–

Evonik Degussa GmbH, v zastúpení: S. Altenschmidt, Rechtsanwalt,

–

Bundesrepublik Deutschland, v zastúpení: G. Buchholz, Rechtsanwalt,

–

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze, J. Möller a D. Klebs, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: J.‑F. Brakeland a A. C. Becker, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 257, 2003, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 63) (ďalej len „smernica 2003/87“), rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 2011, s. 1), a rozhodnutia Komisie 2013/448/EÚ z 5. septembra 2013 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 240, 2013, s. 27), zmeneného rozhodnutím Komisie (EÚ) 2017/126 z 24. januára 2017 (Ú. v. EÚ L 19, 2017, s. 93) (ďalej len „rozhodnutie 2013/448“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Evonik Degussa GmbH a Bundesrepublik Deutschland (Spolková republika Nemecko), ktorý sa týka toho, že príslušný vnútroštátny orgán odmietol uvedenej spoločnosti bezodplatne prideliť emisné kvóty (ďalej len „kvóty“) v rámci jej činnosti spočívajúcej vo výkone postupu separácie vodíka zo zdrojového prúdu obohateného plynu, ktorý už obsahuje vodík.

3

Odôvodnenie 8 smernice 2003/87 znie:

„Členské štáty by mali pri prideľovaní kvót prihliadať na potenciál znižovania emisií pri činnostiach priemyselného charakteru;“

4

Článok 1 prvý odsek tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s… kvótami… v spoločenstve… na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.“

5

Článok 2 ods. 1 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na emisie z činností uvedených v prílohe I a skleníkové plyny uvedené v prílohe II.“

6

Článok 3 tejto smernice v písm. b) definuje pojem „emisie“ ako „uvoľňovanie skleníkových plynov do atmosféry zo zdrojov v zariadení alebo uvoľňovanie plynov z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I, ktoré boli špecifikované v súvislosti s touto činnosťou“ a v písm. e) pojem „zariadenie“ ako „stacionárnu technologickú jednotku, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v danej prevádzkarni a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie“.

7

Článok 10a ods. 1 smernice 2003/87 stanovuje:

„Do 31. decembra 2010 Komisia prijme plne harmonizované vykonávacie opatrenia pre celé Spoločenstvo na prideľovanie kvót uvedených v odsekoch 4, 5, 7 a 12 vrátane akýchkoľvek potrebných ustanovení na harmonizované uplatňovanie odseku 19.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

Opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v možnom rozsahu určia referenčné úrovne ex ante pre celé Spoločenstvo, aby sa zabezpečilo, že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám, pričom sa tam, kde sú k dispozícii príslušné zariadenia, zohľadnia najúčinnejšie techniky, náhrady, alternatívne výrobné procesy, vysoko účinná kogenerácia, účinné získavanie energie z odpadových plynov, využívanie biomasy a zachytávanie a ukladanie CO2. …

Tieto referenčné úrovne sa pre každé odvetvie a pododvetvie v zásade vypočítavajú na základe produktov, a nie vstupov, čo umožní maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a čo najväčšie úspory vďaka energetickej účinnosti v celom výrobnom procese v rámci príslušného odvetvia alebo pododvetvia.

…“

8

Príloha I tejto smernice obsahuje tabuľku, ktorá vymenúva kategórie činností, na ktoré sa uplatňuje táto smernica. Medzi týmito činnosťami je uvedená „výroba vodíka (H2) a syntézneho plynu reformovaním alebo čiastočnou oxidáciou s výrobnou kapacitou väčšou ako 25 ton za deň“.

9

Podľa odôvodnenia 8 smernice 2009/29:

„… Okrem toho je potrebné zabezpečiť lepšiu predvídateľnosť a rozšíriť rozsah pôsobnosti schémy začlenením nových odvetví a nových plynov s cieľom posilniť signál ceny oxidu uhličitého tak, aby sa podnietili potrebné investície, a ponúknuť nové možnosti zníženia emisií, čo bude viesť k nižším celkovým nákladom na zníženie emisií a k zvýšeniu efektívnosti schémy.“

10

Odôvodnenia 1, 2, 4, 5 a 8 rozhodnutia 2011/278 znejú:

…

…

11

Článok 1 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Týmto rozhodnutím sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa smernice [2003/87], platné v celej Únii od roku 2013.“

12

Článok 3 uvedeného rozhodnutia stanovuje:

„Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

13

Podľa článku 10 toho istého rozhodnutia:

„1.   Členské štáty na základe údajov získaných v súlade s článkom 7 vypočítajú za každý rok množstvo emisných kvót bezodplatne pridelených od roku 2013 každému existujúcemu zariadeniu na ich území v súlade s odsekmi 2 až 8.

2.   Na účel tohto výpočtu členské štáty najprv určia predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót samostatne pre každé podzariadenie, a to takto:

…“

14

Bod 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278 je nazvaný „Vymedzenie referenčných produktov a systémových hraníc so zohľadnením zameniteľnosti paliva a elektrickej energie“. Referenčný produkt pre vodík je definovaný takto:

15

Bod 3 prílohy I tohto rozhodnutia určuje referenčné štandardy tepla a paliva takto:

16

Podľa odôvodnenia 13 rozhodnutia 2013/448:

„Komisia podotýka, že na účely prideľovania emisných kvót boli v rozhodnutí [2011/278] stanovené referenčné produkty, pričom sa brali do úvahy vymedzenia produktov a zložitosť výrobných procesov, ktoré umožňujú overenie údajov o výrobe a jednotné uplatňovanie referenčných produktov v celej Únii. Na účely uplatňovania referenčných produktov sa zariadenia delia na podzariadenia, pričom podzariadenie spojené s referenčným produktom sa vymedzuje ako vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie súvisiace s výrobou produktu, pre ktorý je stanovený referenčný produkt v prílohe I k rozhodnutiu [2011/278]. Referenčné úrovne sa teda stanovujú pre produkty, a nie procesy. …“

17

Evonik Degussa prevádzkuje zariadenie na výrobu vodíka v rámci priemyselného parku v Marl (Nemecko), kde sa nachádzajú podniky chemického priemyslu a ich zariadenia. Evonik Degussa na výrobu čistého vodíka používa rôzne priemyselné procesy. Jeden z týchto procesov je poháňaný prúdom „obohateného plynu“, ktorý sa skladá z odpadových plynov z rôznych zariadení priemyselného parku. Tento obohatený plyn obsahuje približne 85 % až 95 % vodíka, ale aj oxid uhoľnatý, oxidu uhličitý a plynné uhľovodíky.

18

Evonik Degussa pristúpila k hydrogenácii obohateného plynu a potom ho spracováva v rámci procesu absorpcie s obrátením tlaku. Týmto spôsobom sa oddelí vodík od ostatných látok obsiahnutých v obohatenom plyne s cieľom získať plyn s objemom vodíka vo výške minimálne 99,95 %.

19

Rozhodnutím zo 17. februára 2014 nemecké orgány rozhodli prideliť spoločnosti Evonik Degussa kvóty na obdobie rokov 2013 – 2020. V tomto rozhodnutí sa spresňuje, že činnosť spočívajúca v získavaní vodíka extrakciou z obohateného plynu sa na účely pridelenia kvót nezohľadnila.

20

Nemecké orgány rozhodnutím z 25. augusta 2015 potvrdili svoje pôvodné rozhodnutie najmä s odôvodnením, že vzhľadom na to, že vodík je už zložkou zdrojového prúdu obohateného plynu, nie je výsledkom výroby spoločnosti Evonik Degussa. Systém referenčnej úrovne produktu pre vodík uvedený v bode 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278, ktorý umožňuje určiť kvóty, ktoré sa majú prideliť, sa vzťahuje iba na vodík vyrábaný reformovaním, čiastočnou oxidáciou, reakciou plynu s vodou alebo inými procesmi premeny na vodík.

21

V žalobe, ktorú Evonik Degussa podala proti tomuto rozhodnutiu na vnútroštátny súd, Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko), táto spoločnosť v podstate tvrdí, že na prideľovanie kvót bolo potrebné vziať do úvahy výrobu vodíka čistením obohatených plynov. V tejto súvislosti sa opiera najmä o znenie referenčnej úrovne produktu pre vodík a o definíciu tohto produktu obsiahnutú v bode 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278. Z tejto definície totiž nevyplýva, že na to, aby sa vodík mohol považovať za „vodík“ v zmysle tejto referenčnej úrovne pre produkt, je potrebné, aby dotknutý plyn nebol výsledkom adsorbcie alebo čistenia, ale priamej chemickej reakcie.

22

Tento výklad potvrdzuje odôvodnenie 13 rozhodnutia 2013/448 a odôvodnenie 5 rozhodnutia 2011/278, z ktorých vyplýva, že referenčná úroveň pre produkt sa stanoví pre určitý produkt, a nie v závislosti od použitých procesoch jeho získavania. Existuje tiež dokument útvarov Komisie, v ktorom sa uvádza, že procesy adsorbcie a čistenia plynov patria do rámca systému definovaného referenčnou úrovňou produktu pre vodík uvedenou v bode 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278. Technika adsorbcie s obrátením tlaku, ktorú používa Evonik Degussa na extrakciu vodíka obsiahnutého v zmesi obohateného plynu, by sa preto mala považovať za proces, ktorý je analogický procesu chemickej syntézy vodíka.

23

Okrem toho v akomkoľvek procese vo výrobe vodíka je táto látka prítomná už vo vstupných chemických látkach. Prideľovanie kvót na výrobu vodíka však nie je vylúčené z tohto dôvodu vzhľadom na to, že iba čistý výrobok je rozhodujúci pre uplatnenie príslušnej referenčnej úrovne pre produkt, takže nie je možné dvojité pridelenie pre vstupný produkt, t. j. obohatený plyn, a výstupný produkt, t. j. vodík.

24

Vnútroštátny súd sa domnieva, že žaloba podaná spoločnosťou Evonik Degussa v podstate vyvoláva otázku, či činnosť spočívajúca vo „výrobe vodíka“ uvedená v prílohe I smernice 2003/87 zahŕňa zvyšovanie relatívneho podielu vodíka v plynnej zmesi na účely získania obchodovateľného produktu. V prípade kladnej odpovede treba žalobe spoločnosti Evonik Degussa vyhovieť a prideliť tejto spoločnosti dodatočné kvóty.

25

Také dodatočné kvóty by sa mali prideliť aj v prípade, pokiaľ by boli splnené ďalšie dve podmienky, a to ak je samotné použitie procesu „separácie vodíka od oxidu uhoľnatého“ v zmysle prílohy I rozhodnutia 2011/278 zahrnuté v definícii procesov, na ktoré sa vzťahuje referenčná úroveň produktu pre vodík, a ďalej ak tento proces zahŕňa čistenie obohatených plynov adsorpciou obrátením tlaku.

26

V prípade, že by sa referenčná úroveň produktu pre vodík mala vzťahovať na výrobu vodíka metódou čistenia obohatených plynov, bolo by potrebné stanoviť množstvo dodatočných kvót, ktoré sa majú prideliť spoločnosti Evonik Degussa. V tomto kontexte vznikajú otázky týkajúce sa uplatňovania korekčného faktora, ktorý je jednotný pre všetky odvetvia a je stanovený v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87 (ďalej len „korekčný faktor“).

27

Za týchto podmienok Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

28

Svojou prvou a druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či bod 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278 sa má vykladať v tom zmysle, že proces, ktorý neumožňuje chemickou syntézou vyrobiť vodík, ale iba izolovať túto látku, ktorá je už obsiahnutá v zmesi plynov, patrí do rámca systémových hraníc referenčnej úrovne produktu pre vodík.

29

Treba poznamenať, že ako vyplýva najmä z článku 1 rozhodnutia 2011/278, Komisia toto rozhodnutie prijala s cieľom v súlade s článkom 10a ods. 1 smernice 2003/87 vymedziť prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót, platné v celej Únii. Hoci je cieľom takto prijatých opatrení, ako uvádza posledné uvedené ustanovenie, zmeniť nepodstatné prvky smernice 2003/87 jej doplnením, nemení to nič na tom, že Komisia je v tejto súvislosti povinná dodržiavať právny rámec, ktorý bol takto stanovený touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Česká republika/Komisia, C‑696/15 P, EU:C:2017:595, bod 51), najmä vrátane rozsahu jej pôsobnosti. Z toho okrem toho vyplýva, že ustanovenia rozhodnutia 2011/278 treba vykladať s prihliadnutím na požiadavky vyplývajúce zo smernice 2003/87.

30

Článok 10a ods. 1 tejto smernice stanovuje, že tieto referenčné úrovne sa pre každé odvetvie a pododvetvie v zásade vypočítavajú na základe produktov, a nie vstupov, čo umožní maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie energetickej účinnosti v celom výrobnom procese v rámci príslušného odvetvia alebo pododvetvia.

31

V dôsledku toho, ako vyplýva z odôvodnenia 4 rozhodnutia 2011/278, Komisia v čo najväčšom možnom rozsahu vypracovala referenčné úrovne pre produkty. Ako sa spresňuje v tomto bode odôvodnenia, produkty, na ktoré sa vzťahujú tieto referenčné úrovne, sú produkty, „ktoré sú vyrobené na základe činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87“.

32

Tento prístup je v súlade s požiadavkami smernice 2003/87. Táto smernica sa totiž podľa jej článku 2 ods. 1 uplatní na emisie z činností uvedených v jej prílohe I. Ako vyplýva z jej článku 3 písm. b) a e), do oblasti jej pôsobnosti patria aj emisie, ktoré sú výsledkom činností priamo spojených s činnosťou uvedenou v tejto prílohe I a po technickej stránke s ňou súvisia.

33

Pokiaľ ide o výrobu vodíka, v prílohe I smernice 2003/87 je táto činnosť definovaná ako „výroba vodíka (H2) … reformovaním alebo čiastočnou oxidáciou“. Z tohto vyplýva, že do oblasti jej pôsobnosti teda patrí iba výroba vodíka prostredníctvom takých procesov, ako aj činností, ktoré priamo súvisia s touto formou výroby a pod podmienkou, že s touto výrobou súvisia po technickej stránke, ako uvádza článok 3 písm. b) a e) uvedenej smernice.

34

Ako vyplýva najmä z bodu 29 tohto rozsudku, referenčná úroveň produktu pre vodík, tak ako je definovaná v bode 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278, nemôže zahŕňať iné procesy než tie, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2003/87.

35

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že táto referenčná úroveň sa vzťahuje na „prvky procesu priamo alebo nepriamo spojené s výrobou vodíka a separáciou vodíka a oxidu uhoľnatého“.

36

Pokiaľ ide na jednej strane o pojem „výroba vodíka“, treba ho vykladať s prihliadnutím na ustanovenia prílohy I smernice 2003/87 v tom zmysle, že zahŕňa výrobu vodíka reformovaním alebo čiastočnou oxidáciou.

37

Na druhej strane, pokiaľ ide o „separáciu vodíka a oxidu uhoľnatého“, takýto proces nespočíva vo výrobe vodíka chemickou syntézou, ale iba v extrakcii vodíka už obsiahnutého v plynnej zmesi.

38

Tento proces teda nie je sám osebe zahrnutý v referenčnej úrovni produktu pre vodík, ako je definovaná v bode 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278. Referenčná úroveň produktu pre vodík však tento proces zahŕňa, pokiaľ je spojený s „výrobou vodíka“ v zmysle prílohy I smernice 2003/87 a bodu 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278 a po technickej stránke s touto výrobou súvisí.

39

Konkrétne z toho vyplýva, že taká činnosť, ako je činnosť žalobkyne vo veci samej, nemôže byť vzhľadom na to, že spočíva iba v oddelení vodíka od zmesi obohateného plynu, ktorý obsahuje 85 % až 95 % vodíka, považovaná za „výrobu vodíka“ v zmysle prílohy I smernice 2003/87 a bodu 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278.

40

Taká činnosť, v rámci ktorej sa zmes obohateného plynu, ktorý nebol získaný prostredníctvom procesu „výroby vodíka“ v zmysle týchto ustanovení, vyčistí s cieľom extrahovať vodík, sa okrem toho netýka „výroby vodíka“, ale predstavuje odlišnú činnosť, na ktorú sa nevzťahuje referenčná úroveň produktu pre vodík obsiahnutá v bode 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278.

41

Tento výklad bodu 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278 potvrdzuje cieľ systému obchodovania s kvótami uvedený v článku 1 smernice 2003/87, ktorým je podpora znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.

42

Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 8 smernice 2003/87, z odôvodnenia 8 smernice 2009/29 a z odôvodnenia 8 rozhodnutia 2011/278, dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutne znamená zahrnúť do tohto systému činnosti, ktoré majú určitý potenciál na zníženie emisií skleníkových plynov. Ako potvrdzujú všetky pripomienky predložené Súdnemu dvoru, „výroba vodíka“ v zmysle prílohy I smernice 2003/87 má taký potenciál vzhľadom na intenzitu emisií skleníkových plynov, ktoré vznikajú v dôsledku tejto činnosti. Naopak, o to nejde v prípade takého procesu separácie vodíka obsiahnutého v zmesi obohateného plynu, ako je proces, o aký ide vo veci samej, ktorého cieľom je iba dosiahnutie vyššieho podielu vodíka, ktorý je prítomný v plynnej zmesi.

43

Uplatnenie referenčnej úrovne produktu pre vodík na taký proces separácie tejto látky z prúdu obohateného plynu, ktorý už obsahuje vodík, ako je proces, o ktorý ide vo veci samej, by navyše z tohto dôvodu viedlo k nadmernému prideľovaniu kvót. Ako totiž vyplýva najmä z bodov 31 až 34 tohto rozsudku, táto referenčná úroveň bola totiž určená na základe emisií spojených s výrobou vodíka reformovaním alebo čiastočnou oxidáciou. Pokiaľ by Komisia chcela vychádzať z toho, že samotný taký proces separácie predstavuje proces výroby vodíka patriaci do rámca vymedzeného hranicami tohto systému, musela by určiť podstatne nižšiu referenčnú úroveň produktu, ako v písomných pripomienkach tvrdí Spolková republika Nemecko.

44

Okrem toho v rozsahu, v akom Evonik Degussa vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že jej mali byť pridelené kvóty na základe jej činnosti spočívajúcej v uplatňovaní procesu separácie vodíka dotknutého vo veci samej z dôvodu, že látky oddelené od vodíka obsiahnutého v obohatenom plyne sa spaľujú v peci, treba poznamenať, že takto vytvorené emisie už môžu spadať pod niektorú referenčnú úroveň. Tak by to bolo najmä v prípade, keby táto pec vytvárala teplo potrebné na „výrobu vodíka“, alebo pokiaľ by sa mala uplatňovať referenčná úroveň tepla v zmysle článku 3 písm. c) a bodu 3 prílohy I rozhodnutia 2011/278. V takom prípade by pridelenie kvót na proces separácie vodíka viedlo k dvojitému prideleniu.

45

Súdny dvor už rozhodol, že pri prideľovaní kvót treba zabrániť dvojitému zohľadneniu emisií vypúšťaných zo zariadení, pretože smernica 2003/87 a rozhodnutie 2011/278 bráni dvojitému zohľadneniu emisií, ako aj dvojitému prideleniu kvót (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2016, Borealis a i., C‑180/15, EU:C:2016:647, body 70 až 73).

46

V každom prípade by prideľovanie emisných kvót z tohto dôvodu takým zariadeniam, ako je zariadenie predmetné vo veci samej, bolo v rozpore so zámerom normotvorcu Únie zohľadňovať iba určité formy účinného získavania energie z odpadových plynov v rámci definície referenčných úrovní produktu.

47

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že bod 2 prílohy I rozhodnutia 2011/278 sa má vykladať v tom zmysle, že taký proces, o aký ide vo veci samej, ktorý neumožňuje chemickou syntézou vyrobiť vodík, ale iba izolovať túto látku, ktorá je už obsiahnutá v zmesi plynov, nepatrí do rámca systémových hraníc referenčnej úrovne produktu pre vodík. Iný záver by platil v prípade, že by tento proces bol jednak spojený s „výrobou vodíka“ v zmysle prílohy I smernice 2003/87, a jednak že by s ňou súvisel po technickej stránke.

48

So zreteľom na odpoveď na prvé dve otázky nie je potrebné odpovedať na tretiu otázku.

49

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na výklad rozsudku z 28. apríla 2016, Borealis Polyolefine a i. (C‑191/14, C‑192/14, C‑295/14, C‑389/14 a C‑391/14 až C‑393/14, EU:C:2016:311) v prípade, ak by bolo potrebné žalobkyni vo veci samej priznať právo na dodatočné kvóty.

50

V tejto súvislosti z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Evonik Degussa by sa mali prideliť dodatočné kvóty iba v prípade, že taký proces, o aký ide vo veci samej, ktorý spočíva iba v oddelení vodíka obsiahnutého v zmesi obohateného plynu, patrí do rámca systémových hraníc referenčnej úrovne produktu pre vodík.

51

Vzhľadom na odpoveď na prvé dve otázky nie je teda potrebné odpovedať na štvrtú otázku.

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Bod 2 prílohy I rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že taký proces, o aký ide vo veci samej, ktorý neumožňuje chemickou syntézou vyrobiť vodík, ale iba izolovať túto látku, ktorá je už obsiahnutá v zmesi plynov, nepatrí do rámca systémových hraníc referenčnej úrovne produktu pre vodík. Iný záver by platil v prípade, že by tento proces bol jednak spojený s „výrobou vodíka“ v zmysle prílohy I smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, a jednak že by s ňou súvisel po technickej stránke.