11.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 300/26

1.

Má sa smernica 93/13/EHS v spojení so smernicou 2005/29/ES a s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej – tak ako v prípade článku 35 Ley 1/2000, de Enjuiciamiento Civil (zákon 1/2000 o občianskom súdnom konaní) – orgány poverené vedením konaní, v ktorých sa rozhoduje o nárokoch na odmeny (konania o zaplatenie odmeny), nemôžu pred vydaním exekučného titulu ex offo overiť, či sa v zmluve uzavretej medzi advokátom a spotrebiteľom nachádzajú nekalé podmienky alebo či došlo k nekalým obchodným praktikám?

2.

Sú advokáti, ktorí sú zaregistrovaní v centre bezplatnej právnej pomoci, „obchodníkmi“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 2005/29 (1) alebo „predajcami alebo dodávateľmi“ v zmysle článku 2 písm. c) smernice 93/13 (2)? Vzťahujú sa článok 6 ods. 1 písm. d) a článok 7 ods. 2 smernice 2005/29/ES na prípady, v ktorých sú sadzby podnikateľa upravené právnym predpisom?

3.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, má sa smernica 2005/29/ES vykladať takým spôsobom, že jej odporuje právna úprava, aká sa nachádza v článku 36 Ley 1/1996, de Justicia Gratuita (zákon 1/1996 o bezplatnej právnej pomoci), ktorý stanovuje povinnosť uplatniť zákonom stanovené pravidlá týkajúce sa sadzieb napriek tomu, že podnikateľ v súvislosti s výpočtom ceny svojich služieb uplatňuje praktiky spočívajúce v opomenutí alebo klamlivé praktiky?

4.

Má sa článok 101 ZFEÚ vykladať takým spôsobom, že bráni právnej úprave, aká je stanovená v článku 36 zákona 1/1996, podľa ktorého sa odmena advokátov, ktorí poskytujú služby v rámci systému bezplatnej právnej pomoci, v prípade, ak sa vyhovie žalobe, určí podľa sadzobníka odmien predtým schváleného advokátmi bez toho, aby sa orgány členského štátu mohli odchýliť od tohto sadzobníka?

5.

Spĺňa uvedená právna úprava požiadavky nevyhnutnosti a primeranosti spomenuté v článku 15 ods. 3 smernice 2006/123?

6.

Má sa článok 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať takým spôsobom, že bráni právnej úprave, akú predstavuje článok 36 zákona 1/1996, ktorý stanovuje, že [omissis] [osoba] s nárokom na bezplatnú právnu pomoc je v prípade, ak súd vyhovie podanej žalobe bez toho, aby uložil niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania, povinná zaplatiť advokátovi jeho odmenu v súlade so sadzobníkom schváleným stavovskou organizáciou, ktorá je vyššia ako 50 % ročnej výšky dávky sociálneho zabezpečenia?