1

Svojím odvolaním odvolateľky požadujú zrušenie uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 19. júla 2017, BPC Lux 2 a i./Komisia (T‑812/14, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2017:560), ktorým Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú ich žalobu o zrušenie rozhodnutia Komisie C(2014) 5682 final z 3. augusta 2014 týkajúceho sa štátnej pomoci SA.39250 (2014/N) – Portugalsko – reštrukturalizácia Banco Espírito Santo (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Odvolateľky sú podmienenými veriteľkami Banco Espírito Santo SA (ďalej len „BES“), ktoré sú držiteľkami pohľadávok druhej, nie prednostnej kategórie.

3

Audit, ktorý vykonala Banco de Portugal (Portugalská centrálna banka) u skupiny Espírito Santo International SA v máji 2014, dospel k záveru, že uvedená skupina sa nachádza v ťažkej finančnej situácii, ktorá môže mať nepriaznivý vplyv na solventnosť BES, ktorej bola väčšinovým akcionárom.

4

Dňa 30. júla 2014 BES uverejnila svoje výsledky za prvý polrok 2014, ktoré uvádzali vysokú finančnú stratu. Z toho vyplýval významný pokles jej vkladov v priebehu mesiaca júl 2014.

5

V takomto kontexte sa portugalské orgány rozhodli podriadiť BES postupu reštrukturalizácie, ktorý znamenal vytvorenie dočasnej úverovej inštitúcie „preklenovacej banky“, na ktorú boli prevedené zdravé obchodné činnosti BES. V dôsledku týchto prevodov aktív a pasív na preklenovaciu banku ostatné reziduálne aktíva a pasíva mali zostať vnútri BES a stať sa „konkurznou podstatou“.

6

Dňa 3. augusta 2014 portugalské orgány oznámili Európskej komisii projekt štátnej pomoci vo výške 4899 miliónov eur, poskytnutej prostredníctvom Fundo de Resolução (Reštrukturalizačný fond, Portugalsko), určenej na poskytnutie prvotného kapitálu preklenovacej banke. Spolu s týmto oznámením portugalské orgány odovzdali Komisii dve správy Portugalskej centrálnej banky, a to na jednej strane vyhodnotenie možností, ktoré prichádzali do úvahy pre reštrukturalizáciu BES, ktorého záverom bolo, že vytvorenie preklenovacej banky je jediným riešením umožňujúcim zachovať finančnú stabilitu Portugalskej republiky, a na druhej strane opis postupu reštrukturalizácie BES. V nadväznosti na túto poslednú uvedenú správu portugalské orgány predložili Komisii záväzky týkajúce sa preklenovacej banky, ako aj konkurznej podstaty, súvisiace s ich nariadenou likvidáciou. Záväzky spoločné pre tieto dve entity mali povahu správy existujúcich aktív, zamrazenia platov a zákazu nadobúdania podielov, vyplatenia kupónov alebo dividend a reklamy prostredníctvom štátnej pomoci.

7

Komisia v ten istý deň na záver fázy predbežného preskúmania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ prijala sporné rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, že oznámené opatrenie, t. j. kapitálová injekcia vo výške 4899 miliónov eur zo strany portugalských orgánov do preklenovacej banky so záväzkami prijatými týmito orgánmi, predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ (ďalej len „predmetná štátna pomoc“).

8

Podľa záväzkov predložených portugalskými orgánmi sa najmä stanovilo, že žiadny z nárokov akcionárov a držiteľov podmienených pohľadávok, ani nijaký hybridný nástroj nemožno previesť na preklenovaciu banku. Okrem toho bolo uvedené, že likvidácia BES sa musí uskutočniť najneskôr do 31. decembra 2016.

9

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 12. decembra 2014 podali odvolateľky žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

10

Dňa 7. decembra 2016 Všeobecný súd položil odvolateľkám otázku týkajúcu sa existencie ich záujmu na konaní proti spornému rozhodnutiu.

11

Dňa 23. januára 2017 odvolateľky odpovedali na otázku Všeobecného súdu.

12

Napadnutým uznesením Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú po tom, čo ex offo poukázal na absenciu záujmu odvolateliek na konaní proti spornému rozhodnutiu. Všeobecný súd zastával názor, že nebolo potrebné vysloviť sa k námietke neprípustnosti, ktorú uvádzala Komisia a ktorá bola založená na absencii aktívnej legitimácie na strane odvolateliek na konanie proti tomu istému rozhodnutiu.

13

Odvolateľky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor:

14

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

15

Odvolateľky uvádzajú jediný odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že nemali záujem na zrušení sporného rozhodnutia.

16

Ako vyplýva z bodov 27 a 33 napadnutého uznesenia, odvolateľky pred Všeobecným súdom uvádzali, že zrušenie sporného rozhodnutia by značne zvýšilo pravdepodobnosť úspechu žalôb o zrušenie, ktoré odvolateľky podali na vnútroštátne súdy proti rozhodnutiu o reštrukturalizácii BES, a že takýto úspech by viedol buď k zrušeniu reštrukturalizácie BES, alebo k právu žiadať náhradu škody. Odvolateľky konkrétne predložili stanovisko portugalského advokáta, v ktorom tento podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré by zrušenie sporného rozhodnutia malo vplyv na uvedené vnútroštátne konanie, napriek tomu, že jeho predmet je odlišný od predmetu žaloby pred Všeobecným súdom. Navyše tento dôkaz nebol v prvostupňovom konaní spochybnený.

17

Okrem toho, ako Súdny dvor rozhodol v bodoch 68, 69 a 79 rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia (C‑33/14 P, EU:C:2015:609), skutočnosť, že zrušenie rozhodnutia súdom Únie môže priniesť prospech v rámci žaloby podanej pred vnútroštátnymi súdmi, vrátane žaloby o náhradu škody, by v zásade mala postačovať na založenie záujmu na konaní pred súdmi Únie. Napadnuté uznesenie neodporuje tejto zásade.

18

Napriek tomu Všeobecný súd dospel v bodoch 34 a 35 napadnutého uznesenia k záveru, že vzhľadom na to, že konanie, ktoré začalo pred ním a konanie začaté pred portugalskými súdmi nemajú rovnaký predmet, zrušenie sporného rozhodnutia by nemalo žiadny vplyv na výklad portugalských ústavných pravidiel portugalskými súdmi. Podľa odvolateliek prislúcha len portugalským súdom, aby na základe portugalského práva vyvodili takýto záver, a nie súdu Únie, aby takýto záver vyvodil na základe práva Únie. Všeobecný súd teda pochybil, keď nahradil vnútroštátne súdy na účely posúdenia dôvodnosti vnútroštátnej žaloby.

19

Subsidiárne odvolateľky uvádzajú, že ak by aj Všeobecný súd mal právo posudzovať dôvodnosť právnych tvrdení portugalského práva uvedených v stanovisku ich portugalského advokáta, jeho posúdenie zjavne skreslilo dôkazy, ktoré mu boli predložené.

20

Na obranu Komisia najprv uvádza, že keďže odvolateľky spochybňujú výklad portugalského práva, ktorý podal Všeobecný súd, takýto výklad predstavuje skutkovú otázku, ktorá sa v zásade vymyká kontrole Súdneho dvora. Súdny dvor je príslušný len na overenie, či nedošlo k skresleniu vnútroštátneho práva zo strany Všeobecného súdu. Toto skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.

21

V prejednávanej veci odvolateľky neuvádzajú, ktoré skutočnosti alebo dôkazy Všeobecný súd mohol skresliť, ani nepreukazujú existenciu pochybení, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, ktoré mohli viesť k skresleniu skutkových okolností alebo dôkazov. Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, Všeobecný súd z vlastnej iniciatívy nedospel k záveru, že tvrdenia predložené ich portugalským advokátom v jeho stanovisku nie sú dôvodné. Usúdil totiž, že vzhľadom na to, že predmet konania začatého pred ním sa líšil od predmetu konania začatého pred portugalskými súdmi, čo odvolateľky nespochybňovali, zrušenie sporného rozhodnutia nemôže mať vplyv na výklad portugalského práva podaný vnútroštátnym súdom. V dôsledku toho je odvolanie, ktoré podali odvolateľky, zjavne neprípustné, keďže sa týka skutkovej otázky.

22

V nadväznosti na to Komisia pripomína, že sú to odvolateľky, komu prislúcha predložiť dôkaz o ich záujme na konaní. Všeobecnému súdu neprináleží, aby v prílohách hľadal a identifikoval dôvody, ktoré by mohol považovať za tvoriace základ žaloby, keďže tieto prílohy majú čisto dôkaznú a pomocnú funkciu.

23

V predmetnom prípade, hoci odvolateľky tvrdia, že zrušenie sporného rozhodnutia by bolo v prospech ich tvrdenia, podľa ktorého reštrukturalizácia BES bola podľa portugalského práva neprimeraná, v ich odpovedi týkajúcej sa ich záujmu na konaní neuviedli nijaké vysvetlenie. Konkrétne vysvetlenia, ktoré odvolateľky v tejto súvislosti uvádzali pred Všeobecným súdom, sa nachádzajú nie v samotnom texte tejto odpovede, ale len v stanovisku vypracovanom portugalským advokátom, ktoré sa uvádza v jeho prílohe.

24

V odpovedi odvolateliek týkajúcej sa ich záujmu na konaní odvolateľky okrem toho tvrdili, že zrušenie sporného rozhodnutia by im takisto umožnilo tvrdiť, že opatrenie reštrukturalizácie BES, bez kapitalizácie preklenovacej banky prostredníctvom poskytnutia predmetnej štátnej pomoci, nebolo takej povahy, aby sa zabránilo platobnej neschopnosti BES. V tejto odpovedi nebolo podané žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o spôsob, ako zrušenie sporného rozhodnutia mohlo viesť k zrušeniu rozhodnutia o reštrukturalizácii BES alebo byť základom neskoršej žaloby o náhradu škody proti portugalskému štátu alebo Portugalskej centrálnej banke.

25

Napokon a v každom prípade, aby existoval záujem na konaní proti rozhodnutiu Komisie, úspech žaloby o náhradu škody podanej v rámci vnútroštátneho súdneho konania musí závisieť od úspechu žaloby o neplatnosť proti tomuto rozhodnutiu, ako to bolo v prípade veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia (C‑33/14 P, EU:C:2015:609). Odvolateľky nepreukázali podobné spojenie medzi konaním o neplatnosť, ktoré začali pred Všeobecným súdom proti spornému rozhodnutiu, a hypotetickou žalobou o náhradu škody, ktorú, ako tvrdia, majú právo podať proti portugalskému štátu a Portugalskej centrálnej banke v prípade, že by ich žaloba v rámci vnútroštátneho súdneho konania proti rozhodnutiu o reštrukturalizácii bola úspešná.

26

Konkrétne, ako to vysvetlil Všeobecný súd v bodoch 28 až 31 napadnutého uznesenia, je to rozhodnutie o reštrukturalizácii BES, a nie sporné rozhodnutie, ktoré mohlo mať konkrétny vplyv na hodnotu pohľadávok odvolateliek, takže prípadné zrušenie sporného rozhodnutia by nemalo za účinok, že portugalskému štátu sa uloží zrušiť toto rozhodnutie o reštrukturalizácii. Odvolateľky v dôsledku toho nemusia byť nevyhnutne oprávnené na podanie žaloby o náhradu škody proti portugalskému štátu alebo Portugalskej centrálnej banke pred vnútroštátnymi súdmi.

27

Okrem toho, hoci by zrušenie sporného rozhodnutia mohlo mať za následok zrušenie rozhodnutia o reštrukturalizácii BES a hoci by zrušenie posledného uvedeného rozhodnutia mohlo odôvodňovať žalobu o náhradu škody proti portugalskému štátu a Portugalskej centrálnej banke, takáto budúca žaloba nemôže predstavovať základ, s použitím ktorého by sa odvolateľky mohli dovolávať záujmu na zrušení sporného rozhodnutia. Ako vyplýva z bodov 56, 69 a 79 rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia (C‑33/14 P, EU:C:2015:609), takáto žaloba o náhradu škody je čisto hypotetická, pretože závisí od úspechu vo vnútroštátnom konaní.

28

Súdny dvor opakovane rozhodol, že žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a teda žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (rozsudok zo 4. júna 2015, Andechser Molkerei Scheitz/Komisia, C‑682/13 P, neuverejnený, EU:C:2015:356, bod 25 a citovaná judikatúra).

29

Okrem toho právny záujem na žalobe o neplatnosť musí byť skutočný a posudzuje sa ku dňu, keď bola žaloba podaná (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, C‑519/07 P, EU:C:2009:556, bod 65, a zo 4. júna 2015, Andechser Molkerei Scheitz/Komisia, C‑682/13 P, neuverejnený, EU:C:2015:356, bod 26).

30

V prejednávanej veci treba v prvom rade zamietnuť tvrdenie uvádzané Komisiou, podľa ktorého je odvolanie neprípustné, keďže spochybňuje skutkové posúdenie vykonané Všeobecným súdom, týkajúce sa prípadného vplyvu žaloby podanej pred ním na žalobu o zrušenie podanú odvolateľkami pred vnútroštátnymi súdmi.

31

Je pravda, že len Všeobecný súd má právomoc konštatovať a posudzovať skutkový stav a v zásade skúmať dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Súdnemu dvoru však prislúcha vykonať svoje preskúmanie, keď Všeobecný súd pristúpil k jeho právnej kvalifikácii a vyvodil z nej právne dôsledky. V dôsledku toho otázka, či vzhľadom na takýto skutkový stav a dôkazy môže zrušenie sporného rozhodnutia súdom Únie priniesť odvolateľkám prospech v rámci žaloby, ktorej podanie pred vnútroštátnymi súdmi zamýšľajú, ktorým by sa mohol preukázať ich záujem na konaní pred súdom Únie, je právnou otázkou, na ktorú sa vzťahuje preskúmanie, ktoré Súdny dvor uskutočňuje v rámci odvolania (pozri analogicky rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 68).

32

V nadväznosti na to treba tiež zamietnuť argumentáciu Komisie, podľa ktorej odvolateľky dostatočne neodôvodnili ich záujem na konaní, keďže ich vysvetlenia uvádzané v tejto súvislosti v konaní pred Všeobecným súdom sa nachádzajú nie v samotnom texte ich odpovede týkajúcej sa ich záujmu na konaní, ale len v jej prílohe.

33

Je pravda, že ako už Súdny dvor rozhodol, je na žalobcovi, aby predložil dôkaz o svojom záujme na konaní, ktorý predstavuje podstatnú a prvú podmienku každého návrhu na začatie konania (rozsudok zo 4. júna 2015, Andechser Molkerei Scheitz/Komisia, C‑682/13 P, neuverejnený, EU:C:2015:356, bod 27 a citovaná judikatúra).

34

Konkrétne, aby bola žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná, je potrebné, aby žalobca náležite odôvodnil záujem, ktorý má na zrušení tohto aktu (rozsudky zo 4. júna 2015, Andechser Molkerei Scheitz/Komisia, C‑682/13 P, neuverejnený, EU:C:2015:356, bod 28, a z 20. decembra 2017, Binca Seafoods/Komisia, C‑268/16 P, EU:C:2017:1001, bod 45).

35

Ako vyplýva z bodov 27 a 33 napadnutého uznesenia, odvolateľky v odpovedi na otázku podanú v tejto súvislosti Všeobecným súdom uviedli, že zrušenie sporného rozhodnutia by značne zvýšilo pravdepodobnosť úspechu v konaní o súdnom preskúmaní, ktoré začali pred portugalskými súdmi proti rozhodnutiu o reštrukturalizácii BES. Predovšetkým spresnili, že taký úspech by mal za dôsledok buď zrušenie tohto rozhodnutia o reštrukturalizácii BES, alebo právo na ich strane požadovať náhradu za straty utrpené z dôvodu reštrukturalizácie BES v rozpore so zákonom.

36

Okrem toho z tej istej odpovede odvolateliek týkajúcej sa ich záujmu na konaní vyplýva, že odvolateľky vypracovali na niekoľkých stranách svoju argumentáciu v tejto súvislosti. Predovšetkým sa opierali o rozsudky Súdneho dvora a Všeobecného súdu v tejto oblasti a stručne, ale dostatočne vysvetlili dôvody, pre ktoré podľa stanoviska portugalského advokáta pripojeného k tejto odpovedi by zrušenie sporného rozhodnutia významne zvýšilo ich šance na úspech v rámci vnútroštátnej žaloby o zrušenie rozhodnutia o reštrukturalizácii BES. Podľa ich názoru zrušenie sporného rozhodnutia Všeobecným súdom by na jednej strane umožnilo podporiť tvrdenia, ktoré už predkladali v rámci vnútroštátnej žaloby, podľa ktorých reštrukturalizácia BES bola v portugalskom právnom poriadku neprimeraná, a na druhej strane uviesť, stále v rámci uvedenej žaloby, tvrdenie, podľa ktorého v prípade neexistencie predmetnej štátnej pomoci by reštrukturalizácia nemohla dosiahnuť cieľ spočívajúci v zabránení jeho platobnej neschopnosti.

37

Hoci je pravda, že na jednej strane podrobnosti argumentácie odvolateliek týkajúce sa ich záujmu na konaní boli uvedené nie v texte samotnej odpovede, ktorú adresovali Všeobecnému súdu, ale v jej prílohe, a na druhej strane, že odvolateľky do svojho odvolania doplnili skutočnosti, ktoré neboli zahrnuté v uvedenej odpovedi, nič to nemení na tom, že hlavné línie argumentácie odvolateliek v tejto súvislosti sa nachádzajú v samotnej tejto odpovedi.

38

Okrem toho, vzhľadom na dĺžku, ako aj dôkaznú povahu stanoviska portugalského advokáta pripojeného k odpovedi odvolateliek týkajúcej sa ich záujmu na konaní a iné súvisiace dôkazy, odvolateľkám nemožno vytýkať, že ich pripojili k uvedenej odpovedi s cieľom ďalej prehĺbiť ich argumentáciu týkajúcu sa ich aktívnej legitimácie, takisto v odpovedi na výzvu Všeobecného súdu v tomto zmysle.

39

Pokiaľ ide o zostávajúcu časť, v rozsahu, v akom má Komisia svojou argumentáciou v úmysle preukázať aj nedostatočnosť dôkazov predložených odvolateľkami v prvostupňovom konaní, s cieľom preukázať ich záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu, táto argumentácia sa týka záveru, ku ktorému dospel Všeobecný súd v napadnutom uznesení, podľa ktorého odvolateľky nemali záujem na konaní v tejto súvislosti. Uvedená argumentácia sa preto musí posudzovať v rámci posúdenia dôvodnosti jediného odvolacieho dôvodu vzneseného v rámci tohto odvolania.

40

Treba teda preskúmať, či sa Všeobecný súd dopustil v bodoch 34 až 36 napadnutého uznesenia nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že keďže konanie pred ním a konanie pred vnútroštátnymi súdmi nemajú rovnaký predmet, prípadné zrušenie sporného rozhodnutia by nemalo žiadny vplyv na uvedené vnútroštátne konanie a neprinieslo by teda odvolateľkám žiadny prospech.

41

Z týchto bodov napadnutého uznesenia vyplýva, že Všeobecný súd poznamenal, že vnútroštátne konanie sa týkalo len otázky zlučiteľnosti použitia reštrukturalizačného konania s vnútroštátnym právom, zatiaľ čo žaloba v konaní pred ním sa týkala len zlučiteľnosti financovania tohto reštrukturalizačného konania s právom Únie. Vyvodil z toho záver, že prípadné posúdenie dodržiavania práva Únie zo strany Komisie, ktoré by vykonal samotný Všeobecný súd, nemalo vplyv na výklad ich vnútroštátneho práva portugalskými súdmi, najmä na otázku, či bola porušená zásada proporcionality chránená portugalským ústavným právom.

42

V tejto súvislosti Súdny dvor v zásade rozhodol, že účastník konania si zachováva svoj záujem na pokračovaní v žalobe o neplatnosť, pokiaľ táto žaloba môže predstavovať základ prípadnej žaloby o náhradu škody (rozsudok z 20. júna 2013, Cañas/Komisia, C‑269/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:415, bod 17).

43

Možnosť podania žaloby o náhradu škody postačuje na opodstatnenie takéhoto záujmu na konaní, pokiaľ nie je hypotetická (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 79).

44

Súdny dvor tiež rozhodol, že záujem na konaní môže vyplývať z akejkoľvek žaloby pred vnútroštátnymi súdmi, v rámci ktorej môže prípadné zrušenie napadnutého aktu pred súdom Únie priniesť žalobcovi prospech (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 81).

45

Nakoniec, pretrvávanie záujmu na konaní sa musí posudzovať in concreto najmä so zohľadnením dôsledkov namietanej nezákonnosti a povahy údajne spôsobenej ujmy (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 70 a citovaná judikatúra).

46

V prejednávanej veci odvolateľky vo svojom odvolaní tvrdia, že ujma, ktorú utrpeli, spočíva v tom, že z dôvodu skutočnosti, že ich dlhopisy zostali v konkurznej podstate, postup reštrukturalizácie mal za dôsledok ich zmenu z držiteliek dlhopisov BES na držiteľky dlhopisov banky, ktorá nemala hodnotné aktíva, ktorá nemohla mať nové obchodné vzťahy a ktorej banková licencia sa mala odobrať po krátkom období likvidácie. Utrpeli teda značné straty a ich právna situácia sa zmenila. Okrem toho, ako to vyplýva z ich odpovede Všeobecnému súdu týkajúcej sa ich záujmu na konaní a príloh k tejto odpovedi, odvolateľky tvrdia, že vzhľadom na výšku ich finančných strát, ich situácia nie je porovnateľná so situáciou, keď sa uplatňujú bežné pravidlá portugalského práva týkajúce sa platobnej neschopnosti, keďže tieto pravidlá stanovujú vyplatenie všetkých veriteľov podniku, vrátane držiteľov podmienených pohľadávok, na základe aktív podniku a v súlade s poradím vyplatenia. V uvedenej odpovedi odvolateľky dospeli k záveru, že stratili svoje prihlasovacie právo voči všetkým aktívam BES, vrátane zdravých aktív, podľa riadnych portugalských pravidiel v tejto oblasti.

47

Pokiaľ ide o dôsledky namietanej nezákonnosti, ako vyplýva z bodu 35 tohto rozsudku, odvolateľky pred Všeobecným súdom uviedli, rovnako ako to tvrdia pred Súdnym dvorom, že úspech v rámci žaloby o zrušenie podanej pred portugalskými súdmi voči rozhodnutiu o reštrukturalizácii BES by mal za následok buď zrušenie tohto rozhodnutia, alebo ich právo požadovať náhradu za straty, ktoré utrpeli v dôsledku nezákonnej reštrukturalizácie BES.

48

Komisia na opačnej strane v podstate zdôrazňuje, že budúca vnútroštátna žaloba o náhradu škody, o ktorú sa odvolateľky opierajú s cieľom preukázať ich záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu, je hypotetická, keďže nie je isté, že táto vnútroštátna žaloba bude skutočne podaná a že odvolateľky nepreukázali dostatočnú súvislosť medzi uvedenou vnútroštátnou žalobou a žalobou v prvostupňovom konaní pred Všeobecným súdom.

49

Ak by aj možnosť odvolateliek podať v budúcnosti žalobu o náhradu škody nemohla odvolateľkám udeľovať skutočný záujem na zrušení sporného rozhodnutia, treba pripomenúť, že takýto záujem môže napriek tomu vyplývať, ako je to zrejmé z bodu 44 tohto rozsudku, z akejkoľvek žaloby pred vnútroštátnymi súdmi, v rámci ktorej prípadné zrušenie napadnutého aktu môže priniesť žalobcovi prospech.

50

Je nesporné, že odvolateľky už predložili žalobu o zrušenie smerujúcu voči rozhodnutiu o reštrukturalizácii BES pred portugalskými súdmi. Okrem toho z údajov, ktorými disponuje Súdny dvor, vyplýva, že samotná táto žaloba môže odvolateľkám priniesť prospech.

51

Treba teda skúmať, či, ako to tvrdia odvolateľky, zrušenie sporného rozhodnutia Všeobecným súdom môže mať vplyv na žalobu o zrušenie, ktorú podali pred vnútroštátnymi súdmi voči rozhodnutiu o reštrukturalizácii BES.

52

Je pravda a navyše v rámci tohto odvolania nebolo spochybnené, že, ako to uviedol Všeobecný súd v bode 34 napadnutého uznesenia, žaloba podaná pred Všeobecným súdom nemala rovnaký predmet ako žaloba podaná pred portugalskými súdmi, pretože prvá žaloba smerovala ku konštatovaniu nezlučiteľnosti predmetnej štátnej pomoci s právom Únie, zatiaľ čo druhá žaloba smerovala k určeniu nezlučiteľnosti rozhodnutia o reštrukturalizácii BES s portugalským právom.

53

Z napadnutého uznesenia, ako aj zo spisu predloženého Súdnemu dvoru však vyplýva, že sporné rozhodnutie a rozhodnutie o reštrukturalizácii BES sú vnútorne spojené. Konkrétne z bodov 4 až 7 tohto uznesenia vyplýva, že postup reštrukturalizácie „znamenal“ vytvorenie dočasnej úverovej inštitúcie, na ktorú boli prevedené zdravé obchodné aktivity BES. Z týchto bodov tiež vyplýva, že podľa posúdenia predloženého Komisii portugalskými orgánmi, týkajúceho sa možných spôsobov reštrukturalizácie, zriadenie preklenovacej banky bolo „jediné riešenie“ umožňujúce zachovať finančnú stabilitu Portugalskej republiky a Komisia považovala predmetnú štátnu pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom s prihliadnutím na záväzky, ktoré predložili portugalské orgány, ktoré sa týkali tak preklenovacej banky, ako aj konkurznej podstaty a súviseli s ich nariadenou likvidáciou. Medzi záväzkami bol najmä stanovený zákaz previesť na preklenovaciu banku pohľadávky akcionárov a držiteľov podmienených pohľadávok.

54

Je nesporné, ako to pripomenul Všeobecný súd v bode 28 napadnutého uznesenia, že zníženie hodnoty dlhopisov, ktorých sú odvolateľky držiteľmi, je spôsobený rozhodnutím o reštrukturalizácii BES. Rovnako, ako to uviedol Všeobecný súd v bode 31 napadnutého uznesenia, ktorý odvolateľky nespochybňovali, prípadné zrušenie sporného rozhodnutia by nemalo za dôsledok uloženie Portugalskej republike povinnosti zmeniť jej rozhodnutie o vytvorení preklenovacej banky a nezahrnúť do jej majetku dlhopisy takého druhu, aké držia odvolateľky.

55

Vzhľadom na neoddeliteľné väzby existujúce medzi sporným rozhodnutím a rozhodnutím o reštrukturalizácii BES, ako sú uvedené v bode 53 tohto rozsudku, ktoré preukazujú najmä to, že predmetná štátna pomoc bola poskytnutá v rámci reštrukturalizácie BES, je však nutné konštatovať, že, ako to uvádzajú odvolateľky, Všeobecnému súdu neprislúchalo prijať záver, bez toho, aby tým nahradil portugalské súdy pri posúdení dôvodnosti žaloby o zrušenie, ktorú odvolateľky podali voči rozhodnutiu o reštrukturalizácii BES, že skutočnosť, že predmet tejto poslednej uvádzanej žaloby nie je rovnaký ako predmet žaloby podanej pred Všeobecným súdom, prípadné zrušenie sporného rozhodnutia by nemohlo nijako ovplyvniť posúdenie, ktoré vykonali portugalské súdy vo vzťahu k žalobe predloženej pred nimi, najmä spôsobom načrtnutým odvolateľkami tak v ich písomných podaniach pred Všeobecným súdom, ako aj v ich odvolaní pred Súdnym dvorom.

56

Súdu Únie totiž neprináleží, aby na účely skúmania záujmu na konaní pred ním posudzoval pravdepodobnosť dôvodnosti žaloby podanej pred vnútroštátnymi súdmi podľa vnútroštátneho práva, a v dôsledku toho nahrádzal tieto súdy pri takomto posúdení. Naproti tomu je nevyhnutné, ale postačujúce, aby žaloba o neplatnosť podaná pred súdom Únie mohla svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 76). V prejednávanej veci pritom ide o takýto prípad, ako vyplýva z bodov 42 až 55 tohto rozsudku.

57

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil v bodoch 34 až 36 napadnutého uznesenia nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že keďže konanie pred ním a vnútroštátne konanie nemajú rovnaký predmet, prípadné zrušenie sporného rozhodnutia, by nemalo vplyv na toto vnútroštátne konanie a neprinieslo by teda odvolateľkám žiadny prospech v zmysle relevantnej judikatúry.

58

V dôsledku toho Všeobecný súd nesprávne prijal v bode 37 tohto uznesenia záver, že žaloba odvolateliek sa musí zamietnuť ako neprípustná pre nedostatok záujmu na konaní proti spornému rozhodnutiu.

59

Za týchto okolností treba odvolaniu vyhovieť, a v dôsledku toho zrušiť napadnuté uznesenie.

60

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu buď sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje, alebo vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie.

61

V prejednávanej veci Súdny dvor nemá k dispozícii informácie potrebné na konečné rozhodnutie o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia v rámci konania na prvom stupni, založenej na nedostatku aktívnej legitimácie odvolateliek vo vzťahu k spornému rozhodnutiu. To isté platí, aj pokiaľ ide o meritum žaloby, keďže tento aspekt sporu zahŕňa aj preskúmanie skutočností, ktoré neboli posúdené Všeobecným súdom v napadnutom uznesení, ani neboli prejednané pred Súdnym dvorom.

62

Preto je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o námietke neprípustnosti, ktorú Komisia zakladá na tom, že žalobkyne nespĺňajú požiadavky článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

63

Vzhľadom na to, že vec sa vracia Všeobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: