2019, Openbaar Ministerie (Procureur du Roi de Bruxelles), C‑627/19 PPU, EU:C:2019:1079, body 2324, ako aj citovanú judikatúru].

42

Preto skutočnosť, že predmetný trestný čin nemôže viesť k vydaniu bez overenia dvojitej trestnosti činu podľa článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584, neznamená, že vykonanie európskeho zatykača musí byť odmietnuté. Vykonávajúcemu súdnemu orgánu totiž prináleží preskúmať kritérium dvojitej trestnosti činu uvedené v článku 2 ods. 4 tohto rámcového rozhodnutia vo vzťahu k tomuto trestnému činu.

43

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položené prejudiciálne otázky odpovedať tak, že článok 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely overenia, či sa za trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatykač, ukladá v členskom štáte vydávajúcom zatykač trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej tri roky, ako je vymedzený v právnych predpisoch členského štátu vydávajúceho zatykač, súdny orgán vykonávajúci zatykač musí zohľadniť právne predpisy členského štátu vydávajúceho zatykač v znení uplatniteľnom na skutky, ktoré viedli ku konaniu, v rámci ktorého bol vydaný európsky zatykač.

O trovách

44

Vzhľadom na to, že konanie na Súdnom dvore má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

 

Článok 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi sa má vykladať v tom zmysle, že na účely overenia, či sa za trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatykač, ukladá v členskom štáte vydávajúcom zatykač trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej tri roky, ako je vymedzený v právnych predpisoch členského štátu vydávajúceho zatykač, súdny orgán vykonávajúci zatykač musí zohľadniť právne predpisy členského štátu vydávajúceho zatykač v znení uplatniteľnom na skutky, ktoré viedli ku konaniu, v rámci ktorého bol vydaný európsky zatykač.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: holandčina.

Top