1

Európska komisia vo svojom odvolaní navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 10. októbra 2017, Kolachi Raj Industrial/Komisia (T‑435/15, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2017:712), ktorým tento súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/776 z 18. mája 2015, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené nariadením Rady (EÚ) č. 502/2013 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných z Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kambodži, Pakistane a na Filipínach (Ú. v. EÚ L 122, 2015, s. 4, ďalej len „sporné nariadenie“), v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Kolachi Raj Industrial (Private) Ltd (ďalej len „Kolachi Raj“).

2

V čase skutkových okolností sporu vo veci samej boli ustanovenia upravujúce prijatie antidumpingových opatrení Európskou úniou obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014 (Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1) (ďalej len „základné nariadenie“).

3

Odôvodnenie 19 základného nariadenia uvádzalo:

„… Zohľadniac doterajší neúspech mnohostranných rokovaní a až do výsledku postúpenia veci Antidumpingovému výboru Svetovej obchodnej organizácie WTO, je potrebné, aby právne predpisy [Únie] obsahovali ustanovenia s cieľom riešenia postupov, vrátane len montáže tovaru v [Únii] alebo tretej krajine, ktorých cieľom je obchádzať antidumpingové opatrenia.“

4

Článok 13 základného nariadenia s názvom „Obchádzanie“ znel:

„1.   Antidumpingové clo uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobných výrobkov, tiež mierne upravených, z tretích krajín; alebo dovozy mierne upravených podobných výrobkov z krajiny, ktorá podlieha opatreniam; alebo ich častí, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení. Antidumpingové clo, ktoré nepresahuje zvyšné antidumpingové clo uložené v súlade s článkom 9 odsek 5 možno rozšíriť na dovozy zo spoločností, ktoré čerpajú výhody z individuálnych ciel v krajinách, ktoré podliehajú opatreniam, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení. Pod obchádzaním sa rozumie zmena v štruktúre obchodu medzi tretími krajinami a [Úniou], alebo medzi jednotlivými spoločnosťami tejto krajiny podliehajúcej opatreniam a [Úniou], ktorá vychádza z praxe, procesu alebo činnosti, pre ktorú neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, a keď sú k dispozícii dôkazy o ujme alebo o oslabovaní nápravných účinkov cla v súvislosti s cenami a/alebo množstvami podobného výrobku, a keď sú k dispozícii dôkazy o dumpingu vo vzťahu k predtým stanoveným normálnym hodnotám pre podobné výrobky, ak je to potrebné v súlade s ustanoveniami článku 2.

Prax, postup alebo činnosť uvedené v prvom pododseku, okrem iného, zahŕňajú tiež mierne upravenie daného výrobku, aby tak patril pod kódy colného sadzobníka, ktoré normálne nepodliehajú opatreniam za predpokladu, že úpravou nedôjde k zmene jeho podstatných vlastností; zasielanie výrobku, podliehajúceho opatreniam cez tretie krajiny; reorganizáciu vývozcami alebo výrobcami ich predajných štruktúr alebo kanálov v krajine, ktorá podlieha opatreniam, aby napokon mali svoje výrobky vyvezené do [Únie] prostredníctvom výrobcov, ktorí čerpajú výhody z jednotlivých colných sadzieb, ktoré sú nižšie ako sadzby uplatňované na výrobky výrobcov; a skladanie súčastí prostredníctvom montáže v [Únii] alebo tretej krajine, za okolností uvedených v odseku 2.

2.   Montážna činnosť v [Únii] alebo v tretej krajine sa považuje za obchádzanie platných opatrení, ak:

3.   V zmysle tohto článku sa zisťovania začnú na základe podnetu Komisie alebo na základe žiadosti niektorého členského štátu alebo ktorejkoľvek zainteresovanej strany na základe dostatočných dôkazov, ktoré sa vzťahujú na faktory ustanovené v odseku 1. Zisťovania sa začnú na základe nariadenia Komisie, ktoré môže tiež nariadiť colným orgánom, aby dovozy podrobili registrácii v súlade s článkom 14 ods. 5 alebo aby požadovali záruky. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako zainteresovaná strana alebo členský štát predloží žiadosť odôvodňujúcu začatie zisťovania a Komisia dokončí jej analýzu alebo ak sama Komisia určí, že je potrebné začať zisťovanie.

Zisťovania vykonáva Komisia. Komisii môžu pomáhať colné orgány a zisťovanie sa ukončí do deviatich mesiacov.

Ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou zistené, opodstatňujú rozšírenie opatrení, toto rozšírenie vykoná Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 Rozšírenie nadobudne účinnosť dňom, keď bola uložená registrácia v zmysle článku 14 ods. 5 alebo ku ktorému boli požadované záruky. Príslušné procesné ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa vzťahujú na začatie a vykonanie zisťovaní, sa uplatňujú podľa tohto článku.

4.   Dovozy nepodliehajú registrácii podľa článku 14 odsek 5 alebo opatreniam, ak sa uskutočňujú v rámci obchodnej činnosti spoločnosťami, ktoré čerpajú výhody z oslobodení. Žiadosti o oslobodenia, náležite doložené dôkazmi, sa predkladajú v rámci lehôt stanovených v nariadení Komisie, ktorým sa začína zisťovanie. Ak prax, postup alebo činnosť obchádzania prebiehajú mimo [Únie], oslobodenia možno udeliť tým výrobcom daných výrobkov, ktorí dokážu, že nie sú v spojení so žiadnym výrobcom, ktorý podlieha opatreniam, a u ktorého sa zistí, že nie je zapojený do praktík obchádzania, ktoré sú vymedzené v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Ak prax, postupy alebo činnosť obchádzania prebiehajú vo vnútri [Únie], oslobodenia možno udeliť tým dovozcom, ktorí dokážu, že nie sú v spojení s výrobcami, ktorí podliehajú opatreniam.

Tieto oslobodenia sa udeľujú rozhodnutím Komisie a zostávajú v platnosti počas obdobia a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako dokončí analýzu.

Za predpokladu splnenia podmienok, ktoré sú ustanovené v článku 11 odsek 4 možno oslobodenia udeliť tiež po skončení zisťovania, ktoré vedie k rozšíreniu opatrení.

Ak uplynul aspoň jeden rok po rozšírení opatrení a v prípade, že počet strán žiadajúcich alebo potenciálne žiadajúcich o oslobodenie je značný, Komisia môže rozhodnúť o začatí preskúmania rozšírenia opatrení. Akékoľvek takéto preskúmanie sa vykoná v súlade s ustanoveniami článku 11 odsek 5, ktoré sa vzťahuje na preskúmania podľa článku 11 odsek 3.

5.   Ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté bežné uplatňovanie platných ustanovení týkajúcich sa cla.“

5

Článok 16 základného nariadenia stanovoval:

„1.   Komisia v prípade potreby vykoná overovanie na mieste s cieľom preskúmať záznamy dovozcov, vývozcov, obchodníkov, zástupcov, výrobcov, obchodných združení a organizácií a overiť informácie o dumpingu a ujme. V prípade absencie riadnej a včasnej odpovede overovanie na mieste nemožno vykonať.

…

3.   Dotknuté podniky sú informované o druhu informácií, ktoré sú predmetom skúmania počas overovania na mieste a o ďalších informáciách, ktoré musia byť počas neho poskytnuté, aj keď uvedené nemá dopad na žiadosti podané počas overovania, ktoré sa týkajú ďalších podrobností súvisiacich s poskytnutými informáciami.

…“

6

Článok 18 základného nariadenia stanovoval:

„1.   V prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v lehote stanovenej v tomto nariadení, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu zisťovania, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne alebo negatívne možno vypracovať na základe dostupných skutočností. Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, príslušné informácie sa neberú do úvahy a môžu byť využité dostupné skutočnosti. Zainteresované strany by mali byť upozornené na dôsledky odmietnutia spolupráce.

…

3.   Ak informácie predložené niektorou zainteresovanou stranou nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nemajú ignorovať za predpokladu, že akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu a zároveň, že sú informácie včas predložené a je možné ich overiť a že strana konala podľa svojich najlepších schopností.

…

6.   Ak ktorákoľvek zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, takže sa tým neposkytnú relevantné informácie, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý, ako by tomu bolo v prípade, ak by táto spolupracovala.“

7

Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 27 napadnutého rozsudku. Pre potreby tohto konania ich možno zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

8

V roku 1993 Rada zaviedla konečné antidumpingové clo vo výške 30,6 % na dovoz bicyklov s pôvodom v Číne do Únie. Toto clo bolo následne zachované na tej istej úrovni. V roku 2005 bolo uvedené clo zvýšené na úroveň 48,5 %. Na tejto poslednej úrovni bolo zachované nariadením Rady (EÚ) č. 502/2013 z 29. mája 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 990/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 153, 2013, s. 17).

9

Toto antidumpingové clo sa v roku 2003 rozšírilo na dovoz bicyklov odoslaných najmä zo Srí Lanky bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v tejto krajine, po prešetrovaní obchádzania opatrení vedenom na základe článku 13 základného nariadenia.

10

Po doručení novej sťažnosti v roku 2014 Komisia začala prešetrovanie týkajúce sa prípadného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením č. 502/2013 dovozmi bicyklov odosielaných z Kambodže, Pakistanu a Filipín.

11

Kolachi Raj, spoločnosť zriadená podľa pakistanského práva, sa zúčastnila tohto prešetrovania. Z informácií obsiahnutých v „Dotazníku pre spoločnosti požadujúce oslobodenie od prípadného rozšírenia ciel“, vyplnenom touto spoločnosťou, vyplývalo, že táto spoločnosť kupovala diely na bicykle zo Srí Lanky a z Číny na účely montáže bicyklov v Pakistane. Kolachi Raj označila päť spoločností ako svojich dodávateľov, medzi ktoré patrili spoločnosti Great Cycles Pvt Ltd a Flying Horse Pvt Ltd. Kolachi Raj uviedla, že jej majiteľom a majiteľom spoločnosti Great Cycles bola jedna a tá istá fyzická osoba.

12

Dňa 17. a 18. februára 2015 Komisia vykonala inšpekciu v priestoroch spoločnosti Great Cycles v Katunayake (Srí Lanka) najmä na účely zistenia, či podiel dielov na bicykle z Číny bol, ako tvrdila Kolachi Raj, nižší než 60 % hodnoty všetkých použitých dielov pri montážnych činnostiach vykonávaných spoločnosťou Kolachi Raj v Pakistane. Komisia sa rozhodla zamerať svoje prešetrovanie na údaje týkajúce sa spoločnosti Flying Horse, od ktorej Kolachi Raj kúpila 93 % dielov na bicykle používaných pri svojich montážnych činnostiach. Podľa informácií poskytnutých spoločnosťou Kolachi Raj Flying Horse nebola prepojená s touto spoločnosťou a bola sprostredkovateľom, ktorý nakupoval diely v takmer rovnakých podieloch v Číne a na Srí Lanke – a to vo výške 46 % a 47 % všetkých dielov na bicykle použitých pri montážnych činnostiach spoločnosti Kolachi Raj v Pakistane – a ďalej ich predávala spoločnosti Kolachi Raj.

13

Ukázalo sa, že Flying Horse nakúpila značné množstvo rámov, vidlíc, zliatinových ráfikov a plastových kolies od spoločnosti Great Cycles, výrobcu dielov na bicykle so sídlom na Srí Lanke, ktorá je prepojená so spoločnosťou Kolachi Raj. Plášte a pásky do ráfikov naopak nakupovala od spoločnosti Vechenson Limited, výrobcu dielov na bicykel taktiež so sídlom na Srí Lanke, ktorá nebola prepojená so spoločnosťou Kolachi Raj. Po zistení súboru anomálií Komisia vyjadrila pochybnosti o vzťahu existujúcom medzi spoločnosťami Kolachi Raj a Flying Horse.

14

Komisia sa domnievala, že diely na bicykle nakúpené prostredníctvom spoločnosti Flying Horse od spoločnosti Vechenson boli pôvodom so Srí Lanky. Naopak odmietla osvedčenia o pôvode „formulár typu A“ vydané ministerstvom obchodu Srílanskej demokratickej socialistickej republiky a predložené spoločnosťou Kolachi Raj týkajúce sa dielov na bicykle nakúpených prostredníctvom spoločnosti Flying Horse od spoločnosti Great Cycles (ďalej len „osvedčenie o pôvode“).

15

Za týchto okolností na základe dôkazov predložených spoločnosťou Kolachi Raj týkajúcich sa výrobných nákladov na diely opracované spoločnosťou Great Cycles na Srí Lanke v referenčnom období Komisia vypočítala, že časť predstavujúca viac ako 65 % všetkých surovín použitých na výrobu týchto dielov na bicykle na Srí Lanke pochádzalo z Číny, kým časť zodpovedajúca 31 % zo všetkých surovín pochádzala zo Srí Lanky a že pridaná hodnota k týmto surovinám pri procese výroby uvedených dielov na Srí Lanke predstavovala menej než 25 %. Komisia dospela k záveru, že Kolachi Raj sa podieľala na obchádzaní antidumpingových opatrení a tento záver jej oznámila 13. marca 2015.

16

Vo svojich písomných pripomienkach z 27. marca 2015 k záverom Komisie Kolachi Raj tvrdila, že Komisia nebola podľa právnych predpisov oprávnená spochybniť srílanský pôvod dielov, ktoré jej dodávala Great Cycles.

17

Dňa 18. mája 2015 Komisia prijala sporné nariadenie.

18

V odôvodnení 22 tohto nariadenia Komisia okrem iného uvádza, že Kolachi Raj bola počas prešetrovania považovaná za spolupracujúcu.

19

V bode 2.5.3 odôvodnenia uvedeného nariadenia s názvom „Pakistan“ sú odôvodnenia 94 až 106 tohto nariadenia venované prešetrovaniu Komisie týkajúcemu sa spoločnosti Kolachi Raj. Na úvod Komisia v odôvodnení 94 uvedeného nariadenia zdôrazňuje väzby existujúce medzi spoločnosťou Kolachi Raj a „spoločnosťou so sídlom na Srí Lanke, ktorá bola predmetom predchádzajúceho prešetrovania obchádzania opatrení a na ktorú sa vzťahujú rozšírené opatrenia“, pričom dodáva, že akcionári uvedenej spoločnosti založili spoločnosť v Kambodži, ktorá sa tiež podieľa na vývoze bicyklov do Únie a ktorá „nespolupracovala pri tomto prešetrovaní, hoci v roku 2013 vyvážala výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, na trh Únie“. Komisia v tom istom odôvodnení dodáva, že kambodžská spoločnosť počas referenčného obdobia ukončila svoju činnosť v Kambodži a previedla svoju činnosť na prepojenú spoločnosť so sídlom v Pakistane.

20

V odôvodnení 96 sporného nariadenia Komisia zdôrazňuje, že pri prešetrovaní sa nezistili praktiky prekládky výrobkov čínskeho pôvodu cez Pakistan a v odôvodneniach 98 a 99 uvedeného nariadenia uvádza nezrovnalosti, ktoré zistila v priebehu tohto istého prešetrovania. Komisia zameriava odôvodnenia 100 a 101 sporného nariadenia na otázku dôkaznej hodnoty osvedčení o pôvode „formulár typu A“, ako aj podielom surovín z Číny a používaných na výrobu dielov na bicykle na Srí Lanke. Po uvedení tvrdení spoločnosti Kolachi Raj v odôvodnení 100 tohto nariadenia, odôvodnenie 101 uvedeného nariadenia znie:

„Ako je vysvetlené v odôvodnení 98,… osvedčenia o pôvode sa nepovažujú za dostatočný dôkaz na preukázanie pôvodu nakúpených [dielov na] bicykl[e] zo Srí Lanky, pretože neboli vydané na základe skutočných výrobných nákladov, ale na základe prognózy budúcich výrobných nákladov, ktorá neposkytuje žiadne záruky, že [diely na] bicykl[e] boli skutočne vyrobené v súlade s prognózami nákladov. Okrem toho by sa malo vyjasniť, že Komisia všeobecne nespochybnila metodiku vydávania formulárov A/osvedčení o pôvode na Srí Lanke, ktorá je mimo rozsahu tohto prešetrovania, ale len posudzovala to, či boli v tomto prípade splnené podmienky článku 13 ods. 2 základného nariadenia. Za týchto okolností vzhľadom na to, že článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia ako taký skutočne nie je pravidlom pôvodu, sa Komisia správne domnievala, že viac ako 60 % týchto [dielov] bolo vyrobených zo surovín z Číny a pridaná hodnota bola menej ako 25 % výrobných nákladov, a preto bolo možné dospieť k záveru, že tieto [diely] samotné pochádzajú z Číny. Všetky tieto tvrdenia sa preto zamietli.“

21

Komisia sa v odôvodnení 104 sporného nariadenia domnievala, že počas prešetrovania sa neodhalila „žiadna iná dostatočne náležitá príčina ani iné ekonomické opodstatnenie montážnej činnosti ako snaha vyhnúť sa existujúcim opatreniam týkajúcim sa dotknutého výrobku“.

22

Komisia navyše v odôvodnení 147 sporného nariadenia konštatovala, pokiaľ ide o Pakistan, existenciu „značného dumpingu“ a v odôvodnení 163 tohto nariadenia vylúčila možnosť oslobodiť Kolachi Raj od prípadných rozšírených opatrení.

23

Podľa článku 1 ods. 1 sporného nariadenia sa konečné antidumpingové clo vo výške 48,5 % vzťahujúce sa na dovozy bicyklov s pôvodom v Číne rozšírilo na dovozy bicyklov odosielaných z Pakistanu bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v tejto krajine.

24

Návrhom predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 29. júla 2015 podala Kolachi Raj žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného nariadenia v rozsahu, v akom sa jej týka.

25

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. novembra 2015 European Bicycle Manufacturers Association (EBMA) podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Predseda siedmej komory Všeobecného súdu tomuto návrhu vyhovel uznesením z 9. marca 2016.

26

Kolachi Raj uviedla na podporu svojej žaloby o neplatnosť jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. V tomto žalobnom dôvode Kolachi Raj okrem iného tvrdila, že Komisia nesprávne uplatnila toto ustanovenie, ako pravidlo o pôvode, na výrobu dielov na bicykle na Srí Lanke, hoci vyšetrovanie sa týkalo prípadného obchádzania antidumpingových opatrení v Pakistane, a že táto inštitúcia ani nepreukázala nedostatočnú dôkaznú povahu osvedčení o pôvode, ani neprijala opatrenia na uplatnenie pravidiel o pôvode stanovených v colných predpisoch Únie.

27

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd vyhovel jedinému žalobnému dôvodu spoločnosti Kolachi Raj v rozsahu, v akom sa Komisii vytýkalo, že nesprávne „analogicky“ uplatnila článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, a zamietol tento žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa týkal dôkaznej hodnoty osvedčení o pôvode.

28

V tejto súvislosti Všeobecný súd zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Kolachi Raj.

29

Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

30

Kolachi Raj navrhuje, aby Súdny dvor:

31

EBMA navrhuje, aby Súdny dvor:

32

Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza jediný odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri výklade a uplatnení článku 13 základného nariadenia. Tento odvolací dôvod, ktorý smeruje proti bodom 83 až 93 a 107 až 119 napadnutého rozsudku, sa skladá z dvoch častí.

33

V prvej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že pri výklade a uplatnení článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vychádzal z pravidiel o pôvode.

34

V prvom rade Komisia tvrdí, že výklad, podľa ktorého jednak pojem „proveniencia“ vychádza z pravidiel o pôvode a jednak proveniencia dielov použitých na montáž môže byť preukázaná len uplatnením týchto pravidiel, nemá nijaký základ v znení článku 13 základného nariadenia.

35

Tento text totiž neobsahuje žiadny odkaz na pravidlá o pôvode a odráža rozhodnutie normotvorcu Únie vylúčiť ich uplatnenie pri posudzovaní montážnej činnosti na základe článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Toto rozhodnutie vyplýva z postupných zmien ustanovení základného nariadenia týkajúcich sa obchádzania. V tejto súvislosti vzhľadom na to, že pravidlá o pôvode sa zdali byť stále nevhodnejšie na zistenie flagrantných prípadov obchádzania, bola pôsobnosť právnych predpisov zameraných proti obchádzaniu, pôvodne obmedzená na montáž dielov „pochádzajúcich z krajiny vývozu výrobku, na ktorú sa vzťahuje antidumpingové clo“ [neoficiálny preklad] rozšírená na montáž dielov s pôvodom v krajine, na ktorú sa vzťahuje takéto clo podľa nariadenia Rady (ES) č. 3283/94 z 22. decembra 1994 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 343, 1994, s. 1).

36

Článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia tak odvtedy zaviedol odlišný a nezávislý právny režim od pravidiel o pôvode. Colné právo je relevantné len vtedy, keď základné nariadenie výslovne odkazuje na toto právo.

37

V druhom rade Komisia tvrdí, že výklad Všeobecného súdu neoprávnene znižuje účinnosť nástroja zameraného proti obchádzaniu. Naopak analogické uplatnenie článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia na diely používané pri predmetnej montážnej činnosti by umožnilo túto účinnosť zachovať.

38

Po prvé, kým článok 13 základného nariadenia umožňuje prijať všeobecný prístup pri všetkých transakciách týkajúcich sa predmetných dielov a vykonávaných v dotknutom referenčnom roku, kritériá stanovené v pravidlách o pôvode musia byť overené pri každom jednotlivom diele. Toto overenie pritom nie je možné v rámci prešetrovaní obchádzania, vzhľadom na obmedzenia týkajúce sa takéhoto prešetrovania.

39

Po druhé pravidlá o pôvode neobsahujú žiadne ustanovenie podobné článku 18 základného nariadenia, ktoré by Komisii umožnilo použiť súbor súhlasných nepriamych dôkazov na preukázanie, v prípade nespolupráce zainteresovaných strán, splnenia podmienok požadovaných na uloženie opatrení proti obchádzaniu.

40

Po tretie výklad Všeobecného súdu mení právny režim uplatniteľný na diely používané na montáž, hneď ako sa pridá ďalšia vrstva obchádzania medzi krajinou, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, a krajinou, v ktorej sa montujú diely. Takýto výklad totiž nahrádza v takomto prípade pravidlá uvedené v článku 13 základného nariadenia pravidlami o pôvode vyplývajúcimi z colného práva a spôsobuje neuplatniteľnosť nástroja proti obchádzaniu.

41

Po štvrté napadnutý rozsudok neobsahuje žiadnu informáciu o tom, či na určenie pôvodu kúpených dielov v prejednávanej veci na Srí Lanke treba analogicky odkázať na pravidlá Únie o pôvode alebo na pravidlá o pôvode krajiny, do ktorej sú tieto diely vyvážané, konkrétne pravidlá Pakistanskej islamskej republiky.

42

Po piate výklad Všeobecného súdu v prejednávanej veci vedie k vytvoreniu právnej medzery, keďže predmetné diely nepochádzali ani zo Srí Lanky, ani z Číny, kým analogické uplatnenie článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia umožňuje vyplniť takúto medzeru.

43

Po šieste toto analogické uplatnenie bolo súčasťou činností prešetrovania vykonávaných na určenie toho, či bicykle montované spoločnosťou Kolachi Raj skutočne zodpovedali kritériám stanoveným v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

44

EBMA, ktorá podporuje argumentáciu predloženú Komisiou, sa domnieva, že prvá časť jediného odvolacieho dôvodu je dôvodná. Podľa EBMA sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol v bodoch 84 až 86 napadnutého rozsudku, že pojmy „pochádzajú z“ použité v článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia treba chápať ako pojmy, ktoré sa týkajú proveniencie z bezprostrednej krajiny vývozu.

45

V prvom rade, keďže článok 13 základného nariadenia nevykonáva ustanovenia Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189), pojmy „pochádzajú z“ uvedené v jeho odseku 2 písm. a) nemožno vykladať z hľadiska ustanovení základného nariadenia, ktoré tak ako článok 3 ods. 4 a článok 9 ods. 5 a 6 tohto nariadenia uvedené Všeobecným súdom, vykonávajú ustanovenia tejto dohody. Je tomu a fortiori tak, pretože zatiaľ, čo ustanovenia založené na pravidlách obsiahnutých v tejto dohode a v článku 13 ods. 1 základného nariadenia sa vzťahovali na dovoz konečného výrobku do Únie, článok 13 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia sa týkal dovozu dielov na montáž konečného výrobku.

46

V druhom rade reštriktívny výklad pojmov „pochádzajúci z“ podaný Všeobecným súdom je v rozpore s cieľom sledovaným článkom 13 základného nariadenia, konkrétne zabezpečiť účinnosť antidumpingových opatrení Únie a zabrániť ich obchádzaniu. Tento výklad navyše spochybňuje mieru voľnej úvahy Komisie pri prešetrovaní obchádzania ciel a nezohľadňuje súčasnú hospodársku realitu celosvetových dodávateľských reťazcov.

47

Stačí totiž, aby hospodárske subjekty pridali jednu spracovateľskú činnosť – a to aj obmedzenú – dielov v ďalšej tretej krajine, aby sa vyhli opatreniam proti obchádzaniu. V prejednávanej veci by tak výklad podaný Všeobecným súdom umožnil hospodárskym subjektom „legalizovať“ diely montované na Srí Lanke, o ktorých sa zistilo, že umožnili obchádzanie antidumpingových opatrení tým, že sa odošlú z tejto krajiny do Pakistanu, aby sa tam pokračovalo v montáži, namiesto ich priameho vývozu do Únie.

48

Na nápravu tejto situácie treba umožniť Komisii, aby do skúmania podmienok stanovených v článku 13 ods. 2 základného nariadenia zahrnula diely pochádzajúce z krajiny, na ktorú sa vzťahujú pôvodné opatrenia a ktoré sú prepravované cez tretie krajiny do tretej krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania obchádzania opatrení, konkrétne keď zhotovenie alebo spracovanie týchto dielov nespĺňa tieto podmienky.

49

Kolachi Raj odpovedá, že prvá časť jediného odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

50

V prvom rade sa Kolachi Raj domnieva, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého normotvorca Únie úmyselne vylúčil uplatnenie pravidiel o pôvode pri uplatnení článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, je nesprávne.

51

Uvedený normotvorca totiž nevysvetlil dôvody, ktoré odôvodnili použitie a neskôr zanechanie použitia pojmu „pôvod“ v rámci pravidiel proti obchádzaniu. Pri absencii definície pojmu „proveniencia“ v základnom nariadení nemožno tento pojem považovať za samostatný pojem, ale treba ho vykladať v súlade s jeho bežným chápaním a podľa podobných pojmov stanovených v právnych predpisoch Únie, medzi ktoré patrí najmä colný pojem „pôvod“. Z článku 13 ods. 5 základného nariadenia navyše vyplýva, že tento článok 13 nebráni bežnému uplatňovaniu pravidiel Únie v colnej oblasti týkajúcich sa nepreferenčného pôvodu.

52

V druhom rade Kolachi Raj spochybňuje výklad napadnutého rozsudku Komisiou. Podľa tejto spoločnosti Všeobecný súd nerozhodol o preukázaní proveniencie a navyše nerozhodol, že pojem „proveniencia“ je založený na pravidlách o pôvode. Všeobecný súd sa vyjadril len k možnosti Komisie „overiť“ pôvod dielov. Ide o overenie dokumentov poskytnutých dotknutou stranou Komisii v súlade s článkom 16 základného nariadenia. Všeobecný súd preto ani neobmedzil prostriedky, ktoré má Komisia v tejto súvislosti k dispozícii, ani výslovne nevylúčil akýkoľvek iný dôkaz na preukázanie toho, že v prejednávanej veci diely „pochádzali“ z Číny.

53

Vzhľadom na uvedené Kolachi Raj tvrdí, že pôvod je jediným relevantným a primeraným kritériom na určenie toho, že diel v skutočnosti nepochádza z krajiny odoslania a že pravidlá o pôvode, ako sú stanovené v colných právnych predpisoch, v skutočnosti určujú pôvodnú provenienciu dielu. Takýto výklad potvrdzujú povinnosti Únie v rámci WTO, konkrétne doložka najvyšších výhod.

54

Kolachi Raj vo veci samej po prvé zdôrazňuje, že prahové hodnoty stanovené v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia sú určené na to, aby boli použité na posúdenie toho, či montážna činnosť zodpovedá obchádzaniu antidumpingových opatrení, a nie určeniu pôvodu alebo proveniencie dielu.

55

Po druhé nie je preukázané, že výklad Všeobecného súdu znižuje účinnosť nástroja proti obchádzaniu alebo znemožňuje jeho uplatniteľnosť. Samotná skutočnosť, že pre vyšetrovacie orgány by bolo jednoduchšie uplatniť kritériá stanovené v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia než pravidlá o pôvode, nemožno zohľadniť pri výklade pojmov „z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia“.

56

Po tretie je nesporné, že Komisia môže uplatniť článok 18 základného nariadenia v prípade nespolupráce, vrátane prešetrovaní, na ktoré sa vzťahuje článok 13 tohto nariadenia. V prejednávanej veci však Komisia nedospela k záveru, že predmetné osvedčenia o pôvode boli nepravdivé alebo zavádzajúce.

57

Po štvrté uplatnenie pravidiel Únie o pôvode je v súlade s právom Únie. Svedčí o tom prístup Komisie v jej rozhodnutí 2001/725/ES z 28. septembra 2001, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu farebných televíznych prijímačov s pôvodom v Turecku [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 272, 2001, s. 37).

58

Po piate, pokiaľ ide o existenciu údajnej právnej medzery, Kolachi Raj jednak zdôrazňuje, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, že predmetné diely nemajú pôvod v Číne, a jednak, že Všeobecný súd sa obmedzil na to, že dospel k záveru, že Komisia sa správne domnievala, že predmetné osvedčenia o pôvode nepredstavovali dostatočné dôkazy na preukázanie pôvodu uvedených dielov. Otázka, či Komisia za týchto okolností mohla zamietnuť tieto osvedčenia a použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia a prípadne aké to boli skutočnosti, nebola pred Všeobecným súdom ani uplatnená, ani o nej tento súd nerozhodoval.

59

Po šieste Kolachi Raj uvádza, že vzhľadom na to, že prešetrovanie sa týkalo prípadného obchádzania antidumpingových opatrení pri montážnych činnostiach vykonávaných v Pakistane a nie na Srí Lanke, kritériá stanovené v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia mohli byť uplatnené len na montážne činnosti vykonávané v Pakistane po určení proveniencie predmetných dielov. Komisia pritom nesprávne uplatnila tieto kritériá na účely preukázania týchto dielov pochádzajúcich z Číny.

60

V druhej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže obmedzil druh dôkazov, ktoré mohla použiť na preukázanie toho, že predmetné diely „pochádzajú“ z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia v zmysle článku 13 ods. 2 základného nariadenia, pričom jej uložila povinnosť predložiť tento dôkaz inými prostriedkami, ako sú pravidlá o pôvode.

61

V prvom rade znenie článku 13 tohto nariadenia nijako neobmedzuje dôkazy, ktoré môžu byť použité. Použitím pojmov „pochádzajú z“ normotvorca Únie umožnil uplatnenie samostatných pravidiel stanovených v tomto článku nielen na konečný výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania obchádzania, ale aj na diely používané na montáž tohto výrobku.

62

V druhom rade sa Komisia domnieva, že Všeobecný súd nesprávne vyložil rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada (T‑80/97, EU:T:2000:216), a že porušil zásadu proporcionality.

63

Uvedený rozsudok bol totiž vyhlásený za veľmi výnimočných okolností. Z tohto rozsudku vyplýva, že výber dôkazov na preukázanie splnenia podmienok stanovených v článku 13 ods. 2 základného nariadenia musí byť slobodný a že inštitúcie Únie nemajú povinnosť predložiť dôkaz, že diely pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú antidumpingové opatrenia.

64

EBMA, ktorá sa stotožňuje s argumentáciou Komisie, dodáva, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 87, 92, 108 a 114 napadnutého rozsudku uviedol, že povinnosť overiť pôvod dielov prináleží Komisii, porušil povinnosti vyplývajúce z rozsudku z 26. septembra 2000, Starway/Rada (T‑80/97, EU:T:2000:216), z ktorého vyplýva, že inštitúcie Únie nemajú povinnosť preukázať pôvod dielov uplatnením článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia a že dôkazné bremeno v súvislosti s týmto pôvodom nesie dotknutý vyvážajúci výrobca.

65

V prejednávanej veci je známe a nesporné, že diely montované na Srí Lanke mali pôvod v Číne, takže prináležalo spoločnosti Kolachi Raj preukázať, že tieto diely nadobudli srílanský pôvod. Keďže Kolachi Raj nepredložila tento dôkaz, Komisia nemala povinnosť vykonať ďalšiu analýzu na to, aby dospela k záveru, že tieto diely pochádzajú z Číny, a to bez ohľadu na skutočnosť, že analogicky uplatnila článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

66

Kolachi Raj odpovedá, že druhá časť jediného odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

67

V prvom rade Kolachi Raj pripomína, že Všeobecný súd neobmedzil dôkazné prostriedky, ktoré môžu byť použité na preukázanie proveniencie dielu a že pravidlá o pôvode sú v tejto súvislosti jediným relevantný kritériom, a zdôrazňuje, že pri absencii výslovného ustanovenia, ktoré by bránilo alebo umožňovalo použitie kritérií uvedených v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia na určenie pôvodu alebo proveniencie dielov, je potrebné domnievať sa, že takéto použitie nie je povolené. Keďže toto ustanovenie predstavuje výnimku zo všeobecného režimu ukladania antidumpingových ciel, treba ho vykladať reštriktívne.

68

Kolachi Raj vyvodzuje ďalšie tvrdenie zo štruktúry článku 13 ods. 2 základného nariadenia, ktorá má viesť v prvom rade k určeniu, ktoré diely pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia v súlade s písmenom a) tohto ustanovenia predtým, než sa v druhom rade uplatnia kritériá stanovené v písmene b) tohto nariadenia.

69

Kolachi Raj navyše tvrdí, že Komisia musí použiť presvedčivé dôkazy, to znamená skutkové okolnosti, ktoré logicky súvisia s právnymi závermi, ktoré z nich vyplývajú. Takúto súvislosť pritom nemožno stanoviť medzi kritériami uvedenými v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia a určením proveniencie predmetných dielov.

70

V druhom rade Kolachi Raj popiera tvrdenia, ktoré Komisia vyvodzuje z rozsudku z 26. septembra 2000Starway/Rada (T‑80/97, EU:T:2000:216), ktorý bol vyhlásený za okolností, ktoré sa odlišujú od okolností tejto veci. Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku proti tomuto rozsudku nijako nevyjadril a obmedzil sa na rozhodnutie, že Komisia nemohla použiť článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia na overenie pôvodu dielov vyrobených na Srí Lanke.

71

Kolachi Raj okrem iného na pojednávaní uviedla, že tvrdenie EBMA týkajúce sa dôkazného bremena v súvislosti s pôvodom dielov je neprípustné, keďže ho nemožno zaradiť do rámca argumentácie Komisie, ktorá sa týkala analogického uplatnenia článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

72

Subsidiárne, pokiaľ by Súdny dvor dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, Kolachi Raj navrhuje, aby Súdny dvor zmenil odôvodnenie tým, že v tomto rozsudku nahradí odkazy na pôvod dielov odkazom na ich provenienciu.

73

Obe časti jediného odvolacieho dôvodu, ktoré sú vnútorne prepojené a ktoré preto musia byť skúmané spoločne, sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Všeobecný súd dopustil pri výklade a uplatnení článku 13 ods. 2 základného nariadenia. Komisia s podporou EBMA v podstate jednak tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne zamenil pojem „proveniencia“ s pojmom „pôvod“. EBMA dodáva, že Všeobecný súd nesprávne zamenil „provenienciu“ s bezprostrednou krajinou vývozu. Komisia podporovaná EBMA jednak tvrdí, že Všeobecný súd neoprávnene obmedzil možnosť predložiť dôkaz, že diely pochádzajúce z krajiny, na ktorú sa vzťahujú predmetné opatrenia tým, že uložil Komisii povinnosť preukázať pôvod dielov v zmysle colného práva.

74

Podľa článku 13 ods. 1 základného nariadenia antidumpingové clo uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobných výrobkov, tiež mierne upravených, alebo nie, z tretích krajín, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.

75

Dôkazné bremeno v súvislosti s obchádzaním antidumpingových opatrení v tretej krajine znášajú vzhľadom na článok 13 ods. 3 tohto nariadenia inštitúcie Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. septembra 2014, Simon, Evers & Co., C‑21/13, EU:C:2014:2154, bod 35, ako aj z 26. januára 2017, Maxcom/Chin Haur Indonesia, C‑247/15 P, C‑253/15 P a C‑259/15 P, EU:C:2017:61, bod 56), kým skutočnosť, že osobitná situácia každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu odôvodňuje oslobodenie podľa článku 13 ods. 4 tohto nariadenia, prináleží preukázať takémuto výrobcovi (rozsudok z 26. januára 2017, Maxcom/Chin Haur Indonesia, C‑247/15 P, C‑253/15 P a C‑259/15 P, EU:C:2017:61, bod 59).

76

V súlade s článkom 13 ods. 2 základného nariadenia sa montážna činnosť v tretej krajine považuje za obchádzanie platných opatrení, pokiaľ sú splnené podmienky vymenované v tomto ustanovení. Medzi tieto podmienky patrí podmienka vyplývajúca z výkladu písmena a) v spojení s písmenom b) uvedeného nariadenia, ktorá ukladá povinnosť, aby diely, ktorých hodnota je 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku, „pochádza[li] z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia“.

77

Všeobecný súd v bodoch 79 až 85 napadnutého rozsudku vyložil toto ustanovenie v tom zmysle, že v zásade stačí, aby inštitúcie Únie preukázali, že diely tvoriace 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku „pochádzajú“ z krajiny, na ktorú sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, bez toho, aby tieto inštitúcie boli povinné predložiť dôkaz, že tieto diely majú taktiež pôvod v tejto krajine. Všeobecný súd sa však domnieval, že v prípade pochybností môže byť potrebné overiť, či diely pochádzajúce z krajiny majú v skutočnosti pôvod v inej krajine. V tejto súvislosti Všeobecný súd vyložil pojmy „pochádzajú z“ ako odkaz na dotknutý dovoz, a teda na krajinu vývozu predmetných dielov.

78

Vzhľadom na tento výklad sa Všeobecný súd v bode 86 napadnutého rozsudku domnieval, že diely kúpené spoločnosťou Kolachi Raj na Srí Lanke boli dovezené do tejto krajiny potom, ako v nej boli opracované, a že mohli byť preto považované za „pochádzajúce“ z uvedenej krajiny. Všeobecný súd v bodoch 87 a 91 tohto rozsudku však dodal, že Komisia mohla overiť, či tieto diely nemali v skutočnosti pôvod v Číne, a na tento účel žiadať Kolachi Raj o predloženie dôkazu, že uvedené diely mali skutočne pôvod na Srí Lanke.

79

Všeobecný súd konkrétne rozhodol v bodoch 105 a 114 napadnutého rozsudku, že aj keď Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia odmietnuť dôkaznú hodnotu osvedčení o pôvode výrobkov predložených spoločnosťou Kolachi Raj, táto inštitúcia sa na druhej strane dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď „analogicky“ uplatnila článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, aby určila „pôvod“ kúpených výrobkov touto poslednou uvedenou spoločnosťou na Srí Lanke.

80

Z tejto pripomienky v podstate vyplýva, že Všeobecný súd podal reštriktívny výklad pojmu „proveniencia“ z krajiny, na ktorú sa vzťahujú antidumpingové opatrenia v zmysle článku 13 ods. 2 základného nariadenia, tým, že ho považoval za priamy dovoz predmetných dielov z tejto krajiny a že vyžadoval v prípade neexistencie takéhoto priameho dovozu, aby Komisia predložila dôkaz, že tieto diely majú skutočne pôvod v uvedenej krajine.

81

Za týchto podmienok na účely rozhodnutia o údajnom nesprávnom právnom posúdení treba v prvom rade poskytnúť výklad článku 13 ods. 2 písm. a) a b) základného nariadenia a konkrétne určiť rozsah pojmu „proveniencia“ dielov, ktorý sa odráža v pojmoch „pochádzajú z“ uvedených v článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, ako aj požiadavky, pokiaľ ide o dôkaz o tejto proveniencii.

82

Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 12. októbra 2017, Tigers, C‑156/16, EU:C:2017:754, bod 21 a citovaná judikatúra).

83

Ako bolo pripomenuté v bode 76 tohto rozsudku, z odseku 2 písm. a) a b) článku 13 základného nariadenia vyplýva, že pokiaľ nie sú splnené ostatné podmienky uvedené v tomto odseku 2, montážna činnosť sa považuje za obchádzajúcu platné antidumpingové opatrenia, ak diely tvoriace 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku „pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia“. Vzhľadom na úvahy uvedené v bode 75 tohto rozsudku prináleží inštitúciám Únie preukázať, že predmetné diely „pochádzajú“ z tejto krajiny.

84

Základné nariadenie neobsahuje žiadnu definíciu pojmov „pochádzajúci z“ uvedených v jeho článku 13 ods. 2 písm. a) ani, okrem iného, pojmu „proveniencia“. Pojmy „provenir de“ („pochádzať z“) znamenajú podľa ich zvyčajného chápania „venir de“ („prichádzať z“), alebo „tirer son origine de“ („mať pôvod v“), ako uviedol generálny advokát v bode 64 svojich návrhov.

85

Účastníci odvolacieho konania sa nezhodujú v tom, či tento pojem „proveniencia“ má, ako navrhuje Komisia a EBMA, byť predmetom širokého výkladu, ktorý ide na rámec pojmov colný „pôvod“ a „priamy dovoz“, alebo, ako navrhuje Kolachi Raj, reštriktívneho výkladu tak, že proveniencia odkazuje len na colný pôvod dielov.

86

Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či sa má pojem „proveniencia“ chápať ako colný pôvod predmetných dielov, treba uviesť, ako taktiež uviedol generálny advokát v bode 66 svojich návrhov, že zo skúmania rôznych jazykových verzií článku 13 ods. 2 základného nariadenia vyplývajú rozdiely.

87

Kým verzie článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia v španielskom („procedan del“), dánskom („fra det“), gréckom („προέρχονται από“), anglickom („are from“), francúzskom („proviennent du“), chorvátskom („iz“), lotyšskom („nāk no“), litovskom („ira iš“), holandskom („afkomstig… uit“), portugalskom („provenientes do“), rumunskom („provin din“), fínskom („tulevat maasta“) a švédskom jazyku („från det“) odkazujú na pojem „provenance“ („proveniencia“) dielov, verzie nemeckého („Ursprung“) a talianskeho jazyka („originari“) odkazujú na ich „pôvod“. Napokon verzie českého („pocházeji“), estónskeho („pärinevad riigist“), poľského („pochodzą z“) a slovenského jazyka („pochádzajú z“) používajú pojmy, ktoré môžu odkazovať tak na „provenienciu“, ako aj „pôvod“ dielov.

88

Na účely zabezpečenia jednotného výkladu a uplatňovania toho istého textu, ktorého znenie v jednom jazyku Európskej únie sa odlišuje od znení v iných jazykoch, sa má pritom predmetné ustanovenie vykladať podľa kontextu a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudok z 26. apríla 2012, DR a TV2 Danmark, C‑510/10, EU:C:2012:244, bod 45 a citovaná judikatúra).

89

V tejto súvislosti treba uviesť, že znenie článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia zodpovedá zneniu článku 13 ods. 2 písm. i) nariadenia č. 3283/94. Pred prijatím tohto posledného uvedeného nariadenia príslušné ustanovenia právnej úpravy uplatniteľné v oblasti antidumpingu, t. j. postupne článok 13 ods. 10 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2176/84 z 23. júla 1984 o ochrane pred dovozmi, ktoré sú predmetom dumpingu alebo subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 201, 1984, s. 1), zmeneného nariadením Rady (EHS) č. 1761/87 z 22. júna 1987 (Ú. v. ES L 167, 1987, s. 9), ďalej článok 13 ods. 10 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2423/88 z 11. júla 1988 o ochrane pred dovozmi, ktoré sú predmetom dumpingu alebo subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 209, 1988, s. 1), podmieňujú rozšírenie platného antidumpingového cla z dôvodu montážnych činností tým, aby hodnota dielov použitých pri týchto operáciách a „s pôvodom v krajine vývozu výrobku, na ktoré je uložené [uvedené] clo“ presahovala aspoň 50 % celkovej hodnoty všetkých ostatných použitých dielov. Slová „s pôvodom“ teda odkazujú na pojem „pôvod“ v zmysle colných predpisov.

90

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 81 svojich návrhov, zmena vykonaná nariadením č. 3283/94, ktorá používa prinajmenšom v niekoľkých jazykových verziách predmetných ustanovení pojem odkazujúci na pojem „proveniencia“ skôr než na pojem „pôvod“, znamená, že normotvorca Únie sa zámerne rozhodol dištancovať sa od pravidiel o pôvode colného práva, a že teda pojem „proveniencia“ má na účely uplatnenia článku 13 ods. 2 základného nariadenia samostatný a odlišný obsah od obsahu pojmu „pôvod“ v zmysle colného práva.

91

Z toho vyplýva, že aj keď prináleží inštitúciám Únie, aby preukázali, že diely použité pri montážnych činnostiach pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, nie sú povinné preukázať, že tieto diely majú taktiež pôvod v tejto krajine v zmysle colného práva.

92

Tento záver však nemá vplyv na možnosť každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu preukázať, že aj keď tieto diely pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, predmetné diely majú v skutočnosti pôvod v inej krajine, ako je krajina, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, aby bol oslobodený od rozšíreného antidumpingového cla v súlade s článkom 13 ods. 4 základného nariadenia. V takomto prípade nemožno totiž montážne činnosti považovať v zmysle článku 13 základného nariadenia za obchádzajúce platné antidumpingové opatrenia.

93

V druhom rade treba skúmať otázku, či sa má pojem „proveniencia“ uvedený v článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia chápať ako odkaz na dovoz dielov, a teda tak, že odkazuje na ich bezprostrednú krajinu vývozu.

94

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že pokiaľ sa preukáže, že diely, ktoré sú predmetom montážnej činnosti sú priamo dovezené z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia v inej tretej krajine alebo v Únii na účely ich montáže, sa môžu inštitúcie Únie domnievať, že tieto diely „pochádzajú“ z prvej z týchto krajín v zmysle tohto ustanovenia.

95

Tento výklad je totiž na jednej strane v súlade s bežným zmyslom slova „pochádzať z“, ako bolo pripomenuté v bode 84 tohto rozsudku.

96

Na druhej strane je tento výklad taktiež potvrdený účelom a všeobecnou systematikou základného nariadenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti a najmä na odôvodnenie 19 a článok 13 tohto nariadenia je jediným účelom nariadenia týkajúceho sa rozšírenia antidumpingového cla zabezpečiť jeho účinnosť a zabrániť jeho obchádzaniu. Opatrenie, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo, je preto len doplnením pôvodného aktu, ktorým bolo uložené toto clo, ktoré chráni účinné uplatňovanie konečných opatrení (rozsudky zo 6. júna 2013, PaltradeC‑667/11, EU:C:2013:368, bod 28, ako aj zo 17. decembra 2015, APEX, C‑371/14, EU:C:2015:828, body 50 a 53).

97

Toto ustanovenie pritom tým, že umožňuje inštitúciám Únie uplatniť článok 13 ods. 2 základného nariadenia na diely priamo dovezené do krajiny, kde sú montované, z krajiny, na ktorú sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, umožňuje uplatniť jednoduché kritérium, ktoré zabezpečuje účinnosť antidumpingového cla. Inštitúcie sa teda môžu, skôr než by boli povinné preukázať colný pôvod predmetných dielov, v zásade obmedziť na konštatovanie, že tieto diely sú dovážané do krajiny, kde sa uskutočňuje montáž, z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, bez toho, aby bola dotknutá možnosť dotknutého vyvážajúceho výrobcu preukázať, že uvedené diely majú v skutočnosti pôvod v inej krajine.

98

Po druhé treba dodať, že na rozdiel od toho, čo v podstate Všeobecný súd rozhodol v bodoch 84, 87 a 91 napadnutého rozsudku, pojem „pochádzajúci“ z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, nemôže byť obmedzený na prípad priameho dovozu predmetných dielov z tejto krajiny.

99

V prvom rade treba totiž uviesť, že článok 13 ods. 2 základného nariadenia z hľadiska svojho znenia neobsahuje v tomto zmysle žiadny údaj.

100

Ďalej, pokiaľ ide o kontext, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, je pravda, že, ako navyše Všeobecný súd uviedol v bode 84 napadnutého rozsudku, viaceré ďalšie ustanovenia základného nariadenia taktiež používajú pojmy „proveniencia“ a „dovoz“.

101

Z okolnosti, že na rozdiel od týchto ďalších ustanovení článok 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia používa pojmy „pochádzajú z“ bez akéhokoľvek odkazu na dovoz, však vyplýva, že normotvorca Únie nemal v úmysle obmedziť „provenienciu“ v zmysle uvedeného ustanovenia len na prípad priameho dovozu dielov pochádzajúcich z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia.

102

Takýto výklad je napokon potrebný aj z hľadiska účelu a všeobecnej systematiky základného nariadenia a cieľov sledovaných nariadením týkajúcim sa rozšírenia antidumpingového cla, ako boli pripomenuté v bodoch 96 a 97 tohto rozsudku.

103

V prípade, ak sú diely dovezené z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, do prvej tretej krajiny na prvú montáž, aj keď menšiu, pred dovozom do druhej tretej krajiny na druhú montáž konečného výrobku určeného na vývoz do Únie, by totiž úplné rovnocenné posudzovanie pojmov „proveniencia“ a „dovoz“ viedlo k záveru, že tieto diely majú byť považované za diely pochádzajúce z krajiny prvej montáže, takže akékoľvek konštatovanie obchádzania by bolo hneď vylúčené. Tento výklad by teda umožnil hospodárskym subjektom ľahko sa vyhnúť rozšíreniu platného konečného cla zvýšením následných montážnych činností v tretích krajinách.

104

Takýto výklad by mohol ohroziť účinnosť opatrení Únie proti obchádzaniu vo všetkých prípadoch, keď inštitúcie Únie čelia prípadom komplexnej montáže tvorenej viacerými po sebe nasledujúcimi montážami v rôznych tretích krajinách (pozri analogicky rozsudok zo 4. septembra 2014, Simon, Evers & Co., C‑21/13, EU:C:2014:2154, bod 37).

105

Toto riziko nemožno vylúčiť možnosťou, ktorú v podstate konštatoval Všeobecný súd v bodoch 87 a 91 napadnutého rozsudku, že inštitúcie Únie overujú v prípade po sebe nasledujúcich montáží v dvoch tretích krajinách, či diely odoslané z krajiny prvej čiastočnej montáže sú v skutočnosti pôvodom z krajiny, na ktorú sa vzťahujú antidumpingové opatrenia.

106

Takáto možnosť by totiž viedla k tomu, že inštitúciám Únie by sa v rozpore so zameraním, ktoré si zvolil normotvorca a ktoré sú uvedené v bodoch 90 a 91 tohto rozsudku, uložila povinnosť predložiť dôkaz už nie o proveniencii dielov, ale o ich colnom pôvode, a teda by sa sťažilo dôkazné bremeno, ktoré nesú, a to v rozpore s účelom a všeobecnou systematikou základného nariadenia, ako sú uvedené v bodoch 96 a 97 tohto rozsudku.

107

Z toho vyplýva, že článok 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia musí byť predmetom širokého výkladu v tom zmysle, že diely „pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia“, nielen v prípade priameho dovozu uvedeného v bode 93 tohto rozsudku, ale aj v situáciách, v ktorých môže byť z hľadiska skúmania všetkých relevantných okolností prejednávanej veci preukázané, že diely pôvodne vyrobené v krajine, na ktorú sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, boli dovezené do krajiny, kde sa uskutočňuje montáž, z tretej prechodnej krajiny, cez ktorú boli prevezené, alebo v ktorej boli predmetom menšieho opracovania.

108

Dôkaz o takejto proveniencii, ktorý prináleží predložiť inštitúciám Únie, preto môže byť založený na súbore súhlasných nepriamych dôkazov, ktorý podlieha skúmaniu súdmi Únie. Ako však vyplýva z bodu 92 tohto rozsudku, dotknuté hospodárske subjekty môžu predložiť dôkaz, že predmetné diely majú v skutočnosti pôvod v inej krajine, ako je krajina, na ktorú sa vzťahujú uvedené opatrenia.

109

Široký výklad pojmu „proveniencia“ v zmysle článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia je taktiež potvrdený skutočnosťou, že ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o definíciu „obchádzania“, normotvorca mal v úmysle ponechať inštitúciám Únie široký priestor pre voľnú úvahu (pozri analogicky rozsudok zo 4. septembra 2014, Simon, Evers & Co., C‑21/13, EU:C:2014:2154, bod 48).

110

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že obmedzením pojmu „proveniencia“ v zmysle článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia len na prípad priameho dovozu predmetných dielov a uložením dôkazného bremena inštitúciám Únie preukázať za okolností, o ktoré ide v tejto veci, pôvod predmetných dielov, sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

111

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Kolachi Raj, toto nesprávne právne posúdenie nemožno napraviť jednoduchým nahradením odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý by nahradil každý odkaz Všeobecného súdu na pojem „pôvod“ odkazom na pojem „proveniencia“. Všeobecný súd totiž stanovil medzi týmito dvomi pojmami prísne odlišovanie, ktoré od začiatku vylučuje možnosť Komisie preukázať súborom súhlasných nepriamych dôkazov provenienciu predmetných dielov v takej situácii, o ktorú ide v tejto veci.

112

V dôsledku toho bez toho, aby bolo potrebné skúmať ďalšie tvrdenia Komisie a EBMA, treba vyhovieť jedinému odvolaciemu dôvodu a v dôsledku toho zrušiť napadnutý rozsudok.

113

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu, môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje. V prejednávanej veci ide o takýto prípad.

114

Vo svojom jedinom odvolacom dôvode uplatnenom pred Všeobecným súdom a založenom na porušení článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, Kolachi Raj po prvé tvrdí, že predmetné diely nemohli byť považované za pochádzajúce z Číny, keďže boli opracované na Srí Lanke a vyvezené z tejto krajiny do Pakistanu, po druhé, že osvedčenia o pôvode, ktoré Komisia nesprávne zamietla, potvrdzovali srílanský pôvod týchto dielov a po tretie, že sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia tým, že uplatnila článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia na výrobu dielov na bicykle na Srí Lanke, kým prešetrovanie sa týkalo prípadného obchádzania antidumpingových opatrení v Pakistane a toto ustanovenie nie je pravidlom o pôvode a v dôsledku toho nemohlo byť zohľadnené pri konštatovaní toho, že diely opracované na Srí Lanke pochádzajú z Číny. Podľa spoločnosti Kolachi Raj mala Komisia naopak uplatniť pravidlá o pôvode stanovené v colných právnych predpisoch Únie.

115

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 91, 92, 107 a 108 tohto rozsudku, prináleží Komisii, aby stanovila, že predmetné diely pochádzali z Číny bez toho, aby bola dotknutá možnosť spoločnosti Kolachi Raj preukázať, že tieto diely mali v skutočnosti pôvod na Srí Lanke.

116

V prejednávanej veci z odôvodnení 98 až 101 sporného nariadenia v podstate vyplýva, že Komisia sa domnievala, že diely kúpené spoločnosťou Kolachi Raj na Srí Lanke pochádzali z Číny. Komisia predovšetkým uviedla, že tieto diely boli v podstate vyrobené z čínskych surovín, pričom Kolachi Raj navyše na pojednávaní, ktoré prebiehalo pred Súdnym dvorom, potvrdila túto skutočnosť. Komisia okrem iného uviedla, že srílanský výrobca bol spoločnosťou prepojenou so spoločnosťou Kolachi Raj a spochybnila vzťahy medzi touto poslednou uvedenou spoločnosťou a jej údajne nezávislým dodávateľom. Komisia napokon v odôvodnení 101 sporného nariadenia, uviedla že článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia nie je pravidlom o pôvode, a tiež uviedla, že vzhľadom na to, že viac ako 60 % uvedených dielov bolo vyrobených zo surovín pochádzajúcich z Číny a pridaná hodnota bola nižšia ako 25 % výrobných nákladov, tieto výrobky samy pochádzali z Číny.

117

Navyše a na účely spresnenia kontextu, do ktorého patrí táto vec, z odôvodnenia 94 sporného nariadenia vyplýva, že srílanský výrobca prepojený so spoločnosťou Kolachi Raj bol predmetom prechádzajúceho prešetrovania obchádzania týkajúceho sa Srí Lanky a že Kolachi Raj bola tiež prepojená z kambodžskou spoločnosťou, ktorá počas referenčného obdobia od 1. septembra 2013 do 31. augusta 2014 ukončila svoju činnosť vývozu bicyklov do Únie a ktorá previedla svoje činnosti na Kolachi Raj v Pakistane.

118

Všetky tieto dôkazy predstavujú súbor súhlasných nepriamych dôkazov, z ktorého mohla Komisia vychádzať, ako bolo uvedené v bode 108 tohto rozsudku, vo svojom závere, že predmetné diely „pochádzali“ z Číny.

119

V tejto súvislosti treba spresniť, že skutočnosti uvedené v bode 117 tohto rozsudku, rovnako ako skutočnosť uvedená Komisiou, že Kolachi Raj je súčasťou skupiny spoločností, ktoré patrili tej istej fyzickej osobe a ktoré sa podieľajú na obchádzaní antidumpingových opatrení v rôznych tretích krajinách, nemôžu samy osebe odôvodniť záver, podľa ktorého predmetné diely pochádzajú z Číny, ako Komisia navyše výslovne uznala vo svojej duplike predloženej Všeobecnému súdu. Tieto skutočnosti sú však relevantnými prvkami, ktoré môžu potvrdiť záver, podľa ktorého diely vyrobené na Srí Lanke z prevažne čínskych surovín možno na rozdiel od tvrdení spoločnosti Kolachi Raj považovať za pochádzajúce z Číny v zmysle článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

120

Kolachi Raj pritom nepredložila konkrétne tvrdenia na spochybnenie súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa opierala Komisia.

121

V rozsahu, v akom Komisia v tejto súvislosti „analogicky“ uplatnila článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, treba konštatovať, že ako sa navyše zhodli účastníci konania, toto ustanovenie nepredstavuje pravidlo o pôvode. V tejto veci bolo však toto analogické uplatnenie len jedným z nepriamych dôkazov v súbore nepriamych dôkazov, z ktorého Komisia vychádzala pri stanovení proveniencie predmetných dielov. Skutočnosť, že diely opracované na Srí Lanke sú prevažne vyrobené z čínskych surovín a že boli na Srí Lanke len predmetom menších opracovaní, predstavuje relevantný prvok v súbore zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktorý má preukázať, že uvedené diely pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia.

122

Kolachi Raj napokon nepreukázala srílanský pôvod predmetných dielov. Komisia totiž v odôvodneniach 98 až 101 sporného nariadenia odmietla dôkaznú hodnotu osvedčení o pôvode predložených touto spoločnosťou na tento účel. Z dôvodov uvedených v bodoch 95 až 105 napadnutého rozsudku treba tvrdenia predložené spoločnosťou Kolachi Raj na účely spochybnenia týchto odôvodnení sporného nariadenia zamietnuť.

123

Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba jediný žalobný dôvod predložený spoločnosťou Kolachi Raj zamietnuť, a preto zamietnuť žalobu v prvom stupni v celom rozsahu.

124

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

125

Keďže Komisia a EBMA navrhli zaviazať Kolachi Raj na náhradu trov konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy prvostupňového aj odvolacieho konania vynaložené Komisiou a EMBA.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: