–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a A. Kasalická, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: Y. G. Marinova a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 2003, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi pani Neli Valčevovou s bydliskom v Bulharsku a jej bývalým zaťom Georgiosom Babanarakisom s bydliskom v Grécku, pokiaľ ide o právo styku pani Valčevovej so svojím vnukom.

3

Odôvodnenie 2, 5 a 12 nariadenia č. 2201/2003 znejú:

…

…

4

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Rozsah pôsobnosti“ stanovuje:

„1.   Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:

2.   Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä:

…“

5

Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ vo svojich bodoch 1 a 7 až 10 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

6

Článok 8 toho istého nariadenia, nazvaný „Všeobecná právomoc“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.“

7

Článok 128 Semeen kodex (zákon o rodine) vo svojom znení uverejnenom v Daržaven vestnik č. 74 z 20. septembra 2016 (ďalej len „zákon o rodine“), pokiaľ ide o „právo styku s rodinnými príslušníkmi“, uvádza:

„1.   Starý otec a stará matka môžu na Rajonen săd (okresný súd, Bulharsko) v mieste súčasného bydliska dieťaťa podať návrh, aby prijal opatrenia pre styk s dieťaťom, ak to slúži záujmu dieťaťa. Toto právo má aj dieťa.

2.   Súd použije primerane článok 59 ods. 8 a 9.

3.   Ak je rodič, ktorému súd udelil právo styku, dočasne neschopný toto právo vykonávať z dôvodu neprítomnosti alebo choroby, toto právo môžu uplatniť stará matka a starý otec dieťaťa.“

8

Článok 59 zákona o rodine stanovuje:

„1.   V prípade rozvodu manželia prostredníctvom spoločnej dohody rozhodnú o otázkach osobnej starostlivosti a vzdelania maloletých pochádzajúcich z manželstva, a to v záujme maloletých. Súd na základe článku 49 ods. 5 dohodu potvrdí.

2.   V prípade, že k dohode podľa odseku 1 nedôjde, súd z úradnej moci rozhodne, s ktorým rodičom budú deti bývať a ktorému rodičovi pripadne právo osobnej starostlivosti o deti, a stanoví opatrenia týkajúce sa výkonu tohto práva, ako aj podmienky práva styku rodičov s deťmi a vyživovacie povinnosti.

…

7.   Ak si to vyžaduje záujem detí, môže súd výnimočne nariadiť, aby deti bývali u starého otca alebo starej matky, alebo v rodine ostatných príbuzných alebo blízkych, pokiaľ s tým súhlasia. Ak to nie je možné, dieťa sa umiestni do pestúnskej rodiny alebo do špecializovaného zariadenia určeného riaditeľstvom sociálnej podpory, alebo do sociálneho zariadenia ústavnej starostlivosti. V každom prípade súd určí vhodný režim práva styku rodičov s dieťaťom.

8.   Pokiaľ je to nevyhnutné, súd na účely vykonania rozhodnutia podľa ods. 2 a 7 nariadi primerané ochranné opatrenia ako:

9.   Pri zmene pomerov môže súd na návrh jedného z rodičov, riaditeľstva sociálnej podpory alebo z úradnej moci zmeniť skôr nariadené opatrenia alebo nariadiť nové opatrenia.“

9

Zakon za licata i semejstvoto (zákon o osobách a rodine) v znení uverejnenom v Daržaven vestnik č. 120 z 29. decembra 2002, vo svojom článku 4 uvádza:

„Osoby, ktoré dovŕšili štrnásty, ale ešte nie osemnásty rok života, sú maloletými osobami.

K právnym úkonom potrebujú súhlas svojich rodičov alebo svojho poručiteľa, môžu však vykonávať bežné úkony každodenného života, ako aj disponovať vlastnou prácou nadobudnutými prostriedkami.“

10

Pani Valčeva je starou matkou Christosa Babanarakisa narodeného 8. apríla 2002 z manželstva pani Mariany Kolevovej, dcéry pani Valčevovej, s pánom Georgiosom Babanarakisom. Toto manželstvo bolo rozvedené gréckym súdom, ktorý zveril Christosa Babanarakisa do osobnej starostlivosti otca. Tento súd stanovil podmienky výkonu práva styku medzi matkou a dieťaťom, vrátane kontaktov prostredníctvom internetu a telefónu, ako aj osobných stretnutí v Grécku počas niekoľkých hodín raz za mesiac.

11

Pani Valčeva uviedla, že jej nie je umožnené mať plnohodnotný kontakt s jej vnukom a že márne žiadala grécke úrady o podporu; následne podala na bulharskom prvostupňovom súde na základe článku 128 zákona o rodine návrh na určenie podmienok výkonu práva styku s jej maloletým vnukom. Navrhla, aby jej bolo priznané právo stretávať sa s maloletým vnukom pravidelne niektoré víkendy každý mesiac, rovnako ako aj právo, aby u nej strávil jeden alebo dva týždne dva razy do roka počas jeho prázdnin.

12

Uvedený prvostupňový súd zastával názor, že nemá právomoc konať o návrhu pani Valčevovej. Odvolací súd, na ktorý sa pani Valčeva obrátila, rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil, pričom vychádzal z nariadenia č. 2201/2003. Súd rozhodol, že toto nariadenie sa vzťahuje na veci týkajúce sa práva dieťaťa na styk s rodinnými príslušníkmi zo širšieho rodinného okruhu, vrátane starých rodičov, a že podľa článku 8 tohto nariadenia patrí uvedený návrh do právomoci súdov členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase podania návrhu, teda gréckym súdom.

13

Pani Valčeva podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania. Vnútroštátny súd uvádza, že v zásade má rovnaký názor ako odvolací súd, ale dodáva, že na to, aby určil príslušný súd, potrebuje odpoveď na otázku, či sa nariadenie č. 2201/2003 uplatňuje na právo styku so starými rodičmi.

14

Za týchto okolností Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd, Bulharsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa pojem ‚právo styku‘ použitý v článku 1 ods. 2 písm. a) a článku 2 bode 10 nariadenia [2201/2003] vykladať v tom zmysle, že zahŕňa nielen styk rodičov s dieťaťom, ale aj styk s inými príbuznými než s rodičmi, a síce so starým otcom a starou matkou?“

15

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či právo styku starých rodičov s dieťaťom patrí do pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003, aby určil, či stanovenie súdu príslušného na rozhodnutie o návrhu týkajúceho sa tohto práva styku, akým je návrh, ktorý podala pani Valčeva, sa má vykonať na základe tohto nariadenia alebo na základe pravidiel medzinárodného práva súkromného.

16

V prvom uvedenom prípade sú príslušnými súdmi vo všeobecnosti a v súlade s článkom 8 nariadenia č. 2201/2003 súdy členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. V prejednávanej veci sú vzhľadom na informácie uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu príslušné grécke súdy.

17

V druhom uvedenom prípade vnútroštátne súdy, v prejednávanej veci bulharské súdy, musia overiť ich príslušnosť vzhľadom na pravidlá medzinárodného práva súkromného.

18

Nariadenie č. 2201/2003 nespresňuje, či pojem „právo styku“ definovaný v jeho článku 2 bode 10 zahŕňa právo styku starých rodičov s dieťaťom.

19

Tento pojem sa má vykladať samostatne, s ohľadom na jeho znenie, štruktúru a ciele nariadenia č. 2201/2003, vzhľadom najmä na prípravné práce tohto nariadenia, ako aj iných aktov práva Únie a medzinárodného práva.

20

Pokiaľ ide o znenie článku 2 bodu 10 nariadenia č. 2201/2003, treba konštatovať, že právo styku je vymedzené široko, ako právo zahŕňajúce najmä právo vziať dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

21

Táto definícia nekladie žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o osoby, ktoré môžu toto právo styku uplatniť.

22

Na to, aby sa určilo, či sú starí rodičia zahrnutí medzi osoby, ktorých sa týka uvedená definícia, treba zohľadniť rozsah pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003, ako je spresnený v článku 1 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, podľa ktorého sa toto nariadenie uplatňuje na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

23

Okrem iného sa pojem právo styku nachádza osobitne v článku 1 ods. 2 písm. a), ako aj v článku 2 bode 7 nariadenia (ES) č. 2201/2003.

24

Článok 1 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia spresňuje, že záležitosti týkajúce sa rodičovských práv a povinností sa týkajú najmä práva osobnej starostlivosti o dieťa a práva styku s dieťaťom.

25

Pokiaľ ide o článok 2 bod 7 uvedeného nariadenia, definuje pojem rodičovské práva a povinnosti ako všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky, pričom tento pojem zahŕňa právo osobnej starostlivosti o dieťa a právo styku s dieťaťom.

26

Vzhľadom na tieto ustanovenia treba uviesť, že nariadenie č. 2201/2003 výslovne nevylučuje, že právo styku so svojimi vnukmi, o ktoré žiadajú starí rodičia, patrí do pôsobnosti tohto nariadenia.

27

Treba zohľadniť aj cieľ sledovaný nariadením č. 2201/2003.

28

Ako vyplýva z odôvodnenia tohto nariadenia, jeho cieľom je vytvoriť justičný priestor založený na zásade vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí, a to vytvorením pravidiel súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov vo veciach rodičovských práv a povinností.

29

Podľa odôvodnenia 5 uvedeného nariadenia sa toto nariadenie vzťahuje na „všetky“ rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach.

30

Spomedzi týchto rozhodnutí a v súlade s odôvodnením 2 tohto nariadenia sa právo styku považuje za prioritu.

31

Z pracovného dokumentu Komisie týkajúceho sa vzájomného uznávania rozsudkov týkajúcich sa rodičovských práv [KOM(2001) 166 v konečnom znení] z 27. marca 2001 však vyplýva, že normotvorca Únie si položil otázku týkajúcu sa osôb, ktoré môžu vykonávať rodičovské práva a povinnosti, alebo uplatniť právo styku s dieťaťom. Zvažoval niekoľko možností, najmä obmedzenie dotknutých osôb na jedného z rodičov dieťaťa, a naopak, žiadne obmedzenie pre určité osoby. Tento dokument uvádza najmä starých rodičov, a to s odkazom na Dohovor o styku s deťmi Rady Európy, ktorý uznáva právo detí udržiavať osobné vzťahy nielen s ich rodičmi, ale aj s inými osobami, s ktorými sú v rodinnom vzťahu, ako napríklad s ich starými rodičmi. Normotvorca Únie vybral nakoniec voľbu, podľa ktorej žiadne ustanovenie nemôže obmedziť počet osôb, ktoré môžu vykonávať rodičovské práva a povinnosti alebo využiť právo styku s dieťaťom.

32

Tak ako uviedol generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, treba vzhľadom na prípravné práce k nariadeniu č. 2201/2003 zastávať názor, že normotvorca Únie mal v úmysle rozšíriť pôsobnosť nariadenia (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov (Ú. v. ES L 160, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/001, s. 209), ktorá bola obmedzená na spory týkajúce sa rodičov, a mal na mysli všetky rozhodnutia týkajúce sa rodičovských práv a povinností, a v dôsledku toho práva styku, nezávisle od postavenia osôb, ktoré by mohli toto právo vykonávať, a bez vylúčenia starých rodičov.

33

Z tejto analýzy vyplýva, že pojem právo styku uvedený v článku 1 ods. 2 písm. a) a článku 2 bodoch 7 a 10 nariadenia č. 2201/2003 treba rozšíriť tak, že zahŕňa nielen právo styku rodičov s ich dieťaťom, ale aj právo styku iných osôb, s ktorými je dôležité, aby toto dieťa udržovalo osobné vzťahy, najmä jeho starých rodičov, bez ohľadu na to, či vykonávajú rodičovské práva a povinnosti.

34

Z toho vyplýva, že návrh starých rodičov, ktorým sa snažia, aby im bolo udelené právo styku s ich vnukmi, patrí do pôsobnosti článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2201/2003, a teda do pôsobnosti tohto nariadenia.

35

Treba tiež zdôrazniť, že ak by právo styku nezahŕňalo všetky tieto osoby, otázky týkajúce sa tohto práva by mohli byť stanovené nielen súdmi určenými v súlade s nariadením č. 2201/2003, ale aj inými súdmi, ktoré by sa považovali za príslušné na základe medzinárodného práva súkromného. Vzniklo by riziko, že budú prijaté protichodné, prípadne nezlučiteľné rozhodnutia, pričom by právo styku udelené blízkemu dieťaťa mohlo poškodiť právo styku priznané osobe vykonávajúcej rodičovské práva a povinnosti.

36

Ako uviedol generálny advokát v bode 56 svojich návrhov, priznanie práva styku inej osobe, ako sú rodičia, môže zasahovať do ich práv a povinností, t. j. v prejednávanej veci do práva otca na osobnú starostlivosť o dieťa a práva styku matky. Následne o právach styku by s cieľom vyhnúť sa prijatiu vzájomne rozporných opatrení a v najlepšom záujme dieťaťa mal rozhodovať rovnaký súd, a to súd obvyklého pobytu dieťaťa.

37

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že pojem „právo styku“ uvedený v článku 1 ods. 2 písm. a), ako aj v článku 2 bodoch 7 a 10 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na právo styku starých rodičov s ich vnukmi.

38

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Pojem „právo styku“ uvedený v článku 1 ods. 2 písm. a) a v článku 2 bodoch 7 a 10 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na právo styku starých rodičov s ich vnukmi.