–

Apple Sales International, Apple Inc., a Apple retail France EURL, v zastúpení: F. Molinié, J. C. Jaïs a C. Cavicchioli, avocats,

–

MJA, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu eBizcuss.com, v zastúpení: J. M. Thouvenin a L. Vidal, avocats

–

francúzska vláda, v zastúpení: E. Armoët, E. de Moustier a D. Colas, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin, G. Meeßen a M. Heller, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Apple Sales International, Apple Inc., a Apple retail France EURL na jednej strane a spoločnosťou MJA, správkyňou konkurznej podstaty spoločnosti eBizcuss.com (ďalej len „eBizcuss“) na druhej strane vo veci žaloby na náhradu škody a úrokov, ktorú podala táto posledná uvedená spoločnosť z dôvodu porušenia článku 102 ZFEÚ.

3

Odôvodnenia 2, 11 a 14 nariadenia č. 44/2001 stanovujú:

…

…

4

Článok 23 nariadenia č. 44/2001, ktorý sa nachádza v kapitole II, oddiele 7 nazvanom „Voľba právomoci“, v odseku 1 uvádza:

„Ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď:

5

V čase skutkových okolností vo veci samej článok 1382 code civil (občiansky zákonník) stanovoval:

„Akýkoľvek skutok, ktorým je inému spôsobená škoda, zaväzuje toho, koho vinou škoda vznikla, na jej náhradu.“

6

Článok L 420‑1 code du commerce (obchodný zákonník) stanovuje:

„Zosúladené postupy, dohody, výslovné alebo tiché kartely alebo združenia, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok zabránenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže v rámci trhu, sa zakazujú, a to aj vtedy, ak sa realizujú na základe priameho alebo nepriameho sprostredkovania spoločnosťou v rámci skupiny so sídlom mimo Francúzska, najmä ak:

7

Článok L 420‑2 code du commerce (obchodný zákonník) znie takto:

„Za podmienok uvedených v článku L 420‑1 sa zakazuje zneužívanie dominantného postavenia podnikom alebo skupinou podnikov na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti. Takéto zneužívanie môže zahŕňať odmietnutie predaja, viazaný predaj alebo diskriminačné podmienky predaja a ukončenie existujúcich obchodných vzťahov len z toho dôvodu, že sa protistrana odmietne podrobiť neprimeraným obchodným podmienkam.

Okrem iného je zakázané zneužívanie stavu hospodárskej závislosti podnikom alebo skupinou podnikov, v ktorej sa voči podniku alebo skupine podnikov nachádza odberateľ alebo dodávateľ vtedy, ak môže toto zneužívanie ovplyvniť fungovanie alebo štruktúru hospodárskej súťaže. Toto zneužívanie môže spočívať najmä v odmietnutí predaja, viazaných predajoch, v diskriminačných praktikách uvedených v odseku I článku L 442‑6 alebo v dohodách o sortimente.“

8

Dňa 10. októbra 2002 Apple Sales International, spoločnosť založená podľa írskeho práva, uzavrela so spoločnosťou eBizcuss zmluvu, ktorou spoločnosti eBizcuss priznala postavenie schváleného predajcu výrobkov značky Apple. Táto zmluva, ktorou sa spoločnosť eBizcuss zaviazala takmer výhradne distribuovať výrobky svojho zmluvného partnera, obsahovala doložku o voľbe právomoci írskych súdov.

9

Táto doložka spísaná v anglickom jazyku znela v poslednej verzii zmluvy o distribúcii z 20. decembra 2005 takto:

„This Agreement and the corresponding relationship between the parties shall be governed by and construed in accordance with the laws of the Republic of Ireland and the parties shall submit to the jurisdiction of the courts of the Republic of Ireland. Apple [Sales International] reserves the right to institute proceedings against Reseller in the courts having jurisdiction in the place where Reseller has its seat or in any jurisdiction where a harm to Apple [Sales International] is occurring.“

10

Účastníci konania vo veci samej sa nezhodujú na presnom preklade formulácie „and the corresponding relationship“ do francúzskeho jazyka a prekladajú ju buď ako „a zodpovedajúci vzťah“ (preklad Bizcuss), alebo ako „a vzťahy z nej vyplývajúce“ (preklad Apple Sales International).

11

Napriek tomuto rozdielu možno doložku preložiť takto:

„Táto zmluva a zodpovedajúci vzťah (preklad Bizcuss)/a vzťahy z nej vyplývajúce (preklad Apple Sales International) medzi účastníkmi sa bude spravovať a vykladať v súlade s právom Írskej republiky, pričom účastníci sa podrobujú právomoci súdov Írskej republiky. Apple [Sales International] si vyhradzuje právo začať súdne konanie proti predajcovi na súde, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu, alebo v akejkoľvek krajine, v ktorej spoločnosť Apple [Sales International] utrpela ujmu.“

12

V priebehu apríla 2012 spoločnosť eBizcuss podala proti Apple Sales International, Apple Inc., spoločnosti založenej podľa amerického práva, a Apple Retail France, spoločnosti založenej podľa francúzskeho práva, na Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž, Francúzsko) žalobu o určenie zodpovednosti za činnosti nekalej súťaže a zneužívanie dominantného postavenia na základe článku 1382 code civil (občiansky zákonník), článku L 420‑2 code de commerce (obchodný zákonník) a článku 102 ZFEÚ.

13

Rozsudkom z 26. septembra 2013 tento súd vyhovel námietke nedostatku právomoci, ktorú vzniesla Apple Sales International z dôvodu, že zmluva medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou eBizcuss obsahuje doložku o voľbe právomoci írskych súdov.

14

Rozsudkom z 8. apríla 2014 Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko) zamietol odvolanie podané spoločnosťou eBizcuss proti tomuto rozsudku.

15

Rozsudkom zo 7. októbra 2015 Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) tento rozsudok zrušil z toho dôvodu, že Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) porušil článok 23 nariadenia č. 44/2001, ako bol vyložený Súdnym dvorom v rozsudku z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide (C‑352/13, EU:C:2015:335), tým, že zohľadnil doložku o voľbe právomoci obsiahnutú v zmluve medzi spoločnosťou eBizcuss a spoločnosťou Apple Sales International, hoci táto doložka neodkazovala na spory týkajúce sa zodpovednosti, ktorá vzniká z dôvodu porušenia práva hospodárskej súťaže.

16

Rozsudkom z 25. októbra 2016 vyhláseným po vrátení veci zo strany Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) na prejednanie pred Cour d’appel de Versailles (Odvolací súd Versailles, Francúzsko) tento súd vyhovel odvolaniu podanému spoločnosťou eBizcuss a vrátil vec na ďalšie konanie pred Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž).

17

Spoločnosti Apple Sales International, Apple Inc., a Apple retail France podali proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, a v podstate tvrdia, že vtedy, keď má samostatná žaloba v zmysle práva hospodárskej súťaže svoj pôvod v zmluvnom vzťahu, je potrebné zohľadniť doložku o voľbe právomoci, hoci sa táto doložka výslovne netýka takej žaloby a hoci nebolo predtým vnútroštátnym orgánom alebo európskym orgánom konštatované žiadne porušenie práva hospodárskej súťaže.

18

Vnútroštátny súd uvádza, že sa medzičasom dozvedel o rozsudku Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd, Portugalsko) zo 16. februára 2016, Interlog a Taboada v. Apple. Uvedený rozsudok sa rovnako týkal Apple Sales International a podobnej, všeobecne formulovanej doložky o voľbe právomoci. Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd) rozhodol, že táto doložka sa uplatňuje na účastníkov sporu týkajúceho sa rovnakého tvrdenia o zneužití dominantného postavenia z hľadiska práva Únie, a vyvodil z toho záver o nedostatku právomoci portugalských súdov.

19

Za týchto podmienok Cour de cassation rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

20

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 23 nariadenia č. 44/2001 má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie doložky o voľbe právomoci uvedenej v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania, keď uvedená doložka výslovne neodkazuje na spory týkajúce sa zodpovednosti vzniknutej z dôvodu porušenia práva hospodárskej súťaže, v súvislosti so žalobou na náhradu škody podanou distribútorom proti jeho dodávateľovi na základe článku 102 ZFEÚ, je vylúčené.

21

V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora výklad doložky o voľbe právomoci s cieľom určiť spory, ktoré patria do jej pôsobnosti, prináleží vnútroštátnemu súdu, pred ktorým sa na túto doložku poukazuje (rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335; bod 67 a citovaná judikatúra).

22

Doložka o voľbe právomoci sa môže týkať len sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, čo obmedzuje pôsobnosť dohody o voľbe právomoci iba na spory vzniknuté z právneho vzťahu, v súvislosti s ktorým bola táto doložka dohodnutá. Účelom tejto požiadavky je vyhnúť sa tomu, aby bola niektorá zo zmluvných strán prekvapená tým, že určitý súd bude mať právomoc rozhodovať o všetkých sporoch, ktoré sa objavia vo vzťahoch s druhou zmluvnou stranou a ktoré vznikli z iných vzťahov než zo vzťahu, v súvislosti s ktorým bola voľba právomoci súdu dohodnutá (rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335; bod 68 a citovaná judikatúra).

23

Vzhľadom na tento cieľ Súdny dvor konštatoval, že doložka, ktorá abstraktným spôsobom odkazuje na spory vyplývajúce zo zmluvných vzťahov, sa neuplatňuje na spor týkajúci sa mimozmluvnej zodpovednosti, ktorá jednej zo zmluvných strán údajne vyplýva z jej účasti na nedovolenom karteli (rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335; bod 69).

24

Keďže totiž poškodený podnik nemohol rozumne predpokladať takýto spor v okamihu, keď dohodol uvedenú doložku, vzhľadom na to, že o nedovolenom karteli, na ktorom sa zúčastnil jeho zmluvný partner, v tom čase nevedel, nemožno tento spor považovať za vyplývajúci zo zmluvných vzťahov (rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335, bod 70).

25

Vzhľadom na tieto úvahy Súdny dvor rozhodol, že článok 23 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 umožňuje v prípade žaloby o náhradu škody z dôvodu porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3) zohľadniť doložky o voľbe právomoci uvedené v dodávateľských zmluvách pod podmienkou, že tieto doložky odkazujú na spory týkajúce sa zodpovednosti vzniknutej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže (rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335, bod 72).

26

S prihliadnutím na túto judikatúru treba preskúmať, či tento výklad článku 23 nariadenia č. 44/2001 a dôvody na jeho podporu platia tiež vo vzťahu k doložke o voľbe právomoci, na ktorú sa poukazuje pri spore týkajúcom sa mimozmluvnej zodpovednosti, ktorá jednej zo zmluvných strán údajne vyplýva z dôvodu porušenia článku 102 ZFEÚ.

27

Takým je prípad, keď údajné protisúťažné konanie nemá nič spoločné so zmluvným vzťahom, v rámci ktorého bola dohodnutá doložka o voľbe právomoci.

28

Kým protisúťažné konanie uvádzané v článku 101 ZFEÚ, a to protiprávny kartel, v zásade nie je priamo spojené so zmluvným vzťahom medzi členom tohto kartelu a treťou osobou, na ktorú kartel vytvára svoje účinky, protisúťažné konanie uvedené v článku 102 ZFEÚ, a to zneužívanie dominantného postavenia, sa môže prejaviť v zmluvných vzťahoch, ktoré podnik v situácii dominantného postavenia uzatvára, a prostredníctvom zmluvných podmienok.

29

Treba teda poznamenať, že v rámci žaloby založenej na článku 102 ZFEÚ zohľadnenie doložky o voľbe právomoci, ktorá odkazuje na zmluvu a zodpovedajúci vzťah alebo vzťahy z nej vyplývajúce medzi účastníkmi, sa nemôže považovať za prekvapivé pre jednu zo zmluvných strán v zmysle judikatúry uvedenej v bode 22 tohto rozsudku.

30

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať, že článok 23 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie doložky o voľbe právomoci uvedenej v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania, v súvislosti so žalobou na náhradu škody podanou distribútorom proti jeho dodávateľovi na základe článku 102 ZFEÚ nie je vylúčené len z toho jediného dôvodu, že táto doložka výslovne neodkazuje na spory týkajúce sa zodpovednosti vzniknutej z dôvodu porušenia práva hospodárskej súťaže.

31

Svojou treťou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či sa článok 23 nariadenia č. 44/2001 má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie doložky o voľbe právomoci v rámci žaloby o náhradu škody podanej distribútorom proti jeho dodávateľovi na základe článku 102 ZFEÚ závisí od predchádzajúceho konštatovania porušenia práva hospodárskej súťaže vnútroštátnym alebo európskym orgánom.

32

Na túto otázku treba odpovedať záporne.

33

Ako to totiž uviedol generálny advokát v bode 83 svojich návrhov, existencia alebo neexistencia predchádzajúceho konštatovania porušenia pravidiel hospodárskej súťaže orgánom hospodárskej súťaže je hľadiskom, ktoré nijako nesúvisí s hľadiskami, ktoré sa musia uplatniť na vyvodenie záveru o uplatnení doložky o voľbe právomoci na žalobu o náhradu škody údajne vzniknutej z dôvodu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

34

V kontexte článku 23 nariadenia č. 44/2001 rozlišovanie v závislosti od existencie alebo neexistencie predchádzajúceho konštatovania porušenia pravidiel hospodárskej súťaže orgánom hospodárskej súťaže tiež naráža na cieľ predvídateľnosti, ktorým je inšpirované toto ustanovenie.

35

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04, EU:C:2006:461, bod 60, ako aj citovanú judikatúru), a ako to tiež uvádzajú odôvodnenia 3, 12 a 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1), články 101 a 102 ZFEÚ majú priamy účinok v rámci vzťahov medzi jednotlivcami a zakladajú práva a povinnosti dotknutých jednotlivcov, ktoré musia vnútroštátne súdy presadzovať. Z toho vyplýva, že právo každej osoby, ktorá sa domnieva, že bola poškodená porušením pravidiel hospodárskej súťaže, domáhať sa náhrady škody za ujmu, ktorú utrpela, je nezávislé od predchádzajúceho konštatovania takého porušenia orgánom hospodárskej súťaže.

36

Vzhľadom na vyššie uvedené je na tretiu otázku potrebné odpovedať, že článok 23 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie doložky o voľbe právomoci v rámci žaloby o náhradu škody podanej distribútorom proti jeho dodávateľovi na základe článku 102 ZFEÚ nezávisí od predchádzajúceho konštatovania porušenia práva hospodárskej súťaže vnútroštátnym alebo európskym orgánom.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: