1.

Prejednávaná vec sa týka návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Mons (Odvolací súd Mons) (Belgicko) v súvislosti s výkladom štvrtej smernice 78/660/EHS ( 2 ) (ďalej len „smernica 78/660“) o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností.

2.

Cieľom uvedeného návrhu na začatie prejudiciálneho konania je v podstate overiť súlad metódy používanej na zaúčtovanie nadobudnutí akcií spoločnosťou Wagram Invest SA so zásadou verného a pravdivého obrazu, stanovenou v článku 2 ods. 3 až 5 smernice 78/660 ( 3 ), vykladanou v zmysle ďalších ustanovení tej istej smernice.

3.

Daňový spor medzi spoločnosťou Wagram Invest a belgickými daňovými úradmi je pôvodom prejednávanej veci, ktorá dáva Súdnemu dvoru príležitosť ešte raz objasniť pôsobnosť zásady verného a pravdivého obrazu ročnej účtovnej závierky, ktorá je hlavným cieľom ustanovení Európskej únie týkajúcich sa účtov a účtovnej závierky spoločností. ( 4 ) Súdny dvor je tiež vyzvaný, aby objasnil vzťah medzi na jednej strane povinnosťou poskytnúť doplňujúce informácie, stanovenou v článku 2 ods. 4 smernice 78/660, a na druhej strane vo výnimočných prípadoch možnosťou neuplatniť toto ustanovenie, v súlade s článkom 2 ods. 5 uvedenej smernice.

4.

Podľa článku 2 ods. 3 až 5 smernice 78/660:

„3.   Ročná účtovná závierka musí poskytovať verný a pravdivý obraz o aktívach a pasívach, finančnej situácii a zisku a strate spoločnosti.

4.   Ak by uplatnenie ustanovení tejto smernice nestačilo na poskytnutie verného a pravdivého obrazu v zmysle odseku 3, treba uviesť ďalšie doplňujúce informácie.

5.   Ak by vo výnimočných prípadoch bolo uplatnenie ustanovení tejto smernice nezlučiteľné s povinnosťami stanovenými v odseku 3, musia sa tieto ustanovenia obísť [neuplatniť – neoficiálny preklad] tak, aby vznikol pravdivý a správny obraz v zmysle odseku 3. Takáto výnimka sa musí uviesť a zdôvodniť v poznámkach s určením dosahu na aktíva, pasíva, finančnú situáciu a zisk alebo stratu. Členské štáty môžu definovať takéto výnimočné prípady a vydať k tomu príslušné pravidlá.“

5.

Článok 31 ods. 1 smernice 78/660 stanovuje:

„Členské štáty musia zabezpečiť, aby pre oceňovanie položiek ročnej účtovnej závierky platili nasledujúce všeobecné zásady:

…

6.

Podľa článku 32 smernice 78/660:

„Položky vykázané v ročnej účtovnej závierke sa oceňujú v súlade s článkami 34 až 42 na základe obstarávacích alebo výrobných nákladov.“

7.

Článok 35 smernice 78/660 stanovuje:

„1.   a) Prvky investičného majetku sa musia oceniť obstarávacími alebo výrobnými nákladmi bez toho, aby tým boli dotknuté písmená b) a c).

…

2.   Do obstarávacích nákladov sa zahrnú okrem kúpnej ceny aj vedľajšie náklady.

…“

8.

Článok 24 arrêté royal du 30 janvier 2001, portant exécution du Code des sociétés (kráľovské nariadenie z 30. januára 2001, ktorým sa vykonáva zákonník o obchodných spoločnostiach) ( 5 ) (ďalej len „kráľovské nariadenie“) vo svojom prvom odseku stanovuje, že ročná účtovná závierka musí poskytovať verný a pravdivý obraz o aktívach a pasívach, finančnej situácii a zisku a strate spoločnosti, a vo svojom odseku 2 stanovuje, že ak sa uplatnením ustanovení tohto nariadenia nedosiahne súlad s touto požiadavkou, musia sa v poznámkach uviesť doplňujúce informácie.

9.

Článok 29 prvý odsek kráľovského nariadenia spresňuje, že vo výnimočných prípadoch, keď uplatnenie pravidiel oceňovania nerešpektuje článok 24 prvý odsek, je potrebné sa od nich odchýliť a uplatniť uvedený článok.

10.

Podľa článku 35 uvedeného kráľovského nariadenia bez toho, aby boli dotknuté články 29, 67 a 77, sa prvky aktív oceňujú na základe ich obstarávacej hodnoty a do súvahy sú zahrnuté v tej istej hodnote po odpočítaní príslušných odpisov a zníženia hodnoty. Pod obstarávacou hodnotou treba rozumieť buď obstarávaciu cenu, alebo výrobné náklady, alebo hodnotu vkladu. ( 6 )

11.

Článok 67 kráľovského nariadenia sa týka zápisu pohľadávok do súvahy. Podľa odseku 1 uvedeného článku „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia bodu 2 tohto článku…, pohľadávky sa zapíšu do súvahy v ich menovitej hodnote“.

12.

Odsek 2 písm. c) toho istého článku 67 však stanovuje osobitný účtovný režim pre určité typy pohľadávok. Konkrétnejšie, podľa tohto ustanovenia sa pri zaúčtovaní pohľadávok do súvahy v ich menovitej hodnote zároveň robí zaúčtovanie na prechodné účty pasív a zaúčtovanie na účet ziskov a strát cez účty časového rozlíšenia na základe zložených úrokov pri diskontovaní pohľadávok, ktoré nie sú úročené alebo ktoré sú úročené neobvykle nízkym úrokom, ak tieto pohľadávky: (1) sú splatné o viac ako jeden rok od ich zapísania do majetku spoločnosti a (2) ak sa vzťahujú buď na sumy zaúčtované ako výnosy na účet ziskov a strát, alebo na cenu prevodu dlhodobého majetku, alebo odvetví činnosti.

13.

Článok 77 kráľovského nariadenia zahŕňa záväzky do režimu pohľadávok podľa článku 67 uvedeného kráľovského nariadenia. Článok 77 okrem iného stanovuje, že uvedený článok 67 sa analogicky uplatňuje na záväzky zodpovedajúcej povahy a splatnosti.

14.

Na základe dvoch dohôd, jednej z 10. januára 1997 a druhej z 10. marca 1999, Wagram Invest kúpila od svojho konateľa akcie spoločnosti. Prvou dohodou získala Wagram Invest 2005 akcií tejto spoločnosti za cenu zodpovedajúcu 594944,45 eura, splatnú v 16 splátkach bez úroku. Druhou dohodou nadobudla Wagram Invest 1993 akcií uvedenej spoločnosti za cenu zodpovedajúcu 787319,75 eura, splatnú v 12 splátkach bez úroku. ( 7 )

15.

Na účely zaúčtovania týchto transakcií kúpy akcií spoločnosť Wagram Invest urobila podľa článku 77 kráľovského nariadenia nasledujúce zápisy.

16.

Po prvé, zaúčtovala záväzky voči konateľovi na strane pasív jej súvahy pod záväzky so splatnosťou viac ako jeden rok v ich menovitej hodnote, teda hodnotu zodpovedajúcu 594944,45 eura za nadobudnutie v roku 1997 a hodnotu zodpovedajúcu 787319,75 eura za nadobudnutie v roku 1999. ( 8 )

17.

Po druhé, zaúčtovala na strane aktív 2005 akcií nadobudnutých v roku 1997 v súčasnej hodnote zodpovedajúcej 452004,76 eura a 1993 akcií nadobudnutých v roku 1999 v súčasnej hodnote zodpovedajúcej 641332,82 eura. ( 9 )

18.

Pri diskontovaní bola ako diskontná sadzba použitá trhová sadzba uplatniteľná na tieto záväzky v čase ich nadobudnutia do majetku, t. j. 8 %.

19.

Po tretie, zaúčtovala na prechodný účet diskontu spočívajúceho v rozdiele medzi menovitou hodnotou záväzku a súčasnou hodnotou dlhodobého majetku, teda hodnotu zodpovedajúcu 142939,69 eura za nadobudnutie v roku 1997 a hodnotu zodpovedajúcu 145986,93 eura za nadobudnutie v roku 1999. ( 10 )

20.

Po štvrté, do finančných nákladov zaúčtovala časovo rozlíšené náklady budúcich období zodpovedajúce diskontovaniu záväzku ku koncu každého účtovného obdobia.

21.

Pri závierke účtovného obdobia za rok 2000 Wagram Invest zaúčtovala časovo rozlíšené náklady vo výške zodpovedajúcej 48843,41 eura, t. j. hodnote zodpovedajúcej 24801,90 eura za akcie nadobudnuté v roku 1997 a 24041,50 eura za akcie nadobudnuté v roku 1999. ( 11 )

22.

Pri závierke účtovného obdobia za rok 2001, spoločnosť Wagram Invest zaúčtovala časovo rozlíšené náklady vo výške zodpovedajúcej 66344,17 eura, t. j. 20899,70 eura za akcie nadobudnuté v roku 1997 a 45444,50 eura za akcie nadobudnuté v roku 1999. ( 12 )

23.

Po daňovej kontrole bol belgický daňový úrad toho názoru, že diskontované náklady zaúčtované a odpočítané v účtovných obdobiach rokov 2000 a 2001 nemôže uznať, a napriek nesúhlasu spoločnosti Wagram Invest jej 28. októbra 2002 adresoval daňové rozhodnutie.

24.

Belgický daňový úrad zastával predovšetkým názor, že zaúčtovanie fiktívneho diskontu formou zníženia obstarávacej ceny dlhodobého majetku viedlo k zníženiu hodnoty cenných papierov, ktoré nebolo ekonomicky opodstatnené a ktorého zaúčtovanie po splátkach nebolo daňovo prípustné. ( 13 )

25.

Na základe toho belgický daňový úrad na ťarchu spoločnosti Wagram Invest zaevidoval dva predpisy dodatočného odvodu dane z príjmov právnických osôb za účtovné obdobia 2000 a 2001, a to 20. novembra 2002 a 18. novembra 2002.

26.

Vzhľadom na to, že po podaní sťažnosti nedostala Wagram Invest rozhodnutie v stanovenej lehote, uvedená spoločnosť podala 10. marca 2005 žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu belgického daňového úradu na Tribunal de première instance de Namur (Súd prvého stupňa Namur, Belgicko). Uvedený súd rozsudkom z 20. decembra 2007 žalobu zamietol a potvrdil zaplatenie sporných súm za zdaňovacie obdobie rokov 2000 a 2001.

27.

Wagram Invest preto podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège, Belgicko), ktorý rozsudkom zo 14. októbra 2011 potvrdil prvostupňový rozsudok.

28.

Wagram Invest teda podala 2. júla 2014 kasačný opravný prostriedok. Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko) rozsudkom z 11. marca 2016 zrušil rozsudok Odvolacieho súdu Liège a vec vrátil vnútroštátnemu súdu v Mons.

29.

Vnútroštátny súd konštatuje, že účtovná metóda použitá spoločnosťou Wagram Invest je v súlade s ustanoveniami belgického účtovného práva, a najmä článkom 77 kráľovského nariadenia. Napriek tomu si kladie otázku, či je takáto metóda v súlade s ustanoveniami smernice 78/660.

30.

Za týchto podmienok sa vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

31.

Pred analýzou prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnym súdom je potrebné zaoberať sa dvoma úvodnými bodmi.

32.

Najskôr treba uviesť, že vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora na súlad metódy, ktorú použila Wagram Invest na zaúčtovanie záväzkov súvisiacich s dvoma predmetnými nadobudnutiami akcií, so zásadou verného a pravdivého obrazu, tak ako je stanovená v článku 2 ods. 3 až 5 smernice 78/660. Prejudiciálne otázky položené vnútroštátnym súdom sa teda týkajú výkladu smernice 78/660, ktorá sa týka ročnej účtovnej závierky niektorých typov spoločností.

33.

Hoci sa rozhodnutie vnútroštátneho súdu zameriava iba na účtovný aspekt veci, z tohto rozhodnutia vyplýva, že spor vo veci samej, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd, má v skutočnosti daňovú povahu.

34.

Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že výklad príslušných ustanovení smernice 78/660 bude mať pravdepodobne daňový dosah, pokiaľ zaúčtovanie diskontu pozostávajúceho z rozdielu medzi menovitou hodnotou dlhu za dve predmetné nadobudnutia akcií a súčasnou hodnotou týchto akcií, ako aj jeho zaúčtovanie po splátkach majú vplyv na zdaňovanie spoločnosti Wagram Invest na účely dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 a 2001.

35.

Za týchto podmienok, pokiaľ ide v prvom tade o vzťah medzi účtovnými a daňovými aspektmi veci, treba uviesť, že Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že cieľom smernice 78/660 nie je stanoviť podmienky, za akých uvedené účtovné závierky spoločností môžu alebo majú slúžiť pre daňové orgány členských štátov ako podklad na stanovenie daňového základu a výšky dane, akou je daň z príjmov právnických osôb dotknutá vo veci samej. ( 14 )

36.

Súdny dvor už tiež uznal, že ročné účtovné závierky môžu slúžiť členským štátom ako podklad na daňové účely a že žiadne ustanovenie smernice 78/660 členským štátom nezakazuje, aby v daňovej oblasti korigovali účinky účtovných pravidiel upravených v tejto smernici s cieľom určiť taký zdaniteľný zisk, ktorý sa najviac približuje hospodárskej realite. ( 15 )

37.

Rovnako ako Európska komisia zastávam názor, že z tejto judikatúry vyplýva, že aj keď cieľom účtovných pravidiel stanovených v smernici 78/660 nie je úprava daňových režimov členských štátov, takže výklad ustanovení tejto smernice nemusí mať nevyhnutne dôsledky v daňovej oblasti, členské štáty si napriek tomu môžu pri výkone svojej právomoci slobodne zvoliť najmä spôsob zdaňovania bezúročných dlhodobých pohľadávok bez ohľadu na to, či sa na tieto účtovné pravidlá budú odvolávať pri definovaní daňového režimu uplatniteľného na tieto pohľadávky.

38.

Po druhé, pokiaľ ide o prípustnosť prejudiciálnych otázok, Wagram Invest vo svojich pripomienkach spochybňuje ich relevantnosť, keďže správnosť jej účtovných záznamov bola potvrdená rozsudkom Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège), uvedeným v bode 27 vyššie, ktorý sa stal právoplatný. Na druhej strane prípustnosť prejudiciálnych otázok bola predmetom diskusie na pojednávaní týkajúcej sa ich prípadnej hypotetickej povahy. Je potrebné poznamenať, že vzhľadom na to, že súlad účtovných záznamov spoločnosti Wagram Invest s belgickým právom nie je sporný, spor vo veci samej sa týka výlučne uplatňovania belgických daňových ustanovení, ktoré nijako nesúvisia so smernicou 78/660, takže výklad tejto smernice nemusí mať vplyv na spor vo veci samej.

39.

V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto, pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. ( 16 )

40.

Z judikatúry vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené. ( 17 )

41.

Zastávam názor, že v tomto prípade sa žiadna z týchto troch situácií nepotvrdila. Na jednej strane, ako totiž vyplýva z bodu 34 vyššie, výklad relevantných ustanovení smernice 78/660 môže mať daňový účinok, takže je nepopierateľné, že výklad požadovaný vnútroštátnym súdom súvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej a že problém, ktorý nastoľujú prejudiciálne otázky, nie je hypotetický. Na druhej strane v prejednávanej veci má Súdny dvor k dispozícii skutkové a právne prvky potrebné na to, aby mohol užitočne odpovedať na návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal vnútroštátny súd.

42.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

43.

Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či berúc do úvahy zásady oceňovania uvedené v článku 32 smernice 78/660 treba článok 2 ods. 3 uvedenej smernice, ktorý upravuje zásadu verného a pravdivého obrazu, vykladať v tom zmysle, že pri kúpe investičného majetku spoločnosťou je možné zaúčtovať diskont spojený s bezúročným záväzkom v trvaní viac ako jedného roka na ťarchu účtu ziskov a strát a zaúčtovať obstarávaciu cenu majetku v súvahe na strane aktív po odpočítaní uvedeného diskontu.

44.

V tejto súvislosti treba hneď na úvod pripomenúť, že cieľom smernice 78/660 je zabezpečiť koordináciu vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa štruktúry a obsahu ročných účtovných závierok, ako aj správ o hospodárení a spôsobov oceňovania na účely ochrany spoločníkov a tretích osôb. Na tento účel je podľa tretieho odôvodnenia cieľom smernice len stanoviť minimálne podmienky týkajúce sa rozsahu finančných údajov, s ktorými je potrebné oboznámiť verejnosť. ( 18 )

45.

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dodržiavanie zásady „verného a pravdivého obrazu“ predstavuje hlavný cieľ smernice 78/660. Podľa tejto zásady, uvedenej v článku 2 ods. 3 až 5 uvedenej smernice, ročná účtovná závierka musí poskytovať verný a pravdivý obraz o aktívach a pasívach, finančnej situácii a zisku a strate spoločnosti. ( 19 )

46.

Zásada verného a pravdivého obrazu na jednej strane vyžaduje, aby ročná účtovná závierka spoločností odrážala činnosti a transakcie, ktoré majú opisovať, a na druhej strane, aby sa účtovné informácie poskytovali vo forme považovanej za najhodnotnejšiu a najvhodnejšiu na splnenie informačnej povinnosti tretích osôb bez toho, aby boli dotknuté záujmy spoločnosti. ( 20 )

47.

Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že uplatnenie zásady verného a pravdivého obrazu sa v maximálnej možnej miere musí riadiť všeobecnými zásadami uvedenými v článku 31 smernice 78/660, v rámci ktorých má osobitnú dôležitosť zásada obozretnosti uvedená v článku 31 ods. 1 písm. c) tejto smernice. ( 21 )

48.

Na základe ustanovenia článku 31 ods. 1 písm. c) smernice 78/660 upravujúceho zásadu obozretnosti zohľadnenie všetkých skutočností – dosiahnutého zisku, výdavkov, príjmov, rizík a strát –, ktoré sa skutočne vzťahujú na dotknuté účtovné obdobie, umožňuje zaručiť rešpektovanie zásady verného a pravdivého obrazu. ( 22 )

49.

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že zásada verného a pravdivého obrazu sa musí chápať s prihliadnutím na zásadu upravenú v článku 32 smernice 78/660, na základe ktorej sa položky vykázané v ročnej účtovnej závierke oceňujú na základe obstarávacej ceny alebo výrobných nákladov vynaložených na aktíva. ( 23 )

50.

Súdny dvor spresnil, že na základe tohto ustanovenia verný a pravdivý obraz, ktorý musí poskytnúť ročná účtovná závierka spoločnosti, sa nezakladá na základe ich skutočnej hodnoty, ale na základe ich obstarávacej ceny. ( 24 )

51.

Článok 2 ods. 5 smernice 78/660 stanovuje, že len ak by sa vo výnimočných prípadoch uplatnenie určitého ustanovenia tejto smernice javilo v rozpore so zásadou verného a pravdivého obrazu stanovenou v odseku 3 uvedeného článku, je namieste uplatniť výnimku z článku 32, aby sa poskytol verný a pravdivý obraz v zmysle uvedeného odseku 3. ( 25 )

52.

Z hľadiska vyššie uvedených zásad vyplývajúcich z judikatúry je potrebné posúdiť súlad so zásadou verného a pravdivého obrazu účtovnej metódy, ktorá umožňuje, aby spoločnosť pri kúpe investičného majetku, napríklad akcií, zaúčtovala diskont spojený s bezúročným záväzkom v trvaní viac ako jedného roka, vzťahujúci sa na tento nákup, na ťarchu účtu ziskov a strát a zaúčtovala v súvahe na strane aktív obstarávacie náklady po odpočítaní uvedeného diskontu.

53.

Spomedzi účastníkov konania, ktorí predložili Súdnemu dvoru pripomienky, sa Wagram Invest, belgická a rakúska vláda a Komisia v podstate domnievajú, že takáto metóda je v súlade so zásadou verného a pravdivého obrazu. Jedine nemecká vláda zastáva opačné stanovisko.

54.

V tejto súvislosti poznamenávam, že z článku 32 smernice 78/660, na základe ktorého, ako som uviedol v bode 49 vyššie, vyplýva, že zásada verného a pravdivého obrazu sa musí chápať tak, že položky vykázané v ročnej účtovnej závierke sa oceňujú v súlade s článkami 34 až 42 na základe obstarávacích alebo výrobných nákladov.

55.

Článok 35 ods. 1 písm. a) smernice 78/660 stanovuje, že prvky investičného majetku sa musia oceniť obstarávacími alebo výrobnými nákladmi. ( 26 )

56.

Smernica 78/660 však neobsahuje definíciu pojmu obstarávacie náklady. ( 27 ) Súdny dvor však spresnil, ako to vyplýva z bodu 50 vyššie, že oceňovanie aktív sa nerealizuje na základe ich skutočnej hodnoty, ale na základe ich obstarávacej ceny.

57.

Možno sa však domnievať, že vo všeobecnosti obstarávacia cena investičného majetku zodpovedá menovitej hodnote obstarávacích nákladov, teda cene, ktorú spoločnosť, ktorá nadobudla majetok, zaplatila za nadobudnutie. Zaúčtovanie tejto menovitej hodnoty na strane aktív zvyčajne poskytuje verný a pravdivý obraz o vplyve tejto položky na účtovníctvo spoločnosti.

58.

Ak však zmluva o nadobudnutí aktív stanovuje platbu ceny v dlhodobých bezúročných splátkach, je možné, že sa transakcia nadobudnutia predmetných aktív, hoci je z formálneho hľadiska súčasťou jediného aktu, musí v skutočnosti považovať za zložitú transakciu pozostávajúcu z dvoch zložiek: na jednej strane skutočné nadobudnutie investičného majetku a na druhej strane implicitné poskytnutie úveru. ( 28 )

59.

V takom prípade je možné domnievať sa, že menovitá hodnota ceny zaplatenej za nadobudnutie majetku v skutočnosti zahŕňa dva prvky, a to na jednej strane obstarávaciu cenu majetku, ktorá zodpovedá súčasnej hodnote tejto ceny – teda nákupná cena upravená o implicitný úrok z úveru –, a na druhej strane sumu zodpovedajúcu implicitnému úroku.

60.

V takejto situácii sa podobne ako Wagram Invest, belgická a rakúska vláda a Komisia domnievam, že účtovná metóda, ktorá na jednej strane stanovuje kapitalizáciu súčasnej hodnoty ceny zaplatenej za investičný majetok (teda menovitú hodnotu upravenú o implicitné úroky) a na druhej strane zaúčtovanie diskontu predstavujúceho implicitný úrok (suma zodpovedajúca rozdielu medzi menovitou hodnotou dlhu pri nadobudnutí majetku a súčasnou hodnotou tohto dlhu) umožňuje spravodlivé zobrazenie hospodárskej reality príslušnej zložitej transakcie, a je teda v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa dodržiavania zásady verného a pravdivého obrazu stanovenej smernicou 78/660.

61.

V takomto prípade je to súčasná hodnota ceny dohodnutej za nadobudnutie majetku a nie jeho menovitá hodnota, ktorá zodpovedá skutočnej hodnote tohto nadobudnutia, zatiaľ čo úroky, aj keď sú implicitné, zodpovedajúce výške diskontu predstavujú úverové náklady. V takomto prípade by zápis menovitej hodnoty dohodnutej ceny za nadobudnutie majetku na strane aktív viedol k skresleniu výsledku predmetnej transakcie, a teda aj celkového deklarovaného výsledku. ( 29 )

62.

Účtovná metóda uvedená v bode 60 vyššie je tiež v súlade so zásadou obozretnosti stanovenou v článku 31 ods. 1 písm. c) smernice 78/660 a uvedenou v bodoch 47 a 48 týchto návrhoch. Tým, že uprednostňuje podstatu pred formou ( 30 ), vedie k podhodnoteniu predmetného aktíva ( 31 ) na základe ocenenia, ktoré zohľadňuje všetky relevantné faktory, ako to vyžaduje táto zásada ( 32 ), v prejednávanej veci najmä finančné náklady, aj keď sú takéto náklady implicitné, formálne neodrážajú menovitú hodnotu obstarávacej ceny tohto majetku. Táto účtovná metóda tak umožňuje veriteľom spoločnosti získať reálny a nie príliš optimistický pohľad na aktíva a pasíva dotknutej spoločnosti.

63.

Záver, že použitie tejto účtovnej metódy je v súlade so zásadou verného a pravdivého obrazu, podľa môjho názoru nie je v rozpore s rozsudkom GIMPLE z 3. októbra 2013, GIMLE (C‑322/12, EU:C:2013:632). V uvedenom rozsudku, ktorý poskytuje náznaky dôležitých zásad, sa otázka týkala zlučiteľnosti so zásadou verného a pravdivého obrazu prípadného zaúčtovania investičného majetku vo vyššej hodnote ako obstarávacia cena, zatiaľ čo v prejednávanej veci sa otázka týka zaúčtovania majetku v nižšej hodnote, ako je celková menovitá hodnota ceny dohodnutej na účely nákupu investičného majetku.

64.

Predchádzajúce úvahy a záver, podľa ktorého použitie účtovnej metódy uvedenej v bode 60 vyššie je v súlade so zásadou verného a pravdivého obrazu, sú podľa môjho názoru výlučne relevantné za predpokladu, že transakcia nadobudnutia investičného majetku, za ktorý sa má cena zaplatiť v dlhodobých bezúročných splátkach, sa musí z ekonomického hľadiska považovať za zložitú transakciu pozostávajúcu na jednej strane zo skutočného nadobudnutia investičného majetku a na druhej strane z úverovej transakcie, ktorá môže byť implicitná.

65.

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či je to skutočne tak, a to tak, že posúdi skutkové a právne okolnosti každého jednotlivého prípadu ( 33 ), ktoré sú špecifické vo veci, o ktorej rozhoduje.

66.

V rámci tohto posúdenia by uvedený súd mohol byť okrem iného vyzvaný, aby posúdil, či sa príslušná transakcia uskutočnila za bežných trhových podmienok. V prípade, že cena dohodnutá na účely nadobudnutia majetku bola zjavne nižšia alebo vyššia ako trhová cena, bolo by možné vylúčiť konfiguráciu transakcie nadobudnutia ako zložitej transakcie, akou je transakcia uvedená v bode 58 vyššie. Ako uviedla Komisia, táto okolnosť môže byť relevantná v prípade transakcie medzi prepojenými stranami, ako je tomu v konaní vo veci samej. ( 34 )

67.

V rámci tohto posúdenia môže byť vnútroštátny súd tiež vyzvaný, aby overil, či implicitná pôžička vyplývajúca z predpokladanej platby ceny v dlhodobej bezúročnej splátke v skutočnosti nepredstavuje transakciu za protihodnotu, pri ktorej je dohodnutá odplata vecnou výhodou, ktorá sa má získať v nasledujúcich rokoch. ( 35 )

68.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na prvú prejudiciálnu otázku položenú vnútroštátnym súdom odpovedať tak, že v prípade transakcie, pri ktorej akciová spoločnosť nadobúda investičný majetok, za ktorý sa má cena zaplatiť v dlhodobých bezúročných splátkach, zásada verného a pravdivého obrazu stanovená v článku 2 ods. 3 až 5 smernice 78/660, berúc do úvahy zásady stanovené v článku 31 ods. 1 písm. c) a článku 32 uvedenej smernice, nevylučuje použitie účtovnej metódy, ktorá umožňuje zaúčtovať diskont spojený s bezúročným záväzkom v trvaní viac ako jedného roka na ťarchu účtu ziskov a strát a zaúčtovať obstarávaciu cenu majetku v súvahe pod aktíva po odpočítaní uvedeného diskontu, ak sa uvedená transakcia nadobudnutia majetku má v skutočnosti považovať za zložitú transakciu spočívajúcu na jednej strane v skutočnom nadobudnutí investičného majetku a na druhej strane v úverovej transakcii, aj keď implicitnej. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, či je to skutočne tak, a to posúdením každého jednotlivého prípadu na základe analýzy skutkových a právnych skutočností, ktoré sú špecifické vo veci, o ktorej rozhoduje.

69.

Svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou, ktoré treba podľa môjho názoru posúdiť spoločne, sa vnútroštátny súd pýta na vzťah medzi ustanoveniami článku 2 ods. 4 a 5 smernice 78/660. ( 36 )

70.

Vnútroštátny súd sa chce najmä dozvedieť, či uplatnenie ustanovenia článku 2 ods. 5 smernice 78/660 predpokladá, že prípadné poskytnutie doplňujúcich informácií podľa článku 2 ods. 4 tej istej smernice neumožní zabezpečiť dodržanie zásady verného a pravdivého obrazu.

71.

Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné tieto dve ustanovenia vykladať s cieľom overiť, či medzi nimi existuje podmienený vzťah v tom zmysle, že by sa prvé malo uplatňovať prednostne pred druhým.

72.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 37 )

73.

Článok 2 ods. 4 smernice 78/660 však stanovuje, že ak by uplatnenie tejto smernice nestačilo na poskytnutie verného a pravdivého obrazu v zmysle odseku 3 uvedeného článku, treba uviesť ďalšie doplňujúce informácie.

74.

Zo znenia tohto ustanovenia, ako aj z jeho postavenia hneď za odsekom 3 toho istého článku 2, zakotvujúceho zásadu verného a pravdivého obrazu vyplýva, že plní doplnkovú funkciu vo vzťahu k ustanoveniu uvedenému v odseku 3 ( 38 ) tým, že ukladá dotknutej spoločnosti povinnosť poskytnúť doplňujúce informácie, pokiaľ je to potrebné na poskytnutie verného a pravdivého obrazu jej účtov.

75.

Podľa Súdneho dvora je teda spoločnosť, ktorá mala istotu, že dosiahne veľký zisk z dôvodu záväzku, ktorý prevzala v súvislosti s budúcim predajom aktív, povinná na základe článku 2 ods. 4 smernice 78/660 poskytnúť v tomto zmysle doplňujúce informácie. ( 39 )

76.

Pokiaľ však ide o článok 2 ods. 5 smernice 78/660, uvedený článok stanovuje, že ak by vo výnimočných prípadoch bolo uplatnenie ustanovení uvedenej smernice nezlučiteľné s povinnosťou poskytnúť verný a pravdivý obraz o aktívach a pasívach, finančnej situácii a zisku a strate spoločnosti stanovenými v odseku 3 uvedeného článku, musia sa tieto ustanovenia neuplatniť, aby vznikol pravdivý a správny obraz. Každé takéto neuplatnenie sa však musí uviesť v poznámkach k účtovnej závierke spolu s vysvetlením dôvodov a vyjadrením jeho vplyvu na aktíva, pasíva, finančnú situáciu a zisk alebo stratu.

77.

Článok 2 ods. 5 tretia veta smernice 78/600 stanovuje, že je na členských štátoch – a teda nie na spoločnostiach –, aby definovali výnimočné prípady a vydali k tomu príslušné pravidlá. Účelom tohto ustanovenia je obmedziť voľnú úvahu spoločností pri rozhodovaní o existencii takýchto výnimočných prípadov.

78.

Z obsahu uvedeného odseku 5 teda vyplýva, že odkazuje na „výnimočné prípady“, v ktorých by uplatnenie ustanovenia smernice 78/660 príslušnou spoločnosťou viedlo k výsledku „nezlučiteľnému“ so zásadou verného a pravdivého obrazu, takže sa zdá, že je potrebné odchýliť sa od takéhoto ustanovenia, a je na členských štátoch, aby určili tieto výnimočné prípady a ich pravidlá.

79.

Súdny dvor už mal príležitosť uviesť, že vzhľadom na to, že smernica 78/660 nespresňuje, čo treba chápať pod pojmom „výnimočné prípady“, treba tento výraz vykladať v zmysle cieľa sledovaného touto smernicou, ktorým je, aby ročná účtovná závierka dotknutých spoločností poskytovala verný a pravdivý obraz o ich aktívach a pasívach, finančnej situácii a o ich zisku a strate. ( 40 )

80.

Súdny dvor teda uviedol, že tieto „výnimočné prípady“ predstavujú také prípady, v ktorých by uplatnenie ustanovení smernice 78/660 neposkytlo najvernejší a najpravdivejší obraz reálnej finančnej situácie dotknutej spoločnosti. ( 41 )

81.

Pod týmito výnimočnými prípadmi by sa však mali chápať len veľmi nezvyčajné transakcie a nezvyčajné situácie a nemali by sa napríklad týkať celých osobitných sektorov. ( 42 )

82.

V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že podhodnotenie aktív v účtovníctve spoločností nemôže samo osebe predstavovať „výnimočný prípad“ v zmysle článku 2 ods. 5 smernice 78/660. ( 43 )

83.

Zastávam názor, že z analýzy dvoch predmetných ustanovení vykonaných vyššie vyplýva, že nič nenasvedčuje tomu, že by vykonanie článku 2 ods. 5 smernice 78/660 podliehalo predchádzajúcemu uplatneniu ustanovenia uvedeného v odseku 4 toho istého článku.

84.

Hoci cieľom oboch týchto ustanovení je zabezpečiť, aby ročná účtovná závierka poskytla verný a pravdivý obraz o aktívach a pasívach, finančnej situácii a zisku a strate spoločnosti, vzťahujú sa na rôzne a vzájomne nezávislé situácie. Nie sú preto v podriadenom vzťahu.

85.

Článok 2 ods. 4 smernice 78/660 dopĺňa a spresňuje obsah odseku 3 toho istého článku tým, že umožňuje dotknutej spoločnosti poskytnúť doplňujúce informácie, ak je to potrebné na dosiahnutie súladu so zásadou verného a pravdivého obrazu.

86.

Článok 2 ods. 5 smernice 78/660 naopak stanovuje možnosť neuplatniť ustanovenia smernice 78/660. Toto ustanovenie nijakým spôsobom neodkazuje na ustanovenie odseku 4 uvedeného článku.

87.

Zistenie, že tieto dve ustanovenia sú autonómne, je podľa môjho názoru posilnené skutočnosťou, ktorú Komisia správne zdôraznila, že nie je v žiadnom prípade vylúčené, aby sa za určitých okolností mohli tieto dve ustanovenia uplatňovať súčasne. Je v skutočnosti možné, že aj keď je spoločnosť povinná poskytnúť doplňujúce informácie podľa článku 2 ods. 4 smernice 78/660, aby poskytla verný a pravdivý obraz o svojich účtoch, s cieľom dosiahnuť ten istý cieľ je potrebné sa odchýliť od ustanovenia uvedenej smernice podľa článku 2 ods. 5, a to bez ohľadu na poskytnuté doplňujúce informácie.

88.

V tejto súvislosti treba poznamenať, podobne ako to urobila Komisia, že ako výnimka zo zásady uplatňovania všetkých ustanovení smernice 78/660, tak aj ustanovenie článku 2 ods. 5 tejto smernice sa musí uplatňovať v každom jednotlivom prípade striktne a reštriktívne. Z toho teda vyplýva, že výnimka musí byť dostatočne odôvodnená, ako sa to uvádza v druhej vete odseku, s uvedením, prečo je takáto výnimka potrebná na zabezpečenie dodržiavania verného a pravdivého obrazu účtov spoločnosti.

89.

V tejto súvislosti, ak v niektorých prípadoch poskytnutie doplňujúcich informácií podľa článku 2 ods. 4 smernice 78/660 umožňuje poskytnúť verný a pravdivý obraz bez toho, aby bolo potrebné uplatniť výnimku z pravidla tej istej smernice podľa článku 2 ods. 5 uvedenej smernice, takáto okolnosť v žiadnom prípade neznamená, že uplatňovanie druhého ustanovenia je podmienené uplatnením prvého.

90.

Nakoniec treba ešte poznamenať, že nič nenasvedčuje tomu, že v prejednávanej veci Belgické kráľovstvo využilo možnosť, ktorú mu poskytuje tretia veta odseku 5, aby sa definovali výnimočné prípady a vydali príslušné pravidlá. ( 44 )

91.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku je potrebné odpovedať tak, že článok 2 ods. 4 a 5 smernice 78/660 sa má vykladať v tom zmysle, že medzi týmito dvomi ustanoveniami neexistuje vzťah podmienenosti v tom zmysle, že by sa ustanovenie uvedené v odseku 4 malo nevyhnutne uplatňovať pred ustanovením uvedeným v uvedenom odseku 5. V každom prípade prináleží členským štátom, a teda nie spoločnostiam, aby spresnili „výnimočné prípady“, v ktorých je podľa znenia uvedeného odseku 5 možné odchýliť sa od ustanovenia smernice 78/660, a aby vydali k tomu príslušné pravidlá.

92.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Cour d’appel de Mons (Odvolací súd Mons), takto: