–

F. Cadeddu, v zastúpení: G. Dore, S. Garau a A. Vinci, avvocati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Venturini, avvocato dello Stato,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia

–

španielska vláda, v zastúpení: S. Jiménez García, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a P. Arenas, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodu 4 a článku 80 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane pani Francescou Cadedduovou a na druhej strane Agenzia delle Entrate – Direzione provinciale di Cagliari (daňová správa, riaditeľstvo provincie Cagliari, Taliansko) (ďalej len „daňová správa“), Regione autonoma della Sardegna (Autonómny región Sardínia, Taliansko) a Regione autonoma della Sardegna – Agenzia regionale per il lavoro (Autonómny región Sardínia – regionálny úrad práce, Taliansko) vo veci vykonaných zrážok zo sumy priznanej pani Cadedduovej ako štipendium.

3

Článok 2 nariadenia č. 1083/2006, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia majú nasledujúce pojmy tento význam:

…

…“

4

Podľa článku 80 toho istého nariadenia „členské štáty sa presvedčia, že orgány zodpovedné za prevod platieb zabezpečujú, aby prijímatelia dostávali celú sumu verejného príspevku čo najrýchlejšie a v plnej výške. Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny ďalší osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by tieto sumy pre prijímateľov znižoval“.

5

Decreto del Presidente della Republica n. 917 – Approvazione del testo unico delle imposte sui redditi (dekrét prezidenta republiky č. 917 o schválení konsolidovaného znenia predpisov o dani z príjmov) z 22. decembra 1986 (riadna príloha GURI č. 302 z 31. decembra 1986), v znení platnom v čase skutkových okolností vo veci samej (ďalej len „TUIR“) vo svojom článku 50 ods. 1 písm. c) stanovuje:

„1.   Za príjmy zo závislej činnosti sa považujú:

…

…“

6

Direzione Generale dell’Assessorato del Lavoro, Formazione Professionale, Cooperazione e Sicurezza Sociale (Generálne riaditeľstvo regionálneho ministerstva práce, odborného vzdelávania, spolupráce a sociálneho zabezpečenia, Taliansko) vybralo ako riadiaci orgán pre operačný program, ktorého cieľom je podporiť systém vysokoškolského vzdelávania na Sardínii (Taliansko), financovanie programu „Master and Back“ ktorý mal predovšetkým podporovať študentov postgraduálneho vzdelávania, ako aj vedcov.

7

Rozhodnutím z 8. apríla 2011 Autonómny región Sardínia – regionálny úrad práce priznal žalobkyni vo veci samej štipendium vo výške 69818 eur, ktoré bolo spolufinancované Európskym sociálnym fondom (ESF).

8

V čase poskytnutia tohto štipendia vykonal Autonómny región Sardínia – regionálny úrad práce na účet daňovej správy zrážku preddavku na daň z príjmu fyzických osôb vo výške 19481,29 eura zvýšenú o ďalšie regionálne dane vo výške 859,28 eura a miestne dane a poplatky vo výške 349 eur.

9

Keďže sa žalobkyňa vo veci samej domnievala, že tieto zrážky sú v rozpore s článkom 80 nariadenia č. 1083/2006, požiadala daňovú správu o ich vrátenie.

10

Rozhodnutím zo 6. apríla 2016 daňová správa zamietla túto žiadosť s odôvodnením, že štipendium sa má v súlade s článkom 50 ods. 1 písm. c) TUIR považovať za príjem a ďalej že prijímateľa štipendia nemožno kvalifikovať za „prijímateľa“ spolufinancovania v zmysle článku 80 nariadenia č. 1083/2006.

11

Žalobou podanou na Commissione tributaria provinciale di Cagliari (Provinčná daňová komisia v Cagliari, Taliansko) 30. júna 2016 sa žalobkyňa vo veci samej domáhala zrušenia tohto rozhodnutia, pričom sa odvolávala najmä na rozpor medzi ustanoveniami nariadenia č. 1083/2006, ktoré zakazujú akékoľvek odpočítanie alebo zrážku zo súm poskytnutých prijímateľom, a vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, podľa ktorej štipendiá podliehajú dani z príjmov.

12

Vnútroštátny súd si kladie otázku, či sa pojem „prijímateľ“ v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 1083/2006 vzťahuje aj na fyzickú osobu, ktorej sa priznalo štipendium, a či pojem „[odpočítaná alebo zadržaná suma]“, stanovený v článku 80 nariadenia č. 1083/2006, zahŕňa zrážky uvedené v ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa dane z príjmu fyzických osôb. Spresňuje, že talianska judikatúra nie je v tomto ohľade jednotná, keďže niektoré talianske súdy umožňujú zrážky zo súm financovaných ESF, zatiaľ čo iné ich odmietajú.

13

Za týchto podmienok Commissione tributaria provinciale di Cagliari (Provinčná daňová komisia v Cagliari, Taliansko) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 80 nariadenia [č. 1083/2006] a článok 2 [bod] 4 toho istého nariadenia vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 50 ods. 1 písm. c) [TUIR], podľa ktorého sa za príjmy zo závislej činnosti považujú ‚… sumy vyplácané akoukoľvek osobou ako štipendium, alebo grant, odmena či príspevok na účely štúdia alebo odborného vzdelávania, pokiaľ prijímateľ nie je v pracovnoprávnom vzťahu s poskytovateľom tejto sumy‘, ktoré z tohto dôvodu podliehajú všeobecnému režimu zdanenia príjmov fyzických osôb, a to aj v prípade, keď sa štipendium vypláca z európskych štrukturálnych fondov?“

14

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 80 nariadenia č. 1083/2006 v spojení s článkom 2 bodom 4 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej daňovej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej podliehajú dani z príjmu fyzických osôb sumy, ktoré sú im ako štipendium priznané zo strany verejnoprávneho subjektu zodpovedného za vykonávanie projektu vybraného riadiacim orgánom príslušného operačného programu v zmysle článku 2 bodu 3 uvedeného nariadenia a financovaného z európskych štrukturálnych fondov.

15

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry síce priame dane patria do právomoci členských štátov, členské štáty však musia pri jej výkone dodržiavať právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. septembra 2004, Manninen, C‑319/02, EU:C:2004:484, bod 19, a z 25. októbra 2007, Porto Antico di Genova, C‑427/05, EU:C:2007:630, bod 10).

16

Vnútroštátna právna úprava nesmie najmä brániť fungovaniu mechanizmov zavedených v rámci štrukturálnych fondov, ktoré sú uvedené v nariadení č. 1083/2006 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2007, Porto Antico di Genova, C‑427/05, EU:C:2007:630, bod 10).

17

V tejto súvislosti článok 80 nariadenia č. 1083/2006 stanovuje, že „členské štáty sa presvedčia, že orgány zodpovedné za prevod platieb zabezpečujú, aby prijímatelia dostávali celú sumu verejného príspevku čo najrýchlejšie a v plnej výške“.

18

Zakázaním akéhokoľvek poplatku z finančného príspevku Európskej únie článok 80 nariadenia č. 1083/2006 len pripomína pravidlo úplného vyplatenia finančnej pomoci Únie, ktoré je už uvedené v iných právnych predpisoch, predovšetkým v článku 21 ods. 3 druhom pododseku nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktoré ustanovuje opatrenia na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu aktivít rôznych štrukturálnych fondov medzi sebou, ako aj s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, 1988, s. 1), zmeneného nariadením Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993 (Ú. v. ES L 193, 1993, s. 20).

19

Pokiaľ ide o toto ustanovenie, podľa ktorého „platby sú vyplácané konečným prijímateľom bez akéhokoľvek odpočítania alebo zrážky, ktorá by znižovala výšku finančnej pomoci, na ktorú majú nárok“ [neoficiálny preklad], Súdny dvor spresnil, že tento zákaz odpočítania nemožno vykladať čisto formálne a musí sa nevyhnutne vzťahovať na všetky poplatky, ktoré sú priamo a neoddeliteľne spojené s vyplatenými sumami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. októbra 2006, Komisia/Portugalsko, C‑84/04, EU:C:2006:640, bod 35, a z 25. októbra 2007, Porto Antico di Genova, C‑427/05, EU:C:2007:630, bod 13).

20

Naproti tomu daňová zrážka, ktorá nezávisí od výšky grantov Únie a nesúvisí konkrétne s priznanými sumami, ale ktorá sa uplatňuje bez rozdielu na všetky príjmy konečného prijímateľa, nenarúša fungovanie mechanizmov zavedených právom Únie, aj keď vedie k zníženiu sumy grantov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2007, Porto Antico di Genova, C‑427/05, EU:C:2007:630, body 16 a18).

21

Vzhľadom na to, že spoločným znakom jednotlivých podporných opatrení je to, že sú financované z rozpočtu Únie a že pravidlá pre platby uplatniteľné na tieto opatrenia musia byť predmetom toho istého výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2006, Komisia/Portugalsko, C‑84/04, EU:C:2006:640, bod 32), sa judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa úplného vyplatenia finančnej pomoci s ohľadom na článok 21 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 4253/88, zmeneného nariadením č. 2082/93, naďalej uplatňuje, pokiaľ ide o článok 80 nariadenia č. 1083/2006.

22

Treba pritom zohľadniť osobitosti jednotlivých dotknutých mechanizmov. Na rozdiel od ostatných právnych predpisov, ktoré použitím pojmu „konečný prijímateľ“ odkazujú na fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je prijímateľom priznaných súm, článok 2 bod 4 nariadenia č. 1083/2006 výslovne definuje „prijímateľa“ ako „hospodársky subjekt, orgán alebo podnik, či už verejný alebo súkromný, zodpovedný za začatie alebo za začatie a vykonávanie operácií“.

23

Podľa článku 2 ods. 3 toho istého nariadenia je pojem „operácia“ definovaný ako „projekt alebo súbor projektov, ktorý bol vybraný riadiacim orgánom príslušného operačného programu… a ktorého vykonávanie jedným alebo viacerými prijímateľmi umožňuje dosiahnutie cieľov prioritnej osi, na ktoré sa vzťahuje“.

24

V dôsledku toho úplné vyplatenie pomoci stanovené v článku 80 nariadenia č. 1083/2006 sa týka vyplatenia uskutočneného hospodárskym subjektom, orgánom alebo podnikom, či už verejným alebo súkromným, ktoré sú zodpovedné za začatie alebo za začatie a realizáciu projektov vybratých riadiacim orgánom dotknutého operačného programu na účely dosiahnutia cieľov stanovenej prioritnej osi.

25

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že riadiaci orgán vybral v rámci operačného programu, ktorého cieľom je podporiť systém vysokoškolského vzdelávania na Sardínii, projekt „Master and Back“, ktorý má poskytovať štipendium študentom postgraduálneho vzdelávania, ako aj vedcom, za ktorého výber bol zodpovedný Autonómny región Sardínia – regionálny úrad práce.

26

Z toho vyplýva, že žalobkyňa vo veci samej, ktorá síce bola osobne prijímateľom súm pridelených v rámci projektu vybraného a spolufinancovaného ESF, nemôže byť kvalifikovaná ako „prijímateľ“ v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 1083/2006, keďže toto postavenie prislúcha Autonómnemu regiónu Sardínia – regionálnemu úradu práce. Zásada úplného vyplatenia súm pridelených z rozpočtu Únie stanovená v článku 80 nariadenia č. 1083/2006 sa teda na neho uplatňuje.

27

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 80 nariadenia č. 1083/2006 v spojení s článkom 2 ods. 4 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej daňovej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej podliehajú dani z príjmu fyzických osôb sumy, ktoré sú im ako štipendium priznané zo strany verejnoprávneho subjektu zodpovedného za vykonávanie projektu vybraného riadiacim orgánom príslušného operačného programu v zmysle článku 2 bodu 3 uvedeného nariadenia a financovaného z európskych štrukturálnych fondov.

28

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 80 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, v spojení s článkom 2 bodom 4 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej daňovej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej podliehajú dani z príjmu fyzických osôb sumy, ktoré sú im ako štipendium priznané zo strany verejnoprávneho subjektu zodpovedného za vykonávanie projektu vybraného riadiacim orgánom príslušného operačného programu v zmysle článku 2 bodu 3 uvedeného nariadenia a financovaného z európskych štrukturálnych fondov.